Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Bacovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Písomne prihlásení poslanci vystúpili. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Páni poslanci Delinga, Klemens, Slaný, Angelovičová, Oberhauser, Gyurovszky. Takže konštatujem, že šesť poslancov sa prihlásilo ústne, ako posledný pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Dávam slovo pánu poslancovi Delingovi s vystúpením v rozprave.

Nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

panie poslankyne, páni poslanci,

vážení hostia,

poľnohospodári by možno mohli byť potešení, že dve schôdze Národnej rady rokujú o tomto odvetví a že sa zaoberajú agrárnou politikou. Táto realita však im nejako neprináša ovocie, o ktorom oni predpokladajú, alebo ktoré si myslia, že by mali dostať, pretože výstupy z takéhoto prerokúvania asi nebudú tým ovocím, ktoré budú zbierať.

Ak by poľnohospodárstvo neohrozovala zlá agrárna politika či už vo vláde, alebo v Národnej rade, alebo v niektorých politických stranách, určite by všetky predpoklady, ktoré je potrebné dotiahnuť či už vo forme uznesení, alebo zákonov pre tento rezort, boli oveľa úspešnejšie a prospešnejšie. Treba povedať, že ani čas, ktorý tu je v koncepčnom medziobdobí, nepracoval pre poľnohospodárstvo nejako pozitívne. Mám tým na mysli čas, počas ktorého tu koncepcia nebola, pretože vieme, že agrárna koncepcia schválená v roku 1993 mala reálnu životnosť maximálne 5 rokov a potom v roku 1998 akékoľvek volebné zoskupenie alebo vládne zoskupenie by muselo pristúpiť k prehodnoteniu koncepcie a pripraviť koncepciu novú. Aj napriek tomu si vážim spracovateľov tejto koncepcie, pretože na nej pracovali takmer dva roky a ako uviedol pán minister, od decembra 1999 je táto koncepcia na svete a zaoberali sa ňou útvary rezortné alebo medzirezortné, no a u nás v parlamente vlastne stála alebo stojí štyri mesiace a čakala na prerokovanie.

Nakoniec vláda si túto úlohu vytýčila v programovom vyhlásení bez reálneho časového termínu, takže ťažko jej je vyčítať, či vlastne plní termínové predpoklady na prípravu a na schválenie koncepcie alebo či táto koncepcia nemohla byť povedzme o dva roky neskoršie. Koncepcia je teda na svete a ide o víziu, v ktorej vláda predkladá v podstate to, ako by naše poľnohospodárstvo alebo pôdohospodárstvo malo vyzerať až v roku 2005, v podstate tri roky po horizonte tohto volebného obdobia a čo je najhoršie, dá sa povedať, že reálne sa posúvajú tieto závery z koncepcie a plnenie až vlastne do obdobia rokov 2002, 2003, 2004, 2005. Nakoniec, keď si dôsledne prečítate jednotlivé piliere tejto agrárnej koncepcie, tak vidíte, že sú datované a krokované viac-menej do obdobia rokov 2002 až ďalších. Má to iste možno aj reálne pohľady alebo reálne vízie, pretože ten čas, ako som hovoril, ktorý nepracoval pre pôdohospodárstvo za obdobie rokov 1999 a 2000, v podstate urobil akúsi priepasť vo východiskovej základni na to, ako naplniť tieto koncepčné zámery až do roku 2005. Pretože aj hodnotiaca stať alebo nejaká rozborová stať pre túto koncepciu vychádza zo stavu rokov 1997, 1998, prípadne 1996 a prierezovo v podstate až od roku 1990, čiže neberie do úvahy prepad a tú priepasť, ktorá tu nastala v tomto období rokov 1999 a 2000, i keď môžeme jasne a odborne povedať, že tá priepasť má aj určité objektívne príčiny, príčiny v klíme, ktorá postihla naše odvetvie v roku 2000.

Nakoniec vláda rok 2000 v koncepcii nehodnotí a v zelenej správe ho tiež obchádza. Dúfajme, že na tom, čo poukázal dnes pán minister, na akomsi trištvrťročnom reálnom predpoklade výsledkov roku 2000 je možné sa ohraničiť. Možno nebude taký neefektívny dosah nepriaznivého času pre koncepciu, ako to vyzeralo ešte v júli, v auguste alebo v septembri tohto roku. Aj napriek tomu považujem za veľmi vážnu záležitosť, ak má byť koncepcia reálna, aby vláda brala do úvahy nepriaznivú východiskovú základňu, pretože bez toho ťažko môžeme povedať, či sa skutočne reálne naplnia aspoň koncové výsledky rokov 1997 a 1998. Čiže či to bude v roku 2001, alebo či to bude v roku 2002. Lebo v rozborovej časti je nám jasné, že dotiahnuť sa na 5-tonové úrody obilnín, dotiahnuť sa na 6- alebo 7-tonové úrody kukurice, zastabilizovať úrody zemiakov a nevychádzať len z tohto, ako je v roku 2000, ale urobiť určitú priepasť znižovaniu stavu hovädzieho dobytka, konsolidovať prírastky v živočíšnej výrobe, pri ošípaných, alebo ďalších hospodárskych zvieratách, čo znamená dať tomuto trendu aj iné impulzy, ktoré potrebujeme, dať tomu reálne vstupy a tieto reálne vstupy sa odvíjajú len od zdrojov.

