Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci,

Chcela by som len pripomenúť v súvislosti aj s vystúpením pána poslanca Tkáča, ak hovoríme o postihnutých občanoch, že je tu pripravovaný aj druhý zákon alebo pristúpenie k dohovoru o medzinárodnej adopcii, kde som sa stretla s nevídaným náznakom rasizmu, keď hovoríme, že nič sa nedeje, veď v zahraničí majú záujem aj o Cigánov a postihnuté deti, ktoré máme v domovoch. Čiže aj toto je jeden spôsob, ako sa zbavuje štát zodpovednosti a pomoci práve týmto občanov, ktorí to najviac potrebujú.

V súvislosti s tým, že prednosta krajského úradu si kúpil drahé auto, si vás dovolím, vážení páni poslanci, osloviť, aby ste neschválili tento zákon, ale takisto aby ste prispeli tiež jednému z týchto domovov, kde sú postihnuté deti, a to je Domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorý potrebuje práve 150 tisíc na to, aby mohol používať osobný alebo sociálny taxík pre týchto postihnutých občanov. Práve je tam zvyšujúcich 150 tisíc, ktoré potrebujú na tento taxík. Takže nejde o vozenie nejakého potentáta, nejde o žiadne drahé auto, ide o pomoc konkrétnym postihnutým občanom.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka za klub KDH a po ňom pani poslankyňa Keltošová.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán minister,

vážený pán podpredseda,

vážení kolegovia,

musím sa priznať, že mám po dlhom čase trému, lebo po prvýkrát vystupujem ako predstaviteľ klubu KDH v parlamente v tomto volebnom období, ale zase na rozdiel od pána Tkáča celkom rád, lebo jednoducho to treba, je to veľmi dôležité. A keby som chcel veľmi zjednodušene a jednou vetou reagovať na vystúpenie ani nie tak vaše, ale kolegu Šeptáka, ktorý tu nie je, kolegu Šeptáka, ale on ma iste počuje, lebo je v budove, že by som to zhrnul jednou vetou, že s cudzieho krv netečie. Pán kolega Šepták, myslím, že je to alebo z vašej strany som to chápal ako istý kus aj sociálnej demagógie a zbytočné jatrenie rán tých zdravotne postihnutých, o ktorých ste hovorili. A keď tu aj pani Belohorská hovorila o istej našej potrebe alebo snahe prejaviť istú dobročinnosť voči tým, ktorí to potrebujú, tak by som poradil, pán kolega, že by ste z vášho klubu, patríte medzi tie solventnejšie kluby, keby ste to nejaké Audi A8 do dražby trebárs ponúkli a výťažok z toho by sme mohli venovať buď tomu sociálnemu zariadeniu, alebo niekomu, kto by to naozaj rovnako potreboval.

Prepáčte mi, považoval som to za potrebné povedať, lebo to, že vláda predložila novelu zákona o sociálnej pomoci, to nie je problém len tejto vlády, že by mala menšie sociálne cítenie. Ak by ste boli dnes vy pri moci, HZDS a SNS, vy by ste boli rovnako nútení predložiť novelu v podobnom duchu alebo ani vlastne nie. Vy ste to vedeli robiť lepšie, ja si spomínam, ako ste štyri roky napríklad cez transfery do Sociálnej poisťovne znižovali z 5,6 miliardy v roku 1994 na 0,6 v roku 1997. Čiže vy ste 20 miliárd za štyri roky ušetrili štátnemu rozpočtu a potom ste to mohli kompenzovať napríklad opatreniami vo vzťahu k tým, ktorí sú v štátnej službe, teda určitá časť v štátnej službe, áno, áno, pán Gašparovič, určite.

Chcel by som povedať, že tá mína, pán kolega Tkáč, je v tom, že ten zákon z roku 1998, keď ste ho schvaľovali, tak on nebol pasovaný na slovenské reálie. Nebol stavaný na výkonnosť v slovenskej ekonomike za vašej vlády. Preto napríklad tie najatraktívnejšie veci v tom návrhu mali účinnosť až po voľbách v roku 1999.

Ja si pamätám, ako na to reagovala pani Aibeková, keď som o tom hovoril, že pán poslanec, veď vy veľmi dobre viete, že v priebehu roka nemôžeme dávať návrhy, ktoré zaťažujú štátny rozpočet. Viem veľmi dobre, ale vy ste tento návrh zákona mohli dať aj o dva mesiace skôr a už by ste mohli navrhovať účinnosť týchto opatrení aj v roku 1998, a tak ste neurobili.

Chcel by som povedať, že tento návrh zákona je iste istým spôsobom aj nepopulárny a je to možno pre ministra, ktorý tu sedí, aj nevďačné, lebo dotýka sa to istých oprávnení alebo istých kompenzácií, ktoré sa niekomu sčasti znižujú, možno sa niekomu aj odoberú alebo sa nahradia nejakou inou formou, ktorá bude znamenať pre štátny rozpočet napríklad nižšie výdavky. Spomeniem len na strane príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Je to takmer miliarda korún. Miliarda korún, úspora z výdavkov zo štátneho rozpočtu v budúcom roku. Ale chcem povedať, že napriek tomu tam ešte zostáva, respektíve zo štátneho rozpočtu sa budú tieto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzovať zdravotne postihnutým občanom rôznymi formami a je ich veľmi veľa a ten dosah na štátny rozpočet je vo výške 2 miliárd korún.

Mohlo by to byť viac, mohlo by to byť lepšie, ale veľmi často tu najmä tí, ktorí boli ministrami sociálnych vecí v nedávnej minulosti, hovorili o perine a o tom, ako sa tou perinou môžeme prikrývať. Ja by som chcel povedať, že za návrhy, ktoré vyšli z poslaneckých lavíc a neznamenajú zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu a znamenajú efektívnejšie využívanie tých prostriedkov, ktoré v rozpočte máme, budem hlasovať a že to podporia aj kolegovia z klubu KDH.

