Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Klemens:
Pán minister, ja vám chcem poďakovať za odpoveď, ale pretože nie ste ministrom pôdohospodárstva, tak ďakujem, nebudem mať inú otázku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Lászlóa Kötelesa adresovaná ministrovi životného prostredia Lászlóovi Miklósovi a znie: "V akej fáze je príprava zákona o odpadoch?"
Pán minister, prosím vás o odpoveď na túto otázku.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, poslanci,
návrh zákona o odpadoch a o zmene a o doplnení niektorých zákonov je v súčasnosti už po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky. Tento proces bol relatívne dlhý, pretože ide o najväčší legislatívny projekt v histórii existencie ministerstva životného prostredia. Preto sa v Legislatívnej rade tento zákon preberal trikrát.
Dňa 26. októbra 2000 bola prerokovaná posledná časť návrhu zákona o odpadoch. Po úspešnom prerokovaní návrhu zákona sa predpokladá, že návrh zákona bude schválený vládou Slovenskej republiky do konca novembra 2000 a následne odstúpený na prerokovanie a schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky. A dúfam, že Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasí tento zákon ešte tohto roku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte možnosť v rozsahu dvoch minút.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem.
Vážený pán minister, ďakujem za vašu konkrétnu a stručnú odpoveď, čo beriem na vedomie, ale s cieľom lepšie informovať našu verejnosť, zároveň aj Národnú radu mi dovoľte položiť doplňujúcu otázku.
Pán minister, o návrhu zákona o odpadoch prejavili záujem skoro všetky zložky odbornej a laickej verejnosti. Ich návrhy a nápady, ale aj ich kritiku sme viackrát prerokovali napríklad aj v našom výbore.
Z tohto dôvodu by som bol rád, keby ste nás informovali aj o tom, ako ste využívali tie nápady a kritiku, resp. ich záujem na vylepšenie návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím, pán minister, o odpoveď na doplňujúcu otázku.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Áno, ďakujem za doplňujúcu otázku.
Chcem povedať, že naozaj tento zákon, resp. tento návrh zákona zaujal obrovskú, veľmi širokú vrstvu verejnosti a naozaj sme dostávali najrôznejšie pripomienky.
Keďže Európska únia, špeciálne životné prostredie tlačí na to, resp. orgány životného prostredia tlačia na to, aby sme otvorili informácie pre širokú verejnosť, urobili sme to naozaj tak, ako sme to len mohli. A výsledkom bolo, že sme dostali počas pripomienkového konania 1 700 pripomienok od verejnosti.
Viete si predstaviť, že to bola obrovská záťaž pre ministerstvo životného prostredia, a teraz sa vám musím aj priznať, že meškanie o dva mesiace, ktoré naozaj máme, dva mesiace meškania, meškanie oproti pôvodnému plánu bolo naozaj zapríčinené tým, že sme nezahodili do koša ani jediný návrh alebo ani jedinú pripomienku od verejnosti. A treba povedať, že sa ozvali aj rôzne skupiny mimovládnych organizácií, ktoré navzájom mali absolútne vylučujúce stanoviská. Takže to bol mimoriadne ťažký proces, a preto nás to aj hodne zdržalo.
Chcem aj to povedať, že nakoniec sme uspokojili prakticky všetky vrstvy alebo všetky skupiny, ktoré si postupne samy vyjasňovali svoje stanoviská. Napriek tomu dovolím si predvídať a predpokladať, že počas prerokovania tohto zákona tu, v parlamente, určite ešte aj k vám prídu najrôznejšie skupiny mimovládnych organizácií alebo iných organizácií, ktoré budú lobovať za najrôznejšie časti tohto zákona, za zmeny tohto zákona a tak ďalej.
Samozrejme, že to je absolútne vo vašej právomoci sa týmito pripomienkami zaoberať, len vám chcem povedať to, že prakticky už neexistuje a nevieme si predstaviť, aký iný návrh, aká iná pripomienka by sa ešte mohla objaviť tu, v parlamente, ktorá by nebola bývala prerokovaná teda v tomto procese počas pripomienkového konania.
