Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni.
Jedna faktická poznámka - pán poslanec Delinga. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.
Dávam slovo pánu poslancovi Delingovi.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem reagovať na pani poslankyňu Angelovičovú.
Ja súhlasím, že tá koncepcia má svoje veľké pozitíva a hľadá východiská, len jedno mi nie je jasné pri tom hľadaní, že nehľadáte spoločné východiská vo vládnej koalícii a počuli sme včera, počúvame dnes, ako je vládna koalícia jednotná. A pred chvíľou sme počuli, ako vládna koalícia nechce túto agrárnu koncepciu podporiť. Tak je to zásadný dokument, alebo nie?
Pani predsedníčka sa tu na mňa díva. Hovorila, že treba zabojovať. Tak teraz som skutočne zvedavý, ako zabojujete za túto koncepciu, keď hovoríte, že vláda ju dobre pripravila, že ju treba podporiť. No ale nejako to nevyzerá medzi vami v koalícii tak, že táto koncepcia bude aj odhlasovaná. Takže by ma veľmi potešilo, keby ste, najmä poslanci SDĽ a SOP, zabojovali a čo treba do uznesenia aj presadili. Áno, nech sa dopracuje, ale zabojovať za ňu, aby bolo vidno, že skutočne poľnohospodárstvo potrebuje ten ťah od vás a nepotrebuje len fabrikovať papiere, ale potrebuje fabrikovať reálne výstupy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Oberhauser má slovo. Konštatujem, že pán poslanec nie je v sále.
Vystúpi pán poslanec Gyurovszky.
Nech sa páči.
Poslanec L. Gyurovszky:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
na úvod chcem povedať, že táto koncepcia, ktorá nám bola predložená, myslím si, že predstavuje úctyhodnú a veľkú prácu v analýze samotného stavu poľnohospodárstva a samotného stavu lesníckeho hospodárstva, vlastne lesníctva a potravinového hospodárstva. Myslím si, že tá práca, ktorá tu bola odvedená v tomto smere, si zasluhuje úctu a v každom prípade je potrebné uznanie tým, ktorí túto analýzu urobili.
Je potrebné konštatovať aj to, že ciele, ktoré sú v tejto koncepcii načrtnuté, sú v zásade správne. Naozaj je potrebné pôdohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť Slovenska chápať v tom zmysle, že jednoducho treba ju urobiť viac konkurencieschopnou a tým, aby Slovenská republika a poľnohospodárstvo Slovenskej republiky bolo pripravené na vstup do Európskej únie. V tomto si myslím, že je zhoda medzi poslaneckými klubmi vládnej koalície a medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Problém je však v niektorých bodoch. Určite si každý z poslancov pamätá, keď sme prerokúvali zámer strednodobého hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý tu predložil pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, a keď sme hovorili o tom, že všetko je pekné, všetko je v poriadku, ide len o to, či tieto ciele sú reálne a či existujú prostriedky a spôsoby na to, ako toto naplniť. Bohužiaľ, musím povedať, že v rámci tejto koncepcie tiež nemáme pocit, že to, čo je tu napísané, je jednoducho podložené reálnym ďalším vývojom. A aj keď nie vždy súhlasím s pánom poslancom Bacom, ale musím povedať, že naozaj táto koncepcia a návrh štátneho rozpočtu sú jednoducho v rozpore. To, čo je tu napísané, a to, čo je v štátnom rozpočte Slovenskej republiky, jednoducho nie je v súlade.
Ďalej aby som skončil tie súlady môjho hodnotenia a hodnotenia pána poslanca Baca, musím uznať, že áno, východiskové stavy, ktoré sú v tejto koncepcii uvedené, nezodpovedajú celkom realite. Jednoducho tie princípy a tie údaje, z ktorých sa vychádza v tejto koncepcii, asi naozaj nezodpovedajú tým konkrétnym stavom a tej realite, v ktorej sa poľnohospodárstvo v súčasnom stave nachádza. Po týchto konštatovaniach musím povedať, že táto koncepcia môže byť dobrým návodom na ďalší postup v oblasti potravinárstva a v oblasti pôdohospodárstva, ale v tejto koncepcii nie je žiadny záväzok, nie je žiadna vec, ktorá by zaväzovala vládu alebo parlament na to, aby podľa tejto koncepcie postupovala aj v ďalšom prípade. Môže byť ten cieľ a môžu byť tieto postupy napísané aj najušľachtilejším spôsobom, ale, bohužiaľ, ťažko zaručiť, že to, čo je tu napísané, podľa toho sa bude postupovať v roku 2001, 2002 a už po voľbách ani nehovorím, či nasledujúca vláda alebo nasledujúci parlament si tieto spôsoby a tieto ciele jednoducho osvoja a budú postupovať týmto spôsobom.
Musím súhlasiť s pánom poslancom Slaným v tom, že spôsob použitia peňazí na základe tejto koncepcie nezaručí ten najlepší možný vstup do Európskej únie. Musím síce konštatovať, že v rámci dotačnej politiky dochádza k postupnému zlepšeniu a k postupnému približovaniu sa k reálnym potrebám Slovenskej republiky, ale táto koncepcia, si myslím, nedáva dostatočnú záruku na to, aby táto zmena bola neodvratná, aby táto zmena bola účinná, aby naozaj prispela k väčšej konkurencieschopnosti toho rezortu, o ktorom tu dnes hovoríme.
