Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
No ja mám subjektívne pocity rovnaké ako ty, pán poslanec, len ide o to, že v druhom stupni ochrany zákon neumožňuje zakázať povedzme prejazd áut, navyše, keď sú vlastníkmi urbariáty. A s ich súhlasom sa to uskutočnilo. Na to netreba dokonca ani výnimku, na to netreba ani žiadne povolenie.
Ale ešte raz zdôrazňujem, že to monitorujeme, monitorujeme a keď by došlo naozaj k nejakému narušeniu prírodných hodnôt, tak celkom iste podľa zákonných možností zakročíme. To, že kde chce nejaká spoločnosť natáčať, znovu hovorím, subjektívne s tebou súhlasím, lenže tiež nemáme žiadne zákonné páky nejakým spôsobom povedať nejakému filmovému štúdiu Koliba, kde má natáčať. Ale ešte raz hovorím, subjektívne s tebou súhlasím, ale sme úplne išli podľa intencií zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána ministra vnútra Pittnera, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Kollárikovej, ktorá sa vás pýta: "Je správne, ak sa novelizáciou zákona zavádzajú reštrikčné opatrenia v oblasti už dosiahnutých sociálnych istôt policajtov - príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky?"
Pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážená pani poslankyňa,
zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v § 102 definuje ďalší služobný plat a ustanovuje podmienky jeho výplaty. V odseku 5 tohto ustanovenia zákon definuje ďalší služobný plat ako sumu rovnajúcu sa poslednému služobnému platu priznanému policajtovi. Služobný plat definuje ustanovenie § 84 ods. 2 predmetného zákona ako služobný príjem, ktorý tvoria príplatky uvedené v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a o) až r).
Ustanovenie o ďalšom služobnom plate, o tzv. trinástom plate prvýkrát realizovala vláda Slovenskej republiky v prvom polroku 2000. Umožnili to finančné možnosti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na tento rok. Pri realizácii výplaty ďalšieho platu došlo k diskusii o tom, ktoré zložky tvoria ďalší plat. Pri stanovení výšky ďalšieho služobného platu sa vychádzalo z ustanovenia § 84 ods. 1 a 2 a § 102 ods. 5 predmetného zákona o štátnej službe.
S takto stanovenou výškou ďalšieho služobného platu nesúhlasili zástupcovia Odborového zväzu Policajného zboru. V prípade akceptovania požiadavky Odborového zväzu Policajného zboru, t. j. v prípade rozšírenia ďalšieho služobného platu aj o príplatky uvedené v § 84 ods. 1 písm. o) až r) by došlo k viacnásobnému započítavaniu príplatku za štátnu službu v noci, za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok.
Takéto započítanie je podľa môjho názoru a nielen podľa môjho názoru neetické, dokonca nemorálne, a preto vláda Slovenskej republiky v snahe spresniť zložky ďalšieho služobného platu schválila úpravu § 84 ods. 2 a § 102 ods. 5 v znení tak, ako sú uvedené vo vládnom návrhu zákona. Pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície poslanci namietali proti vládou navrhovanému spresneniu ďalšieho služobného platu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporučil vládou navrhované upresnenie § 84 ods. 2 a § 102 ods. 5 predmetného zákona o štátnej službe nahradiť novým znením § 102 ods. 5 takto: "Ďalší služobný plat zodpovedá sume rovnajúcej sa poslednému služobnému platu priznanému policajtovi, ktorý tvoria zložky služobného príjmu uvedené v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a jedna šestina z príplatkov vyplatených podľa § 84 ods. 1 písm. o) až r) za polrok kalendárneho roku, v ktorom je splatný." Takéto znenie považujem za kompromisné. Na jednej strane jednoznačne určuje obsah ďalšieho služobného platu a na druhej strane zabraňuje viacnásobnému započítaniu pohyblivých zložiek služobného príjmu aj na účely vyplatenia ďalšieho služobného platu.
Na záver by som chcel ešte povedať, že navrhnuté kompromisné znenie § 102 ods. 5 nie je reštrikčným opatrením. Naopak, odstraňuje požadované neetické a nemorálne viacnásobné započítanie pohyblivých zložiek služobného príjmu aj na účely vyplatenia ďalšieho služobného platu. Nejde preto o znižovanie už dosiahnutých sociálnych istôt policajtov, ale o zjednoznačnenie pojmu "ďalší služobný plat".
V tejto súvislosti mi dovoľte ešte jednu poznámku. Schvaľovanie nového zákona a jeho zmien a doplnkov je len v právomoci Národnej rady Slovenskej republiky a osobne ako minister vnútra som rád, že prišlo k tomuto kompromisu, i keď ako člen vlády by som mal trvať na tom, čo pôvodne navrhla vláda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková má doplňujúcu otázku.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za odpoveď a, samozrejme, budem sa ešte vyjadrovať.
