Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Dovoľte, aby som mala nasledujúcu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika, konkrétne k tej časti, kde dával dva návrhy riešenia, presne momentu, od ktorého sa počíta lehota, a to tomu momentu, kde navrhuje, aby to bolo od kolaudačného rozhodnutia. Na spresnenie by som navrhla, aby zvážil formuláciu "odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia".

A keď už mám slovo a aj čas ešte na faktickú poznámku, svrbí ma jazyk, aby som sa nevyjadrila k úplne jednoznačnému konštatovaniu pani ministerky, že rok 2004 je rokom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Pani ministerka, ak takto budete viesť naše hospodárstvo, tak rozhodne to tak nebude. Veď aj Svetová banka konštatovala, že vlastne v máji tohto roku hospodárstvo Slovenska bolo najhoršie z asociovaných krajín, zatiaľ čo v roku 1998 konštatovala, že slovenské hospodárstvo bolo vo viacerých parametroch medzi asociovanými krajinami najlepšie. A aj pán komisár Verheugen uviedol, že zakiaľ sme v minulom období mali vynikajúce hospodárstvo, v súčasnosti upadá. Takže, prosím vás pekne, vy vzďaľujete takýmto ekonomickým postupom vstup do Európskej únie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená pani ministerka,

dámy a páni,

iba jednu poznámku na úvod: Je mi skutočne veľmi ľúto, že tento parlament každý deň rokuje od 9.00 hodiny do 21.00 hodiny. Myslím si, že ctení kolegovia a kolegyne, ktoré tu sedia, mi dajú určite za pravdu, že je to veľmi náročný program hlavne po tom, čo výbor pre financie, rozpočet a menu celý minulý týždeň sedel úplne od rána do noci a prerokúval všetky zákony týkajúce sa blížiaceho rozpočtu. A myslím si, že keby vládny poslanci neboli odhlasovali predĺženie rokovacieho dňa, mohlo to prebiehať v úplne inej atmosfére za účasti viacerých poslancov a poslankýň, pretože ide opäť o jednu dôležitú novelu v nadväznosti na daňový systém a s tým súvisiace problémy, ktoré na Slovensku máme. Myslím si, že poslanci v parlamente by mali skutočne pracovať v dôstojnejších podmienkach, lebo každý deň sa dočítame v novinách o našich asistentoch a neviem o čom všetkom, ale nikto nepíše, ako tu pracujeme, za akých podmienok, koľko hodín, či vôbec je človek schopný sedieť tu toľko hodín a počúvať jednotlivé vyjadrenia a potom ich adekvátne posúdiť a hlasovať za ne. Ďakujem veľmi pekne, že ste si vypočuli túto moju pripomienku.

Vážená pani ministerka,

dámy a páni poslanci,

máme pred sebou opäť daň z príjmu. Tento už slávny vládny zákon číslo 366/1999 Z. z. sa skoro po roku platnosti dočkal opäť novely, v poradí už tretej. Výnimočne nejde táto novela v skrátenom legislatívnom konaní, a to len preto, lebo už aj vládni poslanci sa odmietli týmto skráteným konaním zaoberať z dôvodu, že rýchlosť zákonom o daniach neprospieva. Vláda musela na poslancov niečo vymyslieť a aj vymyslela. Jednoducho predseda parlamentu zvolal mimoriadnu schôdzu kvôli tejto novele a takto spolu s vládou obišli rokovací poriadok - vskutku geniálny ťah. Môžeme všetci tomu zatlieskať. Podarilo sa im vybabrať s celým parlamentom, ale to, či vláda vybabrala aj s touto, v poradí za rok treťou novelou, nechám na posúdenie vám, dámy a páni, a, samozrejme, pokiaľ sú tu aj televízne kamery, aj televíznym divákom.

Ako som už spomínal, ide o tretiu novelu, z toho druhú vládnu. Namieste je teda otázka, aké zákony to asi vláda pripravuje, keď sama za rok účinnosti tohto zákona požiadala koaličných poslancov o schválenie dvoch vládnych noviel. Zámerne hovorím koaličných, pretože predpokladám, že opozícia za túto novelu celá hlasovať nebude. Nečudujem sa, že v daňovom systéme vládne taký chaos. Sú to tvrdé slová, ktoré však odrážajú holú skutočnosť. Kto neverí, nech ide na hociktorý daňový úrad, nech si sadne s hociktorým podnikateľom, a uzná, že mám pravdu.

Ako by to všetko nestačilo, má táto 23-stranová novela už okolo 160 pozmeňujúcich návrhov. A nikto nevie, koľko návrhov bude podaných ešte tu v pléne. Vskutku zaujímavé čísla: Druhá vládna novela má 160 pozmeňujúcich návrhov. Čo si asi zaslúžia zodpovední pracovníci? A možno tí ministerskí pracovníci za to ani nemôžu. Jednoducho dostali politickú objednávku na konkrétnu vec, napríklad ešte väčšie zvýhodnenie zahraničným podnikateľom, lebo sa sem za pôsobnosti vlády obzvlášť nehrnú. Aj toto je politický výsledok. Každopádne toto vymyslené riešenie je zlé. Ja som si doteraz myslel, že základom pri všetkých novelách je zmena, aby sme sa pohli o krok dopredu. Ale tu je opak pravdou.