Myslím tým najmä na ten návrh, ktorý posilňuje postavenie neštátnych subjektov, tak ako ho formulovalo aj grémium tretieho sektora. Týka sa to financovania neštátnych organizácií, ktoré poskytujú sociálnu pomoc, aby príspevok na úhradu nákladov bol na úrovni 60 percent takzvaných čistých nákladov štátnych zariadení.

Ja mám predsa len jeden pozmeňujúci návrh. Keďže sme nemali tento návrh zákona v rozpočtovom a finančnom výbore, tak som poprosil kolegov z pléna a predkladám ho ako návrh skupiny osemnástich poslancov, v ktorom navrhujem, aby za bod 5 sa vložil nový bod s týmto textom: V § 8 písm. d) v bode 1 nahradiť slovo "piatich" slovom "siedmich" a v bode 2 slovo "siedmich" nahradiť slovom "pätnástich". Je to veľmi jednoduchá zmena, ktorá neznamená zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ale znamená jednu praktickú pomoc rodinám s deťmi a na druhej strane znamená zníženie formálnej nezamestnanosti.

Vysvetlím, o čo ide. Dnes podľa zákona o sociálnej pomoci, ak sa ocitne rodina v hmotnej núdzi, ak požiada o dávku sociálnej pomoci, podmienkou nároku na túto dávku je evidovanie sa na úrade práce. To je ako preukázanie snahy, že si chce táto osoba alebo rodičia zlepšiť svoju sociálnu situáciu vlastným pričinením. Teraz zákon umožňuje, že ak má rodič dieťa do päť rokov alebo ak má tri deti vo veku do sedem rokov, tak sa nemusí evidovať na úrade práce, a keď je v hmotnej núdzi, má nárok na sociálnu pomoc. Ja navrhujem, aby sme tieto hranice veku detí posunuli u jedného rodiča, ktorý má dieťa vo veku do sedem rokov, a ak má niekto tri deti vo veku do pätnásť rokov, že ak sa títo rodičia alebo táto rodina ocitne v hmotnej núdzi, aby nebola podmienkou nároku na sociálnu pomoc evidencia na úrade práce.

Je to drobná úprava a som presvedčený, že povedie nielen k zlepšeniu atmosféry a klímy v rodinách s deťmi, ale zníži aj čiastočne vysokú mieru nezamestnanosti.

Ďakujem za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

Faktické poznámky - posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Prokeš. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

Ako prvá pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec, nebolo to práve najšťastnejšie prvé vystúpenie za novovzniknutý klub KDH. Napriek tomu váš pozmeňujúci návrh považujem za vecný a ten podporím, ale nemôžem súhlasiť s prevažnou časťou vášho vystúpenia.

Pán poslanec, po prvé, myslím si, že je najvyšší čas, aby ste sa po viac ako dvoch rokoch vládnutia pozreli na to, čo urobila súčasná koalícia. Jednoznačne bolo z vystúpenia pána poslanca Tkáča jasné, a to boli materiály ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny, že sociálna situácia v rokoch 1995 až 1998 bola oveľa lepšia, ako je v súčasnosti. A prekvapuje ma vaše vystúpenie, že podporujete toto zníženie príspevkov pre ťažko zdravotne postihnutých takmer o miliardu. Pán poslanec, ja odporúčam, aby ste si pozreli vystúpenia vášho bývalého kolegu pána poslanca Mikolášika, súčasného veľvyslanca v Kanade, ktorý za nás, keď bol v parlamente tento návrh zákona, práve žiadal oveľa viac pre týchto občanov, a vaša členka a pani, ktorá kandidovala za KDH vo voľbách, pani Orgonášová, ktorá zastrešuje organizácie týchto ťažko zdravotne postihnutých občanov, vtedy ten náš návrh kritizovala, pretože sa jej práve tie príspevky a rozsah príspevkov zdal malý. Takže ja si myslím, že ak vystupujete ako pravicová strana v roku 2000, takže ani vy by ste nemali zabúdať na svoje vystúpenia v roku 1998, keď ste žiadali oveľa viac a keď bola veľká nespokojnosť s tými dávkami a tými sumami, ktoré sme v pôvodnom návrhu navrhovali.

A ešte posledná pripomienka, že toto zníženie o 1 miliardu považujem naozaj za neúmerne vysoké zníženie dávok.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec Brocka, skutočne aj ja sa prikláňam k mojej predrečníčke, že toto vaše prvé vystúpenie v rámci nového klubu KDH nebolo najšťastnejšie. Pán poslanec, povedali ste, že som úplne zbytočne použil demagógiu a že som zbytočne jatril rany telesne postihnutým. Chcem vás upozorniť, že som ich nejatril, som s nimi pozorne, nie ako vy mňa teraz nepočúvate, ale pozorne som s nimi diskutoval o ich problémoch a chcem vám úprimne povedať, pán poslanec Brocka, že som vystúpil za tých telesne postihnutých, ktorí mali záujem so mnou diskutovať a nebolo ich málo. A chcem vám povedať, že moje ústa hovorili len to, čo oni cítia a prežívajú v každodennom boji s osudom, ktorý je k nim nemilosrdný.

