Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vypočula som si so záujmom jedného právnika amatéra vystúpenie pána poslanca. Myslím si však, že tu ide skôr o neuznanú autoritu, pretože, pán poslanec, vy ste zabudli na jeden dosť dôležitý fakt, že vy ste z koalície. Vy nie ste z opozície, aby ste tu teraz dokazovali nedostatky tejto zmluvy. A keby si vaše právne závery bola vážila vládna koalícia tak, ako ste sa nám to tu snažili dokázať, tak myslím si, že by vás boli zobrali na prípravu tej zmluvy. Dnes by som si skôr trúfla hodiť poklonu ministrovi tejto vlády, ktorý vedel pochopiť, by som povedala, svoju výhradu svedomia a viackrát zahlasoval vo vláde proti jej rozhodnutiu, ak sa to nezhodovalo s jeho presvedčením. Takže si myslím, že dnes z vašej strany je už neskoro vzdávať námietky.
A ak mi dovolíte vyjadriť sa k niektorým z tých námietok, napríklad k námietke o sviatkoch: Veď vás nikto nenúti, aby ste ten sviatok svätili, aby ste šli do kostola, a navyše je dostatok aj brigádnických miest, kde teda môžete ísť do práce, ak by ste nemali záujem mať voľno v ten deň.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja si na rozdiel od pani kolegyne Belohorskej myslím, že z úst pána poslanca Kresáka zaznela vecná a objektívna analýza dokumentu, ktorý budeme za krátku chvíľu schvaľovať. Je, myslím si, nevyhnutné, aby sme poznali všetky právne úskalia, ktoré sú v návrhu základnej zmluvy zakomponované. Je to nevyhnutné, aby sme sa mohli rozhodovať so znalosťou veci. Myslím si, že je dobré, že tieto slová a tieto argumenty zazneli dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, aj keď tu cítiť slávnostnú atmosféru. Akú váhu týmto argumentom každý jeden z nás, vážené kolegyne, kolegovia, priradí pri svojom konečnom rozhodovaní, to závisí od jeho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Ja ich nechcem a nemôžem podceňovať. Aj preto nepovažujem za celkom vhodnú výzvu, ktorá zaznela od pána kolegu Oberhausera pri jeho vystúpení. Myslím si, že jednotné hlasovanie o tejto zmluve by bolo skôr prejavom neslobody ako slobody v tejto krajine.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi stručne by som chcel využiť možnosť reagovať na kolegu Ferka Mikloška. Áno, problém je v tom, že štátne sviatky sa menili. Keď sa pozrieme na vývoj, na obsah zákona o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja, treba povedať, že sa menili, len problém je v tom, že už sa nebudú môcť do budúcnosti, už sa nebudú môcť, a to je troška veľký rozdiel.
A s tými vysokými školami ods. 5 hovorí o rodičoch, ale ods. 6 hovorí o vysokých školách a tam hádam nebudú rodičia niečo môcť určovať vysokoškolákom. Tam je úplne iný obsah tých dvoch článkov, takže pozor.
Ku kolegovi Brňákovi: Áno, mám pocity a mám svoje videnie sveta. Kvôli tomu tu reprezentujem značný počet obyvateľov a občanov tejto krajiny, vôbec sa za to nehanbím. A vidím rozdiel medzi Európskou úniou a Svätou stolicou, vidím rozdiel. Takže o tom tiež niet pochýb.
Na stanovisko právnika profesionála pani Dr. Belohorskú nebudem reagovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč je ďalším v poradí prihláseným do rozpravy.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená pani spravodajkyňa,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
vážení hostia,
dovoľte, aby som zaujal stanovisko k textu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a to aj z toho dôvodu, že som pracoval v zmiešanej komisii pre prípravu základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou v deväťdesiatych rokoch. Chcel by som aj znovu pri tejto príležitosti oceniť úlohy, ktoré mal pán veľvyslanec Neuwirth pri príprave tejto zmluvy, a to, akú úlohu zohrával, aj keď nie vždy politicky to bolo v súlade so stranou, ktorú reprezentujem. Aj napriek tomu treba z nadhľadu túto osobnosť zvýrazniť.
Bol som pritom, keď sa rodil text zmluvy. A musím modifikovať istým spôsobom svoje vystúpenie aj po vystúpení pána kolegu Kresáka, a to aj preto, že som právnik. Chcem na rozdiel od neho povedať, že ja považujem túto zmluvu za dobrú zmluvu, chcem blahoželať Slovenskej republike k jej uzavretiu aj Svätej stolici za seba, ak môžem, ale chcem zablahoželať aj vláde, ktorá prispela k uzavretiu tejto zmluvy, a aj ďalším vládam, ktoré v minulosti pracovali na texte tejto zmluvy. To treba objektívne povedať. A myslím si, že táto zmluva je dobrá zmluva, aj keď ako právnik s viacerými výhradami pána kolegu Kresáka súhlasím. Treba si uvedomiť, že na uzavretie dobrej zmluvy treba vždy dvoch. A keď pán Kresák vykladal tieto veci, ja chápem aj posledných vyjednávačov v tejto rovine, že museli rešpektovať toho druhého partnera, čo je normálne.
