Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Plne sa stotožňujem so slovami pána poslanca Tkáča. Ja som vo svojom vystúpení v prvom čítaní nazvala tento návrh a vôbec situáciu okolo tejto tretej novely v priebehu necelého roka parlamentným kocúrkovom. A ja som to dávala aj na vrub koalícii v parlamente, pretože ak minister musí k rozpočtu na rok 2000 presne pred rokom dávať návrh zákona v skrátenom konaní a potom ho parlamentný kolega, dnes už minister Roman Kováč, podrazí tak, že po troch mesiacoch dáva novelu zákona, je to neférová situácia voči ministrovi aj voči kolegom v parlamente a minister je tiež v zložitej situácii, že je tu znovu rozpočet na rok 2001, chýbajú peniaze a to, čo mi najviac prekáža a čo som vytýkala sociálnym zákonom, že je reštriktívny voči najslabším skupinám obyvateľov. V predchádzajúcom zákone zdravotne postihnutým občanom a ich rodinám a v tomto prípade dôchodcom. Súhlasím, keby tu bol nový návrh zákona o sociálnom poistení, a nie už zabezpečení, a tam by sa dôchodcovia jasne dozvedeli, že toto a toto budú platiť v takej a v takej výške, mohli by si zvážiť, ako sa budú správať, či si otvoria skôr nejakú malú dielničku a budú ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo či budú pôsobiť ako zamestnanci a podobne. Takto to považujem za neseriózne, ale v tomto prípade to dávam skôr na vrub parlamentu a vlastne aj tento návrh zákona poukazuje na veľmi komplikovanú situáciu v koalícii, ktorá je, pretože takéto konanie je absolútne nekorektné. A neviem, ako sa teraz asi tvári pán minister Kováč, keď je vaším partnerom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prihlásení písomne do rozpravy boli dvaja. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási ústne k tomuto bodu programu. Pán poslanec Maňka. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prosím pánov poslancov, aby sa včas prihlásili do rozpravy.
Pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil návrh na zmenu vládneho návrhu zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, kde navrhujem za skupinu 15 poslancov v článku I vypustiť bod 9 a doterajšie body číslo 10 až 42 označiť ako body 9 až 41. Znamená to ponechať doterajší právny stav v oblasti, kde štát platí poistné na nemocenské poistenie za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi.
Ďakujem a verím, že tento návrh podporíte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som sa vyjadriť k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mesiarik, pretože tento návrh bol predložený vo výbore, výbor ho neodsúhlasil a pán poslanec s 15 podpismi navrhuje tu riešenie, ktoré myslím si, že nie je riešením, ktoré je potrebné pre dôchodcov, ktorí sú v zamestnaneckom pomere. Treba povedať, že my riešime týmto zákonom samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré by museli platiť 27,5 percenta odvodu do dôchodkového fondu, čo by teda bolo zdrvujúce pri zamestnancovi, zamestnanec platí len 5,9 percenta.
Treba jasne povedať, že aj odborári pri prerokúvaní tohto zákona v Rade hospodárskej a sociálnej dohody upozornili na jednu skutočnosť, že zavedenie takéhoto systému vytvorí otázku dumpingovej práce a zvýhodnenia zamestnávateľa tým, že bude zamestnávať dôchodcu na úrovni minimálnej mzdy. Totiž automaticky vznikne situácia, že všetkých dôchodcov zamestnávatelia dajú na minimálnu mzdu, vytvoria si tým inakšie výhodnú pozíciu voči ostatným zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú normálnu pracovnú silu. To znamená, je to klasický dumping, dumpingová cena práce a vlastne zneužívanie pracovnej sily. Nehovoriac o tom, že takéto riešenie predstavuje dosah do príjmovej stránky rozpočtu Sociálnej poisťovne 250 miliónov korún. To znamená, neodporúčam tento návrh, pán poslanec Mesiarik, aby bol prijatý. Myslím si, že to, čo riešime vo väzbe na živnostníkov, teda na samostatne zárobkovo činné osoby, keď skutočne ten dôchodca chce vykonávať živnosť, ktorá je skoro viac pre neho pobavením a dopĺňa možnože v tej obci alebo niekde niektoré služby, ktoré sú nedostatkové, myslím si, že to je riešenie, ktorým riešime to v tomto zákone, ale systém u zamestnanca, ktorý je v zamestnaneckom pomere, by vytváral skutočne takéto nerovnomerné konkurenčné prostredie a zneužívanie práve voči aj tejto skupine obyvateľstva. Takže neodporúčam tento návrh prijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Krumpolec:
Chcel by som poznamenať, že časté zmeny tohto zákona, žiaľ, sa robili aj v predchádzajúcich rokoch. V roku 1995 dvakrát, v roku 1996 trikrát, v roku 1997 dvakrát, v roku 1998 trikrát, ale, žiaľ, v roku 1999 a 2000 je to až päťkrát, teda vrátane tohto.
K návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mesiarik, uvádzam, že by sa týkal len tých dôchodcov, ktorí majú prakticky minimálnu mzdu.
To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Krumpolcovi, spoločnému spravodajcovi.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorého predkladateľom z poverenia vlády je minister práce, sociálnych vecí a rodiny a ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva (revidovaného) z roku 1952, ktorý Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce prijala na svojom osemdesiatom ôsmom zasadnutí 15. júna 2000 v Ženeve.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh predmetnej zmluvy odôvodnil pán minister.
Máte slovo, pán minister Magvaši.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Áno, ďakujem, pán podpredseda.
Ako ste uviedli, 88. rokovanie Medzinárodnej organizácie práce v júni tohto roku prijalo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva číslo 183 a zároveň sa revidoval Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva číslo 103 z roku 1952, a tým sa zavŕšilo úsilie Medzinárodnej organizácie práce prijať účinnú medzinárodnú normu, ktorá upravuje problematiku ochrany materstva.
Pri revidovaní príslušného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce sa v praxi Medzinárodnej organizácie práce postupuje tak, že sa vždy vytvára nový text dohovoru a nepostupuje sa tak, že by sa do textu príslušného dohovoru vykonávali úpravy, zmeny a doplnky, to znamená, že prijatím Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva číslo 183 z roku 2000 sa nevykonali úpravy a zmeny, doplnky textu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva číslo 103 z roku 1952.
V materiáli, ktorý ste dostali, je predložený overený preklad pôvodného textu dohovoru, ktorý bol prijatý na 88. zasadnutí Medzinárodnej organizácie práce, do slovenského jazyka, ako aj pôvodný text dohovoru a odporúčania v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku a zároveň v tom materiáli je aj odborný posudok k tomuto dohovoru. Tento odborný posudok potvrdzuje, že vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky je v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru. Teda možno konštatovať, že vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky harmonizuje s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva číslo 183 z roku 2000, a teda Slovenská republika môže pristúpiť k ratifikácii tohto dohovoru. Chcel by som povedať, že k ratifikácii dohovoru zo strany Slovenskej republiky je možné pristúpiť aj z toho dôvodu, že výhodnejšie úpravy podmienok ochrany materstva vo väčšine otázok vo vnútroštátnom zákonodarstve Slovenskej republiky upravuje predmetný dohovor v súlade s článkom 19 ods. 8 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce.
Tento materiál bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody 27. októbra tohto roku a sociálni partneri nemali výhrady a podporujú takúto ratifikáciu tohto dohovoru. Chcel by som teda poprosiť, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru o ochrane materstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Teraz prosím pani poslankyňu Sárközy, ktorú určil gestorský výbor, aby informovala o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva z roku 1952, ktorý Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce prijala na svojom 88. zasadnutí 15. júna 2000 v Ženeve.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva z roku 1952, ktorý Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce prijala na svojom 88. zasadnutí 15. júna 2000, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. novembra 2000 pod číslom 866 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 28. novembra 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.
Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 27. novembra 2000 pod číslom 271 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti návrh neprerokoval z dôvodu neschopnosti uznášania sa. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý návrh prerokoval, nevyplývajú žiadne návrhy.
Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 183 z roku 2000 o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva z roku 1952, ktorý Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce prijala na svojom 88. zasadnutí 15. júna 2000 v Ženeve a k vyhláseniu Slovenskej republiky podľa článku 4 ods. 2 dohovoru v tomto znení: "V súlade s § 157 ods. 1 Zákonníka práce je dĺžka materskej dovolenky v Slovenskej republike 28 týždňov; ak žena porodila zároveň dve deti a viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí materská dovolenka počas 37 týždňov, vyjadreného v uznesení uvedenom v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas.
To bolo všetko. Ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu. Po rozprave prednesiem návrh na uznesenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Tkáča.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážená pani spravodajkyňa,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
chcel by som veľmi stručne zaujať stanovisko k tejto konvencii, ktorá je alebo by mala byť 61. konvenciou Medzinárodnej organizácie práce ratifikovanou Slovenkou republikou. 57 konvencií ratifikovala ešte bývala Československá socialistická republika, potom to prevzala Česká a Slovenská Federatívna Republika. Cez sukcesiu prešli tieto konvencie do režimu právneho poriadku Slovenskej republiky. 61 konvencií, to je číslo, ktoré hovorí o tom, že Slovenská republika patrí medzi štáty prvej desiatky Medzinárodnej organizácie práce - podľa mojej mienky -, ktoré ratifikovali čo najväčší počet konvencií vrátane toho zlatého jadra, ktorým je 8 konvencií týkajúcich sa základného balíka sociálno-ekonomických práv občanov.
Ja by som chcel vysloviť poľutovanie nad tým, že pri hlasovaní na 88. konferencii práce v Ženeve nehlasovali zástupcovia slovenských zamestnávateľov za toto ustanovenie zrejme v rámci medzinárodnej zamestnávateľskej solidarity, ale treba si uvedomiť jednu vec, že Slovenská republika z hľadiska jednej zložky, a to je otázka materskej dovolenky, spolu s Českou republikou má najvyššiu výmeru materskej dovolenky na svete. Nemecká spolková republika teraz to rieši, ale dlhý čas obidve republiky ju mali najvyššiu a ja by som chcel uvítať to, že hneď vlastne niekoľko týždňov po ratifikácii, respektíve po prijatí v Ženeve už je táto konvencia na stole, pretože naozaj právny poriadok spĺňa tieto inštrumenty, ktoré obsahuje konvencia.
Nechcem polemizovať, možno je len jedna technická otázka aj pre odborníkov, ktorí reprezentujú Slovensko cez ministerstvo práce v kontrolnom systéme MOP, či by v tom vyhlásení Slovenskej republiky mal byť presne citovaný príslušný odsek alebo paragraf Zákonníka práce. To je diskutabilné z hľadiska určitého teoretického prístupu, pretože pri akejkoľvek novele Zákonníka práce alebo v novom kódexe sa bude zrejme musieť niekto pamätať, že treba to vyhlásenie zrejme inovovať podľa platného stavu. Ale to nechcem teraz otvárať, ja len upozorňujem z odbornej stránky, pretože som nemal možnosť o tom hovoriť vo výbore vzhľadom na to, že som bol vtedy v zahraničí, takže chcem len povedať na margo tých, ktorí si musia profesionálne pamätať, že toto presné citovanie pri akejkoľvek zmene Zákonníka práce sa bude meniť, a to je potom väzba kontrolného mechanizmu, ja to hovorím len kvôli historickej pamäti pro futuro.
