Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

Nie sú žiadne faktické poznámky. Tí, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, vystúpili. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Dzurák, pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Halmeš. Päť poslancov sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne.

Dávam slovo ako prvej pani poslankyni Aibekovej, aby vystúpila v rozprave k tomuto návrhu zákona.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

moje vystúpenie bude stručné, pretože pomerne podrobne som vystúpila k tomuto návrhu zákona pri prvom čítaní, kde som sa vyjadrovala, tak ako sa v prvom čítaní má, predovšetkým k filozofii návrhu zákona. Keďže sme v druhom čítaní, nebudem mať žiadne pozmeňujúce návrhy, a to jednak preto, že pri ostatnom prerokúvaní novely zákona, ktorú aj dnes prerokúvame, žiaden z mojich pozmeňujúcich návrhov neprešiel, a keďže poznám prax tohto parlamentu, že návrhy opozičných poslancov, aj keď majú racionálne jadro a podajú aj adekvátne vysvetlenie, že jednoducho koaličná mašinéria rozhodne, že tieto návrhy nemôžu byť prijaté. A navyše sa stotožňujem s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré dali moji parlamentní kolegovia, či už pán poslanec Šepták, pani poslankyňa Keltošová alebo pán poslanec Engliš, a stotožňujem sa aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré dal gestorský výbor, kde došlo, predpokladám, k dohode politických strán.

Pri prvom čítaní sa vyjadrili nakoniec aj koaliční kolegovia z tohto parlamentu pomerne kriticky k návrhu zákona. Kriticky aj preto, že tak ako na to upozornil pán poslanec Tkáč, tých zmien bolo príliš veľa. Za krátky čas existencie tohto zákona naozaj každý rok novelizovať, dokonca v roku 1999 boli dve novely tohto návrhu zákona, v roku 2000 je tu ďalšia novela, myslím si, že nie je dobré, aj keď súhlasím, že nový typ poskytovania pomoci sa musí osvedčiť aj v praxi a že vlastne tieto novely by mali byť reakciou na prax. Ale táto predložená novela nie je v plnom rozsahu reakciou na prax, pretože väčšina občanov, ktorých sa bude týkať, a to sú ťažko zdravotne postihnutí občania, nie sú spokojní s týmto návrhom a túto nespokojnosť vyjadrili či už návštevou parlamentu a rozhovorom s vami pán minister alebo rôznymi písomnými podaniami, ktoré do parlamentu prišli. Ja vám poviem, pán minister, nikdy som nedostala toľko listov od príslušníkov rodín, kde majú ťažko zdravotne postihnutého občana alebo priamo týchto občanov ako teraz. Mnohé tieto listy boli adresované aj vám, pretože mi posielali aj kópie listov, ktoré posielali vášmu rezortu. Ja som preto rada, pán minister, že ste aj zmenili dnes v druhom čítaní rétoriku svojho vystúpenia a už ste neprišli s tými návrhmi, ktoré urážajú týchto občanov, a to návrhom, že preto musela byť pripravená novela, lebo boli tieto dávky zneužívané. Zopakujem iba to, čo som tu už povedala, pán minister, že predsa ťažko zdravotne postihnutý občan dostane iba tú dávku alebo tú formu pomoci, o ktorej rozhodnú úradníci. Úradníci štátnej správy alebo úradníci verejnej správy. Takže nehľadajme chybu v týchto občanoch, ale hľadajme chybu v tých, ktorí vykonávajú tento zákon. Takže myslím si, že je dobré, že ste už dnes vo vystúpení o tomto nehovorili.

Pán minister, vy ste sa na záver prvého čítania chválili, koľko ste dali peňazí pre týchto občanov a robili ste tu takú neserióznu analýzu, nekorektnú analýzu s rokom 1998. Už vtedy som vám povedala, pán minister, že porovnávate neporovnateľné. V roku 1998 tento zákon iba vznikal. Neexistovali mnohé dávky v predchádzajúcich rokoch ani v roku 1998, lebo ich zavádzal práve tento zákon, napríklad osobná preprava alebo práve toľko diskutovaná osobná asistencia. Takže bolo to od vás nekorektné a myslím si, že keď nakoniec váš vlastný návrh zákona, vaša dôvodová správa - strana 47 a 48 svedčí o tom, že pre rok 2001, a hovoril o tom už aj pán poslanec Brocka, dôjde k podstatnému zníženiu sumy, ktorá má byť poskytovaná pre týchto občanov. Je to takmer jedna miliarda. Takže myslím si, že nie je sa čím chváliť a naozaj sa nemá šetriť na nesprávnom mieste.

