Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán minister, chcel by som vám pripomenúť, že máme smolu s týmto Transpetrolom, vždy Slovensko. Za spoločnej republiky v posledných rokoch po roku 1989 bol spoločný podnik v Čechách a zo 16 miliárd korún ročného príjmu, 16 miliárd, to je aj teraz, Slovensko dostávalo nie asi 11,7 miliardy korún, lebo sme mali 73 percent týchto rozvodných sietí a všetkého na slovenskom území a dostávali sme iba 2,7. To isté teraz chcete urobiť vlastne touto privatizáciou.
A veľmi vás prosím, aby ste mi priamo odpovedali na otázku, keď budete mať záverečné slovo: Povráva sa, že tie veľké podniky sú rozdelené medzi jednotlivé politické subjekty koalície, tak napríklad vie sa o tom, že Slovenský plynárenský podnik, ktorý takto teraz zvyšuje ceny, patrí pod egidu takpovediac Demokratickej strany, tejto ministraničky, ktorá sa dostala na chrbtoch vlastne celkom iného zoskupenia do parlamentu a Transpetrol údajne patrí Strane maďarskej koalície...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nebolo by zlé.
Poslanec D. Slobodník:
... a financuje sa vlastne nepriamo, táto strana sa nepriamo financuje aj Transpetrolom. Preto vás veľmi prosím, aby ste mi odpovedali na otázku: Platí to, je to pravda? Môžete to jednoznačne vyvrátiť s vedomím, že to je dlhodobý výrok, ktorého platnosť nezmizne ani po voľbách, že tieto veľké jednotlivé podniky sú pridelené "pod patronát" veľkých koaličných subjektov a že sa vlastne tieto peniaze používajú aj na istým spôsobom financovanie ich práce. Je to pravda konkrétne, že Transpetrol patrí pod egidu Strany maďarskej koalície?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Obávam sa, že pán poslanec Húska nemá celkom pravdu, keď sa domnieval, že zámer zahraničného poradcu je vždy iný, ako je záujem štátu, v prospech ktorého rozhoduje. Nie je to tak. Pamätáme si veľmi dobre triumfálny návrat SDK v roku 1998 z Washingtonu a pamätáme si veľmi dobre na výrok Mikuláša Dzurindu, že záujmy USA a záujmy Slovenskej republiky sú zhodné. Tak tento výrok bol viac ako prekvapujúci a zarážajúci, pretože medzi obeťou a predátorom ťažko môže byť zhoda, pokiaľ, samozrejme, obeť nie je dobrovoľným krmivom pre predátora. Takže, minister Harach, bezpochyby prechod vlastníctva Slovenského plynárenského priemyslu a Transpetrolu nepôjde do európskych rúk, ale bezpochyby do zaoceánskych rúk, pretože také sú globálne záujmy strategické, aby uzávery pre energovody do západnej Európy boli ovládané transatlantickými vplyvmi, a nie kontinentálnymi vplyvmi. Takže, aby ste vyberali potom toho poradcu tak, aby ste sa nedopustili nejakého omylu a nemusela sem prísť námorná pechota to naprávať, podobne ako to bolo pred 10 rokmi v Paname, keď tiež panamská vláda voľajako nedemokraticky rozhodovala o Panamskom prieplave a potom následne bolo treba vyhlásiť stranu generála Noriegu za zločineckú a prezidenta Noriegu za zločinca. Tie kroky už sú na Slovensku tu voči HZDS a voči Mečiarovi. Takže ušetrite nás od tej námornej pechoty, dobre?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Dovoľte mi vystúpiť skôr ešte ako budeme zrušení my ako opozícia. V posledných dňoch nie všetky noviny, už zostávajú k 1. 