Ako analógiu by som chcel uviesť príklad na podporu svojich úvah aj to, aký je napríklad text direktív, smerníc Európskej komisie, Európskej únie, ktoré musíme implementovať do nášho právneho poriadku. Niektoré veci sú zložité, právo je slovo a slovo je právo a v tejto situácii aj tieto pojmy treba, samozrejme, uviesť.
Ja si však myslím, že táto zmluva má mimoriadne postavenie v jednom. A to je v tom, že práve katolícka cirkev spolu so Slovenskou republikou - od dnešného dňa som presvedčený, že aj zo strany Národnej rady ja budem veľmi rád hlasovať za túto zmluvu -, že katolícka cirkev aj Slovenská republika si takýmto spôsobom určili mimoriadne závažné úlohy aj pre budúce mesiace a roky, a to z jedného hľadiska, že katolícka cirkev dosiahla určitú hladinu vo vyjednávaní vzájomných vzťahov, ja to hodnotím pozitívne, ale že pri dodržiavaní princípov právneho štátu nesmie táto zmluva ani úroveň vzťahov medzi Slovenskou republikou a katolíckou cirkvou diskriminovať iné cirkvi. A preto si myslím, že tá vysoká hladina dosiahnutá v tejto zmluve je zároveň aj signálom na to, aby sa podobným spôsobom usporadúvali aj vzťahy medzi ďalšími cirkvami, ktoré sú uznané v Slovenskej republike, a že to posilňuje slobodu vyznania, posilňuje to všetky ľudské práva a politicko-občianske právo vo vzťahu k cirkvám, vo vzťahu k náboženstvám, vo vzťahu k slobode viery.
Chcel by som však v tejto súvislosti uviesť ďalší svoj postreh v tom zmysle alebo moju víziu, čo po zmluve. A po tejto zmluve naozaj bude treba ďalej riešiť, samozrejme, vyjednávania s katolíckou cirkvou, pretože samotný článok 20 hovorí o zmluve, o financovaní niektorých záležitostí. A sú tam ďalšie články, ako je článok 7, o tom, že medzinárodná zmluva má dešifrovať v podstate právo uplatňovať výhrady vo svedomí, že súčasťou zmluvy o finančnom zabezpečení, medzinárodnej zmluvy o finančnom zabezpečení má byť aj financovanie škôl. To je záväzok tejto zmluvy, a preto si myslím, že treba o týchto otázkach diskutovať, že aké sú úlohy a poslanie po zmluve.
S tým súvisí aj otázka poradia medzinárodných zmlúv, pretože ak podľa platnej ústavy medzinárodná zmluva, ktorá upravuje širší rámec ľudských a občianskych práv a je ratifikovaná Slovenskou republikou, má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom, to si treba tiež uvedomiť, že z tej zmluvy vyplýva. A s tým súvisí potom aj skutočne otázka problému, aby sa nepreťahovalo vyjednávanie o tých medzinárodných zmluvách, ktoré táto zmluva predvída.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že vyplývajú z toho aj ďalšie záväzky, ktoré treba vo vnútroštátnej rovine urobiť. A to, myslím, je otázka, ktorú netreba obchádzať. Budem možno teraz kontroverzný a z tejto pôdy to ešte asi neodznelo, ale mali by sme začať verejne diskutovať na Slovensku o potratoch. Potraty sú hnusobou tohto stupňa vývoja civilizácie, bridia sa mi, hnusia sa mi a treba o tom diskutovať, pretože každý potrat je aj podľa Božích zákonov, aj podľa prirodzených zákonov, aj podľa vyšších princípov vraždou. Ja som o tom presvedčený a dlho som sa k tomu presviedčaniu musel dopracúvať. Ale chcem povedať, že aj toto je tá motivácia, aby sa o týchto otázkach naozaj začalo na Slovensku diskutovať.
Myslím si, že je nevyhnutné diskutovať aj o otázke rodinného práva. Je koncepcia rodinného práva, ktorá dnes je v zákone o rodine, ktorý má v podstate skoro 50 rokov. Tento zákon o rodine má socialistické atribúty a treba, aby do novej koncepcie Občianskeho zákonníka pán minister spravodlivosti, ktorý moderuje prípravu Občianskeho zákonníka, doriešil aj otázku komplexného rodinného práva. V tejto súvislosti by som si dovolil povedať, že veľmi pozitívne hodnotím, a mám aj taký určitý pocit zadosťučinenia, že zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sme v minulosti dotovali tvorcov tejto zmluvy práve otázkou charitatívnej funkcie cirkvi, práve tým, akým spôsobom cirkev pôsobí v ústavoch sociálnej starostlivosti. A ja by som chcel zvýrazniť taký poznatok zo svojej praxe, že po mnohých návštevách ústavov sociálnej starostlivosti ja som mnohokrát povedal, a manažment toho ústavu bol prekvapený, keď som povedal, že vy tu určite máte sestričky, rehoľné sestry. A pýtali: "Ako to viete?" Ja neviem, prečo som to vedel, ale v tom zariadení od prvého vstupu od dverí ten duch tých sestričiek som kdesi zacítil a bol tam, bolo to vidieť a bolo to zrejmé.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že je nevyhnutné, a žiaľ, že táto zmluva prišla po takej dráme, ktorú sme tu zažili doobeda, že ste reštrikciami obmedzili aj financovanie neštátnych subjektov...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Poslanec V. Tkáč:
... pri poskytovaní sociálnej starostlivosti, pretože treba poďakovať cirkvi, ktorá preberá mnohé zariadenia pod svoju starostlivosť a zabezpečuje starostlivosť o mentálne, o fyzicky poškodené deti, o zdravotne poškodených občanov, zabezpečuje starostlivosť o prestarnutých, zabezpečuje jednotlivé skupiny ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc. A bodaj by tej pomoci aj zo strany cirkví bolo ešte viac.