Dámy a páni poslanci, aj v tejto novele ide o túto krajinu, o tých ľudí, ktorí tu žijú a podnikajú. A môžem vám zodpovedne povedať, že strácajú dôveru. Súkromný sektor všade vo svete produkuje 80 % hrubého domáceho produktu a zamestnáva 70 % ľudí. U nás vymýšľame neustále nové a nové zaťaženia, vláda nepripravuje motivačné opatrenia a chcem povedať, že k 30. 6. vrátilo živnosť 4 800 živnostníkov. Od januára sa dá predpokladať, že to budú ďalší, pretože vstúpi do platnosti zákon o konkurze a vyrovnaní. Keďže na Slovensku je športom nikomu neplatiť, budú podnikatelia padať, s prepáčením, ako muchy. Asi bude lepšie, keď sa dostanú na úrady práce a keď sa bude musieť o nich postarať štát, ako by sa mali starať títo ľudia sami o seba.

Bohužiaľ, vláda akosi zabúda, že podstatou podnikania je byť bohatý, za riskovanie a trápenie mať aj adekvátny zisk. To je jasná motivácia. Podnikatelia potrebujú mať jasnú motiváciu aj v daniach. Jednoducho potrebujeme daňovú reformu. Údajne existuje na ministerstve financií, ale akosi ju nechce nikto dať na pretras verejnosti.

Chcem sa verejne opýtať pani ministerky, či skutočne táto reforma existuje, pretože aj u nás vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme o nej rozprávali. Zatiaľ sme ju nevideli, ale pokiaľ som pozorne počúval nedávne vyhlásenia pána podpredsedu pre ekonomiku Mikloša, povedal, že žiadnu takúto reformu nepozná. Chcel by som vedieť, ako to v skutočnosti je, a prosím pani ministerku, keby mi potom vo svojom vystúpení na moju otázku odpovedala. Možnože sa táto reforma drží v zásuvke.

Som presvedčený, že keď budú dane na Slovensku motivačné a primerané, podnikatelia nebudú mať jednoducho dôvod špekulovať, neoplatí sa im to. Preto podporujem návrh znížiť daň z príjmu právnických osôb o jeden až dva body, o ktorej bude hovoriť pán poslanec Tatár, čo vnímam ako pozitívny signál pre podnikateľov, že sa neustrnulo, ale opačne, pokračuje sa ďalej v znižovaní daňovej zaťaženosti.

Ďalej podporujem pozmeňujúci návrh odpočítateľnej položky na deti, ktorá sa zvýši o čosi viac ako 11 000 Sk, na 16 800 Sk. Bude hovoriť o tom pán poslanec Brocka. Hovorím o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme dôkladne prerokovali v našom výbore a ktoré nemalo zmysel podávať, pretože už sú podané a budeme môcť o nich hlasovať. Tiež chápem tento návrh ako motiváciu aj k zamestnanosti, pretože tým, že sa zvyšuje odpočítateľná položka, majú možnosť sa zamestnať, riadne zamestnať tí ľudia, ktorí doteraz pracujú načierno, pretože budú si môcť uznať túto odpočítateľnú položku.

Vrátim sa teraz k § 35, ktorý hovorí o pomoci zahraničným podnikateľom a o jednotlivých zvýhodneniach pre zahraničných podnikateľov. Bohužiaľ, ale už nehovorí o pomoci našim. Treba povedať, pani ministerka, že aj samotný Brusel kritizuje tento § 35. Podľa neho štát subvencuje zahraničné firmy, čím natvrdo porušuje podnikateľské prostredie, čo sa nedá akceptovať. Je to anomália. Naši podnikatelia sú ukrátení. Ja osobne si myslím, že treba dať šancu každému. Naši podnikatelia by mohli dať podnet pre znevýhodnenie a diskrimináciu na trhu. Ide tu o diskrimináciu investícií našich podnikateľov, ktorí musia platiť, a zahraniční dostávajú prázdniny. Zaujímalo by ma, čo v tomto prípade robí napríklad Protimonopolný úrad.

Mám tu, dámy a páni, pozmeňujúci návrh, ktorý vám bol rozdaný, kde by som chcel zrovna hovoriť o § 35a, úľavách na dani: Na strane 14, bod 3 ods. b), to je ako prvý pozmeňujúci návrh, celý vynechať alebo - to isté - v bode 3 ods. b) vynechať len slovko "zahraničnej". Tým by sme dosiahli zrovnoprávnenie podmienok aj pre našich podnikateľov.

Druhým dôležitým bodom, o ktorom hovorí môj pozmeňujúci návrh, sú limity. Aj pani ministerka u nás vo výbore uznala spolu s koaličnými poslancami, že limity na odpisy motorových vozidiel sú deformáciou trhu a sú dočasné.

(Hlas z pléna.)

Áno, samozrejme, pani ministerka, určite budete mať možnosť vysvetliť to.

Mám tu a ukážem vám, ctení poslanci, aj rozsiahlu analýzu tohto kroku zavedenia limitov. Ale aby som sa vrátil k svojmu pozmeňujúcemu návrhu, navrhujem vypustiť zo zákona limity na odpisy a výdavky na nájomné osobných automobilov - § 24 ods. 2. Chcem upozorniť, že aj tak sú pravidelne tieto limity obchádzané hlavne českými značkami, že podnikatelia majú svoje firmy registrované v Čechách a tieto autá odpisujú podľa českých zákonov. Je to, samozrejme, deformácia a strata pre Slovensko. Mám tu odhad zníženia príjmov štátneho rozpočtu za dva roky - 1999 a 2000. Hovorí skoro o 4,5 mld. Sk straty pre štátny rozpočet v dôsledku týchto limitov, na rok 1999 o skutočnosti 2 mld. Sk a na rok 2000 o odhade 2,5 mld. Sk. Hovoril som o tom, že limity boli zavedené aj z dôvodu, že podnikatelia nakupujú luxusné a športové autá namiesto toho, aby tieto peniaze investovali. Mám tu graf predajnosti áut na slovenskom trhu, kde je pre luxusné autá podiel 0,14 % a pre športové autá je podiel na trhu 0,26 %. Takže nie som presvedčený, že kvôli týmto smiešnym stotinám percenta je potrebné takéto obmedzenie, ktoré síce prináša do rozpočtu, ale, ako ste mali možnosť počuť, dámy a páni, v konečnom efekte z rozpočtu uberá. Vývoj predaja osobných automobilov na Slovensku v roku 1996 cez 74 tis., v roku 1999 cez 56 tis. a na rok 2000 odhad 52 tis., aj to sú čísla svedčiace o tom, čo som tu pred chvíľou povedal.