Preto jasne hovorím, že každá koncepcia je vlastne koncepcia o peniazoch, koncepcia o zdrojoch, ktoré napĺňajú víziu agrárneho predpokladu, reálnych trhových možností a predpokladu efektívnosti celého odvetvia. Oceňujem, že sa spracovatelia tejto koncepcie pokúsili aspoň víziovo na konci roku 2005 odhadnúť finančné zdroje, ktoré by pôdohospodárstvo potrebovalo, a že to dávajú do reálnej podoby. Zároveň to dali do takej podoby, že sa toho reálne zľakla súčasná vláda a okamžite prostredníctvom niektorých antiodborníkov v agrárnej politike začala biť na poplach. Títo antiodborníci zdôrazňujú, že takto koncepčne zastabilizované alebo potrebné zdroje pre poľnohospodárstvo sú vlastne zdroje, ktoré by obyvateľstvo vážne postihli, že sú to zdroje zbytočné a že sú to zdroje, ktoré si táto spoločnosť nemôže dovoliť. Ale ak všetky vízie v koncepcii v jej 5 pilieroch sú postavené na nejakých zdrojoch, tak teraz sa pýtam, pán minister, cúvnete aj v pilieroch, keď ste cúvli vo vláde vo finančných zdrojoch?

Keď si rozoberieme tabuľku, ktorá hovorí a ukazuje riziká naplnenia agrárnej koncepcie, to je tá tabuľka predpokladaných výdavkov, tabuľka číslo 11, ktorá hovorí, že za roky 2001 až 2005 treba 82,1 mld. korún. Zo štátneho rozpočtu za roky 2001 až 2005 treba až 65,1 mld. korún. V podstate sú to peniaze, o ktoré sa bude snažiť rezort v rokoch 2002, 2003, 2004, 2005, alebo od nich už cúvol? Ale pred tabuľkou sa píše: "Realizácia koncepcie agrárnej a potravinovej politiky si vyžiada z verejných zdrojov ročný objem prostriedkov vo výške 18 až 20 mld., čo spolu činí 96 mld. za roky 2001 až 2005." Ale ja som to v tabuľke nenašiel. Tak sa pýtam, pán minister, ktoré číslo je pravdivé. Či tých 96 mld. za 5 rokov, alebo to, čo sa uvádza vtedy spolu 82 mld. Sk?

Druhé ponaučenie, ktoré z celého vyplýva, je stavať si dom na nereálnych základoch. Aj keď niekto zdedí dobré základy a suterén, ale príde ničivá príroda, alebo mu to niekto rozkradne, ťažko bude stavať strechu alebo prvé a druhé poschodia bez toho, aby si postavil znovu reálne základy. A na to my tu poukazujeme, či už pán Baco, alebo ja. Lebo reálnosť základov v tomto období táto koncepcia nevystihuje.

Koncepcia si vyznačila za strategický zámer celkovú stabilizáciu celého odvetvia a urýchlenie postupu nápravy vlastníckych práv k pozemkom a k poľnohospodárskemu majetku. Aká je však realita? Nakoniec tú realitu sme videli aj dnes, keď sa hlasovalo o zákone, ktorý by mal trochu len napomôcť k reálnym vzťahom vo vlastníckych právach a urýchliť proces vlastníckych práv a vlastníckych vzťahov nielen nám poľnohospodárom, ale aj všetkým obyvateľom. Vlastnícke vzťahy pre tých, čo v poľnohospodárstve robia, ale aj iných vlastníkov, sú v podstate nezaujímavé. Po pôde je síce hlad a záujem, ale len tam, kde sa ide stavať infraštruktúra alebo nejaká bytová výstavba. Trh s pôdou ako základ dlhodobých peňazí je aj podľa predloženej koncepcie veľká neznáma. Ako sa dá zveľadiť drahý majetok, kúpiť dlhodobé investície, keď si nemôžem dlhodobo požičať na to najzákladnejšie, t. j. na svoju pôdu, na hodnotu, ktorá je trvalá a ktorú mi nikto nemôže odniesť? Keď si nemôžem požičať na svoje akcie, ktorých som vlastník? V tomto prípade mám na mysli družstevné podielnické listy. Tento fundamentálny nástroj chce rezort riešiť viac-menej pravidlami nájmov. Myslím si, že to je len ďalšie predlžovanie úmrtnosti kapitálových vzťahov v rezorte.

Pritom práve v znevýhodnených oblastiach je najväčšia potreba kapitálu. Dnešné mľandravé hypotekárnictvo dáva peniaze za 10 až 11 %, t. j. vlastne pre poľnohospodárstvo a pre kapitálové vzťahy a vlastnícke vzťahy neprijateľné, neakceptovateľné percento. Vláda ide dať v roku 2001 105 mld. záruku na oddlženie bánk. Banky, ktorých sa to dotýka, nevedia teraz vlastne čo s peniazmi. A je to doslova cítiť, ako by ich rady rozdali, pokiaľ ešte nepríde k zosúkromneniu. Ale pre rozvoj výroby z toho neplynú žiadne hrozienka.

Národná banka Slovenska za posledné dva roky minula na udržanie slovenskej koruny nad 3 mld. USD. Pýtam sa, nebola by sa udržala koruna, keby Národná banka Slovenska bola dala v prepočte týchto 3 mld., čiže 120 mld. korún do rozvoja výroby? Neudržala by výroba a rozvoj kapitálu štátu korunu na vyššej úrovni ako akékoľvek politické odôvodňovanie?