A preto ma mrzí, že sa obraciate na takú úroveň osobného útoku. Som veľmi prekvapený, pretože je to veľmi zaujímavé. Ťažko môžete poznať moje aktivity aj na tomto poli. Môžem vás oboznámiť vonku, ako pracujem, čo všetko som daroval, ako som pomohol. Nechválim sa tým pred televíznymi kamerami ako poniektorí kolegovia. Takže skúste nabudúce porozmýšľať o tom, čo hovoríte, pretože nehovoril som politicky, nehovoril som nijako demagogicky. Opýtajte sa pána Mesiarika, ako je to. Opýtajte sa ďalších poslancov a nech sa páči hore na balkón vypočuť si reakcie telesne postihnutých, pretože s nimi som akurát diskutoval, keď vy ste ma v sále hľadali.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Keltošová má slovo.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Keďže pán kolega Brocka tu napomenul všetkých bývalých ministrov, ktorí sú v sále, nedá mi, aby som nereagovala.

Pán poslanec, určite nie je pre vás tajomstvom, že Sociálna poisťovňa po skončení Mečiarovej vláda mala prebytok 12 miliárd korún. Takže ak sa pýtate, akými spôsobmi išli transfery, tak aj takýmito. Dnes je v deficite, to viete takisto. Ja si myslím, pán poslanec, že by ste sa mohli aj silou váhy vášho nového poslaneckého klubu, ktorý sme mimochodom podporili aj my poslanci za HZDS, zasadiť o to, aby pokračovala sociálna reforma. Stojí sociálna reforma v oblasti sociálneho poistenia, nie je predložený do parlamentu Zákonník práce, nie je verejná služba, nie je štátna služba, a to už nehovorím o dávkach štátnej sociálnej podpory, ktoré by práve mohli kompenzovať.

Pri takomto reštrikčnom návrhu zákona, aký práve prerokúvame, mohli by kompenzovať aj určité znevýhodnenia občanov so zdravotným postihnutím. Takže ja sa pýtam, okrem príspevku na bývanie, ktoré pripravila ešte bývalá vláda a ktorý sa teraz začal používať, aké iné dávky štátnej sociálnej podpory sú pripravené do reformy celého sociálneho zabezpečenia.

A na záver by som chcela povedať len toľko. Ja by som bola rada, keby v druhom čítaní, pán poslanec, by ste boli predložili aj konkrétne pozmeňujúce návrhy, aby sme sa mali o čom tu baviť. Pretože takéto všeobecné debaty, ja viem, že to môže zaujímať divákov, prípadne poslucháčov rozhlasu, ale k veci to nebolo, nehnevajte sa.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Tak ako povedali moji predrečníci, naozaj premiéra sa nevydarila. Dúfajme, že ďalšie vystúpenia budú múdrejšie. V každom prípade by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia, kde pán poslanec Brocka odporúča SNS predať jedno Audi 8, aby mohli riešiť sociálnu politiku. Pán poslanec, mohli by ste sa pozrieť aj do svojich radov. Dnes sa netvárte, že ste svätí za dedinou, ktorí o ničom nevedia, pretože mená Čarnogurský, aféra okolo predaja alebo respektíve sprostredkovania osvetlenia v Bratislave, to sú všetko vaše kauzy, ktoré ste sa dodnes nepokúsili vyriešiť. A takisto Dzurinda, ekonomický expert, bol z KDH a pochádza z vášho politického hnutia, tak ako Palacka, ktorý spreneveril GSM 1800, tak ako pán Kresánek, bývalý primátor Bratislavy, ktorý tu sedí a vie, že 65 miliónov Sk za osvetlenie išlo pre firmu TV Com, ktorej šéfom bol Gabura z KDH, a aj Bukran, ktorý bol na ministerstve privatizácie a robil rôzne veci, za ktoré sa dnes môžete hanbiť, takže netvárte sa, že vy ste tu najčistejší a že vy budete diktovať morálne aspekty tomuto parlamentu. Predpokladali sme, že vaša politika bude pragmatickejšia, a nie to, čo predvádzate.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Brocka, v úvode ste sa pochválili, že konečne po prvýkrát môžete vystúpiť ako poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie. Okrem iného ste povedali, že zákon je nepopulárny. Ja by som vám chcel povedať, že zákon je predovšetkým nekresťanský. Nekresťanský, lebo okráda tých, ktorí sa nemajú ako brániť.

Ďalej ste povedali, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme. Nuž ako kto. Brať bezbranným a tým, ktorí nemajú perinu, len kvôli tomu, aby vaši kumpáni mali na bavoráky, na provízie za sprostredkovanie obchodov so štátnym majetkom či na kšefty so zbraňami, to sa nám zdá byť nemorálne. A to by ste si mali uvedomiť aj v Kresťanskodemokratickom hnutí.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Staré príslovie, stará ľudová múdrosť hovorí, že kto nemá argumenty, rozdáva facky. A tých faciek vo vystúpení pána poslanca Brocku bolo naozaj veľa. Z toho jasne vidieť, že nemá argumenty a jednoducho sa snaží zhadzovať kohokoľvek iného, len aby náhodou nebolo vidieť, že to maslo má na hlave sám. Myslím si spolu s mojimi kolegami, že naozaj to bolo nešťastné vystúpenie a ja verím, že v budúcnosti v prospech KDH pán Brocka radšej nebude vystupovať. Pretože v opačnom prípade naozaj KDH veľké šance vo voľbách mať nebude. Z jeho vystúpenia priam sršalo pohŕdanie telesne postihnutými. Pán Brocka, úplne jasno vidieť, že s týmito ľuďmi nekomunikujete, že sa im radšej vyhýbate, že nepoznáte ich problémy. Skúste prísť niekedy naozaj medzi nich. Skúste prísť medzi vozičkárov. A skúste nezabudnúť, ako nás fantasticky telesne postihnutí reprezentovali aj na olympiáde. Na to všetko by ste mali, pán Brocka, trošku myslieť. Sú to ľudia, ktorí žijú medzi nami, sú to takí istí ľudia ako my, aj keď majú handicap, ale mnohokrát majú omnoho lepší charakter ako tí, ktorí si myslia, že sú tu najčistejší.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Brocka bude reagovať na faktické poznámky.

