Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S jednou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pani kolegyňa Sabolová.
S mnohými vašimi závermi by sa dalo súhlasiť, len myslím si, že je tu istý omyl, ktorý sa týka predkladanej novely. Táto novela nemá legislatívne nástroje na to, aby riešila tie otázky posudzovania miery poškodenia alebo posudzovania nárokovosti na sociálne dávky, tak ako ste ich vy uviedli. Na to sú iné predpisy, vyhlášky príslušného ministerstva, ktoré toto ošetrujú. Tento zákon je o šetrení, pani kolegyňa. Žiaľ, musím to znova opakovať, je to zákon o šetrení, pozrite si dôvodovú správu. Tu nejde o nič iného, ako získať pre štátny rozpočet na iné účely trištvrte miliardy, možno ešte o voľačo viacej, 900 miliónov korún. Ja tvrdím, že je to šetrenie na nesprávnom mieste. Veľmi podporujem akúkoľvek reformu, ktorá vedie k zlepšeniu situácie Slovenskej republiky vo všetkých ekonomických oblastiach, ale nikdy nepodporím takýto zákon v tomto znení, v navrhovanom znení, pokiaľ sa týka zdravotne postihnutých ľudí, pretože je to nehumánne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa má ešte možnosť reagovať.
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, chcem veľmi krátko reagovať. Tento zákon, ak je postavený o tom, že je to šetrenie, tak sme na omyle. Tento zákon, ak sme zdedili zákon, ktorý bol v mnohom alebo niekde rozšafný a my ho dnes zlepšujeme, je preto možné definovať ako ušetrenie prostriedov, ktoré sa dajú využiť niekde lepšie. A preto si myslím, že len formulácia nie je v zákone dobrá. Toto nie je zákon, ktorým by sme mali získavať prostriedky do štátneho rozpočtu, ale mali by sme ich lepšie, humánnejšie, sociálnejšie využívať a bez ohľadu na to, či mi niekto povie, že nemám sociálne cítenie, žijem reálne s nohami na zemi v regióne mimo Bratislavy a viem, s čím ľudia žijú a s čím zápasia, a viem, aké veľké prostriedky a aké milióny unikajú práve možno cez to, že treba tie pravidlá vymedziť. A táto novela sa ich snaží vymedziť. Či je to dobré a možno som mala kritické niektoré vyjadrenia, o tom môžeme polemizovať, ale v žiadnom prípade toto nie je zdroj prostriedkov, ktoré hľadáme v rozpočte, aby sme dnes naplnili rozpočet. Toto si myslím, pán poslanec, že je veľmi zlá úvaha z vašej strany.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Posledný vystúpi v rozprave k tomuto návrhu vlády, vládneho zákona pán poslanec Halmeš. Dávam mu slovo.
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážení kolegovia,
zákon, ktorý je predmetom nášho rokovania, mohol by byť príležitosťou na filozofovanie o princípoch, na ktorých má byť postavený, mohli by sme sa odvolávať na princípy sociálnej spravodlivosti, na efektívnosť sociálnych systémov, na to, ako je nevyhnutné, aby sa každá humánna spoločnosť postarala o tých, ktorí objektívne nemôžu za svoju neschopnosť uživiť sa prácou, respektíve získavať zdroje, teda postarať sa o svoj život. Myslím si, že aj v prvom, aj v druhom čítaní bol priestor vo výbore pre sociálne veci a bývanie na to, aby sme o týchto veciach pomerne hlboko diskutovali. Cieľom môjho vystúpenia nie je pokračovať v tejto diskusii, zaznelo tu veľa múdrych slov z opozície i koalície, ale zazneli tu aj slová, ktoré hovoria o efektívnosti tohto zákona, o jeho adresnosti. Pán minister v úvode hovoril otvorene aj o možnostiach tohto štátu a o zdrojoch, ktoré sú k dispozícii.
