Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenom rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

návrh Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 a Koncepcie lesníckej politiky Slovenskej republiky do roku 2005.

Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh koncepcie uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš.

Pán minister, máte slovo.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Vážený pán podpredseda a pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vláda vo svojom programovom vyhlásení z roku 1998 deklarovala, že základom jej pôdohospodárskej politiky bude vypracovanie programu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva do roku 2010, ktorý stanoví rozhodujúce ciele jednotlivých odvetví na najbližšie desaťročie. Tento dokument bol vypracovaný v decembri 1999 aj prerokovaný vládou Slovenskej republiky.

V nadväznosti na tento program predkladáme Národnej rade Slovenskej republiky po predchádzajúcom rokovaní vo vláde 13. septembra tohto roku odvetvové koncepcie agrárnej a potravinovej politiky a lesníckej politiky do roku 2005. Súčasťou predkladaného materiálu mala byť aj koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005. Vzhľadom na niektoré aj dnes v Národnej rade spomínané problémy vodného hospodárstva sme požiadali predsedu vlády Slovenskej republiky o súhlas s odsunom termínu jej predloženia do konca roka 2000.

Potreba nového programu poľnohospodárstva a potravinárstva a nadväzujúcej koncepcie agrárnej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 vyplynula hlavne z dôvodov vytvorenia predpokladov na trvalý rozvoj agropotravinárskeho komplexu, z potreby zosúladiť slovenskú agrárnu politiku so spoločnou agrárnou politikou Európskej únie a pripraviť poľnohospodárstvo a potravinárstvo na vstup do Európskej únie tak, aby bolo schopné čeliť konkurenčnému tlaku v jednotnom európskom trhu, a tiež z nevyhnutnosti reagovať na ďalšiu liberalizáciu svetového agropotravinárskeho obchodu po novom kole rokovaní WTO a na postupujúcu globalizáciu ekonomiky.

Pri príprave koncepcií sa vychádzalo zo strategických materiálov schválených vládou Slovenskej republiky. Nielen z už spomínaných programov, ale aj zo Stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky, z Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky a z Akčného plánu národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku.

V koncepcii deklarujeme, že je národným záujmom Slovenska udržať produkčné poľnohospodárstvo zabezpečujúce celospoločensky efektívne celoplošné obhospodarovanie pôdneho bohatstva krajiny a potravinovú bezpečnosť krajiny v hlavných druhoch poľnohospodárskych plodín. Vychádzame pritom z toho, že okrem zabezpečenia produkcie ponuky potravín je poľnohospodárstvo významným producentom verejných statkov, ako sú ochrana a udržiavanie prírodných zdrojov, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, tvorba rekreačného prostredia, udržiavanie osídlenia, udržiavanie životného prostredia a podobne, ktoré však nie sú v trhových cenách uhradzované, resp. ktorých efekt sa prejavuje v iných sektoroch národného hospodárstva.

Rozhodujúcim strategickým rámcom Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 je vytvorenie produkčne výkonného trvalo udržateľného multifunkčného poľnohospodárstva schopného plnohodnotne sa začleniť do zväzku krajín Európskej únie. Na uvedených princípoch sú formulované hlavné ciele a strategické zámery agrárnej a potravinovej politiky na strednodobé obdobie, ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich oblastí:

1. Stabilizácia odvetvia a vytvorenie konkurencieschopného agropotravinového sektora schopného obstáť v konkurenčnom prostredí Európskej únie pri primeranej dôchodkovosti.

2. Zabezpečenie dostatočnej ponuky cenovo prístupných, kvalitných a zdravotne neškodlivých potravín domácej výroby na uspokojenie domáceho dopytu pri súčasnom využívaní výhod medzinárodnej obchodnej výmeny.

3. Zabezpečenie plošného využívania disponibilných výrobných zdrojov poľnohospodárstva, najmä pôdy, ktorej udržiavaný stav je významný na zachovanie rázu krajiny, kultúrne dedičstvo, rekreačné a iné nepoľnohospodárske ekonomické využívanie územia.

4. Podpora rozvoja regiónov, najmä vo vidieckych oblastiach, s významným podielom poľnohospodárstva a nízkou hustotou obyvateľstva prostredníctvom rozvoja alternatívnych ekonomických činností a tvorby doplnkových zdrojov na udržiavanie zamestnanosti a poľnohospodárske využívanie zdrojov v medziach trvalo udržateľného rozvoja.

5. Prispôsobenie poľnohospodárstva environmentálnym požiadavkám na ochranu pôdy, vôd, ovzdušia a zachovávania prírodného prostredia, druhovej rozmanitosti a ochrany tradičných génových zdrojov.

6. Príprava na vstup do Európskej únie.

Opatrenia na realizáciu týchto cieľov a zámerov sú členené do piatich pilierov, trinástich programov obsahujúcich konkrétne nástroje a opatrenia agrárnej a potravinovej politiky na nasledujúcich 5 rokov. Súčasťou materiálu je kvantifikácia predpokladaných prínosov a nákladov súvisiacich s realizáciou koncepcie. Návrh riešenia je postavený náročne vo vzťahu k potrebe riešenia jednotlivých problémov, pritom však vychádza z reálnych podmienok v národnej ekonomike. Podstatou nového prístupu k podpornej politike je výrazné posilnenie princípu adresnosti a kontrolovateľnosti poskytovaných transferov.

V súlade so strednodobou koncepciou finančnej politiky uplatňuje sa len zvýšenie priamych dotácií podnikateľským subjektom na programy rozvoja chovu dobytka a oviec, programy rozvoja vinohradníctva, ovocinárstva a zeleninárstva. Na druhej strane treba rátať s výrazným znížením mimorozpočtových zdrojov. Celkové zvýšenie zdrojov v roku 2005 oproti roku 2000 predstavuje len 4,6 %. Pri predpokladanom raste hrubej pridanej hodnoty o 22 % sa tak efektívnosť vložených zdrojov vyjadrená prírastkom podielu hrubej pridanej hodnoty na celkových zdrojoch za roky 2000 - 2005 zvýši o 17,4 %. Dávam opäť do pozornosti pánovi poslancovi Tatárovi.