Ďalej v koncepcii je vyznačený ako jeden z pilierov modernizácia a podpora reštrukturalizácie podnikateľskej sféry. Vláda to chce riešiť prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov, ktoré si požičia Štátny podporný fond, a z prostriedkov, ktoré majú prísť z fondu SAPARD. To je všetko pekná vec. Ale ak chce táto vláda toto urobiť za päť rokov, tak na to potrebuje ročne podľa mňa aspoň 20 až 25 mld. korún, a nie 2 až 3 mld., ktoré sa rozpočtujú a ktoré si vláda predsavzala aj na budúci rok. Takéto tempo nebude stačiť ani na udržanie opotrebovateľnosti, nieto ešte na reprodukciu. Takisto rezort musí strážiť vyrovnanosť modernizácie medzi prvovýrobou a potravinárstvom. Zatiaľ je situácia taká, že aj v tejto mizérii síce potravinársky priemysel investuje ročne 6 až 7 % zo svojho majetku, a to takmer na 65 % z vlastných zdrojov, ale prvovýrobcovia investujú 1 až 2 %. Čiže reálne finančné zdroje, ktoré sa obracajú v rezorte, kdesi zostávajú zvýhodnené a nedostávajú sa k prvovýrobcom. Myslím si, že aj to je jeden z rezortných problémov, ktorý treba koncepčne riešiť. A potom, ak nebudú vlastné zdroje a daňový zákon stanovuje, že odpisy sa nemôžu tvoriť z dotácií na stroje, tak z čoho sa vlastne budú vytvárať vlastné zdroje? Ak poľnohospodárstvo nebude môcť vlastnou cenovou politikou a obratom finančných zdrojov za svoje produkty získavať investície a potom odpisovať do nákladov a získavať tam vlastné zdroje na vlastnú modernizáciu, tak poľnohospodárstvo tiež koncepčne zahynie.

To, čo koncepcia aj v iných veciach predznačila, je veľmi závažné. Za najzávažnejšie považujem to, čo sa píše na strane 7, že z hľadiska zamerania koncepcie sú veľmi dôležité zámery hospodárskej politiky štátu, prognóza vývoja hrubého domáceho produktu, reálnych príjmov obyvateľstva, menového kurzu, obchodnej bilancie a smerovania štátneho rozpočtu. Všetko je to zhrnuté do jednej krásnej vety, takej bohatej a takej veľmi výraznej pre všetky odvetvia tohto štátu. Ale aké základy sa dávajú na tieto zámery? Tie základy sú veľmi chabé a vidíme aj teraz pred prípravou štátneho rozpočtu na budúci rok, že na zameranie tejto koncepcie sa tieto základy vytvárajú len veľmi slabo a nakoniec čísla o tom reálne hovoria. Vieme veľmi dobre, že prírastok zdrojov oproti roku 2000 by mal predstavovať len 4,6 %.

Vážené dámy a páni, o koncepcii by sa dalo rozprávať dlho. Najdôležitejšie je postaviť sa k nej doslova po chlapsky. Tak, ako som povedal v úvode, je potrebné veľmi reálne koncepciu dať do reálnych krokov. Bude nutné, aby vláda Slovenskej republiky oveľa kvantifikovanejšie a výraznejšie prepracovala ciele a podmienky znovudosiahnutia potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky v horizonte roku 2002, aby ona bola východiskovou základňou ako v roku 1997, keď bola potravinová bezpečnosť dosiahnutá.

Ďalej je potrebné výraznejšie prepracovať pilier ľudského faktora s výrazom na jeho ekonomickú stabilizáciu a sociálne istoty v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Pretože ak naši poľnohospodárski manažéri dostávajú za svoju veľmi lopotivú prácu od 30 až do 50 % menšie ohodnotenie ako manažéri v iných odvetviach, kto nám bude v poľnohospodárstve pracovať? Ak parita odmeňovania v poľnohospodárstve voči priemeru v štáte sa pohybuje na úrovni 75 %, kto nám bude v poľnohospodárstve pôsobiť? Kedy budú sociálne istoty?

Ďalej si myslím, že veľmi dôležité je, aby táto koncepcia našla reálne rozpracovanie v regiónoch. Ale koncepcia neohraničuje a nestanovuje ani len základný predpoklad, čo pre ňu znamená región? Je pre ňu región oblasť? Je pre ňu región okres? Je pre ňu región hory a podhory? A čo si o regiónoch myslí centrum, čo by sa v nich malo rozpracúvať? Takže koncepcia by mala byť v tomto pohľade výraznejšie dopracovaná, a nielen jednou vetou uviesť, že koncepcia sa bude rozpracúvať v regiónoch.