Dámy a páni, dovoľte mi povedať ešte pár slov k ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktoré už prešli do spoločnej správy. Hovorím o návrhoch pána poslanca Šimka, s ktorým sme sa pri viacerých návrhoch stretli. A keďže prešli do spoločnej správy, nepokladal som za potrebné opäť ich tu prednášať. Myslím si, že výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie je dostatočne kompetentný, aby posúdil tieto návrhy, či sú adekvátne a či majú v tomto zákone prejsť.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte podľa § 83 rokovacieho poriadku podať návrh na vrátenie novely zákona číslo 366/1999 Z. z. Ako odôvodnenie uvádzam: Ide o tretiu novelu za rok činnosti tohto zákona. Táto tretia novela, ktorá má 23 strán, má už teraz 160 pozmeňujúcich návrhov. Ak prejdú veľmi závažné návrhy, ktoré sa už dnes nachádzajú v spoločnej správe, môže sa stať, že veľmi vážne narušia štátny rozpočet.

Preto navrhujem, aby táto novela bola vrátená a aby sa jednoducho opäť na ministerstve financií prerokovala a hľadali sa dôvody, prečo poslanci našli až 160 pozmeňujúcich návrhov v tejto krátkej novele, aby sme predišli tomu - vlastne dávam tento návrh za pani ministerku, lebo ona bude mať v konečnom efekte možnosť tento zákon stiahnuť sama v prípade, že jej to naruší rozpočet -, aby sme predišli tomu, aby sa nám nestalo, že pani ministerka, resp. vláda požiada pána prezidenta o vrátenie tohto zákona naspäť do parlamentu, pretože bude mať vážne zásahy v rozpočte, tak ako to bolo v zákone o správnych a súdnych poplatkoch.

Veľmi pekne ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Šeptáka v rozprave je od pani poslankyne Tóthovej. Končím možnosť ďalších faktických poznámok a dávam slovo pani poslankyni.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Šepták hovoril o otázke diskriminácie. O otázke diskriminácie sa hovorí aj v Asociačnej dohode, kde sa hovorí, že všetci podnikatelia, ktorí sa dostanú do určitého ekonomického priestoru, musia mať rovnaké podmienky. Tak toto, myslím, si treba tiež uvedomiť. A otázku diskriminácie, tú, keď som robila podpredsedníčku pre legislatívu, my sme v Štrasburgu a aj v Európskej únii v Bruseli konzultovali a tam bolo jasne povedané: "Do určitého okruhu spoločenských vzťahov upravených právom musia mať možnosť všetci vstúpiť za rovnakých podmienok bez ohľadu na rasu, vek, pohlavie, politickú príslušnosť, ekonomickú silu a tak ďalej." Takže ja si myslím, že to, čo tu načrtol pán poslanec Šepták, je skutočne pravdivé.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ladislav Orosz. Po ňom pán poslanec Maxon.

Nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Vážená pani ministerka,

vážené kolegyne, kolegovia,

jednou z mimoriadne významných súčastí práve prerokúvaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, je problematika stanovenia spôsobu zdaňovania majetkových prírastkov, pri ktorých daňovník nebol schopný preukázať ich obstaranie zo zdanených príjmov. Príslušné časti vládneho návrhu zákona v tejto časti nadväzujú na § 40 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia zákona číslo 511/1992 Zb. sú daňovníci raz za tri roky povinní predkladať príslušnému daňovému orgánu majetkové priznania v zákonom stanovenom rozsahu, pričom daňový orgán je oprávnený overiť tieto údaje obsiahnuté v majetkových priznaniach. A keď dospeje k záveru, že daňovník nie je schopný preukázať obstaranie majetkových prírastkov zo zdanených príjmov, má možnosť tieto majetkové prírastky zdaniť.

Nie je potrebné osobitne vysvetľovať účel tejto právnej úpravy. Je vysoko pravdepodobné, že majetkové prírastky, ktorých obstaranie nie je daňovník schopný preukázať zdanenými príjmami, pochádzajú vo viacerých prípadoch z nelegálnych zdrojov, v lepšom prípade z obchádzania daňovej povinnosti, v horšom prípade môžu pochádzať aj z iných závažných foriem trestnej činnosti vrátane korupcie, ktorá je, žiaľ, u nás stále veľmi rozšírená.

I keď je ustanovenie § 40 zákona číslo 511/1992 Zb. o majetkových priznaniach a majetkových prírastkoch už viac ako 8 rokov súčasťou nášho právneho poriadku, je, žiaľ, v kontexte platnej právnej úpravy jeho mechanizmus dodatočného zdaňovania prakticky nerealizovateľný. Potvrdzuje to aj jeden judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z februára roku 2000, ktorý zrušil rozhodnutie Ústredného daňového riaditeľstva vo veci vyrubenia dane daňovému subjektu na základe zistenia majetkového prírastku, pri ktorom nebolo preukázané obstaranie zo zdanených príjmov, to znamená v zmysle § 40 zákona číslo 511/1992 Zb.

