Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia pán poslanec Prokeš a Zlocha.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som rád predrečníkovi povedal len niekoľko poznámok k jeho vystúpeniu. Prvá je, čo sa týka kvality vody v Európskej únii, podotýkam, že vo väčšine verejných sietí je to len voda technická. Neodporúča sa na pitie. Naopak, na pitie, ale aj na varenie sa odporúča kupovať si vodu vo fľašiach. Takže ja som veľmi rád, že naše normy v tomto smere sú podstatne lepšie, vyžadujú pitnú vodu vo verejnej sieti a umožňujú nám bežne konzumovať vodu z vodovodu.

Dotknem sa ešte v druhej časti jeho vystúpenia, to je otázka transformácie vodárenských sústav, ktorá momentálne u nás je, a transformácia, ktorá je pripravovaná. Ja by som rád upozornil na to, že niečo obciam ukladá aj zákon a jedno z toho je zabezpečovanie pitnej vody pre obyvateľov a takisto odkanalizovanie. Pokiaľ bude toto platiť v zákone, tak jedinú šancu, keď môžu túto zodpovednosť naozaj obce prevziať, je vtedy, ak to, čo je na území obce a slúži výlučne tejto obci, bude v majetku tejto obce. Ja nehovorím, kto to bude prevádzkovať, ale kto to bude mať v majetku. To, čo slúži viacerým obciam, bude v majetkovom podielnictve týchto obcí. Ale nadradené vodárenské sústavy, vzhľadom na to, že som presvedčený, že štát musí mať záujem na rovnomernom rozvoji celého svojho územia, nadradené vodárenské sústavy, a do nich treba zaradiť aj napríklad diaľkovodné vodovody, musia zostať v gescii štátu. Len potom štát môže naozaj garantovať rozvoj celého svojho územia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán minister,

vážená Národná rada,

nedá mi, aby som sa nevyjadril k niektorým konštatovaniam vystupujúceho pána poslanca Topoliho. Najskôr by som sa vrátil k roku 1990, keď sa vytváral rezort životného prostredia. Bolo dohodnuté, že sa oddelia ekonomické činnosti od ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia, a teda štátna správa vo vodách, v ovzduší, v odpadoch, v ochrane prírody a krajiny a v územnom plánovaní prešla na rezort životného prostredia. Myslím si, že otvárať znova túto otázku je úplne zbytočné, pretože rezort životného prostredia počas svojej existencie výrazne preukázal, že svojimi zákonmi, činnosťou, vplyvmi sa výrazne zlepšili jednotlivé zložky životného prostredia. Medzi inými, samozrejme, aj voda.

Zákon o vodách, ten sa skutočne vypracúval od roku 1993, ale predložený na rokovanie vlády bol už v roku 1997. Samozrejme, aj s konštatovaním, že boli zohľadnené všetky pripomienky rezortov. A bolo tam, samozrejme, uvedené aj to, že je kompatibilný s právom Európskej únie.

Odporúčam, aby si každý pozrel tieto návrhy, ktoré boli takto predložené. Ja už za to nemôžem, že vtedajší pán minister Baco na rokovaní vlády vytiahol zväzok listov, že má štyridsať pripomienok, ktoré neboli zohľadnené. Nebola to pravda, ja som si to, samozrejme, preveril. Všetky pripomienky boli zohľadnené, ale ministerstvo pôdohospodárstva, zrejme ekonomické rezorty, ktoré sú v tomto, alebo závody, ktoré sú v tomto rezorte, by si mali konečne uvedomiť, že aj na ministerstve životného prostredia sú odborníci, ktorí sú schopní kvalitne pracovať, a koniec koncov boli to ľudia z vysokých škôl alebo z odborných inštitúcií, či už VÚVH, alebo z niektorých iných. Takže ja by som si chcel vyprosiť takéto konštatovania, pretože sú obyčajným klamstvom. Ničím iným.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ešte predtým - pán poslanec Topoli.

Poslanec M. Topoli:

Budem reagovať na kolegu Zlochu, samozrejme, bez rozčúlenia. Ja som nikdy nepovedal, že ministerstvo životného prostredia nemá tu byť. Len nemôže nastať situácia, a to je overené, prosím, poďme sa pozrieť do Rakúska, kde vlastne ministerstvo životného prostredia dnes neexistuje, to je overené, to je zásadne overené, že nemôže predsa niekto robiť právnu normu, najvyššiu právnu normu bez toho, aby zodpovedal za vodné hospodárstvo. Tak potom so všetkým, potom naozaj so všetkým. Tu je hlavný problém, tu nič iné nie je, tu je hlavný problém. Ale ja nechcem hovoriť, o zákone o vodách sa budeme baviť, keď tu bude v parlamente. Ja to mám naštudované, aj ten nový, ktorý je teraz vlastne odovzdaný, ale to nechcem hovoriť.

A čo sa týka transformácie, ja som nikdy nebol proti transformácii. Transformácia mala byť už dávno hotová. Ale to, čo som tu povedal, a súhlasím aj s tým, čo povedal pán Prokeš, je to pravda, že niektoré veci treba tam veľmi uvážlivo zabezpečovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Áno.

