Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Jedna faktická poznámka ešte pred tým, ako pán minister vystúpi, pán poslanec Sitek. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem pekne.
Neviem polemizovať s pánom poslancom Tuchyňom, lebo odborník je a myslím si, že zastával najvyššie funkcie ako profesionálny vojak, ale nedá mi to, že hovoril tu o skrátení základnej vojenskej služby. Tak treba urobiť základnú vojenskú službu dobrovoľnú, tak ako je to v niektorých štátoch a potom v podstate tí, čo majú záujem ísť na tú základnú vojenskú službu, sa dobrovoľne prihlásia, lebo populisticky znižovať základnú vojenskú službu, áno, treba ju znižovať, ale tak, ako som povedal, treba predložiť zákony, ktoré sú potrebné. Načo nám je, že dnešné vojsko je 1 200 úradníkov v Žiline, berie 30-tisícové platy, a nikto sa na to nepozerá? Načo nám je to? A znižujeme tu základnú vojenskú službu a poukazujem na to.
Nech pán minister predloží analýzu, prečo dnes nenastúpili na základnú vojenskú službu. Žiadne, že armáda nemá miesta. Tu sú dôvody, dôvody sú také, že čaká sa na skrátenie základnej vojenskej služby, sú to vysokoškolské dôvody, iné dôvody, ktoré umožňuje zákon. Čiže nie sú tie dôvody, že nie je možnosť nastúpiť základnú vojenskú službu. Tak ako som hovoril o civilnej službe, dnes sú tie problémy radikálnejšie, že čaká sa na výkon v civilnej službe niekoľkonásobne viacej, ako sa čakalo pred novelizáciou zákona o civilnej službe.
Ja sa pýtam: Prečo neznížili v Čechách základnú vojenskú službu? Prečo neznížili v Poľsku základnú vojenskú službu? No zrejme sú na to nepripravení z hľadiska legislatívy. Čiže ani ministerstvo obrany, keď nie je na to pripravené, nemalo prichádzať so znížením základnej vojenskej služby. Ja hovorím, že my sme za zníženie základnej vojenskej služby, ale vtedy, keď budú pripravené tie zákony, o ktorých som ja hovoril a v konečnom dôsledku hovoril aj pán poslanec Tuchyňa. A tieto mi zatiaľ chýbajú. A nechcel by som ešte hovoriť, čo sa týka zníženia konečnej populácie, lebo v konečnom dôsledku tá populácia radikálne klesá, zdravotný stav klesá, čiže v konečnom dôsledku tá analýza je trocha ináč.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
K rozprave sa chce vyjadriť pán minister Kanis, dávam mu slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Otázka skrátenia základnej vojenskej služby nie je dajakou špecifickou otázkou len slovenskej spoločnosti alebo slovenskej armády, lebo tento proces prebieha vlastne vo všetkých krajinách. A keby som mal uviesť, tak naposledy v Maďarskej republike sa pripravuje skrátenie na 6 mesiacov. Čiže tie riešenia v jednotlivých štátoch zrejme vychádzajú z toho stavu, ktorý v armáde toho-ktorého štátu je.
Ja by som chcel reagovať na niektoré pripomienky, ktoré tu boli, aj keď tu neboli teda návrhy, čo by malo byť v druhom čítaní spravené, ale je to skôr taká všeobecnejšia diskusia. Chcel by som zdôrazniť, že toto nie je žiaden populistický krok, toto je plnenie programového vládneho vyhlásenia. To si nikto nevymyslel, toto jednoducho, keď sa koncipoval program vlády, tak z tejto oblasti tam je aj úloha skrátiť základnú vojenskú službu. A povedal by som, nie je to populistické aj preto, že to robíme dva roky pred voľbami. Keby sme boli populisti, tak možno by sme si to nechali kdesi na koniec. Takže vychádzame skôr z vecného stavu, že je to potrebné jednak z hľadiska počtov ľudí, ktorí čakajú na základnú vojenskú službu, ale aj z hľadiska toho, že v rámci reformy sa ako súčasť reformy počíta znižovanie počtu vojakov základnej služby.