Preto si myslím, že treba pokračovať aj v ďalšej reforme sociálnej pomoci okrem reformy rodinného práva, a čo je veľmi dôležité a čo sme sa pokúšali argumentovať pri novele zákona o sociálnej pomoci, že by bolo treba diskutovať o reforme sociálneho ústavníctva. Tá reforma sociálneho ústavníctva je, povedal by som, prapodstatou aj cirkevných funkcií. Cirkev a charitatívne zariadenia v histórii ľudstva zohrávali mimoriadne dôležitú úlohu pri starostlivosti o ľudí, ku ktorým bol osud krutý, k tým, ktorí boli najviac postihnutí, nevedeli sa postarať sami o seba a pod.
Chcel by som zvýrazniť v tejto skutočnosti aj inú otázku a to je otázka školstva. Pán poslanec Kresák a ďalší kolegovia, o tom ste hovorili. Bol to neuralgický bod pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Boli útoky proti ministrovi spravodlivosti za túto kauzu pri hlasovaní o reforme školstva. Ja si nemôžem dovoliť inak myslieť a povedať, ale ja si myslím, že reforma školstva na Slovensku v súčasnosti neexistuje, neexistujú zásadné typicky reformné kroky týkajúce sa reformy školstva. A na rozdiel od pána poslanca Kresáka ja nemám obavy, že život sám ukáže opodstatnenosť toho, aká je výučba náboženstva. Ten, kto bude chcieť, sa k náboženskému učeniu dostane, koho to nebude zaujímať a koho to nepripúta, tak nikomu nič táto zmluva nevnucuje, takže ja si myslím, že život dokáže opodstatnenosť aj týchto klauzúl, a ja ju osobne podporujem.
Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá by bola možná aj z hľadiska Národnej rady. Zmluva sa dotýka a aj duch tejto zmluvy v podstate vychádza z kanonického práva. Sú tam zainštalované určité inštitúty, ktoré bude treba v dobrom zmysle slova skonzumovať do nášho právneho poriadku, ako je napríklad inštitút nedotknuteľnosti posvätného miesta. To je inštitút, ktorý sa po schválení tejto zmluvy stáva súčasťou nášho právneho poriadku. A bude otázkou, akým spôsobom sa teda bude implementovať kanonické právo do vzťahov a, povedal by som, do tej symbiózy svetského práva, a tak môžem povedať, aj práva kanonického.
Tu by som povedal jednu skutočnosť a považoval by som to za mimoriadne závažné, aby sa zvýšila možnosť dostupnosti poznania kanonického práva. Viem, že na právnických fakultách sa vyučuje cirkevné právo a že by bolo vhodné, keby informovanosť o kanonickom práve mala minimálne rozmer informovanosti o práve svetskom. Bez takéhoto, alebo ja neviem, keby z toho malo byť tabu, tak je nerovnováha v konkrétnych podmienkach života spoločnosti medzi právom svetským a medzi právom kanonickým. To by som považoval za dôležité aj pre poslancov, pre informovanosť Národnej rady, a potom, samozrejme, dať rovnosť informovanosti o kanonickom práve, informovanosti o práve svetskom.
Keď som hovoril o otázke charity a starostlivosti, chcel by som povedať, že by bolo vhodné z hľadiska vlády a možno aj Národnej rady venovať pozornosť jednej skupine občanov, ku ktorej spoločnosť bola nepriaznivo naklonená desiatky rokov. Spomínam si na cirkevné alebo aj svetské, spolu spojené zariadenia. Viackrát som ich navštívil. Pokiaľ som mohol, zabezpečil som rozhodnutie o financovaní takéhoto zariadenia v Lipanoch v Prešovskom okrese - myslím si, že teraz je to Sabinovský okres -, v Lipanoch, kde bývajú prestarnutí kňazi. Vo Veľkom Šariši je zariadenie, v ktorom bývajú kňazi, ktorí boli desiatky rokov diskriminovaní. Dnes majú zaslúžený odpočinok spolu s mníchmi alebo s mníškami, so sestričkami. Ale spomínam si aj na také zariadenie, ktoré, povedal by som, sa podobá divokému koňovi, ale ktoré ja mám veľmi rád a v ktorom, čo môžem, podporujem - pána kňaza Kuffu zo Žakoviec, ktorý tam má síce rozpory s miestnou samosprávou, ale ktorý robí doslova misiu pre bezdomovcov, pre ľudí, ktorí sa tam začínajú spamätúvať v rámci inštitútu Krista Veľkňaza. Ja by som chcel zvýrazniť, že toto sú metódy, ktoré ja osobne vnímam ako veľmi vážnu vec. Ak si spomínam na kostol v Jarovniciach, v rómskej osade, kde sa vykonáva misijná činnosť, kde sú Rómovia, ktorí majú veľmi vážne sociálne vývojové problémy, a vedia sa tam modliť a vedia sa pri svojej viere spojiť, ja to považujem za sociálnu, ale aj významnú spoločenskú funkciu.