Na záver chcem povedať, že v rámci tejto koncepcie by som uvítal viac konkrétnosti a jednoducho viac konkrétnych nástrojov na to, či sa bude postupovať podľa tejto koncepcie, alebo či to jednoducho je len slohové cvičenie, alebo či táto koncepcia vôbec je záväzná, či už pre rezort, či už pre parlament, či už pre vládu. Som v tomto ohľade dosť skeptický, keďže tu už bolo uznesenie parlamentu o tom, že treba zmeniť dotačnú politiku. Rezort pána ministra vyhlásil, že to jednoducho nie je možné. Či napríklad pri odhlasovaní tejto koncepcie bude vláda alebo rezort považovať toto odhlasovanie za záväzné, alebo či sa nebude opäť odvolávať na to, že to jednoducho nie je reálne, alebo či toto všetko jednoducho bude viesť k vyššej konkurencieschopnosti tohto rezortu. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády, ako je napísané, je dobrou zárukou na to, aby slovenské poľnohospodárstvo postupovalo k vyšším métam a aby postupovalo tak, aby v Európskej únii bolo toto poľnohospodárstvo konkurencieschopné. Nie je možné však postupovať len tak, že sa vyberajú z vládneho programu veci, ktoré sa hodia, a tie veci, ktoré sa nehodia, sa označia za neprijateľné a nesplniteľné a nedôveryhodné. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády treba plniť komplexne, a v tomto smere musím konštatovať, že táto koncepcia túto komplexnosť nespĺňa.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Gyurovszkému.
V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Oberhauser, ktorý stratil poradie, pretože nebol v sále.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo ako posledný, ktorý vystúpi v rozprave k tomuto bodu, a po ňom pani poslankyňa ako spravodajkyňa má právo na vystúpenie.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
koncepcia lesného hospodárstva predložená v rámci tohto bodu je jednou z koncepcií, ktoré sú naozaj potrebné, aby sme vytýčili na najbližšie obdobie určité ukazovatele rozvoja. V tomto smere iste nemožno spochybňovať predložený materiál, ktorý je spracovaný na vysokej odbornej úrovni a vychádza z tradícií, ktoré v oblasti lesného hospodárstva na Slovensku sú. Naozaj vysoká odborná úroveň slovenského lesníctva je predpokladom na budúci rozvoj tohto odvetvia a koncepcia slúži ako určitý ukazovateľ toho, že vieme charakterizovať, čo je potrebné pre lesné hospodárstvo. Ale len povedať, čo je potrebné, a dať to do tej všeobecnej roviny, do akej sa dostala aj predložená koncepcia, zrejme nepostačí, a preto možno konštatovať vzhľadom na to, že naozaj môžem povedať, že od roku 1980 som bol či už pri tvorbe, alebo pri oponovaní a posudzovaní všetkých koncepcií, ktoré sa vypracovali v lesnom hospodárstve, táto koncepcia, hovorím, hoci je vysoko odborná, neprináša nič nového.
A na dôvažok treba povedať, že vzhľadom na to, že je vo všeobecnej rovine, je ťažko aj kontrolovateľná a vyhodnocovateľná do budúcnosti. V mnohých zelených správach sa stále opakujú tie isté úlohy. Jedna zo základných je prijať zákon o lesoch. A samozrejme, že táto koncepcia hodnotí, že prijať takúto právnu normu je mimoriadne dôležité a potrebné, ale, žiaľ, tá norma jednoducho, ktorá by nanovo upravovala všetky tieto vzťahy a podmienky fungovania, jednoducho zatiaľ na svete nie je, iba v tej podobe, ako pán minister povedal, zatiaľ v nejakej pracovnej na internete. A toto je skutočnosť, že takáto norma jednoducho chýba. Takisto aj ďalšie úlohy, ktoré sú tam charakterizované a zadefinované, sú potrebné, ale je tiež nutné povedať, že kroky na dosiahnutie tej vlastnej realizácie sú známe, ale nie v dohľadne. Na strane 29 sú opatrenia na realizáciu koncepcie, ktoré sa budú zabezpečovať na úrovni vlády. Trošku sa venujem iba týmto.
Ako som už povedal, zákon o lesoch, pripraviť novelu zákona o vlastníckych vzťahoch k pôde, novú finančnú politiku a poskytovanie verejnoprospešných služieb, nová legislatíva týkajúca sa činnosti v lesoch, najmä z hľadiska obmedzenia ich využívania, obhospodarovania vo verejnom záujme, tu sú známe, že majetkové ujmy a všetky problémy okolo toho sú dlhodobo neriešené a ako proste vyhlasovať stále ďalšie a ďalšie národné parky, keď tí vlastníci, ktorí sú tam, jednoducho majú pestovať les a nikto im za to nezaplatí. Čiže takýchto problémov tam, vidíte, je kopa, ale v nedohľadne je ich riešenie a vidíme skôr, že v koncepcii je to konštatované, ale v opatreniach je to bez termínov a bez zodpovedných, ktorí by mali tieto veci zrealizovať. Čiže keď nie sú určené termíny a zodpovední, viete veľmi dobre z vlastných skúseností, že takéto úlohy sa môžu o rok, o dva, o päť znovu zosumarizovať, skonštatovať, ale pravdepodobne budú aj o ďalšie roky neriešené.