12. len jedny takzvané opozičné noviny, prinášajú články, ktoré hovoria o zvyšovaní cien najmä v rezorte, ktorému vy predsedáte a ktorému vy šéfujete, pán minister. Nie som spokojný s materiálom, ktorý schvaľujeme, a s jeho zdôvodnením, obávam sa, že jediný prospech z predaja Transpetrolu budú mať poradcovia pre výber takzvaného strategického partnera, hoci by sme mohli hovoriť o kupujúcom. V telekomunikáciách sa tiež hovorilo o takzvanom strategickom partnerovi a všimnime si, kde sme dnes. Už je tu na stole zdražovanie základných poplatkov v telekomunikáciách, telekomunikácie chcú znížiť alebo prepustiť 30 percent pracovníkov, čo predstavuje 5 000 ľudí, a vy ako vláda to už dnes nemáte možnosť ovplyvniť. A preto sa pýtam, pán minister: Predajom Transpetrolu vytvoríte nové pracovné príležitosti, tak ako sa to nestalo v telekomunikáciách, tak aby ste zablokovali tú 20-percentnú hranicu, ktorá sa znovu na vás valí po zlikvidovaní verejnoprospešných prác? Stiahnete, pán minister, návrhy na úpravu cien pri elektrickej energii o 20 percent alebo plynu o 25 percent? Zlikvidujete, pán minister, inflačnú špirálu, ktorú roztáčate v súvislosti s úpravou cien na Slovensku? Poučili ste sa z predaja telekomunikácií, pýtam sa to všetkých ministrov, podporíte zdravotníkov, ktorí začínajú hladovku pred parlamentom? Máme tu listy Odborového združenia železníc, školstva a ďalších, ktorí zúfalo prosia, robte niečo, pretože nedokážeme prežiť. Pýtam sa, ako to vyzerá s reálnou mzdou po úpravách týchto cien, kde sú sľuby, ktoré ste dávali ešte vo voľbách. Udržíte alebo upravíte reštrikčný rozpočet, ktorý je v tomto parlamente v súvislosti s predajom Transpetrolu? Pán minister, ja odmietam prerokúvať takto spracované materiály.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi zaujať stanovisko k vystúpeniam pánov poslancov z radov opozície, ktoré odzneli k predkladanému materiálu. Budem sa venovať, samozrejme, predovšetkým vecnej stránke toho, čo je predkladané, ale predsa len vzhľadom na to, že akúsi takú jahodu na šľahačku položil pán poslanec Jasovský a ja som ho vždy mal za človeka, ktorý hovorí najmä odborne, teraz hovoril predovšetkým politicky, ja na to odpoviem len politickou otázkou. Pán poslanec, boli ste minister, vy si skutočne myslíte, že problémy, ktoré ste spomenuli, vznikli za posledných 24 hodín? To je všetko.
(Ruch v sále.)
Takže teraz by som rád hovoril k materiálu a k pripomienkam k materiálu, ktoré mali v prvom rade vecný charakter.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, nekričte, aj vás si vypočuli, teraz má slovo pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
V mnohých týchto vystúpeniach, ktoré tu odzneli, som cítil predovšetkým alebo ja teda najmä racionálny tón v tom, že aj predstavitelia opozície cítia a experti opozície cítia alebo vidia, že je potrebné hľadať investorov aj do prirodzených monopolov alebo takpovediac sieťových odvetví. Nenamietajú, mohol by som doslovne citovať, že nenamietajú voči privatizácii časti týchto podnikov, energetických podnikov a aj tranzitívnych sietí. A určite sa s nimi zhodujem v tom a v tom je aj náš hlavný a nosný zámer, aby tento vstup bol vstupom investora, ktorý bude rozvíjať podnik, bude investovať v tomto podniku možno formou zvyšovania kapitálu, to už budú ďalšie kroky, bude vytvárať nové pracovné príležitosti a tieto investície prinesú a vyvolajú sekundárne investície aj priame zahraničné investície do viazaných oblastí.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť príklad. Dovoľte mi uviesť príklad, ktorý vlastne začínala kedysi vaša vláda, keď oslovím takto pánov poslancov z opozície, to je dnes Volkswagen. Volkswagen za symbolickú korunu sa predával aj vtedy takzvaný možno strategický podnik. Dnes máme pozitívne vplyvy tohto veľkého seriózneho investora, ktorý dnes priťahuje sekundárne nové investície svojich hlavných subdodávateľov, ktoré sa idú realizovať dokonca formou komplexného automobilového priemyselného parku.