Chcel by som na záver, ak dovolíte, povedať, že by som považoval pri schvaľovaní, keď budeme súhlasiť s touto zmluvou, za dve také zásadné úlohy okrem tých formulovaných zásad a princípov, o ktorých som hovoril, že treba dokončiť sociálnu reformu, že treba dokončiť reformu rodinného práva, že sa treba naozaj postaviť veľmi jasne v tejto krajine k oblasti potratov, kde treba dokončiť reformu občianskeho práva, že, a to sú dve zásadné úlohy v tejto krajine po tejto zmluve, treba podľa mojej mienky nedovoliť, aby táto zmluva bola príčinou rozporov a možnej diskriminácie iných cirkví, treba vyrovnať postavenie ostatných cirkví na tú obrovskú špičku a hladinu, ktorú katolícka cirkev dosiahla v tejto zmluve a za ktorú budeme hlasovať, aby to nebol základ rozporov, ale aby to bol základ na zmierenie v tejto krajine aj na postavenie cirkvi.
A čo by som si veľmi prial od tejto zmluvy? Aby o jeden krôčik túto krajinu dostala od polarizovanej krajiny ku krajine tolerancie. A keď táto zmluva splní čo i len milimeter z tohto kroku, ja osobne budem šťastný, že som pri tvorbe tejto zmluvy istým spôsobom pôsobil a že som za ňu hlasoval. Budem za ňu hlasovať.
Ďakujem všetkým, ktorí takúto zmluvu pripravili. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
kolegovia, kolegyne,
24. 11. 2000 prijal pápež Ján Pavol II. predsedu vlády Slovenskej republiky v súvislosti s podpisom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, došlo k zavŕšeniu procesu odštartovaného vládou premiéra Mečiara. Som rada, že pán minister zahraničných vecí na rokovaní zahraničného výboru korektne túto skutočnosť vyzdvihol a ocenil. Škoda, že vláda premiéra Dzurindu nezachovala kontinuitu aj v iných oblastiach života spoločnosti.
Svätá stolica uzavrela doteraz 136 zmlúv konkordátneho typu s 35 štátmi sveta včítane Chorvátska, Estónska, Juhoslávie, Maďarska a Litvy. Zaraďujeme sa k štátom Európskej únie, ktoré takéto zmluvy majú podpísané. A je to napríklad Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko. Presná polovica týchto zmlúv je s 24 štátmi. Vznikla po nadobudnutí platnosti kódexu kanonického práva z roku 1983. Slovensko sa tak zaradilo medzi moderné štáty, ktoré do svojich základných dokumentov zaraďujú aj dedičstvo svojich predkov, rešpektujú duchovné cítenie veľkej časti svojich obyvateľov a uctievajú hodnoty posolstva našich predkov Cyrila a Metoda. Práve spätosť s duchovným odkazom európskej civilizácie a etickými hodnotami našich predkov pokladáme za mravné dedičstvo kresťanstva aj za súčasť sústavy hodnôt, ktoré občania Slovenska všeobecne uznávajú. História nám má byť prameňom poučenia a zdrojom inšpirácie, ale aj varovaním.
Základné tézy kresťanstva sú obsiahnuté vo všetkých základných dokumentoch Hnutia za demokratické Slovensko, ako aj v deklarácii nášho hnutia, ktorými sme sa prihlásili k ideálom a hodnotám, ktoré presadzujú Európska ľudová strana, Európska demokratická skupina a Európska demokratická únia. Národ, ktorý nepozná svoje korene a históriu, ktorý nerešpektuje cítenie svojich občanov, nemôže veriť v svoju budúcnosť.
Národná rada Slovenskej republiky dnes teda dostáva tento dokument na schválenie alebo na neschválenie. Verím, že naše pochybnosti alebo doplnky dnes vznesené budú brané do úvahy pri príprave doplňujúcich zmlúv, ktoré niektoré sporné body tejto zmluvy bližšie upravia, aby nevznikli pochybnosti alebo ťažšie riešiteľné situácie. Je však dôležité, aby sme ich naniesli a aby bol čas o nich aj verejne diskutovať. Ide o mnohé mimoriadne dôležité a ľudsky veľmi citlivé situácie, ktoré sa môžu stať prekážkou rešpektovania tejto zmluvy občanmi iného svetonázoru.