Už som naznačil, že veľmi citlivá vec je vzťah k súkromným vlastníkom lesov a aj tí, čo práve pracujú v tomto sektore, veľmi citlivo posudzovali, že v správe je konštatované, že je rovnosť vlastníckych vzťahov k lesom, na strane 4, a že doterajšia prax to vraj potvrdila a nedošlo k diskriminácii žiadnej skupiny vlastníkov. No ťažko povedať to ľuďom v Lučenci, ktorý, keď išlo o súkromného vlastníka lesov, dostal pokutu 40 tisíc korún, a keď išlo o riaditeľa miestneho odštepného závodu, tak za mnohonásobne vyššie previnenie dostal 9 tisíc korún pokutu. Tak jemu asi ťažko vysvetlíte rovnoprávnosť vzťahov medzi týmito dvoma. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Čiže na jednej strane vysoká odborná úroveň, ale na druhej strane malá nádej vzhľadom na to, že nie sú jasne zadefinované termíny a zodpovední, že dôjde k naplneniu toho, čo sa v tejto koncepcii sľubuje.
Jedna vec je ešte, ktorú mimoriadne citlivo posudzujú ľudia, ktorí pracujú v súkromných lesoch a vôbec i neštátnych lesoch, a to je, že štátna správa sa jednoducho nespráva rovnocenne ku všetkým a že si osvojila akýsi prístup nejakého vymáhača, prenasledovateľa a ako keby zastupovala políciu a orgány činné v trestnom konaní voči ľuďom, ktorí hospodária v lesoch. A tu je, myslím, tiež nejaký pomýlený vývoj, ktorý sa síce nie na vrub ministerstva pôdohospodárstva, skôr je to problém ministerstva vnútra, ktoré má na starosti štátnu správu, že keď nedokážeme, že štátny úradník na okresnom úrade a na týchto kompetentných úradoch nebude postavený v takej pozícii, že slúži ľuďom, ale že je nejaký prenasledovateľ ľudí, tak ťažko nájdeme medzi občanmi porozumenie aj pre mnohé vysoko odborné návrhy a riešenia do budúcnosti.
Preto by som na záver konštatoval iba toľko, že, hovorím, hoci koncepcia je odborne pripravená, kvalitne, ale nie je veľkou nádejou na praktické riešenia, a preto myslím, že zostáva ďalej úloha ministerstva pôdohospodárstva, aby hľadalo ďalšie kroky na skvalitnenie a zlepšenie takýchto materiálov, aby mohli naozaj byť prospešné a prínosom pre všetkých, ktorí v danej oblasti pôsobia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Oberhauserovi.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste vypli telefóny.
Jedna faktická poznámka - pán poslanec Faič. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsdajúci.
Pri všetkých výhradách a kritike orgánov štátnej správy by som mal jednu pripomienku k pánovi poslancovi Oberhauserovi. Neviem si predstaviť, že by sa štátna správa mala správať ako neštátna správa, pretože má určité úlohy v záujme štátu. A nazdávam sa, že pán poslanec Oberhauser to vie, pretože v nedávnej minulosti pôsobil ako šéf jedného ústredného orgánu štátnej správy. Takže chcel som len na túto jednu rozpornú skutočnosť upozorniť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
V rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy.
Ešte má možnosť reakcie na toto vystúpenie pán poslanec Oberhauser.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že ide o nedorozumenie v tejto súvislosti. Iste myslím si, že štátna správa musí plniť aj zákonné povinnosti, ktoré súvisia určitým spôsobom s usmernením tých, ktorí majú dodržiavať zákon, ale jednoducho treba vidieť, že v demokratickom svete úrady podobného typu fungujú naozaj ako preventívne, ako upozorňujúce, a nie ako trestajúca ruka. A máme, žiaľ, príklady, že si trúfajú najmä na dôchodcov, ktorým potom nechávajú exekučným príkazom strhávať z ich dôchodkov a dostávajú ich do veľmi ťažkého položenia, a na tých, ktorí majú silu a vedia povedzme presadiť si svoje, tak na tých si tak ďaleko netrúfajú. A to je smutné v tomto doterajšom vývoji.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Konštatujem, že vystúpili všetci poslanci, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa, či chce vystúpiť pani poslankyňa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kadlečíková - ako spravodajkyňa.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
odporúčania OECD vo vzťahu k Slovenskej republike a k jeho agrorezortu sú zvýšiť poľnohospodársku a potravinársku produkciu, a to za účelom udržania potravinovej bezpečnosti a lepšej konkurencieschopnejšej pripravenosti na vstup do Európskej únie. To znamená, že naše poľnohospodárstvo nie je na odpis, s naším poľnohospodárstvom sa počíta a o jeho výkonnosti či o jeho možnostiach sa vie. Kto to nechce vidieť a chápať, tak potom podporuje tú biedu, ktorá sa po slovenskom vidieku v súčasnom období rozmáha.