Takže predpokladám, že to bude ťažký zákon aj tu, v parlamente, pretože sa to naozaj týka každého jednotlivca, ale pre Európsku úniu je to jeden z prioritných zákonov a budeme sa musieť s tým vyrovnať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za vaše odpovede.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ladislav Ambróš pani ministerke financií Brigite Schmögnerovej, za ktorú bude odpovedať pán minister Peter Magvaši. Otázka znie: "Jediným, kto môže zabrániť kolapsu tepelného hospodárstva v niektorých mestách, napríklad vo Veľkom Krtíši, je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak dorieši otázku vyplatenia štátnych dotácií za teplo za roky 1997 a 1998, či už vrátením preplatkov daňových odvodov alebo vyplatením samotných dotácií. Je ochota vyriešiť túto situáciu?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán poslanec Ambróš,
vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som pri tejto odpovedi na začiatku uviesť, že podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov možno zo štátneho rozpočtu poskytovať dotácie len v rozsahu ustanovenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok.
Z toho treba vychádzať, pán poslanec, pri postavení vašej otázky. Teda to znamená, že dotácie štátu sa len čiastočne podieľajú na krytí cenového rozdielu dodávok tepelnej energie a môžu byť riešené len cez štátny rozpočet, ktorý je schválený na daný rok, to znamená, že v tomto prípade, keď rozprávame o roku 2000, tak v rozpočte roku 2000.
Pre priblíženie požiadaviek za roky 1997 a 1998 treba uviesť, že v roku 1997 boli dotácie k cenám tepla rozpočtované v sume 2,6 mld. Sk a skutočné čerpanie po zúčtovaní vzťahov k štátnemu rozpočtu dosiahlo sumu 4,3 mld. Sk. To znamená, že v roku 1997 - a pán poslanec Kozlík to veľmi dobre vie - bolo vyplatených viac ako 1,7 mld. Sk, podobne aj v roku 1998, keď v štátnom rozpočte boli schválené dotácie len v sume 1,6 mld. Sk, to znamená o 1 mld. Sk menej ako v roku 1997, a v priebehu roka boli upravené na sumu 3,3 mld. Sk, pričom v rámci zúčtovania za uvedený rok sa v skutočnosti čerpalo takmer 3,6 mld. Sk, to znamená o 2 mld. viacej, ako bolo v štátnom rozpočte na rok 1996 pôvodne plánované. To znamená, že v rokoch 1997 a 1998 bolo na dotácie poskytnutých v porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom viac o 3,7 mld. Sk, pričom rast cien výrobcov tepla nebol odôvodnený a ani klimatické podmienky si nevyžadovali zvýšený rozsah dodávok tepla.
Problematikou nepokrytých cenových rozdielov k cenám tepla za roky 1997 a 1998 sa viackrát zaoberala pracovná skupina zriadená pri Ministerstve financií Slovenskej republiky k problematike dotácií k cenám tepla, kde bol prijatý záver, že Ústredné daňové riaditeľstvo Banská Bystrica predloží na ministerstvo financií nepokryté cenové rozdiely na roky 1997 až 1998. Dohodlo sa, že vykvantifikované nepokryté rozdiely za rok 1999 budú dodatočne vysporiadané v rámci finančného zúčtovania vzťahov so štátnym rozpočtom za tento rok.
Vykvantifikované nepokryté cenové rozdiely po predložení dokladov Ústredným daňovým riaditeľstvom Banská Bystrica za roky 1997 až 1999 boli takéto: V roku 1997 nepokryté cenové rozdiely boli vo výške 379 mil. Sk, za rok 1998 boli vo výške 308 mil. Sk a za rok 1999 boli vo výške 261 mil. Sk.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle záverov prijatých k zúčtovaniu finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1999 prijalo také opatrenia, že sa vysporiadali so štátnym rozpočtom skutočné cenové rozdiely vyplývajúce z finančného zúčtovania dotácií za rok 1999 vo výške 260 mil. Sk, teda tak ako to bolo po prehodnotení Ústredným daňovým riaditeľstvom. Túto úlohu Ministerstvo financií Slovenskej republiky splnilo a rozpísalo jednotlivým daňovým úradom listom číslo 15 642/2000/47 zo dňa 17. 7. 2000 s tým, že tieto prostriedky musia byť poskytnuté do konca septembra. Takže na základe tohto je úloha za rok 1999 splnená.
