Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi za jeho vystúpenie.

K rozprave sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok. Dávam slovo pánu poslancovi Zelníkovi.

Nech sa páči.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

Chcem reagovať na pána poslanca Šeptáka v tom zmysle, že bolo to vystúpenie, ktoré vychádza zo skutočnej reality ekonomickej situácie našich občanov, telesne postihnutých. Ja chcem iba povedať jedno. V súčasnom ekonomickom prostredí, v akom sa nachádzajú ostatní občania, a nehovoriac už o tom, keď niekto je telesne postihnutý, aký je ich možný život a uplatnenie sa. Majú problémy v súčasnej spoločnosti, aby sa zapojili do pracovného procesu, napriek tomu títo ľudia idú a pracujú. Majú obrovské ťažkosti a tieto reštrikcie, ktoré sa robia voči nim, neprinesú v štátnom rozpočte ani pre celú našu spoločnosť úsporu. Ale na druhej strane pre nich to znamená niečo, čo nielenže zníži ich životnú úroveň, ale možno, že nedokážu z tých prostriedkov, ktoré im budú poskytnuté, sa o seba postarať, respektíve, aby sa o nich mohli postarať ich príbuzní. Mám za to, že môžeme robiť reštrikciu alebo reštrikcia sa dá robiť iba do istej miery, ale už vôbec nie u telesne poškodených občanov. Preto prosím, aby sme pozmeňujúce návrhy, ktoré pán poslanec Šepták predniesol, zvážili a podporili ich.

Ďakujem v mene telesne postihnutých.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Kolláriková, prosím.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Každý rozumne a zdravo rozmýšľajúci človek so srdcom na správnom mieste musí súhlasiť s príspevkom kolegu Šeptáka. Uvedomme si, že zdravotne ťažko postihnutí občania majú sťažený život a my, ak odsúhlasíme takýto zákon, vlastne im ho sťažíme po druhýkrát. Ak chceme napĺňať príjmovú časť rozpočtu pre rok 2001, rozmýšľajme ináč. Nešetrime na občanoch, ktorí sú skutočne zdravotne ťažko postihnutí, a ak my im budeme uberať tieto finančné príspevky, neviem, či nás to bude tešiť. Pán minister sociálnych vecí tu prítomný určite chápe, o čom hovorím. Preto by som vás požiadala, vážení kolegovia, keď budete hlasovať o tomto návrhu zákona, zvážte návrh, ktorý tu predložil kolega Šepták a podporte ho. Nech pred Vianocami vás hreje pomyslenie na to, že skutočne ste týmto ľuďom pomohli, a nie že ste im sťažili život, a to isté platí aj pre vás pán minister.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel som len reagovať na slová mojich predrečníkov a povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som tu predložil, sú po dlhých hodinách alebo vyšli po dlhých hodinách rokovaní a podpísali sa pod ne poslanci skoro všetkých politických strán, ktoré sú tu v parlamente. Ja verím nakoniec v zdravý rozum, pretože som presvedčený, že keď týmto ľuďom zoberieme týmto zákonom niečo, čo im patrilo, tak sa nám to vráti úplne niekde inde v tom rozpočte práve pri týchto ľuďoch, čiže chceme šetriť na nesprávnom mieste. Verím, že od 6. decembra, keď budeme prerokúvať rozpočet, nájdeme iné zdroje, kde by sme mohli pomôcť aj týmto ľuďom ešte k lepším životným podmienkam, ako v súčasnosti majú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Prosím, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Po ňom pán poslanec Brocka.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci tejto schôdze,

vážený pán minister,

vážený pán spravodajca,

dámy a páni,

v živote aj v parlamente i v odbornom živote som už prežil všeličo, ale s takou nechuťou a odporom som ešte k vystúpeniu v živote nešiel, ako idem teraz nad touto novelou zákona o sociálnej pomoci a netreba zabúdať, že je to aj novela zákona o zamestnanosti. Ja som pred začiatkom tejto schôdze poprosil pána predsedajúceho Bugára, aby korektne aj pán minister nám vyložil, v akej situácii sme pri prerokúvaní, on to nazval plejáda sociálnych zákonov. Totiž mám pred sebou záznam z internetu z 23.54 hodiny včera večer, kde sa hovorí okrem iného, že politici v koaličnej rade sa dohodli, že vládny kabinet stiahne novelu zákona o sociálnom zabezpečení a nebude sa musieť upravovať zníženie daňových základov. Citujem: "Pri podpore rozpočtu sa schyľuje k dobrej dohode." Chcem sa opýtať, či novela zákona o sociálnom zabezpečení bude alebo nebude, alebo či došlo ku korektúre tohto rozhodnutia koaličnej rady. To je pre mňa veľmi dôležité, pretože ono všetko so všetkým súvisí a v sociálnej sfére stokrát viac. Súvisí s tým zvyšovanie príspevkového poistného daňového zaťažovania občanov štátu, zamestnávateľov i zamestnancov. Súvisí s tým otázka tvorby zdrojov Sociálnej poisťovne, ktorá realizuje časť aj v oblasti dávkového systému sociálnej pomoci, o ktorej je dnes reč. Súvisí s tým aj širší záber do sociálno-ekonomickej situácie občanov a o tom nebola reč ani v úvodnom slove pána ministra a bolo by dobré, keby sme si to na tomto fóre povedali, o čo tu vlastne ide.