Panie poslankyne, páni poslanci, taký istý zámer sledujeme aj vstupom strategických investorov do prirodzených monopolov. Dovoľte mi niekoľko poznámok, ktoré teda súvisia s bodmi, ktoré tu odzneli a mohlo by sa im hovoriť odôvodnene alebo pohľad na to prečo. V európskom priestore prebiehajú rôzne integračné procesy. Nemám na mysli integráciu do Európskej únie, mám na mysli integračné procesy v hospodárskom priestore. Analytici z oblasti rafinérií by vám veľmi exaktne ukázali, aký pohyb sa realizuje a aký vývoj tohto pohybu sa dá očakávať v teritóriu strednej Európy. Je veľmi pravdepodobné, že v oblasti rafinérií, teda v oblasti ropného priemyslu dôjde k spojeniu spoločností, vysoko pravdepodobne k úzkej kooperácii spoločností od Slovenska na juh smerom na teritóriá nástupníckych štátov po Juhoslávii. Bol som na oficiálnej pracovnej návšteve v Chorvátsku, hovoril som nielen s predstaviteľmi vlády, ale hovoril som aj s predstaviteľmi jednotlivých spoločností. Aj tam sú spoločnosti z ropného priemyslu pripravené a pripravujú sa podmienky na vstup strategických investorov, pričom sa očakáva, že dôjde k úzkej kooperácii spoločností, ktoré sú, povedzme začínajú na Slovensku smerom dole ku krajinám bývalej Juhoslávie.
V tomto smere je potrebné zvažovať z hľadiska tejto integrácie aj budúcnosť našej ropovodnej sústavy. Tí, ktorí dobre poznáte situáciu, aká je, tak z tejto našej cesty alebo pred ňou sa rozvetvujú dva ropovody, ktoré idú smerom do južných krajín, smerom na juh od nás siahajú až na Balkán. Ak my nedokážeme zabezpečiť vstup takého investora, ktorý bude mať záujem presadzovať a napĺňať kapacitu tranzitu cez náš ropovod aj smerom do týchto krajín, a teda bude mať vplyv v tých krajinách aj smerom na západ od nás napríklad aj prepojením na sústavu OMV, na sústavu rakúsku v budúcnosti, tak asi by sme sa príliš rýchlo a príliš nešťastne od týchto procesov odizolovali.
To je záujem integračný. Vonkoncom tu nie je nejaká podmienka, prosím, netreba to snáď ani veľmi rozoberať, že by krajiny Európskej únie alebo Európska únia nám dávala nejaké podmienky v súvislosti s našou integráciou do Európskej únie vo vzťahu k ropnému priemyslu. Toto máme na mysli.
Vnútroštátne potreby, niekoľkokrát tu zaznelo a dovoľte teraz aj mne použiť to slovo, páni poslanci, ktorí ste vystupovali, a pani poslankyňa, k zásobníkom ropy, no boli veľmi nekvalifikované tieto vyjadrenia, vy by ste to mali vedieť najlepšie. Veď zásobníky ropy sú u nás spravované súkromnou spoločnosťou. A ja mám s tým problém teraz, aby som na základe uznesenia aj Rady obrany štátu, aj v zmysle naplnenia našich integračných ambícií, v rámci ktorých chceme dosiahnuť 90-dňové zásoby, tak je potrebné tieto zásobníky dostať pod správu štátu. Čiže tam máme celkom iný cieľ ako to, čo ste vy tu hovorili. Tento cieľ budeme, samozrejme, napĺňať, ale už musíme rokovať so súkromnou spoločnosťou s prevodom tohto majetku, ktorý mal byť zachovaný ako štátny.
(Hlasy v sále.)
Je to normálna pracovná úloha, ktorú riešime. Uvidíte, všetko uvidíte, pán poslanec...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, nechajte hovoriť pána ministra. Vás nikto nevyrušoval. Čo sú to za spôsoby?
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
... to sú zásobníky ropy.
V každom prípade privatizáciou strategických monopolov sledujeme aj získanie finančných prostriedkov. Je potrebné zabezpečiť pre občanov vyplatenie dlhopisov, najčistejšia cesta je skutočne taká, aby bola z výťažku privatizácie okrem iných zdrojov časť týchto prostriedkov použitá na krytie dlhopisov.