Taktiež za rok 1999 ministerstvo financií prijalo opatrenia k použitiu prostriedkov získaných z usporiadania finančných vzťahov zo štátneho rozpočtu na úhradu nepokrytých cenových rozdielov v sume 260 mil. Sk nad rámec zákonom schváleného objemu.
Pokiaľ ide o konkrétny prípad mesta Veľký Krtíš, ktorý ste vlastne vy zdôraznili vo svojej otázke, tak treba povedať, že pre potreby mesta bolo nad rámec schválených limitov za posledné tri roky poskytnutých 12,2 mil. Sk. Z uvedeného vyplýva, že finančné zúčtovanie dotácií za roky 1997 až 1999 bolo definitívne uzatvorené.
Ministerstvo financií už viackrát deklarovalo, že požiadavky na poskytnutie prostriedkov na nepokryté cenové rozdiely za roky 1997 a 1998 nie je možné riešiť zo zdrojov štátneho rozpočtu. A na tomto svojom stanovisku naďalej trvá, trvá predovšetkým z toho pohľadu, čo som uviedol na začiatku, že podľa zákona o rozpočtových pravidlách je možné zo štátneho rozpočtu poskytovať len dotácie v rozsahu stanovenom zákonom o štátnom rozpočte na daný rok.
Ministerstvo financií už neeviduje žiadne zákonné záväzky, ako vy to uvádzate v otázke. To znamená, že ministerstvo financií v súčasnosti k dodávateľom tepla nemá žiadne zákonné záväzky, ktorými by malo uhradiť dosahy z rokov 1997 a 1998. Všetky požiadavky na riešenie cenových rozdielov pri dodávkach tepla sú požadované riešiť iba zo strany štátu, žiaľ, pričom absentujú požiadavky na výrobcov tepla z hľadiska racionalizácie nákladov na výrobu tepla, odstraňovania neproduktívnych nákladov, znižovania strát pri rozvodoch tepla v zariadeniach, ktorých sú vlastníkmi a ktorých vlastníkmi sú predovšetkým mestá a obce.
Podobný prístup volia aj správcovia bytového fondu, ktorí majú možnosť bezprostredne vplývať na svojich dodávateľov aj užívateľov bytov, na racionalizáciu spotreby tepla a teplej vody.
Treba azda ešte doplniť, že tento problém sa vláda snažila riešiť tým, že bol pre rok 2000 alebo už v roku 1999 prijatý návrh novej štátnej dávky na sociálnu podporu, a to príspevok na bývanie, ktorý by mal dokázať riešiť otázku ceny tepla ako jednej zložky. Je to spojené s nákladmi na bývanie, práve pre sociálne slabé prípady alebo sociálne domácnosti, sociálne odkázané domácnosti, aby takáto plošná dotácia bola nie zbytočným plytvaním zo štátneho rozpočtu.
Takže toľko, pán poslanec.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa, či chce pán poslanec Ambróš položiť doplňujúcu otázku. Áno.
Poslanec L. Ambróš:
Odpoveď nebola postačujúca, pretože si treba uvedomiť, že cenu, ktorá bola stanovená za roky 1997 a 1998, určovali okresné úrady štátnej správy na základe usmernenia ministerstva financií. Táto cena bola z dvoch zložiek. Jedna sa dotýkala ceny, ktorú mali zaplatiť občania. A túto občania aj zaplatili. A tá druhá zložka ceny, tá maximálna cena, ktorú stanovili vlastne štátne orgány, nie je možné, aby bola pokrytá vzhľadom na to, že správcovia bytového fondu, ktorí mali požiadať o štátne dotácie za teplo, v podstate nie sú podnikateľské subjekty v tom zmysle slova, že u nás neexistuje ziskové nájomné. U nás je regulované nájomné a od občana môžete vybrať len toľko, koľko mu zo zákona prináleží. A z tohto pohľadu napríklad mesto Veľký Krtíš dlhuje na štátnych dotáciách pre svojho dodávateľa tepla, pretože máme jedného dodávateľa tepla, za roky 1997 a 1998 viac ako 20 mil. Sk.