Nech sa páči, máte slovo.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

Panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som reagoval na rozsiahlu rozpravu, ktorá sa dotýkala všetkých troch odvetví, ktoré spadajú pod gesciu ministerstva pôdohospodárstva, aj ja v niektorých oblastiach trochu podrobnejšie. Najskôr niekoľko slov k hodnoteniu plnenia úloh zakotvených v programovom vyhlásení vlády, ktorých sa dotkol najmä pán poslanec Baco, ale zazneli v rozprave aj dnes v súvislosti s lesníctvom i vodným hospodárstvom.

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že sme sa sústredili na prioritné oblasti a aktivity rezortu v rokoch 1999 - 2000 sa zameriavali na rozpracovanie programu či presnejšie prognózy rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, lesníctva a vodného hospodárstva na najbližších desať rokov, na stabilizáciu poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, podporu agropotravinového trhu, dokončenie konsolidácie vlastníckych pomerov k pôde, diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby a rozvoj vidieka, zachovanie, ochranu a zveľaďovanie lesov, transformáciu štátnych podnikov Vodární a kanalizácií a legislatívne zabezpečenie funkčnosti nadradených vodárenských sústav. Programy rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, lesníctva a vodného hospodárstva do roku 2010 boli prerokované vo vláde v mesiaci december 1999. Nadväzne bol vypracovaný návrh koncepcie agrárnej a potravinovej politiky, lesníckej politiky a koncepcia vodohospodárskej politiky sa v súčasnosti dopracúva.

Už na rok 2000 sme v záujme stabilizácie ekonomiky podnikateľov v poľnohospodárstve prijali systém minimálnych a garantovaných cien vo väzbe na kvótované množstvá potravinárskej pšenice, jatočného dobytka a ošípaných, zemiakov a cukrovej repy. Tieto budú platiť aj v ďalšom období a upúšťame na rok 2001 od pevnej ceny mlieka prechodom na cenu minimálnu. Chcem zdôrazniť, že tieto opatrenia prispeli k tomu, samozrejme, aj s liberalizáciou obchodnej politiky, že ceny poľnohospodárskych výrobkov za prvých deväť mesiacov tohto roka v porovnaní s rovnakým období roka 1999 sa zvýšili o 6,1 % a v septembri 2000 v porovnaní so septembrom 1999 sa ceny poľnohospodárskych výrobkov zvýšili o 7,8 %. Aj vďaka tomu som presvedčený, že sa obmedzilo roztváranie cenových nožníc, aj keď ceny priemyselných výrobcov v septembri 2000 v porovnaní so septembrom 1999 sa zvýšili o 9,1 %.

Ak hovorím o zatváraní cenových nožníc, výrazne k tomu prispievajú aj zmeny v dotačnej politike, pretože sme posilnili priame dotácie vo forme príplatkov k cenám, či už príplatkov k cenám rastlinných alebo živočíšnych komodít. A dovolím si tvrdiť, že zvýšenie minimálnych cien na budúci rok a zvyšovanie príplatkov k minimálnym cenám na budúci rok by malo definitívne doriešiť problém roztvárania sa cenových nožníc, ktorý poľnohospodárov trápi v podstate od začiatku transformácie tohto odvetvia.

Pomerne zásadné zmeny sa urobili v dotačnej politike aj vo smerovaní štátnych prostriedkov do celkovej finančnej politiky, do úverovej politiky, keď značná časť zdrojov zo štátneho rozpočtu, ktoré ministerstvo obhospodaruje, sa využíva na bonifikáciu úverov a tento program je v zásadách a smerniciach pre dotačnú politiku posilnený aj na rok 2001 tak, aby úroky do prevádzkovej oblasti neboli drahšie ako za, alebo teda úvery do prevádzkovej oblasti neboli drahšie ako za 6 % a úvery do investičnej oblasti za 4 %.

Myslím si, že sa nemusím ospravedlňovať za nedoriešenie reštrukturalizácie starého bloku úverov pánovi poslancovi Bacovi v súvislosti so zrušením zákona, ktorý riešil reštrukturalizáciu starého bloku úverov, pretože v konečnom dôsledku celý problém je doriešený tak, že do Konsolidačnej banky a zatiaľ v malej miere aj do Prvej konsolidačnej akciovej spoločnosti boli presunuté úvery nielen zo starého bloku, ale aj klasifikované úvery za 9,5 mld. Sk s tým, že ich splátka sa odkladá o 5 rokov. Úročenie bude rovnako na základe dvojstranných zmlúv medzi Konsolidačnou bankou a nositeľom úveru, samozrejme, aj s bonifikáciou úrokov tak, aby úročenie nebolo vyššie ako 3 %. Ministerka financií vo svojom liste generálnemu riaditeľovi Konsolidačnej banky Bratislava odporúčala pripraviť podobný postup reštrukturalizácie pohľadávok aj pre iné sektory ekonomiky. Podrobnosti, ktoré súvisia s uzatváraním dvojstranných zmlúv z pozície Konsolidačnej banky a bonifikácie úverov, sa dopracúvajú v týchto dňoch.