Dosť ma prekvapuje to, čo tu hovoril pán poslanec Sitek, pretože mnohé veci, ktoré konštatuje, sa dali realizovať už v predchádzajúcich 4 rokoch. Nebola žiadna zábrana, aby tu boli dneska k dispozícii stratégie, bezpečnostná, obranná, vojenská, nie sú, my ich dorábame, do konca roka bude celá trojica. Nepamätám si, že by bol predložený vami, pán minister, zákon o ozbrojených silách alebo že by bol predložený ústavný zákon o bezpečnosti. Ten ústavný zákon o bezpečnosti je v Legislatívnej rade, predpokladá sa iba, teda ako to bude s novelou ústavy, ak novela ústavy neprejde, tak sa predloží ústavný zákon o bezpečnosti. Tam je totiž táto vzájomná väzba, ktorá bola dohodnutá aj s predkladateľmi novely ústavy. Takže ten je pripravený, je na stole, prosím, môžeme o ňom rokovať.
Čo sa týka zákona o ozbrojených silách, keď tu hovoríte, že malo byť zrušené železničné vojsko, ja som sa o to usiloval už v roku 1994, mali ste na to 4 roky, aby sa to stalo. Dnes sú rokovania s ministrom dopravy, s ministrom vnútra, chceme zákon o ozbrojených silách...
(Reakcia poslanca z pléna.)
Veď ho máme, však ho predložíme, len sa pýtam, prečo ste ho vy nepredložili, keď teraz kritizujete, že nebolo zrušené železničné vojsko. Veď ste mali na to 4 roky. Sme v rokovaní, to rokovanie speje k dohode a hľadá sa procedúra, ako sa to stane. Takže v priebehu podľa môjho názoru možno už aj do 1. januára dôjdeme k tej dohode, že budeme môcť predložiť so súhlasom aj ministra vnútra a ministra dopravy návrh tohto zákona, ktorý potom aj vyhovie...
(Reakcia poslanca z pléna.)
Ale veď to je prichystané, veď je to prichystané. Veď čo chcete, ako veštiť budúcnosť z čoho?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj.
Pán minister, nedebatujte.
Minister obrany SR P. Kanis:
Môže mať faktickú poznámku alebo čo môže mať, ale veď toto asi nie je dialóg.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán minister, pokračuj ďalej, prosím ťa.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ďakujem za to, že mi umožňujete hovoriť. Ďakujem pekne.
Čo sa týka zvýšeného záujmu o civilnú službu, tak samozrejme, že ten nový zákon, ktorý bol prijatý, tá novela, prirodzene, dávala iné podmienky, preto to mladí ľudia využili, veď napokon o tom tu bola veľká diskusia. Takže diviť sa tomu, že je väčší záujem, ja sa tomu nedivím, ja to považujem za prirodzené.
Bola tu aj nastolená otázka profesionalizácie. Na budúci rok predpokladáme, že bude istý rast profesionalizácie v zmysle 1 600 nových profesionálnych vojakov, sú na to pripravené aj príslušné finančné zdroje. Ale tu by som chcel pripomenúť, že predstavy o profesionalizácii nejdú celkom do súladu s tými zdrojmi, ktoré sú uvoľňované. A dovolil by som si citovať aj odstupujúceho ministra obrany a zároveň prezidenta Konfederácie Švajčiarska pána Ogiho, ktorý aj bohatým Švajčiarom povedal: Páni, nemáme toľko zdrojov, aby sme mali profesionálnu armádu. Čiže je to záležitosť, ktorá je troška komplikovanejšia záležitosť a je to záležitosť aspoň na 10 rokov, ako to tu povedal aj pán poslanec Tuchyňa.