Z týchto pohľadov navrhujem do uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky uložila vláde koncepciu dopracovať, a to o tieto tri veci, ktoré som povedal. O ciele a podmienky znovudosiahnutia potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky v horizonte roku 2002, o piliere ľudského faktora s výrazom na jeho ekonomickú stabilizáciu a sociálne istoty v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o konkretizáciu programových zámerov a určenie regiónov, v ktorých sa bude koncepcia rozpracúvať. Myslím si, že by to malo byť termínované do 31. 12. 2000. Takýto návrh odovzdávam pani predsedníčke ako spoločnej spravodajkyni.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Faktické poznámky nie sú žiadne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens, po ňom pán poslanec Slaný.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Klemens:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

prerokúvame Koncepciu agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005. Ako poľnohospodár musím konštatovať, že som rád, že koncepcia, na ktorú poľnohospodári i potravinári s nádejou čakajú, je na svete a poľnohospodári i potravinári ňou dostávajú konkrétne noty pre svoju prácu a rozvoj na obdobie rokov 2001 až 2005.

Koncepcia vychádza z európskeho modelu multifunkčného poľnohospodárstva a potvrdzuje, že povinnosťou agrorezortu je nielen zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť občanov Slovenskej republiky, ale aj krajinotvorbu, ekológiu, kultúrnosť a rázovitosť jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Koncepcia zdôrazňuje, že celonárodným záujmom Slovenska je udržanie produkčného, výkonného poľnohospodárstva zabezpečujúceho celoplošné obhospodarovanie pôdneho fondu. Predkladaná koncepcia tvorí zásadný programový dokument, ktorý rieši rámcové smerovanie agropotravinárstva v súlade s politikou a cieľmi vlády Slovenskej republiky.

Navrhované opatrenia obsahujú konkrétne zámery, ale i nástroje agrárnej i potravinovej politiky do roku 2005. Cieľ poľnohospodárstva v nadväznosti na potravinárstvo, tak ako ho koncepcia rieši, možno zhrnúť do nasledujúcich troch bodov:

1. Vytvoriť výkonný agropotravinársky sektor, ktorý sa plnohodnotne začlení do zväzku krajín Európskej únie v podmienkach multifunkčného poľnohospodárstva.

2. Zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť Slovenskej republiky ponukou kvalitných a výživovo hodnotných poľnohospodárskych a potravinárskych komodít z vlastnej produkcie za cenu v medziach kúpyschopnosti občanov Slovenskej republiky.

3. V regionálnom pohľade udržať ekologicky a sociálne odôvodnenú mieru poľnohospodárskeho využívania domácich výrobných faktorov pri zachovaní potrebnej zamestnanosti vidieka.

Súčasné problémy slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré koncepcia rieši a v priebehu do roku 2005 ich, dúfam, aj odstráni, sú zrkadlom doterajšieho vývoja celého národného hospodárstva vrátane účinnosti dosiaľ uplatňovaných opatrení a nástrojov agrárnej politiky. Z problémov, ktoré agrorezort má, dominuje v prvom rade slabá výkonnosť národnej ekonomiky, nestabilita podnikateľského prostredia a neprehľadnosť a nerozvinutosť kapitálových a finančných trhov.

Predkladaná koncepcia rieši v časovom horizonte do roku 2005 súčasné problémy agropotravinárskeho rezortu, a to

1. nízku dôchodkovosť a efektivitu poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľského potravinárskeho priemyslu, ktorá je spôsobená disproporčným vývojom cien vstupov a výstupov, ako i nedostatočnou účinnosťou podpory zo strany štátu;

2. platobnú neschopnosť sféry prvovýroby a nadväzujúcu zložku potravinársku, ktorá je daná legislatívou a právnym nedoriešením finančnej disciplíny v celom reťazci obchodovania;

3. zhoršenú kapitálovú vybavenosť vrátane nízkeho stupňa a pomalého tempa modernizácie poľnohospodárstva a potravinárstva na základe všeobecného nedostatku finančných prostriedkov v celom systéme národného hospodárstva;

4. nedostatočný odbyt poľnohospodárskych i potravinárskych komodít v dôsledku nízkej kúpnej sily občanov Slovenskej republiky, ako i nedoriešených odberateľských vzťahov vrátane nedokonalého systému štátnej intervencie do agrárneho trhu;

5. zvyšujúcu sa devastáciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a kultúrneho rázu krajiny spôsobenú nedostatočným obhospodarovaním niektorých pozemkov, hlavne v oblastiach s menej priaznivými prírodnými podmienkami.

Zhrnutím uvedených základných problémov súčasného agropotravinárskeho rezortu dostávame výsledné resumé, ktoré znie, súčasná, aspoň zatiaľ, nedostatočná konkurenčná schopnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v porovnaní s krajinami OECD a Európskej únie.

Ale niet sa čo diviť. V členských štátoch OECD sa v roku 1999 zvýšila štátna podpora agrosektora z 36 na 40 % príjmov farmárov a v štátoch Európskej únie zo 45 na 49 %. Na Slovensku v roku 1999 bol podiel dotačnej podpory na výnosoch poľnohospodárov len 16,2 %. Na odstránenie spomínaných problémov agropotravinárskeho rezortu a tým na realizáciu koncepcie agrárnej a potravinovej politiky je potrebné zo štátneho rozpočtu vyčleniť ročne zhruba 15 mld. Sk, čo celkove za roky 2001 až 2005 predstavuje sumu v objeme 75 - 90 mld. Sk. Som si vedomý, že je to značný objem financií, ale funkčný a konkurencieschopný agropotravinársky rezort to určite vráti.

Bohužiaľ, musím však konštatovať, že už na rok 2001 je rozdiel medzi návrhom štátneho rozpočtu a koncepciou mínus 1,732 mld. Sk.