Na druhej strane sa dokument zaoberá aj možnými rizikami, ku ktorým môže dôjsť v prípade, ak sa táto koncepcia neprijme. Samostatnú prílohu koncepcie tvorí návrh reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu podľa jednotlivých odvetví, v ktorom sa komplexne hodnotia ciele potravinovej politiky do roku 2005 a navrhuje sa stratégia a konkrétne opatrenia na reštrukturalizáciu jednotlivých odborov s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti vrátane kvantifikácie potrieb finančných prostriedkov.

Koncepcia lesníckej politiky vychádza z dlhodobých strategických cieľov lesníctva v súlade s globálnymi záujmami obyvateľstva, ktorými sú zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov. Zohľadňuje špecifiká lesného hospodárstva, najmä extrémne dlhý produkčný čas a ničím nenahraditeľné plnenie verejnoprospešných funkcií, medzi ktorými majú prioritu pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická, prírodnoochranná, krajinotvorná, rekreačná a liečebná funkcia. Programové ciele lesníctva do roku 2005 vychádzajú z cieľov, stratégie, koncepcie cieľov lesníctva a štátnej lesníckej politiky v 21. storočí. Sú zamerané na obhospodarovanie všetkých lesov bez rozdielov vlastníctva tak, aby prinášali všestranné trvalé úžitky ich vlastníkom a plnili verejnoprospešné funkcie. Zmierňovanie a odstraňovanie dôsledkov pôsobenia antropogénnych škodlivých činiteľov, najmä emisií, optimálne využívanie produkčných schopností a vytváranie dôchodkových zdrojov, inštitucionálne dobudovanie lesníctva, rozvoj medzinárodných vzťahov a kompatibilitu s krajinami Európskej únii.

Prioritnou úlohou v legislatívnych nástrojoch štátnej lesníckej politiky je príprava komplexnej právnej úpravy o lesoch a súvisiacich vykonávacích predpisov, ktorá by upravila doteraz legislatívne neriešené alebo nedostatočne riešené problémy a zabezpečila súlad a previazanosť ustanovení, právnych predpisov s právnymi predpismi Európskej únie. V novej legislatíve týkajúcej sa akýchkoľvek činností v lesoch, pri ktorej dochádza k obmedzeniu ich využívania a obhospodarovania vo verejnom záujme, je potrebné zakotviť povinnosť príslušných subjektov uhrádzať zvýšené náklady a ujmy, ktoré pri tom vznikajú. Verejnoprospešné funkcie, ktoré lesné hospodárstvo plní, sú síce všeobecne uznávané, ale činnosti spojené s ich zabezpečovaním nie sú finančne dostatočne kryté z verejných zdrojov.

V nadväznosti na uvedené napríklad doteraz sa nekompenzujú škody na lesoch spôsobené imisiami, je to asi 800 mil. Sk ročne, ktoré spôsobuje najmä priemysel. Poplatky za znečistenie sú odvádzané do Štátneho fondu životného prostredia, z ktorého zdrojov na realizáciu ozdravných opatrení na lesných ekosystémoch sa neprispieva. Ďalším problémom je ekologizácia lesného hospodárstva, ktorá vyžaduje jemnejšie výrobné technológie náročnejšie na vklad kapitálu a práce prejavujúce sa vo zvýšení celkových výrobných nákladov. V koncepcii sa uvažuje s niektorými zmenami ekonomických nástrojov, ktoré predpokladajú zabezpečenie funkčnosti lesného hospodárstva za podpory štátu, ale aj zahraničných zdrojov. Uvažuje sa aj so zvýšením kapacít drevospracujúceho priemyslu na spracovanie asi 1 mil. m3 dreva, najmä listnatého, o ktoré v súčasnosti záujem na domácom trhu nie je.

V nadväznosti na bod C II ukladacej časti uznesenia vlády Slovenskej republiky je počítané s tým, že koncepcia sa po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a jej schválení rozpracuje a konkretizujú sa opatreniami na realizáciu koncepčných zámerov a stanovených cieľov vrátane časového postupu a medzirezortnej spolupráce. Návrh týchto opatrení predložíme vláde Slovenskej republiky v januári 2001. Pravidelná kontrola a odpočet plnenia zámerov koncepcií bude predmetom každoročných zelených správ. Ako som už uviedol, obidve koncepcie 13. septembra 2000 prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky a odporučila ich predložiť na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pani poslankyňu Kadlečíkovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledkoch prerokovania Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 a Koncepcie lesníckej politiky Slovenskej republiky do roku 2005.

Obidve koncepcie - koncepciu agrárnej a potravinovej politiky, ako aj lesníckej politiky do roku 2005 - pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 798 z 29. septembra 2000 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripravil správu o výsledkoch prerokovania uvedených koncepcií v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

Všetky výbory, ktorým bola pridelená uvedená koncepcia, ju prerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s koncepciou uznesením číslo 520 24. októbra súhlasil a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Takisto aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody koncepciu uznesením číslo 143 zo 17. októbra 2000 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s koncepciou uznesením číslo 182 z 23. októbra 2000 súhlasil a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máte k dispozícii tak výsledok rokovania, spoločnú správu, ako aj uznesenie, ktoré vám boli rozdané, a preto prosím, pán predsedajúci, o otvorenie rozpravy ku Koncepcii agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, ako aj koncepcie lesníckej politiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani poslankyni Kadlečíkovej.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za poslanecký klub HZDS od pána poslanca Baca a za nezávislých poslancov v zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku sa prihlásil podpredseda Národnej rady pán Andel.

Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi sa vyjadriť ako poslancovi, ktorý síce nie je odborník v uvedenej oblasti, ale ako každého občana Slovenskej republiky musí ma zaujímať i poľnohospodárstvo, potravinárstvo, ale i verejnoprospešná funkcia lesa. Nechcem byť polyhistor, alebo človek, ktorý sa chce vyjadrovať ku všetkým problémom, ale pravidelne chodím po Slovensku a počúvam ľudí, ktorých tieto problémy skutočne trápia. V žiadnom prípade sa nebudem vyjadrovať k vyhláseniam podpredsedu vlády pána Mikloša a jeho straníckych kolegov a ani budem posudzovať, či výška dotácie, ktorú predkladá pán minister pôdohospodárstva, je dostatočná, alebo nedostatočná. Chcem svoj pohľad venovať ako pohľad nezainteresovaného poslanca, ktorý dá i návrh na na riešenie, resp. doplnenie koncepcie.