Ja chápem, že ministerstvo sa vyzulo z toho s tým, že to nebolo zaradené do rozpočtu. Ale pýtam sa: Kto tento rozdiel v cene uhradí, keď od nás sa teraz dodávatelia tepla snažia exekučne vymáhať sumu, ktorú vlastne občania nevedia, ako zaplatiť? A podotýkam ešte k tej podmienke, ktorá bola povedaná, že správcovia bytového fondu mali urobiť všetky opatrenia preto, aby znížili náklady na vykurovanie, tak mesto Veľký Krtíš investovalo od roku 1993 do roku 1998 viac ako 80 mil. Sk.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím pána ministra Magvašiho, aby odpovedal na doplňujúcu otázku pána poslanca Ambróša.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Samozrejme, ja som tu uviedol, že špecifické problémy mesta Veľký Krtíš sa ministerstvo financií snažilo riešiť aj v minulosti, aj v prítomnosti. Ako som uviedol, oproti schváleným dotáciám, ktoré pre mesto Krtíš boli a ktoré boli dohodnuté medzi okresným úradom a mestom Krtíš, bolo vyplatených o 12,2 mil. korún viac. Myslím si, že mesto Krtíš má tiež povinnosť hľadať optimálne riešenia. A nakoniec pán primátor mesta Veľký Krtíš veľmi dobre pozná pani ministerku financií a myslím si, že môže si s ňou tieto otázky detailnejšie vydiskutovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Ladislav Ambróš a je adresovaná ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi, ktorého zastupuje dnes pán minister Kukan. Otázka znie: "V akom štádiu rozpracovania je projekt útlmu Bane Dolina vzhľadom na to, že v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sú na tento účel vyčlenené prostriedky?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci,
zdá sa, že Veľký Krtíš je v móde. Dovoľte, aby som prečítal odpoveď ministra hospodárstva na otázku vznesenú predsedom výboru pánom Ambróšom.
"Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v tejto veci pripravilo a na rokovanie vlády predložilo materiál pod názvom Útlm banskej činnosti a likvidácia hnedouhoľnej bane akciovej spoločnosti Baňa Dolina Veľký Krtíš, avšak tento materiál pre neriešiteľný rozpor s ministerstvom financií vo veci financovania záväzkov akciovej spoločnosti v súvislosti s útlmom banskej činnosti a likvidácie hnedouhoľnej bane vrátane zdrojového krytia, teda tento materiál nebol na zasadnutie vlády zaradený. Otázka je teda teraz riešená nasledujúcim spôsobom. V priebehu roku 2000 organizácia vo vlastnej réžii pripraví administratívnu časť útlmu v tom, že v zmysle platnej legislatívy, teda príloh vyhlášky Slovenského banského úradu číslo 89/1988 Zb. pripraví plány likvidácie a zabezpečenia jednotlivých banských diel, ktoré budú postupne predložené vecne príslušnému Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica. Súčasne zabezpečí vysporiadanie bilančných zásob uhlia v zmysle zákona číslo 44/1988 Zb. a vyhlášky SGÚ číslo 97/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre päť banských diel už boli plány zabezpečenia a likvidácie schválené a realizované vo vlastnej réžii organizácie počas ťažby. Obdobným spôsobom je potrebné vypracovať, schváliť a realizovať v rámci ukončenia banskej činnosti v Bani Dolina 6 plánov likvidácie a zabezpečenia, ktorých príprava a realizácia však spadá do obdobia znížených a nulových príjmov z odbytovej ťažby. Z tohto dôvodu budú uvedené materiály doplnené o finančnú časť, v ktorej bude vyjadrená ich finančná náročnosť. Ich kompletizáciou vznikne prehľad o potrebe spoluúčasti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, resp. zahraničných grantov, ktorý bude v spolupráci s ministerstvom hospodárstva upravený a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Predpokladaný termín ukončenia týchto prác je marec 2001. Keďže však už v priebehu roku 2001 bude potrebné riešiť niektoré záväzky sociálneho charakteru so spoluúčasťou štátneho rozpočtu, bola do požiadaviek na štátny rozpočet pre rok 2001 zahrnutá suma 20,8 mil. Sk, ktorá bola neskôr upravená na 4,03 mil. Sk. Predpokladaný termín vyhlásenia útlmu banskej činnosti v akciovej spoločnosti Baňa Dolina Veľký Krtíš je 1. január 2002. Súčasné vedľajšie činnosti akciovej spoločnosti v obmedzenom rozsahu zostanú zachované."