Pán minister, samozrejme, je rozdiel, ako sa počíta trinásty plat, či sa počíta zo základu, alebo či sa berú do úvahy aj príplatky za soboty, nedele, za sviatky a za nočné služby. V tom je veľký rozdiel. Samozrejme, hovoríme tu o príslušníkoch Policajného zboru, o policajtoch, a nie o úradníkoch. S týmto návrhom, ako viete, prejavil nesúhlas tak Odborový zväz Policajného zboru, pričom oni veľmi dobre vedia, o čo ide, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A keď budeme prerokúvať tento návrh zákona, tak, samozrejme, budú tam aj pozmeňujúce návrhy.
Pán minister, ja by som na vás apelovala, či sa ešte pamätáte na vaše vyhlásenie, ktoré ste dali v januári tohto roku pre mesačník Polícia. Ak sa nepamätáte, tak ja vám ho pripomeniem. Ak dovolíte, pán minister, tak ho budem citovať, teda to vaše vyjadrenie: "Chcem vás všetkých ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky, osobne aj ja ako minister vnútra mám záujem, aby sociálne potreby policajtov boli maximálne zabezpečované." Ja sa pýtam: Ako sa vlastne s vami predkladaným návrhom zákona o štátnej službe Policajného zboru zhodujú tieto slová plus ešte tie ďalšie názory, čo tam mám. Je to skutočne v príkrom rozpore, pretože vlastne tu skutočne dochádza k reštrikčným opatreniam v sociálnej oblasti. A ešte by som vám chcela dať otázku.
(Zaznel zuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Áno. Mňa teší váš záujem, pani poslankyňa, o tieto problémy, pretože naozaj si trvám na tom, čo som povedal. Ak ich nebude platiť štát, bude ich platiť podsvetie. Z tohto hľadiska, samozrejme, súhlasím s každým takým návrhom, ktorý podporuje lepšie honorovanie týchto ozbrojených zložiek. Na druhej strane na vašu doplňujúcu otázku odpovedám: Ale, samozrejme, na druhej strane nemôžem ako člen vlády neprihliadať na možnosti tejto vlády. Koniec koncov je to táto vláda, za ktorej prvýkrát v histórii policajti dostali trinásty plat. A teraz to handrkovanie sa o to, či do toho platu zarátať ešte aj to, čo dostali v uplynulom mesiaci za nadčasy a tak ďalej, je vec, o ktorej sa treba pobaviť, diskutovať, pretože my rozlišujeme tzv. papučových policajtov a policajtov. A práve papučoví policajti sú tí, ktorí majú prístup k tomu, aby si nahnali nadčasy. Ja by som vám rád ukázal tabuľku, kde istý príslušník istej služby v hodnosti poručík má 50 000-korunový a vyšší mesačný plat. A mohol by som vám ho aj zdôvodniť, prečo ho má.
A toto sú tie veci, ktoré chceme zase na druhej strane spravodlivo posúdiť. Preto vítam ten návrh, aby tu nebol posledný mesiac takýmto zápočtom, pretože v tom jednom mesiaci je možné uhrať si nadčasy tak, ako sa to, žiaľbohu, deje, lebo nie všetci nadriadení sú v tomto smere jednoznačne proste prísni a v súlade so zákonom. Preto sme to dali na tých 6 mesiacov, aby sa predsa len dostali do zorného poľa aj tí policajti, ktorí v tom konkrétnom poslednom mesiaci z rôznych dôvodov nemali nárok napríklad na položku o) až r), na tieto výhody. Z tohto hľadiska to prijímam ako kompromisné riešenie.
Ale znovu opakujem, ako člen vlády nemôžem pozerať na to, akým spôsobom by to naštrbilo rozpočet, pokiaľ ide o rozpočet zdravotníctva, školstva, armády, poľnohospodárstva a tak ďalej. Som aj člen vlády. Ale upozorňujem vás a môžem vám povedať, že celá vláda si uvedomuje, aký významný pilier pre vládu je vlastne reprezentovaný políciou, a preto aj vláda má záujem dať polícii maximálne to, čo vzhľadom na naše možnosti je možné. A myslím si, že v tomto smere aj navrhovaný kompromis prekračuje vlastne to, čo som pôvodne ako člen vlády navrhoval. A z toho dôvodu si myslím, že vaše obavy sú v tomto prípade nenáležité.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí na premiéra a členov vlády.
Ďakujem všetkým ministrom a premiérovi za odpovede.
Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je podľa schváleného poradia
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 845, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 845a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodnil pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Pán minister, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
ctení hostia,
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pán minister.
Páni poslanci, prosím, aby ste si svoje záležitosti s členmi vlády vybavili mimo rokovacej sály.
Pán minister, nech sa páči.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000. Dovoľte, aby som tento návrh odôvodnil.