Chcem povedať, že základné sociálne ekonomické charakteristiky v prvom polroku roku 2000, a tým aj z hľadiska predpokladov pre sociálnu situáciu obyvateľov v roku 2001, a o to tu ide, pretože toto ja nazývam brutálny zásah do sociálnej situácie občanov v budúcom roku. V roku predvolebnom, v roku, keď sme už podľa slov politikov vládnej koalície alebo časti politikov mali zisťovať, ako výborne vládne táto koalícia, pretože rok 1999 mal byť najhorší, rok 2000 mal byť rokom stabilizácie a v roku 2001 už sme mali žať úrodu z perfektnej hospodárskej politiky, ktorú realizuje súčasný vládny kabinet. Dokonca aj citovaná správa provládneho TA SR hovorí na záver, že predstaviteľov oboznámil premiér aj o prioritách kabinetu na budúci rok, ktorý by mal byť rokom rastu reálnych miezd. Je rok kravy, rok vola, rok somára a toto má byť rok rastu reálnych miezd. Ja neviem, či pán premiér chce prejsť do Konfederácie odborových zväzov za predsedu odborového zväzu a bude on vyjednávať so zamestnávateľmi, pretože od roku 1992 od 16. januára presne od 00.00 hodiny vo federácii a dnes aj na Slovensku sa mzdy zvyšujú cez kolektívne tarifné vyjednávanie prostredníctvom kolektívnych zmlúv. A ja, pokiaľ viem, a ja som ten zákon písal, zatiaľ tam vláda nefiguruje ako nositeľ subjektivity v oblasti kolektívneho vyjednávania. Takže chcem sa spýtať, či ten rok rastu reálnych miezd je na úrovni roka vola, býka alebo somára. Ja neviem. Nechcem to zhadzovať ani zjednodušovať okolnosti, za ktorých dnes diskutujeme, ale naozaj by som chcel počuť po mojom vystúpení, kde sme. Budeme hovoriť o zákone o sociálnom zabezpečení? Toto je politická norma, ktorú mám z internetu a chcel by som o tom vedieť.

Chcel by som povedať v mene poslaneckého klubu HZDS, že budeme proti tejto novele a keď pán minister hovoril na záver svojho vystúpenia, že sa pohyboval kdesi v priestore medzi hrubou ceruzkou ekonóma a medzi rokovaním o týchto otázkach alebo snahe o zvýšenie jednotlivých dávok sociálnej pomoci, chcel by som povedať, že tá moja nechuť vystúpiť tu k tomuto bodu spočíva aj v tom, že pán minister, dostali ste sa do situácie, že ak sa bude písať Guinnessova kniha slovenských rekordov, tak táto novela tam pôjde. A vôbec zákon o sociálnej pomoci, pretože, keď mi pamäť dobre slúži a chcel by som pochváliť odbor legislatívy a aproximácie práva, ktorý vypracoval perfektné odborné stanovisko k tejto kauze, že ste novelizovali zákon o sociálnej pomoci odo dňa nadobudnutia účinnosti, teda od 1. júla 1998 a ja som mal tiež ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny tento zákon predkladať ako výsledok osemročného úsilia tisícov ľudí ešte z federálu a ešte aj zo Slovenskej republiky a bol som pyšný na ten zákon, aj keď pán poslanec Brocka doteraz hovorí láskavo voči vám, budete vystupovať po mne, môže reagovať, ale vy ste povedali, že to sú Tkáčove míny v tomto zákone alebo, že som položil míny HZDS. Dokonca ja som hrdý na HZDS aj na seba, že som mal ten zákon česť predkladať v tomto prípade, pretože ten zákon je dobre postavený, ale chcem povedať, že to je novela, ktorou sa majú zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia v 156 prípadoch a predchádzajúca novela, zákon číslo 155/1999 Z. z. menil príslušné ustanovenia v 91 prípadoch. Teda v prvej novele bolo 91 zásahov do tohto mínového poľa a táto novela má 156 zásahov, úprav, doplnkov. Dokopy to je, vážení, 247 zmien v jednom zákone HZDS, ako to nazval pán poslanec Brocka, to myslím teraz láskavo voči vám, to úprimne vravím, ale 247 zásahov do novej architektúry sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci je naozaj slovenský rekord. Ja si nespomínam, aby iný právny predpis bol takýmto spôsobom deštruovaný a menený.

Chcem tým povedať, v akých širších sociálno-ekonomických súvislostiach pracujeme a čo tento zákon prináša, vážení poslanci, vážené poslankyne. Treba povedať, že keď sme v tejto sále kritizovali návrh štátneho rozpočtu na rok 2000, tak makroekonomické ukazovatele tohto rozpočtu na rok 2000 mali takéto atribúty: Rast hrubého domáceho produktu bol plánovaný a projektovaný na 2,5 percenta, inflácia na 10 percent a nezamestnanosť na 16 až 17 percent. Aké sú výsledky v prvom polroku roku 2000, a to je otázka sociálnej situácie obyvateľstva, ktorú ideme teraz v budúcom roku, v roku rastu reálnych miezd, ja to budem opakovať dnes viackrát ešte, mne sa to úžasne páči, ako to je nekompetentné, že v prvom polroku 2000 hrubý domáci produkt vzrástol o 1,7 percenta, teda o 1,7 boda menej ako v rovnakom období minulého roku, rozumej tomu rok 1999. Miera inflácie dosiahla 15,4 percenta a bola o 8,3 bodu vyššia ako pred rokom. A teraz počúvajte aj odborári, ako slávne vyjednávajú na čele s pánom Saktorom, ktorý v deň referenda vydal výzvu, že táto vláda je lepšia ako Mečiarova vláda. To tým sa pán predseda konfederácie zaoberá a zároveň uzatvára stávku s predsedom vlády, či vláda splní generálnu dohodu. To som ešte v živote nezažil, aby prezident odborov urobil stávku o debnu šampanského v oblasti nezamestnanosti namiesto toho, aby kritizoval vládu a pracoval za to, za čo ho členovia platia a žije aj s peňazí ešte ROH, tak on uzatvára stávku.