V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že k § 40 zákona číslo 511/1992 Zb. predstavuje len procesnoprávnu stránku dodatočného zdaňovania nepreukázateľných majetkových prírastkov, ktorá nie je v platnom právnom poriadku doplnená adekvátnou hmotnoprávnou úpravou v hmotnoprávnom predpise, akým je napríklad aj prerokúvaný zákon o dani z príjmov. Inými slovami, z rozsudku vyplýva, že ak neexistuje hmotnoprávna úprava, ak predmetný majetkový prírastok nie je uvedený v niektorom právnom predpise ako druh zdaniteľného príjmu a zároveň nie je ustanovený spôsob, forma a takisto sadzba zdanenia, nie je ani možné dodatočne zdaniť nepreukázateľné majetkové prírastky daňovníka, to znamená, že nie je možné dosiahnuť účel § 40 zákona číslo 511/1992 Zb. Z tohto pohľadu je potrebné oceniť, že vláda Slovenskej republiky prišla s návrhom riešiť túto medzeru v právnom poriadku.

Zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva, že navrhované riešenie nie je dostatočne kvalitné a nezapadá organicky do mechanizmu zákona o dani z príjmu.

I keď kritika navrhovaného riešenia je opodstatnená, nestotožňujem sa s odporúčaním vyplývajúcim z tohto stanoviska, podľa ktorého sa navrhuje vypustiť príslušné ustanovenia týkajúce sa spôsobu zdaňovania nepreukázateľných majetkových prírastkov z obsahu novely tohto zákona. Toto odporúčanie si osvojili, myslím, dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne, kolegovia, pevne verím, že drvivá väčšina z nás má úprimný záujem upraviť problematiku dodatočného zdaňovania majetkových prírastkov tak, aby sa mohla v praxi aj využívať. Z týchto dôvodov predkladám v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky v mene skupiny 17 poslancov pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou sú nasledovné zásady:

1. Nepreukázateľné majetkové prírastky sa uvedú v prerokúvanom zákone o dani z príjmov ako príjem, ktorý je predmetom osobitnej dane z príjmov fyzických osôb.

2. Majetkový prírastok sa nezahrnie do celkového základu dane z príjmov, ale bude tvoriť samostatný základ dane, ktorý sa zdaní vo výške 42 %, to znamená najvyššou sadzbou dane z príjmov fyzických osôb.

3. Daň pri majetkových prírastkoch vyrubí správca dane, čo znamená, že tento príjem nebude uvádzať daňovník vo svojom daňovom priznaní.

Z legislatívnotechnického hľadiska ide o pomerne náročný zásah do platného zákona o daniach z príjmov, resp. jeho novely, ktorý pozostáva z nasledovných legislatívnych krokov:

1. Navrhujeme vypustiť z novely body 8, 10, 22 a v bode 111 ods. 1. Ostatné odseky sa v § 58b, to je ten bod 111, prečíslujú.

2. V § 3 ods. 2 sa za slovo "zámenou" vkladajú slová "vrátane majetkového prírastku zisteného z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu". Tam bude odkaz na poznámku pod čiarou 1a, ktorá znie: "§ 40 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov."

3. pozmeňujúci návrh: V § 5 ods. 2 sa za slová "od dane" vkladá čiarka a slová "príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa § 13 ods. 3".

4. V § 10 ods. 1 sa v úvodnej vete za slovo "príjmami" vkladajú slová "pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku".

5. pozmeňujúci návrh: § 10 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie: "Majetkové prírastky zistené z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu," opäť odkaz na § 40 zákona číslo 511/1992 Zb., "sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou podľa § 13 ods. 3."

6. pozmeňujúci návrh: § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Daň vyrubená z majetkových prírastkov zistených z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu je 42 %."

Vzhľadom na to, že tieto pozmeňujúce návrhy spolu úzko súvisia, odporúčam, aby sa o nich hlasovalo spoločne.

Návrh, ktorý predkladám, je prekonzultovaný s navrhovateľom, resp. presnejšie, pripravený v spolupráci so zástupcami predkladateľského rezortu, to znamená Ministerstva financií Slovenskej republiky. Inými slovami, predpokladám, že pani ministerka vyjadrí s týmto návrhom súhlas. Osobne verím, vážené kolegyne, kolegovia, že sa stretne tento pozmeňujúci návrh s vaším pochopením a v konečnom dôsledku získa vašu podporu. Aj tým prispejeme v boji proti nelegálnym príjmom.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Maxon ako posledný prihlásený písomne.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážená pani ministerka,

vážené dámy a páni,

ja som do poslednej chvíle dúfal, že pán poslanec Orosz sa k tomu návrhu, ktorý predniesol, prizná ako k poslaneckému návrhu a nakoniec iná procedúra neexistuje, ale prepáčte, pán poslanec Orosz, tie vaše posledné slová ma šokovali. Tieto zmeny navrhuje ministerstvo financií do tejto predlohy novely? Ak náhodou bude ešte trvať niekoľko dní, kým sa bude definitívne o tejto novele hlasovať, prosím vás pekne, aké návrhy nám ešte donesiete z ministerstva financií? Ja dúfam, že to naozaj nemyslíte vážne, takýto postup.