Prijatie základnej zmluvy predpokladá bod D7 Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 69 z 2. decembra 1998. Základná zmluva je štandardnou medzinárodnou zmluvou politického charakteru stabilizujúcou právne pomery medzi štátom a katolíckou cirkvou. Svätá stolica je významným partnerom v medzinárodných vzťahoch a základná politická zmluva umožňuje Slovenskej republike, tak ako iné politické medzinárodné zmluvy, posilňovať svoje postavenie v medzinárodnom spoločenstve. V zahraničnej politike požíva Svätá stolica morálny kredit a subjekty, ktoré s ňou uzavrú zmluvy v rozsahu našej základnej zmluvy, môžu z tohto kreditu čerpať. Katolícka cirkev v dôsledku svojho učenia prispieva k dodržiavaniu ľudských práv a pozitívnemu vzťahu jednotlivcov v spoločnosti.
Základná zmluva sa pripravovala na odbornej i politickej úrovni pomerne dlhý čas, t. j. od roku 1996 a intenzívne od roku 1997, keď bola zriadená na ministerskej úrovni zmiešaná komisia na prípravu základnej zmluvy pod spolupredsedníctvom ministerky zahraničných vecí za slovenskú stranu a apoštolského nuncia v Slovenskej republike za Svätú stolicu. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a zmiešaná komisia v tomto roku nadviazali na koncepciu zmluvného systému so Svätou stolicou, ktorý navrhol vtedajší veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Dr. Anton Neuwirth. Predchádzajúca vláda Slovenskej republiky korektne prerušila rokovania o základnej zmluve pred voľbami v auguste roku 1998. Nová vláda nadviazala na výsledky rokovaní predchádzajúcej vlády dosiahnuté v rokoch 1997 a 1998 a pokračovala v dohodovaní zmluvy na politickej aj expertnej úrovni. Zmiešaná komisia rokovala takto spolu päťkrát, posledný raz 22. júna 2000. Text základnej zmluvy prerokúvala počas rokov 1997 a 1998 dva razy a počas rokov 1999 a 2000 tri razy. Smernicou na rokovanie zmiešanej expertnej skupiny, ktorej členovia boli v roku 1997 vymenovaní zmiešanou komisiou, boli závery tejto komisie. Návrh textu bol v roku 1999 predmetom pripomienkového konania. Text bol podrobený niekoľkokrát právnym analýzam príslušných rezortov štátnej správy.
Výsledný text, ktorý podpísal predseda vlády Slovenskej republiky 24. novembra 2000, zohľadňuje v tomto zmysle pripomienky odborného i politického charakteru.
Základná zmluva je dôkladne pripraveným medzinárodným dokumentom, ktorý bol posudzovaný viac ako iné medzinárodné zmluvy, a to z odborného, ako aj z politického hľadiska. Diskutovalo sa takmer 4 roky o mnohých citlivých problémoch, ktoré sa dotýkali nielen katolíckej cirkvi, ale aj iných cirkví a náboženských spoločností. Snaha o vyjadrenie rovnosti vyústila v tomto roku do novelizácie zákona číslo 308/1991 Zb. o náboženskej slobode a postavení cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike. Táto novela umožňuje ktorejkoľvek registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uzavrieť zmluvu so štátom na princípe deklarovanej rovnosti cirkví a náboženských spoločností. Tento krok pozitívne ocenili aj ich jednotliví predstavitelia.
Treba si uvedomiť, že text základnej zmluvy, ktorý bol podpísaný 24. novembra tohto roku vo Vatikáne, je výsledkom štvorročného rokovania zohľadňujúceho množstvo faktorov. Ja by som niektoré z nich vymenoval. Ide o stretávajúcu sa vôľu oboch rokujúcich strán, o jednotlivé odlišujúce sa odborné i politické pohľady na otázky vzťahu štátu a cirkví, o postoj predstaviteľov katolíckej cirkvi na Slovensku v tejto veci, postoj iných cirkví a náboženských spoločností. Ide o verejnú mienku a postoj médií. Ide o nevyhnutnosť vysporiadania sa so skutočným stavom v tejto oblasti za ostatných 50 rokov. Ide o absenciu koncepcie cirkevnej politiky dôsledne premietnutú v zákonoch. Ide o medzinárodné právo, ktorým je viazaná Slovenská republika. Ide o ekonomické, kultúrne a politické danosti a možnosti Slovenskej republiky, ako aj o prax medzinárodného spoločenstva vyjadrenú v medzinárodných zmluvách, ktoré uzavreli rôznymi kritériami nám blízke štáty so Svätou stolicou. Ide o otázky diskusií vo veci prijatia novej ústavy a ďalšie faktory.
V tejto súvislosti sa počas celého obdobia rokovania text zmluvy menil a dopĺňal, niektoré princípy sa stali širšími, niektoré sa redukovali. Väčšina odborníkov i občanov chápe, že ide o zložitú otázku, a prijíma riešenia, tak ako ich obsahuje text základnej zmluvy, s pochopením.