Poslanec J. Brocka:

Ak dovolíte, reagoval by som odzadu na predrečníkov. Pán Prokeš, ja chcem aj tu v parlamente obhajovať záujmy zdravotne postihnutých a môžete ma kontrolovať, že naozaj ich budem úprimne obhajovať.

Pán kolega Paška, hovoríte, že zákon je nekresťanský, nakoľko okráda. Zákon nemôže okrádať. Pán kolega, ale môžu ľudia okrádať. Ale navrhol by som vám, keby ste nejaké to brvno vytiahli z oka niektorým zo svojich kolegov, ktorí okolo vás sedia.

Pán Krajči, vám som nerozumel. Už dávno vám nerozumiem, lebo hovoríte o všetkom a o ničom.

A chcel by som zakončiť vlastne reakciou na pani kolegyňu Keltošovú. Pani kolegyňa, ja som nesúťažil s poslancom Tkáčom v dĺžke vystúpenia. On hovoril trištvrte hodiny a ja som hovoril päť minút, ale môžeme sa dohodnúť, ak by vás to bavilo, a niekedy si aj zasúťažíme. Ja by som ale zareagoval na vašu poznámku, že keď ste vy končili v 1998, tak Sociálna poisťovňa mala prebytok 12 miliárd korún. Áno, pani kolegyňa, ale keby ste boli tak prispievali, ako ste mali prispievať z roku 1994, tak Sociálna poisťovňa mohla mať 30 miliárd a dnes sme už mohli mať aj my všetci po reforme sociálneho poistenia. Tá reforma aj preto nemôže ísť, lebo jednoducho niet peňazí na reformu. (Hlasy a ruch v rokovacej sále.) A vy pani kolegyňa poslankyňa, som presvedčený, že to veľmi dobre viete. Čiže to, že tam bolo 12 miliárd korún, to vás neospravedlňuje, lebo vy ste za štyri roky práve tým, že ste zmenili prístup platenia štátu za okruh osôb, za ktoré má štát platiť, že ste znížili príjmy tejto inštitúcie o 20 miliárd korún, vlastne sami ste neboli schopní zrealizovať dôchodkovú reformu, hoci ste ju mali vo svojom programe.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Keltošová vystúpi v rozprave. Po nej pán poslanec Engliš.

(Výkriky v rokovacej sále.)

Prosím pokoj, nepokrikujme po sebe.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Nedá mi, aby som ešte nenadviazala na debatu s pánom kolegom Brockom. Pán poslanec, vy keď ste boli ministrom, koľko ste tam nechali sekeru v Sociálnej poisťovni za deväť mesiacov? 4,5 miliardy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa, prosím vás, keby ste vystupovali.

Poslankyňa O. Keltošová:

Takže idem k veci, k sociálnej pomoci. Chcela by som hovoriť konkrétne k § 86, ktorý hovorí o poskytovaní finančných príspevkov neštátnym subjektom alebo obciam. Tento pozmeňujúci návrh novely spočíva v jednoduchej filozofii, s ktorou dúfam, že budú súhlasiť aj poslanci koalície, pretože viacerí podpísali tento pozmeňujúci návrh. Ide vlastne o rovnaké financovanie, zabezpečenie rovnakých zdrojov pre štátne a neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálnu službu.

Vážené kolegyne a kolegovia, môžem podrobne prečítať celý môj pozmeňujúci návrh. Chcela by som sa však sústrediť len na dve veci. Reforma starostlivosti o zdravotne postihnutých občanov spočíva v súčasnosti, ale i v budúcnosti aj v porovnaní s okolitými štátmi v postupnom presune starostlivosti o týchto ľudí na neštátne zariadenia, respektíve na obce a mestá. Myslím si, že tento trend je správny. Je to celosvetový trend, aby sa neštátne subjekty, ktorými môžu byť aj obce a mestá ako zriaďovatelia, starali o svojich občanov. Som toho názoru, že štát by mal mať čoraz menšiu ingerenciu, pokiaľ ide o financovanie tzv. štátnych zariadení, ktorých je len domovov dôchodcov vyše 300, myslím si, že detských domovov je okolo 85 alebo 86, že tieto štátne zariadenia postupne budú prechádzať do rúk miest a obcí, respektíve iným neštátnym subjektom, ale na to im treba pripraviť podmienky. My nežiadame nič iné, len aby podmienky pre starostlivosť, ktorú poskytujú, pre služby, ktoré poskytujú štátne zariadenia, boli rovnaké aj pre obce a mestá a pre neštátne zariadenia, o ktorých hovorím.

Chcem podčiarknuť ešte jednu vec. Sú také sociálne služby, ktoré štát neposkytuje vôbec. Napríklad resocializácia bývalých narkomanov alebo závislých občanov. My nemáme, opravte ma pán minister, ak sa mýlim, v štátnom sektore ani jedno takéto zariadenie, ktoré by poskytovalo niekoľkomesačné, 12 až 18-mesačné resocializačné pobyty pre najmä drogovo závislých. Sú aj ďalšie služby, ktoré štát zatiaľ neposkytuje v dostatočnom rozsahu. Je to ochrana týraných detí a týraných žien. Sú služby, ktoré štát ani nebude do budúcnosti poskytovať, pretože jednoducho výskyt takýchto prípadov je pomerne nízky a budú sa ním zaoberať výlučne organizácie z tretieho sektora, respektíve obce a mestá. Preto som toho názoru, že treba poskytnúť cez tento zákon právnu istotu pre ľudí, ktorí už dnes často z vlastných zdrojov a s vypätím všetkých síl zháňajú finančné prostriedky napríklad na resocializáciu narkomanov, respektíve na ďalšie sociálne služby, ktoré štát nevykonáva v potrebnom rozsahu.