Pre východiská je nutné uviesť zopár faktov, ktoré obmedzujú riešenie týchto problémov. Jedným z problémov je postupujúca globalizácia, ktorá pri nízkej ochrane domáceho výrobcu je pre menej technologicky rozvinuté menšie krajiny, aj rozlohou, aj obyvateľstvom, a kapitálovo nedostatočne vybavené krajiny, vytvára skoro neodstrániteľné problémy. Tieto problémy sa dajú odstrániť iba komplexom opatrení, ktoré musí urobiť štát i samotní podnikatelia v tejto oblasti. Čiže musí sa uviesť do života priama, alebo nepriama ochrana domáceho výrobcu, ktorá nebude odporovať záverom K2 TO, s prístupovým konaním na vstup do Európskej únie. Štát musí dôsledne sledovať racionálne využitie pridelených prostriedkov a bojovať za ich zvýšenie v rámci programu SAPARD, teda špeciálneho programu pomoci poľnohospodárstvu a rozvoja vidieka.

Pán Cuper, nemohol by si ísť vedľa do bufetu, mňa to ruší, Janko.

Samozrejme, toto platí aj pre všetky dotácie, program PHARE a pre všetky štátne fondy pôsobiace v tejto oblasti, čo je asi 6 štátnych fondov.

Ďalším podporným momentom by malo byť pravidlo, ktorým sa zaručí kolobeh finančných prostriedkov ekonomickej transformácie na životaschopné podnikateľské subjekty. Aj za cenu prvotného zadlženia štátu treba zaistiť potravinovú bezpečnosť tohto štátu a zaistiť účinný mechanizmus úverového financovania prevádzkových potrieb. Tieto prejavy by mali mať dlhodobú a stabilizačnú účinnosť z veľkých zásahov, aby sa subjekty mohli dlhodobo pripravovať a podnikať v nezmenenom prostredí. Aj v tomto odvetví je trvalá predkapitalizácia, nakoniec ako vo väčšine odvetví na Slovensku. Samozrejme, dá sa kriticky hodnotiť spolupôsobenie štátnych úradníkov a rozpočtových organizácií, ktoré znechucujú podnikanie v týchto sektoroch, či už je to v oblasti pozemkov, alebo úradov práce, v inšpekcii, alebo aj v príspevkových organizáciách a územných samosprávach. Týchto úradníkov je veľmi veľa a pritvrdzujú pravidlá a nežiaduco predlžujú rozhodovacie procesy, napríklad zvyšujú byrokraciu, čo je, samozrejme, dnes, bohužiaľ, všeobecným javom na Slovensku.

V nadväznosti na zamestnanosť a neodstránenie zadlženosti sa javia niektoré pritvrdené zákony, hlavne zákon o exekúciách, ale aj neštandardné postupy poisťovní a zákon o konkurze a vyrovnaní, ako likvidačné v tomto odvetví. Tým som, samozrejme, nechcel povedať to, že podnikatelia v tomto odvetví nemusia vedieť podnikať, ale keď nevie prežiť cca 70 % subjektov, asi nebude chyba v podnikateľoch, ale chyba bude asi zrejme niekde inde.

Z tohto dôvodu musím pripomenúť, že je potrebné vytvoriť nemenné pravidlá s dobrou kontrolou, zabezpečiť prísun prevádzkových financií, zabezpečiť dostupné investičné prostriedky na nové technológie na báze návratnosti, dokončiť reštrukturalizáciu, diverzifikáciu a motiváciu na podnikanie v týchto odvetviach. Určite to nie je ľahká úloha, samozrejme, ale máme veľký počet štátnych pracovníkov, ako som spomínal, ktorí nie sú dostatočne úkolovaní a zainteresovaní v týchto odvetviach, ale i v nápomocných odvetviach, ktoré sa stavajú skôr do pozície byrokratov, ako som povedal, a kontrolórov, ako do pozície pomocníkov a poradcov.

Pri poľnohospodárstve by som sa rád pozastavil nad pár vecami, ktoré podstatne ovplyvňujú aj našu rentabilitu a ďalší vývoj poľnohospodárstva.

1. Veľká časť pôdy sa nachádza v členitom horskom teréne.

2. Podnebie je nevýhodnejšie ako v niektorých iných krajinách Európy: Španielsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko a podobne.

3. Veľmi nízka ochrana nášho domáceho trhu a vlastne relatívne vysoká dotačná politika krajín Európy.

4. Ťažká dostupnosť úverových zdrojov prevádzkových, ako aj investičných.

5. Zastaraná technika a nízka technologická vybavenosť.

6. Vysoká daňová zaťaženosť, ale aj vysoká odvodová povinnosť.

7. Odlev kapitálu z odvetvia na základe objektívnych, ale i subjektívnych podmienok.

8. Vysoká administratívna náročnosť a sústavná zmena pravidiel.

Vedel by som v tých bodoch pokračovať. Nie ja, ale tí ľudia, ktorí mi tento materiál vypracovali. Ale vlastne chcel som poukázať na príčiny, ktoré vedú poľnohospodárov k tomu, že čoraz častejšie na Slovensku vidíme veľa pôdy, ktorá je ladom ležiaca, zarastajúca, ktorá nie je využívaná. Mnohokrát sú tieto bývalé zrekultivované a ťažko zúrodňované pôdy za veľké peniaze ladom ležiace. Vtedy, keď chodím po tých cestách po Slovensku, sám seba sa pýtam, aj keď nie som odborník v tomto smere, či sme sa nevrátili do doby feudálnej, keď sa každý tretí alebo štvrtý rok pôda neobrábala, ostávala ladom, aby sa nevyčerpávala. Ale v priebehu týchto pár sto rokov vedia aj skúsenosti našich vedcov, alebo veda ako taká, aj skúsenosti našich predkov, že treba nadviazať na to v minulosti, čo bolo dobré, aby sme ozaj neboli v tej dobe temna.

Povedal som, že dám aj riešenie. Moje riešenie som tu už dvakrát predniesol pri iných príležitostiach, keď sa hľadali východiská z problémov, ktoré priniesol transformačný proces v našej krajine. Nie raz som vyzval vysokých štátnych predstaviteľov, teda ústavných činiteľov, aby sme o týchto návrhoch diskutovali so mnou, s mojím kolektívom, prípadne i s opozičnými poslancami. Myslím si, že aj opozícia má veľký rozumový trust, nielen koalícia, bohužiaľ, tieto naše snahy vyzerajú tak, ako keby sme hádzali hrach na stenu.