Chcel by som však uviesť jednu poznámku v tejto súvislosti, pretože tento dohovor revidovaný o ochrane materstva v podstate má svoju aj zložitú stránku, a síce to, že hneď po ratifikácii vstupujeme do veľmi silného kontrolného mechanizmu. A poviem konkrétny príklad, keď naozaj zlyhávajú odbory v tom zmysle, že to, čo sa dnes deje v obchodných reťazcoch z hľadiska zamestnávania žien v týchto veľkých obchodných domoch a podobne, to je skutočne mimoriadne citlivá otázka a tam Zákonník práce aj konvencie MOP možno zalamujú rukami, keď to vedia. Chcem tým povedať, že sám som sa stretol s viacerými ženami, to je posledný prípad z Dlhých dielov, asi pred dvoma týždňami, keď pracovníčka matka, ktorá má deti, má dvojtýždňovú dovolenku a bezostyšne ju zahraničný zamestnávateľ stiahne z dovolenky v sobotu, nedeľu, medzi dvoma týždňami tejto dovolenky. Ja robím 30 rokov pracovné právo, ale to som po prvýkrát zažil takýto prípad. Chcem tým povedať, že to je protizákonné porušovanie Zákonníka práce aj všetkých medzinárodných noriem vrátane už aj tejto konvencie. A chcem povedať, že sa bude treba naozaj venovať inšpekcii práce, aby v rámci balíka kontroly a dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov do toho vstúpila inšpekcia práce. Ministerstvo práce má tiež kontrolnú právomoc vrátane pokút, ktoré môže ukladať podľa § 270a Zákonníka práce, a že práve tieto obchodné reťazce sa dnes doslova predbiehajú v porušovaní pracovného práva, to najmä vo vzťahu k ženám a zvlášť k ženám matkám, ktoré v tejto oblasti pracujú, je neúmerný pracovný čas, neúmerné pracovné podmienky v podstate možnosti prestávky v práci pri pokladnici a podobne.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že to je obrovský deficit aj odborov a istý čas, keď príslušný Odborový zväz pracovníkov zamestnancov obchodu chcel do toho vstupovať, tak bol práve ten dumping, o ktorom tu bola reč, že samotní zamestnanci, zamestnankyne si neželali vzhľadom na príjmovú stránku a na to, že im boli ohrozené ich príjmy z hľadiska dodržania Zákonníka práce, neželali si dokonca vplyv odborov na túto otázku, čiže taký ľudizmus alebo taký antiľudizmus, že samotní zamestnanci, zamestnankyne si neželajú byť ochraňovaní. A to je jav, s ktorým treba niečo robiť, pretože sme na prahu 21. storočia, sociálno-ekonomické práva sa dnes všeobecne chápu ako rovnocenná súčasť, pozri posledné rozhodnutie Charty Európskej únie v tejto oblasti, a tá Medzinárodná organizácia práce má v tom štandard.
Ja nechcem preťahovať túto schôdzu ani nie som pyšný na to, že veľa vystupujem, práve naopak, len chcem povedať, že uplatňovanie tejto dohody, tohto dohovoru v kontrolnom mechanizme vyžaduje naozaj takú spoluprácu sociálnych partnerov, aká by mala byť, a to je otázka, aby odborové zväzy sa spamätali a vstúpili do kontrolného mechanizmu spolu s vybudovanou inšpekciou práce pri kontrole a dozore nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, lebo našou ratifikáciou sa táto konvencia stáva súčasťou slovenského právneho poriadku. Ja chcem konečne poďakovať aj vláde, že s takým tempom túto konvenciu uplatňuje a že konečne je to niečo, čo nie je reštriktívne.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Tkáč bol jediný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Tkáča.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Tkáčovi za tú pripomienku, ktorú povedal, myslím si, že treba to sledovať, inak to vyjadrenie musí byť adresné, to znamená, len treba sledovať, najmä keď príde nový Zákonník práce, aby sme to vyhlásenie udržiavali. Ďakujem za túto pripomienku. Zároveň aj tú pripomienku, o ktorej povedal, musím povedať, že na ministerstve práce, sociálnych vecí o týchto skutočnostiach vieme, že sme vykonali veľmi tvrdé a aj s pokutami kontroly v niektorých týchto organizáciách a spoločnostiach. A musím povedať, že je faktom, že sa rozmáha na Slovensku situácia, ako keby sme chceli zaviesť nevoľníctvo 21. storočia. To je spiatočníctvo a chcem povedať, že od 1. 7., ak nabehne integrovaná inšpekcia práce, bude možnosť oveľa jednoznačnejšie do tohto vstupovať. Poviem, že sa to prijíma, tak ako ste povedali, pán poslanec, aj trochu v niektorých okamihoch s nevôľou samotných zamestnancov, pretože sú akoby zneužívaní vo väzbe na súčasnú situáciu na trhu práce, že je vlastne malá ponuka práce, tak sa to vlastne zneužíva. Ale myslím si, že Slovensko nemôže ísť cestou zavedenia nevoľníctva 21. storočia, s tým sa stotožňujem s vami, pán poslanec.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sárközy, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam vám, aby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode programu. Prerokovali sme sériu návrhov, ktorých predkladateľom bol minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Magvaši. Boli podané niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré si vyžadujú ešte právne, ale aj odborné a vecné posúdenie. Preto odporúčam, aby sme o všetkých prerokovaných návrhoch hlasovali zajtra po začatí schôdze o 9.00 hodine.