Možno namietnete, že o toto sa majú starať krajské úrady. Je možné, že predbieham, pretože návrh veľkého štátneho rozpočtu zatiaľ sme neprerokúvali. Ale myslím si, že stačí pár riadkov z rozpočtu na budúci rok, pokiaľ ide o finančné zdroje pre neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálnu pomoc. V roku 1999 dostali krajské úrady pre neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálnu pomoc, 140 miliónov korún. V roku 2000 to bolo 126 miliónov korún a na rok 2001 je to 121 miliónov korún. Takže ak bude niekto argumentovať, vopred predostieram, že by to mali robiť krajské úrady, upozorňujem na to, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sa s týmto neráta.

Dovoľte mi, aby som na záver vyslovila presvedčenie, že tak poslanci koalície, ako aj opozície máte záujem na tom, aby neštátne subjekty naďalej fungovali, poskytovali kvalitné služby, aby nám nezanikali a aby štát postupne odovzdával toto bremeno na plecia starostov, primátorov, respektíve občianskych združení, ak naozaj všetci hovoríme o tom, že budujeme občiansku spoločnosť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Ako posledný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Engliš.

Nech sa páči.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

ja prikročím hneď k pozmeňujúcim návrhom, ktoré máte predložené, ale dovolím si ich tu citovať napriek tomu, pretože to považujem aj historicky za dôležité.

Za ustanovením § 31 sa vkladá ustanovenie § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie: "Krízové stredisko pre obete násilia. V krízovom stredisku pre obete násilia možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a je v sociálnej núdzi z dôvodu hrozby bezprostredného násilia. V krízovom stredisku pre obete násilia sa poskytuje poradenstvo a sociálna prevencia a utvárajú sa podmienky na záujmovú činnosť. V krízovom stredisku pre obete násilia sa na čas potrebný, najviac na tri mesiace, môže poskytovať aj nevyhnutná starostlivosť, ktorou je bývanie, stravovanie a zaopatrenie."

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa ods. 3 ustanovenia § 20 ods. c) 4 až 9 a 11 platia rovnako, v 43 ods. 4 navrhujem text doplniť o písmeno d), ktorý znie: "v krízovom stredisku pre obete násilia."

Poznámka pod čiarou k odkazu navrhovaného § 31a ods. 1 znie: "§ 215, 238, 241, 246 zákona číslo 140/1961 Zb. a Trestný zákon v znení neskorších predpisov".

Odôvodnenie tohto návrhu. Zo záverov akčného plánu na riešenie problematiky žien okrem iných skutočností vyplýva, že je potrebné vytvoriť priestor na zriaďovanie zariadení sociálnych služieb pre obete domáceho násilia, fyzické a psychické týranie a podobne. Doterajšie zariadenia alebo útulky nespĺňajú podmienky pre týchto občanov. Útulky v minulosti, ale i v súčasnosti patria medzi tie zariadenia, v ktorých sa poskytuje pomoc občanom spoločensky neprispôsobivým, ktorí sa vrátili z výkonu väzby a z výkonu trestu odňatia slobody a sú bez prístrešia a v hmotnej núdzi. Vyslovujem reálnu pochybnosť nad tým, že v takýchto zariadeniach by mali hľadať útočisko plnoletí, ktorí sa stali obeťou násilia. Priznať, že príslovie, samozrejme, je to z blata do kaluže. Taktiež je štatisticky preukázané, že vo veľkej miere ide o plnoletých občanov, ktorí majú v starostlivosti nezaopatrené dieťa. V krízovom stredisku sa môže poskytovať starostlivosť i pre plnoletých spolu s deťmi, ak si to povaha situácie vyžaduje. Keďže zariadenie krízového strediska je prvokontaktným zariadením pre dobrovoľné pobyty, navrhujem upraviť, aby sa do krízového strediska prijímalo len na základe žiadostí, pozri k tomu jednotný postup na poskytovanie starostlivosti v krízových strediskách.

V § 58 ods. 1 v druhej vete sa vypúšťajú slová "do 65. roku veku občana". Nový text by znel: "Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 odkázaný na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku dieťaťa. Ak občan odkázaný na osobnú asistenciu dovŕši 65 rokov, príslušný orgán raz ročne prehodnocuje, či osobná asistencia spĺňa náležitosti uvedené v ods. 4. Ak zistí, že nespĺňa, rozhodne o priznaní opatrovateľskej služby alebo peňažného príspevku na opatrovanie."

Opäť odôvodnenie: V reálnom živote poznáme ľudí, ktorí sú veľmi aktívni a takisto pracujú na riadiacich postoch, i keď majú viac ako 65 rokov. Vek občana v žiadnom prípade nemôže byť jediným rozhodujúcim kritériom o tom, či občan má alebo nemá právo na osobnú asistenciu, respektíve inú kompenzáciu. V pôvodnom znení návrhu zákona je založená diskriminácia starších občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo niektorí občania i v staršom veku ako 65 rokov môžu byť vitálni a dokážu si naďalej riadiť osobnú asistenciu, ak by im bola už predtým priznaná.

