Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam tu prítomných pánov poslancov, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Fico. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi iba jednu otázku právnického charakteru pánovi ministrovi, ktorá sa týka práve bodu 25 návrhu zákona, ku ktorému vystupoval aj pán poslanec Zlocha. Naozaj sa zdá, že tak nejako potichučky sme sa pokúsili spustiť novým odsekom v § 43 privatizáciu niekoľkomiliardového majetku, pretože ak si zoberieme odôvodnenie k bodu 25, ktoré je obsiahnuté na strane 10 dôvodovej správy, tak tam nenájdeme absolútne nič, absolútne nič. Kto pozorne nečítal dôvodovú správu, je tu iba jedna jediná veta, že z tohto dôvodu sú súčasťou pozemkov vo vlastníctve pozemkoknižného vlastníka, má sa na mysli teda ten nerast alebo tá ruda, ktorá sa nachádza pod zemou, tak z citácie § 43 ods. 6, ako je navrhovaný, nemá nikto šancu pochopiť, že ide o privatizáciu ložísk nevyhradených nerastov, ako ich cituje § 7 banského zákona.
Chcem sa preto spýtať pána ministra, aby okrem tých otázok odborných, ktoré postavil pán poslanec Zlocha, odpovedal, aké politické dôvody viedli vládu k tomu, že pristupuje k takejto závažnej privatizácii týchto surovín a že do akej miery sa vláda vysporiadala so vzťahom tohto ustanovenia k Ústave Slovenskej republiky, ktorá teda hovorí, že je nejaké nerastné bohatstvo, ale že čo je nerastné bohatstvo, potom stanovuje banský zákon v §, myslím, 6 sú vyhradené nerasty, v § 7 sú nevyhradené nerasty. Ak som dobre rozumel, ja som dobre počúval pána poslanca Zlochu, ide o také nerasty, ako sú piesky, kameňolomy, štrkopiesky...
(Reakcia z pléna.)
Teda nie piesky, preto, aby sme boli, lebo to je odborná diskusia a v tomto nie sme doma, ale sú to najmä teda piesky alebo niečo podobné, teda stavebný materiál, či je vhodné vôbec pripustiť takú legislatívnu úpravu, aby vlastník pozemku bol automaticky vlastníkom aj takéhoto nerastu, ktorý sa nachádza pod týmto pozemkom.
Takže prosím pána ministra, keby aj túto ústavnoprávnu hladinu nám trošku pootvoril a najmä aké politické dôvody, aké praktické dôvody, najmä tie praktické dôvody, viedli vládu k tomu, že pripúšťa takúto masívnu privatizáciu a takto v podstate potichu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy. Preto končím rozpravu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
najskôr by som odpovedal na otázku, ktorá súvisí s nejakým politickým stanoviskom, že vláda pristúpila k nejakej masívnej privatizácii nerastných ložísk. V žiadnom prípade, pán poslanec, to nemožno takýmto spôsobom interpretovať. Keď si pozriete presne doložku zhody, tak vidíte, na ktoré normy Európskej únie sa odvoláva novela tohto zákona vrátane noriem, ktoré sa dotýkajú vlastníctva v kompatibilite s Ústavou Slovenskej republiky. Žiadne vedľajšie účinky a žiadne politické zámery alebo záujmy, o tom vás ubezpečujem, vláda, ministerstvo hospodárstva, trebárs ja osobne, ak to chcete takto počuť, alebo vláda nesledovala. To je po prvé.
Po druhé. Čo sa týka bitúmenov a vyhradených a nevyhradených nerastov. Pán poslanec Benčat začal argumentovať a veľmi často sa odvolával na akési slovo odbornosť a podobne a dokonca tvrdil, že som vo vláde nejakým spôsobom zmenil rozhodnutie. Pán poslanec, neprijmem celkom takýto štýl diskusie, nebudem s vami takýmto spôsobom polemizovať, ale dovoľte mi vás poinformovať a uviesť na pravú mieru spôsob, akým došlo k tejto zmene.