Dámy a páni, uvedomme si, že rokujeme o zákone, ktorý sa nazýva zákon o dani z príjmov. Istým spôsobom nielen v oblasti daňovej je to zákon zákonov. Keby ste dokázali absorbovať to všetko, čo sa už pohovorilo vo výbore pre financie, rozpočet a menu, tak, dámy a páni, toto nie je daňová koncepcia, toto je absolútny daňový chaos. Už to, že ten zákon bol predložený na decembrové plénum, o mnohom hovorí. Ale prepáčte, ten zákon v plnom rozsahu bude účinný 1. januára 2001. Prvého januára 2001 majú nadobudnúť účinnosť tri novely.

Okrem toho ešte raz opakujem: Každým dňom bude teda veľmi interesantné a zaujímavé, aké stanovisko predkladateľky napríklad bude k tomuto návrhu, či podľa predkladateľky rozširuje ten predmet novely alebo nie. A to bude veľmi dôležité, aj pokiaľ sa týka spoločnej správy, lebo my dnes teda nevieme názor predkladateľky. S najväčšou pravdepodobnosťou sa môže stať, že to, čo vyhovuje teraz ministerstvu financií, tak to posúdi ako v súlade s rokovacím poriadkom, a to, čo, samozrejme, ministerstvu financií vyhovovať nebude, tak to posúdi ako v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože ide nad rámec predmetnej novely.

No ale prichodí teda povedať ešte niečo viac o samotnej predstave, ako sa uberať v zdokonaľovaní daňového systému a daňovej reformy ako takej. Možnože to nebude veľmi populárne, ale je to ekonomická skutočnosť. To, čo sa politicky stalo so sadzbou dane právnických osôb, je absolútny ekonomický hazard. My ten ekonomický hazard budeme vidieť, keď budeme prerokúvať zákon o štátnom rozpočte na rok 2001.

Pani ministerka, vy veľmi rada odkazujete nás poslancov na osobné štúdium, na štúdium odbornej literatúry, nuž teraz si dovolím ja vám odporučiť niektoré veci.

Ak presahuje rozsah úpravy daňových sadzieb 3 - 4 %, je absolútne neúčinný a neefektívny. My sme veľkoryso politicky rozhodli, že ideme o 11 bodov nižšie v rámci jedného roka. V plnom rozsahu sa to prejavuje v návrhu rozpočtu na rok 2001, nakoniec je to aj v jeho komentári, ale predsa daňová reforma má postupovať zjavne inou cestou. Prirodzene, pre nás politicky bolo povinnosťou, aby sme ten pokles podporili, ale ja som už vtedy upozorňoval, že je to ekonomický hazard. Úplne štandardnou metódou by bolo, keby sa táto snemovňa dohodla na tom, že k 1. 1. 2001 sa upravuje sadzba dane, alebo znižuje sa sadzba dane o 3 - 4 %, prechodným ustanovením by sa uviedlo, že k 1. 1. 2002 sa upravuje o ďalšie 3 %, k 1. 1. 2003 o ďalšie 2 %. Bol by to zákonný záväzok, ktorý, samozrejme, i s tou novelou by sa mohol meniť, ale vtedy by ten pokles sadzby dane z príjmov právnických osôb mal efekty a mal by efekty aj v príslušných rozpočtových rokoch.

Ja už som teda uviedol, že to nie je druhá novela, tak ako povedal pán poslanec Šepták, ale tretia novela, pokiaľ tento návrh bude schválený. Nie je to nič výnimočné v našom legislatívnom procese, ale dovoľte mi zopakovať veci, ktoré som uviedol aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu. A prekvapuje ma, že teda nikto nemal záujem nejako hlbšie sa týmto veciam venovať. Napriek tomu mi dovoľte ešte poznámku, či máme mať ambície tento zákon zdokonaliť alebo či máme mať politické ambície sa cez tento zákon prezentovať pre rôzne záujmové skupiny, čo nakoniec z tých pozmeňujúcich návrhov vyplýva, alebo si treba povedať, či máme záujem, aby sa oblasť zdaňovania na Slovensku naozaj udržala v nejakých normách štandardnej daňovej koncepcie.

Dovoľte mi uviesť konkrétne k bodom 8 a 10, týka sa to § 5 ods. 1 a ods. 4. V tomto bode 8 alebo prostredníctvom bodu 8 sa vytvára nová položka, ktorá má zo zákona tvoriť súčasť základu dane fyzických osôb. Pojem majetkový prírastok je tu v tomto návrhu riešený odvolávkou na § 40 zákona číslo 511 o správe daní, ktorý hovorí predovšetkým o forme a obsahu podávania majetkových priznaní. Ja som upozornil na skutočnosť, že majetkové priznania sa podávajú každé tri roky, čo predstavuje zásadnú a principiálnu odchýlku od systému podávania daňového priznania na daň z príjmov, ktorá je jednoročná. Z toho dôvodu nie je teda technicky možné každý rok správne podať daňové priznanie na daň z príjmov, pretože takto vzniká počas 2. až 3. roka, v ktorom bude podané majetkové priznanie, evidentne majetkový prírastok, ktorý však v zmysle platných predpisov bude možné priznávať nie v zdaňovacom období, v ktorom sa podáva daňové priznanie, ale až na 3. rok. Z toho dôvodu teda dôjde ku dvojitému zdaňovaniu príjmov, ktoré sú síce riadne zdanené, avšak ešte nie zohľadnené v majetkovom priznaní, ktoré sa podá až v septembri o 2 roky.