Janko, nemôžeš sem ísť rozprávať namiesto mňa?

Ochrana poľnohospodárov, ktorí sú bytostne spätí s pôdou, si vyžaduje netradičný a zvláštny citlivý prístup. Situáciu v poľnohospodárstve treba riešiť o to viac, že ako riešenie vyzerá, že vlastne ak urobíme úspešnosť reformy, tak urobíme aj úspešnosť reformy celej hospodárskej situácie krajiny. Ako jedno z východísk sa ukazuje zavedenie osobitného mechanizmu - odpočítavanie DPH z daní a daní, ktoré zvýhodňujú podnikanie pre roľníkov natoľko, kde sa ocitnú mimo nebezpečia dumpingových dovozov.

Z časových dôvodov vám nebudem tento ekonomický návrh opakovať, ale aspoň v krátkosti, ak je tento návrh vhodný, vysvetlím dôsledky, ktoré by sa mali dosiahnuť nielen v týchto, ale i vo všetkých odvetviach.

1. Zvýšil by sa príjem do štátnej kasy, ale aj verejnoprávnych fondov, či už je to Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, úrad práce a tak ďalej, bez zvýšenia zaťaženia domácich podnikateľov.

2. Nepriamo by prinútil vstup zahraničných firiem do slovenskej ekonomiky, hlavne firiem, ktoré chcú svoje výrobky predávať aj na slovenskom trhu, i keď tento trh, samozrejme, v porovnaní s inou Európou nie je pomerne veľký.

3. Nepriamo by ochraňoval domáci trh v súlade, samozrejme, s pravidlami Európskej únie.

4. Zvýšila by sa mzda, ale znížila by sa cena práce.

5. Nútil by k nástupu nových technológií, no i napriek tomu by sa zvýšila zamestnanosť.

Týchto antagonistických bodov, samozrejme, že by som vedel pomenovať oveľa viacej. Zdajú sa mi neuveriteľné, ale vo svete sú alebo boli čiastočne alebo celkovo aj uplatnené. Ja osobne týmto riešeniam verím a čakám, kým sa vlastne takéto niečo zakomponuje aj do systému riadenia alebo chodu tohto štátu.

Vrátim sa však k tejto našej tlači 757 Návrh Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 a Koncepcie lesníckej politiky Slovenskej republiky do roku 2005. Obidve správy hodnotím ako vysoko odborne spracované s vypovedajúcou schopnosťou, či už štatistickou, alebo aj faktografickou a s dostatočnou analýzou problémov a analýzou východiskového stavu s načrtnutou víziou riešenia problémov.

Dámy a páni, týchto čosi viac ako 200 strán, ktoré sme dostali, mi dalo obraz o týchto odvetviach, i keď, ako som povedal, nie som odborník i keď tu nemáme či už poľnohospodárstvo, alebo lesníctvo bez problémov, ale prial by som sebe, vám aj občanom Slovenskej republiky, aby sme odborné hodnotenie a vízie lesníctva, poľnohospodárstva a tak ďalej mohli v dohľadnom čase aj seriózne realizovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Baco.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

nebudem dlho hovoriť a začnem lesníctvom, lesníckou koncepciou, aby nemali naši lesníci diskriminačný pocit, že ich vždy odsúvame a že sú len takým príveskom. Veľmi stručne by som chcel povedať k lesníckej koncepcii, že v podstate nemáme žiadne rozpory v názoroch na ciele, ako sa k týmto cieľom dostať. Nemáme nejaké rozpory ani v názoroch na východiská, na ktorých je postavená koncepcia. Myslím si, že by mohla byť trošku hlbšie podrobená analýze, takej kritickej analýze, konštruktívnej, doterajšia koncepcia, že v čom sa nadväzuje a v čom sa odporúča kontinuita a zdôvodniť tie potreby zmien, o ktorých sa hovorí. Ale to je poznámka proste taká, skoro by som povedal, pracovná. Čiže zásadné rozdiely, rozpory nemáme.

Jeden pohľad, ktorý by som chcel povedať, je na reálnosť tejto koncepcie. Totiž poviem takúto vec, v predchádzajúcom bode pri prerokúvaní zelených správ sme konštatovali, že napríklad neplní sa úloha, ktorá je v programovom vyhlásení vlády a ktorú ešte osobitne uložila Národná rada vláde Slovenskej republiky, a tá úloha znie, obnoviť alebo rozvinúť systém štátnej objednávky na verejnoprospešné práce. Ďalšia úloha, ktorá bola, zvýšiť dotácie na 600 mil. korún do fondu obnovy lesa a 200 mil. na malé vodné toky. A ďalšia úloha bola znížiť daň z pridanej hodnoty za produkty lesa z 23 na 10 %.

Chcem povedať, že vláda napriek tomu, že táto úloha je dvojnásobne uložená v programovom vyhlásení vlády, ešte osobitne uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, odmieta tieto úlohy plniť a poslanci Národnej rady sa stavajú k tejto arogancii vlády tak, že jednoducho nevyvodzujú z toho žiadne dôsledky a že sa tomu podriaďujú. Napriek tomu, že pôdohospodársky výbor konštatoval, že vláda si neplní väčšinu alebo skoro všetky úlohy, ktoré jej boli uložené či v programovom vyhlásení vlády, alebo osobitným uznesením pri minuloročnej zelenej správe, napriek tomu a hlavne preto, že tieto úlohy sa neplnia, že sa dostalo pôdohospodárstvo ešte do väčšieho úpadku, tak nevyvodzujú sa z toho žiadne závery.

Zdá sa, že sme nejakí večne trucovití a mrchaví, keď sme navrhli, aby bolo uložené vláde aspoň vyslovenie nespokojnosti za takéto veľmi zlé plnenie svojich úloh, lepšie povedané, neplnenie úloh, snažíte sa nás niektorých štylizovať do polohy spurných, nekooperatívnych, neschopných kooperácie, partnerov, keď sme žiadali a žiadame pri zelených správach, aby jednoducho Národná rada trvala na splnení týchto úloh, veď sme ich neuložili len tak pre zábavu a z dlhej chvíle. To znamená, ja tomu nerozumiem a neviem to pochopiť, či je tu vláda pri Národnej rade, je vymenovaná Národnou radou a Národná rada má zodpovednosť a povinnosť za tento štát a za kontrolu vlády, alebo Národná rada je tu pri vláde, alebo je to len tak cez persónu predsedu dvoch strán SDK, SDKÚ, ktorý je zároveň aj predsedom vlády. Ja tomu teda skutočne nerozumiem. Je to, myslím si, taká dosť ojedinelá situácia vo svete, aby takto Národná rada fungovala pod, povedal by som, arogantným riadením vládou Slovenskej republiky.