Ja budem za, aj keď som opozičná poslankyňa, podporovať tie kroky, napríklad toľko diskutovaná oblasť čiernej práce, aby sa postihovali tí, ktorí zneužívajú čiernu prácu a zamestnávajú občanov a vlastne na tom profitujú. Čiže nie toho, ktorý je nezamestnaný a je v zúfalej situácii a využije častokrát jedinú možnosť, ktorá mu je daná, tých postihujeme zákonmi, ale nepostihujeme tých, ktorí využívajú tento priestor na trhu práce, a tak enormné percento nezamestnanosti. Ale nikdy sa nepodpíšem pod to, aby sa šetrilo na ľuďoch, ktorí prežívajú traumu či už z toho, že majú rodinného príslušníka alebo sami sú ťažko zdravotne postihnutí. Pán minister, nakoniec, keď si pozriete štatistiky, ako sa zvyšuje počet napríklad aj narodených detí, ktoré majú rôzne poškodenia, alebo ako sa zvyšuje počet úrazov, alebo ťažkých ochorení, ktorých následkom je aj ťažké zdravotné postihnutie, vidíme, že z roka na rok táto krivka vzrastu týchto občanov je vyššia, a pritom finančné prostriedky sú nižšie. Takže považujem tieto kroky za neseriózne a nedá sa hovoriť o ústretovej politike voči týmto občanom. A ja nemám problém podporiť ani návrhy mne opozičných a v parlamente koaličných poslancov, tak ako som sa vyjadrila k návrhu pána poslanca Brocku. Ja každý návrh, ktorý zlepší situáciu ťažko zdravotne postihnutých rodín, podporím a je mi jedno, ktorý poslanec ho dá a myslím si, že pri takýchto návrhoch naozaj politická demagógia, ako sa uplatňovala, bohužiaľ, aj z vašej strany, nie je namieste.

A ešte na záver, pán minister, keďže ste sa chválili, že koľko ste dali viac v porovnaní s našou vládou, nie je to pravda. Na vašom ministerstve existuje takáto brožúrka, volá sa Sociálna politika Slovenskej republiky v grafoch a tu jednoznačne je na grafoch jasne ukázané, napríklad dávky sociálnej starostlivosti, vtedy ešte nebol zákon o sociálnej pomoci, ako som hovorila, tu je graf jednorazových účelových peňažných dávok pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a jasne vidíte, ako došlo k prudkému nárastu finančných prostriedkov pre týchto občanov a takisto pri opakovaných účelových peňažných dávkach pre ťažko zdravotne postihnutých občanov. Čiže vyhnime sa takejto demagógii, pozrime sa vecne a naozaj si myslím, že je najvyšší čas, aby vláda a v rámci nej ministerstvo financií hľadalo úsporu na správnych miestach, a nie na tomto mieste, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za správne.

Takže budem hlasovať za všetky tie návrhy, ktoré vytvárajú rámec lepšej, kvalitnejšej pomoci pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, a dúfam, že najbližšia novela, ktorú dáte do parlamentu, že nebude mať už reštriktívny charakter, pretože okrem zákona, ktorým ste upravovali minimálnu mzdu, všetky sociálne zákony vami predložené mali reštriktívny charakter.

A ešte k tým slovám pána premiéra, ktoré citoval pán poslanec Tkáč, ktorý sa s veľkou obľubou venuje práve oblasti miezd a sľuboval to 200-percentné zvýšenie miezd, a dokonca aj dnes po dvoch rokoch vlády na otázku redaktorky televízie Markíza, ktorá mu toto vytýkala, povedal: "Ale veď si počkajme, ešte nie je rok 2002," tak zrejme má nejakú kúzelnú paličku, ktorou pokles reálnych príjmov zastaví a zrazu za pol roka, posledného, dôjde k enormnému zvýšeniu miezd, pretože podľa prognóz analytikov Prognostického ústavu ešte aj na budúci rok reálne mzdy a reálne príjmy občanov budú klesať a týchto občanov, o ktorých dnes rokujeme, sa to dotkne preto dvojnásobne. Na jednej strane im znižujeme dávky, na ktoré majú nárok, a na druhej strane im zvyšujeme životné náklady. Takže prosím vás, ak sa budete rozhodovať o hlasovaní za pozmeňujúce návrhy, aby ste sa na tento zákon pozerali vecne a aby ste sa pozerali očami týchto občanov, ktorých sa tento zákon týka.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyňa za vystúpenie v rozprave.

Jedna faktická poznámka - pán poslanec Švec. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pani doktorka Aibeková, vy poznáte moje stanovisko k tomuto zákonu, ja som ho vyjadril už v prvom čítaní, keď som tento zákon odmietol podporiť, aj som tak urobil, zákon som nepodporil do druhého čítania z dôvodov, ktoré tu uviedli prakticky všetci vystupujúci poslanci. Dnes sme však v inej situácii, samozrejme, môžeme posudzovať tento zákon z pohľadu návrhov poslancov, pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú akceptabilné a ja verím, že v hlasovaní prejdú.

Chcel by som sa vrátiť k vašej poznámke, ktorá bola vlastne hlavným argumentom predkladateľa, že sociálna pomoc sa zneužívala ťažko zdravotne postihnutými. Ja by som chcel podotknúť, že novela zákona tento problém vôbec nerieši a nie je tak celkom pravda, čo hovorí pán minister, že tento zákon nie je predkladaný iba v relácii k štátnemu rozpočtu. Ten je predkladaný iba v relácii k štátnemu rozpočtu. O tom svedčí dôvodová správa. Ja som o tom hovoril, v 11 bodoch dôvodovej správy sa nehovorí o ničom inom len o šetrení. A súhlasím s vami, že šetrenie na tomto mieste je absolútne neprijateľné.

Prosím všetkých poslancov, ktorí majú trošku humánneho cítenia, aby boli takí láskaví a podporili všetky pozmeňujúce návrhy vrátane pozmeňujúcich návrhov v oficiálnych dokumentoch príslušného výboru. Je to dôležité pre týchto ľudí. Ja som nehovoril napríklad o tom, že sme navštívili našu paralympijskú víťazku Alenku Kánovú, ktorá, ktorá vyhrala olympiádu len vďaka sociálnej pomoci, a ako je to...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Aibeková má slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ja ani nechcem reagovať na pána poslanca, ja mu chcem iba poďakovať za jeho vecnú argumentáciu. Myslím si, že v tomto smere sme na jednej vlnovej dĺžke a som rada, že aj koaliční poslanci mnohí sa na ten zákon pozerajú vecne a bez pohľadu cez svoju politickú centrálu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Dzurák vystúpi v rozprave.