Viac sme si sľubovali od zmien v daňovej politike. Veľmi ma mrzí, že porada ekonomických ministrov neodporúčala prerokovať vo vláde novelu zákona o daniach z nehnuteľností. Myslím, že treba ďalej na tejto novele pracovať. Myslím, že Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré je zásadne proti tejto novele, by si malo uvedomiť, že nie je možné, aby Atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach zaplatila obci Jaslovské Bohunice daň z nehnuteľností ročne vo výške 1 800 tis. Sk a Poľnohospodárskemu družstvu v Jaslovských Bohuniciach 1 600 tis. Sk. Nemá to žiadnu logiku. Daň z nehnuteľností treba preniesť z dane z pozemkov do zastavanej pôdy a do nehnuteľností, ktoré predstavujú budovy, stavby, prípadne investície.

Na rokovanie Národnej rady bude predložená novela zákona o spotrebnej dani z vína, kde vláda odsúhlasila zrušenie spotrebnej dane z vína s tým, že zostáva spotrebná daň len na šumivé vína. Dúfam, že Národná rada tento návrh zákona podporí. Je v súlade s daňovou politikou v oblasti výroby a odbytovania vína v susedných krajinách, v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, ale i v krajinách Európskej únie.

Domnievam sa, že tieto, ale aj ďalšie systémové zmeny, najmä v preplácaní úrody prostredníctvom verejných skladov, v zabezpečení dostatku financií pomohli, že výsledky za poľnohospodársku prvovýrobu za obdobie I. až III. štvrťroka 2000 sú podstatne iné, ako sme boli zvyknutí, pretože hodnotené podniky, a sú to údaje z trištvrteročných štatistických výkazov, ktorých je hodnotených 1 099, dosiahli zisk 590 mil. Sk, čo je oproti strate 433 mil. Sk za rovnaké obdobie roku 1999 zlepšenie o 1 023 mil. Sk. Objem zisku vytvorený ziskovými podnikmi 2 287 mil. Sk vykompenzoval stratu vytvorenú stratovými podnikmi 1 697 mil. Sk. Zlepšenie hospodárskeho výsledku zaznamenali obidve rozhodujúce právne formy podnikania, a to poľnohospodárske družstvá o 411 mil. Sk a obchodné spoločnosti o 645 mil. Sk. Zvýšil sa podiel ziskových podnikov o 6,71 bodov a z celkového počtu podnikov hospodárenie so ziskom skončilo 51,4 % podnikov.

Tendencie zlepšenia hospodárskeho výsledku treba vidieť v širších súvislostiach. Bezo sporu pozitívny vplyv bol dosiahnutý finančnými prostriedkami poskytnutými preddavkovo ako dotácia na kompenzáciu škôd z dôvodu mimoriadnych klimatických zmien. Bola to však aj selekcia vysokostratových podnikov, ktoré išli jednoducho do konkurzu a ustúpili od hospodárenia. V tejto súvislosti treba hovoriť aj o programe podpory nových hospodárov, nových užívateľov poľnohospodárskej pôdy po pôde úpadcov vrátane podpory nákupu nehnuteľností po úpadcoch podnikmi, ktoré aj v týchto podmienkach úspešne hospodária. Je to už spomínaný aj nárast nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov. Treba spomenúť, že výraznejšia ziskovosť obchodných spoločností vzniknutých privatizáciou štátnych majetkov je stále do značnej miery pozitívne ovplyvnená opravnými položkami k nadobudnutému majetku, ktoré sa postupne premietajú, čiže každoročne započítavajú pätnástinou do prevádzkových výnosov.

K ziskovosti poľnohospodárstva prispel, aj keď len mierny, nárast výnosov o 0,64 % a rýchlejší pokles nákladov o 1,83 %, čím sa dosiahla aj kladná rentabilita nákladov 1,45 % a znížila sa nákladová náročnosť výroby. Napriek týmto pozitívam treba, žiaľ, povedať, že naďalej poklesol objem výroby, čo sa odrazilo vo výraznom až 15,3-percentom poklese tržieb za vlastné výkony a tovar, a tým aj v 16-percentom poklese pridanej hodnoty pri takmer nezmenenom objeme zásob. To potvrdzuje, že nárast výnosov bol spôsobený najmä navŕšením finančných náhrad z kompenzácie škôd a rastom nákupných cien.

Za pozitívny vývoj však jednoznačne možno považovať, aj keď len mierny, nárast hodnoty hmotného investičného majetku o 0,6 %, a to v dôsledku zvýšenia investičnej aktivity o 5,34 % predovšetkým v poľnohospodárskych družstvách. Opäť k tomu prispel výrazne aj objem dotačných prostriedkov, ktorý sa na rok 2000 oproti roku 1999 zvýšil takmer dvojnásobne. Aj v ukazovateli obstaraných investícií sú odlišné tendencie vývoja z hľadiska právnych foriem. Kým poľnohospodárske družstvá zvýšili majetok o 2,8 %, obchodné spoločnosti pokračovali v tendenciách z predchádzajúcich rokov, a to v ďalšom znižovaní o 3,6 %. Týmto predajom čiastočne zvyšovali výnosy a kompenzovali stratu.