Toľko odpoveď ministerstva hospodárstva.
Pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa, či chce pán poslanec Ambróš položiť doplňujúcu otázku. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
No chcem podať doplňujúcu otázku, pretože si myslím, že toto nie je otázka len na ministra hospodárstva, ale aj na celú vládu Slovenskej republiky. Všade na svete je zvykom, že ak ide do útlmu nejaké takéto banské dielo, že sa pripravia aj náhradné zamestnávateľské programy, ktoré vlastne umožnia, aby tí, ktorí budú musieť odísť z bane, mali možnosť sa realizovať niekde inde, proste získať iné zamestnanie. Vzhľadom na to, že náš okres patrí medzi tri okresy s najvyššou nezamestnanosťou, síce momentálne asi tak, že vzhľadom na verejnoprospešné práce poklesla tá nezamestnanosť u nás asi na 26 %, to znamená, že je nižšia, ale dlhodobo nie je šanca, pokiaľ sa nebude vláda týmto zaoberať prioritne, že by títo ľudia neskončili dlhodobo v sociálnej sieti a nezaťažili rozpočet Slovenskej republiky ďalšími dávkami zo sociálnej oblasti.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán minister, aby ste odpovedali na doplňujúcu otázku pána poslanca Ambróša.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Počúval som pozorne, pochopil som aj obsah. Veľmi by som ocenil, keby pán poslanec netrval na tom, aby som improvizoval v svojej odpovedi, a jeho otázka bude seriózne posúdená ministrom hospodárstva a vládou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, za vaše odpovede.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Ošváth a adresoval ju podpredsedovi vlády pre Európsku integráciu Pavlovi Hamžíkovi. Otázka znie: "Ako hodnotíte dosiahnuté výsledky Slovenskej republiky pri plnení kritérií vstupu do Európskej únie v rámci tzv. Luxemburskej skupiny?"
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec,
dosiahnuté výsledky nášho prístupového procesu zhodnotí Európska komisia a Európska únia v pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Vcelku možno očakávať pozitívnu hodnotiacu správu, ktorá skonštatuje po plnení politických kritérií v roku 1999 výrazný posun v oblasti plnenia ekonomických kritérií. Poukáže i na oblasti, v ktorých je potrebné pridať a kde sú rezervy. Nebudem predbiehať publikovanie správy a nebudem tieto oblasti uvádzať. Európska komisia zverejní hodnotiace správy za jednotlivé krajiny dňa 8. novembra 2000 o 17.00 hodine v Bruseli.
Skupinový prístup ku kandidátskym štátom Európska únia postupne opúšťa, preto nemožno hovoriť o kritériách vstupu do tzv. Luxemburskej skupiny. Existujú len spoločné kritériá pre vstup vyplývajúce z dokumentov Európskej únie a z asociačných dohôd. Podľa nich bude i Slovensko posudzované individuálne. Naším strategickým cieľom je byť v skupine kandidátskych štátov, ktorá vstúpi do Európskej únie ako prvá.
Doterajší postup našich rokovaní, plnenie legislatívnych úloh, hodnotenia Európskej komisie nás oprávňujú na konštatovanie, že túto stratégiu Slovenská republika napĺňa a že postupne našich susedov Českú republiku, Maďarsko a Poľsko dobiehame.
Skončil som, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Pýtam sa, či chce pán poslanec Peter Ošváth položiť doplňujúcu otázku. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za odpoveď, pán podpredseda vlády.