Na novele zákona pracovali odborníci, k novele zákona sa vyjadrovali banské úrady. Napríklad novela zákona bola aj stiahnutá z rokovania vlády práve preto, že boli rozporné stanoviská viacerých rezortov.
Predmetná otázka, ktorú vy kladiete, to znamená, to je presne teda § 3 ods. 1, myslím, písm. b), kde sa hovorí "a bituminózne horniny" a podobne, tak ohľadom tohto sa konalo niekoľko rokovaní. Posledné bolo pred prerokúvaním finálnej verzie novely vo vláde dňa 16. 6. 2000 na ministerstve hospodárstva, ktorého sa zúčastnili odborníci a zástupcovia z ministerstva životného prostredia, riaditeľka odboru geologického práva, riaditeľ odboru ochrany prírody, vedúci oddelenia vonkajšej legislatívy ministerstva hospodárstva a napríklad aj ústredný banský inšpektor. K dispozícii boli stanoviská aj odborníkov z banských úradov. Bolo prerokovaných 9 sporných bodov, pričom záver rokovania tejto odbornej skupiny bol v tom, že ohľadom bituminóznych hornín bola dohodnutá táto kompromisná formulácia.
Teda, ak dovolíte, pán poslanec, ohradím sa trošku voči tomu a voči napádaniu odbornosti. Aj túto novelu pripravovali odborníci. Ako celkom presvedčivo ste argumentovali, pán poslanec, ale neurazte sa, možno budem ja trošku osobný, ale predsa len ste skĺzli k tomu problému, ktorý som zdedil a mal som na stole už z niekoľkých rokov ešte od predchádzajúcej vlády a ktorý sa koniec koncov dotýka Pincinej. A či chcete, alebo nechcete, tak to smeruje k tomu, že ide o rozhodovanie možno medzi lobistickými skupinami. Mňa nezaujímalo stanovisko ani jednej, ani druhej, vyžiadal som si stanovisko Generálnej prokuratúry, Hlavného banského úradu, pozreli sme si lehoty, v akých sa má rozhodovať. A pokiaľ je to tak, ako hovoríte vy, pravdepodobne totiž to rozhodnutie ešte nepadlo, ešte neuplynuli všetky lehoty, tak sa rozhodne v súlade so zákonom, tak ako to má byť. Osobne, ak dovolíte, sa na to pozriem a veľmi rád si ešte preštudujem výsledok tohto rozhodnutia.
No a zároveň ste si odpovedali aj na tie pripomienky, ktoré predsa len smerovali do oblasti vytvárania pracovných príležitostí a podobne. Nuž, veď teda, ak by platilo to, čo ste povedali, že sa rozhodne podľa, ja neviem, možno Generálnej prokuratúry ešte spred platnosti tohto zákona, no tak tie pracovné príležitosti budú otvorené. Rovnako ako budú otvorené teraz. Nemožno obviňovať žiadneho podnikateľa, žiadneho vlastníka pôdy, na ktorej by bola takáto možnosť ťažiť, že by neotváral ťažbu a neotváral nové pracovné príležitosti. Tak ako mám analýzu, napríklad Pincinej, ale aj rôznych iných ložísk nerudných surovín, tak sa zdá, že presný opak je pravdou, presný opak, že sa čaká na takúto formuláciu zákona na výkonné legislatívne, nižšie legislatívne normy k tomuto zákonu, ktoré sú tu, ktoré ste nakoniec aj vy menovali, keď ste hovorili o tom. Ja sa pozriem na to, či náhodou nedošlo k technickej chybe pri oprave názvov Česko-Slovenska, pomenovaní Česko-slovenská socialistická republika a podobne. Ale vidíte, pán poslanec, sám ste tam hovorili o celom inštitucionálnom zabezpečení toho, ako sa bude rozhodovať o ocenení, ako sa bude rozhodovať o úhradách, hovorí už pripravovaná legislatívna norma nižšieho radu, ktorá je súčasťou predkladanej novely zákona.