Načo tu sedíme aj dnes, načo sa tu zaoberáme, na čo tu riešime veci, keď jednoducho dohodneme sa na najvyššom politickom fóre Slovenskej republiky na niečom, že to treba urobiť, a vláda to absolútne ignoruje. Arogantne odignoruje a Národná rada jednoducho len rozhodí rukami, teda, aby som bol presný, poslanci vládnucej koalície nevyvodzujú z toho žiadne závery, netrvajú na plnení týchto úloh a prijímajú jednoducho tento diktát, arogantný diktát vlády.

Čiže ja v podstate nemám žiadne zásadné výhrady voči tejto koncepcii. Je dobre urobená. Niektoré odborné pripomienky si odpustím, aby som znova príliš dlho nehovoril, ale spochybňujem systém finančného zabezpečenia, finančného krytia už len zato, že doteraz máme také skúsenosti, že táto Národná rada na čom sa dohodla a čo uložila v tomto smere, sa absolútne zo strany vlády nerešpektuje. Čiže celá táto koncepcia je, povedal by som, svätená voda, ktorá nemá nikomu ani pomôcť a dáva sa veľký pozor, aby niekomu neublížila. Z toho hľadiska mám k nej v podstate neutrálne stanovisko.

Iné je to troška, pokiaľ ide o koncepciu agrárnej politiky, tam mám tri okruhy poznámok. Prvá je k samotnému postaveniu koncepcie v sústave nástrojov agrárnej politiky. Druhý okruh poznámok je k cieľom a k východiskám, z ktorých táto koncepcia vychádza. A tretí okruh poznámok je k nástrojom, ktorými sa majú tieto ciele zabezpečiť.

K tej prvej téme: Koncepcia v sústave nástrojov - hospodárske podniky. Ja teda nepodceňujem tie možnosti koncepcie ako určitého nástroja, pokiaľ by to celé poctivo malo v tomto štáte fungovať. Chcem však povedať, a zoznámil som sa napríklad so systémom plánovania nielen v Európskej únii, ale aj vo Francúzsku, Japonsku a vždy je ten systém usporiadaný tak, že sú prognózy, že sú koncepcie a za nimi nasledujú programy, ktoré majú už riešiť konkrétne veci, čo, kde, ako kto urobí. A táto koncepcia, ktorú my máme tu pred sebou, tá sa odvoláva na program, ktorý bol urobený dopredu a ktorý bol vlastne formulovaný ako, chápem ho ako zadanie, určité politické zadanie. A koncepcia v tomto prípade úplne naopak, ako je štandardná zvyklosť vo svete, ale bola aj u nás a je aj u nás v iných súvislostiach, koncepcia sa podriaďuje nejakému programu.

No ja musím povedať, čo som niekoľkokrát na tejto pôde pripomenul, už pri samotnom schvaľovaní tohto programu do roku 2010, z ktorého koncepcia vychádza, že tento program je programom cielenej likvidácie poľnohospodárstva. Poukázal som tam na absolútny rozpor predstáv, cieľov, ktoré sa chcú dosiahnuť, s nástrojmi, ktoré k tomu majú smerovať. Dnes, po dvoch rokoch tejto vládnej koalície, teda pôsobenia tejto agrárnej politiky, je úplne jasné, že tento program likvidácie poľnohospodárstva sa plní. Ja som sa to až hanbil vysloviť, neišlo mi to do úst, že to tak môže byť, dnes som o tom úplne presvedčený, že tu ide o to, zložiť podnikateľov v potravinárstve a poľnohospodárstve na kolená, slovenských, a otvoriť dvere, umožniť lacný výpredaj podnikateľských subjektov, teda podnikov na Slovensku, zahraničným investorom. Samozrejme, s tým súvisí možnosť predaja pôdy zahraničným investorom. Je známe, že cena pôdy u nás je asi 10- až 15-krát menšia ako napríklad v Rakúsku. To znamená, že bežný mäsiar z Heinburgu si kúpi jeden menší chotár na Slovensku bez väčších problémov za týchto okolností. Inak sa to skutočne nedá vysvetliť, že takto rozladený program, takto nekompetentný, je možné, aby bol prijatý. Bol prijatý v tejto Národnej rade a táto koncepcia, ktorú máme pred sebou, sa naň odvoláva ako na východisko, čo samo metodicky je zmätočné a vecne, bohužiaľ, je to postavené na tomto princípe.

Pokiaľ ide o ciele, ktoré koncepcia deklaruje, tam nemáme v podstate žiadne rozdiely. Horšie je to, samozrejme, potom už so samotnými predstavami o východiskách, v akých sa nachádzame, pri predstavách o tom, ako tieto ciele dosiahnuť. Totiž prvý taký cieľ, ktorý tu aj pán minister spomínal, je konkurencieschopné poľnohospodárstvo. Samozrejme, ja chcem povedať, že slovenskí poľnohospodári sú konkurencieschopní, keďže vyrábajú liter mlieka za 9 korún a farmári v Európskej únii za 13 korún. Sú konkurencieschopní, keď vyrábajú 1 tonu obilia za 3 500 korún a farmári Európskej únie za 5 500 korún. To je jasné. Ale chcem povedať, že nie je konkurencieschopná agrárna politika tejto vlády a nie je konkurencieschopná táto vláda a táto vládnuca vládna politika.

Veľmi som to dobre, podrobne vysvetlil v minulom roku pri zelenej správe a teraz to len veľmi stručne pripomeniem. Za dva roky táto vládna moc, ktorá tu dnes je, zhoršila ekonomické nástroje, ktoré vlastne rámcujú trhové prostredie až o 50 %. Úvery ako jeden zo základných nástrojov, ktoré boli pred dvoma rokmi v objeme okolo 13,5 mld., neboli dostatočné, vyžadovalo by sa nad 15 mld. úverov, aby obsluhovalo poľnohospodárstvo, potravinárstvo, klesli na hranicu 7,5 mld. Za dva roky. Čiže len z tohto zdroja obsluhuje dnes v poľnohospodárstve menej 5,5 mld. korún, ktoré, samozrejme, veľmi chýbajú a je to teda hlavný zdroj financií a je to hlavná príčina súčasnej finančnej nedokrvenosti v poľnohospodárstve.