Chcel by som nadviazať na vystúpenie tých - minimálne pani poslankyne Keltošovej -, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy v oblasti financovania neštátnych subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby. Sám som už vo výbore predložil pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy v bodoch 17, 18, 19, o ktorých navrhujem hlasovať jednotlivo, teda aby boli vyňaté zo spoločného hlasovania aj vzhľadom na to, že sú predložené viaceré pozmeňujúce návrhy. Je mi jasné, že ani pre štátne, ani pre neštátne subjekty nie je dosť zdrojov, aby boli uspokojené služby, ktoré poskytujú na veľmi slušnej úrovni. Napriek tomu, ak už niet dosť zdrojov, tak sa domnievam, že je našou ambíciou alebo malo by byť našou ambíciou, aby tieto zdroje boli rozdelené spravodlivejšie, aby bol vytváraný tlak aj zo strany neštátnych subjektov, ktoré poskytujú služby, ktoré neposkytujú štátne inštitúcie, alebo ktoré poskytujú minimálne rovnakým, alebo kvalitnejším spôsobom. Je potrebné, aby bola aj v tomto smere určitá konkurencia, ktorá zvyšuje úroveň poskytovaných služieb.
Ak sa na sociálne služby zo štátneho rozpočtu vynakladá približne 3,6 miliardy korún, z čoho pre neštátne organizácie je vyčlenených zhruba 126 miliónov korún v tomto roku, tak to predstavuje len približne 3,3 percenta, a to napriek tomu, že v niektorých špecifických oblastiach neštátne subjekty poskytujú až 100 percent služieb. Ide napríklad o resocializačné zariadenie či resocializačné strediská na Slovensku.
Cieľom môjho pozmeňujúceho návrhu je, aby v bode 111 spoločnej správy v § 86 ods. 1 v záujme zosúladiť s obsahom § 86 ods. 1, v ktorom sa ustanovujú podmienky na poskytnutie finančného príspevku, bola stanovená ďalšia podmienka predloženia výročnej správy o činnosti a hospodárení neštátneho subjektu alebo obce za predchádzajúci kalendárny rok nasledovným spôsobom. Bod c), ktorý sa prikladá, by znel: "Neštátny subjekt alebo obec vypracuje a predloží výročnú správu o svojej činnosti a o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok."
Ďalej k bodu 18 spoločnej správy (tlač 763a) sa navrhuje v § 86 ods. 3, ktorý by znel: "Príslušný orgán poskytne finančný príspevok neštátnemu subjektu alebo obci najmenej vo výške 50 percent rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorý poskytujú príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zaradil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na občana a na rozpočtový rok v prepočte po a) počet občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona a nemôžu vzhľadom na príjem a majetok uhradiť náklady za poskytovanú službu, a po b) príslušné obdobie, v ktorom neštátny subjekt alebo obec poskytuje týmto občanom sociálnu službu.
Ďalej k bodu 19 spoločnej správy (spomínaná tlač 763a), tam navrhujem, aby tento bod bol ponechaný v pôvodnej verzii návrhu zákona najmä preto, že to novo navrhované znenie nie je realizovateľné vzhľadom na to, že nie sú stanovené priemerné bežné výdavky a príjmy na občana, ani na druh týchto činností ich nie je možné ustanoviť.
Posledný návrh je, aby sa v článku 4, kde sa hovorí o účinnosti zákona, za slová "2001" sa doplnili slová "s výnimkou § 86 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2001". Ako zdôvodnenie oproti pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme mali vo výbore, chcem ešte zdôrazniť jednu skutočnosť, že na každý pozmeňujúci návrh, ktorý zvyšuje financovanie neštátnych subjektov a ktorý nezvyšuje nároky na štátny rozpočet, sa predpokladá presun z prostriedkov zo štátnych subjektov. Ako som spomenul, samozrejme, ani tam nie je dosť zdrojov, a preto, ak sa nám nepodarí v návrhu štátneho rozpočtu zvýšiť zdroje na tento druh činnosti, tak potom ide o prerozdelenie. Pochopiteľne, my sme žiadali aj pána ministra a vládu, aby do 1. 7. boli uskutočnené určité kroky, ktoré umožnia vytvoriť cez zriaďovateľa sociálnych zariadení krajské úrady, zmenu charakteru niektorých zariadení, ktoré majú charakter rozpočtových organizácií, na príspevkové organizácie a, samozrejme, tento čas umožňuje aj ministerstvu pripraviť vyhlášku, ktorá môže zreálniť poplatky občanov, ktorí sú v sociálnych zariadeniach. Je predpoklad, že stále viac činností bude vykonávaných v budúcom období cez neštátne subjekty, a je aj predpoklad, že tento zákon bude precizovaný v rámci možností, ktoré nie legislatívny proces, ale predovšetkým zdroje budú umožňovať.