V spoločnosti sa však vyskytujú aj dva protichodné názory. Podľa jedného názoru je základná zmluva príliš všeobecná a práva katolíckej cirkvi nie sú stanovené v dostatočnom rozsahu a podľa ďalšieho názoru bude mať katolícka cirkev príliš rozsiahle práva. Na objektívne posúdenie týchto názorov je potrebné zvoliť čo najobjektívnejšie kritériá, a to po pozornom oboznámení sa s textom zmluvy a s jeho výkladom.
Základná zmluva mení len minimálne vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, čo je znakom, že nejde o senzáciu či nastolenie nových poriadkov, ako je to niekedy počuť.
Podľa môjho názoru základná zmluva je vypracovaná moderným štýlom a jej obsah nemá tie nedostatky, ktoré sa vyskytovali pri príprave textov medzinárodných zmlúv uzavretých Svätou stolicou s inými štátmi v tomto desaťročí. V porovnaní s takýmito zmluvami uzavretými s Poľskou republikou, Chorvátskou republikou, Litovskou republikou, Lotyšskou republikou, Maďarskou republikou a ďalšími štátmi možno konštatovať, že kvalita vyjadrenia a rozsah práv katolíckej cirkvi podľa základnej zmluvy je podobný ako v uvedených zmluvách politického charakteru a odlišuje sa len vzhľadom na špecifické podmienky jednotlivých krajín.
Dovolím si teda tvrdiť, že základná zmluva je vyváženou politickou rámcovou zmluvou s primeranými právami a povinnosťami oboch zmluvných strán, na ktorú nadviažu medzinárodné zmluvy ustanovujúce podrobnejšie a konkrétnejšie pravidlá v oblasti finančného zabezpečenia katolíckej cirkvi, možnosti uplatňovania výhrad vo svedomí, školstva a vzdelávania a duchovnej služby v ozbrojených silách a polícii. Tento systém bol navrhnutý od začiatku a postupne sa potvrdzuje správnosť takejto voľby.
Ak bude existovať navyše aj systém zmlúv s ďalšími cirkvami a náboženskými spoločnosťami, vznikne tak jedinečný podklad na prijatie plošného zákona o vzťahu štátu a cirkví a náboženských spoločností, o ich potrebách a predstavách, ako aj o možnostiach štátu. V tomto smere je možné vidieť reálnu cestu na konečné a kvalitné usporiadanie vzťahov medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré doteraz napriek snahe oboch strán nie je skutočnosťou.
Základná zmluva zachytáva širokú oblasť vzťahov Slovenskej republiky a Svätej stolice, ako aj štátu a katolíckej cirkvi na Slovensku. Obsahuje ustanovenia týkajúce sa nezávislosti a autonómnosti zmluvných strán, princípu spolupráce medzi oboma stranami, slobody katolíckej cirkvi a jej členov, právnej subjektivity Svätej stolice a osôb, ktoré ju majú podľa kanonického práva, zriaďovania zmien a rušenia cirkevných štruktúr, zriaďovania cirkevných právnických osôb, nedotknuteľnosti spovedného tajomstva, pastoračných služieb v ozbrojených silách a polícii, princípov výkonu vlastníckeho práva katolíckej cirkvi, nedotknuteľnosti posvätných miest a výnimky z nej, obsadzovania úradov podľa kanonického práva, dohody o dňoch pracovného pokoja, princípov pri sakrálnych stavbách, platnosti cirkevného sobáša pred štátom a postupu pri rozhodnutiach cirkevných súdov vo veciach manželstva, pastoračnej starostlivosti vo väzniciach, v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach, ako aj zriaďovania podobných zariadení, práva vlastniť a používať spoločenské informačné prostriedky a vstupovať do vysielania verejnoprávnych informačných prostriedkov, práva uplatniť výhrady vo svedomí, princípu prednosti rodičovských práv v oblasti výchovy detí, nedotknuteľnosti spovedného tajomstva, podpory rodiny a manželstva, náboženskej výchovy detí a rovnocennosti cirkevných škôl, pastorácie v ozbrojených silách, spolupráce štátu a cirkvi pri ochrane kultúrnych pamiatok, vzájomného diplomatického zastúpenia a spolupráce v sociálnych činnostiach.
Dovoľte mi, aby som sa ešte dotkol niektorých námietok vznesených i pri prerokúvaní základnej zmluvy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Často bola námietka voči neprimeranému vzdaniu sa suverenity Slovenskej republiky v prospech Svätej stolice, ktoré by sa malo prejavovať v podobách recipovania kanonického práva do právneho poriadku Slovenskej republiky udeľovaním nadštandardných práv katolíckej cirkvi. Chcel by som povedať, že zmluva neznamená v nijakom prípade recipovanie kanonického práva, tak ako neznamená recipovanie cudzieho práva uzavretie medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a iným štátom. Je však bežné, že každý štát sa pri uzavretí medzinárodnej zmluvy odvolá na svoj právny poriadok. V otázke, či práva katolíckej cirkvi sú v zmysle zmluvy nadštandardné, možno len konštatovať, že nepresahujú práva dané súčasným právnym poriadkom, len tento poriadok medzinárodne stabilizujú, čo je dobré pre obe strany a vytvára právnu istotu.