Ďalší trhový nástroj, o ktorom rozhoduje parlament a vláda, teda táto vládnuca moc s ústavnou väčšinou, sú dane. V daniach takisto sme vyčíslili, že sa odčerpalo okolo 3,5 mld. korún za dva roky z poľnohospodárstva len na DPH, že sa zvýšila DPH za potraviny okolo 3 mld. A zvýšením napríklad, alebo znížením vratky dane za naftu je to okolo trištvrte miliardy.

Ďalej sú to ceny. Cenami za minulý rok sa odčerpalo, teda otvorením cenových nožníc, z poľnohospodárstva okolo 2,1 mld. Sk. A keď pán minister tu spomína, že v tomto roku sa zvýšili za trištvrteroka o 7 %, chcem však dopovedať, že zároveň povedal v tom istom vystúpení, že tržby však klesli o 15 %, to znamená, že vlastne o 22 % klesla realizácia hmoty, suroviny, keď pri 7-percentnom raste cien klesli tržby o 15 %. Znamená to, že áno, odštartoval sa tu proces zdražovania potravín, radikálny proces zdražovania potravín. Je reálne, že niektoré potraviny zdražia aj o jednu tretinu v priebehu jedného roku, pretože jednoducho nastala situácia, že nie sú prebytky, nie sme odkázaní na vývozy, sme odkázaní na dovozy a dovozy nie sú také lacné, ako sa to tu niekto snažil nahovoriť.

Chcem povedať, že áno, obilie vo svete je také drahé, ako bolo pred dvoma rokmi, ale devalváciou koruny, znížením hodnoty koruny na dolár o 40 %, vlastne o 40 % sa zdražili dovozy. Takže to, čo tu pán predseda vlády aj pán podpredseda pre ekonomiku v tejto spoločnosti stále tvrdia, že potraviny vo svete sú lacné, že si ich kedykoľvek dovezieme za lacné peniaze, sa ukázalo dnes, že absolútne opak je pravdou, pretože dovážané kŕmne obilie má dnes cenu 6 000 Sk za 1 tonu a domáce ceny boli ešte pred dvoma mesiacmi okolo 3 500 Sk za tonu. Takže takáto je reálna pravda a to si treba pri tejto príležitosti povedať.

Ďalší nástroj je štátna podpora, priama rozpočtová, cez dotácie. Tento nástroj, už som to tu vyčíslil viackrát, že sa tiež až o 50 % za dva roky zhoršil. Je to, samozrejme, hlavne vplyv devalvácie a inflácie, ale chcem povedať, že napríklad v tejto koncepcii sú na budúci rok uvažované dotácie o pol miliardy väčšie, ako je reálny návrh vlády pre štátny rozpočet, pre zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Tak ja potom neviem, čo tu naozaj robíme v tejto spoločnosti, na čo sa my schádzame, čo tu prerokúvame, keď jednoducho tá istá vláda nám tu predložila dokument, v ktorom navrhuje nejakú sumu dotácií, a o dva týždne nato predloží ďalší dokument, v ktorom, teda prvý dokument je dlhodobý, druhý je na rok a tam je úplne iné číslo. Samozrejme, to číslo je v neprospech poľnohospodárov.

Chcem zároveň povedať, že tento návrh na budúci rok je aj absolútne, čiže v nominálnej hodnote nižší, ako bol v roku 1998. Návrh dotácií na rok 2001 je nižší, ako bol v roku 1998. To znamená, že pri zvážení týchto okolností inflácie a devalvácie reálne je rozpočet uvažovaný na budúci rok nižší skoro o 6 mld. korún. Spolu spočítané tieto 4 položky, o ktorých tu hovorím, sme na čísle 15 mld., ktoré chýbajú pri obsluhe agrárneho a potravinového trhu. Takže prepáčte, tieto čísla a tieto úvahy musím povedať, pretože vykríknuť heslo, zakomponovať ho na prvé miesto do koncepcie, že nám pôjde o zvyšovanie konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve, ale zároveň krok za krokom pri každej príležitosti zhoršíme všetky nástroje trhového prostredia, v každom prípade zhoršíme podmienky podnikania pre poľnohospodárov, tak, vážení, je to skutočne zbytočná práca, zbytočná námaha, aby sme takéto koncepcie, takéto riešenia sa tu pokúšali urobiť.

Takisto by som chcel poukázať na to, napriek tomu, že pán minister, celkom som to nepochopil, prečo tak razantne alebo s takým nástupom začína obhajovať situáciu, ktorá je v poľnohospodárstve. Pretože, pán minister, myslím si, že oberáte sa týmto definitívne o schopnosť veci analyzovať, napraviť, keď odmietate uznať hĺbku úpadku, a potom nie ste schopný ani odhaliť príčiny a neviete ich ani, samozrejme, potom riešiť.

Ja nechcem znova čítať, ale môžem to urobiť, keď sa tu dnes dozvedáme, aká je zrazu dobrá situácia, že vôbec nie sú nejaké problémy, alebo že tu strašíme. Znova môžem prečítať, ako je to v reprodukčnej oblasti. Pravdou je to, že sa do roku 1998 kupovalo poľnohospodárskych strojov v hodnote ročne okolo 4,5 mld. Za minulý rok sa kúpilo len za 0,7 mld. korún, čo je polovica oproti tomu najhoršiemu roku z čias, teda z tých počiatkov transformácie, v roku 1993 sa hodnota nakúpených poľnohospodárskych strojov objavila, teda pohybovala len okolo 1,5 mld. Samozrejme, vtedy sa za 1,5 mld. kúpilo raz toľko strojov ako dnes. A tu som minule vymenoval 20 strojov, ja ich môžem znova vymenovať, ktoré sa kupovali v objeme, napríklad traktory 514 kusov, vlani 100, obilných kombajnov 130 kusov ročne, vlani 14, lisov 3 kusy sa kúpilo, mnoho strojov sa vlani vôbec nekúpilo, ani jeden kus. Nechcem to znova opakovať, ale nerozumiem tomu, prečo teraz hovoríme, že situácia nie je taká zlá, že vlastne čísla ukazujú, že bude dokonca lepší zisk, ako bol v minulom roku.