Naším cieľom je získať takých investorov do strategických podnikov aj do Transpetrolu, ktorí okrem finančných prostriedkov prinesú aj niečo, čomu sa dá všeobecne povedať dobrý goodwill. A s týmto investorom prídu dobré vzťahy našej spoločnosti z nášho teritória smerom k partnerským spoločnostiam v Európe. Dovolím si naznačiť aj cieľ do budúcnosti, páni, o ktorom sa možno bude ešte dlho diskutovať, a ten cieľ je taký, aby tu vznikla spoločnosť, ktorá bude mať záujem podieľať sa na iných procesoch privatizácie v iných krajinách. V najbližšom období bude dochádzať a už dochádza k veľmi razantnému vstupu investorov do zdrojových častí a Slovensko má strategický národnoštátny záujem sa na tomto procese zúčastniť. A k tomu potrebujeme vytvoriť silnú spoločnosť, ktorej teritórium pôsobenia bude predovšetkým u nás, aby do týchto procesov táto spoločnosť mohla vstúpiť.
Keď ste hovorili o ekonomike Transpetrolu, tak veľmi umne ste všetci opomínali, myslím si, že je to strana 9 posledná zarážka, že modernizačný program v Transpetrole, ktorý bol pripravený a veľmi dobre za predchádzajúcej vlády odborníkmi, ktorí pripravovali aj tento vami tak miestami znevažovaný materiál, ale to je práve výsada opozície, tak ten program modernizácie si vyžaduje cirka ešte štyri miliardy korún. Tie štyri miliardy korún je potrebné riešiť takým spôsobom, že príde strategický investor alebo investori do tohto podniku, ktorí budú financovať aj potrebnú modernizáciu, zabezpečenie spoľahlivosti prenosu, monitorovanie prenosu a všetko, čo s tým súvisí.
Vzťah k Slovnaftu. No vzťah k Slovnaftu, samozrejme, treba riešiť veľmi citlivo, Slovnaft je náš strategický podnik. Ináč bolo by bývalo zaujímavé, keby tieto vaše vystúpenia odzneli voči povedzme...
(Hlas z rokovacej sály.)
... čakal som, že sa ozvete, pán poslanec, čakal som, ale keby boli odzneli, keby sa rokovalo o privatizácii tohto strategického podniku, či by ste ich takýmto spôsobom ukladali vedľa seba. Slovnaft je tu, prešiel výraznou modernizáciou, zo Slovnaftu sa stala možno tretia v poradí z hľadiska modernizácie svetová spoločnosť, takto to hodnotíme. Je našim strategickým záujmom riešiť privatizáciu Transpetrolu tak, aby Slovnaft mal účasť v tejto privatizácii, aby bola zabezpečená spolupráca medzi spoločnosťou, ktorá vznikne po privatizácii Transpetrolu a Slovnaftu.
Čo sa týka zamestnanosti, každý jeden zámer už obsahuje požiadavku, ktorá hovorí o tom, že je potrebné už privatizačným poradcom zohľadňovať sociálne dosahy, ktoré bude mať privatizácia, a pripravovať také východiská k tomu, aby sa zabezpečila zamestnanosť v príslušnej spoločnosti. V konečnom dôsledku o tom rozhodne vždy vláda.
Boli tu otázky, ktoré súvisia ešte s transparentnosťou tohto procesu. No pozrite sa, ja som podnikol kroky k transparentnosti, ktoré možno aj boli niekedy s neľúbosťou prijímané aj u mojich kolegov, poviem to celkom otvorene, s tým, že som požiadal poslancov, predsedov príslušných výborov, aby nominovali tak poslancov z radov koalície, ako z opozície do jednotlivých pracovných skupín, obrátil som sa na Transparency Internacional, ktorí najskôr nominovali, potom stiahli svojich takpovediac členov z týchto pracovných skupín. Obrátil som sa nielen na odborníkov, a nie sú tam len odborníci z Transpetrolu a z príslušných rezortov, dotknutých rezortov a ministerstiev, ale sú tam aj zástupcovia technickej sféry, akademickej sféry. Samozrejme aj z opozície, pán poslanec Husár bol nominovaný za člena na základe vášho návrhu do pracovnej skupiny, ktorá rieši transformáciu a privatizáciu Transpetrolu. Ja nebudem hodnotiť jeho pôsobenie alebo nie, ale takáto pozícia tam je.