§ 58 ods. 2 - v tomto paragrafe a odseku sa na konci pripájajú tieto slová: "Ak ďalej nie je ustanovené inak." Nový text by znel: "Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva manželka, manžel, rodičia alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka občana s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, ak ďalej nie je ustanovené inak." V § 58 za tento odsek sa potom dopĺňa nový text, ktorý znie: "Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť, ak osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávajú fyzické osoby uvedené v tomto odseku 2 s výnimkou rodičov občana, ktorí prevzali dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka občana s ťažkým zdravotným postihnutím, len ak po a) rozsah osobnej asistencie je určený najmenej štrnásť hodín denne a po b) tieto osoby vykonávajú činnosti podľa prílohy číslo 5 písmena a) až f), n), r) a a) a c) najviac v rozsahu osem hodín denne." Doterajšie odseky 3 až 18 sa označujú potom ako odseky 4 až 19 a v tejto súvislosti bude potrebné vykonať aj legislatívnotechnické úpravy v ďalšom texte návrhu zákona.

Odôvodnenie znie: Zákon nesmie obmedzovať práva občana z hľadiska jeho nezávislosti na výber osobného asistenta a takisto je neprístupné úplné vylúčenie rodinných príslušníkov z možnosti vykonávania osobnej asistencie. Občania postihnutí muskulárnou dystrofiou, sklerózou multiplex nie sú schopní zmeniť počas spánku polohu. Pri ťažkých formách sú takto handicapovaní občania inkontinentní a mnohé úkony sú veľmi intímne. Je potrebné sa vžiť do situácie, že osoba dôverne známa je pre odkázaného občana pri intímnych úkonoch vhodnejšia z etického hľadiska, hlavne pokiaľ ide o manželský pár. V malých mestách a obciach je problém vôbec si zabezpečiť osobného asistenta. V dvojizbovom byte alebo respektíve v malometrážnom byte je vážny problém, aby bol asistent prítomný v byte aj počas noci.

V § 58 ods. 6 v druhej vete sa slová "najviac šestnásť hodín" nahrádzajú slovami "najviac dvadsať hodín". Nový text by znel: "Rozsah osobnej asistencie sa určuje na základe činností, ktoré si nemôže občan s ťažkým zdravotným postihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na vykonanie týchto činností. Zoznam činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedený v prílohe 5. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka. Z takto uvedeného počtu hodín sa vypočíta rozsah priemernej osobnej asistencie na jeden deň, ktorý môže byť najviac dvadsať hodín. Počet hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho roku, ktorý osobný asistent neodpracoval v tomto kalendárnom roku, nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom roku. Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť v priebehu kalendárneho roka, prizná sa tomuto občanovi na obdobie tohto roka pomerná časť určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok. Do rozsahu hodín osobnej asistencie nemožno započítať hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne alebo týždenne."

To odôvodnenie znie: Navrhovateľ sa na jednej strane snaží úplne vylúčiť rodinných príslušníkov z osobnej asistencie, ale na druhej strane však znižuje podľa jeho návrhu počet hodín osobnej asistencie na šestnásť hodín. Čo so samostatne žijúcim imobilným občanom? Ten by sa na základe uvedeného návrhu dostal do úlohy prosebníka voči svojim asistentom, ktorí by mu jednu tretinu mali pomáhať bezplatne z ľútosti. V zákone o sociálnej pomoci ide predovšetkým o to, že cez osobnú asistenciu sa má zvýšiť kvalita nezávislého života občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

V § 58 ods. 10 sa slová "vo výške 1,5 percenta" nahrádzajú slovami "vo výške 1,6 percenta". Nový text by znel: "Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je vo výške 1,6 percenta zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom." Odôvodnenie: Výkon povolania osobný asistent je duševne i fyzicky náročná práca. V praxi je veľmi ťažké získať kvalitných osobných asistentov s potrebnými odbornými skúsenosťami alebo forma dohody nie je pre asistentov v žiadnom prípade výhodná. Zníženie sumy za hodinu osobnej asistencie spôsobí, že táto práca sa stane ešte menej zaujímavou a sťaží to možnosť výberu dobrých asistentov.

Je absolútne nevhodné zdôvodnenie navrhovateľov, že tak dôjde k vyššiemu odmeňovaniu za tento výkon práce u osobných asistentov, ako sú odmeňovaní pracovníci z domovov sociálnych služieb. Navrhovateľ sa má skôr zamyslieť nad tým, prečo je práca cirka 22 tisíc pracovníkov sociálnej sféry platená za takú ťažkú prácu tak mizerne. V priemere ide o 6 047 korún mesačne a raz tak vysoko je zaplatená práca pracovníkov štátnej správy, kde priemer je vyše 12 tisíc korún, 12 167 korún mesačne. Môžem tu dať otázku, od čoho sa má odvíjať cena práce.

V § 59 ods. 10 v prvej vete sa slová "môže používať iný člen domácnosti" nahrádzajú slovami "môžu používať aj občania bez zdravotného postihnutia". Nový text by znel: "Ak pomôcku uvedenú v ods. 3 môžu používať aj občania bez zdravotného postihnutia, výška peňažného príspevku na zaobstaranie tejto pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe 7, pričom cena pomôcky sa zohľadní najviac v sume, ktorú ustanoví všeobecne záväzný právny pokyn, ktorý vydá ministerstvo.

Zdôvodňujem to, že prijatím pôvodného návrhu by sa vytvorili nerovnaké podmienky pre osamelo žijúce osoby a pre osoby žijúce s niekým v spoločnej domácnosti. Obťažne by sa tiež dokazovalo, že pomôcku môže používať aj iný člen domácnosti, ak by občan s ťažkým zdravotným postihnutím tvrdil opak, prípadne ak by niektorí iní členovia domácnosti nechceli alebo neboli schopní naučiť sa používať pomôcku. Mohlo by to viesť k situáciám, v ktorých by iní členovia domácnosti bránili občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím obstarávať si tú pomôcku.