Z vašej odpovede, ako aj z tých znalostí, ktoré mám z medzinárodného diania, vyplýva, že skutočne táto vláda v plnení úloh zahraničnej politiky a integrácie má v zahraničí veľmi dobré renomé a že v tejto oblasti naozaj príkladne plní programové vyhlásenie. Ja by som sa vás chcel v doplňujúcej otázke ešte opýtať, keďže správa Európskej komisie, ktorá bude hodnotiť plnenie kritérií zo strany Slovenskej republiky, ako ste povedali, sa pripravuje, alebo predpokladá 8. novembra, či v tejto správe sa negatívnym spôsobom neodrazí skutočnosť pripravovaného referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán podpredseda vlády, keby ste odpovedali na doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Európska komisia a Európska únia určite sleduje aj vnútropolitický vývoj v Slovenskej republike aj v ostatných kandidátskych štátoch. Dostatočne stabilný vývoj považuje za jeden zo základných predpokladov úspechu integračných snáh kandidátskych štátov, teda aj v Slovenskej republike. Pokiaľ ide o referendum o predčasných parlamentných voľbách, je podľa názoru našich partnerov členských štátov z Európskej únie našou vnútornou záležitosťou. Samozrejme, Európska únia dáva najavo, že má záujem na pokračovaní súčasného pozitívne hodnoteného politického a ekonomického vývoja, a to nielen počas tohto volebného obdobia, ale aj po riadnych parlamentných voľbách v roku 2002. Nepredpokladám preto, že konkrétne vypísaním referenda sa bude hodnotiaca správa alebo pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenska pre vstup do Európskej únie nejako detailnejšie zaoberať, možno ho vôbec nespomenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán podpredseda vlády, za vaše odpovede.
Ďalšiu otázku dal pán poslanec Ladislav Ambróš ministrovi životného prostredia Lászlóovi Miklósovi a otázka znie: "Aké opatrenia bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky navrhovať, aby sa v maximálnej možnej miere zabránilo opakovaniu takého katastrofálneho požiaru, aký spustošil Národný park Slovenský raj a mal za následok aj tragické straty na ľudských životoch?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda výboru,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
naozaj tento požiar je jeden z najväčších, ktorý postihol národný park alebo vôbec chránené územie na Slovensku. A je nám mimoriadne ľúto jednak ľudských životov a jednak aj toho, čo sa stratilo na prírodných hodnotách. Tento požiar veľmi vážne poškodil asi 20 ha jedinečných ekosystémov v národnej prírodnej rezervácii Tri kopce. Ide o pralesové formácie, ktoré sa vyvíjali od poslednej doby ľadovej, čiže 12 tisíc rokov. A to je vlastne neopakovateľný ekosystém a nenahraditeľná strata.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je veľmi poddimenzovaná, najmä čo sa týka strážcov a techniky. Pre vašu informáciu: Správa národného parku Slovenský raj má 13 pracovníkov, z toho sú len traja profesionálni strážcovia, viacej ich nemožno vyčleniť z tých 13 pracovníkov. A ešte ako perličku vám poviem, že z nich jeden je celý rok na materskej dovolenke, pretože jeho manželka má vyšší príjem ako on. Takže on je na materskej dovolenke. Disponujú minimálnou technikou. Čo môžeme brať do úvahy, je jedno terénne vozidlo značky Opel Campo, roku výroby 1993 s vyše 220 000 najazdenými kilometrami. A ešte čo by som mohol spomenúť, je deväť vysielačiek, ktoré nepokrývajú celý národný park, preto sa používajú dva súkromné mobilné telefóny a jeden oficiálne existujúci na správe.
Na základe uvedeného, z nášho hľadiska, nie celkove z požiarnoochranného hľadiska, lebo to nie je v našej kompetencii, vieme, čo je najpotrebnejšie, predovšetkým zvýšiť počet strážcov, pretože ide predovšetkým o predchádzanie týmto požiarom, resp. - požiare, samozrejme, vznikajú po celom svete - aby sme čo najskôr zistili ohnisko, resp. kde vznikol požiar, aby sme mohli čo najrýchlejšie zareagovať. Najdôležitejším opatrením je jednoducho zvýšiť počet strážcov. Nie je možné, aby traja strážcovia obiehali, teda obehli také územie, ako je Národný park Slovenský raj. Jednak z terénneho hľadiska, ale jednak aj keby to hneď bola nížina s asfaltovými cestami, to nie je možné. Takže to je rozhodujúce. My dávame návrhy, už niekoľkokrát sme dali návrhy, aby sa funkcie rôznych strážcov prípadne integrovali. Viete, že existuje lesná stráž, poľná stráž, rybná stráž a stráž ochrany prírody. Stráž ochrany prírody je z tohto najslabšia. Stráž ochrany prírody nie je verejný činiteľ, stráž ochrany prírody je dobrovoľná funkcia. Na tomto musíme určite niečo zmeniť a znovu intenzívne otvoríme túto otázku integrácie rôznych stráží a postavenia stráže ochrany prírody.