Chcem oceniť iniciatívu a vykonanú prácu rezortu pôdohospodárstva, ktorý predložil kvalifikovaný a vecne faktografický návrh koncepčného zámeru, ktorého zmyslom je zastaviť úpadok poľnohospodárstva a potravinárstva a vytvoriť predpoklad na konkurencieschopnosť voči krajinám Európskej únie. Na margo uvedeného si dovolím citovať zo správy Svetovej banky z roku 1999 k stavu agrárneho rezortu Slovenskej republiky a jeho dispozícií vo vstupe do Európskej únie, citujem: "Slovenské poľnohospodárstvo si nevyžaduje výraznejšiu reštrukturalizáciu. Má všetky predpoklady stať sa čistým exportérom v obilninách, olejninách, hydine, v živých zvieratách a jahňacom mäse. Vyžaduje si to len technické zmeny, vytvorenie efektívnej infraštruktúry trhu, zaistenie finančných tokov a dostupných výhodných úverov, ako i odstránenie systému exportných a importných licencií, ktoré spôsobujú izoláciu od medzinárodných trhov a bránia dosiahnutiu svetových cien."

Preto je mi ľúto, že ešte stále máme aj neobrobenú a zaburinenú pôdu, schátrané a pusté maštale, zastaraný a takmer nepoužiteľný strojový park, rozložené veľkovýrobné formy v poľnohospodárstve, pričom svet kráča ku koncentrácii, zastavené finančné toky, nedostupné úvery, obrovské otvorenie cenových nožníc medzi vstupmi a výstupmi, ako i exekučný zákon, ktorý umožňuje ešte ako-tak fungujúce podniky agrorezortu dostať do likvidácie a posadiť ďalších ľudí, ktorí chcú a vedia pracovať, na lavicu nezamestnaných. Verím, že predložená Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, ktorá na uvedené problémy dáva návod na ich riešenie, nezostane len na papieri, ale bude realizovaná aj v praxi.

Vážené kolegyne a kolegovia, poslanci za Stranu demokratickej ľavice Koncepciu agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 podporia.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Baco a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Chcem poďakovať pánovi kolegovi Klemensovi za to, že povedal, čo sme možnože my mali povedať, ale od neho to je pekné, že to on povedal za nás. Hodnotenie v roku 1999 o pozícii Slovenska v prístupovom procese, kde medzinárodná autorita, nie slovenská, veľmi pozitívne hodnotí úroveň slovenského poľnohospodárstva vo vzťahu k pridružovaniu. Len by som si dovolil malú poznámočku, že dnes už to tak nehodnotia, toto hodnotenie bolo v roku 1999, bolo hodnotenie za prácu, ktorá sa vykonala do roku 1999, do volieb 1998. Čiže je to také milé, pán poslanec, že si na to upozornil poslancov, kolegov aj verejnosť, že sa to robilo nejako poriadne alebo lepšie, a dnes tie hodnotenia sú, samozrejme, úplne iné.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

moja faktická poznámka bude obdobná, ako už uviedol pán poslanec Baco. Tiež som chcela nadviazať na myšlienky, ktoré boli uvedené vo vystúpení predrečníka, a chcem povedať, že pričleňovanie Slovenskej republiky do Európskej únie bolo skutočne aj v poľnohospodárstve posunuté dopredu, bolo vysoko hodnotené, že aproximácia práva v tomto odvetví bola veľmi aktívna, a bolo viackrát konštatované, keď som bola v zahraničí, že práve oblasť poľnohospodárstva, jeho právnej úpravy, je jednou z najzložitejších. Pristupujúce krajiny v minulosti žiadali tu veľké prechodné obdobia. A dokonca aj posledný subjekt - Rakúsko -, ktorý vstupoval nie s celkom aproximovaným právom práve v oblasti poľnohospodárstva. To, čo platí o dnešnom stave, tam súhlasím tiež s názorom pána poslanca Baca.

Chcem ešte jednu otázku uviesť. Pán poslanec uviedol vo svojom vystúpení, že svet kráča ku koncentrácii v poľnohospodárstve. Prosím vás pekne, kedy sme my tú koncentráciu, ktorú sme mali, tak krásne si rozložili? Nepamätáme si, kto bol vtedy vo vláde, kto hovoril o golfových ihriskách, o rodinných farmách? Ja si myslím, že mali by sme si to obnoviť a hlavne autorov týchto myšlienok.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slaný, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Angelovičová.

Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne, kolegovia,

prerokúvame návrh agrárnej koncepcie do roku 2005, ktorý sa pokúša vyviesť slovenské poľnohospodárstvo z veľkej krízy. Ja musím na začiatku povedať, že v tej agrárnej koncepcii nachádzam predovšetkým ten fakt, že tá agrárna koncepcia sa predovšetkým opiera o nástroje podpory zo strany štátu. To znamená, že predovšetkým sa spolieha na zvyšovanie dotačných prostriedkov a rôznych nástrojov organizovania či už trhu a podpory rôznych zmien, a to, dá sa povedať, výlučne zo strany štátu. Čiže ja osobne si myslím, že tento prístup k tejto agrárnej koncepcii je už prekonaný aj vo vzťahu k Agende 2000, ktorá už reformuje doterajšiu agrárnu politiku Európskej únie, ktorá prijíma už viac trhovejší model poľnohospodárskej politiky. A je to vidieť aj pri organizovaní trhu s jednotlivými komoditami. To znamená, že už tam sa prechádza na súkromný režim obchodovania týchto komodít a Európska únia pokračuje ďalej a v roku 2006 je pripravená zavŕšiť tento proces tejto reformy.