Chcel by som vás, vážení kolegovia, poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Keltošová ako jediná. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že vystúpenie predrečníka bolo racionálne, chcela by som len upozorniť znova k tej časti, kde hovoril o krajských úradoch a o ich zriaďovateľských povinnostiach. Pán kolega, ešte raz opakujem, pozrite si návrh štátneho rozpočtu, v roku 1999 mali 200 miliónov na neštátne subjekty, v roku 2000 sme mali 126 a teraz sa plánuje len 121. Takže zamyslite sa potom aj nad tým v koalícii, ako tento stav zmeniť a obrátiť, aby naozaj, ja sa tiež pod to podpisujem, aby tieto zariadenia postupne prechádzali do rúk neštátnych subjektov charitatívnych organizácií obcí a miest.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Chceš reagovať, pán poslanec? Nie.
Páni poslanci, panie poslankyne, v rozprave vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení, aj ústne. Na požiadanie predkladateľa návrhu zákona pána ministra aj na požiadanie pána spoločného spravodajcu vzhľadom na to, že je veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, budeme o tomto zákone hlasovať zajtra po 9.00 hodine. Takisto záverečné slovo pána ministra k rozprave aj pána spravodajcu odznie na ich vlastné požiadanie zajtra.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 742 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 742a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
cieľom navrhovanej novely vládneho návrhu zákona je zjednodušenie valorizačného mechanizmu vzhľadom na prudký rast životných nákladov a skutočnosť, že pri prudkom raste životného minima podľa ods. 1 môže dôjsť k situácii, že rast dávok, ktoré sú odvodené od životného minima, rastú rýchlejšie ako reálne príjmy obyvateľstva Slovenskej republiky, čo môže vytvárať situáciu, že sa zužuje rozdiel medzi sociálnou dávkou a reálnou mzdou a môže to teda viesť potom k určitej demotivácii občanov pracovať. Prax ukázala, že je optimálne odstrániť 10-percentnú hranicu a sumy životného minima upravovať k 1. júlu bežného kalendárneho roku tým koeficientom rastu, ktorý dosiahne v rozhodujúcom období nižšiu hodnotu. V podstate touto novelou zákona vylučujeme teda jeden druh valorizácie, zostáva len jeden typ valorizácie, ktorý vlastne dnes v zákone o životnom minime sa nachádza.
V diskusiách vo výboroch boli tieto veci objasnené a chcel by som vás požiadať o podporu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 125/1998 Z. z. podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov k prerokovaniu tohto návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 26. októbra 2000 číslo 1103 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 27. novembra 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.
Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 23. novembra 2000 číslo 455 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. novembra 2000 pod číslom 247. Z uznesení Výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporučili ho Národnej rade schváliť, vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a stanoviska gestorského výboru, odporúča Národnej rade návrh zákona po rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe a ktoré vzídu z rozpravy, schváliť.