Druhou, veľmi významnou prevenciou je vylúčenie hospodárskej činnosti minimálne zo stupňov ochrany prírody tri a vyššie, to znamená národné parky, chránené areály a prírodné rezervácie, pretože tam skutočne prvoradou funkciou týchto území by mala byť ochrana prírody, a nie hospodárske činnosti. Treba povedať, že najviac pravdepodobné je, že požiar vznikol na súkromnom pozemku, v súkromných lesoch, a to zrejme lesohospodárskou činnosťou. Ale to sa v súčasnosti vyšetruje. V každom prípade vylúčenie hospodárskej činnosti z týchto lesov by bolo určitým opatrením na predchádzanie týchto požiarov. Ďalej, samozrejme, vieme si aj ďalšie opatrenia predstaviť a to je, aby sa správy národných parkov stali orgánmi štátnej správy, a ďalšie a ďalšie. Ale do toho, keďže sa končí pomaly hodina otázok a odpovedí, nebudem zachádzať.
Veľmi dôležité je, čo by som však chcel povedať, že národné parky sa musia dostať do skupiny najvyššieho verejného záujmu, akým sú aj iné skupiny národného dedičstva ako napríklad kultúrne pamiatky, umelecké, historické a dejinné udalosti národa. A ceniť si ich musíme ako najhodnotnejšie a najcennejšie atribúty celej našej spoločnosti. K tomu chcem povedať, že pri posudzovaní finančnej náročnosti zavedenie určitej hasiacej techniky v prípade ohňov v národných rezerváciách treba posudzovať úplne inakšie, ako keby ten oheň nastal na inom území, takisto ako zrejme by sme sa ináč stavali, keby začal horieť Bratislavský hrad, ako keď horí nejaké iné sídlisko alebo iný objekt. Takže toto je v každom prípade výzva pre nás a verím, že Národná rada Slovenskej republiky nás podporí v tomto úsilí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď.
Doplňujúcu otázku chce podať pán poslanec Ambróš?
Dávam mu slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Moja doplňujúca otázka znie: Má momentálne ministerstvo životného prostredia vnútorné rezervy, z ktorých by dokázalo uspokojiť tieto zvýšené nároky na bezpečnosť národných parkov, ktorú treba zabezpečiť podľa nášho názoru na vyššej úrovni ako doteraz, alebo je nevyhnutné, aby sa tieto prostriedky hľadali v štátnom rozpočte a bol navýšený rozpočet ministerstva?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 sú určené zvýšené financie aj na ochranu prírody. Treba si tu však povedať, že zrejme budeme musieť veľmi podrobne preskúmať, ako ten objem rozdeliť, pretože návrh štátneho rozpočtu nepočíta s tým, že by sa zvýšili počty zamestnancov v odborných organizáciách. A medzi odborné organizácie patria aj správy národných parkov.
My, samozrejme, pôjdeme s návrhom a budeme požadovať, aby sa tieto prostriedky vynakladali aj na odborné organizácie, ktoré nie sú na ústrednom orgáne, ale patria pod rezort. Toto je rozhodujúci krok a ja si myslím, že musíme s týmto začať. Totiž akokoľvek sa nám to bude páčiť alebo nepáčiť, Európska únia vypočítala, že na ochranu prírody na Slovensku treba 600 pracovníkov navyše oproti súčasnému stavu - a prosím, aby ste si nemysleli, že to je nejaký obrovský objem, však máme 23 veľkoplošných chránených území, 23 -, čiže 600 ľudí navyše na tých 23, to nie je ani 20 ľudí, alebo 30 ľudí, neviem to ani chytro vypočítať, a aké sú to plochy, tak proste tých strážcov jednoducho treba.
Takže to je moja odpoveď, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, za vaše odpovede.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Bohunický ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Kukan. Otázka znie: "Kedy bude do Národnej rady Slovenskej republiky predložený zákon o obchodných reťazcoch a ako sa do zákona premietne otázka ochrany a podpory domácich, hlavne potravinárskych výrobcov?"