Takže je to druhá koncepcia, ktorá je pripravená v období transformácie. Tá prvá zohrala svoju úlohu, dá sa povedať, že bola dostatočne kvalitná, bola dostatočne motivujúca, aj keď už vo svojej záverečnej fáze nemala dostatok síl, ale to bolo pochopiteľné už aj preto, že sa mnohé podmienky, vlastnícke alebo aj ekonomické, zmenili na to, aby dotiahla do konca všetky zámery. Preto bolo potrebné pripraviť druhú koncepciu a táto koncepcia bola pripravená tímom tých najlepších odborníkov Slovenskej republiky, ktorí pôsobia vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorí pôsobia vo Výskumnom ústave lesníckom, ktorí pôsobia na našich troch pôdohospodársky orientovaných univerzitách, ale ktorí zároveň pôsobia aj na mnohých ďalších vzdelávacích či iných podporných inštitúciách. Títo experti sú uznávaní, sú pozývaní do zahraničných výborov a vlastne vedia presne, ako svet kráča, ako kráča Európa v oblasti poľnohospodárstva.
Takže to, čo je tu predložené a čo je pripravené, dá sa povedať, že je aj progresívne. Totiž táto koncepcia vychádza z globálnych súvislostí, rešpektuje moderné trendy a regulácie, ako aj progresívne prístupy. Vo svojich východiskách je spracovaná s nadhľadom a zahŕňa všetky rozhodujúce oblasti. Piliere agrárnej politiky sú definované strategicky vyvážene, progresívny je multifunkčný prístup k poľnohospodárstvu, a to je celkom určite nóvum v tejto koncepcii, ako aj snaha o udržanie a rozvinutie produkčne výkonného poľnohospodárstva.
Prívlastok koncepcie revitalizačno-adaptačná je primeraný. Súčasné problémy poľnohospodárstva sú výsledkom nevýkonnej a nedokonalej inštitucionálnej výstavby. Odrážajú nestabilitu podnikateľského prostredia, nerozvinutosť a neprehľadnosť kapitálových a finančných tokov. Neboli vytvorené stimuly na to, aby po právnej transformácii nastala ekonomická transformácia podnikateľských subjektov. Zatiaľ ide skôr o proces živelný, ktorý spôsobuje odliv kapitálu z odvetvia. Poľnohospodárstvo treba chápať z hľadiska jeho poslania na ostatnú, ale najmä na vidiecku zamestnanosť. Jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve vytvára v spracovateľskom priemysle a v službách 1,3 pracovného miesta, a to teda mimo samotného rezortu.
V koncepcii je správne navodený smer na výrobu obnoviteľných zdrojov energie. Aj to je európsky trend. V krajine, akou je Slovensko, tieto môžu nadobudnúť značný význam. V koncepcii sa viackrát spomína podpora exportu. Táto sa však bude znižovať, o čom svedčí napríklad už dnes uplatňovaného systému dvojitej nuly medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Exportné dotácie by preto nemali mať výsadné postavenie v tejto koncepcii. Koncepcia vo svojich základných cieľoch hovorí o európskom modeli multifunkčného poľnohospodárstva a o zabezpečení cenovo dostupných a zdravotne neškodlivých potravinách. A to je silná stránka tejto krajiny. Takže nie podporovať dovoz, ale predovšetkým domácu výrobu, ako aj dosiahnutie plošného využívania disponibilných výrobných zdrojov, dosiahnutie dôchodkovosti v poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj primeraných príjmov pre ľudí.
Predmetom koncepcie sú aj modernizácia poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ako aj prijatie opatrení na nápravu viaznucích finančných tokov. Podstatným cieľom je posilnenie konkurencieschopnosti na domácom a zahraničnom trhu, pričom silnou stránkou má byť využívanie komparatívnych výhod z koncentrovanej výroby, ktorá sa považuje práve aj z hľadiska OECD, ale aj agropotravinárskych podnikateľov v krajinách Európskej únie za silnú stránku, a preto je Slovenská republika zaujímavá, a preto pri prijímaní do Európskej únie nebude mať naša republika problémy, tak ako napríklad Poľská republika práve pri samotnom poľnohospodárstve.
Reštrukturalizácia potravinárskeho priemyslu zdôrazňuje infraštruktúru obchodu, ako aj exportnú podporu. Zdôrazňovanie potreby posilniť marketingovú infraštruktúru agropotravinárskeho sektora je správne. Rovnako racionálny je aj podnet zaviesť cieľovo orientované programy na žiaducu produkciu, investičnú výstavbu a reštrukturalizáciu poľnohospodárstva. Medzi piliere agrárnej a potravinovej politiky sa zaraďujú aj trhové režimy na rozhodujúce komodity. Ide o záležitosť, ktorá je plne kompatibilná s krajinami Európskej únie. Avšak chcela by som poznamenať, že niektoré ekonomické nástroje sú limitované a mechanicky sa opakujú. Pritom treba zdôrazniť, že práve ich diverzifikovanosť a nápaditosť či vynaliezavosť nám môže významne pomôcť v časoch liberalizácie trhu a pred vstupom do Európskej únie.