Páni poslanci, panie poslankyne, ktokoľvek z vás kedykoľvek v súlade so zákonom o poslancoch môže prísť či už za mnou alebo za predsedom tejto pracovnej skupiny, požiadať o ktorékoľvek materiály. Tento materiál, ktorý ste aj vy pán poslanec Husár kritizovali, bol neraz prerokúvaný v pracovnej skupine, v ktorej ste doteraz boli členom. Ja beriem na vedomie to, že ste sa členstva v tejto skupine vzdali a opätovne sa obraciam na predstaviteľov opozície, aby nominovali svojho zástupcu do tejto pracovnej skupiny, priestor je tam otvorený.
Čo sa týka pôsobenia zahraničných expertov napríklad cez program PHARE, no keby som sa trošku hral detailne s vystúpeniami, ktoré tu boli, tak by som mohol, ale nerád to robím, ale do kontradikcie postaviť mnohé vaše vystúpenia. Jedni ste za to, aby to robili poradcovia, iní ste proti tomu, aby to robili poradcovia, lebo okrem iného to stojí veľa peňazí a tak ďalej. Chcel by som len povedať, že bez toho, aby sme prijali také uznesenie, ktoré navrhla pani poslankyňa Tóthová, ale dovolím si povedať, že pokiaľ takéto uznesenie by malo odporúčací charakter a Národná rada ho prijme, ja ho len a len uvítam. Ale bez toho, aby toto uznesenie bolo, vás môžem informovať o celom rade aktivít, ktoré sú v spolupráci s akademickou verejnosťou, s renomovanými odborníkmi organizované, na ktorých sa prerokúvajú strategické ciele privatizácie, technické otázky privatizácie, diskutuje sa aj o tom, či postup privatizácie bude taký, že sa najskôr zakótujú nízke objemy akcií na niektorých významných burzách a až potom sa pristúpi k odpredaju balíkov postupne a tak ďalej. Na tomto pracujeme aj s účasťou poradcov. To je to, čo spomenul aj pán poslanec Kozlík a myslím si, že ako jedna zo stratégií to určite bude zvažované v samotnej realizácii privatizácie.
No ďalšie otázky, ktoré boli, keďže boli priamo položené, pán poslanec Slobodník, ale nie je prítomný, tú otázku považujem za takú dôležitú, že mu dokonca osobne budem odpovedať na túto otázku.
Takže to je k vecnej stránke privatizácie, transformácie a privatizácie Transpetrolu.
Na záver, pretože pán poslanec Husár hovoril o konci môjho vystúpenia, v ktorom som formuloval vetu zrejme tak, ako to povedal, možno som si to v tom okamihu neuvedomil, kde som povedal, že vás panie poslankyne, páni poslanci žiadam o vyjadrenie, zobratie na vedomie. Ak to takto vyznelo, určite som nemyslel, tak akože vás žiadam, aby ste to zobrali na vedomie, že nič sa nedeje, vôbec nie. Dovoľujem si vás požiadať o to, aby ste, samozrejme, vyjadrili súhlas s týmto materiálom formou uznesenia, ktoré vyplýva zo zákona, a tá forma uznesenia je taká, že Národná rada berie na vedomie. Preto som to takto formuloval. Ale mojím cieľom je, samozrejme, uchádzať sa o vašu priazeň a o podporu tohto zámeru. A z dôvodu kontrolného práva, ktoré by ste chceli, mali a možno budete musieť uplatniť, opakujem ešte raz, kedykoľvek ste vítaní na ministerstve hospodárstva alebo neskôr, keď už bude privatizačný projekt odovzdaný v súlade so zákonom na ministerstve pre správu a privatizáciu na všetkých týchto inštitúciách i na zasadnutí vlády, aby ste priamo videli, akým spôsobom bude ďalej vláda rozhodovať o výsledku celého toho privatizačného procesu, ktorý by mal tento materiál vlastne odštartovať.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce k rozprave zaujať stanovisko.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, pokojne môžete začať. Ale, páni poslanci!
Poslanec L. Hóka:
Pán predsedajúci, ak dovolíte, ja by som zhrnul krátko, čo odznelo tu v rozprave. V rozprave vystúpili piati páni poslanci a jedna pani poslankyňa.