Z tohto mi vychádza, že i táto koncepcia by mala rešpektovať tento európsky trend a mala by odrážať vo svojich pilieroch tieto zmeny, pretože pre nás je potrebné ako krajinu asociovanú, ktorá ešte nie je členom Európskej únie, aby sme v predstihu pripravili naše poľnohospodárstvo, aby v momente vstupu, ja to objektívne odhadujem, ak budeme robiť potrebným tempom reformu, to bude okolo roku 2006, aby tie nástroje, ktoré používa naše poľnohospodárstvo, boli zladené s tým stavom nástrojov, ktoré budú v Európskej únii.

Čiže tu ja vidím zásadný rozpor, ktorý hovorí v tejto koncepcii, že silne preferujeme štát, ktorý dokáže vyriešiť problémy poľnohospodárstva. Ja si myslím, že musíme túto koncepciu posunúť trochu do inej polohy. To znamená, že od toho, že poľnohospodárstvo objektívne považujem za fakt, že potrebujeme do poľnohospodárstva dať veľké investície. Mali by sme sa spoliehať, i v tej koncepcii by to malo byť zapracované, viac na komerčný sektor. Bolo to už aj povedané niektorými predrečníkmi, ako aj pán kolega Baco hovoril, že musíme prijať nástroje, aby sme pritiahli komerčné linky z finančných inštitúcií do agrárneho sektora. Ale tu si musíme povedať, že musíme urobiť niektoré systémové zmeny, ktoré tieto finančné toky obnovia. V prvom rade musíme zlepšiť vlastnícku štruktúru výrobných prostriedkov. Terajší stav je dosť chaotický a banky tvrdia, že iba zlomok poľnohospodárskych subjektov má vyjasnené vlastnícke vzťahy k výrobným prostriedkom, budovám, strojom. A to je prvý moment, ktorý vyraďuje drvivú väčšinu poľnohospodárov z financovania cez úverové linky bánk.

Druhý problém, ktorý nie je riešený v tejto agrárnej koncepcii, a vláda by ho mala riešiť, aj táto koncepcia by ho mala riešiť, my musíme zmeniť celkovú štruktúru vlastníckych vzťahov k pôde. Či sa nám to páči, alebo nie, my v čo najkratšom čase musíme prijať zákonné opatrenia, aby sme prešli od doterajšieho nájomného vzťahu k pôde, ktorý doteraz dominuje, a nie sú tu ani nástroje, ktoré by chceli zmeniť tento stav, na to, aby poľnohospodári, ktorí túto pôdu obrábajú, to znamená firmy, ktoré na tej pôde podnikajú, aby sa stali aj ich vlastníkmi. Lebo iba tie poľnohospodárske subjekty, ktoré budú mať jasné vlastnícke vzťahy, či už k výrobným prostriedkom, alebo k pôde, môžu čerpať, ak spĺňajú ekonomické kritériá, úverové linky bánk.

A tu ja vidím obrovskú možnosť, pretože vieme všetci, v bankách je obrovský prebytok finančného kapitálu, len podnikateľské subjekty na území Slovenskej republiky nie sú schopné spĺňať kritériá na čerpanie týchto úverov. Čiže ja tu vidím, že musíme vypracovať model zmeny vlastníckej štruktúry k pôde, aby sme mohli rozbehnúť hypotekárne úverovanie poľnohospodárov. To znamená, že poľnohospodári založia túto pôdu bankám a dostanú prevádzkové úvery. V prípade, že nebudú schopní splácať, rozbehne sa trh s pôdou, proste jednoznačne aj v tejto koncepcii musí byť definované, že trhové mechanizmy aj v poľnohospodárstve musia fungovať.

Silu trhu vidím v tom, ak sú kvalitné vlastnícke vzťahy, ak sú dobré obchodné režimy v poľnohospodárstve, tak dospejeme k tomu procesu, ku ktorému by sme mali dospieť, ak chceme ísť do Európskej únie, že sa nám skvalitní štruktúra poľnohospodárskych podnikov, to znamená, že sa dostaneme do stavu, že bude vytváraný prirodzený tlak na znižovanie výrobných nákladov a zvyšovanie výnosov. Ako vidíme, aj v roku 2000 trend bol opačný. Otvorene si to musíme priznať, že výnosy nám klesali a tento výpadok výnosov bol nahrádzaný len zo štátneho rozpočtu. Čiže my objektívne musíme povedať...

(Reakcia ministra.)

No, boli tie výnosy nižšie, to bolo už tu konštatované.

Chcem povedať, že musíme vychádzať aj z dlhodobej koncepcie, že keď máme v strednodobej hospodárskej stratégii jasne naprojektované, že budeme znižovať podiel hrubého domáceho produktu cez prerozdeľovanie, musí aj táto agrárna koncepcia tento stav rešpektovať, lebo nie je možné, aby vláda mala hospodársku politiku, ktorá je v úplnom rozpore s odvetvovou politikou v rôznych rezortoch. Čiže tu vidím ten problém toho zladenia.