Tak vážení, a za reálnu mzdu zodpovedajú aj odbory, aj zamestnávatelia. Treba povedať, že podľa údajov Štatistického úradu priemerná nominálna mzda v Slovenskej republike za prvý polrok 2000 dosiahla úroveň 10 863 Sk a medziročný rast dosiahol len 7,2 percenta. Priemerná nominálna mzda. Reálna mzda nadväzne na zohľadnenie rastu životných nákladov v kategórii zamestnancov poklesla o 6,9 percenta, reálna mzda v prvom polroku roku 2000 poklesla o 6,9 percenta. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v prvom polroku 2000 dosiahla 19,12 percenta, v prvom polroku 1999 to bolo 16,5 percenta. Keď si porovnám východiská štátneho rozpočtu na rok 2000 a túto realitu za prvý polrok, ktorá nebude v druhom polroku omnoho iná, tak by som chcel povedať, že tam sú zárodky tých nezrovnalostí, ktoré dnes ideme riešiť na úkor najodkázanejšej skupiny občanov.

Ako sa vyvíjala sociálna pomoc a sociálna sféra, kde títo ľudia pracovali a pôsobili, tieto údaje sú dramatické. Skutočne nechcem preháňať. V oblasti nezamestnanosti v dôsledku pretrvávajúceho nepriaznivého vývoja v oblasti dlhodobej nezamestnanosti vzrástol aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, teda zaťažil sa systém, o ktorom teraz hovoríme, a to z radov nezamestnaných vzrástol medziročne o 24 percent, keď v júni 2000 predstavoval 283 000 osôb. Podiel nezamestnaných v hmotnej núdzi na celkovom počte poberateľov dávky sociálnej pomoci koncom polroka 2000 predstavoval 92,2 percenta, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roku znamená nárast o 1,2 boda. To je prvá poznámka z oblasti sociálnej pomoci.

A teraz počúvajte, vážení. Koncom prvého polroka roku 2000 poberalo dávku sociálnej pomoci celkom 307 300 osôb, t. j. o 22,2 percenta viac ako v rovnakom období minulého roka. Ešte raz zopakujem, myslím si, že to je dôležité, že v roku 2000 na konci prvého polroku vzrástol počet o 22,2 percenta poberateľov sociálnej pomoci vyššie ako v rovnakom období minulého roku. Pri zohľadnení počtu spoločne posudzovaných osôb v rodinách s nezaopatrenými deťmi celkový počet obyvateľov v hmotnej núdzi predstavoval 621,5 tisíc osôb, to je 11,5 percenta z celkového počtu obyvateľstva. Oproti stavu v rovnakom období minulého roku, teda v roku 1999 bol to nárast o 90 900 osôb, respektíve 1,7 boda. Obdobne sú hrozivé údaje v oblasti dôchodcov, ktorí takisto tvoria oblasť, kde aj sociálna pomoc zasahuje, pretože ide o ústavy sociálnej starostlivosti, o domovy dôchodcov a o občanov, ktorí sú takisto v sociálnej záchrannej sieti.

Nominálna hodnota dôchodkov vplyvom valorizácie vzrástla, vývoj spotrebiteľkých cien, najmä cien za bývanie a energie, ktorý citeľne zasiahol dôchodcovské domácnosti, znamenal závažný pokles jej reálnej hodnoty. Napríklad priemerná výška starobného dôchodku, tzv. sólo ku koncu prvého polroka 2000, dosiahla sumu 4 900 korún a oproti rovnakému obdobiu minulého roka nominálne vzrástla o 8,6 percenta, ale jeho reálna hodnota vplyvom inflačného vývoja klesla o 8,4 percenta, reálna hodnota dôchodkov. Ak si zoberiete tieto zásadné úvahy a tieto údaje o oblasti sociálnej pomoci, tak je potom evidentné, že sa prijímajú opatrenia, ktoré znamenajú zaťaženie daňové, poistné, príspevkové obyvateľov štátu zamestnancov i zamestnávateľov a že sú pripravené hrubé brutálne reštrikcie do oblasti sociálnej pomoci, a to do oblasti, v ktorej sú najviac bezbranní občania, ľudia, ktorí sú zdravotne postihnutí, ťažko zdravotne postihnutí, sú to dôchodcovia, sú to ľudia, ku ktorým osud bol často až beznádejne krutý, a sú to ľudia, ku ktorým tento osud je taký, že nie sú spôsobilí svojou vlastnou prácou alebo inými ekonomickými aktivitami zabezpečiť si prostriedky pre seba i pre okruh zabezpečovaných osôb svojou vlastnou aktivitou.