Nech sa páči.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
toto je znenie odpovede, ktorú vypracoval minister hospodárstva pre pána poslanca Bohunického:
"Na základe rozpracovania úloh z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo hospodárstva iniciovalo spracovanie predmetnej právnej normy. Návrh zákona bol v stanovenom termíne spracovaný a prerokovaný s pripomienkami v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 30. júna tohto roku a následne prerokovaný na porade ekonomických ministrov dňa 3. júla 2000.
A porada ekonomických ministrov zaujala k predmetnému návrhu zákona zásadné stanovisko. Súhlasila s prvou časťou návrhu zákona týkajúcou sa legislatívnej úpravy tzv. nekalých obchodných praktík a žiadala vypustiť druhú časť návrhu zákona týkajúcu sa lokalizácie obchodných prevádzkarní a povoľovacieho konania pri ich výstavbe.
S uvedeným stanoviskom a pripomienkami porady ekonomických ministrov na úpravu predmetného návrhu zákona zásadne nesúhlasili profesijné organizácie a zväzy združujúce podnikateľské subjekty v oblasti obchodu a služieb, teda Slovenský zväz spotrebných družstiev, Zväz obchodu Slovenskej republiky a Slovenská obchodná a priemyselná komora - Sekcia obchodu.
Návrh zákona bol v zmysle pripomienok porady ekonomických ministrov dopracovaný a v súlade s požiadavkou Rady hospodárskej a sociálnej dohody bol niekoľko ráz prerokovaný v rámci rozporového konania medzi profesijnými asociáciami a zväzmi v oblasti obchodu a prvovýroby a spracovateľského, potravinárskeho priemyslu na úrovni ministra pôdohospodárstva a ministra hospodárstva, na úrovni štátnych tajomníkov, ako aj zodpovedných sekcií ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Zásadné stanoviská a výhrady k predmetnému návrhu zákona boli zo strany obchodníckej obce široko medializované a návrh zákona spochybnený. Aj napriek týmto skutočnostiam príslušné sekcie ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva pracujú na jeho dopracovaní v snahe riešiť situáciu v predmetnej oblasti, najmä čo sa týka zneužívania postavenia ekonomicky silných podnikateľských subjektov na našom vnútornom trhu, čím sa nepriamo posilní postavenie domácich subjektov vo vyjednávaní medzi výrobcami a odberateľmi a odstránia disproporcie vo vyjednávacích pozíciách v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, na ktoré poukazujú domáci výrobcovia.
S ohľadom na zásadné zmeny v predmetnom návrhu zákona bude tento ako nový návrh zákona opätovne predložený do celého legislatívneho procesu, a to ešte v tomto mesiaci - v novembri roku 2000."
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím, pán poslanec Bohunický, chcete ešte položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Azda ani doplňujúcu otázku nie. Ďakujem pekne za odpoveď, ale zdá sa, že vzhľadom na to, že obchodné reťazce ako Tescá a ostatné nám rastú ako huby po daždi a prichádzajú do určitých ekonomických podmienok, ktoré sú tu dané, keď potom budeme spätne chcieť upraviť vzťahy, proste aby sme ochránili napríklad našich výrobcov, ale aby boli prinútení, aby predávali aj naše výrobky, už bude neskoro. Myslím si, že ako inokedy bude potrebné pravdepodobne chytiť túto vec ako poslaneckú iniciatívu, pretože takto dlho pripravovať zákon sa ukazuje, že v rámci našej spoločenskej praxe nie je dobré.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán minister, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
To nebola otázka, takže nie je potrebné odpovedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vyčerpali sme čas, ktorý bol určený na hodinu otázok. Končím teda bod programu hodina otázok.
Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že v rokovaní budeme pokračovať 42. schôdzou Národnej rady, žiadam vás, aby ste svoju prítomnosť osvedčili podpisom na prezenčnej listine a za týmto účelom vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
Zároveň žiadam všetkých poslancov, ktorí sú v Národnej rade, aby prišli do rokovacej sály, v priebehu piatich minút začneme rokovať o bode programu 42. schôdze Národnej rady.
Po prerušení rokovania 41. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 42. schôdze NR SR. Po skončení rokovania 42. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 41. schôdze NR SR.