K tomu, čo ste vy navrhli, pán poslanec Sitek, že teda ste vystupovali tak od mantinelu k mantinelu. Jeden mantinel je neskrátiť základnú vojenskú službu a druhý mantinel je zrušiť náhradnú službu. A viete veľmi dobre, že keby ste chceli zrušiť náhradnú službu, tak musel by tu byť nejaký návrh zákona, možno dokonca ústavný, ktorý by teda odmietol všeobecnú brannú povinnosť. No a keďže to nie je, tak jednoducho náhradná služba musí byť. A chcem len povedať, že vojaci zaradení na výkon náhradnej služby v kalendárnom roku tvoria 2,5 % počtu vojakov vykonávajúcich základnú službu, čiže je to v podstate zadosť zákonu, a nie je to záležitosť taká masová.
No a čo sa týka, ako sa dajú využiť, tak dá sa aj tento čas efektívne využiť, samozrejme. Dĺžka prijímača je 1 mesiac ako u vojakov základnej služby a ostávajúce dva mesiace budú vojaci zaradení do strážnej služby, dozorných jednotiek, dozorných parkov, celodennej zmeny. To sú všetko posty, ktoré už teraz takpovediac hltajú pri základnej vojenskej službe veľké počty vojakov. No a napokon tí, ktorí absolvujú náhradnú službu, sú potom zaraďovaní ako do zálohy, čím sa takisto zvyšuje počet záloh, čo ma tiež svoj význam.
Mohol by som pokračovať ďalej k otázkam zdrojov mierového doplňovania. Chcel by som však ctenú Národnú radu ubezpečiť, že aj náklady, o ktorých sa tu hovorí, treba vidieť v celkových súvislostiam, že ak aj ony rastú pri skrátení na 9 mesiacov na jedného vojaka, ale zároveň znižujeme počet vojakov základnej služby, takže tie náklady, ktoré sa týkajú, v rámci celej armády vlastne budú klesať. Pričom, aj čo sa týka doplňovania, v podstate v októbri tohto roku v podstate na 99 %, dôjde k istému poklesu začiatkom roku 2001, lebo dva nástupné termíny odídu naraz, ale už na konci roka 2001 budeme pri stopercentnej naplnenosti a tak to bude aj v roku 2002.
Dovolím si požiadať ctenú Národnú radu, aby podporila návrh tejto novely.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, za vaše vystúpenie.
Pýtam sa, pán spravodajca, či chcete vystúpiť ešte mimo uvádzania návrhov. Áno.
Slovo má spravodajca pán poslanec Ošváth.
Nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
z rozpravy, ktorá práve prebehla, by som sa chcel vyjadriť v podstate súhlasne s názorom, ktorý bol vyslovený zo strany pána poslanca Tuchyňu, že je všeobecným trendom vo svete, aby sa skracovala základná vojenská služba. Tento trend, pochopiteľne, vyplýva zo zmenenej vojensko-politickej situácie vo svete.
V otázke skrátenia základnej vojenskej služby príslušníkov ozbrojených síl, samozrejme, dochádza v posledných rokoch k disproporcii medzi tabuľkovými počtami základnej vojenskej služby a medzi počtami brancov, ktorí by mali nastúpiť základnú vojenskú službu. Aj tento objektívny faktor už akosi dáva impulz na to, aby základná vojenská služba bola skracovaná, ale nie je to jediný faktor, ktorý nás k tomu vedie, ale najdôležitejší je ten, že naším cieľom aj v programovom vyhlásení deklarovaným je v budúcnosti vytvorenie úplnej profesionálnej armády.