Nech sa páči.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

príprava novely zákona o sociálnej pomoci vyvolala pomerne širokú diskusiu v našej spoločnosti. Samozrejme sociálne zákony sú vždy veľmi citlivou záležitosťou, lebo mnohokrát priamo ovplyvňujú životnú úroveň najslabších vrstiev občanov. Určite každá vláda venovala, venuje a ja verím, že bude i venovať sociálnej oblasti mimoriadnu pozornosť. Žiaľ, i táto oblasť je priamo ovplyvnená ekonomickou silou štátu. Preto je dôležité, aby všetky príspevky vyčlenené na túto oblasť vždy presne našli adresátov, teda aby sa finančná pomoc dostala tým, ktorí ju skutočne najviac potrebujú. Absolvoval som množstvo stretnutí s občanmi, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí. Rovnako som sa stretol s pracovníkmi sociálnych odborov okresných úradov. Neboli to jednoduché diskusie. Spoločne sme hľadali spôsob, ako najviac pomôcť tým, ku ktorým bol osud krutý, ako ich vrátiť do reálneho života. Všetci sme sa zhodli na tom, že na túto potrebu nie je nikdy dosť peňažných príspevkov a tieto ju nikdy, aj keby boli akékoľvek veľké, nikdy ju nevyvážia. Rovnako sme sa zhodli na tom, že treba spresniť, respektíve sprísniť kritériá na poskytovanie niektorých príspevkov. Predchádzajúci zákon príliš otvoril nožnice a neumožní objektívnu kontrolu poskytovaných príspevkov. Preto právom zareagovali predovšetkým zdravotne ťažko postihnutí občania, pretože zákon dáva príležitosť i tým, ktorí vedia svoje zdravotné postihnutie dokonale administratívne zdokladovať a zo zákona vedia, čo všetko musia spĺňať na priznanie akéhokoľvek príspevku. Kontrola týchto potrieb mnohokrát nie je možná a je založená len na dôvere medzi klientom a sociálnym pracovníkom. Navyše v dôsledku týchto skutočností sa potom mnohokrát predlžuje čas vydávania posudkov, na čo opäť doplácajú občania, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí tým, že musia čakať na posudok dlhší čas. Preto si myslím, že zákon o sociálnej pomoci v praxi ukázal, že je potrebné pristúpiť k jeho novelizácii. Opäť zdôrazňujem, že účelom novelizácie je spresniť, respektíve sprísniť kritériá tak, aby peňažné príspevky poberali občania, ktorí to skutočne potrebujú a ktorí sú i na tieto príspevky odkázaní.

Vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme dlho rokovali o tomto zákone a pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dali ako výbor, myslím si, že práve vzišli z rokovaní s ľuďmi, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí. Ja verím, že všetky pozmeňujúce návrhy, tak ako ich predložil výbor vo svojej spoločnej správe, budú dnes schválené.

Rovnako by som chcel ešte v mene 15 poslancov dať ďalšie pozmeňujúce návrhy. Najprv len pár úvah k týmto pozmeňujúcim návrhom. Ako prvý uvediem peňažný príspevok za opatrovanie. Vítam jeho zavedenie do zákona. Je evidentné, že spracovatelia pri jeho navrhovaní mali snahu zabrániť tomu, aby u toho istého občana nebolo možné riešiť súbežné poskytovanie pomoci prostredníctvom opatrovateľskej služby i peňažného príspevku za opatrovanie. Navrhované znenie znie paradoxne, ale takéto riešenie umožňuje.

Ďalej ma prekvapuje, že spracovatelia nemali na mysli skutočnosť, že aj keď občan, ktorému sa poskytuje opatrovanie dočasne v zdravotníckom či inom zariadení, určité povinnosti voči nemu pre opatrujúceho zostávajú. Napríklad udržiavať mu domácnosť, pomáhať mu v nemocnici pri určitých úkonoch, zabezpečovať mu čistú bielizeň a podobne. Preto nie je spravodlivé automaticky znižovať výšku peňažného príspevku za opatrovanie hneď v prvý deň neprítomnosti občana so zdravotným postihnutím v domácom prostredí.

Podobná situácia by mohla vzniknúť aj v súvislosti s peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Pôvodne navrhovaná zmena by znamenala po 30 dňoch pobytu občana s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení automatické krátenie peňažného príspevku o jednu dvanástinu. Do rozsahu jednej dvanástiny sa ale u konkrétneho občana dostávajú aj také činnosti osobnej asistencie, ktoré sú nad rámec činností uvedených v návrhu novely, čo zrejme spracovateľ nemal v úmysle. Som toho názoru, že problémy v praxi môže prinášať aj príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže tým, že nie je jasne uvedené, kedy je možné vykonať úpravy tak, aby bolo možné občanovi na ne poskytnúť peňažný príspevok.

Napokon by som sa rád venoval potrebe zabezpečenia ochrany ľudských práv a slobôd u občanov, ktorým sa poskytujú sociálne služby. Keďže prieskum vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb poukázal na vážne porušenia v tejto oblasti, je nevyhnutné posilniť štátny dozor na tomto úseku. Na odstránenie týchto možno budúcich problémov dávam nasledovné pozmeňujúce návrhy.