Vážení, môžem z toho istého zdroja, pán minister, z ktorého máš ty tie čísla, zacitovať, že zo súboru, z ktorého vyšli tieto čísla, bolo vylúčených 201 podnikov, ktoré sú stratové. Samozrejme, že keď ja z nejakého súboru vylúčim plus varianty alebo mínus varianty, môžem tým ovplyvňovať výsledok, ako chcem.

(Reakcia ministra.)

Ja čítam, pán minister, ja čítam iba z toho zdroja informácie, ktoré máš ty. Tu mám, prečítam ti dnešné stanovisko riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky. Áno, hovorí, že je 16 % týchto podnikov, a hovorí: "Súčasne sme urobili aj výpočet výsledku poľnohospodárstva pomocou súhrnného ekonomického účtu a v tom nám vychádza, že v porovnaní s rokom 1999 sa znižuje produkcia na 94 %, hrubá pridaná hodnota na 88 % a čistá pridaná hodnota na 79 %." To znamená, že o 21 % je čistá pridaná hodnota menšia. Ja skutočne si nevymýšľam žiadne údaje. Ja neviem, odkiaľ máš údaje ty, ale ja čítam údaje z toho výskumného ústavu, ktoré máš aj ty a ktoré boli prezentované, je to v dnešnej Pravde napríklad publikované. A je tu publikované, že 16 % podnikov s najväčšou stratou, to je 201 podnikov, bolo vylúčených z toho súboru. Z toho súboru takto vychádza zisk. Takže ja, prepáčte, ešte raz vám to tu ukážem, ja už nerozumiem potom ničomu.

Pán minister, opýtam sa teda, či je pravda, alebo či ešte budete tiež nejako inak prepočítavať to, že sa urodilo na Slovensku len 1,7 mil. ton obilia, čo je úroveň rokov veľkej hospodárskej krízy. Je tento stav pravdivý, alebo nie je tento stav pravdivý? Ak nie je pravdivý, tak si to povedzme. Ale ak je pravdivý, ľudia, tak nezakrývajme si oči, že hĺbka prepadu je takáto. Prakticky ako 70 rokov dozadu sme sa vrátili s úrodami, také máme hnojenie. Pán minister, ty si nás informoval vo výbore, že sa používajú na hektár ornej pôdy dávky 34 kg čistých živín. Ja som si to číslo nevymyslel, ja ho mám od teba. Aj som bol veľmi prekvapený, pred 2 rokmi to bolo 60 kg, 34 kg je menej zase ako v tých najhorších rokoch 1992 - 1993, aj vtedy bolo okolo 45 kg. Ja to beriem ako vierohodnú informáciu.

Od teba mám, pán minister, takisto z pôdohospodárskeho výboru informáciu, že sa neobrába 40 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, že leží úhorom, že vlastne leží ladom. Takže sú tieto čísla pravdivé, alebo nie sú pravdivé? Alebo chceme si nasadiť nejaké ružové okuliare? Samozrejme tým, že si ich nasadíme, strácame absolútne možnosť veci riešiť, pretože keď si neuvedomíme túto reálnu hĺbku úpadku, potom ani nemôžeme, samozrejme, prísť s riadnym a efektívnym záverom.

Druhý cieľ, ktorý sa stavia v tejto koncepcii, je dostatok vlastných potravín. Ja sa chcem opýtať, či má na mysli táto koncepcia perspektívu dosiahnutia sebestačnosti, to znamená vyrobiť 100 % a viac potravín mierneho pásma, ktoré sa u nás urodia, alebo teda či má dosiahnuť vyrovnanú obchodnú bilanciu pri potravinách mierneho pásma, alebo či ideme na mieru potravinovej bezpečnosti, ktorú sme definovali ako 90 % spotreby. Pretože aj jeden parameter, aj druhý parameter je rozdielny a dnes obidva tieto parametre sú hlboko, realita je hlboko pod tieto hranice.

Poviem príklad, zasa tu dochádza k určitému, ja nehovorím o nesprávnom hodnotení, ale čo sa stalo. V roku 1998 bola spotreba bravčového mäsa na Slovensku 37 kg na obyvateľa. V tomto roku to bude 32 kg, o 5 kg menej. Hovädzieho mäsa o 2 kg menej. Nuž samozrejme, keď sa spotrebuje o 7 kg menej mäsa na občana, tak buď zostane nám na vývoz, alebo menej musíme doviezť. Ale musíme počítať s tým, že predsa takto to nebude a že životná úroveň sa raz vráti dajme tomu za 7 rokov a spotreba tu znovu bude. To znamená, že asi nemôžeme rátať tú spotrebu na dnešný krízový stav, alebo keby sme rátali len na úroveň rokov 1997 - 1998, tak dnes tu máme reálne 15-20-percentný nedostatok mäsa, nevyrábame si, to znamená ani pod hranicou potravinovej bezpečnosti.

Keď berieme do úvahy, že 1 700 tisíc ton obilia, ktoré sa tento rok vyprodukovalo, je pravda, ak berieme do úvahy, že 2 600 tisíc je potreba, to znamená, že nám tu chýba 30 % obilia. To znamená, že v takých základných komoditách, ako je mlieko a mäso, sme nielen hlboko pod mierou sebestačnosti, ale aj hlboko pod mierou potravinovej bezpečnosti. Takže ja to hovorím preto, lebo v tejto koncepcii sa totiž vôbec nevychádza z týchto údajov, z týchto parametrov. Tu sú parametre, poviem to na príklade hrubej poľnohospodárskej produkcie, v roku 2000 sa v tejto koncepcii bilancuje stav hrubej poľnohospodárskej produkcie 66 mld. korún, ale reálna nebude v tomto roku ani 50 mld. korún. To znamená, že koncepcia počíta s východiskovým stavom v roku 2000 o 30 % lepším, ako je realita týchto dní. Takže potom čo je to za koncepcia? Keď z takýchto východísk vychádzame pri úvahách o produkcii, pri úvahách o potravinovej bezpečnosti, o sebestačnosti? Tak prepáčte, nemôžeme nikde prísť, nemôžeme sa dostať k žiadnemu záveru. Je to absurdné.