Skrátenie základnej vojenskej služby na 6 mesiacov by sa rozhodne nemalo prejaviť v kvalite výcviku, ale v tomto smere sa úplne stotožňujem s názorom pána poslanca Tuchyňu, že výcvik sa vtedy skvalitní, ak týchto brancov budú cvičiť v budúcnosti profesionáli, pretože nie je rozhodujúca kvantita tohto výcviku, ale predovšetkým jeho kvalita, a tým vlastne aj sa vytvárajú alebo podmieňujú sa prvé kroky k budúcej profesionalizácii armády. A ja len teraz trošku odľahčím tón, chcel by som vyjadriť potešenie nad tým, pretože som aj z toho spontánneho súhlasu poslancov Strany demokratickej ľavice vybadal súhlas s týmto navrhovaným zákonom, že ako poslanec, ktorý bol zvolený za liberálnu stranu, som rád, že aj v ľavicovej strane sa prejavujú také liberálne prvky pri schvaľovaní zákonov o vojenskej službe.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, chcem navrhnúť, ak je všeobecný súhlas, aby sme prebrali ešte dva zákony z dielne ministerstva obrany a potom by sme hlasovali postupne o všetkých troch zákonoch. Je súhlas?
(Reakcia pléna.)
Áno, ďakujem pekne. Nepočujem žiadne nie, takže môžeme pokračovať.
Páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 370/1998 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona číslo 10/2000 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 707 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 707a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Pavol Kanis.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh predmetného zákona je predložený v nadväznosti na zmeny navrhované novelou Branného zákona, t. j. skrátenie základnej vojenskej služby a náhradnej vojenskej služby. Vzhľadom na pozmeňujúce návrhy uplatnené k návrhu novely Branného zákona, vypustenie úpravy vojenských hodností a s tým súvisiacu úpravu prechodných ustanovení novely Branného zákona, je vhodné prechodné ustanovenia súvisiace s dĺžkou základnej a náhradnej služby systémovo začleniť do návrhu novely zákona o vojenskej službe. Uvedeným doplnením by sa však vládny návrh novely zákona číslo 370/1997 Z. z. rozšíril, na čo je potrebný podľa § 94 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov súhlas predkladateľa.
Vláda Slovenskej republiky ako predkladateľ s takouto zmenou vyslovila súhlas uznesením vlády číslo 843 zo dňa 18. septembra 2000.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
obraciam sa na vás so žiadosťou o schválenie návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona číslo 10/2000 Z. z., v súlade so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 707a).
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona číslo 10/2000 Z. z. (tlač 707), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 740 z 26. júla 2000 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona číslo 10/2000 Z. z., na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto štyri pozmeňujúce návrhy vám boli, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, rozdané a gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých štyroch spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor a podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím rozpravu k tomuto bodu.
Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pán minister, ani pán spravodajca.
Pristúpime teda k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
návrh na vyslanie ženijnej jednotky a vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Šepták, nevykrikujte.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 775. Návrh uznesenia Národnej rady, ktorý pripravil výbor pre obranu a bezpečnosť, vám bol tiež rozdaný.
Z poverenia vlády návrh odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Pavol Kanis.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ctená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám na prerokovanie návrh na vyslanie ženijnej jednotky a vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei, ktorý je spoločným materiálom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Materiál sa predkladá ako iniciatívny návrh a súvisí s plnením úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu. Slovenská republika je aktívnym angažovaným členom OSN a podieľa sa na riešení kríz a stabilizácii situácie v rámci rôznych aktivít OSN, ako aj ďalších bezpečnostných organizácií. Prístup Slovenskej republiky a výsledky dosahované príslušníkmi armády sa prejavili vo vysokej dôveryhodnosti Slovenskej republiky na poli mierových misií. Orgány OSN preto požiadali Slovenskú republiku o vyslanie ženijnej jednotky a vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do pripravovanej mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei.
Na základe zhodnotenia možností je Armáda Slovenskej republiky pripravená vyslať do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei ženijnú jednotku v počte do 200 vojakov, schopnú podieľať sa na konštrukčných a odmínovacích prácach, s potrebnou technikou a vojenským materiálom a 10 vojenských pozorovateľov na plnenie štábnych a pozorovateľských úloh.