V koncepcii sa spomína aj orientácia na dojnice bez trhovej produkcie mlieka. Čo nás k tomu vedie, pýtam sa, pán minister, keď vlastne nevieme domácou výrobou mlieka v niektorých oblastiach Slovenska pokryť požiadavky spracovateľov mlieka? Naozaj to už začína pracovať trhová ekonomika a predpokladám, že postupne sa budú zvyšovať trhové ceny mlieka. Takže ak máme na produkciu, prečo by sme sa mali obmedzovať a byť skromní práve v tejto koncepcii.
Ďalšia otázka, ktorú by som chcela podporiť, je zavedenie rizikového fondu škôd a hlavne teda sa aj spýtať, z akých zdrojov by takýto fond mal vznikať. Opakujem, ide opäť o kompatibilný nástroj, ktorý s krajinami Európskej únie je zhodný a ktorý vlastne umožňuje bez problémov riešiť problémy, ako je sucho, resp. teda iné závažné či už klimatické, alebo ďalšie poruchy napríklad aj trhových vzťahov. Odporúčam, aby medzi priority exportu bol zaradený aj odchov mladého dobytka, resp. teda export mladého dobytka, pretože o tento najmä v krajinách južnej Európy začína byť veľký záujem, považuje sa za jednu z našich najsilnejších stránok.
Oceňujem komplexne pripravený legislatívny návrh úprav lesníckej politiky, aj keď tieto prešli mnohými vývojmi. Viem, že to nie je výsledok práce len tejto vládnej koalície, že na týchto otázkach sa pracovalo v predchádzajúcom období, a oceňujem aj úmysel zalesňovania pôdy, menej úrodnej pôdy, ktorý je tu práve zdôraznený, a s tým súvisí aj ekologizácia našej krajiny. Ale zároveň je to aj odpoveď na otázku zdravého životného prostredia, ale k tomu treba pridať, že aj ochrany života občanov, pretože to nie je len o zalesňovaní, ale je to zároveň aj o udržiavaní lesníckeho prostredia a vodných tokov. Lenže na to je potrebné potom patrične zvýšiť aj rozpočet. Čo sa, samozrejme, nestalo, pretože na lesnícku politiku opäť sa dostalo menej prostriedkov, ale Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo pripravuje do rozpočtu určité pozmeňujúce návrhy.
Vážené dámy,
vážení páni,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
verím a som presvedčená, že obidve koncepcie pomôžu mobilizovať zladené postupy všetkých zúčastnených a umožnia nám hovoriť o evidentnom, presvedčivom a dlhodobom rozvoji v nadchádzajúcich rokoch aj v rezorte pôdohospodárstva, pretože rezort pôdohospodárstva na to má.
S mojimi kolegami zo Strany občianskeho porozumenia túto koncepciu podporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni spravodajkyni výborov, ktorá pracovala v tejto funkcii pri prerokúvaní tejto koncepcie.
Pýtam sa, pán minister, či chcete vystúpiť aj vy.
Nech sa páči, pán minister Koncoš vystúpi k záveru rozpravy.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovolím si reagovať na niektoré názory, ktoré odzneli v rozprave.
Len veľmi stručne na pána podpredsedu Národnej rady Andela ohľadom ležiacej pôdy. Je to pôda, ktorá zostala predovšetkým po obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli po privatizácii. Je to pôda, ktorá sa prenajíma novým subjektom, veľakrát pôda neznámych vlastníkov, kde treba ozrejmiť vlastníctvo. Je tu však aj pôda, kde sú vlastníci známi, ale z rôznych dôvodov pôdu sami neobhospodarujú a nie sú ochotní ju prenajať. Na Slovensku v minulom období sa neobrábalo viac ako 30 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Domnievam sa, že ak zavedieme prísnu kontrolu s využitím diaľkového prieskumu zeme v horských oblastiach a v znevýhodnených oblastiach, tejto pôdy bude o niečo viac. Opatrenia smerujúce k vybavovaniu ozrejmenia vlastníctva sú rozpracované a realizujú sa. Mrzí ma však, že aj dnes Národná rada odhlasovala uznesenie nepokračovať ďalej v rokovaní a nehlasovať o novele zákona o katastri, pretože aj tento zákon a jeho novela, zmeny v katastrálnych úradoch, v správe katastra sú nevyhnutným predpokladom rýchlejšieho pokračovania v ozrejmení vlastníckych vzťahov.
K poznámke pána poslanca Baca, že vláda neplní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a pôdohospodársky výbor nesplnil úlohy zo zelených správ, ktoré boli uložené pri prerokúvaní zelených správ pred rokom, nechcem tu opakovať, ale výbor dostal podrobnú informáciu o tom, ako boli jednotlivé úlohy rozpracované. Môžem ubezpečiť panie poslankyne a pánov poslancov, že sme sa zaoberali všetkými uzneseniami, ktoré boli prijaté, treba však uznať, že niektoré majú odporúčací charakter a nebolo možné všetky realizovať.