Preto prerušujem rokovanie o všetkých doteraz prerokovaných návrhoch, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán minister Magvaši. Odporúčam vzhľadom na to, že sme si schválili, že budeme rokovať na 43. schôdzi do 21.00 hodiny, aby sme pokračovali ďalším bodom programu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán predsedajúci, ak sa nemýlim, ja si myslím, že pokiaľ prerušujete rokovanie o niektorom bode, treba o tom hlasovať. Takže bola by som rada, keby ste dali hlasovať o prerušení tohto bodu a o postupe na ďalší bod.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerušiť rokovanie o prerokovaných bodoch, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán minister Magvaši.
Nie je dostatočný počet poslancov prítomných v rokovacej sále na to, aby sme boli schopní sa uznášať, preto odkladám hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu v zmysle zákona o rokovacom poriadku a novely, ktorú sme prijali, na neskorší termín.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 759.
Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedla ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Novela zákona uvoľňuje ďalšie transakcie spojené s pohybom kapitálu. Ide najmä o uvoľnenie krátkodobého kapitálu s splatnosťou do prvého roka spojeného s prijímaním úverov zo zahraničia, poskytovaním úverov do zahraničia, s ručením za záväzky cudzozemcov a uvoľnenie emisie tuzemských dlhopisov v zahraničí. Tieto liberalizačné kroky korešpondujú so záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii a OECD. Novela zákona ďalej rozširuje nadobúdanie tuzemských nehnuteľností aj o organizačné zložky podnikov so sídlom v Európskej únii a OECD. Týmto uvoľnením plní Slovenská republika záväzok vyplývajúci z článku 45 Európskej dohody o pridružení a záväzok Slovenskej republiky vo vzťahu k OECD.
Novelou slovenská ekonomika vytvára širší priestor pre kapitálové transakcie so zahraničím v súlade so záväzkom Slovenskej republiky podľa európskej dohody, ktorá zaväzuje Slovenskú republiku uvoľniť pohyb kapitálu ku dňu vstupu do Európskej únie. Predložený návrh novely Devízového zákona je treťou novelou po 1. októbri 1995, keď nadobudol účinnosť Devízový zákon.
Predkladateľ súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo dňa 23. novembra 2000.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Prosím teraz pána poslanca Maňku, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru a o odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým návrhom, ktoré vzišli z rozpravy vo výboroch, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho zákona.
Národná rada svojím uznesením číslo 1077 zo dňa 17. 10. 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 759), dvom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona s tým, že ústavnoprávny výbor uznesenie v stanovenom termíne nepredložil gestorskému výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi odsúhlasil výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 540 zo dňa 21. novembra 2000. Z uznesenia výboru, ktoré je uvedené v bode III spoločnej správy, vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča obidva návrhy schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, o ktorom rokujeme, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov k predmetnému zákonu bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 553 zo dňa 23. novembra 2000. Výbor na svojom rokovaní ma určil a poveril predniesť vám spoločnú správu výborov. Zároveň ma poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej v zmysle § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Tóthová sa hlásila predtým ešte s faktickou poznámkou, preto jej prihlášku nepovažujem za prihlášku do rozpravy. Môžem tomu tak rozumieť, pani poslankyňa? Áno. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Procedurálny návrh má pani poslankyňa Tóthová zrejme toho istého znenia a obsahu ako predtým.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci, že ste mi dali slovo napriek tomu, že predvídate moje vystúpenie.