V tejto súvislosti je skutočne na mieste otázka, či takýto postup z hľadiska dosahov na týchto občanov je správny. Ja musím znovu zvýrazniť, že je mi úprimne ľúto, že neprešli moje pozmeňujúce návrhy aj vo výbore, aj tu v parlamente v predchádzajúcich čítaniach, keď som požadoval veľmi, povedal by som, racionálnu požiadavku alebo teda chcel som dosiahnuť určitú skutočnosť, ktorá by bola aj pre rozhodovanie vládnych činiteľov veľmi dôležitá a pre poslancov takisto pri tom, ak majú s čistým svedomím hlasovať za tieto zmeny. Chcel som, aby ste urobili ekonomicko-finančný rozbor dosahu týchto zákonov a všetkých zákonov reštriktívnych na oblasť sociálnej sféry, pretože je evidentné, že ak sa takýmto spôsobom bude likvidovať dosiahnutá úroveň sociálnych a ekonomických práv občanov, tak to bude mať dosah na ich životnú úroveň a na životné náklady a spôsobí to požiadavky na zvyšovanie dôchodkov z titulu rastu životných nákladov, ale aj rastu životného minima, čo potom má dosah, samozrejme, na štátny rozpočet a na iné fondy, verejné fondy, a to je otázka, ktorá je veľmi dôležitá aj pre prípravu štátneho rozpočtu na rok 2001. Ja si myslím, že múdri štátni činitelia by mali mať takúto kalkuláciu na stole a poslanci majú právo to žiadať a dostať to, ale zároveň budeme o chvíľu diskutovať aj o rozpočte verejných inštitúcií a ten rozpočet verejných inštitúcií ide do rozpočtu verejných prostriedkov a bude sa to hodnotiť cez medzinárodné inštitúcie pri posudzovaní, celkovom posudzovaní ekonomiky a sociálnej situácie na Slovensku. Žiaľ, vďaka vašej hlasovacej mašinérii nemáme nárok na to, aby sme vedeli, o aké reštrikcie ide, aký to bude mať dosah na individuálny spôsob a na individuálnu úroveň občana, na jednotlivé skupiny občanov a čo to spraví aj s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale aj verejných fondov, pretože sa naplnia zákonom stanovené nároky na zvyšovanie dôchodkov z titulu rastu životných nákladov a na úpravu životného minima.

S tým súvisí, samozrejme, aj otázka, ktorá nie je zanedbateľná, a to je otázka predikcie ekonomického zabezpečenia sociálnej sféry v dôsledkoch ťaživej životnej a sociálnej sitácie občanov. Žiaľ, neprešlo to a myslím si, že ak sa bude za tento zákon hlasovať, tak to bude hlasovanie nekompetentné a bez splnenia aj zákonných náležitostí na prípravu takýchto vážnych sociálno-ekonomických zákonov. Podľa legislatívnych pravidiel je súčasťou takéhoto megamateriálu, mega zmeny je aj otázka ekonomicko-finančného rozboru, na čo máme zo zákona nárok.

Dôvodová správa, ktorá je k tejto novele a k ďalším, o ktorých budeme poobede diskutovať, je jedna z najslabších, aké kedy z ministerstva práce, sociálnych vecí, pán minister, nehnevajte sa, odišli. Táto dôvodová správa hovorí úplne lakonicky a nekompetentne o tom, o aké zmeny v tomto zákone o sociálnej pomoci ide.

Chcel by som ďalej uviesť aj to, že v "tieni" zákona o sociálnej pomoci je aj novele, je tu aj novela zákona o zamestnanosti.

Pán minister, urobili ste jeden obrovský transfer už v roku 2000, a to, že sa presúvali zdroje z oblasti sociálnej pomoci do oblasti zamestnanosti. Príčina je veľmi jednoduchá a síce spočíva v tom, že jednoducho ekonomika nefunguje, reštrikcie bujnejú, ľudia nepracujú, tým, že ľudia nepracujú, nedostávajú plat a mzdu, a tým, že nedostávajú plat a mzdu, neplatia poistné. Tým, že neplatia poistné, verejné fondy nemajú zdroje. Medzi takýmito verejnými fondmi je aj Národný úrad práce. Potrebovala sa dostať zo sociálnej pomoci miliarda korún a navyše ešte niečo do oblasti verejnoprospešných prác. Je to najdrahší sociálny experiment a najhoršie investovaná miliarda v histórii Slovenska, pretože verejnoprospešné práce všeobecne prinesú vždy len o málo viac ako nič. Sú to práce, ktoré by pri normálnom spôsobe fungovania obcí a miest tie obce a mestá mali zabezpečiť dokonca pre svoju rozšírenú reprodukciu. Ak počúvam stanoviská primátora za SDĽ z Banskej Bystrice, ktorý komentuje, že pri tomto štátnom rozpočte na rok 2001 Banská Bystrica nebude mať ani na elementárne komunálne funkcie, ak obce nebudú mať na osvetlenie ani na upratovanie pri takomto gazdovaní, tak ja si myslím, že je naozaj otázkou, akým spôsobom sa rúti hospodárska politika tejto krajiny a tlačia jednotlivé subjekty do absolútne absurdných situácií. A v tejto súvislosti naozaj je to aj otázkou, akým spôsobom sa cez 156 zásahov do zákona o sociálnej pomoci chce riešiť podstatná súčasť vládnej koalície a jej programu, a to je reforma verejnej správy.