Náklady spojené s vyslaním a pôsobením príslušníkov Armády Slovenskej republiky v rámci OSN hradí v plnom rozsahu táto medzinárodná organizácia.
Navrhované vyslanie príslušníkov armády do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei umožní Slovenskej republike potvrdiť reálny záujem o bezpečnosť, stabilitu a mier vo svete. Potvrdí schopnosť Slovenskej republiky niesť spoluzodpovednosť za svetovú bezpečnosť a ochotu adekvátne reagovať na výzvy svetovej organizácie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vám, aby ste s predloženým návrhom vyslovili súhlas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Finďovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Poslanec P. Finďo:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
predkladám vám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky a pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei.
Návrh na vyslanie ženijnej jednotky a pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 821 z 10. 10. 2000 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba výbory návrh na vyslanie ženijnej jednotky a pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mierovej misie OSN v Etiópii a Eritrei prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovili s návrhom súhlas. Súčasťou správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto. Ústne sa hlási niekto? Nikto sa nehlási. Končím teda rozpravu o tomto bode programu.
Páni poslanci, odporúčam, aby sme o tých materiáloch, ktoré preberieme teraz, hlasovali ráno. Keďže je všeobecný súhlas s takýmto riešením, ďakujem pekne, pán minister, ďakujem pekne, pán poslanec.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 731. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 731a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Predtým pán poslanec Šepták - procedurálny návrh.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som sa spýtať, prečo nemôžeme hlasovať o týchto zákonoch, veď vidím, že je tu dostatočný počet poslancov, my takisto čakáme na to, aby sme to odsúhlasili. Pokiaľ sme tu len preto, aby sme si prečítali tento program a potom dali na niektorý deň hlasovanie, tak to skutočne nemá zmysel, pán podpredseda. To je môj procedurálny návrh, aby sme išli hneď hlasovať o prerokovaných zákonoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, ja som sa pred chvíľou spýtal na to, či budeme hlasovať, nikto sa neozval, považoval som to za všeobecný súhlas. Otvoril som ďalší bod programu, ktorý musí byť prerokovaný, nebudem ho teraz meniť.
Takže, pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, si kladie za cieľ riešiť nežiaduci stav nadobúdania nehnuteľností vydržaním. Platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. mal prispieť spolu s ďalšími právnymi predpismi k tomu, aby sa vlastníctvo nehnuteľností dalo zrealizovať v tých prípadoch, keď oprávnená osoba využije inštitút vydržania na získanie vlastníctva nehnuteľností. Aplikácia platného zákona v praxi však nepriniesla predpokladaný cieľ, ale naopak, vniesla do právnych vzťahov neistotu tým, že uvedený inštitút vydržania sa v niektorých prípadoch zneužíva.
V doterajšom legislatívnom procese bol predmetný zákon prerokovaný s novelou Notárskeho poriadku, keďže navrhovaná novela zákona Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. úzko súvisí so zmenou ustanovenia § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 Notárskeho poriadku a vzhľadom na to, že vydržanie je známy právny inštitút, notár bude musieť skúmať podklady k osvedčeniu a za tieto bude zodpovedať tak, ako to bolo dosiaľ. Predpokladám, že navrhovaný spôsob riešenia napomôže odstrániť nežiaduci právny stav. V tejto súvislosti sa v predkladanom návrhu novely zákona navrhuje účinnosť tak, aby nastala spolu s novelou Notárskeho poriadku.
Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predloženú novelu zákona číslo293/1992 Zb. podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona, prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Tomášovi Galbavému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec T. Galbavý:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov, tlač 731a. Touto úlohou ma poveril výbor pre pôdohospodárstvo.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1013 z 13. septembra 2000 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 14. októbra 2000 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2000: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Oba uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 49. schôdzi dňa 18. októbra 2000 a schválil ju uznesením číslo 176. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali.