Opätovne vás prosím, aby ste dali hlasovať o prerušení rokovania o tomto bode, pretože aj novela jasne hovorí, pokiaľ nie je odsúhlasený návrh na prerušenie, pokračuje sa v programe a podľa programu teraz by malo nasledovať hlasovanie o prerokovanom legislatívnom návrhu vlády. Takže to je jediný logický význam. Ďalej v súvislosti s predpismi mali by ste, keď nemáte dostatočný počet poslancov, urobiť 15-minútovú prestávku, potom opakovať hlasovanie a tak ďalej podľa rokovacieho poriadku. Pripomínam, že rokovací poriadok je zákon.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme, aj keď k § 38 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku máme s pani profesorkou rozdielny výklad, som toho presvedčenia, že ak nie je dostatočný počet poslancov prítomných v rokovacej sále, Národná rada pokračuje prerokúvaním ďalšieho bodu programu, tak ako si program schôdze schválila, takže by som prosil, aby sme pokračovali a rešpektovali návrh zákona o rokovacom poriadku.
Nie je dostatočný počet poslancov prítomných v rokovacej sále.
(Hlasy v sále.)
Áno, opäť sa zvýšil, poslancov pribúda, takže budeme pokračovať ďalším bodom programu.
Pani poslankyňa, okrem toho je rozdiel medzi hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a hlasovaním o procedurálnych návrhoch. Tam je aj iný režim možnosti ďalšej procedúry pri prerokúvaní jednotlivých bodov programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku dávam teraz slovo pani ministerke financií, ktorá z poverenia vlády odôvodní
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladanej novely zákona o stavebnom sporení je zefektívniť činnosť stavebných sporiteľní, ako aj výkon štátneho dozoru nad stavebným sporením. Taktiež sa sleduje cieľ rozšíriť podnikateľský priestor stavebným sporiteľniam a odstrániť, respektíve zmierniť isté obmedzenia v ich činnosti. Zefektívnenie činnosti sa dosiahne presnejším vymedzením stavebného účelu s nárokom na čerpanie štátnej prémie, doplnením zásad stavebného sporenia o lehoty pri poskytovaní stavebného úveru a vyplácaní vkladov a o princípy poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok, takzvané medziúvery, ktoré po schválení Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom financií rozpracujú stavebné sporiteľne do všeobecných obchodných podmienok a zmlúv o stavebnom sporení.
Predmet povolených činností pre stavebné sporiteľne sa rozšíril o sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve, ktorá súvisí so stavebným sporením a umožňuje sa, aby stavebné sporiteľne mohli nadobúdať do vlastníctva nehnuteľnosti, osobitne byty pre svojich zamestnancov. Ďalej sa navrhuje znížiť mieru podpory zo štátneho rozpočtu znížením percenta štátnej prémie z 30 percent na 25 percent.
K predloženej spoločnej správe číslo 760a predkladateľ zaujíma nasledovné stanovisko: Odporúča poslancom, aby hlasovali podľa návrhu gestorského výboru.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Benkovského, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán poslanec Benkovský, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som uviesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1093 z 25. októbra 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 760), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona s tým, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie v stanovenom termíne nepredložil gestorskému výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač číslo 760), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: V časti III sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod bodmi 1 až 5, preto by som odporúčal, keďže sú písomné, aby som ich nemusel všetky opakovať. Ak tak rozhodne plénum, samozrejme, tak učiním.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4, § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov pod tlačou číslo 760 schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu, ktorý som citoval, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 554 z 23. novembra 2000 roku. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem.