Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi premiérovi za odpoveď na prvú otázku.
Druhá z položených a vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Drobného, ktorý sa vás, pán premiér, pýta: "Do volieb v roku 1992 ste išli ako člen KDH, vo voľbách v roku 1998 ste už kandidovali ako predseda SDK, pre voľby v roku 2002 figurujete ako predseda SDKÚ. Akú stranu chcete založiť do volieb v roku 2006?"
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, obaja vieme veľmi dobre, že zdanlivá rozdielnosť politických strán je naozaj iba naoko. Jedna vec je forma, druhá vec je obsah. A vy dobre viete, že tá politika od roku 1992 má svoju kontinuitu najmä z môjho pohľadu, ale čo obaja rovnako dobre vieme, že sme potrebovali robiť isté opatrenia práve vďaka zákonu. Neviem, nie som si istý, či aj vy ste za ten zákon nehlasovali, ktorý vlastne chcel zlikvidovať koalície pred parlamentnými voľbami 1998, čo trošku modifikovalo, možno urýchlilo niektoré procesy. Ale to, čo je nesporné, je skutočnosť, že možnože forma sa trošku mení, ale obsah zostáva jednotný. Nepozerám sa až tak ďaleko, možno ako sa pozeráte vy, k voľbám 2006, ale do volieb roku 2002 bude kandidovať Slovenská demokratická a kresťanská únia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, pán premiér za odpoveď, ale predsa len ja chcem, aby ste nám povedali o tom trošku viacej. Iste, vaša snaha bola integrovať politickú scénu, tak to asi vyplýva z toho, čo ste zakladali. Podarilo sa vám to integrovať, alebo skorej rozložiť? A, samozrejme, to všetko sú celoplošné pokusy. A kto robí v politike, tak sa bude aj ďalej snažiť, keď ste to už tri razy urobili, tak sa budete snažiť ďalej asi teda urobiť celoplošný pokus, eventuálne integrovať politiku na Slovensku a možnože výsledok bude práve opačný, dezintegrácia. Aké máte v tomto smere informácie, alebo politologické výskumy alebo sociologické výskumy? Aká je možnosť, alebo tendencia na Slovensku, v slovenskej populácii? Dá sa integrovať alebo skôr dezintegrovať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán premiér, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, myslím si, že aj minulý vývoj ukázal, že v Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii našli miesto kresťanskí demokrati, liberáli Demokratickej únie, živnostníci Únie živnostníkov, roľníkov, podnikateľov a, hlavne, 40 % našich členov sú noví ľudia. Ale nepovažujem tieto veci za dôležité. Myslím si, že finálnu odpoveď na vaše otázky dajú samotné parlamentné voľby v roku 2002. Budem sa usilovať o to, o čo som sa usiloval aj pred voľbami v roku 1998, aby sme boli úspešnejší a minimálne aby sme boli dôstojným súperom Hnutia za demokratické Slovensko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v tejto chvíli privítal na balkóne nášho parlamentu a rokovacej sály a zároveň pozdravil pána Toma Kinga a ostatných členov Výboru pre spravodajské služby a bezpečnosť Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Vitajte. (Potlesk.)
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Many greetings.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán premiér, ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka pána poslanca Zlochu, ktorý sa vás pýta: "Prečo mi na hodine otázok neodpovedáte na položenú otázku?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nie som si vedomý, že na hodine otázok neodpovedám. Konám tak ako dnes. Keď mám možnosť a som v Bratislave, rád sem chodím a odpovedám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
vážená Národná rada,
otázka bola zle predložená pánom predsedom a zrejme nepochopená pánom predsedajúcim. Otázka znie: Prečo neodpovedáte na otázky, ktoré vám predkladám v rámci hodiny otázok? Ak si pozrieme rokovací poriadok, tak tam sa o hodine otázok v § 131 ods. 4 hovorí jednoznačne: "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní." Ja som mal problémy od vás dostať, pán predseda, odpoveď aj na interpeláciu, ale na otázky, ktoré som vám položil, som doteraz od vás, samozrejme, ani z niektorých iných ministerstiev nedostal žiadnu odpoveď. Teda moja otázka znie takto: Prečo porušujete rokovací poriadok Národnej rady a neposielate písomné odpovede na tieto otázky? Ja chápem, že máte málo času, zakladáte novú stranu, zachraňujete klub SDK, ale predsa len na otázky poslancov by ste si mali nájsť trochu času.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, konštatujem, že zrejme dobre pracuje môj úrad, pretože mi v prílohe k vašej otázke predložili stanovisko ústavnoprávneho výboru ešte z roku 1997, ktoré podpísal pán JUDr. Sečánsky a pán Mikulka. To boli vaši poslanci Hnutia za demokratické Slovensko. Mám štyri minúty, ja to celé čítať nebudem, prečítam len tú podstatu, na ktorú sa pýtate a to: "Keďže v súlade s ods. 3 citovaného § 131 zákona na Národnej rady o rokovacom poriadku sa poradie otázok určuje žrebom a hodina otázok je vymedzená 60 minútami, nie je možné v niektorých prípadoch odpovedať na všetky otázky, ktoré boli predložené písomne poslancami Národnej rady. Keďže príslušný paragraf počíta s týmto, je potrebné uvedený odsek vykladať tak, že poslanec má právo na písomnú odpoveď do 30 dní len v prípade, ak mal možnosť otázku predniesť v rámci predmetných 60 minút, t. j. v rámci hodiny otázok a ak nedostal na svoju otázku odpoveď napríklad pre neprítomnosť člena vlády, nedostatok potrebných informácií a podobne. V prípade, že z časových dôvodov nepredniesol svoju otázku v rámci 60 minút určených na hodinu otázok a opýtaní nemohli na položenú otázku odpovedať bezprostredne v rámci týchto 60 minút, nie sú písomne opýtaní povinní podať poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní."
To znamená, že týmto výkladom sa zrejme riadi aj môj úrad. Ja to dám ešte raz preskúmať, pretože došlo k novele rokovacieho poriadku, ale predpokladám, že keď mi tento výklad predložili predpokladajúc vašu doplňujúcu otázku, čo sa aj stalo, že táto interpretácia je správna a že podľa nej sa aj riadim.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Je to tak, pán poslanec Zlocha, ústavnoprávny výbor k tomuto konkrétnemu ustanoveniu rokovacieho poriadku prijal výklad, ktorý je totožný s tým, ktorý...
(Hlasy z pléna.)
To si myslíte vy, pani poslankyňa.
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Slobodníka, ktorý sa vás, pán premiér, pýta: "Môžete jednoznačne odpovedať, či podporujete vznik Komárňanskej župy s právom na nielen cezhraničnú, ale aj medzinárodnú spoluprácu aj s právom na symbol župy, ktorý by vyjadroval etnické maďarské záujmy?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ja by som nediskriminoval pána poslanca Zlochu, hoci by som rád odpovedal aj pánu poslancovi Slobodníkovi, ale, pán predsedajúci, myslím si, že ste preskočili číslo 4.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pán poslanec Zlocha: "Ešte stále ste presvedčený, že sa vám podarí splniť vaše predvolebné sľuby?"
Prosím, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V prvom rade chcem povedať, že sú dve polohy. Jedna poloha sú volebné sľuby, programy, záväzky, zmluvy politických strán, ktoré kandidovali v parlamentných voľbách, druhá rovina je náš vládny program. Môžem vám povedať len jedno, že z vládneho programu sa vlastne dennodenne zodpovedáme parlamentu a z volebného programu sa budem tak ako aj vy svojim voličom zodpovedať pred ďalšími parlamentnými voľbami. Mám eminentnú snahu, aby sme plnili jedno aj druhé, aby sme plnili volebnú zmluvu medzi Slovenskou demokratickou koalíciou a voličmi, a, samozrejme, mám eminentný záujem na tom, aby sme plnili aj vládny program. Nie je to celkom identické, pretože vládny program predsa je len prienikom volebných programov všetkých 4 členov - dnes už aj Kresťanskodemokratického hnutia - vládnej koalície.