V § 61 ods. 6 sa slová "najviac 400 tisíc" nahrádzajú slovami "najviac 500 tisíc". Nový text by znel: "Výška peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny osobného motorového vozidla a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe deväť, pričom cena osobného vozidla nemôže byť väčšia ako 500 tisíc korún." Odôvodňujem to tým, že je potrebné si uvedomiť, aké sú ceny motorových vozidiel. Už suma, ktorú si musí občan s postihnutím doplatiť, je pre mnohých neprimerane vysoká alebo v niektorých prípadoch až nedostupná.

V § 61 ods. 8 slová "najviac vo výške 200 tisíc" sa nahrádzajú "najviac vo výške 230 tisíc". Tu ten nový text by znel: "Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť najviac vo výške 230 tisíc. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný kúpiť osobné motorové vozidlo do troch mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku, na kúpu osobného motorového vozidla najviac do šesť mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku v prípade, keď osobné motorové vozidlo nie je možné kúpiť alebo upraviť pre potreby občana s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodov na strane právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia alebo úprava osobných motorových vozidiel." Opäť to odôvodňujem: Podobne ako v predchádzajúcom odseku 6 tohto paragrafu musíme konštatovať, že ceny motorových vozidiel sú vysoké v porovnaní k príjmom týchto občanov a vôbec pre mnohých občanov, ktorí spĺňajú podmienky pre tento druh kompenzácie, túto pomôcku si v podstate nebudú môcť dovoliť kúpiť. Domnievam sa, že reštrikcia v tomto prípade nie je namieste. Skôr je potrebné prísnejšie a adresnejšie robiť výkon pri poskytovaní príspevku na osobné motorové vozidlo a tam hľadať rezervy na efektívnejšie využívanie zdrojov štátneho rozpočtu.

V § 62 ods. 6 slová "najviac vo výške 2 500 korún" sa nahrádzajú slovami "najviac vo výške 3 200 korún". Nový text by znel: "Peňažný príspevok na prípravu možno poskytnúť najviac vo výške 3 200 korún mesačne a nevyčerpanú časť peňažného príspevku na prepravu za kalendárny mesiac nemožno využiť v nasledovnom kalendárnom mesiaci." Opäť to zdôvodňujem, že zvýšenie, respektíve vyrovnanie výšky uvedeného príspevku priamo súvisí s tým predchádzajúcim § 61. Uvedená navrhovaná hodnota je obdobná ako pri prepočte času používania motorového vozidla maximálneho príspevku na jeho kúpu. Tým sme dali rovnakú príležitosť mobilite aj občanom s postihnutím, ktorí nemôžu riadiť motorové vozidlo.

V § 64 ods. 4 sa slová "vo výške 1,3-násobku sumy životného minima" nahrádzajú slovami "vo výške 1,7 sumy životného minima" a slová "vo výške 1,9-násobku sumy životného minima" sa nahrádzajú slovami "vo výške 2,3-násobku sumy životného minima".

V odseku 5 sa slová "vo výške jedennásobku sumy životného minima" nahrádzajú slovami "vo výške 1,4-násobku sumy životného minima" a slovo "vo výške 1,6-násobku sumy životného minima" nahrádzajú slovami "vo výške dvojnásobku sumy životného minima".

V odseku 6 sa slová "vo výške 1,8-násobku životného minima" nahrádzajú slovami "vo výške 2,2-násobku sumy životného minima". Nový text by znel: "Peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 1,7-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, pri opatrovaní jedného občana s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 2,3-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, pri opatrovaní dvoch, prípadne viac občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou uvedenou v § 58 ods. 2, navštevuje zariadenie sociálnych služieb, základnú školu, strednú školu, vysokú školu alebo školské zariadenie typu predškolského zariadenia, školského klubu, školského strediska záujmovej činnosti a centra voľného času v rozsahu viac ako štyri hodiny denne, peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 1,4-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanovené osobitným predpisom. Pri opatrovaní dvoch, prípadne viac občanov s ťažkým zdravotným postihnutím navštevujúcim tieto zariadenia v rozsahu viac ako štyri hodiny denne sa peňažný príspevok poskytuje vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanovené osobitným predpisom.

Ak je občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou uvedenou v § 58 ods. 2, navštevuje zariadenie uvedené v ods. 5 v rozsahu viac ako štyri hodiny denne a druhý občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie osobou v § 58 ods. 2 nenavštevuje tieto zariadenia alebo ich nenavštevuje v rozsahu najviac štyri hodiny denne, peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytne vo výške 2,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanovenou osobitným predpisom."

Opäť to odôvodňujem k týmto odsekom 4, 5, 6: Rodina s postihnutým členom sa stále bude pohybovať na hranici, respektíve pod hranicou chudoby. Navrhovaná suma by mala byť akceptovaná z hľadiska toho, že vystihuje ťažkú a celodennú starostlivosť o postihnutého člena rodiny. Každé hendikepované dieťa pri plnení si povinnej školskej dochádzky potrebuje do školy doviesť, odviesť, potrebuje zvýšenú starostlivosť v príprave na vyučovanie, pomôcť pri hygiene, premiestňovaní, príprave učebníc, zošitov a podobne, tu je rodič potrebný a dieťaťu poskytuje jednoznačne opatrovanie. Práve dochádzka dieťaťa do školy jej komplikuje starostlivosť a, samozrejme, zvyšuje aj nároky na dieťa. Preto si myslím, že je neodôvodnené znižovať peňažný príspevok na zaopatrovanie v týchto prípadoch.