Chcem informovať a obraciam sa najmä na pána poslanca Baca, ktorý rozobral vývoj v hodnotách hmotného a nehmotného investičného majetku, že po podrobnej analýze, ktorú sme vypracovali na ministerstve, pokles hodnoty majetku je zaznamenaný predovšetkým v obchodných spoločnostiach, a to za posledných 5 rokov o viac ako 40 %. Najnižší pokles, a to len o 9 %, je v poľnohospodárskych družstvách a, samozrejme, nie je pokles, ale naopak nárast u súkromných roľníkov, ktorí hospodária na menších výmerách a ktorí v podstate začínali takmer z ničoho a majetok len zveľaďovali.

Pozitívom je tiež nárast finančného majetku, teda disponibilných peňazí na účtoch v bankách. To prispelo spolu s finančnými prostriedkami z uhradených pohľadávok, ktoré sa znížili o takmer 9 %, k uvoľneniu finančných tokov a k zníženiu celkových záväzkov o 12,75 % a záväzkov po lehote splatnosti dokonca o takmer 19 %. Aj napriek pozitívnej tendencii poklesu celkových záväzkov sa však poľnohospodárstvo nepretržite nachádza v prvotnej platobnej neschopnosti a lehota splácania celkových záväzkov dosahuje takmer 318 dní. Určitou výzvou pre bankový sektor je pokles bankových úverov a výpomocí, ktoré poklesli takmer o 27 %. Objem základnej istiny u podnikateľov na pôde dosiahol len 5,9 mld. Sk, čo je o 2,2 mld. Sk menej ako v porovnateľnom období. Tým síce poklesla priemerná úverová zadlženosť za podnik zo 7 104 tis. Sk na 5 354 tis. Sk, ale takáto úverová politika, žiaľ, brzdí ďalší rozvoj investovania a skutočne nemožno sa spoliehať v kapitálových vkladoch, či už do poľnohospodárstva, potravinárstva, ale aj spomínaných rozvojových aktivít vo vodnom hospodárstve, len na štátne prostriedky. Veľmi dôležité je, že veľmi dôležitý zdroj krytia aktív v poľnohospodárskych podnikoch - vlastné imanie - sa podieľalo na krytí aktív 55 mld. Sk, čo je o 6 % viac ako v porovnateľnom období. Okrem toho zmeny vo vlastnom imaní boli spôsobené aj navŕšením základného imania, teda vkladmi akcionárov.

V závere teda možno povedať, že výsledky za I. - III. štvrťrok 2000 ukazujú, že sa mierne zvýšili výnosy o 0,64 % v dôsledku zvýšenia ostatných výnosov pri súčasnom znížení tržieb za vlastné výkony a tovar o 15 %, čím tieto kryli náklady len na 64,9 %. Dosiahol sa kladný hospodársky výsledok 590 mil. Sk a zvýšil sa podiel ziskových podnikov zo 41 na 51 %. Zvýšila sa investičná aktivita o 5,34 %. Zvýšil sa finančný majetok o 52 %, hodnotovo o 1 mld. Sk. Znížili sa celkové pohľadávky o 8,8 %, pohľadávky po lehote splatnosti o 15 %. Zvýšilo sa vlastné imanie o 6,6 %, klesla pridaná hodnota o 16 %, znížili sa bankové úvery o 26 % a znížil sa počet zamestnancov o 3,3 %, ale, žiaľ, aj priemerná nominálna mzda o 3,2 %.

Odhad výsledkov hospodárenia poľnohospodárskej prvovýroby za rok 2000 hovorí o tom, že strata by mala predstavovať sumu 1 261 mil. korún. Malo by to byť o 38 % menej, ako bola strata vytvorená v roku 1999 a vykázaná v štatistických výkazoch. Medziročný pokles stratovosti, opäť chcem zdôrazniť, spôsobili najmä selekcia vysokostratových podnikov, ktoré ustúpili od hospodárenia, nárast nákupných cien poľnohospodárskych produktov a finančná náhrada výpadku produkcie v dôsledku klimatických zmien.

Chcem zdôrazniť, že na ekonomickej stabilizácii poľnohospodárskej prvovýroby sa bezo sporu podieľali aj jednotlivé fondy. Keďže sa v posledných dňoch rozvírila hladina okolo Štátneho fondu trhovej regulácie, dovolím si niekoľko zásadných informácií práve k hospodáreniu tohto fondu i jeho podielu na stabilizácii poľnohospodárskeho sektora. Po prvýkrát na Štátnom fonde trhovej regulácie od jeho vzniku sa robila inventarizácia zásob a majetku fondu začiatkom marca 1999. Odvtedy sa inventúry vykonávajú každoročne a každoročne sa vykonávajú okrem inventúr aj námatkové kontroly u skladovateľov. Pri vykonávaní inventúr za rok 1999 pracovníci fondu zistili nedostatky u zmluvného skladovateľa Poľnonákup Zemplín Michalovce, kde chýbalo 975 ton potravinárskej pšenice, a fond, samozrejme, vyvodil z toho dôsledky. Teda nie kontrolné orgány zistili manko v zásobách fondu, ale fond inventarizáciou a kontrolou zásob u skladovateľov. Fond sám neskladuje svoje zásoby, ale skladuje u skladovateľov a za skladovanie platí.