To, že máme seriózny záujem skladať účty a plniť svoj vládny program, sme dokumentovali po prvom aj po druhom roku nášho vládnutia, keď sme sa usilovali nastaviť si zrkadlo, vyhodnotiť plnenie vládneho programu priebežne a stanoviť si aj konkrétne priority na najbližšie obdobie tak, aby miera predpokladu naplnenia vládneho programu bola maximálna. V politike je to vždy tak, že sa stanovujú zámery, stanovujú sa ciele a potom buď je šanca, alebo nie je šanca tieto ciele plniť. Vláda, ktorej predsedám, súčasná vládna koalícia v mnohých oblastiach dokázala, že je schopná svoje zámery plniť. Spomenul by som aspoň oblasť ekonomickej stabilizácie, spomenul by som oblasť zahraničnopolitickej aktivity, získali sme členstvo v OECD, plníme podmienky členstva aj v Európskej únii, aj v aliancii, ale to by už bolo na dlhú, dlhú debatu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Čas na otázky položené pánovi predsedovi vlády uplynul. Ďakujem za odpovede.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pristúpime ďalej k otázkam, ktoré položili páni poslanci a ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.
Prvá v poradí je otázka na pána ministra Koncoša, ktorú položil pán poslanec Köteles, a je tohto znenia: "Ako sú a budú odškodnení majitelia pozemkov na území suchých polderov?"
Prosím pána ministra Magvašiho, ktorého určil pán premiér, aby za neprítomného pána ministra pôdohospodárstva pánovi poslancovi odpovedal.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
pán poslanec László Köteles sa teda opýtal, ako sú a budú odškodnení majitelia pozemkov na území suchých polderov. Chcel by som upriamiť pozornosť na to, že existuje medzinárodná dohoda s Maďarskou republikou, kde sú podľa nej vytvorené manipulačné poriadky. A čiastočné zaplavenie polderov, resp. záplavového územia sa práve uskutočnilo na základe tejto medzinárodnej dohody v zmysle tých vykonávacích predpisov, tých manipulačných poriadkov a vo verejnoprospešnom záujme. Takže škody, ktoré týmto vznikli na pozemkoch vlastníkov, neboli vyčíslené osobitne, čisto teda pre tieto záplavové územia, a sú zahrnuté v celkových škodách spôsobených povodňami v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. To znamená, že ani účasť štátu na odstraňovaní následkov zaplavenia polderov sa neriešila osobitne.
V roku 1999 vláda uvoľnila na krytie škôd spôsobených v poľnohospodárstve marcovými a aprílovými povodňami 60 mil. Sk a v tomto roku vzhľadom na stav štátneho rozpočtu neboli uvoľnené žiadne prostriedky na krytie škôd spôsobených povodňami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Pán minister Magvaši, ja by som reagoval na vašu odpoveď. Pán minister, teraz citujem článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: "Vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Žiaľ, čo ste odpovedali, nesúhlasí s Ústavou Slovenskej republiky, lebo my sme nútení na základe ústavy poskytnúť primeranú náhradu. Tu mám v ruke list z Agrodružstva z Voján. Oni vyčíslili škody za rok 1999 na 1,533 mil. Sk a za rok 2000 na 1,94 mil. Sk korún. Takže podľa mňa, keď sme to už vyriešili z legislatívneho hľadiska, mali by sme čím skôr tie škody riešiť aj finančne alebo vykupovať tie pozemky, ktoré sú v posledných rokoch viackrát ohrozované povodňami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister Magvaši.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ja budem, pán poslanec, informovať pána ministra o vašom stanovisku. Myslím si, že v súvislosti s tým, na čo ste upozornili - na väzbu na Ústavu Slovenskej republiky -, je zrejme asi nejaká medzera v slovenskej legislatíve na to, aby sa to dotiahlo do konca. To znamená, že na to upozorním. A myslím si, že pán minister vám osobitne odpovie ešte na túto vašu ďalšiu podotázku, týkajúcu sa aj toho agrodružstva.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi Magvašimu.
Teraz prosím pána ministra Haracha, aby odpovedal na otázku, ktorú položil pán poslanec Bohunický, ktorá je tohto znenia: "Jedným z nástrojov priemyselnej politiky sú hospodárske zóny a priemyselné parky. Kedy bude do Národnej rady predložený návrh zákona upravujúci vznik a stanovujúci pravidlá pôsobenia hospodárskych zón priemyselných parkov?"