Pán Švantner vlastne z hľadiska politického analyzoval predložený materiál. Konštatujem, že predložený materiál možno z politického alebo ekonomického, alebo z realistického hľadiska analyzovať. Samozrejme som človek slušne vychovaný, budem len konštatovať, že tu nešlo o táranie, ale odzneli zaujímavé podnety v rozprave. Každý hovoril vlastne o svojich predstavách privatizácie. Pán Švantner nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh. Potom vystúpil pán Andel, ktorý predložil jednu výzvu predsedovi vlády a jeden návrh vrátiť materiál predkladateľovi na prepracovanie. Potom vystúpil pán Hofbauer, hovoril dlho. Potom nasledoval pán poslanec Husár, ktorý konštatoval, že materiál neobsahuje zdôvodnenie na privatizáciu a nepodporí prijatie, zároveň nám radil, kedy treba predávať dojnicu. Potom nasledovala pani Tóthová, ktorá presadzovala svojho koňa a žiadala zvýšiť transparentnosť privatizácie. Ja konštatujem, že je škoda, že to neurobila aj pred štyrmi rokmi. Potom predložila návrh uznesenia. Ako posledný v rozprave vystúpil pán Húska. Vypočuli sme si od neho zaujímavý výklad filozofických pojmov a predložil jeden návrh vrátiť materiál na prepracovanie.
Skôr než by sme pristúpili k hlasovaniu, pán predsedajúci, chcel by som upozorniť váženú snemovňu na niektoré nedostatky, ktoré bezpochybne, samozrejme, predložený materiál má. Týka sa to hlavne bodu 3. Môžem aj skonštatovať, že sa rečníci bodom 3.1, 3.2 a 3.3 vyhýbali ako čert poslaneckému klubu KDH, lebo tam sa hovorí o konkrétnych číslach. Chcem upozorniť, že tam je jedna nepresnosť okolo výnosov za rok 1999. Výnosy tam vzrástli nie na 2 178 tisíc, ale na 2 178 miliónov Sk. A musím konštatovať, že spoločnosť momentálne prevádzkuje nie 11, ale 12 čerpacích staníc.
Pán predsedajúci, to je konštatovanie a prosím vás, aby sme začali hlasovať o predložených návrhoch, tak ako to bolo prednesené v rozprave.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, musím vás sklamať. Vzhľadom na to, že máme necelých sedem minút a nemáme dostatok poslancov, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O tomto bode aj o ďalších bodoch pána ministra Koncoša budeme hlasovať od 14.00 hodiny.
Prosím vás o dochvíľnosť. Nech sa páči, môžete ísť na obed. Dobrú chuť vám prajem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli hlasovať o prerokovaných bodoch a potom by sme pokračovali prerokovaním sociálnych zákonov.
Zatiaľ sa hlási pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Pán podpredseda, prosil by som, keby som bol korektne vnímaný aj z vašej strany, teda so svojím vystúpením. Mám prosbu. Vzhľadom na to, že z informácií, ktoré mám aj z rokovania koaličnej rady, je vraj problém, že sa má stiahnuť zákon o sociálnom zabezpečení, jeho novela, keby ste boli taký dobrý aj cez pána ministra nás informovať, ako si postaviť svoje vystúpenia aj diskusiu. Čo vlastne budeme prerokúvať a čo stiahnete. Ak je to možné. Je to korektná požiadavka aj pre serióznu odbornú prípravu našich vystúpení na dnešné popoludnie po týchto bodoch. Asi to je mimo rokovacieho poriadku, ale ja by som apeloval na slušnosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, samozrejme, bolo aj ďalšie rokovanie. Ja som viedol schôdzu, na tom rokovaní som sa nezúčastnil, takže ak budeme mať tieto informácie, ja to tiež považujem za korektné, aby sme to oznámili. To je absolútne v poriadku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak nás nebude dosť, budem musieť prerušiť rokovanie.
Takže vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaniami. Najprv budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zámeru a postupu privatizácie spoločnosti Transpetrol, a. s., Bratislava.
Musíme chvíľku počkať, kým si niektorí poslanci zaobstarajú náhradné hlasovacie karty.
Prosím vás, vážený pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Najprv budeme hlasovať o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Najprv pán podpredseda Andel žiada vrátiť tento materiál predkladateľovi na prepracovanie a doplnenie.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak tu nebude ticho, prerušíme rokovanie.