Obidve série návrhov sú rozdané v laviciach a uplatňujem teraz ten návrh, kde je označenie nové znenie. Áno, ten druhý sa ruší.

K bodu 11 - v bode 11 sa text nahrádza slovami v § 15 ods. 8 sa za písm. a) vkladá nové písmeno. b), ktoré znie:

"b) sa poskytuje celodenné osobné a riadne opatrovanie osobou uvedenou v § 58 ods. 2 a 3 alebo". Doterajšie písm. b) sa označuje ako písm. c).

K bodu 51 - v § 58 ods. 17 sa navrhuje vypustiť druhú vetu a v prvej vete za slová "v prílohe číslo 5 písm. a) až h), m), n), t), s), ab) a ae)" doplniť slová "pripadajúci na každý deň pobytu občana s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení".

V § 63 ods. 5 - "Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno poskytnúť na úpravy vykonané pred dňom posúdenia podľa § 7."

K bodu 61 - v § 64a v ods. 9 v prvej vete sa vypúšťajú slová "alebo osoba uvedená v § 58 ods. 2, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného na opatrovanie". V odseku 9 v prvej vete sa za slová "na rekreačnom pobyte" doplňujú slová "za dlhší čas ako tridsať dní".

Nad rámec navrhovaných zmien a doplnkov zákona je potrebné vykonať nasledujúci doplnok v § 66. V § 66 za písmeno. j) sa vkladá nové písmeno k), ktoré znie: "k) vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb". Doterajšie písmeno k) sa označuje ako písmeno l).

Nemám pri sebe ešte tú druhú časť pozmeňujúcich návrhov, hneď si ich donesiem.

V článku II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: v § 22 sa za písmeno i) vkladá nové písmeno j), ktoré vrátane poznámky pod čiarou odkazu 7a znie: "Občania, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu v rozsahu najmenej 90 dní mesačne, ak sú dobrovoľnými platiteľmi príspevku na poistenie v nezamestnanosti". Doterajšie písmená j) až l) sa označujú ako písmená a) až m).

V § 58 zákona číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov doterajšie body 1 až 4 sa označujú ako body 2 až 5. V novo označenom bode 2 sa vypúšťa poznámka pod čiarou odkazu 7a. Za novo označený bod 5 sa doplňujú nové body 6 až 15, ktoré znejú. Bod 6: v § 57 ods. 3 sa za slovami spolupracujúce osoby vypúšťa čiarka a slová "občania zárobkovo činní v cudzine, spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditisti komanditnej spoločnosti a členovia družstva" sa nahrádzajú slovami "a dobrovoľní platitelia príspevku na poistenie v nezamestnanosti". Bod 7: v § 58 ods. 6 sa slová "občania zárobkovo činní v cudzine, spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditisti komanditných spoločnosti a členovia družstva" nahrádzajú slovami "dobrovoľní platitelia príspevku na poistenie v nezamestnanosti".

Bod 8 - § 61 vrátane nadpisu sa vypúšťa.

Bod 9 - § 62 vrátane nadpisu znie: "Vymeriavací základ dobrovoľného platiteľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavacím základom na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľného platiteľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti je ním určená suma."

Bod 10 - v § 61 sa za slovami "spolupracujúce osoby" vypúšťa čiarka a slová "občana zárobkovo činného v cudzine, spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva" nahrádzajú slovami "a dobrovoľného platiteľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti".

Bod 11 - v § 63 ods. 4 sa za slovami "spolupracujúce osoby" vypúšťa čiarka a slová "občana zárobkovo činného v cudzine, spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva" nahrádzajú slovami "a dobrovoľného platiteľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti".

Bod 12 - v § 67 ods. 3 znie: "Dobrovoľný platiteľ príspevku na poistenie v nezamestnanosti odvádza príspevok na poistenie v nezamestnanosti sám."

Bod 13 - v § 67 ods. 6 sa za slovom "osoba" vypúšťa čiarka a slová "občan zárobkovo činný v cudzine, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva" nahrádzajú slovami "a dobrovoľný platiteľ príspevku na poistenie v nezamestnanosti".

Bod 14 - v § 68 ods. 4 sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "družstva" sa vkladajú slová "a občan, ktorý vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne".

Posledný bod 15 - v § 69 ods. 4 znie: "Dobrovoľný platiteľ príspevku na poistenie v nezamestnanosti odvádza príspevok na poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac najneskôr do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Na základe jeho žiadosti môže okresný úrad práce, ktorému sa príspevok na poistenie v nezamestnanosti odvádza, dohodnúť s ním osobitný režim o odvádzaní tohto príspevku."

Vážené kolegyne, kolegovia, to bol môj príspevok k zákonu o sociálnej pomoci. Ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré prijal výbor pre sociálne veci a bývanie, a rovnako tých návrhov, ktoré som vám teraz predniesol.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Po nej pani poslankyňa Sabolová.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Sárközy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctená snemovňa,