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
ministerstvo hospodárstva i vláda vo svojej koncepcii považuje priemyselné parky a hospodárske zóny za veľmi potrebný a určite účinný a efektívny nástroj na stimulovanie domácich, najmä zahraničných, ale aj domácich investorov. Tento zákon bol pripravený na ministerstve hospodárstva v júni tohto roku, 24. 10. bol predložený do Legislatívnej rady vlády. Legislatívna rada vlády ho prerokovala, s pripomienkami vrátila na dopracovanie, bol tento zákon dopracovaný a odovzdaný na rokovanie Legislatívnej rade vlády. Môžem odhadnúť čas povedzme na nejaké 2 - 3, možno 4 týždne, aby ho prerokovala vláda a po prerokovaní vo vláde bol predložený do Národnej rady.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ja som tú otázku dal schválne preto, že už v rozpočte na rok 2001 je rozpočtovaných 0,5 mld. Sk na prípravu takýchto priemyselných zón. Vieme, že sa veľmi dobre pripravuje priemyselná zóna Záhorie, ale pripravujú sa aj mnohé iné zóny. Pýtal som sa aj preto, lebo vieme, že na finančných prostriedkoch na prípravu zón majú participovať aj obce. A rozpočty obcí sú naďalej dosť napäté. Takže, aby potom, keď tie zóny vzniknú, alebo keď už bude veľmi akútna potreba týchto zón, sme dodatočne neupravovali legislatívny rámec, či už v podobe zákona alebo aj vyhlášok, ktoré budú určovať pravidlá - čiže aby sme sa na pravidlá pripravili včas a aby skutočne mohli fungovať, tak ako fungujú v Česku, keď máme príklad, že investície prostredníctvom zón boli vo výške 5,4 mld. dolárov, kým na Slovensku len 0,8 mld. dolárov. A jeden z dôvodov, prečo to tak nebolo, bolo práve aj to, že absentujú aj priemyselné zóny a parky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ja len doplním, že možno s tým sčasti súhlasiť, pán poslanec, ale už v štádiu prípravy je tento zákon pripomienkovaný a takpovediac aj dopracúvaný v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, takže predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska sú veľmi podrobne informovaní o filozofii tohto zákona, o obsahu jednotlivých paragrafov a vedia aj o percentuálnom rozložení 30 verzus 70, v akom sa budú podieľať na budovaní alebo na finančnom zabezpečení priemyselných parkov a hospodárskych zón. Treba si však uvedomiť, že je to nástroj, ktorý je dočasný nástroj. A veľmi otvorene treba povedať, že aj tá obec, ktorá by sa vôbec nespoliehala na takýto zákon, má dnes všetky možnosti na to, aby si pripravila vo svojom katastri, prípadne takpovediac vo svojej pôsobnosti priemyselný park, hospodársku zónu. A z vlastnej skúsenosti a poznania môžem povedať, že mnohé mestá a mnohé obce už takto aj postupujú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána ministra Magvašiho, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kötelesa: "Aké protipovodňové opatrenia boli uskutočnené na Východoslovenskej nížine v roku 2000?"
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán poslanec Köteles,
vážené dámy,
vážení páni,
v priebehu povodní na jar tohto roku a bezprostredne po nich sa vykonalo 8 technických opatrení. Prvé boli uskutočnené zabezpečovacie práce na ochranu svahov, korunných hrádzí proti vlnobitiu, priesakom, výverom, zosuvom s použitím kameňa, vriec s pieskom, fólií a iných materiálov. Druhé opatrenie bolo odstránenie zátarás z korýt tokov, tretie opatrenie bola ochrana brehov proti vymieľaniu a porušovaniu kamennou nahádzkou, štvrté opatrenie bolo spevňovanie prístupových ciest a korunných hrádzí Latorice a Laborca, piate opatrenie bola nepretržitá prevádzka čerpacích staníc vnútorných vôd, šieste opatrenie bolo prečerpávanie vnútorných vôd mobilnými čerpadlami v obci Hraň a Beša, siedme opatrenie bola mimoriadna manipulácia na vodných dielach Zemplínska šírava a Veľká Domaša a posledné ôsme opatrenie bola manipulácia na objektoch záplavového územia Beša.