Primeraná dôchodkovosť. Takisto, pán minister, dnes zopakujem len to číslo, ktoré si dnes povedal, ja som ho nevedel, máš asi najčerstvejšie údaje a je to hrozné, že o 3 % sa znížili priemerné zárobky poľnohospodárov. Tak pri tejto hroznej biede, ktorá tu je v celkovom úpadku ekonomiky, všade sa zvyšujú priemerné mzdy o 10 %, 15 %, 20 %, a v poľnohospodárstve klesajú. Takže takisto je to vstupný údaj do tej koncepcie, keď nám v tomto roku poklesne priemerná odmena, alebo sa uvažovalo v koncepcii asi s 8-percentným nárastom, tak sme úplne postavení na vode. Tá koncepcia nemá žiaden zmysel, nemá žiadnu hodnotu v tomto parametri.

Regióny. Prehlbujú sa rozdiely v regiónoch, už som o tom hovoril. Bratislava má dnes životnú úroveň skoro 100 % rovnú priemeru v Európskej únii. Celé Slovensko len 45 %, vidiek okolo 33 %. A tie prepady sa zväčšujú. Takisto v nezamestnanosti násobkami je väčšia nezamestnanosť na vidieku, ako je v Bratislave, a tento rozdiel sa zväčšuje. To znamená, z čoho chceme, na čom staviame, na akom základe v tejto koncepcii riešiť regionálnu vyváženosť?

Vstup do Európskej únie. Tam si myslím, že nemáme nejaké rozdielne názory. Chcel by som poukázať na to, že hlavne parametre trhového prostredia, o ktorých som tu hovoril, ktoré sa vyvíjajú negatívne, že tento vývoj je úplne protismerný oproti Európskej únii. Máš, pán minister, určite aj ty tie avíza, ja ich mám, ja nestraším, ale Európska únia dvíha prst nad vývojom v našom poľnohospodárstve. Varuje nás, že takýmto spôsobom budeme mať v poľnohospodárstve, ktoré sa zdalo bezproblémové, a musím to povedať, nehovorím to vôbec na chválu ani seba, ani predchádzajúcej vlády, ale pred 2 - 3 rokmi sme mali samé veľmi pozitívne hodnotenia zo strany Európskej únie. Nastávajú značné problémy pri hodnotení slovenského poľnohospodárstva a jeho problémov, možných problémov pri vstupe do Európskej únie.

Ja som ani nemyslel, keď som diskutoval minule k zelenej správe o tom hospodárení, ja som len teda, pán minister, konštatoval, že vo vedení si sa mal vyjadriť, že vlastne by ste sa nám mali ospravedlniť za to, že bol ten revitalizačný zákon zrušený, pretože dochádzate vlastne k tomu istému záveru, aký sme urobili my. Ja poznám riešenia aj na ministerstve financií, aj na ministerstve hospodárstva, ako sa snažia tieto inštitúcie vysporiadať s problémom podnikov, ktoré sú ohrozené bankrotom, čím sa im dá pomôcť. A naozaj chcem potvrdiť, že vo všetkých týchto materiáloch sa prichádza k tým istým záverom, ktoré sme my vlastne uplatnili v revitalizačnom zákone, a to je to, že individuálne záväzky a pohľadávky podnikateľov sa musia riešiť individuálne. To sa nedá riešiť jedným šmahom ruky nejakým generálnym riešením. Ja skutočne som to nemyslel tak, teda myslel som to symbolicky s tým ospravedlnením, len chcem povedať, pán minister, že vyriešiť problém je iná vec, ako hovoriť o probléme, že zákon o konsolidácii, ktorý sme tu mali, riešil problém. A vaše riešenie, ktoré ste pripravili, nevyriešilo problém, len ho rieši. To znamená, že ste úvery odložili a budú za ne platiť podniky úroky, ale raz ich to dočká a budú musieť zaplatiť, keď ich nebudú musieť zaplatiť priamo tie podniky, tak ich budeme musieť zaplatiť my všetci z našich daní, lebo sú odložené do banky, ktorá je rozpočtovou bankou, je zavesená priamo na štátny rozpočet. A to, že budete platiť za ne 200 - 300 mil. korún ročne, bonifikáciu za tieto úvery, ktoré tam budú čakať jeden raz na splatenie, to nie je vyriešenie. Tých 200 - 300 mil. korún sa môže použiť dajme tomu na rozvoj. Čiže ten problém, ja by som sa až tak netváril bezstarostne a veselo, že máme problém za sebou. Áno, je to snaha o určité riešenie problému, ale ten problém nie je, samozrejme, vyriešený.

Veľmi sa prihováram a podporujem - a podporoval som to aj pri zelenej správe pri návrhu na riešenie - zainteresovanosť ministerstva a štátneho rozpočtu pri podpore rozvoja priamych úverových vzťahov medzi finančnými inštitúciami a podnikateľmi. Mali sme aj my tú snahu, samozrejme, v procese, v zložitom procese sa to celkom nepodarilo, ale konečný stav riešenia by mal byť taký, že financovať poľnohospodárski podnikatelia by sa mali v rozhodujúcej miere v priamom vzťahu banka - podnikateľ, štát by mal len tento vzťah podporovať bonifikáciou, prípadne nejakými záručnými linkami, teda spôsobmi poskytovania záruk.

Na záver celkom by som chcel povedať k tomu, že v cieľoch sme zhodní, čo sa týka verbálnej štylizácie týchto cieľov, ale nie sme zhodní, veľmi sa rozchádzame vo východiskách, od ktorých sa tieto ciele napočítavajú. Skutočne stav konkurencieschopnosti, miera sebestačnosti, dôchodková úroveň, regionálna situácia, úroveň prác na prístupe do Európskej únie, my tie východiská hodnotíme podstatne horšie v roku 2000, ako sú v tejto koncepcii, preto to vidíme tak, že sa to nedá napočítať. Musia sa zreálniť tie čísla. Odporúčame, aby sme sa znovu, ty už teraz máš trištvrťročné výsledky, možnože počkajme ešte mesiac alebo dva, alebo robme na týchto trištvrťročných výsledkoch. Spresníme východiskové čísla na týchto číslach, potom sa môžeme o niečom baviť. Za tejto situácie s týmito východiskovými parametrami v roku 2000 skutočne táto koncepcia je o ničom, nemá žiadnu hodnotu. No odporúčame ešte raz dopracovať ju s týmito aktuálnymi číslami v roku 2000.

Ďakujem pekne za pozornosť.