Chcem zdôrazniť a ubezpečiť pána poslanca Baca, že predložená koncepcia agrárnej a potravinovej politiky nie je likvidačnou koncepciou pre slovenské poľnohospodárstvo. Ak hovorí o nejakom cieli, ktorý by mal umožniť výpredaj poľnohospodárskej pôdy do zahraničia, neviem, na základe akých argumentov a na základe čoho, pretože vláda jednoznačne v pozičnom dokumente prijala požiadavku a zaujala stanovisko 10 rokov, teda požiadať Európsku úniu o lehotu 10 rokov na to, aby sa poľnohospodárska pôda a lesná pôda nepredávala pre zahraničné osoby.
Vrátim sa ešte k výsledkom za prvých 9 mesiacov tohto roka. Pán poslanec, zrejme si sa opieral o odhad, ktorý rozoberal riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva, ja som citoval zo štatistickej správy o hospodárskych výsledkoch za poľnohospodársku prvovýrobu a citujem: "V porovnaní s identickým obdobím predchádzajúceho roku došlo k poklesu celkového počtu podnikov o 3 %, najmä poľnohospodárskych družstiev, o 4,3 %, a to v dôsledku zániku a ukončenia činnosti, pričom počet obchodných spoločností sa takmer nezmenil." Teda nie o nejakých 16 % alebo, ja neviem, 216 podnikov, jednoducho počet tých podnikov, ktoré sa dostali do konkurzu, sa znížil o 3 %.
(Reakcia poslanca z pléna.)
Takže to nie je o inom, to je absolútne nie o inom, bolo hodnotených štatisticky, pán poslanec Baco, 1 099 podnikov, opakujem, neboli hodnotené 3 %, ktoré sa dostali do konkurzu.
(Reakcia poslanca z pléna.)
A ešte zdôrazním a opäť citujem z tejto správy: "Za pozitívne možno považovať, aj keď mierny, nárast hmotného investičného majetku, a to v dôsledku zvýšenia investičnej aktivity o 5,3 %."
(Reakcia poslanca z pléna.)
Môžeš sa čudovať, koľko chceš, môžeš sa chechtať, ale je to neodškriepiteľný fakt. Prosím ťa, netvár sa tak bohorovne, pretože ak hovoríme o problémoch súčasného poľnohospodárstva, tak vyplývajú aj z toho, že už v roku 1997, a to som ti už zdôraznil niekoľkokrát, nemal kto poľnohospodárom platiť za úrodu, neboli doriešené finančné nástroje, neboli doriešené finančné toky a niektorí poľnohospodári, najmä súkromne hospodáriaci roľníci, nemali zaplatené za dvojročnú úrodu. Takže netvár sa, ešte raz ťa prosím, bohorovne a pozri sa na to, čo si zanechal. Ja som tu citoval, v akej pozícii bol Fond trhovej regulácie, v akej pozícii boli ostatné fondy, celý rok 1999 takmer do niektorých fondov do pol roka sme len platili do roku 1998 schválené zmluvy, ktoré podnikatelia pouzatvárali s jednotlivými fondmi. Len sme hasili a sanovali to, čo zostalo z roku 1998 nekryté.
Pozitívom bol tiež nárast finančného majetku o 52 %, teda disponibilných peňazí na účtoch v bankách, pán poslanec. A čo je dôležité, stav zásob dosahujúci 47-percentný podiel na výnosoch sa v medziobdobí znížil len o 0,65 %, a to predovšetkým v poľnohospodárskych družstvách. Vo finančnom vyjadrení zásoby predstavovali až 73 % z tržieb za vlastné výkony, to znamená, že realizácia produkcie tiež nie je ukončená, aj keď určitý objem zásob je vzhľadom na charakter výrobného procesu v poľnohospodárstve nevyhnutný na chod hospodárskej činnosti podnikov.
Chcem teda zdôrazniť, že ak áno, sám som poukázal na nižšie tržby a na zníženie tržieb medziročne, čo je nakoniec vzhľadom na to sucho, ktoré tu bolo reálne nevyhnutné, ale predsa len poľnohospodári aj vďaka doriešeniu nákupu na verejné sklady, vďaka prefinancovaniu nepredávajú celú svoju zásobu a čakajú na výhodnejšie ceny a čakajú na možnosť realizácie za výhodnejšie ceny. Nie sú k tomu ani nútení, pretože ich financie, finančná zásoba sa zvýšila o 52 %. Samozrejme, že tým nechcem povedať a vzdialil by som sa od reality, keby som tvrdil, že všetky problémy sú zažehnané, zďaleka nie. Nedokázal sa zvrátiť vývoj v stavoch hovädzieho dobytka, nedokázal sa rýchlejšie, dôraznejšie podporiť rozvoj chovu ošípaných. Chcem však zdôrazniť, že cenové nožnice, ktoré sa tu roztvárali za desať rokov, som presvedčený, že vývojom cien, farmárskych odbytových cien spolu s príplatkami, s dotačnou politikou sa v roku 2000 už zatvoria a že ich roztváranie nebude ani v roku 2001. Je to vďaka tým opatreniam, ktoré sme prijali na stabilizáciu cien, na stabilizáciu výroby, na stabilizáciu podnikateľských istôt poľnohospodárov na pôde.