Počas druhého a tretieho stupňa povodňovej aktivity boli na území odštepného závodu Povodie Bodrogu a Hornádu Slovenského vodohospodárskeho podniku vykonané práce v objeme za 46,182 mil. Sk, z toho v objeme za 18,884 mil. Sk dodávateľskými organizáciami. Priame škody na majetku z jarných povodní na východnom Slovensku boli vyčíslené na 22,615 mil. Sk a náklady potrebné na ich odstránenie v rámci opráv a údržby boli vyčíslené na 195,770 mil. Sk, pričom do týchto nákladov, ktoré som teraz povedal, nie sú zahrnuté investičné riešenia opatrení, pretože väčšinou ide o neuskutočnené opatrenia, ktoré boli navrhnuté po povodni v roku 1999.
Potrebné finančné prostriedky na odstránenie povodňových škôd a realizáciu protipovodňových opatrení nie sú v potrebnom rozsahu k dispozícii, čím dochádza k situácii, že vlastne takto sa nabaľuje výška škôd a ona vlastne narastá. V tomto roku vzhľadom na stav štátneho rozpočtu neboli uvoľnené žiadne prostriedky na krytie škôd spôsobených povodňami. V rámci investičnej výstavby sa práce uskutočnili na stavbách zaradených do projektu Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 - 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia, do podprojektu B a to je ochrana Východoslovenskej nížiny. Tento projekt je riešený za účasti pôžičky z Rozvojovej banky Rady Európy.
Odštepný závod Povodie Bodrogu a Hornádu vykonal v roku 2000 stavebné práce na akciách, a to na čerpacej stanici Kamenná Moľva, kde je predpokladaný plán prestavať 18,034 mil. Sk, do konca októbra bolo prestavaných 15,934 mil. Sk. Na čerpacej stanici Milhostov je plán na tento rok prestavať 3,5 mil. Sk, bolo do konca októbra prestavaných 1,6 mil. Sk. Na čerpacej stanci Drahňov, kde je plán tohto roku prestavať 4,5 mil. Sk, bolo prestavaných 3,7 mil. Sk. Na čerpacej stanici Jenkovce bolo z plánu 1,6 mil. Sk prestavaných 1,5 mil. Sk. Na rekonštrukcii Uhu medzi Lekárovcami a Pinkovcami v úseku kilometra 12,3 po kilometer 18,8 sa plánuje tohto roku prestavať 36,708 mil. Sk a prestavalo sa 26 mil. Sk.
Celkove tohto roku sa má v rámci tohto projektu prestavať 64,460 mil. Sk, do konca októbra sa prestavalo 48,897 mil. Sk.
V roku 2000 bola začatá príprava na stavbách čerpacej stanice Stretavka, čerpacej stanice Streda nad Bodrogom, čerpacej stanice Pavlovce nad Uhom, čerpacej stanice Jenkovce-ochrana, čerpacej stanice Bežovce-ochrana a rekonštrukcia Uhu na kilometri 0 po kilometer 12,3, ďalej rekonštrukcia pravobrežnej hrádze Trnávky a rekonštrukcia kanála Udoč a súvisiacich kanálov na Východoslovenskej nižine III.
Treba povedať, že finančné prostriedky na realizáciu týchto stavebných, ale aj prípravných prác sa používajú z viaczdrojových zdrojov - a to jednak z Rozvojovej banky Rady Európy, čo som spomenul, že to je v tom projekte Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 až 1999 -, tak zo štátneho rozpočtu, ako aj zo Štátneho vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky, ale aj z vlastných zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Banská Štiavnica.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Köteles chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne, vzhľadom na to, že nie je prítomný pán minister pôdohospodárstva. Ale ďakujem za veľmi rozsiahlu odpoveď a keby som ju mohol dostať aj písomne.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosil by som teraz pána ministra Harnu, aby za neprítomného pána podpredsedu vlády Csákyho odpovedal na otázku pani poslankyne Slavkovskej, ktorá znie: "Podľa akej koncepcie rieši vláda rómsky problém?"