Ďalší problém, na ktorý by som chcel poukázať, a nie je riešený v tejto koncepcii, je ten, že musíme otvorene povedať, že je potrebné, či sa nám to páči, alebo nie, prijať politické rozhodnutie, ktoré zmení určitú štruktúru poľnohospodárskej výroby. To znamená, že musíme z doterajších 1 400 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, a podľa informácií, ktoré nám, nám to odporúča aj Európska únia, dá sa povedať, že na nás nalieha, určitú časť tejto ornej pôdy vyňať z kategórie ornej pôdy a presunúť ju do trvalotrávnych porastov, keďže i agrárna reforma Európskej únie ide týmto smerom. A jasne je tu definované, do roku 2006 sa menia kritériá na podporu znevýhodnených oblastí a budú upravené tak, aby sa lepšie integrovali environmentálne ciele do politiky rozvoja vidieka. Schéma znevýhodnených oblastí sa bude postupne transformovať do nástroja na zachovanie a podporu nízkovstupových poľnohospodárskych systémov. To je dôležité, že v nízkoprodukčných oblastiach musíme zmeniť systém obrábania poľnohospodárskej pôdy na nízko vstupové poľnohospodárske systémy.

Čiže tento krok vláda musí podľa môjho názoru urobiť, a tým sa dostaneme do stavu, že môžeme v tých produkčných oblastiach postaviť agrárnu koncepciu do tej podoby, že budeme schopní využiť produkčný potenciál ornej pôdy, dá sa povedať, optimálne na tých 90 %. Teraz je to 60 %. Tým znížime výnosy v tých produkčných oblastiach a zákonite môžeme dosiahnuť solídnu ekonomiku pre tieto podniky, ktoré produkujú v týchto oblastiach. Ale aby sme nezvýšili nadprodukciu, to znamená, že keby sme ponechali tú výmeru, ako je doteraz, tak by sme zákonite zrazili ceny, tak musíme, ja počítam a Európska únia to prepočítala na 108 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, túto ornú pôdu musíme zatrávniť a prijať tam iné modely obhospodarovania, ktoré sú menej náročné na vstupy.

Čiže toto z môjho pohľadu sú zásadné nedostatky, ktoré nie sú v tejto koncepcii odzrkadlené, a preto môžem povedať aj v mene poslaneckého klubu SDK, že túto koncepciu nepodporíme a žiadame vládu, aby bola prepracovaná v duchu Agendy 2000 a modely nástrojov agrárnej politiky, ktoré v terajšom období sú.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kadlečíková. Nikto viac. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ja si dovolím vystúpiť s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Slaného z tohto miesta.

Chcela by som, pán poslanec Slaný, okrem tých racionálnych prvkov, ktoré ste vo vašom vystúpení mali, zdôrazniť jednu vec, že neexistuje vo vyspelých krajinách, ale ani v krajinách strednej a východnej Európy taká, ktorá by desať rokov bola sústavne znižovala dotácie, iba v roku 1997 ich zvýšila. Ale tou krajinou je Slovensko. Čiže nástroje štátnej politiky krajín OECD, Európskej únie sú také, že len a len zvyšujú dotácie, a to či exportné, alebo podporné. Takže asi pravdepodobne ste si to nevšimli.

Ďalšia záležitosť, o ktorej hovoríte, sú otázky vlastníckych vzťahov. Veľmi správne. Vlastnícke vzťahy treba upraviť. Ale najskôr pôdu musí rešpektovať banka ako garanciu, pretože zatiaľ naše banky, a v tom sme tiež výnimka vlastne, pôdu ešte do úvahy neberú pri poskytovaní úverov. Takže to nie je rýdzo poľnohospodársky problém.

A ďalšia otázka, ku ktorej by som sa rada vyjadrila, je tá skutočnosť, že som rada, že ste prišli po jednom roku na to, že Európska únia nepodporuje intenzívne poľnohospodárstvo, ako ste vaším návrhom k zelenej správe odporúčali pred rokom, ale podporuje to poľnohospodárstvo práve cez Agendu 2000, ktoré sa nachádza v okrajovej oblasti. A naša dotačná politika je už veľmi blízko tohto. Takže tá agrárna koncepcia, resp. aj niektoré východiská sú v súlade s tým, kam kráča Európska únia, presnejšie - sme ešte progresívnejší.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Slaný má právo ešte k tomuto vystúpeniu sa vyjadriť.

Nech sa páči.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcem reagovať na pani predsedníčku výboru.

Ja som myslel, a asi sme sa zle pochopili, Európska únia mení filozofiu obhospodarovania pôdy v znevýhodnených oblastiach, tam prechádza na extenzívne formy hospodárenia, ale zvyšuje intenzitu v produkčných oblastiach. Čiže ja vravím, že na Slovensku musíme prostredníctvom nástrojov agrárnej politiky, ak nemáme nadbytok štátnych prostriedkov na riešenie ekonomiky poľnohospodárov, v produkčných oblastiach ísť na intenzívne poľnohospodárstvo a v tých nízkovýnosných ísť na málovstupové poľnohospodárstvo. To je to. Čiže ja ho delím podľa toho, v akej oblasti sa nachádza.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Angelovičová. Po nej sa pripraví pán poslanec Oberhauser.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctená snemovňa,

dovoľte mi vysloviť stanovisko ku Koncepcii agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005.