Navrhovali sme, aby sa jednoznačne zmenila definícia majetkového prírastku. Príjem podľa zákona o dani z príjmov - myslím, že v § 3 - nemôže byť definovaný podaním iných priznaní navyše, keď tu predovšetkým nie je zohľadnené zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka. Dovoľte mi zároveň uviesť, že predmetom dane z príjmov, tak ako som už uviedol podľa § 3, sú všetky príjmy, ktoré sú zdaňované, zadefinované priamo v zákone o daniach z príjmov, avšak určenie majetkového prírastku je nemožné a úplne nepresné, pretože tzv. majetok - už v zmysle citovaného § 40 zákona 511 o správe daní - v majetkovom priznaní neuvádza každý. V § 40 je napríklad definovaný aj taký majetok, ktorý sa v majetkovom priznaní neuvádza. Ďalej všeobecne v majetkovom priznaní uvádza majetok, ktorého úhrnná hodnota je viac ako 1 mil. Sk.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak pri dodržaní § 40 zákona 511 o správe daní sa riadne neuvedený majetok v majetkovom priznaní do 1 mil. Sk neuvádza, vzniká takto v zmysle § 5 ods. 1 majetkový prírastok, ktorý, samozrejme, daňovník podľa novonavrhovanej úpravy zákona o daniach z príjmov je povinný uviesť vo svojom daňovom priznaní. A ak tak neurobí, urobí tak zaňho správca dane v hociktorom, podotýkam v hociktorom, zdaňovacom období, nehovoriac o tom, že podľa návrhu pána poslanca Orosza tou najvyššou sadzbou 42 %.

Nuž tu mi dovoľte uviesť, že samotná novela je v rozpore so samotným zákonom číslo 366 o daniach z príjmov. Podľa tohto zákona totižto daňovník je povinný si daň vypočítať sám, riadne podať daňové priznanie a v lehote daň aj zaplatiť.

Ďalej mi dovoľte uviesť, že v ustanovení by malo byť predovšetkým vyšpecifikované, že ide iba o také majetkové prírastky, pri ktorých nebolo preukázané zdanenie, napríklad dane z príjmu z dedičstva, napríklad dane z darovania, prípadne išlo o také príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, resp. boli od dane oslobodené, čiže v podstate ide o majetkové prírastky, pri ktorých nebolo preukázané ich obstaranie zo zdanených príjmov.

To, čo som uviedol k bodu 8, tak sa týka aj bodov 10 a 22.

Dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k bodom 17 a 18. A ide o § 7 ods. 3 a 4. Opäť prostredníctvom tohto bodu sa vytvára nová položka, ktorá má tvoriť súčasť základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorou je výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka. K uvedenému treba uviesť alebo podotknúť, že táto položka skutočne predstavuje výnosovú, a teda aj príjmovú položku, ktorá sa prejaví v základe dane, avšak iba v zmysle zákona o účtovníctve len v systéme podvojného účtovníctva.

Uvedený prístup v systéme jednoduchého účtovníctva vôbec nie je prístupný, a teda z toho dôvodu je naozaj potrebné zvážiť zaradenie tejto položky do základu dane. Opäť je to vec, ktorú som prezentoval vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a vzhľadom na to, že som nebol pravdepodobne pochopený, tak mi dovoľte tuná v pléne uviesť príklad:

Podnikateľ dostane, zoberme si modelový príklad, podnikateľ dostane daňový doklad, faktúru, ktorú v zmysle platných predpisov zapíše len do knihy záväzkov, ale ktorá sa ako výdavok z hľadiska daní vôbec neprejavuje, pretože zatiaľ k úhrade tohto záväzku nedošlo. Ako výdavok by si ju podnikateľ mohol uviesť vo svojom účtovníctve len v momente zaplatenia tohto záväzku. Medzičasom môže dôjsť k prípadu, že v skutočnosti nie sú poskytované ani služby, nie je ani dodaný tovar, nenastane ani iné plnenie, na ktoré bol vystavený daňový doklad, teda faktúra. Keďže k plneniu nedochádza, veriteľ upovedomí dlžníka, že ruší jeho dlh. Vzhľadom na to sa teda uňho v jednoduchom účtovníctve tento dlh stáva neopodstatnený. Podnikateľ zruší svoj záväzok v knihe záväzkov, zatiaľ absolútne ničím neovplyvnil svoj daňový základ alebo teda základ dane. Avšak podľa navrhovaného ustanovenia bude musieť na konci zdaňovacieho obdobia celú sumu takto odpusteného dlhu pripočítať ku svojmu základu dane, ak teda vznikne uňho anomália, že namiesto očakávaného výdavku mu vznikne príjem.

Dalo by sa to teda interpretovať a celkom jednoducho vyložiť aj tým, že ak ide o faktúru, ktorá by takýmto spôsobom prebehla medzi podnikateľmi a mala hodnotu 1 mil. Sk, tak to bude stáť toho, ktorý ani nemal plnenie, ani istým spôsobom nič spoločné s touto faktúrou, to bude stáť toho 420 tis. Sk, pričom ani nič nezarobil, ani nič nedostal, teda nedostal plnenie voči tej faktúre.

Z toho dôvodu je naozaj potrebné sa nad týmto ustanovením vážne zamyslieť, pretože ono nieže je nevykonateľné, ale zásadným spôsobom komplikuje prax a istým spôsobom môže byť aj špekulatívnym nástrojom jedného podnikateľa voči druhému.