Samozrejme, že koncepcia vychádzala, pretože bola rozpracúvaná v závere minulého roku a v I. štvrťroku tohto roka, z odhadov na rok 2000 a neuvažovalo sa s takými katastrofickými dosahmi sucha do objemu hrubej poľnohospodárskej produkcie a hrubej výroby. To však nie je dôvod, aby sa spochybňovali predpoklady, ktoré sú v koncepcii zakotvené. Ja nechcem tu zbytočne zaťažovať Národnú radu, pretože celý vývoj v produkcii obilnín, olejnín, zemiakov, vo výrobe cukrovej repy a cukru, v stavoch hovädzieho dobytka, vo výrobe mlieka, mäsa, hovädzieho, bravčového mäsa i hydiny, vajec, ostatných rozhodujúcich komodít je v koncepcii uvedený. Len pre zaujímavosť, nad 4 200 ton obilnín je reálnych. Tie už na Slovensku sa vyrábali a dopestovávali. Opakujem, som presvedčený, že aj budúci rok už bude znamenať zásadný zvrat, pretože na Slovensku sa kvalitne zasialo 460 000 ha ozimín.
Tieto východiskové, resp. cieľové množstvá korešpondujú aj s tým, čo by Slovensko malo dosiahnuť z hľadiska vyrovnanosti zahraničného obchodu. Pri všetkých komoditách, ktoré som citoval, je i vo výrobe, teda v cieľoch, ktoré by mala výroba dosiahnuť, zabezpečovaný mierny prebytok oproti domácej spotrebe, a tá by mala výrazne vzrásť. Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky nie je odtrhnutá od ostatných koncepcií, ako to naznačil pán poslanec Slaný, ale tá vychádza aj z rastu hrubého domáceho produktu, aj z rastu kúpnej sily obyvateľstva a z vývoja ostatných makroekonomických ukazovateľov vrátane inflácie.
Pán poslanec Delinga sa pýtal, ako to bude s koncepciou, keď nebudú zabezpečené finančné zdroje jej krytia, či budú zabezpečené všetky piliere, ktoré sú v koncepcii rozpracované. Opäť chcem zdôrazniť, a odpovedám aj pánovi poslancovi Slanému, koncepcia nevychádza len zo štátnych dotácií a zo štátnych financií. Koncepcia vychádza z ostatných zdrojov. Koncepcia vychádza aj z bankovej politiky. A myslím, že zmeny v úverovej politike sa dostatočne prejavili už v tomto období. Ak sú tu zástupcovia poľnohospodárov ako hostia na balkóne, môžu potvrdiť, že už teraz poľnohospodári nemajú zásadný a väčší problém získať úvery za 11 až 12 %. Je teda reálne, že značná časť dotačných prostriedkov bude - a čo ďalej väčšia - využívaná práve na bonifikáciu a podporu čerpania úverov na uľahčenie ich splácania s prijatím nástrojov na dlhodobé zdroje do investičnej oblasti, na dlhodobé úvery do kapitálových vkladov.
Súhlasím s tým, to sa týka nakoniec aj samotného investovania, súhlasím s tým, že treba venovať viac priestoru rozpracovaniu dosahu koncepcie na pracovné sily, na vývoj počtu pracovníkov a na odmeňovanie na človeka ako nezastupiteľný faktor, nezastupiteľný prvok, ktorý bude koncepciu na každej úrovni zabezpečovať.
Ešte azda k tej dotačnej podpore. V jednotlivých rokoch od roku 1995, tá sa vždy pohybovala, až na rok 1997, len na úrovni 7 mld. korún a niečo. Len v roku 1997 sa, chvalabohu, zvýšila na 8 207 mil. korún, v roku 1998 na 8 034 mil. korún. Bohužiaľ, v roku 1999, a to dávam poslancovi Bacovi za pravdu, poklesla celková dotačná podpora na 7,7 mld. korún. V roku 2000 sa už zvýšila na 8 626 mil. a v rozpočte na rok 2001 je zabezpečená na úrovni 9 128 mil. korún. Áno, návrh štátneho rozpočtu nekryje zámery koncepcie o 1,5 mld. korún. Otvorene poviem, rátame aj s tým, že miliarda korún, ktorú štátny rozpočet zapožičal pre Štátny fond trhovej regulácie, sa bude môcť využívať aj v budúcom roku na podpornú obchodnú politiku Štátneho fondu trhovej regulácie.
Pán poslanec Slaný tu vyjadril obavy, že koncepcia nerešpektuje európske trendy a že silne preferuje štát. Obávam sa, pán poslanec, že predsa len vám niektoré zásadné opatrenia z koncepcie nejako ušli pozornosti, pretože na strane 11 v zmenách podpornej politiky sa hovorí: "Zvýšime efektívnosť doterajšej dôchodkovej podpory poľnohospodárskym subjektom prostredníctvom diverzifikácie s jasnou špecifikáciou účelu podpory." Opatrenia v roku 2000, ktoré sa opierali aj o uznesenie Národnej rady, opatrenia na rok 2001 vychádzajú prísne z tohto cieľa. Rovnako ako postupná zmena systému podpory znevýhodnených oblastí prechodom na viacúrovňovú podporu, čo znamená oddelenie podpory zameranej na udržiavanie krajiny, plnenie environmentálnych úloh a vhodnú poľnohospodársku výrobu pre tieto oblasti.