Predložená koncepcia kladie vysoké nároky, a som presvedčená, že sú reálne, na dosiahnutie stanoveného cieľa, dostať pôdohospodárstvo na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Koncepcia vychádza z troch základných rovín. Sú to legislatívne opatrenia predvstupového procesu Európskej únie. Ďalej sú to reálne podmienky, v akých sa slovenské pôdohospodárstvo nachádza. A v neposlednom rade sú to úlohy programového vyhlásenia vlády - kapitola pôdohospodárstva, ktoré sme schválili na začiatku druhého volebného obdobia.

Je pre mňa pochopiteľné, prečo aj po dvoch rokoch druhého volebného obdobia sa predkladá táto koncepcia. Jej vypracovaniu predchádzali tri základné fakty - vypracovanie Programu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2010, ďalej vypracovanie stratégií, akčných plánov, analýz a ďalších dôležitých podkladov. Ďalej je to široká diskusia odborníkov jednak z praxe a jednak z výskumných ústavov, univerzít a zainteresovaných inštitúcií. A nemalo dôležitým faktom je zohľadnenie európskeho modelu multifunkčného pôdohospodárstva.

Ja osobne vysoko pozitívne hodnotím zdôvodnenie potreby novej agrárnej a potravinovej politiky základných východísk, v ktorých je pôdohospodárstvo rozpracované vo svojich multifunkciách. V súčasnosti vzhľadom na vysokú nezamestnanosť sa zdôrazňuje aj dosah predloženej koncepcie na zamestnanosť. Nikto z nás nepochybuje o tom, že prioritou tejto vlády je okrem iného aj riešenie nezamestnanosti v Slovenskej republike. Preto chcem vysoko pozitívne vyzdvihnúť prezieravosť Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, že súčasťou koncepcií je aj vypracovanie vplyvu napríklad tejto koncepcie na oblasť zamestnanosti v časti štyri Strategické zámery, v časti päť Piliere a v časti sedem Dosahy a stratégie.

V koncepcii sú stanovené strategické zámery, ktoré dávajú základnú orientáciu nášmu pôdohospodárstvu do budúcnosti, a čo sme od vlády žiadali - riešenie stabilizácie pôdohospodárstva, konkurencieschopnosti, podpornej politiky, prispôsobovania sa Európskej únii, rozvoja vidieka a podobne. Za veľmi dôležité ja osobne považujem vypracovanie pilierov agrárnej a potravinovej politiky, programu a nástrojov. Koncepcia obsahuje päť pilierov s trinástimi programami, s cieľom pri každom programe a s uvedením priority každého piliera. Piliere koncepcie sú prehľadné, zrozumiteľné a čo je najdôležitejšie, sú potrebné a očakávané pre naše pôdohospodárstvo z hľadiska zvýšenia jeho kvality, t. j. stabilizácie a rozvoja, ďalej zvýšenia jeho konkurencieschopnosti, ďalej ochrany životného prostredia a zveľaďovania krajiny a v neposlednom rade vstupu do Európskej únie.

Čo sa týka finančného zabezpečenia koncepcie, hneď v úvode tejto problematiky musím konštatovať, že je to najboľavejšie miesto koncepcie, ale vláda sa týmto netají. Presne a objektívne pomenovala opatrenia financovania, či je to úverovanie, dane, riešenie rizikovosti, prevádzkové finančné náklady a podobne. Pri týchto opatreniach sú uvedené ciele, čo sa sleduje týmito opatreniami, a nástroje, ktorými sa dosiahne stanovený cieľ. Napríklad pri úverovaní účinným nástrojom na dosiahnutie cieľa je plynulé financovanie prevádzky v pôdohospodárstve, nákup a skladovanie poľnohospodárskej produkcie a podobne. Je len a len na nás, ako budeme pristupovať k zabezpečovaniu finančných prostriedkov na plnenie stanovených pilierov.

Predložená koncepcia vyúsťuje do záverov a analýz. Uvediem iba analýzu, ktorá sa týka zohľadnenia základného ľudského práva. Právo na výživu, spotrebu potravín. Z analýzy vyplýva, že v ostatných rokoch vplývalo na spotrebu potravín zníženie príjmov obyvateľov, zvýšenie cien potravín a iné.

Ctená snemovňa, ale tento jav nie je javom iba v posledných alebo ostatných dvoch rokoch. To znamená dvoch rokov druhého volebného obdobia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v závere svojho vystúpenia chcem vysloviť svoje presvedčenie, že predložená koncepcia je dokumentom, ktorý objektívne hodnotí skutočnosť, v akej situácii je naše pôdohospodárstvo, príčiny a spôsob, prečo sa dostalo pôdohospodárstvo na takú úroveň. Ďalej koncepcia obsahuje východiská a je návodom na vyvedenie pôdohospodárstva zo súčasnej situácie k cieľu uvedenému v programovom vyhlásení vlády, t. j. dosiahnuť jeho stabilitu a zabezpečiť jeho rozvoj. Táto koncepcia je otvoreným materiálom, flexibilným, a je takým nástrojom, ktorým sa reálne dajú splniť úlohy nášho pôdohospodárstva - o tom som hlboko presvedčená. Ja osobne budem hlasovať za schválenie predloženej koncepcie.

Ďakujem pekne za pozornosť.