Pre nás ako poslancov zákonodarného zboru je dôležité, aby sme pripravili, lepšie povedané, možno aby sme z titulu kontroly vládnej moci spolupracovali na príprave dokumentov, ktoré sú vnímané ako veľmi potrebné a dôležité pre nás, ktorých rešpektovanie nebude pre časť obyvateľov vnímané ako útlak alebo poškodzovanie ich ľudských práv. Ide tu predovšetkým o vnímanie ochrany života, rešpektovanie poznania vedy a jej uplatňovania v našom živote. Treba si uvedomiť a prosím o to aj tých, ktorí budú spolupracovať na príprave ďalších dokumentov, aby si uvedomili dobu, v ktorej túto zmluvu prijímame. Sme na prahu 21. storočia, teda sa nemôžeme vrátiť do minulých storočí. Zmluva s rešpektovaním dejín našich predkov a väčšinového cítenia Slovákov nás musí posúvať dopredu, a nie otáčať dozadu. Možno je na škodu veci, že sa verejne, ale hlavne otvorene nediskutovalo predtým o tejto zmluve alebo o jej článkoch v médiách. Vláde, prípadne politikom obyvateľstvo nepodpísalo bianko šek. Je potrebné, aby sme sa vyhli možným reakciám, ktoré môžu nás ako štát spochybniť.
V tejto súvislosti mi dovoľte spomenúť situáciu, ktorá nastala v Európskom parlamente, kde zástupkyne troch holandských koaličných strán spustili kampaň proti Vatikánu ako nositeľovi subjektu medzinárodného štátu. Z hľadiska rovnosti vnímajú ako nespravodlivé, aby jedna z cirkví - katolícka - si na rozdiel od ostatných osobovala sedieť pri stole, kde sa prijímajú medzinárodné rozhodnutia. Ide o poslankyňu z centristickej organizácie Demokrati 66, o druhú pani poslankyňu z Liberálnej ľudovej strany za slobodu a demokraciu a o tretiu zo Strany práce. Ich dôvodom nebolo nerešpektovanie hodnôt duchovného života svojich voličov a voličiek, ale blokovanie dôležitých rozhodnutí Vatikánom, ktoré sa týkajú napríklad sexuálneho života, práva rozhodovania mladých ľudí o počte detí, ktoré sú schopné rodičia v dnešnej dobe vychovať a vyživiť, práva rozhodnutí porodiť zdravé dieťa, práva na užívanie ochrany proti pandémii, AIDS. Nemôžeme a nemáme právo odsúdiť 36 mil. ľudí infikovaných na svete touto chorobou za to, že zhrešili, lebo milovali. 1,5 mil. mŕtvych na toto ochorenie musí byť mementom pre všetkých, aby sme pred týmto ochorením vedeli prijať, prípadne vedeli ponúknuť možnosť ochrany.
Na druhej strane som si istá, že práve schvaľovaná zmluva môže byť tmelom spoločnosti na upevnenie vzťahov v rodine. Som presvedčená, že práve umožnenie eutanázie v Holandsku je vyjadrením straty týchto pút. Nie telesná schránka človeka nevládze ísť ďalej životom, ale jeho duša. V dnešnom vývoji medicíny nemôžem ako lekár súhlasiť s tým, že pre neutlmiteľné bolesti sa človek rozhodne, aby lekár prijal úlohu kata. Bolesť sa dá vyliečiť, ale samota a pocit, že tento človek je záťažou pre svoju rodinu a spoločnosť, je príčinou takéhoto rozhodnutia. Viem, že zmluva je vždy dokument, kde sa rešpektujú obidve strany. Málokrát sa v zmluve dá dosiahnuť, aby boli obe strany spokojné na sto percent. Vždy ide v konečnom texte o kompromis, ktorý vyhovuje obom stranám.
Dovoľte preto, aby som na niektoré nejasnosti predkladanej zmluvy upozornila. Rešpektujem záujem nášho štátu byť členom Európskej únie. Preto vidím ako krok k naplneniu tohto záujmu, že v zmluve sa nehovorí o štátnom občianstve cirkevného hodnostára. V spoločnej Európe si budeme musieť zvyknúť na to, že na niektorých miestach bude napríklad občan so štátnym občianstvom Francúzska alebo Nemecka. Chybu však vidím v tom, že zmluva neobsahuje povinnosť ovládať štátny jazyk. Schválne som spomenula občana Francúzska alebo Nemecka, kde nie je obava z iných záujmov. Myslíte si však, kolegovia, že sme pripravení na možnosť, že by cirkevný hodnostár bol maďarskej národnosti neovládajúci jazyk, vyučovanie náboženstva na školách, na všetkých aj na vysokých školách, ktoré sa predsa len riadia iným právnym poriadkom ako školy základné? Nulita manželstva, nie teda proces zrušenia manželského sľubu katolíckou cirkvou: Ale má ísť o podobný princíp, ako je rovnosť právneho aktu uzavretia manželstva v kostole a na úrade?