Z tohto aspektu, pýtam sa vás, akým spôsobom ste garantovali v zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 finančné zabezpečenie reformy verejnej správy. Súčasťou reformy verejnej správy je aj presun kompetencií štátu na obce a mestá v oblasti ústavníctva, o ktorej hovorí zákon o sociálnej pomoci, je to otázka presunu funkcií, ale aj pracovných miest z odborov sociálnych vecí, ľudí, ktorí sú už na hranici svojich fyzických aj psychických možností, aj intelektuálnych možností zvládnuť nápory v oblasti štátnej správy. Pán predseda a podpredseda výboru pre sociálne veci vie, o čom hovorím, robil sa seriózny poslanecký prieskum, vieme aj z kontaktov s ľuďmi v štátnej správe, v akej situácii sú. Akým spôsobom sa garantuje reforma verejnej správy z hľadiska pôsobenia obcí a miest v oblasti sociálnej pomoci? Akým spôsobom, pýtam sa znovu, do zákona o štátnom rozpočte aj do tohto zákona dosiahnete to, čo sa vlastne dnes stane a kde, ja ešte o tom budem hovoriť, kde veľmi pozitívne pôsobí grémium tretieho sektora dnes, kde existuje vyše 200 neštátnych subjektov, ktoré poskytujú dnes služby a zastupujú, suplujú štát, pretože realizujú funkcie štátu v oblasti sociálnej pomoci pri takzvaných štátnych deťoch alebo zabezpečujú starostlivosť, opatrovníctvo o občanov, o ktorých by sa bez týchto charitatívnych a neštátnych subjektov tak či tak ten štát postarať mal. Pýtam sa, kde je vo väzbe na zákon o štátnom rozpočte plnenie programového vyhlásenia vlády o reforme verejnej správy. Túto systémovú väzbu by som prosil vysvetliť, ako sa dá, a pýtam sa aj vo väzbe na štátny rozpočet roku 2001.

Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá v tomto zákone je, a to sú čítankové, povedal by som, alebo úvodné témy na seminároch z oblasti sociálnej politiky či práva sociálneho zabezpečenia, pán minister, a to je otázka tzv. mixu systémov. Je obrovským nešťastím, ak v rozbiehajúcich sa architektonických krokoch v oblasti sociálneho zabezpečenia, a zákon o sociálnej pomoci tam smeroval, aby prispel k vytvoreniu novej architektúry, aby sa začal ten bacil, ktorý je aj v iných postkomunistických štátoch, aby sa to realizovalo, keď sa mixujú systémy. Ak prelievate jednu miliardu korún z oblasti sociálnej pomoci do zamestnanosti, mixujete systémy. Tie peniaze sú nepriehľadné, stráca sa úplne zmysel týchto systémov. Tým, že ste začali postupne likvidovať poistný princíp v oblasti zamestnanosti, tak ste znovu zabrzdili poistný mechanizmus v oblasti zamestnanosti, ktorý sa začal zakladať v modernom podľa mňa zákone o zamestnanosti. Tu už bola podobná snaha mixu systémov, keď si spomínate, keď sa chcelo mixovať nemocenské poistenie so zdravotným poistením. Pri všetkej úcte k nositeľom tohto mixovania chcem povedať len jeden konkrétny príklad, že v Maďarsku začiatkom devädesiatych rokov uskutočnil jeden manéver v sociálnom poistení, keď mixovali nemocenské poistenie so zdravotným poistením a keď sa dospelo k zásadnej kritike sociálnej reformy v Maďarsku zo strany menového fondu. Maďarská vláda sa zaviazala, že znovu oddelí tieto mixované systémy a pri 2,5-ročnom pôsobení mixu im bude trvať 11 rokov dôsledné očistenie a rozdelenie týchto dvoch systémov od seba, a to im radili aj odborníci, ktorí sú naozaj svetom skúsení a majú svetové renomé. Chcem tým povedať, že aj takýto pokus, manéver prenosu zo sociálnej pomoci do oblasti zamestnanosti, do verejnoprávneho fungovania úradov práce je mix, ktorý je nepodarený, a mix, ktorý likviduje iné princípy zákona o sociálnej pomoci.

Preto by som chcel upozorniť na kvalifikované stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva na strane 3, kde sa tiež hovorí o tom, že zámer znížiť výdavky kapitol krajských úradov na výplatu sociálnej pomoci a zvýšiť účelové prostriedky kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných sa tiež uvádza na strane 20 a 22 všeobecnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bol schválený 3. júla 2000.

Chcem tým povedať, že by bolo načim zhodnotiť efektívnosť tohto sociálneho manévru. Zhodnotiť, či tie verejnoprospešné práce a investícia do nich založili dlhodobo trvajúce pracovné miesta alebo riešili len dočasné pracovné pomery, ktoré zaniknú napadnutím prvého snehu a ktoré trvali od pol desiatej doobeda do pol dvanástej bez kontroly, bez efektu, bez vyhodnotenia, sociálno-psychologický aj politický aspekt do politiky trhu práce. Ja by som naozaj očakával, že takýmto spôsobom sa budú tieto záležitosti odborne a seriózne riešiť.