Ďakujem pekne, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Páni poslanci a panie poslankyne, oznamujem, že do rozpravy sú písomne prihlásení pán poslanec Tkáč a pani poslankyňa Keltošová. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená pani spravodajkyňa,
dámy a páni,
ja nebudem opakovať svoje zásadné výhrady, len v skratke by som chcel sformulovať niektoré stanoviská k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. Treba si uvedomiť a povedať si v úvode aj v nadväznosti na prerokúvaný návrh zákona o sociálnej pomoci, respektíve o novele zákona o sociálnej pomoci, že aj toto je reštriktívny zákon, ktorý je pripravovaný vládnou mocou na rok 2001. Aj v samotnej dôvodovej správe k návrhu zákona o zmenách životného minima a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok sa jasne hovorí, že vláda sleduje takýto cieľ nie z hľadiska racionalizácie právnej úpravy životného minima, ale konštatuje, že sa v priebehu dvojročnej účinnosti zákona ukázalo, že vzhľadom na prudký rast životných nákladov tak všetkých domácností Slovenskej republiky, ako aj nízko príjmových domácností a na pomalý rast čistých peňažných príjmov na osobu dochádza valorizovaním súm životného minima k demotivácii obyvateľov pracovať.
Čiže vláda sa sťažuje v podstate na tretej strane svojej dôvodovej správy k návrhu tohto zákona na občanov, ktorým tým, že prudko rastú životné náklady a pomaly rastú čisté peňažné príjmy na osobu, sa tým pádom chce menej robiť. To je presne podľa hesla, ktoré sme si vypočuli aj v minulom režime, že veľa konzumujete a málo robíte, to sme si vypočuli za bývalého režimu viacnásobne, a presne táto vláda postupuje v rovnakých intenciách. Za to, že prudko rastú životné náklady a pomaly rastú čisté peňažné príjmy, ľudia nechcú robiť. To je na strane 3 a je to vo všeobecnej časti dôvodovej správy na prvej strane tohto textu dôvodovej správy. Ale zároveň sa hovorí v dôvodovej správe o tom, že možno hovoriť o tom, že dôjde k nižšiemu nároku na finančné prostriedky štátneho rozpočtu a vo všeobecnosti, že možno konštatovať "určitú úsporu" vzhľadom na voľbu nižšieho koeficientu, ktorým sa sumy životného minima budú upravovať. Zároveň sa vychádza aj z veľmi neseriózneho a veľmi slabého rozboru rastu životných nákladov v tomto materiáli a je mi znovu ľúto, že Národná rada pri prvom čítaní neprijala stanovisko alebo návrh, aby vláda predložila komplexnú globálnu kalkuláciu dosahov tohto zákona na jednotlivé skupiny obyvateľov, ale aj na jednotlivé typy dávok, ktoré sú koeficientmi, násobkami valorizácie životného minima v roku 2001.
Ide tu skutočne o to, že istým spôsobom je to zákon zákonov, ktorý spočíva v tom, že na základe valorizácie životného minima sa reťazovite budú valorizovať jednotlivé dokonca zákony, ktoré upravujú jednotlivé sociálne dávky a v tejto situácii tu absolútne chýba dosah na každú jednotlivú dávku, tak ako si to vyžaduje aj zákon o rokovacom poriadku, ako si to vyžadujú aj legislatívne pravidlá, aby sa súčasťou zákona stal ekonomický rozbor dosahov na obyvateľstvo, na životné minimum, na minimálnu mzdu, aby sa urobil rozpis na jednotlivé dávky sociálnej pomoci a aby sa urobil aj dosah na štátny rozpočet tejto oblasti vrátane predikcie rastu nezamestnanosti. A videli sme pri úvahách a diskusiách o štátnom rozpočte na rok 2000, že východiská vlády, na ktorých postavila súčasne štátny rozpočet, boli úplne úmyselne podhodnotené. Bol oveľa vyšší rast hrubého domáceho produktu plánovaný na rok 2000, bola inflácia úplne neracionálne stanovená na rok 2000 ako východisko na tvorbu rozpočtu a platí to potom aj pre predpokladanú mieru nezamestnanosti a otázky predikcie rastu platov a miezd a rastu sociálnych príjmov jednotlivých rodín. O to práve ide, že v tomto zákone sa len paušálne škrtá, len sa znižujú koeficienty a nehodnotí sa absolútne dosah takejto právnej úpravy na jednotlivé dávky a služby sociálnej pomoci, ale aj na ďalšie "zavesené inštitúty" na oblasť životného minima. V tom zmysle je paradoxom, že vláda predkladá tento materiál aj s tým, že je dokonca už v dôvodovej správe uvedený nesúhlas ministerstva financií v rámci pripomienkového konania k takémuto návrhu zákona, pretože vraj nie je v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 985 z 11. novembra 1999.
Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť, že ani tripartita nevyslovila s takýmto návrhom zákona súhlas a div sa, svete, ani Konfederácia odborových zväzov ojedinele, ale predsa nesúhlasila. Chcem tým povedať, že v tejto situácii nie je možné k tomuto zákonu pristúpiť inak, než konštatovať, že vláda porušila právne predpisy pri príprave tohto návrhu zákona, a to tým, že neuviedla serióznu ekonomicko-finančnú kalkuláciu a rozbor dosahov tohto zákona na jednotlivé dávky na jednotlivé skupiny občanov, a preto dávam návrh, aby Národná rada pozastavila a odložila rokovanie o tomto bode vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, a aby predložila do 15. 12. ekonomicko-finančný rozbor dosahov návrhu zákona na jednotlivé dávky sociálnej pomoci a služby sociálnej pomoci na jednotlivé sociálne skupiny obyvateľstva a aby predložila dosah na valorizáciu dôchodkov v súvislosti s rastom životných nákladov ako dôsledku tohto zákona a ekonomicko-sociálny rozbor životnej situácie obyvateľstva v roku 2001 vo väzbe na návrh štátneho rozpočtu na rok 2001.
Ďalej by som chcel doplniť tento svoj návrh uznesenia, aby vláda do takéhoto materiálu predložila aj systémové väzby novely zákona o životnom minime s navrhovanou novelou zákona o sociálnej pomoci. To je môj návrh. Ja ho predložím písomne, pani poslankyňa.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ja by som sa pripojila k môjmu predrečníkovi. Takisto návrh uznesenia podporujem, ktorý pripravil. Chcela by som však pre vás aj pre verejnosť uviesť niekoľko údajov, ktoré stoja za pozornosť. Ak sa tu hovorí o tom, že takto konštruované životné minimum pôsobí demotivujúco na občanov, chcem vám pripomenúť, že celkovo 90 percent poberateľov dávky sociálnej pomoci, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, predstavuje dnes z dôvodov objektívnych, to znamená z dôvodov, keď naozaj úrady práce im nevedia ponúknuť voľné pracovné miesto. V tomto roku to predstavuje zhruba 201 248, to bolo k marcu, 201 000, možno dnes už viacej občanov. Nemaľujme si na ružovo, že tá nezamestnanosť v budúcom roku poklesne. Určite nie tak, ako ju predpokladá návrh štátneho rozpočtu, pretože to, čo je zapísané v návrhu rozpočtu 2001, t. j. priemerná miera nezamestnanosti na úrovni 16,3 percenta už dnes spochybňuje aj Národný úrad práce, ktorý má presné evidencie o pohybe osôb do evidencie a o vyraďovaných. Čiže ak Národný úrad práce v súvislosti s ukončením verejnoprospešných prác predpokladá návrat na bývalých tých 20 percent a možno aj viac, už tento návrh rozpočtu, ktorý sa pripravuje na budúci rok, je nereálny.
Preto si myslím, hovoril o tom pán docent Tkáč, pokiaľ ide o životné minimum, že je to klamanie si do vlastného vrecka, ak si zapíšeme do rozpočtu 16,3. Už dnes vieme, že to bude viac, pritom nastavíme finančné toky len na 16,3, z toho 90 percent povedzme tých evidovaných, ďalej sa pripravíme s reštrikciami v oblasti sociálnej pomoci, kde takisto som hovorila o rozpočtových kapitolách jednotlivých krajských úradov, ktoré sú poddimenzované, a záver bude taký, že v podstate budeme znova hľadať riešenia typu prelievania peňazí z verejných fondov, myslím z Národného úradu práce, verejnoprospešné miesta sa budú tvoriť cez štátne zdroje, tak ako tomu bolo doteraz, čiže z jedného systému budete prelievať peniaze do druhého nakoniec bez väčšieho efektu, pretože ako hovorí už dnes Národný úrad práce, to dočasné zníženie nezamestnanosti, to bolo hádam naozaj to najdrahšie upratovanie v tejto republike.