Verím, že verejná diskusia, ktorá je pri príležitosti schvaľovania tejto zmluvy, bude dobrým podkladom na prijatie ďalších nadväzujúcich dokumentov potrebných na aplikáciu tohto základného dokumentu, aby sme chápali túto zmluvu nie ako dokument, o ktorý sa bude dohadovať pri koaličných rozhovoroch, pretože tento fakt je nedôstojným cítenia katolíckych veriacich, ale aby bol tento dokument dokumentom moderného štátu, ktorý bude rešpektovať požiadavky svojich priaznivcov, ale aby aj rešpektoval práva ostatných. Chápme dobu, v ktorej žijeme. Ak Pán Boh stvoril vtáka, dal mu schopnosť lietať. A človeku dal rozum, a nie túto schopnosť. Ak by sme nerešpektovali dobu, tak by sme sa uspokojili s týmto definitívnym stavom. Nie je to tak. Dnes človek lieta vyššie a rýchlejšie ako vták, lebo vedel uplatniť svoj rozum. Neodmietajme preto uplatnenie rozumu aj v iných prípadoch.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
páni ministri,
pán poslanec Mikloško netrpezlivo očakáva, aký charakter bude mať moje vystúpenie. Ja ho určite nesklamem. Takže dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko poznámok k návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.
Na úvod by som chcel také malé počudovanie vyjadriť nad tým ako ste zareagovali na vystúpenie pána poslanca Kresáka. Text základnej zmluvy, ako je predložený, nie je Biblia. To nie je Sväté písmo. To nie je niečo, čoho sa nemožno dotknúť. Je to štandardná medzinárodná zmluva. Takýchto zmlúv je naozaj na svete pomerne veľa a myslím si, že je úlohou Národnej rady, aby dovolila ľuďom, ktorí sa v tom vyznajú, ja som presvedčený, že pán poslanec Kresák sa v tom vyzná, aby sa vyjadrili a povedali, že má to takéto a takéto chyby. Nie, teraz sa tvárime, že tohto sa nemôžeme dotknúť, to je čosi, čo je už na stole, a všetci to len pochváľme a rýchlo odsúhlasme a poďme teraz domov. To mi trošku pripomína, ak mi prepáčia páni ministri, ktorí sedia tu medzi nami, spôsob prijímania poslednej novelizácie Trestného poriadku, keď sa vlastne ani nemohlo diskutovať o tom, či predĺžime väzbu na 5 rokov alebo nie, lebo ak by sme náhodou o tom diskutovali, tak pustíme Černáka a nás všetkých pozabíja. Ale toho, že predtým boli zabití dvaja chránení svedkovia, toho sme sa nemohli tiež dotknúť.
Takže prosím, rešpektujme, toto je pôda Národnej rady. Poslanci Národnej rady majú právo vyjadrovať sa a mať výhrady k textom, ktoré sú textami základných medzinárodných zmlúv. Takto sa staviam k tejto zmluve aj ja.
Nemyslím si, že sa treba na túto zmluvu pozerať s nejakou svätou úctou, ale ako na právny text s politickým podtextom, ktorý treba hodnotiť rovnako ako ktorúkoľvek inú medzinárodnú zmluvu.
V tejto súvislosti by som chcel možno argumentovať hneď aj na vyjadrenie pána poslanca Brňáka, ktorý reagoval na pána poslanca Kresáka s tým, že pán poslanec Kresák chce nadraďovať medzinárodné zmluvy nad vnútroštátne právo. Áno, pán poslanec, ale iba tam, kde ide o medzinárodné zmluvy, ktoré sa týkajú základných ľudských práv, a to je podstatný rozdiel oproti tomu, čo ste hovorili vy. Toto však nie je zmluva, ktorá sa týka základných ľudských práv, teda tá, o ktorej hovorí článok 11 Ústavy Slovenskej republiky.
Pán poslanec Kresák, a ja sa do určitej miery s ním stotožňujem, poukázal na niektoré nedostatky textu tejto zmluvy. Je to jeho právo, je to moje právo. A myslím si, že sme tu predovšetkým na to, aby sme na tieto veci dostatočne upozorňovali. Dokonca je zaujímavé, že je to predovšetkým poslanec z vládnej koalície, ktorý došiel s takouto kritikou, pretože o to viac by sa mala vládna koalícia zamyslieť, či text, ktorý predkladá na vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu, spĺňa všetky kritériá, ktoré by sa od takéhoto textu očakávali.
Dovoľte mi niekoľko naozaj stručných výhrad a potom dva návrhy na prijatie uznesenia, pokiaľ ide o návrh zmluvy.
Predovšetkým aj ja osobne mám určité výhrady voči článku 7 základnej zmluvy. Článok 7, ako nakoniec všetci vieme, sa týka práva uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi. Ak si zoberieme komentár, ktorý bol vypracovaný k tomuto textu, tak v tomto komentári sa hovorí, že článok 7, a teraz ma, prosím, dobre počúvajte, je explicitne vyjadreným pravidlom, že tam, kde by sa občan mohol dostať do rozporu vo vlastnom svedomí pri plnení občianskych povinností, teda tých, ktoré ukladá zákon, s vieroučnými a mravoučnými zásadami katolíckej cirkvi, majú prednosť tieto zásady. Myslím si, že je to príliš, príliš, príliš tvrdé, pokiaľ ide o vzťah medzinárodnej zmluvy k vnútroštátnemu právu.