Ďalšou námietkou bola nevypovedateľnosť základnej zmluvy. Politické rámcové zmluvy so Svätou stolicou sa v medzinárodnej praxi uzavierajú týmto spôsobom. Rámec, ktorý takéto zmluvy stanovujú, sa totiž nemení, ak nejde o celkovú zmenu politického režimu krajiny. Vtedy sa však predpokladá napríklad aj zmena ústavy. Naopak, osobitné zmluvy, ktoré upravujú citlivé otázky týkajúce sa napríklad finančného zabezpečenia cirkví, môžu obsahovať možnosť jednostranného vypovedania medzinárodnej zmluvy. To je však otázka budúcnosti a iných medzinárodných zmlúv so Svätou stolicou.
Potrebné je tiež vysvetliť právo katolíckej cirkvi vyučovať náboženstvo na školách, najmä na vysokých školách. Právo vyučovať náboženstvo na všetkých, teda aj vysokých školách je rozhodne citlivou otázkou a treba ju uskutočňovať za určitých podmienok. Aké podmienky to budú, určí osobitná medzinárodná zmluva so Svätou stolicou v oblasti vzdelávania a školstva. Napríklad aj na vysokej škole môže byť podmienené vyučovanie náboženstva súhlasom niektorého akademického orgánu. Navyše, účasť na takomto vyučovaní je dobrovoľná, takže nemôže dôjsť v nijakom prípade k porušeniu ľudského práva.
Objavovala sa aj námietka, že princípy uvedené v texte základnej zmluvy zabránia hľadaniu vhodného modelu finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, prípadne finančnej odluke cirkví a štátu. Text v tejto oblasti bol zvolený po konzultáciách s ministerstvom financií tak, aby žiadnym spôsobom neprejudikoval hľadanie modelu finančného zabezpečenia katolíckej cirkvi, ale ani iných cirkví a náboženských spoločností, a to ani prípadnú odluku cirkvi a štátu.
Námietka, že štát nemôže nejakým spôsobom ovplyvňovať personálne otázky v katolíckej cirkvi: Autonómia v tejto veci je daná článkom 24 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej si cirkvi spravujú svoje veci sami. Navyše ide o kľúčové právo Svätej stolice, ktoré je podmienkou dobrých vzťahov medzi zmluvnými stranami. V žiadnej medzinárodnej zmluve so Svätou stolicou uzavretej v modernej dobe sa nenachádza takáto možnosť pre štát. Ide o citlivú oblasť, v ktorej sa zaznamenali mnohé zneužitia v rokoch 1948 - 1989.
Námietka, že zmluva zavádza nové pravidlá v prípade cirkevných rozhodnutí o nulite alebo rozviazaní manželstva: Jediné nóvum, ktoré zmluva prináša, spočíva v tom, že ak cirkevný súd rozhodne o nulite alebo o rozviazaní cirkevne uzavretého manželstva, môže jedna zo stránok požiadať, aby sa toto rozhodnutie doručilo na štátny súd. Základná zmluva neukladá žiadne povinnosti v tomto smere štátnemu súdu. Aké budú ďalšie pravidlá postupu po doručení cirkevného rozhodnutia štátnemu súdu, ustanoví vnútroštátny zákon Slovenskej republiky.
Námietka, že ustanovenie možnosti uplatnenia výhrad vo svedomí môže poškodiť práva žien a zdravotníckych pracovníkov: Až osobitná zmluva určí rozsah, teda odpoveď na otázku, v čom, a spôsob, teda odpoveď na otázku, ako možno uplatniť výhrady vo svedomí. Zmluva teda len stanovuje princíp a nastoľuje otázku možnosti uplatnenia týchto ľudských práv v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Námietka, že dohoda o dňoch pracovného pokoja znamená diskrimináciu iných cirkví, resp. nové nároky na štátny rozpočet: Text zmluvy neobsahuje žiaden sviatok, ktorý by v súčasnosti nebol už ustanovený zákonom, teda žiadne finančné nároky nemôže priniesť. Okrem toho nejde vo všetkých prípadoch o katolícke sviatky, resp. prikázané sviatky. Ich výpočet bol volený tak, aby zachytával zaužívané a inými cirkvami uznávané sviatky.
Treba len zdôrazniť, že nielen tieto, ale všetky námietky boli pozorne posudzované odborníkmi a skutočne pomohli pripraviť súčasný text základnej zmluvy, ktorý podľa môjho názoru obstojí aj v prísnych medzinárodných i vnútroštátnych kritériách.