Ja sa pýtam podnikateľov alebo ľudí, ktorí zastupujú podnikateľskú sféru, či budú súhlasiť aj v budúcom roku, aby sa 1 miliarda, možno aj viac ako 1 miliarda dala znova na upratovanie verejných priestranstiev bez toho, že by boli zaručené stále pracovné miesta a že by tieto miliardy korún zostali v ekonomike. Ak budete s tým súhlasiť pri schvaľovaní rozpočtu, treba si uvedomiť to riziko, tak ako je to aj v tomto roku, že dočasný efekt pominie a znova sa títo ľudia vrátia do evidencie. Hovorím to v súvislosti práve so životným minimom, pretože si myslím, že tých ľudí bude, bohužiaľ, ešte viac na budúci rok a len samotné úspory, to znamená životné minimum, ktoré sa bude riadiť len tým nižším koeficientom, len tou nižšou čiastkou, nevyrieši nič. Tí ľudia prejdú zo siete úradov práce do evidencie okresných úradov odborov sociálnych vecí a tento kolotoč presúvania financií bez akéhokoľvek systému sa zrejme rozkrúti ešte viac.
Myslím si, pán minister, že naozaj by bolo treba zvážiť, či takto konštruované životné minimum prinesie želateľnú úsporu. Ja o tom pochybujem. Možno dočasne, ale objaví sa to zase potom v náraste výdavkov štátneho rozpočtu do iných oblastí sociálnej sieti. Takže navrhujem znova, zamyslite sa nad tým a prosím vás, aby ste podporili návrh uznesenia, ktoré dal pán poslanec Tkáč, samozrejme, aj s tým ekonomickým vyčíslením dosahov na jednotlivé dávky či už sociálnej pomoci alebo ďalších, ako to dopadne na občanov, keď už dnes vieme, že sa budú zvyšovať ceny energie, ceny služieb v telekomunikáciách a ešte nevieme, čo všetko nás čaká na budúci rok.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave.
Písomne prihlásení páni poslanci vystúpili. Dávam možnosť teraz prihlásiť sa pánom poslancom a poslankyniam do rozpravy ústne. Prosím, pán poslanec Engliš. Nikto viac. Končím možnosť uplatnenia ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Ako jediný vystúpi v rozprave pán poslanec Engliš.
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
predkladaná novela zákona číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje upraviť znenie v § 6 tak, aby sa odstránila 10-percentná hranica porovnávania rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností a čistých peňažných príjmov na osobu. Navrhuje sa v tejto novele, aby boli sumy životného minima upravené koeficientom rastu toho ukazovateľa, ktorý dosiahne nižšiu hodnotu. Okrem teda iného, ale to je hlavné, čo ma zaujalo, pretože som sa zamyslel, čo je teda hlavným dôvodom tejto novely o životnom minime. A ja citujem z dôvodovej správy: "V súvislosti s valorizáciou súm životného minima dochádza k zvýšenému nároku na finančné prostriedky štátneho rozpočtu potrebné na zabezpečenie vyplácania dávky sociálnej pomoci a príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia." Čiže toto je hlavný dôvod a nie to, čo sa spomína, že to má vplyv na zníženie nezamestnanosti a podobne. Ten vplyv, už tu bolo konštatované, je takmer nepodstatný. Čiže celá táto novela je jednoznačne zameraná opäť proti občanom tohto štátu hlavne tých, čo potrebujú pomoc, teda na zdravotne postihnutých. Čiže podporujem návrh pána Tkáča, aby sa konkrétne vyčíslilo, aké budú dosahy z tejto novely. Myslím si, že záver jednoznačne je ten, že vláda nevie zabezpečiť príjmové zdroje do rozpočtu, a tak postihuje práve tých, čo sa nevedia brániť. Preto ja takýto zákon v žiadnom prípade nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vystúpili. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister Magvaši nie je momentálne prítomný v sále. Pani spravodajkyňa, chcete vystúpiť k rozprave? Nie.