Chcel by som uviesť ďalej skutočnosť, že z hľadiska dosahu tohto zákona na jednotlivé skupiny občanov treba si uvedomiť, o čo v tomto zákone ide. Zákon o sociálnej pomoci môže mať motto, že to je zákon o ťažko zdravotne postihnutých občanoch. To aj jeho pravá tvár. Je to zákon, ktorý má poskytnúť týmto občanom skutočne odstránenie sociálnych aspektov, pán minister to zvýraznil, teda nemôže kompenzovať v plnom rozsahu ťažké zdravotné postihnutie u tohto občana a ťažko to aj od takéhoto zákona chcieť, ale aspoň môže eliminovať určitým spôsobom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.

V tejto situácii dochádza k absencii ďalších reformných krokov, ktoré treba v tejto súvislosti uviesť, a to je zanedbanie reformy posudkovej služby na účely sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Bola prijatá koncepcia v októbri 1996 reformy posudkovej služby na účely sociálneho zabezpečenia. Reforma posudkovej služby mala riešiť aj otázku racionálneho prerozdelenia lekárskych kapacít a zdravotníckych kapacít na účely verejných fondov. Poviem to veľmi zjednodušene, mal som nádhernú predstavu a víziu o tom, že bude lekár v bielom plášti s logom Sociálnej poisťovne a on bude posudzovať zdravotný stav na účely sociálneho zabezpečenia, teda na účely dôchodkov či nemocenského poistenia. Ak si spočítame mauerizácie v oblasti nemocenského poistenia, kde zo 600 tisíc kontrol dodržiavania liečebného režimu je asi 120 tisíc porušení liečebného režimu, tak si myslím, že tento transfer na záťaž verejných fondov by bol prispel aj verejným fondom samotným, samým osebe. Povedal mi vodič z Národnej rady, budem ho citovať z tohto miesta, pred niekoľkými hodinami doslova, že má známu, ktorá si vybaví za 500 korún pracovnú neschopnosť. Chcem tým povedať, že reforma posudkovej služby je absolútne nevyhnutná preto, aby sa objektívne posudzoval zdravotný stav na účely sociálnej pomoci. My sme mali incident aj v tejto sále pred časom, keď som naozaj reklamoval a viacerí moji kolegovia tiež, že odôvodňovať takúto príšernú novelu tým, že sú poruchy, že sa zneužíva systém, že odôvodňovať to v takejto zložitej ekonomicko-sociálnej situácii, ktorú som citoval pred niekoľkými minútami, ako je dramatický nárast počtu poberateľov dávok, že odôvodňovať to tým, je virtuálna realita, ktorá sa mi hnusí. Je to presná virtuálna realita ako tá, ktorú provládne médiá dnes zvládli v našej republike, že na vine toho, že je taká obrovská nezamestnanosť, nie je zlá hospodárska politika alebo povedal by som aj žiadna hospodárska politika, ale na vine sú tí, čo na čierno pracujú. To je presná virtuálna realita, ako hľadať medzi tými nešťastníkmi, ku ktorým bol osud krutý, tých ľudí, ktorí chcú zneužiť súčasný systém.

Reforma posudkovej služby by zároveň zabezpečila racionálne prerozdelenie aj lekárskych medicínskych kapacít na účely jednotlivých oblastí sociálnej sféry. Je predsa nelogické, aby niekto vydával rozhodnutie o pracovnej neschopnosti a niekto za to platil. Chýba tam zodpovednosť priama úmera, a pritom nie je možné, chráňboh, aby som všetkých lekárov najmä a zdravotníckych pracovníkov hádzal do jedného vreca. Sú veľmi ďaleko od toho. Ale chcem povedať, že táto reforma naozaj by mala objektivizovať potom aj oblasť sociálnej pomoci či ten, kto poberá dávku alebo službu sociálnej pomoci, ju poberá objektívne. Mne táto reforma chýba. Chýba reforma úrazového poistenia. Už dávno malo byť úrazové poistenie prevedené do Sociálnej poisťovne a v tomto smere som presvedčený, že aj oblasť pracovných úrazov a chorôb z povolania z hľadiska reformy sociálneho poistenia je neuspokojivá.

Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť, že vo vzťahu k sociálnej pomoci a redistribúcii štátnych prostriedkov pre oblasť sociálnej sféry mi absentuje reforma štátnej sociálnej podpory. Jediná dávka bola reformovateľná, aj to je kritizované, a to je otázka príspevku na bývanie. Vo väzbe na príspevok na vzdelanie sa už mala riešiť aj otázka redistribúcie a testovania príjmov bohatých a chudobných obyvateľov vo vzťahu k prostriedkom a nákladom na vzdelanie. Chýba reforma príspevku na dopravu v súvislosti s redistribúciou finančných prostriedkov cez štátny prerozdeľovací mechanizmus aj občanov ťažko zdravotne postihnutých. A pri systémovom pohľade aj týchto reštrikcií mohla dávka, t. j. štátna dávka príspevku na dopravu riešiť aj oblasť poskytovania kompenzácií ťažko zdravotne postihnutých obyvateľov cez štátom dotovanú dávku príspevku na dopravu. Obdobne mal byť zriadený príspevok sociálny, ktorý mal riešiť otázky súvisiace s redistribúciou štátnych prostriedkov do sociálnej sféry.