dovoľte mi, aby som sa aj v krátkosti vyjadrila k novele zákona o sociálnej pomoci a k novele zákona o zamestnanosti. Už tu bolo povedané, ale ja by som to rada zopakovala, v priebehu roka tento zákon o sociálnej pomoci meníme po tretíkrát. Treba však dodať, že tá prvá novelizácia musela prísť hneď po voľbách v decembri 1998, keď sa tento zákon menil len s tým, že sa musela posunúť účinnosť tohto zákona, pretože niektoré ustanovenia by mali platnosť od 1. januára a, žiaľbohu, neboli technicky doriešené. Druhá novelizácia prišla s účinnosťou od 1. júla 1999. Je pravda, že aj vtedy bolo, myslím, 86 pozmeňujúcich návrhov zo strany vlády a jasná vec, že výbor a snemovňa ešte prijali viac pozmeňujúcich návrhov. Teraz tento zákon novelizujeme po tretíkrát, teraz zo strany vlády je tam 156 pozmeňujúcich návrhov. Pán minister vo svojom úvodnom prejave povedal, že, žiaľbohu, prax za ten rok, odkedy je tento zákon v účinnosti, ukázala, že treba znova novelizovať tento zákon, treba niektoré ustanovenia tohto zákona, niektoré paragrafy spresniť, pretože dochádzalo pri vyplácaní týchto dávok k niektorým nejasnostiam. Treba povedať, že nie všetky okresné úrady postupovali rovnako a treba toto povedať aj o krajských úradoch. Takže filozofia predkladateľa je aj tá, že treba spresniť ustanovizne tohto zákona.

Ja by som chcela v krátkosti povedať zopár slov o tom, ako prebiehala diskusia k tomuto návrhu zákona vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Ja si myslím a dovolím si to tvrdiť ako členka tohto výboru, že už dávno výbor neprikladal takú dôležitosť novele zákona ako práve pri tejto novele. Treba povedať však aj to, že z 11-členného výboru sme tam boli šiesti, niekedy siedmi, takže neboli prítomní ani členovia výboru, dokonca ani tí, ktorí teraz predkladali pozmeňujúce návrhy. Je jasné, že niektorí boli na zahraničných cestách, takže ja to nehovorím kvôli tomu, aby som im krivdila, ale potrebujem to povedať preto, že toto je realita.

Veľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú prijaté v spoločnej správe, vzišlo práve jednak zo stretnutí, ktoré mal výbor, minister a jednotliví poslanci a členovia výboru s tými, ktorých sa tento zákon najviac týka, a práve tieto pozmeňujúce návrhy boli akýmsi kompromisom. Ja som sa vyslovene pýtala pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, či tí, ktorých sa to týka, boli tam prítomní na rokovaní výboru aj ich zástupcovia, to tiež takto berú. Zo strany pána ministra mi bolo odpovedané, že áno.

A chcem reagovať aj na to, čo odznelo od viacerých kolegov, že by bolo dobre, keby sa poslanci s týmito ľuďmi, ktorí sú na tom najhoršie, ktorí sú telesne postihnutí, porozprávali a stretávali. Ja chcem uistiť niektorých kolegov, ktorí nám to vytýkali, že v tejto snemovni sedí mnoho poslancov, ktorí sa s nimi nestretávajú len vtedy, keď je novelizácia týchto zákonov, ale sa s nimi stretávajú v každodennej praxi buď profesijne, alebo tak, že sú v ich najbližšom okolí. Preto nie som rada, že niektorí pri svojich diskusných príspevkoch a prostredníctvom novely zákona sa pokúšali zneužiť práve tých ľudí, ktorých sa to týka. To nie je správne a nie som rada, že toto som tu musela počúvať.

Takže ja sa vyjadrím ešte na koniec ešte pred tým, ako by som predložila pozmeňujúce návrhy, tak, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, sú, myslím si, že kompromisné návrhy, a treba povedať, že tí, ktorí boli prítomní vo výbore, za mnohé návrhy sme hlasovali spolu opozícia aj koalícia. Myslím si, že pri týchto sociálnych zákonoch, vlastne pri novelách nemôžeme brať do úvahy vždy len politiku, ale treba, aby zvíťazil nad politikou zdravý rozum.

Dovoľte mi, aby som aj predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tejto novely zákona.

V článku I návrhu zákona navrhujem doplniť nový bod 43, ktorý by znel: v § 48 ds. 4 až 7 znejú - tieto pozmeňujúce návrhy by mali prispieť k spresneniu tohto zákona.

Bod 4 - Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci o sumu 3 490 korún, ak ide o neplnoletú fyzickú osobu, a do sumy 2 440 korún, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, a do sumy 1 580 korún, ak ide o nezaopatrené dieťa.

Bod 5 - Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy sa posudzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určí tak, že sa doplní príjem všetkých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne do súm uvedených v odsekoch 3 až 4 a poskytuje sa v jednej sume.

Bod 6 - Ak sa posudzuje nárok na dávku sociálnej pomoci viacerých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne a a jeden z plnoletých občanov je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, považuje sa tento občan za druhú plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Bod 7 - Sumy uvedené v ods. 4 môžu upraviť k 1. júlu bežného kalendárneho roka vláda Slovenskej republiky nariadením.

Po druhé. Za bod 43 sa vkladá nový bod 44, ktorý znie: 44 poznámka pod čiarou k odkazu 38 sa vypúšťa. Doterajšie body 44 a 156 sa označujú ako body 45 a 157. Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa určí absolútna výška sociálnej pomoci pre občanov v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov pri zachovaní diferencovaného riešenia občana v hmotnej núdzi závisle od jej dôvodov. Garancia základných životných podmienok na 50-percentnej úrovni zo životného minima pre každého občana zostáva nezmenená. Návrh v uvedenej podobe reaguje na nepriaznivú ekonomickú situáciu v republike. Možnosť zvýšenia uvedených súm je daná vláde Slovenskej republiky, ktorá nariadením upraví sumy podľa možnosti štátneho rozpočtu v danom roku. Vypustením doterajšieho odseku 5 sa odstráni nesystémové riešenie hmotnej núdze nad úrovňou súm životného minima. Pôvodný motivačný charakter takéhoto riešenia hmotnej núdze prekonaným zvýšením súm minimálnej mzdy.