Od roku 1999 sa vo fonde pravidelne vykonáva audit hospodárenia, čo sa dovtedy nerobilo. Na základe komplexnej inventarizácie majetku a záväzkov fondu začiatkom marca 1999 bol zistený doslovne kritický stav vo fonde a vznikla potreba riešiť reštrukturalizáciu a stabilizáciu fondu. Na rokovaní rady fondu 6. júla 1999 bol predložený materiál, v ktorom sa analyzoval vývoj za predchádzajúce roky a navrhli sa riešenia na stabilizáciu fondu a jeho financovanie.

Výsledok je takýto: Záväzky fondu k 1. 3. 1999 1 664 mil. korún. Záväzky k 31. 10. 2000 205 mil. korún, úver v Poľnobanke, ktorý sa do konca roka splatí. Zásoby boli v hodnote 1 051 mil. korún. K 31. 10. 2000 je hodnota zásob 25 mil. korún. Pohľadávky k 1. 3. 1999 1 182 mil. korún. K 31. 10. 2000 614 mil. korún, v nich značná časť nedobytných pohľadávok z predchádzajúceho obdobia. Výška pohľadávok vo firmách, ktoré sú v konkurze a likvidácii, sú, žiaľ, vo výške až 489 mil. korún. Dôsledným a zásadným postupom v riešení problémov sa dosiahla revitalizácia fondu. Chceme- -nechceme, prispelo k tomu aj dôsledné dodržiavanie zákona pri predaji zásob fondu, ktoré sa od 1. 1. 2000 predávajú výlučne obchodnoverejnou súťažou, formou verejného predaja v zmysle zákona číslo 270/1991 Zb. a Obchodného zákonníka. Chcem zdôrazniť, že je pripravený systém predaja verejných predajov prostredníctvom internetu, ktorý sa spustí najneskôr v 3., 4. mesiaci budúceho roka.

Touto transparentnou a domnievam sa, že najobjektívnejšou formou predaja zásob fondu sa vylučuje možnosť korupcie a klientelizmu. Na doterajších 21 obchodných verejných súťažiach formou verejného predaja sa predali zásoby fondu v celkovej hodnote za viac ako 775 mil. korún, z toho 193 tisíc ton obilnín v hodnote 755 mil. korún. Verejnoobchodnou súťažou formou verejného predaja sa bude predávať aj importované kŕmne obilie. Zo 137 doteraz zaregistrovaných kupujúcich je 112 z poľnohospodárskej prvovýroby spracovateľov a výrobcov kŕmnych zmesí. Firmy s výlučne obchodnou činnosťou, ktorých je na fonde zaregistrovaných 25, kúpili len 7 900 ton kŕmneho obilia, čo je 8 % z celkového objemu predaného kŕmneho obilia, vrátane potravinárskeho obilia nakúpili tieto firmy 15 900 ton obilia, čo je z celého predaja 8 %.

Uvedený spôsob predaja zásob fondu podporuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a prevažná časť poľnohospodárskych prvovýrobcov. Práve pri deviatom verejnom predaji dňa 1. júna 2000 sa odhalilo, že chýbajú zásoby obilia, ktoré boli v Správe štátnych hmotných rezerv u niektorých skladovateľov, na čo ešte v ten deň riaditeľ Štátneho fondu trhovej regulácie upozornil funkcionárov Správy štátnych hmotných rezerv. Uznesením vlády Slovenskej republiky bolo Štátnemu fondu trhovej regulácie uložené, že kŕmne obilie zapožičané Správou štátnych hmotných rezerv musí fond predávať záujemcom obchodnoverejnou súťažou formou verejného predaja, a fond toto uznesenie plní.

Niekoľko slov v tejto súvislosti k obchodnej politike. Treba otvorene povedať, že Fond trhovej regulácie nie je nositeľom licencií, nerozhoduje o udeľovaní licencií. O tom sa rozhoduje na ministerstve hospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva dáva návrhy na licenčné režimy. 3. 6. 1999 ministerstvo pôdohospodárstva po odporúčaní Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou odsúhlasilo preradenie všetkých agropotravinárskych komodít z režimu neautomatických do režimu automatických vývozných licencií okrem pšenice, pri ktorej bola podstatne nižšia úroda, a preto táto komodita bola naďalej ponechaná v režime neautomatických vývozných licencií.

Tieto opatrenia ministerstvo pôdohospodárstva prijalo najmä v snahe liberalizovať obchodnú politiku, otvoriť trh a prispieť tak k rastu farmárskych odbytových cien. Popritom sa pozorne monitoroval vývoj v zásobách obilia, a keďže potravinárska pšenica bola naďalej v režime neautomaticky viazaných vývozných licencií, išlo vonkoncom o zásoby kŕmneho obilia, ktoré ani Štátne hmotné rezervy ani Fond trhovej regulácie pre spotrebiteľov kŕmneho obilia neeviduje, neskladuje, a myslím si, že nie je povinný plniť túto funkciu namiesto chovateľov hospodárskych zvierat.