Dovoľte mi niekoľko poznámok k pripomienkovému mechanizmu, pretože takisto si myslím, že azda okrem zákona o štátnom rozpočte či návrhu zákona o štátnom rozpočte asi ťažko by sme mohli nájsť iný predpis, ktorý vyvolal takú reakciu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Treba povedať, že v tom momentálne nie je jasná situácia z hľadiska týchto pripomienok, že lobuje tu tretí sektor, ktorému veľmi držím palce, ale že aj zo strany poslancov vládnej koalície, aj opozície, ako už o tom hovoril pán poslanec Šepták a ako to moderoval aj podpredseda výboru pán Mesiarik, pani poslankyňa Keltošová a ďalší, pán poslanec Engliš, že sme aj spolu podpisovali niektoré zmeny.

Dovoľte mi aj vo vzťahu k vedeniu Národnej rady, aj k ústavnoprávnemu výboru uskutočniť určitý odborný pohľad na vec. Pán minister, ja som vás vyzval alebo kritizoval určitým spôsobom, keď som zistil, alebo teda všetci sme to mali možnosť sledovať, že v čase, keď už ten zákon opustil brány vlády, to znamená, už to bol vládny návrh, vy ste rokovali s organizáciami zdravotne postihnutých občanov, že ste im tam dali aj určité záväzné prísľuby, ktoré sa politicky skapitalizovali v médiách, to hovorím teraz naozaj nekonfrontačne, kde ste povedali, že niektoré veci, ktoré tieto skupiny alebo občianske združenia zdravotne postihnutých občanov presadzujú, sú pre vás prijateľné. Ja som sa v duchu pýtal, akým právom môže minister, člen vlády už potom, čo návrh zákona opustí brány vlády, povedať občianskemu združeniu, že súhlasí s určitými pripomienkami a že dokonca aj sú akceptovateľné. Bol som vo vašej situácii a pýtal som sa v duchu, či máte na to poverenie vlády.

Chcem povedať, že 30. októbra slovenská vláda prijala jedno veľmi zaujímavé uznesenie. Toto uznesenie hovorí o návrhu na postup členov vlády podľa § 94, nebudem citovať presne, zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Toto uznesenie je na hranici Ústavy Slovenskej republiky a je zrejmé, že v opozícii budeme starostlivo študovať toto uznesenie, lebo je z 30. októbra a splnomocnilo toto uznesenie vyjadriť súhlas alebo nevyjadriť súhlas v mene vlády podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, budem ho o chvíľu citovať, ak boli pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona podané návrhy, ktoré vládny návrh zákona rozširujú okrem prípadu, ak čo i len jeden člen vlády navrhne prerokovanie návrhov rozširujúcich zákon priamo na rokovaní vlády. Je to krkolomná konštrukcia, budem sa snažiť to vysvetliť a pretože hovorím za poslanecký klub HZDS, mám čas na to, aby som to vysvetlil. Podľa § 94 ods. 2 pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Budeme sledovať, akým spôsobom pán minister dal tento súhlas podľa uznesenia vlády z 31. októbra 2000, to číslo uznesenia je 905. Okrem toho, že mám výhrady voči ústavnosti takéhoto uznesenia, pretože nemôže vláda svojím uznesením rozširovať ústavnú kompetenciu svojho člena. Vláda rozhoduje v zbore a môže poveriť ad hoc v presne vymedzenom rámci k vydaniu súhlasu v mene navrhovateľa zákona teda, člena vlády pre poslanca, ktorý má takisto zákonodarnú iniciatívu ako vláda. A potom sa vás budem pýtať, pán minister, vo faktickej poznámke, to hovorím dopredu, či s takým vaším rozšírením týchto pozmeňujúcich návrhov, ktorých sú desiatky k tomuto návrhu zákona, súhlasila ministerka financií. Rád by som skutočne počul odpoveď na túto otázku, respektíve znovu, akým spôsobom budete garantovať, že ak poviete, že, áno, súhlasíte s rozšírením návrhu teda aj v intenciách toho, čo ste vyjednávali s organizáciami zdravotne postihnutých, v akom zmysle budete súhlasiť s tým, ak bude otázkou, čo to bude stáť. Chcem tým povedať, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet v roku 2001. To sú skutočne otázky, nad ktorými pri príprave svojho vystúpenia som sa zamýšľal a držím zdravotne postihnutým palce, aby tieto pozmeňujúce návrhy prešli.

Súvisí to, samozrejme, aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré presadzujú organizácie tretieho sektora, a to zvlášť vo vzťahu ku osobitnému problému, ktorý by som chcel v tejto súvislosti zvýrazniť, a to je financovanie neštátnych zariadení.

Veľmi presne poznám prípad eparchiálnej rady z Prešova pre zariadenie sociálnej starostlivosti pre deti v Medzilaborciach, kde dostali smiešnu sumu na zabezpečenie tých funkcií, ktoré inak by mal robiť štát, od prednostu krajského úradu, ktorý bohapustým spôsobom pokupoval osobné autá, až tak, že mu ho vláda musela zobrať do Bratislavy a namiesto toho, aby financoval choré a ťažko postihnuté deti v Medzilaborciach, tak kúpil autá za milióny korún. Ja nezneužívam tento údaj politicky, bolo by to nekorektné, ale chcem povedať, že prednosta krajského úradu rozhoduje o finančných prostriedkoch aj pre neštátne subjekty, aj minule som už povedal, že to nepovažujem za najšťastnejšiu, ale chcem povedať to, že v oblasti zabezpečenia finančných prostriedkov pre štátne funkcie realizované neštátnymi subjektmi má grémium tretieho sektora aj tí poslanci či ľudia, ktorí nezištne pomáhajú pre takzvaných štátnych postihnutých občanov, majú svätú pravdu, že treba garantovať v tomto zákone poskytovanie týchto prostriedkov pre budúci rok.