Môžeme prejsť k článku 9. Článok 9 správne rozobral pán poslanec Kresák, keď hovoril, že ide tu aj do určitej miery o zásah do zákonodarnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky rozhodovať o tom, ktoré štátne sviatky, ktoré dni pracovného pokoja budeme mať. Áno, súhlasím s pánom poslancom Mikloškom, že dnes sa to v podstate stotožňuje s tým, čo je v praxi, čo je v zmluve a čo máme v ostatných zákonoch. Ale keby Národná rada chcela niekedy prehodnotiť, či teda vyhovuje Slovenskej republike, či vyhovuje občianskej spoločnosti takýto rozsah sviatkov, dní pracovného pokoja, vlastne nemá šancu, opäť musí dôjsť k stretnutiu predstaviteľov Slovenskej republiky, predstaviteľov Svätej stolice, k uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve. Takýto postup považujem za postup, ktorý naozaj minimalizuje zákonodarnú právomoc Národnej rady v oblasti prijímania určitých noriem v oblasti štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.
Článok 10 ods. 2, nulita manželstva: To ste snáď nemysleli vážne, pán Mikloško, s tým, že teda keď v rámci povedzme cirkevného procesu je vyhlásené manželstvo za nulitné, že slovenské súdy sa tomu budú musieť prispôsobiť, že, aha, čo im iné zostane. To znamená, že sudcovia jednoducho zoberú na vedomie, že katolícka cirkev vyhlásila manželstvo za nulitné. Opäť si myslím, že je to trošku prehnané. Sú tu právnici, ktorí okamžite musia súhlasne kývať hlavami, že takto to nemôže v žiadnom prípade fungovať.
(Hlasy z pléna.)
Upozorňujeme na chyby. Pán poslanec, my to nevieme teraz napraviť. My môžeme vysloviť súhlas alebo nesúhlas, ale dovoľte mi, aby som povedal, v čom vidím riziká tejto zmluvy.
Článok 13 ods. 2 základnej zmluvy, aby som bol presný, tak si zoberiem konkrétny text, hovorí o tom, že Slovenská republika bude vytvárať podmienky na katolícku výchovu. To je všetko v poriadku, ale tento záväzok zahrnuje povinnosť a podporu katolíckych výchovných organizácií a hnutí mladých. Vadí mi predovšetkým na tom tá povinnosť štátu podporovať hnutia mladých. To potom môžeme prijať nejakú medzinárodnú zmluvu, kde bude napísané, že štát musí podporovať hnutia mladých v oblasti ochrany životného prostredia alebo v ktorejkoľvek inej oblasti. Zdá sa mi to byť príliš veľké privilégium pre hnutia mladých v tejto oblasti a nezodpovedá to štandardu iných medzinárodných zmlúv, ktoré sú prijímané s inými krajinami.
Článok 13 ods. 5, aby som uviedol tiež niekoľko pochybností, ktoré mám v súvislosti s touto zmluvou, kde sa hovorí o financovaní cirkevných škôl z prostriedkov štátneho rozpočtu: Ak si opäť zoberieme výklad, ktorý je spracovaný v tej knižočke, ktorý sme dostali, tak na strane 75 sa hovorí, že v prípade budúcej zmeny systému finančného zabezpečenia škôl - hovorí sa dokonca o zabezpečení financovania z rozpočtu obcí a ďalšie a ďalšie veci, len nikde nenájdeme systém, na ktorý upozorňoval pán poslanec Kresák -, že by tu nakoniec mohlo dôjsť aj k odluke štátu od cirkvi. A zdá sa, že táto zmluva ako keby definitívne vylučovala možnosť odluky štátu od cirkvi, zavedenia cirkevných daní pri vymožiteľnosti štátnym systémom. Sú to mechanizmy, ktoré bežne existujú v Rakúsku, v ktorýchkoľvek iných krajinách, a mohli by sme o tom dlho určite hovoriť.
Dovoľte mi ešte výhradu k článku 18 veľmi stručne. Je to výhrada k článku 18 ods. 2, kde sa hovorí, že zmluvné strany majú právo na slobodu prejavu. Tak toto je naozaj lapsus. Prepáčte, ale Slovenská republika nemôže byť nositeľom slobody prejavu. Dovolím si to povedať. Robil som niekoľko rokov v oblasti medzinárodného práva pri ochrane ľudských práv. Subjekt, ako je štát, nemôže mať slobodu prejavu, to je právo, ktoré patrí individuálnej osobe alebo subjektu, ktorý uznáva Európsky dohovor ľudských práv a Všeobecná deklarácia ľudských práv a ďalšie a ďalšie medzinárodné dohody. Považujem to za lapsus, ktorý urobili právnici pri prijímaní textu tejto zmluvy.
K článku 20 už to bude v podstate posledná, ale pomerne významná výhrada. Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi. Tu som už teda naznačil, že sa prakticky vylučuje iný spôsob financovania ako z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo teda napojenie katolíckej cirkvi na financovanie zo štátneho rozpočtu.
Tu by som najmä pánovi poslancovi Mikloškovi, ak mi dovolí, rád pripomenul jeho ostrú kritiku mojej osoby v roku 1993. Ja viem, že to je dávno, bolo to pred 7 rokmi, keď sme vystupovali k...
(Nezrozumiteľná odpoveď poslanca.)