Toto by boli moje pripomienky a návrhy. Ešte raz chcem zdôrazniť, že budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, a prosím vás o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej pani poslankyňa Sabolová a ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Halmeš.

Poslankyňa M. Sabolová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

rada by som mala niekoľko krátkych poznámok zo skúseností z praxe a zo stretnutia s kompetentnými zástupcami okresných a krajských úradov, ale vo všeobecnosti sa chcem na začiatku dotknúť niekoľkých odsekov dôvodovej správy.

Dôvodová správa k zákonu o sociálnej pomoci hovorí, že zákon je zameraný na prevenciu vzniku hmotnej a sociálnej núdze občana alebo na priame riešenie vzniknutej hmotnej či sociálnej núdze formami, ktoré upravuje zákon. Čiže treba si uvedomiť tú ideu zákona, k čomu má slúžiť. Preto je na škodu veci, že tí, ktorých sa zákon dotýka, zdravotne ťažko postihnutí, sú mnohokrát rozdelení na dve skupiny. Jedni tí, ktorí chcú svoje postihnutie ako keby - veľmi ma mrzí -, že sa takto vyjadrím, využiť, ba dokonca sa až zneužije, a druhí tí, ktorí to potrebujú skutočne ako sociálnu pomoc. Zdravotné postihnutie sa nesmie stať ani nejakou kampaňou, ani nejakým politickým kapitálom. Náš záujem musí byť vytvoriť taký zákon, aby to, čo som prečítala na začiatku, aby tú hmotnú a sociálnu núdzu občana sme zlepšili legislatívnymi pravidlami tak, aby sa zaradil do zmysluplného života.

Druhý odsek dôvodovej správy, snáď ho zasa prečítam. Návrhy v časti riešenia hmotnej núdze občana vychádzajú z potreby prevencie prepadu veľkej časti obyvateľstva, hlavne rodín s nezaopatrenými deťmi pod hranicou chudoby. Čiže zase chcem zdôrazniť, že tento zákon nemá byť nejakým príspevkom štátu na to, aby sme niečo zlepšovali, ale aby sme pomohli tam, kde tá sociálna pomoc je potrebná.

A tretia oblasť, myslím si, že je na škodu veci a je to vec formulácie, že tento zákon by nemal kompenzovať alebo znižovať výdavky štátneho rozpočtu a nemal by byť toto hlavný dôvod na zmenu zákona alebo na úpravu zákona a nemali by sme sa vôbec odvolávať na to, či je toho veľa alebo málo, ale mali by sme sa pozrieť či prostriedky, ktoré sú vynakladané, sú vynakladané vyvážene, a či jednotlivé formy kompenzácie sociálnych dôsledkov zdravotne ťažko postihnutých boli finančne správne ohodnotené a či ten rámec, ktorý sme prijali ešte v minulom volebnom období, legislatívne je dostatočne primeraný k tomu, aby tie prostriedky boli správne pomenované a využité.

Keďže som moje návrhy mnohé dostala veľmi neskoro a bolo po zasadnutí gestorského výboru, nebudú už ako pozmeňujúce návrhy, pretože by bolo veľmi neseriózne vlastne načínať a rozoberať zákon tam, kde možno čiastočne niečo rieši, ale chcem, možno v závere poviem prečo, predniesť niekoľko konkrétnych príkladov z praxe, ktoré dávali možnosť subjektívnym hodnoteniam štátnych úradníkov k jednotlivým prípadom pri poskytovaní dávky sociálnej pomoci.

Napríklad v § 59, kde sa hovorí o pomôckach, stanoviť štandardy pomôcok a maximálne sumy pomôcok. Vylúčiť pomôcky luxusné a na pomôcky, ktoré sú bežnou súčasťou v rodinách bez občana s ťažkým zdravotným postihnutím, poskytovať príspevky vo výške rozdielu medzi pomôckou pre zdravých občanov a funkcie pomôcky, ktorá odstraňuje bariéru. Pretože mnohé veci si vlastne mnohí kompenzovali. Poviem kúpu, teraz veľmi odídem od témy možno, kúpu televízora, kde doniesli faktúru na 40 tisíc, pretože majú zdravotne postihnuté dieťa. A treba mu zlepšiť podmienky, ale záleží na serióznosti úradníka, ktorý povie, vážený pane, dnes existuje veľmi dobrá technická pomôcka alebo pomôcka pre zdravotne postihnutého, ktorá má oveľa nižšiu hodnotu a za týždeň ten istý občan donesie faktúru na 20 tisíc korún. Čiže je to subjektívny postoj úradníka, ktorý šetrí prostriedky, ale zároveň vie, ktorá je primeraná miera na poskytnutie pomoci, aby aj dieťa, ktoré je pripútané doma na kreslo alebo na lôžko, mohlo mať primeraný akýsi životný štandard.