V bode 2: Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1013, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
V bode 3: Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 407 z 10. októbra 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s jednou pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 174 z 12. októbra 2000 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
V bode 4: Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. A prosil by som, myslím si, že páni poslanci to majú na stole, tak dovolím si neprečítať tieto pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor v bode 5 odporúča o oboch návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
V bode 6: Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (tlač 731), schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov. Súčasne poveril svojím uznesením číslo 176 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4, podľa § 86 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, ja som zatiaľ skončil, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Klemens. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy.
Pán poslanec Klemens má slovo v rozprave.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
všetko podstatné k novele prerokúvaného zákona som uviedol v tzv. prvom čítaní tohto zákona. Vzhľadom na to, že predmetný zákon sa dotýka aj poľnohospodárov, dovoľujem si ešte krátke vystúpenie za účelom podpory tohto zákona. Novela predkladaného vládneho zákona je nielen aktuálna, ale pre súčasnú prax pri usporadúvaní niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam i veľmi potrebná. Osemročná skúsenosť totiž ukázala, že zákon nevylučoval možnosť určitých prehmatov hlavne pri zápise za vlastníka do evidencie nehnuteľností, čiže aj katastra, na základe osvedčenia vydaného notárom len formou vyhlásenia, čím dochádzalo k tomu, že takto zapísaná osoba mala právo s nehnuteľnosťou nakladať podľa vlastného zváženia, teda i prevodu na inú osobu vrátane predaja. Okrem toho veľmi často dochádzalo k neúmerne zdĺhavému riešeniu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam hlavne po prijatí reštitučných zákonov, ktoré sa týkali poľnohospodárskych a lesníckych nehnuteľností. Daná novela zákona, dúfam, tieto nedostatky odstráni.
V prerokúvanej novele tohto zákona za najdôležitejšie možno považovať jeho nadväznosť na Notársky poriadok, hlavne na novelu § 63, v ktorej je zakotvené, že zo strany notára je neprístupné vydanie osvedčenia o vydržaní len formou vyhlásenia, ale o povinnosti vydania osvedčenia o vydržaní formou notárskej zápisnice, v ktorej žiadateľ musí preukázať splnenie podmienok vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka vrátane ďalších dôkazov potrebných na priznanie osvedčenia o vydržaní. Spomínam to preto, že novela tohto zákona splní svoj účel len vtedy, ak prijmeme i novelu vládneho zákona Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 232/1995 Z. z., ktorý budeme o chvíľu tiež prerokúvať.
Vážené kolegyne a kolegovia, s prihliadnutím na uvedené odporúčam, aby sme túto novelu zákona, ako i novelu Notárskeho poriadku schválili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu poslancovi.
Nie sú žiadne faktické poznámky k jeho vystúpeniu. Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pán minister, chcete reagovať na rozpravu? Nie.
Pán spravodajca, chcete reagovať na rozpravu? Nie.
Ďakujem pekne.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 727. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 727a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Žiadam pána ministra, aby prišiel do rokovacej sály. Pán minister je v Národnej rade, len ho prosím, aby prišiel k uvedeniu tohto návrhu. Počkáme na pána ministra, kým príde.
Pán minister, rokujeme o tlači 727. Prosím vás o úvodné slovo k tlači 727, zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko.
Pán minister, nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
stretávame sa k druhému čítaniu návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko. Tento zákon má zaviesť do nášho právneho poriadku samostatný zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Je to jedna z najvýznamnejších osobností slovenského národa a bezo sporu najvýraznejšia postava novodobých slovenských dejín. Osobnosť Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa významnou mierou pričinil o vznik česko-slovenskej štátnosti, oslobodenie slovenského národa a jeho zaradenie medzi štátotvorné národy, si zasluhuje aj legislatívne vyjadrenie. Preto si navrhovaný zákon kladie za cieľ zdôrazniť význam osobnosti Milana Rastislava Štefánika pre novodobé dejiny Slovenska. Navrhujem, aby ste navrhnutý zákon schválili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Štefanovi Šlachtovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Prosím.