Takže na záver by som povedal toľko, že tento zákon bol prerokovaný aj vo výboroch Národnej rady. Určite ste predkladali tieto pozmeňujúce návrhy a pripomienky, menovali ste skupiny ľudí, ktorí sa vyjadrili pozitívne k vášmu návrhu, rovnako tak skupiny odborníkov, ktorí iní poslanci, ktorí sedia vo výboroch, ktoré prerokúvali aj vaše návrhy, nerozhodli, tak ako o tom svedčí spoločná správa, o tom, že by mala byť urobená zmena v tých častiach, ktoré ste navrhovali vy. Preto by som prosil o schválenie tohto zákona v intenciách spoločnej správy pozmeňujúcej v tých bodoch 1 až 9 s výnimkou 5, 6 predložený návrh novely zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca, ak sa chcete vyjadriť k rozprave, nech sa páči, máte možnosť.
Poslanec J. Rusnák:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Ja by som urobil rekapituláciu rozpravy. V rozprave vystúpili traja poslanci, poslanec Benčat, poslanec Zlocha, pán poslanec Fico. Od dvoch pánov poslancov som dostal pozmeňujúce návrhy s upozornením pri pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zlochu, ktorý hovorí, ktorý navrhuje v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol návrh stiahnutý a nepokračovalo sa v rozprave. V zmysle rokovacieho poriadku som povinný dať o tomto návrhu hlasovať ako o prvom. Potom následne by som dal hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9 s návrhom schváliť ich, o bodoch 5, 6 s návrhom neschváliť ich. A následne by sme pristúpili k návrhom, ktoré odzneli v rozprave. U pána poslanca Fica skôr išlo o otázku.
Nedostal som žiaden pozmeňujúci návrh písomne. Predpokladám, že páni poslanci medzitým dostali pozmeňujúce návrhy aj písomne, čiže môžu sa zodpovedne k týmto pozmeňujúcich návrhom vyjadriť.
Keď dovolíte, pán predsedajúci, dal by som teda návrh hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Zlochu, ktorý hovorí o tom, aby bol návrh stiahnutý a nepokračovalo sa v rozprave v druhom čítaní.
(Ruch v sále.)
Požiadal som Kanceláriu Národnej rady, aby vám boli predložené návrhy rozdané do lavíc.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, pán spoločný spravodajca, toto však nie je vašou povinnosťou, to je povinnosťou vystupujúceho poslanca odovzdať, takže predpokladám, že do hlasovania...
Poslanec J. Rusnák:
Ja som pripravený a sú mi jasné všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré mi boli predložené. Oboznámil som sa s nimi, takže nevidím problém, aby sme nemohli k hlasovaniu pristúpiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, uveďte prvý návrh.
Poslanec J. Rusnák:
Prvým návrhom je návrh pána poslanca Zlochu, ktorý hovorí, aby bol návrh stiahnutý a nepokračovalo sa v rozprave v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Zlochu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 8 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, môžete pokračovať.
Poslanec J. Rusnák:
Keďže nebol prijatý pozmeňujúci návrh pána poslanca Zlochu, môžeme pristúpiť k návrhom uvedeným v spoločnej správe, ako som uviedol. To znamená, budeme spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9 s návrhom schváliť ich.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy boli prijaté.
Poslanec J. Rusnák:
Ďalšie návrhy zo spoločnej správy sú body 5 a 6, hlasovať s návrhom neschváliť ich.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy 5 a 6 s odporúčaním neschváliť ich.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto návrhy neboli prijaté.
Poslanec J. Rusnák:
To boli všetky návrhy uvedené v spoločnej správe. Môžeme pristúpiť k návrhom, ktoré vzišli z rozpravy v poradí, ako boli predložené. Prvý bol pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčata. Bol ako jeden návrh, čiže dajme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Benčata.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pánov poslancov, či tento návrh už majú na stole rozdaný. Ešte nie. Tak prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste prečítali celý ten návrh.