Myslím si, že napríklad pri kúpe motorového vozidla treba sprísniť kritériá na ich priznávanie. Je rozdiel, či používa osobné motorové vozidlo sám zdravotne postihnutý alebo celá rodina. Je potrebné stanoviť lehotu, do ktorej je občan povinný zakúpiť motorové vozidlo, a upraviť lehotu. Lehota začína plynúť prvým dňom od kúpy, a nie od právoplatnosti rozhodnutia. Stáva sa mnohokrát, že nie je jasne zadefinované, na čo má slúžiť toto auto pre zdravotne postihnutého. Napríklad žiadosť zdravotne postihnutého na príspevok na auto, kde matka nejazdí, otec nie je, sestra je neplnoletá. Na príspevok na auto občan má nárok. Kto to auto bude používať? Vôbec bude postihnutý týmto autom niekde dopravený? Čiže je veľmi ťažko hovoriť otvorene o problémoch, s ktorými sa stretávame, pretože niekto povie, nemáte sociálne cítenie, ale to nie je pravda. Práve preto, že ten zákon je zákon o sociálnej pomoci.

Stretávam sa s takými pripomienkami, že sa neuvádza preukázateľný príjem rodiny. Ak dávka sociálnej pomoci má pomáhať, nemôže byť na úkor. Teda niekto má dobrú životnú úroveň, nemôže byť na úkor tých, ktorí nemajú ani na nevyhnutné náklady. Ďalší príklad: dvaja zdravotne postihnutí, ktorí majú veľmi dobrý príjem, dostanú dva príspevky na motorové vozidlo. Kúpia si vozidlo oveľa drahšej kategórie, kúpia si ho jedno, pretože dostanú 460 tisíc príspevok. Pýtam sa: Nie je potrebné pre toho, ktorý má príjem 20, 30 tisíc a má zdravotne postihnutého občana vo svojej domácnosti alebo ten, ktorý má 5 alebo 6 tisíc? Ktorý z nich je schopný si našetriť na to auto skôr alebo neskôr?

Príspevok na individuálnu dopravu by sa mal viac využívať. Čiže to je to, čo sa má využívať viac. Vlastne nie príspevok na auto, ale možno mnohokrát stačí príspevok na individuálnu dopravu, ale mal by podliehať väčšej kontrole. Príklad z konkrétneho úradu. Príde postihnutý občan a donesie vyúčtovanie taxíka. Nedá si ani tú námahu, aby tie lístky z taxislužby boli aspoň z celého mesiaca, ale sú z jedného dňa a od jedného a toho istého taxikára. Akým spôsobom má k tomu pristupovať pracovník, ktorý vie, že tento zdravotne postihnutý má nárok, ale nikým a ničím nemôže byť skontrolovaný? Je to dobré? Čiže treba pozerať na tie dve tváre. Jednu tú, ktorú musíme pripraviť pre zdravotne postihnutých, druhú tú, na ktorú v serióznej spoločnosti musí byť obojstranný zdravý pohľad, ak chceme, aby to Slovensko vyzeralo ináč.

Ešte dokonca zaznela aj taká pripomienka: Ak nikto v rodine nemá vodičský preukaz, je nárok na príspevok na auto? Čomu bude slúžiť toto auto v rodine a či by nebolo vhodné v takomto prípade ísť na individuálny príspevok na dopravu. Ale ani toto nie je povinnosť pracovníka skúmať, a to auto sa využíva na mnohé iné účely. A poznám prípady, kde chudák, na ktorého tento príspevok je, možno sedí viac doma, ako by si užil sociálnu pomoc, ktorá by mohla byť poskytnutá v mnohých iných prípadoch a možno oveľa lepšie.

To sú možno také tie konkrétne príspevky. Rada by som položila ešte snáď jednu otázku, pán minister, kde sa hovorí v § 7 - občan je v hmotnej núdzi z objektívneho dôvodu, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek, alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca. Čo je nepriaznivý zdravotný stav, aké to je dlhé obdobie? Posudkový lekár ako to stanoví? Občania to často zneužívajú a dodatočne sa odvolávajú a dokladujú rôzne potvrdenia. Iste je to na cti každého príslušného ošetrujúceho lekára, ktorý mnohokrát vydá žiadosť na akékoľvek potvrdenie. Či by nemalo byť viac a lepšie špecifikované v zákone, čo je vlastne ten nepriaznivý zdravotný stav. K tomu by sa mohli snáď vyjadriť lekári. Toto je len pripomienka jedného z mnohých okresných úradov.

A posledná pripomienka, ktorá došla až tento týždeň a je zo Slovenského zväzu sluchovo postihnutých, ktorí vám v súvislosti s prerokúvaním zákona predložili na ministerstvo aj na zmenu v prílohe 4 uvedeného zákona v kapitole 7 - sluch a poruchy ústroja rovnováhy, definované hodnoty miery funkčnej poruchy pre jednotlivé stupne sluchového postihnutia. Keďže zas je neseriózne zbierať podpisy len preto, aby sme niečo len bez mihnutia oka zamietli, ja vám tento návrh v prílohe 4 odovzdám s tými hodnotami. Od vás prosím, pán minister, len vyjadrenie, či bolo alebo nebolo na základe môjho krátkeho zhodnotenia treba zapracovať takúto požiadavku a či je možné teda do budúcnosti ešte mnohé pripomienky, ktoré dnes nebudú zapracované, pretože nedôjde ku konsenzu, myslím si, v mnohých prípadoch, aby sme sa tým mohli zaoberať a toto stanovisko prečo tieto pripomienky, vám prečítam v pár odsekoch.