Napriek všetkému ministerstvo pôdohospodárstva 7. februára 2000 požiadalo ministerstvo hospodárstva, aby pri jačmeni do 31. 7. a kukurice do 31. 10. 2000, teda dávno predtým, ako sme mohli očakávať, aký bude priebeh počasia, sa preradili tieto komodity z režimu automatických licencií späť do režimu neautomatických licencií. Ministerstvo hospodárstva s účinnosťou od 21. 2. 2000 akceptovalo predložené návrhy a zmeny boli zverejnené vo výnose ministerstva hospodárstva. Platnosť neautomatických licencií na obchod s obilím vrátane kukurice boli potom predložené na základe výsledkov žatvy 2000 až do konca roka 2000. V súčasnosti ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo ministerstvo hospodárstva o predĺženie platnosti na neautomatické licencie na tieto komodity.

Ak som spomínal podiel fondov na financovaní rezortu a na ozdravení celkovej ekonomickej pozície podnikateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve, treba spomenúť Štátny podporný fond, ktorý v tomto roku dokázal prefinancovať všetky žiadosti o pôžičky zo štátneho fondu vo výške za takmer 900 mil. korún. A treba spomenúť aj Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý poskytol pôžičky alebo priame dotácie na investície do pôdy na zúrodňovanie pôdy vo výške približne 900 mil. korún. Pritom na zostatku vo fonde zostáva ešte viac ako 200 mil. korún. Chcem zdôrazniť, že osobitne sa investovalo do hydromeračských zariadení vrátane závlah, kde spoločne so štátnym rozpočtom sa v tomto roku preinvestovali prostriedky za 560 mil. korún, čo je za posledných desať rokov, myslím, najvyššia položka.

Niekoľko slov k plneniu úloh a k rozprave, ktorá bola. Ešte azda predsa len, ak tu zaznela otázka, že na základe čoho sa domnievame, že situácia v poľnohospodárstve a v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe sa v priebehu roku 2001 zásadne zlepší. Tak je to predovšetkým na základe aj týchto a ďalších pripravených systémových opatrení, ktoré sa budú realizovať od začiatku roka 2001, ktoré sa už realizovali aj v priebehu roka 1999 a v priebehu roka 2000. Ale aj na základe toho, že aj vďaka pomoci štátu, pomoci vlády Slovenskej republiky sa zasialo na Slovensku 461 tisíc hektárov ozimín a 117 tisíc hektárov repky. Môžu potvrdiť výrobcovia priemyselných hnojív na Slovensku, že tieto plodiny sa nielen kvalitne zasiali, ale sa aj primerane vyhnojili priemyselnými hnojivami. Ak si ktokoľvek všimne tvár Slovenska v jeseni 2000, nevyhnutne musí konštatovať, že slovenský vidiek práve zásluhou spomínaných aktivít poľnohospodárov a zásluhou pomoci vlády Slovenskej republiky zmenil svoju tvár.

Ja chcem poďakovať poľnohospodárom z tohto miesta, že prostriedky štátneho rozpočtu nepremárnili, ale vložili do budúcej úrody, vložili do kultivácie pôdy, vložili do kultivácie krajiny.

Niekoľko slov k plneniu programového vyhlásenia vlády v lesníctve. Okrem materiálov koncepčných sa pozornosť venovala najmä dopracúvaniu Európskeho systému národných účtov a uvádzaniu tohto systému do života v záujme hodnotenia výkonnosti a efektívnosti lesníctva. Do tohto systému patrí aj lesnícky informačný systém a lesnícky trhový informačný systém. Môžem ubezpečiť pána poslanca Oberhausera, že sa venuje pozornosť aj certifikácii lesov i certifikácii drevnej hmoty. Spolupracuje sa s Rakúskom, Českou republikou i ďalšími krajinami Európskej únie. Tento systém je pripravený na uvedenie do života v Lesoprojekte Zvolen.

Čo sa týka štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, môžem zodpovedne povedať, že nemá monopolné postavenie, pretože Protimonopolný úrad prijal, resp. nariadil opatrenia na určitý rozptyl obchodu s drevom medzi jednotlivé odštepné lesné závody, ktoré musia predávať najmenej 65 % drevnej hmoty a 40 % môže predávať podnik priamo v Banskej Bystrici. Ak som spomínal lesnícky trhový informačný systém, tento by mal byť základom na predaj dreva formou búrz. Teda aj tu by sme mali práve týmto krokom vylúčiť akýkoľvek klientelizmus a nejaký lobing. Faktom je, že nebolo možné podrobne zhodnotiť dosahy tohto kroku v obhospodarovaní štátnych lesov i zatiaľ neodovzdaných neštátnych lesov. Audit štátneho podniku sa začal už robiť a, samozrejme, sme pripravení audítorskú správu predložiť do výborov Národnej rady a pánom poslancom na požiadanie.