Prijatie základnej zmluvy nemá dosah na štátny rozpočet. Legislatívny dosah sa týka iba troch ustanovení základnej zmluvy. Ide o právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi v súvislosti so spovedným tajomstvom, oznamovania cirkevných rozhodnutí vo veciach manželstva a právo klerikov v oblasti povinnej vojenskej služby. A predloženie týchto návrhov vláda uložila svojim členom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o vyslovenie súhlasu so Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky pred jej ratifikáciou prezidentom republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu základnej zmluvy.
Teraz prosím pani poslankyňu Dubovskú, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zmluvy vo výboroch, ktorým bola na prerokovanie pridelená, ako aj o odporúčaní gestorského, zahraničného výboru.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážený pán premiér,
vážení páni ministri,
pani kolegyne a páni kolegovia,
dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom v zmysle zákona o rokovacom poriadku podala Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000 (tlač 845).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 880 zo dňa 27. novembra 2000 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Vo svojom rozhodnutí určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Termín na prerokovanie materiálu vo výboroch určil ihneď.
Výbory prerokovali predmetný návrh v ustanovenom termíne podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie číslo 473 z 29. novembra 2000, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie číslo 112 z 29. novembra 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, uznesenie číslo 221 z 28. novembra 2000, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, uznesenie číslo 175 z 29. novembra 2000.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne 24. novembra 2000 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanou vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000 (tlač 845).
Správa o prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000 (tlač 845a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 113 zo dňa 29. novembra 2000.
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal celkom sedem prihlášok za poslanecké kluby. Za SDĽ vystúpi Ľubomír Andrassy, za Kresťanskodemokratické hnutie František Mikloško, za SNS Viliam Oberhauser. Ďalej sú do rozpravy prihlásení páni poslanci Kresák, Tkáč, pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Fico.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Húska chce vystúpiť potom, teraz nie.
Nech sa páči, pán poslanec Andrassy, máte slovo.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
Strana demokratickej ľavice si je vedomá toho, že katolícka cirkev spoločne s inými cirkvami a náboženskými obcami má v slovenskej spoločnosti svoje nezastupiteľné miesto. Nielen my, ale aj občania Slovenska si preto právom želajú, aby aj dnes Národná rada Slovenskej republiky prerokúvala Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a toto prerokovanie neprinieslo polarizáciu do našej spoločnosti, ale naopak, aby prinieslo pozitívne hodnoty do vzájomného spolunažívania občanov bez ohľadu na ich vierovyznanie či náboženské presvedčenie.
V základnom zákone - v Ústave Slovenskej republiky - je garantované, že sme zvrchovaným demokratickým a právnym štátom, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani na náboženstvo. Len na týchto princípoch môže fungovať na začiatku 21. storočia moderná demokratická spoločnosť. Tieto princípy musí rešpektovať aj zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou. Zdôrazňujem to preto, že dnes prerokúvaná zmluva vytvára priestor na prijatie ďalších čiastočných zmlúv a v tých nesmú chýbať základné občianske a ľudské práva, ktoré občanom Slovenska garantuje ústava.
Strana demokratickej ľavice rešpektuje autonómnosť a nezávislosť katolíckej cirkvi, ale zároveň požaduje od predstaviteľov cirkví, aby aj oni rešpektovali skutočnosť, že Slovenská republika je svetským štátom, kde nikoho nie je možné zvýhodňovať či znevýhodňovať bez ohľadu na jeho pohlavie, rasu, vieru, náboženstvo či svetonázor. Vítam preto skutočnosť, že parlament na svojej ostatnej schôdzi prijal malú novelu zákona číslo 308/1991, čím sa vytvoril priestor aj pre ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti pôsobiace v zmysle zákona podpísať so Slovenskou republikou obdobné zmluvy, ako je zmluva medzi Slovenskom a Vatikánom.
Ratifikáciou základnej zmluvy sa otvára priestor na vypracovanie a následné prijatie ďalších čiastkových zmlúv s Vatikánom, vytvára sa priestor na novelu viacerých platných zákonov.
Nedá mi kriticky sa vyjadriť k okolnosti, že vláda Slovenskej republiky do dnešného dňa nepredložila aspoň vecné zámery zákonov, na ktoré sa základná zmluva odvoláva. Poslanci za Stranu demokratickej ľavice si preto dnes právom kladú otázku, ako bude upravené financovanie školstva či vyučovanie náboženstva, ako sa vyrieši financovanie cirkví, ako sa budú riešiť ďalšie otázky, ktoré otvára táto zmluva.