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za otázku.
Vážený pán premiér,
vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážená pani poslankyňa Slavkovská,
podľa akej koncepcie rieši vláda rómsky problém, znie otázka.
"Vážená pani poslankyňa, vláda rieši rómsky problém v zmysle Stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, I. a II. časti. Oba materiály boli pripravené na základe rozsiahlej odbornej analýzy a v spolupráci s rómskymi organizáciami a sú hodnotené aj medzinárodnými expertmi pozitívne. Stratégia číslo I. hovorí o riešeniach na centrálnej, stratégia číslo II. hovorí o riešeniach na regionálnej a miestnej úrovni.
Dovoľte mi na záver, pani poslankyňa, pozvať vás na najbližšie rokovanie Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny ešte v decembri tohto roku, keď podrobne budeme hodnotiť plnenie oboch dokumentov v roku 2000."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská chce položiť doplňujúcu otázku.
Máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja si skutočne veľmi vážim pána ministra, ale ja by som chcela položiť doplňujúcu otázku pánu podpredsedovi. Takže ja si to nechám až vtedy, keď on tu bude prítomný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ďalšia v poradí je tiež otázka, ktorú položila pani poslankyňa Slavkovská pani ministerke financií, ktorá sa pýta: "Príde k zvýšeniu cien plynu od 1. januára 2001?"
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa,
vážené poslankyne, poslanci,
31. 5. 1999 vláda Slovenskej republiky schválila tzv. balíček opatrení na stabilizáciu hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho súčasťou bol aj kalendár úprav cien, ktoré sú ešte regulované. Podľa tohto kalendára v roku 2001 má dôjsť k úprave ceny zemného plynu zvýšením v domácnostiach o 15 %, u podnikateľov o 10 %. Či sa táto úprava uskutoční k 1. januáru 2001, v tejto chvíli neviem stopercentne povedať. Môžem však povedať, že si plníme záväzky z Generálnej dohody a chceme všetky úpravy cien, ktoré sa budú uskutočňovať v priebehu roka, najskôr prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Moja doplňujúca otázka by vychádzala z toho, že v médiách sa objavili správy o tom, že vedenie Slovenského plynárenského priemyslu už navrhlo a odsúhlasilo zvýšenie cien plynu pre veľkoodberateľov o 30 %. Pýtam sa to v nadväznosti na predložený štátny rozpočet, ktorý máme na stole, pretože ak je toto pravda, a vy sama ste sa, pani ministerka vyjadrili, že nemôžete obmedziť iniciatívu SPP vzhľadom na zvyšovanie cien u veľkoodberateľov, tak potom v predloženom návrhu štátneho rozpočtu sa vôbec nepočíta s tým, že bude zdražená tepelná energia pre školy, ktoré ma teda zaujímajú, ale aj pre zdravotníctvo, pre nemocnice, ale potom, samozrejme, sa to dotkne aj domácností.
Takže moja doplňujúca otázka znie, či môžete teda zamedziť, aby sa nezvýšili pre veľkoodberateľov ceny o 30 %, a ak nemôžete, či dáte nejaké dotácie zo štátu, aby sa vyrovnali ceny za tepelnú energiu, a ak nie, či sa navŕši štátny rozpočet o danú sumu, ktorú budeme potrebovať, pretože aj školy napríklad už v tomto navrhovanom rozpočte na bežné výdavky majú o 30 % menej, ako by potrebovali na uhradenie energií. Čiže po zvýšení tepelnej energie to môže byť 40 %, možnože aj 50 % a neviem, z čoho by kúrili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ešte raz odpoviem, že nemôžem v tejto chvíli povedať, kedy a v akom rozsahu dôjde k zvyšovaniu cien plynu ani pre domácnosti, ani pre odber v podnikateľskom sektore, kde je delený na veľkopodnikateľov, veľkoodber a malých odberateľov.