Poslanec L. Hóka:
Potom tu návrh podal aj pán poslanec Húska. Čiže navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o týchto dvoch návrhoch, čiže vrátiť materiál na prepracovanie, ktoré predložili pán poslanec Húska a pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch na vrátenie materiálu na základe § 73 ods. 3a.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.
Nech sa páči, pokračujte ďalej.
Poslanec L. Hóka:
Potom tu máme návrh uznesenia, čo predložila pani poslankyňa Tóthová. Ja sa to budem snažiť prečítať, aby všetci vedeli, o čom budeme hlasovať.
Vláda Slovenskej republiky sa pred začatím privatizácie Transpetrolu obráti na Európsku úniu, aby navrhla z okruhu svojich ekonomických expertov skupinu expertov, ktorí by spoločne s významnými slovenskými expertmi plnili funkciu privatizačného poradcu pri privatizácii Transpetrolu bez nároku na percentuálnu finančnú odmenu z dohodnutej ceny s víťazným privatizérom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh pani poslankyne Tóthovej nebol prijatý.
Poslanec L. Hóka:
Pán predsedajúci, teraz už nám zostáva len hlasovanie o predloženej spoločnej správe, kde gestorský výbor na základe rokovania výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zámer a postup privatizácie spoločnosti Transpetrol, akciovej spoločnosti, Bratislava zobrať na vedomie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia gestorského výboru, teda Národnej rady.
Poslanec L. Hóka:
Odporúčanie je zobrať na vedomie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k zámeru a postupu privatizácie spoločnosti Transpetrol, akciovej spoločnosti, Bratislava.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o takzvaných zelených správach a o návrhu koncepcie agrárnej a potravinovej politiky a lesníckej politiky, ktoré sme včera prerokovali. K uvedeným materiálom vystúpili všetci poslanci prihlásení do rozpravy. K rozprave zaujal stanovisko pán minister pôdohospodárstva, ako aj spravodajca. Takže pristúpime k hlasovaniu.
Prosím spoločného spravodajcu pána Klemensa, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2000, tlač 754.
Nech sa páči, spoločný spravodajca.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Počkajte ešte chvíľočku.
Pán poslanec Zelník, máte procedurálny návrh?
Poslanec Š. Zelník:
Áno. Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
Chcem len pripomenúť, že včera sme odsúhlasili možnosť vystúpenia pána Cumaraswamyho po skončení misie. Chcem len upozorniť, aby sme na to nezabudli, že jeho misia sa dnes končí a aby mu bolo umožnené vystúpiť, aby ten bod programu...
(Hlas z pléna.)
Nie pri odvolávaní, veď to predsa nie je možné, aby tu pán Cumaraswamy bol. Mám stenografický záznam z tohto návrhu, o ktorom sme hlasovali, a tam jasne bolo povedané, že vystúpi po ukončení svojej misie. A misiu končí dnes. Pripomínam to len kvôli tomu, aby to bolo v zázname.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, teraz ho prijíma pán podpredseda Hrušovský, takže ešte nemá ukončenú misiu.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy k týmto správam, najprv k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
pozmeňujúce návrhy k jednotlivým správam ste dostali písomne, preto ich nebudem čítať. Navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch do uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve (tlač 754a) v poradí, tak ako boli podané.
Ako prvý predložil pozmeňujúci návrh pán poslanec Delinga. Prosím vás, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu. Máte ho písomne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Delingu nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec J. Klemens:
Ako druhý pozmeňujúci návrh k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve predniesol pán poslanec Baco. Taktiež ho máte písomne. Je rozdelený na A, B, C, pritom bod C je rozdelený do dvoch častí. Taktiež to máte písomne. O každom bode budeme hlasovať samostatne.
Prosím vás, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Baca nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie.
Poslanec J. Klemens:
Prosím vás, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani druhý návrh pána poslanca nebol prijatý.
Uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec J. Klemens:
Prosím vás, aby ste dali hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca, bod číslo 1.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že ani tretí návrh nebol prijatý.
Poslanec J. Klemens:
Prosím vás, aby ste dali hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca, bod číslo 2. Taktiež ho máte písomne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Baca nebol prijatý.
Môžete uviesť ďalší návrh.
Poslanec J. Klemens:
V poradí tretí pozmeňujúci návrh k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve navrhol pán poslanec Oberhauser. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že aj návrh poslanca Oberhausera nebol prijatý.