Práve v tomto duchu sa orientujeme aj na podporu chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka, teda na podporu tých činností, ktoré sú menej náročné na investície, menej náročné na intenzívnu výživu a na intenzitu poľnohospodárstva. Naším cieľom nie je za každú cenu robiť intenzívne poľnohospodárstvo v horských a podhorským oblastiach, naším cieľom je udržať v týchto oblastiach život a podporiť, ešte raz opakujem, dosiahnuť teda oddelenú podporu zameranú na udržanie krajiny a plnenie environmentálnych úloh a na vhodnú poľnohospodársku výrobu pre tieto oblasti. Aj s týmto cieľom už niekoľko rokov je v dotačných smerniciach dosť výrazná podpora 6 000 korún na 1 ha zatrávnenia ornej pôdy. Ak, samozrejme, toto zatrávnenie je trvalé. Opakujem, 6 000 korún. Ja by som láskavo dával do pozornosti všetkým, ktorí sa mienia poľnohospodárstvom zaoberať práve v horských oblastiach.
Ak som spomínal integrovaný program poľnohospodárskej výroby a vodného hospodárstva na Východoslovenskej nížine, rátame so zatrávnením 11 tisíc ha práve na Východoslovenskej nížine, teda v tých oblastiach, ktoré sú viac-menej každoročne alebo aspoň sporadicky zatápané.
Nesledujeme teda nič iné, pán poslanec Slaný, a v koncepcii je to, opakujem ešte raz, rozpracované len to, čo ste tu požadovali a čo koncepcii, bohužiaľ, vyčítate.
Pán poslanec Gyurovszky vyčíta koncepcii, že nekomplexne reaguje na programové vyhlásenie. Pán poslanec, koncepcia je do roku 2005, domnievam sa, že do roku 2005 sa doriešia všetky problémy, ktoré súvisia aj s programovým vyhlásením vlády, ktoré je pripravené do roku 2002.
K pánu poslancovi Oberhauserovi. Domnievam sa, že koncepcia lesníckej politiky rozpracovaná do jednotlivých pilierov vystihuje tie najnutnejšie úlohy, ktoré v lesníctve treba zabezpečovať. Chcem vyzdvihnúť najmä pilier číslo 1, program číslo 1, a to je riešenie vlastníctva, správy lesných pozemkov, núteného nájmu, úhrady nákladov za obmedzovanie vlastníckych vzťahov, doriešenie správy lesných ciest. Program 2, riešenie združovania vlastníkov neštátnych lesov, právne usporiadanie pozemkových spoločenstiev, teda aj to, na čo ste upozorňovali vo svojom vystúpení k zeleným správam. Nakoniec sám ste konštatovali, že založiť komoru vlastníkov, o ktorej ste vy hovorili, nie je také jednoduché, pretože na to treba skutočne vôľu všetkých neštátnych vlastníkov lesa. Samozrejme, že niektoré kroky nie sú termínované v koncepcii, sú termínované v pláne legislatívnych úloh. Niektoré nemôžu byť termínované tu, pretože za ich plnenie, alebo sú teda v kompetencii iných rezortov. Aj ono odškodnenie za imisnú záťaž lesov, za ostatné nepriaznivé vplyvy vyplýva zo zákona o ochrane prírody a krajiny a tento je v kompetencii vrátane nariadení vlády a od ostatných podzákonných opatrení ministerstva životného prostredia. Takto by som mohol pokračovať aj k ostatným pilierom. Myslím si, že koncepcia nemôže dať odpoveď na všetky konkrétne opatrenia.
K pani predsedníčke výboru azda len toľko: Rizikový fond, jeho základ by mal byť založený aj časťou prostriedkov, ktoré boli vyčlenené v tomto roku na sucho, nevyčerpajú sa, pretože skutočné škody sú nižšie, ako bol odhad celkových škôd. Predpokladám, že minimálne 300 mil. korún by sa teda použilo na založenie ako istina, ako základ na založenie rizikového fondu. Domnievam sa, že vývoz mladého hovädzieho dobytka finančne a dotáciami netreba podporovať, pretože ceny, ktoré sa dosahujú pri obchode, sú výhodné, vývozu nebránime, aj keď je limitovaný do váhy 300 kg živej hmotnosti. Snažíme sa však, a bol by som veľmi rád, keby namiesto mladého hovädzieho dobytka sme dokázali vyvážať kvalitné jatočné hovädzie mäso, hovädzie štvrtiny. Myslím si, že potreba zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu pre Štátny fond zveľaďovania lesa je evidentná, treba však otvorene povedať, že je závislá od vývoja štátneho rozpočtu a od vývoja príjmov štátneho rozpočtu.
Myslím, že k tým kravám, k pestovnej produkcii mlieka som zaujal stanovisko.
Ďakujem za pozornosť.