Páni poslanci, budeme hlasovať o tomto vládnom návrhu zákona neskôr.
Ďalej by sme prešli k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 761 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 761a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
ako som pri prvom čítaní uviedol, vláda Slovenskej republiky 20. septembra 2000 svojím uznesením schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je v definícii samostatne zárobkovo činných osôb uplatňovať rovnaký prístup ku všetkým týmto osobám. To znamená, že v súlade s deklarovanou povinnou účasťou na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení sa navrhuje vypustiť z definície samostatne zárobkovo činných osôb prvok fakultatívnosti v tých skupinách, ktoré sa podľa súčasnosti platnej právnej úpravy považujú za takéto osoby len vtedy, keď vyhlásia, že túto zárobkovú činnosť vykonávajú sústavne. Ide tu teda o skrytú dobrovoľnosť, ktorá je v rozpore s deklarovanou povinnou účasťou, pretože v skutočnosti účasť týchto osôb na poistení je závislá od ich vyhlásenia, t. j. od ich vôle.
Navrhuje sa zavedenie vzniku povinnej účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení až od určitej výšky príjmu. Súčasná právna úprava účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a z nej vyplývajúca povinnosť platiť poistné je viazaná na vznik oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, a nie na jej skutočný výkon a príjem z neho dosahovaný. Prax ukázala, že táto právna úprava je nevyhovujúca. Pomerne vysoké odvodové zaťaženie má negatívny vplyv najmä na tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým živnostenský zákon umožňuje mať živnostenské oprávnenie alebo koncesnú listinu po obdobie dvoch rokov aj bez skutočného výkonu tejto činnosti a tiež aj na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré z výkonu svojej činnosti dosahujú tak nízky príjem. Až po splnení odvodových povinností sa táto zárobková činnosť stáva neefektívnou a vedie k vráteniu oprávnení na výkon samostatne zárobkovej činnosti.
Účasť samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorá sa navrhuje od dosiahnutia určitej výšky príjmu 100 000 korún ročne, uvedené negatívne dosahy môže eliminovať a umožňovať občanom zlepšiť svoju sociálnu situáciu príjmom, ktorý po zohľadnení nákladových vstupov a daní výrazne nepresiahne mesačnú výšku minimálnej mzdy.
Za klad navrhovanej právnej úpravy teda možno považovať aj skutočnosť, že bude impulzom k rozvíjaniu malého podnikania. Osoby s príjmom nižším ako 100 tisíc Sk ročne, ktorý dosahujú z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, budú mať možnosť využiť inštitút dobrovoľného pokračovania v účasti na dôchodkovom zabezpečení, ktorého zavedenie sa navrhuje predkladanou novelou zákona v rozsahu až 10 rokov.
Ďalšou navrhovanou úpravou je zmena povinnej účasti spolupracujúcich osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení na dobrovoľnú účasť. Dôvod na zavedenie fakultatívnej účasti spolupracujúcich osôb spočíva v tom, že v súčasnosti povinná účasť týchto osôb je v zákone síce deklarovaná, ale v skutočnosti plnenie tejto zákonom uloženej povinnosti nie je možné kontrolovať. To, či sa na činnosti samostatne zárobkovo činných osôb podieľa spolupracujúca osoba, nie je preukázateľné, samotné porušenie zákonom uloženej povinnosti nie je dokázateľné a dodržanie zákona nie je vynútiteľné. Preto sa navrhuje vypustiť z vecného rozsahu dávok dôchodkového zabezpečovania poskytovanie zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť. Náklady tejto dávky ako jednej z nesystémových dávok dôchodkového zabezpečenia sú v súčasnosti financované z prostriedkov štátneho rozpočtu. Nároky na túto dávku získané do účinnosti predkladaného návrhu zákona sa navrhujú zachovať.