Dámy a páni, to, čo som povedal k bodu 17 a 18, istým spôsobom platí aj o bode 24. Tento bod 24 je v praxi nerealizovateľný. Návrh nerozlišuje, či sa zdaňuje príjem získaný v jednej lotérii alebo v inej hre alebo sa podľa neho zdaňujú príjmy získané u ktoréhokoľvek prevádzkovateľa a pri ktorejkoľvek hre. Taktiež neurčuje, či ide o príjmy dosiahnuté v jednom kalendárnom roku alebo v ľubovoľnom počte rokov.

K bodu 36 predloženej novely mi dovoľte uviesť, že nahradením výrazu "výnos" za "príjem" bude mať za následok opäť zvýšenie základu dane. Keďže nie každý nedaňový náklad predstavoval výdavok, tak opätovne nie každý nedaňový výnos predstavuje príjem. A to významným spôsobom komplikuje celý pohľad na to ustanovenie bodu 36.

Bod 38 navrhovanej novely je s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore s § 32 odsekmi 21 až 23 a § 10 odsekom 3 písm. c). Tieto paragrafy určujú, ako sa ocení rozdiel medzi cenou akéhokoľvek majetku a jeho uznaným ocenením pri vklade do základného imania. Z toho, aspoň ja to teda takýmto spôsobom chápem, ako je to uvedené, z toho vyplýva, že nie je možné postupovať obdobným spôsobom ako pri predaji podniku.

Bod 40 sa týka § 23 ods. 23. A týka sa základu dane z príjmu. Základ dane z príjmu predpokladá úpravu hospodárskeho výsledku stálej prevádzkarne v zahraničí na podmienky slovenského základu dane. Je to dobre mienená úprava § 23. Ja som však presvedčený, že je metodicky náročná a v reálnom živote ťažko zvládnuteľná, preto by bolo omnoho lepšie prevziať základ dane a daň vyčíslenú v stálej prevádzkarni podľa predpisov toho-ktorého štátu.

K bodu 52: § 24 ods. 3 sa dopĺňa novým písmenom n), na základe ktorého budú mzdové náklady uznané v daňových výdavkoch až po zaplatení. V prípade, že pod mzdovými nákladmi sú chápané všetky mzdové náklady spoločnosti, nielen týkajúce sa, samozrejme, spoločníkov, obchodných spoločností, v tom prípade dochádza k rozporu s § 24 ods. 2 písm. i) bod 5, podľa ktorého sú mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov daňovými nákladmi už vtedy, keď sa zaúčtujú, to znamená zaúčtovaním. Z toho pohľadu tá úprava, ktorú navrhuje bod 52, je komplikovaná. Bolo by lepšie, keby ten príslušný § 24 ods. 3 zostal v pôvodnom znení.

Bod 66: Tento bod vylučuje odpisy z daňových výdavkov, ale neurčuje, v ktorom období sa stanú tieto odpisy daňovým výdavkom, či je to v roku zaplatenia nájomného alebo inokedy. Táto nejasnosť podľa nášho názoru je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 písm. f), ktoré určuje spôsob časového rozlíšenia nákladov, a § 23 ods. 1 o vecnej a časovej súvislosti výdavkov a príjmov.

Dovoľte mi ešte uviesť poznámku alebo pripomienku k bodu 111 tohto návrhu. Bod 111 upravuje prechodné ustanovenia. Tieto prechodné ustanovenia však upravuje s tým, že napriek účinnosti zákona k 1. 1. 2001 upravuje daňové výdavky aj za rok 2000. Ešte raz, dámy a páni, opakujem, v prechodnom ustanovení sa navrhuje, že tento zákon je účinný od 1. 1. 2001, napriek tomu tento zákon upravuje daňové výdavky aj za rok 2000. Ja dúfam teda, že aspoň s týmto budete súhlasiť, že to nie je možné. Je nutné upraviť účinnosť zákona. Ak by toto malo platiť, tak účinnosť zákona musí byť minimálne k 31. 12. 2000, pretože v opačnom prípade niektoré ustanovenia v žiadnom prípade nebudú môcť byť, tak ako predpokladá táto novela, vykonateľné.

No a, dámy a páni, to bola časť pripomienok, podľa môjho názoru úplne vecných pripomienok predovšetkým z hľadiska aplikácie tejto novely a vykonateľnosti tejto novely. To jednoducho poukazuje na to, že daňový zákon, ktorý je takpovediac základnou príručkou podnikateľov, by mal byť skutočne precizovaný a nemali by sme mať naozaj ambíciu každé dva mesiace alebo každé tri mesiace do takéhoto zákona vstupovať. Ja si myslím, že je úplne korektné sa priznať, aké boli naše dôvody, že sme nešli s kompletnou novelou v čase, keď sme ju mali pripravenú. Nuž jednoducho to boli také dôvody, ktoré teraz v tejto snemovni sú, že už sme nemali politickú dohodu z hľadiska jednotnosti názorov či už na sadzbu daní, či úpravu daní.

Dámy a páni, z poslancov opozície je promile pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Rozhodujúca časť pozmeňujúcich návrhov sú návrhy poslancov koalície. Ja mnohé akceptujem, že majú svoj základ. Na druhej strane treba naozaj chápať, aj keď som bol doteraz kritický, treba chápať aj predkladateľa. Dámy a páni, ak by na 80 % tento daňový zákon v tomto parlamente prešiel, tak na Slovensku máme daňový galimatiáš a daňové príjmy zďaleka nebudú tvoriť to, na čo sa odvoláva návrh zákona o štátnom rozpočte. Ja si preto naozaj myslím, že by sme sa mali priblížiť k tomu názoru, ktorý prezentoval Rasťo Šepták - radšej to trikrát-štyrikrát ešte prediskutovať.

Je pravda, že je skoro nemožné uvádzať účinnosť daňových zákonov dajme tomu k 1. 7. 2001, ale, dámy a páni, táto novela sa nemôže stať politickou lotériou. Sedia tu politické strany, ktoré jednoznačne majú deklarované vo svojom programe znižovanie daňového zaťaženia. Ja v zásade s tým súhlasím, treba však vážne diskutovať o tom, aké parametre bude mať to daňové znižovanie a do akej miery sa to efektívne dotkne daňových poplatníkov a užívateľov prerozdeľovacieho procesu príjmov daní.

My v istých veciach nachádzame porozumenie s jedným pánom, ktorý však tak trošku mal ambície spraviť z tohto zákona lotériu, ja ho zo slušnosti nebudem menovať, ale, dámy a páni, my naozaj nemôžeme ísť takou cestou, že navrhneme štyri alternatívy sadzby dane z príjmov: Keď neprejde 15 %, tak navrhneme 17 %, keď neprejde 17 %, navrhneme 23 %, a keď neprejde ani 23 %, tak máme ambíciu navrhnúť 28 %. Ak jednoducho pôjdeme cestou znižovania, čo by sme nepochybne mali ísť, tak každé jedno zníženie musí byť jasne, zrozumiteľne a exaktne prerátané predovšetkým z hľadiska dosahov, ale predovšetkým aj z hľadiska účinnosti týchto krokov.

A ešte raz opakujem: Zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb o 11 bodov nebude účinné a v štátnom rozpočte na rok 2001 bude spôsobovať veľmi vážne problémy. Ja by som naozaj bol rád, keby sme predovšetkým v daňovej oblasti mali pozorne nastrčené ucho a počúvali odborníkov a nerobili v tejto oblasti zásadne len politické rozhodnutia. Nie je to dobré ani v oblasti správy daní, nie je to dobré ani v oblasti samotných daňových zákonov.

Dámy a páni, táto novela za to obdobie, čo bola, čo spočívala na našich laviciach, tak prežila už toľko, že celkom pokojne by prežila to, keby predkladateľkou bola z rokovania tohto pléna Národnej rady stiahnutá. Ona totižto všetky atribúty na to, aby sa tak stalo, má.

Prepáčte, ešte mi dovoľte predložiť - mám ambíciu, teda bude to už veľmi rýchlo, ak by sme mali mať ambíciu vylepšiť, čo podľa môjho názoru - teraz si trošku odporujem -, je nevylepšiteľné, ale je to skôr teda záväzok voči mojim kolegom, tak veľmi krátko mi dovoľte predniesť ešte pozmeňujúce návrhy:

K bodu číslo 84 - v § 36 ods. 2 písm. e) za slovo "vkladať" dať poznámku pod čiarou číslo 133. Poznámka pod čiarou: "Číslo 133, napríklad § 778 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a § 716 - 719 Obchodného zákonníka."

Dámy a páni, možnože sa vám to bude zdať komplikované, ale ide o jednoduché upresnenie definície druhu vkladov medzi fyzickými osobami a bankami, aby nedochádzalo k vylúčeniu niektorých vkladov z tej jednotnej sadzby 5 %, ktorá sa realizuje zrážkovou daňou z príjmu. Ja mám informáciu, že to bolo s odborníkmi ministerstva financií prerokované. Nakoniec, pani ministerka bude mať možnosť sa k tomu vyjadriť.

K bodu číslo 111 - v § 85b doplniť nový odsek číslo 10. Odsek číslo 10 bude znieť: "Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) sa použije aj na vklady, ktoré boli zriadené pred účinnosťou tohto zákona, a úrok alebo výnos sa vyplácajú podľa tohto zákona."

Dovoľte mi krátko to zdôvodniť. Tým sa jednoducho spresňuje, že 5-percentná daň, to je tá zrážková daň, ktorú som spomínal, sa vzťahuje aj na vklady, ktorých doba viazania tri roky a viacej sa uzatvorila pred rokom 2000, a výber istiny a úroku sa uskutočňuje až po prijatí tohto zákona. Istým spôsobom je to aj z tejto úpravy, ktorá v súčasnosti platí, jasné, ale sú trošku rozdielne výklady a nie je teda jednotnosť ani medzi komerčnými bankami, ktorých sa to týka.

No a k bodu číslo 96: V § 48 ods. 1 za slovo "vzdelávanie" doplniť slovo "školstvo".

Dámy a páni, ide o fakultatívnu možnosť nášho osobného rozhodnutia použiť časť daňových prostriedkov na isté účely, ktoré sú v zákone presne vymenované. Tým sa jednoducho umožní zohľadniť použitie dane aj na účely školstva. Ja v tomto prípade mám na mysli predovšetkým účely základného a stredného školstva. Ide jednoducho o fakultatívnu možnosť rozhodnutia sa rodičov prispieť zo svojej daňovej povinnosti aj na túto oblasť. Mohli by sme opäť diskutovať, či vzdelávanie je aj základné a stredné školstvo, ale predpokladám, že na tom sa zhodneme, že keď tam bude napísané exaktne "školstvo", takže potom už to bude úplne zrejmé.

Dámy a páni, prepáčte, že som vás v takúto neskorú večernú hodinu zdržal. Ide však o mimoriadne vážny zákon a mali by sme naozaj na decimálkach zvažovať, ako budeme postupovať ďalej.

Ďakujem pekne za pozornosť.