Na základe odborného posúdenia doktora Štefana Šimka, hlavného odborníka pre foniatriu ministerstva zdravotníctva - ostatné funkcie nebudem čítať - sme predložili odbornú klasifikáciu miery funkčnej poruchy pre sluchové postihnutie, tak ako je praktizovaná nielen v Slovenskej republike, ale na základe medzinárodnej klasifikácie chorôb. Táto klasifikácia napriek prísľubu ministerstva práce, sociálnych vecí počas prípravy tejto novely zákona nebola do návrhu zákona zapracovaná. Taktiež nebola zapracovaná skutočnosť, že miera funkčnej poruchy pri sluchovom postihnutí musí byť posudzovaná nielen podľa schopnosti vnímať zvuk, ktorá sa zisťuje subjektívnym vyšetrením tónovou audiometriou, ale hlavne metódami slovnej audiometrie, prípadne objektívnej audiometrie. Dôvodom našej požiadavky je skutočnosť, že na kompenzačné pomôcky má v zmysle uvedeného zákona nárok iba občan so zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je viac ako 50 percent a je tak uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Percentuálna klasifikácia miery funkčnej poruchy pri sluchových postihnutiach je jednak podhodnotená, jednak nie je hodnotená objektívnym spôsobom, teda uvedenou formou slovnej objektívnej audiometrie. Tým sa stáva, že tí občania so sluchovým postihnutím, ktorí majú klasifikáciu miery funkčnej poruchy viac ako 50 percent - praktická hluchota, im kompenzačné pomôcky čiastočne pomôžu, nie vždy a všetkým, menej pri komunikácii, viac pri orientácii v priestore.

Naopak občania posudzovaní v súčasnosti podľa podhodnotených mier funkčnej poruchy, ktorí sú stredne a ťažko nahluchlí, sú hodnotení subjektívnou audiometriou, ktorá iba dokumentuje stratu citlivosti vnímania zvuku, avšak nestanovuje stratu sluchu z hľadiska zrozumiteľnosti reči. Je potrebné povedať, že aj keď niektorý človek počuje ostrý zvuk niektorého tónu na úrovni 30, 40 decibelov straty, to ešte neznamená, že rozumie a vníma hovorené slovo, že u neho nie je v oveľa väčšej miere poškodená zrozumiteľnosť reči, čo má závažné sociálne dosahy a občan napriek hodnoteniu subjektívnou audiometriou na úrovni 30, 40 decibelov straty sluchu patrí medzi občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pán minister, prosím vás, keby ste sa mohli vyjadriť, či tieto pozmeňujúce návrhy sú v tomto zapracované. Ďakujem veľmi pekne, čiže to je vaša krátka odpoveď. Mohli ste mi to povedať na začiatku.

Na záver chcem, pán minister, povedať ešte jednu vec, a tým skončím. Budú to možno malé, ale kritické slová do rezortu, pretože si myslím, že ak máme poskytovať a postihovať na Slovensku primerane a rovnomerne dávky sociálnej pomoci, bolo by dobre, ak by ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočňovalo možno v pravidelných intervaloch, prípadne po prerokovaní takej vážnej novely zákona a možno aj pred tým, keď sa zákon rozprúdil, pravidelné stretnutia pracovníkov, kde by boli stanovené kritériá na to, aby jednotlivé okresné úrady v Slovenskej republike poskytovali aspoň v nejakom primeranom rozmedzí dávku sociálnej pomoci, ale nie, že jeden a ten istý prípad alebo podobné prípady sú posudzované na dvoch okresných úradoch z úplne inej pozície a niekde je dávka priznaná a niekde je úplne zamietnutá, niekde je priznaná v maximálnej výške. Čiže spôsobuje to hlavne v radoch tých, ktorí vlastne sa poznajú skrz svoje spoločnosti zdravotne postihnutých v jednotlivých oblastiach, teda majú možnosť na základe toho kritizovať postup štátneho úradníka, ktorý vlastne robí veľakrát podľa dobrej vôle, podľa subjektívneho hodnotenia. Mnohokrát sa však stáva, že vlastne keďže nie sú tieto jednotlivé pravidlá, krajské úrady odvolania, dá sa povedať, v plnom rozsahu niekde akceptujú, potom niekde zrušia bez dostatočného prehodnotenia prípadu. Stáva sa, že sa kráti nejaká dávka na okresnom úrade, príde odvolanie, krajský úrad možno bez nejakého pravidla, ktoré keby bolo presne stanovené, tú dávku jednoducho zruší a stanoví plnú dávku vymeriavacieho základu dávky sociálnej pomoci. Stáva sa aj opačný prípad, kde sa občan odvolá, pretože mu dávka nebola poskytnutá a krajský úrad to len potvrdí bez znalosti veci. Preto by bolo veľmi dobré, aby platili vnútorné pravidlá či už vyhláškou, vykonávacím predpisom alebo minimálne nejakou vnútornou metodickou smernicou, aby počas našich poslaneckých dní sme sa nestretávali s tým, že kde prídete, do ktorého okresu, máte vždy problém v týchto veciach a každý to ináč hodnotí.

Budem rada, ak moje pripomienky a možno kritické slová padli na úrodnú pôdu s tým, že tento zákon určite nie je ešte stopercentne dopracovaný, myslím si, že sa budeme musieť k nemu zas po myslím veľmi vážnej diskusii teraz, ktorá prebehla a ktorá ho určite zlepší, vrátiť a bude slúžiť na to, k čomu ten zákon má, na sociálnu hmotnú núdzu, na pomoc, a nie na to, aby sa s prostriedkami pre tých, ktorí to potrebujú, niekde bezmedzne nakladalo.

Ďakujem veľmi pekne.