Zdravotný stav poberateľa dôchodku vyžadujúci ošetrovanie alebo obsluhovanie inou osobou, ktorý v súčasnosti podmieňuje vznik nároku na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, je už zohľadňovaný v rámci riešenia sociálnej núdze podľa zákona číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Je to riešené v zákone o sociálnej pomoci formou poskytovania príspevku na osobnú asistenciu, formou poskytovania opatrovateľskej služby a poskytovaním starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.
S účinnosťou od 1. januára 2001 sa zo systému sociálnej pomoci navrhuje poskytovať aj peňažný príspevok na opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Prerokúvali sme to vlastne dnes v druhom čítaní. Navrhovaným spôsobom riešenie situácie odôvodňujúcej potrebu ošetrovania alebo obsluhovania inou osobou bude zabezpečené výlučne v systéme sociálnej pomoci. V súvislosti s vypustením zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť z vecného rozsahu dávok dôchodkového zabezpečenia a zavedením peňažného príspevku za opatrovanie v systéme sociálnej pomoci sa navrhuje z náhradného času vypustiť čas starostlivosti o bezvládnu blízku osobu. Osoby, ktoré sa budú starať o bezvládnu blízku osobu, budú mať možnosť využiť nový inštitút dobrovoľného pokračovania v účasti na dôchodkovom zabezpečení.
Zabezpečovací charakter súčasného systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý pretrváva napriek tomu, že od 1. januára 1993 v jeho financovaní je čiastočne premietnutý poistný systém, vyvoláva výrazné tlaky na výdavkovú stránku rozpočtu Sociálnej poisťovne. Jedným z takýchto prvkov zabezpečovacieho charakteru je aj započítanie času nezamestnanosti na vznik nároku na dôchodku a jeho výšku. Zabezpečovací charakter spočíva v tom, že toto obdobie nezamestnanosti sa započítava v neobmedzenom rozsahu napriek tomu, že len časť tohto obdobia je krytá zaplateným poistným. Národný úrad práce platí poistné na dôchodkové zabezpečenie len počas toho obdobia, v ktorom evidovanému nezamestnanému je vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
Priemerný čas poberania podpory v nezamestnanosti v roku 1999 bol šesť mesiacov, pričom na vznik nároku na dôchodok a jeho výšku v súčasnosti sa započítava tento čas už v rozsahu viac ako desať rokov. Zohľadňovanie času nezamestnanosti v neobmedzenom rozsahu na dôchodkové nároky je v mnohých prípadoch jediným dôvodom zotrvávania v evidencii úradov práce tých občanov, ktorí v skutočnosti už nemajú záujem o sprostredkovanie práce. S ohľadom na to sa navrhuje prikročiť k obmedzeniu času nezamestnanosti ako jedného z náhradného času len na obdobie, počas ktorého evidovaný nezamestnaný poberá podporu v nezamestnanosti.
Kladný vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne sa prejaví v znížení výdavkov až po roku uplatňovania právnej úpravy, pretože sa rešpektuje zásada, podľa ktorej čas nezamestnanosti získaný do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa bude hodnotiť podľa právnych predpisov platných v období, keď tento čas bol získaný.
Chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za vaše úvodné slovo k návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, podpredsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Národná rada uznesením z 30. októbra tohto roku číslo 1112 po prerokovaní návrhu zákona uložila prerokovať tento návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Gestorský výbor do 27. novembra 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, nedostal.
Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 454, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 248 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 531.
Z uznesení výborov, ktoré návrh prerokovali, vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte v písomnej správe. Nebudem ho čítať. Na základe týchto záverov a rokovaní výborov odporúča gestorský výbor Národnej rade po prerokovaní a odsúhlasení aj pozmeňujúceho návrhu návrh zákona schváliť.
Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu, pán predsedajúci.