Čo sa týka neštátnych lesov, myslím si, že ten vzťah medzi lesníckou sekciou a neštátnymi lesmi vlastníkmi sa podstatne zlepšil, pravidelne sa s jednotlivými združeniami, s ich predstaviteľmi komunikuje. Čo je osobitne cenné, začala sa komunikácia medzi vedením štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a jednotlivými združeniami neštátnych lesov. Osobne by som len privítal, ak by vlastníci neštátnych lesov založili komoru alebo iné združenie, úniu, aby sa medzi ministerstvom a štátnym podnikom dalo komunikovať aj touto formou. Samozrejme, mnohé trecie plochy sa dajú odstrániť len novou legislatívou. Myslím, že aj na internetových stránkach je návrh nového zákona o lesoch, beží k nemu diskusia, v krátkom čase bude schválený na porade vedenia ministerstva pôdohospodárstva.

Vodné hospodárstvo vo všetkých troch jeho častiach či systémoch je skutočne odvetvím, ktoré takisto prežíva mnohé problémy. Chcem len zdôrazniť, že v zákone o štátnom rozpočte sú na budúci rok zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu o viac ako 440 mil. korún. Spoluinvestície zo štátneho rozpočtu len do vodovodov a kanalizácií by mali byť za viac ako miliardu korún. Ak k tomu pripočítam úverové zdroje podnikov Vodární a kanalizácií, spomeniem len stavby: vodovod pre obce Východoslovenskej nížiny za viac ako 250 mil. korún, vodovod v ochrannom pásme jadrovej elektrárne Mochovce za 2,6 mld. korún, na budúci rok sa na tejto stavbe má prestavať 250 mil. korún, prepojenie stredoslovenskej a západoslovenskej vodovodnej sústavy trasou Žiar nad Hronom - Hliník nad Hronom by znamenalo preinvestovanie ďalších takmer 200 mil. korún. Začína sa veľmi významná stavba vodovodu zo Žitného ostrova na Záhorie aj v súvislosti s priemyselným parkom Lozorno, kde sa má preinvestovať viac ako 250 mil. korún.

Sú to teda ďalšie prostriedky, ktoré by mali významne oživiť investície práve v zásobovaní obyvateľstva vodou. Nespomínam tu ďalšie investície do oblasti čistenia a odkanalizovania, nespomínam tu drobné investície financované za výraznej podpory a pomoci Štátneho vodohospodárskeho fondu i Štátneho fondu životného prostredia z ministerstva životného prostredia. Napriek tomu zdôrazňujem a opakujem, štátne prostriedky a štátne dotácie nemôžu stačiť na krytie potrieb vodného hospodárstva, a preto je nevyhnutné skončiť proces prípravy transformácií a následne začať s transformáciou majetku Vodární a kanalizácií do majetku miest a obcí. Na to by mali slúžiť aj realizované personálne zmeny na vodohospodárskej sekcii ministerstva pôdohospodárstva.

Nebudem komentovať vzťah ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, ktorý je dlhodobo prinajmenšom napätý aj v oblasti vodného hospodárstva. Nakoniec mali sme to možnosť posúdiť aj na základe reakcie pána poslanca a exministra životného prostredia Zlochu na vystúpenie pána poslanca Topoliho. Dúfam, že realizované personálne zmeny pomôžu zmierniť toto napätie a že predsa sa len podarí nájsť určité kompromisné riešenie. Žiaľ, ani súčasne pripravený nový zákon o vodách, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, nie je takým a nie je v takej verzii, s ktorou by mohla vodohospodárska sekcia ministerstva pôdohospodárstva súhlasiť.

Bola tu ešte zmienka o hydromelioračných zariadeniach. Chcem podotknúť, že do konca roka bude schválená nová organizačná štruktúra obhospodarovania týchto zariadení. A ak som spomínal investície približne za 560 mil. korún do tejto oblasti v roku 2000, zdôrazním len, že na Východoslovenskej nížine sa začal realizovať integrovaný projekt rozvoja poľnohospodárstva a vodného hospodárstva práve s dôrazom na revitalizáciu odvodňovacích zariadení, ale aj na budovanie závlah. Pre budúci rok zo štátneho rozpočtu je vyčlenených 350 mil. korún na financovanie, na subvencovanie obstarania závlah a ostatného majetku v hydromelioráciách. Samozrejme, že tie problémy, ktoré sú vo všetkých odvetviach, nie sú jednoduché, sú dlhotrvajúce a vzhľadom na charakter výroby, na biologický charakter výroby, ale, samozrejme, aj vzhľadom na celkovú ekonomickú pozíciu národného hospodárstva ich riešenie bude dlhodobé a je rozložené na niekoľko rokov.