Nemáme námietky, že sa bude Slovenská republika podieľať na finančnom zabezpečení cirkví. Musí to byť však v rozsahu a spôsobom, ktoré určí osobitný zákon. Takéto riešenie nevylučuje pre budúcnosť aj prípadné zavedenie asignačných daní, resp. cirkevných daní, a teda možnosť realizácie požiadavky cirkevných hodnostárov zo začiatku deväťdesiatych rokov na čiastočnú, ak nie úplnú odluku cirkvi od štátu. Na druhej strane je správne, že vláda Slovenskej republiky pri dopracovaní zmluvy rešpektovala zásadnú pripomienku Strany demokratickej ľavice a vypustila zo zmluvy článok 23, ktorý zaväzoval Slovenskú republiku zabezpečiť súlad svojich zákonov s pravidlami ustanovenými touto zmluvou.
Dámy a páni, dovoľujem si v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice aj pre tieto dôvody, ktoré som tu povedal, predložiť návrh samostatného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000 pod tlačou 845 s týmto textom:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30. septembra 2001 predložila do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o vzťahu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátane otázok ich financovania."
Žiadam vás, kolegyne, kolegovia, o podporu tohto návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hudec. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Na úvod chcem povedať, že podporím návrh tejto zmluvy a budem súhlasiť s ním, aj keď musím mať niekoľko poznámok. Prvá je tá, že, bohužiaľ, súčasťou návrhu tejto zmluvy nie sú aspoň informatívne dodatky, resp. tie dodatočné zmluvy, ktoré budú uzavreté na základe tejto základnej zmluvy, ktoré už boli dávno vypracované. Čiže poslanci nemajú možnosť ani verejnosť nemá možnosť oboznámiť sa s tým, čo predstavujú tie podrobnejšie ustanovenia, ktoré táto zmluva ustanoví.
Chcem povedať, že ak sa prijíma zákon, tak podzákonné právne normy je povinný predkladateľ predniesť a pripraviť, aby poslanec vedel o tom, čo budú obsahovať tieto podzákonné právne normy.
Veľmi ma mrzí, že sa vyskytol problém, ktorý sa často označuje tak, že sa hovorí o suverenite tohto štátu a o niektorých základných legislatívnych princípoch, ktoré požaduje Svätá stolica. Nemyslím si, že Slovenská republika bude trpieť, keď prijme tento princíp spolupráce. Naopak, myslím si, že treba ho prijať, takisto ako treba podporiť uznesenie, ktoré napokon navrhol aj pán poslanec. Veľmi vrelo odporúčam, aby sme ho prijali. Ale je princíp ďalšej spolupráce, to znamená, že takéto zmluvy bude uzatvárať Národná rada Slovenskej republiky, čiže najväčší ústavný orgán tohto štátu, aj s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Mrzí ma, že sa v ani jednom prejave pri úvode tohto zákona...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
na úvod dve poznámky:
Kolega Andrassy zo Strany demokratickej ľavice, najmä jeho úvod bol taký pekný, že som zapochyboval ako kresťanský demokrat, či mám vôbec vystupovať a prípadne vôbec pokaziť takýto vstup.
Pánovi poslancovi Hudecovi: Neexistujú podľa mojej mienky žiadne ani náčrty nejakých ďalších zákonov. To sú otvorené problémy, o ktorých sa bude diskutovať, čiže o tých čiastkových zákonoch. Model financovania cirkví, to je kľúčový problém. Práve preto je ten termín.
Dámy a páni, najprv niekoľko viet: Práce na tejto zmluve sa začali v roku 1996. Začala ich vláda Vladimíra Mečiara v koalícii HZDS, SNS, ZRS. Rád by som pri tej príležitosti spomenul aj prácu a podiel prvého veľvyslanca Slovenskej republiky vo Vatikáne pána Neuwirtha, pretože vtedy sa všetko začínalo zo zelenej lúky alebo na zelenej lúke.
Práca na tejto zmluve sa končí v týchto dňoch. Jej podpisy realizuje táto vláda na čele s Mikulášom Dzurindom a azda pán prezident bude ten, ktorý vymení túto zmluvu so Svätým otcom.
Hovorím to preto, že by sme azda mohli považovať túto zmluvu za spoločné dielo a nemusela by preto byť predmetom akejsi kontroverzie v tejto slovenskej Národnej rade. Hovorím to aj preto, že zmluvy tohto typu sa prijímajú často viac rokov. Prípad Poľska: Ako možno malý príklad spomeniem, že modus vivendi v roku 1927 bol síce podpísaný, ale začal sa realizovať niekedy až v roku 1935. Proste sú to často komplikovanejšie vzťahy, a preto nie je žiadnou porážkou ani víťazstvom, že takáto zmluva sa nepodarí za jedno volebné obdobie.
Vážení prítomní, dovoľte, aby som skúsil pristúpiť k zmluve s Vatikánom z takéhoto pohľadu - pokúsim sa vyjadriť dva rozmery toho, čo znamená Vatikán.