Na vašu otázku by som chcela odpovedať, že my sme pri odhade výdavkov na budúci rok zohľadňovali, samozrejme, kalendár úprav cien, ktorý vláda schválila. Vieme, že najmä v rezorte školstva, ktorý je však financovaný cez krajské úrady, to znamená malé a stredné školy, došlo aj v tomto roku k neuhradeným faktúram. Vzhľadom na to, že vývoj v príjmovej časti štátneho rozpočtu roku 2000 bol priaznivejší, ako sme pôvodne očakávali, vláda Slovenskej republiky mohla na včerajšom zasadnutí prijať nasledovné rozhodnutie. Rozhodla, že sa až do výšky 750 mil. Sk uhradia dosiaľ nezaplatené faktúry cez krajské úrady, ktoré sa dotýkajú faktúr škôl, či už sú to základné alebo stredné školy, alebo odborné učilištia. Prevažná časť týchto neuhradených faktúr sa dotýka skutočne úhrad za teplo, pretože výdavky na teplo popri výdavkoch na mzdy predstavujú najvýznamnejšiu položku pri financovaní škôl. Takže tento rok budeme mať doriešený.
V budúcom roku, keby došlo k výraznejšiemu zvýšeniu cien tepla, tak by, prirodzene, došlo k určitému prepadu vo výdavkovej časti kapitol krajských úradov určených práve na energie nielen v školách, ale aj v ostatných rozpočtových organizáciách, ktoré sú financované cez kapitoly krajských úradov, resp. okresných úradov.
Ministerstvo financií už tento rok pokusne navrhlo, a vláda to aj schválila, napokon schválila to aj poslanecká snemovňa, že sme fakticky už zrušili inštitút dotácie. V tohtoročnom rozpočte boli dotácie vo veľmi obmedzenom množstve, a to práve preto, že v nadväznosti na predchádzajúce zvyšovania cien sa upravila smerom nahor aj regulovaná cena tepla. Upravila sa v takej výške, že podľa nášho odhadu 95 % výrobcov tepla sa skrýva pod túto regulovanú cenu. A v prípade, že by došlo k zvýšeniu cien energetických vstupov, tak by bolo potrebné, samozrejme, túto regulovanú cenu mierne upraviť smerom nahor.
Takže odpoveď znie: Nie, nepredpokladáme uplatňovať dotácie do tepla v roku 2001. Myslím si, že za tú niekoľkoročnú prax poskytovania dotácií do výroby tepla sa jednoznačne ukázalo, že je to nevhodný spôsob, že výrobcovia tepla zneužívali svoje monopolné postavenie. Aby som použila už dnes moderné slovo, ktoré sa v slovenskom jazyku udomácnilo, vlastne cez dotácie na teplo tunelovali štátny rozpočet. Jednoducho, ak chceme skutočne zaviesť poriadok do verejných financií, nesmieme tolerovať takéto spôsoby odčerpávania prostriedkov daňových poplatníkov. Naopak, viete, že sme zaviedli novú sociálnu dávku na bývanie, ktorú treba vylepšiť, aby bola účinná najmä pre tých, ktorí ju naozaj nutne potrebujú pre svoj život.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za odpoveď.
Teraz prosím pána ministra Kováča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ferkó, ktorý sa pýta: "Ktoré priority v oblasti transformácie zdravotníctva považujete za reálne splniteľné v prvom polroku 2001?"
Pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Ďakujem pekne.
Vážení pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne, poslanci,
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, prepáčte, ja som si nevšimol, ale pán poslanec tu nie je, takže druhýkrát. Na otázky neprítomných poslancov sa neodpovedá.
Pán poslanec Zlocha je ďalší, ktorý položil otázku pánovi ministrovi Miklósovi a pýta sa ho: "Ministerstvo životného prostredia povolilo natáčanie časti filmu o Kosove v Slovenskom raji, v chránenej krajinnej oblasti. Je to príspevok ministerstva k ochrane prírody a krajiny či nastoleniu mieru na Balkáne?"