Chcel by som na záver svojho vystúpenia ešte zvýrazniť jednu skutočnosť, pretože nechcem ísť do detailov pozmeňujúcich návrhov, nebolo to cieľom, ja vystupujem tu aj v mene poslaneckého klubu HZDS, ale chcel by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť. V stanovisku odborníkov z Národnej rady sa uvádza, že je veľmi pochybný prístup, a už som o tom hovoril, Asociácie zamestnávateľských zväzov, ale najmä Konfederácii odborových zväzov pri vystúpení k tomuto návrhu zákona. Chcel by som povedať, že z ľudského humánneho aj politického hľadiska je najmä prístup Konfederácie odborových zväzov k tejto otázke naozaj nehoráznosťou.

Tie skutočnosti, ktoré som dnes uvádzal, sú v stanovisku Konfederácie odborových zväzov, ktoré naozaj je na úrovni aforizmu, to je celé stanovisko Konfederácie odborových zväzov, kde sa člení na pozitíva predloženého materiálu, má ešte niekto odvahu takto nazvať prvý bod svojho stanoviska, to je stanovisko Konfederácie odborových zväzov. Pod pozitívami hodnotí Konfederácia odborových zväzov to, že táto novela vraj zmierňuje príliš tvrdé podmienky posudzovania hmotnej núdze, to je absolútna nehoráznosť a nekompetentnosť, a následné poskytovanie dávok sociálnej pomoci spoločne posudzovaných osôb v rodine, ktorá sa ocitne v ťažkej sociálnej situácii. Pri súčasnej ponuke pracovných miest sa vraj podmienky posudzovania hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov rozšírené na všetky spoločne posudzované osoby dajú považovať za veľmi prísne. Konfederácia odborových zväzov na záver hovorí, a toto už skutočne by malo vyburcovať každého, kto platí členské alebo aj odborové zväzy, ktorých prácu si vážim, že Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky súhlasí s materiálom s pripomienkami. Súhlasí s týmto materiálom. Takto zastupujú naše odbory svojich členov a občanov sociálne zdravotne postihnutých, pričom sa hovorí aj v stanovisku odborníkov odboru legislatívy a aproximácie práva na strane 4, že k všeobecnej časti dôvodovej správy je namiesto dohody, stanoviska alebo odporúčania plenárneho zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v zmysle § 6 ods. 6 zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) pripojené len stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky.

Na strane 48 všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že návrh zákona prerokovala rada 25. augusta 2000, že s ním súhlasí, opakujem, že s ním súhlasí a že ho odporúča predložiť na ďalšie rokovanie s pripomienkami. Tie sú uvedené v priložených stanoviskách. Ako sa na pripomienky prihliadlo, to sa v dôvodovej správe neuvádza. Koniec citátu stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktoré vysoko pozitívne oceňujem. Chcem povedať, že keď odbory ešte v deň referenda ústami svojho prezidenta robia politiku, keď o päť minút dvanásť dávali reklamné tabule za neviem aké peniaze pred voľbami v roku 1998, chcem sa verejne spýtať Konfederácie odborových zväzov, kde sú ručičky týchto hodín dnes. Veľmi by ma ich stanovisko zaujímalo, a to sa pýtam v mene tých postihnutých občanov, ktorí trpia a budú trpieť aj pod týmto drakonickým zákonom.

Chcem na záver povedať, že opätovne žiadame v mene poslaneckého klubu, aby sa zastavilo prerokúvanie tohto nehorázneho návrhu zákona, aby sa vrátil tento materiál predkladateľovi s tým, že nech vypracuje bezodkladne ekonomicko-finančný rozbor a kalkuláciu dosahov tohto návrhu zákona na jednotlivé skupiny občanov, na celkovú životnú a sociálnu situáciu obyvateľstva Slovenskej republiky a až po doplnení takýchto údajov by bolo možné a vhodné v tejto súvislosti o takýchto zásadných zásahoch do životnej úrovne občanov diskutovať.

Chcel by som, aby v týchto stanoviskách vlády, opätovne o to žiadam, boli uvedené aj dosahy najmä na oblasť zvyšovania dôchodkov z titulu rastu životných nákladov podľa zákona o zvyšovaní dôchodkov číslo 46 a zároveň, aby tam bola kalkulácia a dosah na štátny rozpočet týchto pripravovaných zmien z hľadiska zákona o životnom minime a z hľadiska opakovaného rastu nákladov zo štátneho rozpočtu na sociálne a ekonomické dôsledky takto navrhovaného zákona o sociálnej pomoci.

Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec Tkáč, za vaše vystúpenie v rozprave. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka pani poslankyne Belohorskej. Uzatváram možnosť ďalších prihlásených s faktickými poznámkami.

Dávam slovo pani poslankyni Belohorskej, prosím.