Ja chcem len dať do pozornosti, že pokiaľ produktivita práce z pridanej hodnoty na pracovníka v poľnohospodárstve je 292 tisíc korún za rok a v priemysle 295 tisíc korún, pán poslanec Tatár, dávam do vašej pozornosti, opakujem, v priemysle je produktivita práce na jedného pracovníka z pridanej hodnoty len 295 tisíc korún, to je len o 3 tisíc korún viac na pracovníka, len veľmi ťažko budeme výraznejšie vstupovať do zvyšovania výdavkov štátneho rozpočtu pre potreby poľnohospodárstva. Lebo uznávam, pozícia poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, lesného i vodného hospodárstva je závislá najmä od rozvoja ekonomicky silových odvetví, ktoré najmä vytvárajú hodnoty, pridanú hodnotu a mali by vytvárať zisk v národnom hospodárstve.

Dúfam, že napriek určitým rozličným a odlišným názorom na stav a vývoj v agrosektore i v ostatných odvetviach, napriek tomu, že som nemohol vo svojom záverečnom slove dostatočne reagovať na všetky vystúpenia, podporíte predkladané materiály a predložený návrh uznesenia Národná rada schváli. Chcem poďakovať všetkým pánom poslancom a poslankyniam za aktivitu v rozprave, ktorú rozhodne pokladáme za podnety na riešenie problémov na ministerstve pôdohospodárstva.

Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi za záverečné slovo.

Ešte, pán spoločný spravodajca, prosil by som, keby ste sa vyjadrili stručne.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

ako spravodajca chcem aj ja v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí v rámci rozpravy k problematike poľnohospodárstva a potravinárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva vystúpili a prezentovali svoj názor.

Rád konštatujem, že v rozprave vystúpili tí, ktorí vedia, o čom hovoria, pretože sú odborníci z úseku poľnohospodárstva, lesného či vodného hospodárstva. Boli to pán poslanec Delinga, Baco, Kadlečíková, Angelovičová, Oberhauser, Zlocha a Topoli. K rozprave ku všetkým trom správam teda vystúpilo celkom 7 poslancov. Faktických poznámok bolo 16. Pozmeňujúce návrhy písomne predložilo 5 poslancov.

Chcem zdôrazniť, a rozprava to i potvrdila, že hovoríme o veľmi dôležitom rezorte, ktorý sa od roku 1990 zmieta v problémoch a svojím spôsobom v neistote, čo bude ďalej, rozvoj alebo jeho úpadok. Rozprava však potvrdila, že napriek zložitosti problémov tohto chlebového rezortu je záujem problémy riešiť. Riešiť tak, aby v rezorte nastalo upokojenie a rozvoj s cieľom trvalého zabezpečenia potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky a potravinovej sebestačnosti občanov Slovenska, a to z vlastnej produkcie, čo je nanajvýš cenné.

V rozprave sa najviac hovorilo o problémoch poľnohospodárskej prvovýroby, napríklad k opotrebovanosti, kúpe a potrebe strojového parku, spotrebe hnojív, obrobenosti pôdy, nízkych stavov dobytka, nedostupnosti úverov, stále sa roztvárajúcich cenových nožníc vstupov a výstupov, o zamestnanosti, dôchodkovosti i celkovej ekonomike agrorezortu. V rozprave, pochopiteľne, sa hovorilo aj o problémoch lesného a hlavne vodného hospodárstva vrátane návrhov na zlepšenie stavu v týchto rezortoch.

Ako poľnohospodár som rád, že zelená správa sa každoročne predkladá poslancom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie, pretože rozprava potvrdila, že je čo riešiť, a to nielen vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ale aj tu v pléne. Na adresu niektorých kolegov z rozpravy musím však povedať, že úpadok poľnohospodárstva, lesného či vodného hospodárstva nemožno pripísať len posledným dvom rokom. Neúspech či úpadok nemožno pripísať len tejto vláde, i keď náprava a rozvoj agrorezortu sa očakáva práve od nej. Verím, že schválenie a hlavne realizácia koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005 v praxi, ktorú o chvíľu budeme prerokúvať, bude jedným z prvých krokov nápravy, ako tento chlebový rezort z úpadku dostať.

Pán predsedajúci, toľko k vystúpeniam z rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

((Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Baco, ale prosím vás pekne, prečítajte si rokovací poriadok, to boli záverečné vystúpenia k rozprave, ktoré odzneli k správam. Nebola to rozprava.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Odporúčam, aby sme po polhodinovej prestávke, ktorá bude nasledovať, pristúpili k prerokúvaniu bodu programu Návrh Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 a Koncepcie lesníckej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 a po vystúpení pána ministra, spoločného spravodajcu a skončení rozpravy by sme hlasovali o prerokovaných bodoch, a to o správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, správe o lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve a záverečným hlasovaním by sme skončili prerokúvanie týchto bodov. Je s tým všeobecný súhlas?

Vyhlasujem prestávku do 17.45 hodiny.

Teraz vás pán poslanec František Mikloško a predseda poslaneckého klubu KDH pozýva a chce prehovoriť k snemovni.

Poslanec F. Mikloško:

Nech sa páči, upozorňujem, že je aj na dupľu, čiže nemusíte šetriť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, o 17.45 hodine pokračujeme. Prosil by som predsedov koaličných klubov, aby sa o 17.30 hodine dostavili do rokovacej miestnosti predsedu Národnej rady.

Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie do 17.45 hodiny.

(Po prestávke.)