Nech sa páči, môžete odpovedať, pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán poslanec Zlocha,
poslankyne, poslanci,
zrejme si mal na mysli Slovenský kras, chránenú krajinnú oblasť, to je jasné. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny ministerstvo nepovoľuje ani nezakazuje natáčanie filmov, ale špecifikuje činnosti, ktoré by mohli byť uvedené v spomínanom zákone, keď k tomu prípadne dôjde pri natáčaní filmov. V danom prípade dostalo ministerstvo žiadosť o umožnenie preletu helikoptéry ponad územie národnej prírodnej rezervácie Zádielská tiesňava a Havrania skala v súvislosti s natáčaním scény, ktorá bola robená v druhom stupni ochrany.
Na základe uvedenej žiadosti a stanoviska správy chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras bola rozhodnutím odboru ochrany prírody a krajiny, je tu aj číslo, spoločnosti Koliba Production & Services Bratislava povolená výnimka z podmienok ochrany národnej prírodnej rezervácie Zádielská tiesňava a Havrania skala spočívajúca v umožnení uskutočniť let helikoptérou, čiže let helikoptérou nad územím uvedených rezervácií pri nakrúcaní filmu Za nepriateľskými líniami, ktorého dej sa skutočne odohráva v Kosove, za podmienky, že termíny letov a presný priestor letu bude na základe odporúčania správy chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Podmienky stanovené touto výnimkou žiadatelia dodržali.
Je dôležité vedieť, že nad územiami uvedených rezervácií musela helikoptéra letieť, pretože pri natáčaní scény uskutočňujúcej sa v druhom stupni ochrany sa týmto územiam nedalo vyhnúť. Povolenie všetkých ďalších činností - to znamená vjazd áut na lesné a poľné cesty, výrub drevín - uskutočňovaných v súvislosti s natáčaním filmu na území s druhým stupňom ochrany, čiže nie v prírodnej rezervácii, ale v druhom stupni ochrany, spadalo do kompetencie odboru životného prostredia Okresného úradu Košice-okolie.
Činnosť spoločnosti Koliba Production and Services Bratislava počas celého nakrúcania filmu monitorovali pracovníci správy chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras, ako aj členovia nevládnych, mimovládnych organizácií. Územie osobitne navštívila dňa 21. 11. 2000 štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia Zdenka Tóthová. Za jej prítomnosti, prítomnosti starostu obce, predstaviteľov urbára, totižto na ich pozemkoch a s ich súhlasom sa uskutočňovalo natáčanie, ako aj zástupcu mimovládnej organizácie BAMBI bolo dohodnuté, že po ukončení natáčania a odstránení všetkých použitých kulís sa posúdi, či došlo k prevzatému poškodeniu daného územia.
V každom prípade ďakujem, pán poslanec, o tvoj záujem o ochranu prírody a chcel by som ťa ubezpečiť, že, samozrejme, aj nám záleží na ochrane prírody.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
páni ministri,
k tomu skomoleniu došlo úmyselne, pretože mne bola bližšia skôr Asociácia horiaceho národného parku Slovenský raj a natáčanie nejakých záberov pre Kosovo ako natáčanie niečoho v chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Ja vychádzam z toho, čo bolo uvedené v médiách. Povolenie dalo ministerstvo životného prostredia. Keď hovoríš, že len na prelet helikoptér, to by bolo v poriadku, ale občianske združenia, ktoré tam boli, písali v novinách a vyjadrovali sa tak, že tam ťažké nákladné autá rozryli terén, pretože, samozrejme, v období dažďov tam chceli nainštalovať kríž alebo nejakú sochu.
Ja si nemôžem pomôcť, ak niekto chce natáčať filmy o Kosove, nech ide do Kosova, nech ich, prekristapána, nenatáča ani v našej chránenej krajinnej oblasti, nehovoriac už o národných parkoch. My stále hovoríme, že by sme si mali chrániť a ceniť našu prírodu. Určite už v tomto čase nebolo vhodné, aby nad týmto územím hoci len lietali helikoptéry, a nieto aby tam jazdili ťažké nákladné autá, ktoré určite budili zo spánku alebo pri ukladaní sa do spánku viaceré zvieratá. Teda ja by som bol, pán minister, veľmi rád, keď by sa takéto povolenia radšej nedávali.