V § 86 ods. 2 - v prvej vete sa vypúšťa slovo "najviac" a slová "výdavkami a príjmami" nahradíme "výdavkami a skutočnými príjmami", v tretej vete sa vypúšťa slovo "najviac" a slová "výdavkami a príjmami" nahradíme "výdavkami a skutočnými príjmami". Nový text by znel: "Príslušný orgán poskytne finančný príspevok neštátneho subjektu alebo v obci vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a skutočnými príjmami na poskytovanie porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo ako príspevkovú organizáciu na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým neštátny subjekt alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období. Ak ide o zariadenia sociálnych služieb, rozdiel medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami sa určí podľa druhu zariadenia a podľa toho, či starostlivosť zariadení sociálnych služieb sa poskytuje celoročne, týždenne alebo denne. Ak porovnanie nie je možné, príslušný orgán poskytne finančný príspevok neštátnemu subjektu alebo obci vo výške rozdielu medzi preukázanými alebo predpokladanými skutočnými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie sociálnej služby neštátnym subjektom alebo obcou. Priemerné bežné výdavky a príjmy na poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb, ktoré poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadila ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na občana a na rozpočtový rok ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo."

Odôvodnenie: Práve neštátne subjekty poskytujúce sociálnu pomoc podľa našich zistení sa stali významným aktérom transformačného procesu v oblasti rozvíjania nových druhov sociálnych služieb, či už ide o resocializačné strediská, krízové centrá pre deti, zariadenia zamerané na integráciu a podobne. Činnosť týchto subjektov výrazne prispieva k postupnej modernizácii a reštrukturalizácii služieb pre občanov v sociálnej núdzi. Hovorím teda tu za všetky neštátne subjekty, ktoré vynaložili ohromné úsilie, potrebné investičné prostriedky na overenie a nábeh nových služieb, každý z nich očakával, že v etape rutinnej prevádzky im štát poskytne záruku finančnej stability a istoty, pretože poskytujú sociálnu pomoc pre občanov, ktorí podľa zákona spĺňajú podmienky sociálnej núdze. Musíme konštatovať, že na základe našich prieskumov im doterajšia implementácia zákona o sociálnej pomoci takéto záruky nedáva a takisto v návrhu novely v § 86 ods. 2 si štát ponecháva príliš veľký priestor na manévrovanie. Prostredie, ktoré sa tým vytvára, je pre neštátne subjekty nečitateľné, nedáva im záruku, že v nasledujúcom roku bude poskytnutý príspevok zo strany štátu aspoň v rovnakej výške za nezmenených podmienok v kvalite služieb. Neštátny subjekt je v neustálej neistote a nemôže pracovať na svojom rozvoji, je to tak, ako keby sa štát nechcel k niečomu zaviazať, a pritom proklamuje záujem o neštátne subjekty. Výška príspevku musí zo zákona vyplývať jednoznačne, aby neštátny subjekt mohol reálne plánovať svoju činnosť, takisto svoj rozpočet. V súčasnom legislatívnom prostredí nie je neštátny subjekt rovnocenný partner so štátnym zariadením, i keď vo výsledkoch odvedenej sociálnej práce mnohé ďaleko predstihnú štátne zariadenia.

Som presvedčený, že v návrhu predkladateľa je založený tvrdý diskriminačný mechanizmus v oblasti financovania neštátnych subjektov. Veď zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci bol prijatý aj hlavne preto, aby zákonným spôsobom vykonával ústavné práva občana na rovnaké zaobchádzanie. Som presvedčený, že tento zákon musí rešpektovať v plnej miere práve toto pravidlo. Ak je občan v sociálnej núdzi a je posúdený komisiou príslušného štátneho orgánu, je povinnosťou štátu garantovať mu sociálnu pomoc bez ohľadu na to, či ju poskytuje štátne zariadenie alebo neštátny subjekt.

V § 88 za ods. 1 navrhujem vložiť ďalšie odseky 2, 3, 4. Nový text by znel: "Neštátny subjekt musí viesť vo svojom účtovníctve výnosy a náklady spojené s poskytovaním sociálnych služieb a výnosy a náklady spojené so správou neštátneho subjektu. Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, a ak príspevok zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu a z rozpočtu obce prekročia v roku, v ktorom je ročná závierka zostavená, jeden milión korún, všetky príjmy neštátneho subjektu prekročia tri milióny a výtlačok ročnej závierky overenej audítorom podľa ods. 3 zasiela neštátny subjekt na uverejnenie v Obchodnom vestníku najneskôr do 15. apríla."

Opäť to zdôvodňujem tým, že pokladáme za nezodpovedné od predkladateľa, aby tá dôležitá časť, ako je hospodárenie neštátneho subjektu, bola naformulovaná dvoma všeobecnými vetami. Som toho názoru, že účtovníctvo v neštátnych subjektoch musí byť prehľadné, hlavne pokiaľ ide o čerpanie príspevku štátu a takisto pokiaľ ide o čerpanie príspevku štátneho rozpočtu a dary fyzických a právnických osôb musia byť, samozrejme, verejné.

To je proste záver mojich pozmeňujúcich návrhov. Možno vás to niektorých nudilo, považujem však za potrebné povedať, že tých 153 návrhov zmien, ktoré tu boli, v podstate všetky sú také konkrétne a myslím si, že pokiaľ to nie je zaujímavé pre niektorých poslancov, mali by sa zamyslieť nad tým, čo im tu hovorili ľudia, ktorí sa tejto sfére venujú. Ja by som preto žiadal hlasovať o každom paragrafe a odseku uvedenom v pozmeňujúcich návrhoch zvlášť, čiže ak je tam napríklad § 58 ods. 1, § 58 ods. 2 a tak ďalej o každom osobitne, pretože každý rieši samostatnú problematiku.

Ďakujem za pozornosť.