Ten prvý rozmer sú stručné údaje, to znamená rozloha Vatikánu je 0,44 kilometrov štvorcových, počet obyvateľov 840, ozbrojené sily 100 vojakov tzv. Švajčiarskej gardy, diplomatické zastúpenie so 184 krajinami sveta, štátne zriadenie teokratická monarchia na čele s pápežom. To je jeden rozmer štátu Vatikán, s ktorým dnes Slovenská republika chce ratifikovať zmluvu.
Druhý rozmer Vatikánu alebo ináč povedané Svätej stolice je tento. Na svete je 5,9 mld. ľudí, z toho je 1,026 mld. katolíkov. Pre zaujímavosť poviem zastúpenie v jednotlivých svetadieloch. Najviac katolíkov je v Južnej Amerike - 442 mil., v Európe je 286 mil., je na druhom mieste, na treťom mieste je Afrika - 114 mil., na štvrtom Ázia - 106 mil., na piatom Severná Amerika - 69 mil., na šiestom Oceánia - 7 mil. Týchto 1,026 mld. katolíkov spája vnútorne na celom svete ich náuka o viere a ich náuka o morálke. Okrem toho sú spojení s kňazmi, biskupmi, kardinálmi a vrchol tejto pyramídy tvorí pápež.
Toto treba povedať, aby sme sa priblížili k tomu, čo zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou alebo Vatikánom znamená. A toto je vlastne to podstatné, čo chcem povedať. Je to zmluva so štátom Vatikán, ale vyjadruje práva, povinnosti a postavenie príslušníkov katolíckej cirkvi, resp. katolíkov na Slovensku. Myslím si, že tohto sa dotýka aj tá nevypovedateľnosť. Sú to práva a povinnosti týkajúce sa ich práv z viery a z morálky, teda z náuky o morálke. A tieto veci sa nejakým spôsobom nemenia každý rok, resp. si myslím, že sa nemenia vôbec, teda čo sa týka katolíckej náuky.
Zmluva nezasahuje do práv občanov iného vierovyznania ani do práv občanov bez vyznania.
Zmluva nie je ani vyjadrením straty suverenity nášho štátu. Ako príklad poviem jednu vec. Na Slovensku existuje už riadne zaregistrovaná Spoločnosť Svedkov Jehovových. Títo zo svojho akéhosi presvedčenia odmietajú nastúpiť na vojenskú službu. Štát to rešpektuje a tým pádom rešpektuje práva tejto nábožensky uznanej skupiny. Ja si myslím, že toto nie je ukracovanie suverenity štátu v prospech týchto ľudí. V podstate o to isté ide v zmluve s Vatikánom. Vyjadrujú sa v nej práva, postavenie a povinnosti veriacich katolíkov a je to vyjadrenie práve potrieb katolíkov v pluralitnej spoločnosti.
V rovine materiálneho zabezpečenia zmluva otvára priestor na ďalšie konkrétne zákony, čiže v podstate len umožňuje alebo hovorí o tom, že takéto zákony sa prijmú.
Ako som už povedal v rovine práv katolíckych veriacich zmluva určuje základné kritériá a rámec života katolíckych veriacich.
Je úplne samozrejmé, že k takýmto istým zmluvám príde medzi Slovenskou republikou a inými cirkvami, najmä evanjelickou cirkvou, ktorá je druhá najpočetnejšia cirkev na Slovensku.
Rámec týchto ďalších zmlúv, ich vnútorný obsah si budú určovať tieto jednotlivé cirkvi v rokovaní so štátom. Ony vedia, čo je ich náplň, ony vedia, čo by mali byť ich práva, ony vedia, čo by mali byť ich povinnosti, a teda v tejto rovine je otvorený priestor a je úplne samozrejmé, že štát prijme takéto zmluvy so všetkými cirkvami uznanými na Slovensku. Je len samozrejmé, že sme politicky pripravení takéto zmluvy podporiť.
Dámy a páni, ak dnes Národná rada Slovenskej republiky ratifikuje zmluvu medzi Slovenskou republikou a Vatikánom, zaradíme sa medzi tie krajiny sveta, doteraz to bolo 35 štátov, ktoré prijali s Vatikánom viac ako 136 zmlúv konkordátneho typu, ktoré sa hlásia k rešpektovaniu hodnotového sveta tých veriacich, ktorí už dlhé stáročia tvoria duchovné, kultúrne i materiálne hodnoty nielen na svete, ale i v slovenskej krajine.
Čo sa týka dodatku, úplne súhlasíme s tým, čo tu predniesol kolega Andrassy. Myslíme si len, že by to mali byť dve uznesenia, pretože uznesenie o zmluve s Vatikánom pôjde do Vatikánu a uznesenie tohto nášho, čo navrhuje kolega Andrassy, je smerom dovnútra. Čiže je to samostatné hlasovanie, jedine toto, ale myslím, že aj tým papierom je to dané.
Dámy a páni, verím, že táto zmluva by nemusela byť zmluvou kontroverzného typu.
Ďakujem.