... áno, už som bol, už som bol, pán poslanec, keď sme prijímali v parlamente zákon číslo 282/1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Vtedy sme žiadali pri prijímaní tohto zákona, a vieme to veľmi jednoducho preukázať, že dobre, prijmime takýto zákon, ale súčasne povedzme Národnej rade Slovenskej republiky, o aký rozsah majetku asi pôjde. Pochopiteľne, žiadnu informáciu sme nedostali. Čo je zarážajúce, pán poslanec, ak to môžem vám adresovať, keď sa dnes obrátite na ministerstvo kultúry alebo na ktorékoľvek ministerstvo Slovenskej republiky a spýtate sa ich: "Vážené dámy a páni, končí pôsobnosť zákona číslo 282/1993 Z. z. o jeden rok, keď uplynie lehota uzatvorených nájomných zmlúv, všetok ten majetok prejde definitívne do dispozície katolíckej cirkvi a ďalších cirkví, ale teraz sa bavíme o katolíckej cirkvi, tak nám teda povedzte, koľko majetku, v akej kvalite, aký rozsah prevzala katolícka cirkev, koľko to je tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy, o aké nehnuteľnosti ide, o koľko škôl, o koľko nemocníc?" Toto nám nikto jednoducho nechce povedať a považujem to za neférové, pretože bolo by dobré, keby sme to všetci jednoducho vedeli. Žiaľ, takáto informácia doteraz nebola podaná.
Od tejto informácie sa potom môžu odvíjať aj naše úvahy o financovaní katolíckej cirkvi. Ak sa ukáže, že katolícka cirkev disponuje obrovským majetkom, zdá sa, že áno, po tých reštitúciách prešlo veľké množstvo nehnuteľností na katolícku cirkev...
(Hlasy z pléna.)
Odhady, ja ich nemám, takisto ako ani vy nemáte relevantné informácie, keby ste ich mali, by ste ich určite radi tu prezentovali. Ak budeme mať tú informáciu, ktorá ukáže, že katolícka cirkev musí byť financovaná zo štátneho rozpočtu, bez akýchkoľvek ťažkostí to podporíme, ale ak bude jednoducho ukážka, že je tu veľký majetok, že výnosy z tohto majetku umožňujú katolíckej cirkvi iný spôsob financovania, treba o tom hovoriť. Čiže túto informáciu bezprostredne potrebujeme.
Na záver chcem predložiť dva návrhy uznesení. Jeden návrh uznesenia sa týka osobitných medzinárodných zmlúv, ktoré majú byť vypracované na realizáciu základnej zmluvy. Hovorí sa o 4 osobitných medzinárodných zmluvách. Nikde ani v texte základnej zmluvy, ale ani, by som povedal, v komentároch a v ďalších dokumentoch, ktoré sa objavili ohľadne výkladu základnej zmluvy, sa nepovedalo, aký charakter majú mať tieto osobitné zmluvy, čo to majú byť za osobitné zmluvy. Má sa stretnúť len vláda so Svätou stolicou, podpísať zmluvu, ktorá nebude ďalej ani odsúhlasená Národnou radou, nebude ani ratifikovaná, alebo to bude typická prezidentská zmluva? Domnievam sa, že text základnej zmluvy je natoľko rámcový, že osobitné medzinárodné zmluvy, ktoré prijmeme, budú významným spôsobom dávať obsah tejto základnej zmluvy. Treba preto zabezpečiť, aby všetky osobitné zmluvy, ktoré budú podpísané, mali taký istý charakter, ako má základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Preto prvý návrh uznesenia je:
"Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že osobitné medzinárodné zmluvy, na ktoré odkazujú jednotlivé ustanovenia Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000, budú mať charakter medzinárodných zmlúv podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky."
Aby som tomu dal výklad, musí ísť o zmluvy, s ktorými musí vysloviť súhlas alebo nesúhlas Národná rada predtým, ako ich ratifikuje prezident Slovenskej republiky, teda typické prezidentské zmluvy. Vtedy budeme naozaj mať určitú mieru vstupu a vplyvu, pokiaľ ide o Národnú radu, na charakter týchto osobitných zmlúv.
Druhý návrh, ktorý chcem predložiť, sa týka predovšetkým článku 20 základnej zmluvy a to je spôsob financovania katolíckej cirkvi. Načrtol som to vo svojom vystúpení, že potrebujeme nejakú informáciu o reštituovanom cirkevnom majetku. Takže navrhujem takéto uznesenie druhé, Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla takto:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pred uzavretím osobitnej medzinárodnej zmluvy o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi podľa článku 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000 predložila Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú informáciu o rozsahu, charaktere, spôsobe využitia a výnosoch hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý bol katolíckej cirkvi vrátený v súlade so zákonom číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam."
Považujem takýto prístup za férový. Prosím, tu je ďalší návrh, aby sa o týchto dvoch návrhoch, ktoré som predniesol, hlasovalo predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, či súhlasíme alebo nesúhlasíme so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. A rovnako žiadam, aby sme o týchto návrhoch hlasovali individuálne, teda nie spoločne.
Z mojej strany to je všetko. Považoval som si podobne ako pán poslanec Kresák za dôležité ako právnik upozorniť na niektoré veci, o ktorých si myslím, že sú sporné. Uvedomujem si, že zasiahnuť do zmluvy nemôžeme a že budeme môcť hlasovať len tak, že zmluvu podporíme alebo nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)