Poslanec J. Rusnák:
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb. (tlač číslo 691), čiže môj pozmeňujúci návrh, ktorý je totožný s terajším znením zákona, to znamená v § 3 ods. 1 písm. b) sa slová "ako aj bitúminózne horniny vhodné na energetické využitie" nahrádzajú slovami "a bitúminózne horniny".
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa vás, či chcete, aby sme počkali, kým sa rozdajú tieto návrhy, alebo o tomto prečítanom návrhu môžeme už hlasovať. Je všeobecný súhlas.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Benčata.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca nebol prijatý.
Poslanec J. Rusnák:
Ďalej máme v predloženej rozprave návrhy pána poslanca Zlochu. Ide o 6 návrhov.
Pýtam sa pána poslanca Zlochu, či môžeme o týchto návrhoch hlasovať spoločne alebo o každom zvlášť. Spoločne?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spravodajca, počkajte chvíľočku. Pýtam sa pánov poslancov, či už majú rozdané tieto návrhy. Áno, dobre. Tak nemusíte čítať.
Poslanec J. Rusnák:
Prvý návrh bol odhlasovaný, v podstate je totožný s návrhom pána poslanca Benčata, takže dávam hlasovať spoločne o všetkých ostatných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zlochu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhoch pána poslanca Zlochu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrhy pána poslanca Zlochu neboli prijaté.
Poslanec J. Rusnák:
To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pán predsedajúci, mám poverenie výboru podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku, aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Takže môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto vládnom návrhu, samozrejme, v znení prijatých návrhov.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb.
Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351/1997 Z. z. Branný zákon.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 706 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 706a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Pavol Kanis.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
hlavným účelom vládneho návrhu novely Branného zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, s cieľmi a úlohami koncepcie rezortu ministerstva obrany a postupnou profesionalizáciou Armády Slovenskej republiky skrátiť trvanie základnej vojenskej služby z 12 na 9 mesiacov a skrátenie trvania náhradnej vojenskej služby späť na 3 mesiace. 9-mesačná dĺžka základnej služby je porovnateľná s dĺžkou povinnej vojenskej služby armád členských štátov aliancie, ktorá trvá v Dánsku 9 mesiacov, v Taliansku a Nemecku 10, v Španielsku 9, v Nórsku 6 až 12 podľa druhu vojska, v Maďarsku 9 mesiacov. Skrátením základnej služby na 9 mesiacov by náhradná služba v súčasnom trvaní 5 mesiacov strácala svoje opodstatnenie. Dĺžka 3 mesiace sa navrhuje najmä z výcvikových dôvodov, pretože základný výcvik a výcvik jednotlivca trvá 3 mesiace, takže aj vojak náhradnej služby skončí základné etapy výcviku. Skrátením trvania základnej služby a náhradnej služby nebude ohrozená obranyschopnosť štátu.
Už pri prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky boli proti koncepcii, ktorá sa týkala transformácie vojenských hodností a zmeny generálskych hodností, zo strany poslancov boli vznesené námietky a pripomienky. Pri prerokúvaní predmetných vládnych návrhov zákonov v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady bol prijatý pozmeňujúci návrh v tom smere, aby úprava vojenských hodností bola z vládneho návrhu novely Branného zákona vypustená a v zmysle tohto návrhu upravené i znenie vládneho návrhu novely zákona o vojenskej službe. S týmto názorom sa stotožnil aj gestorský výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť. Myslím si, že toto riešenie bolo správne aj preto, aby jednak nevznikali zbytočné rozpory a napätia, aby sa táto otázka riešila koncepčne budúci rok v novom Brannom zákone. Zmenu vojenských hodností teda zahrnieme do pripravovaného návrhu nového Branného zákona, ktorý sa pripravuje v nadväznosti na návrhy zákona o obrane Slovenskej republiky a zákona o ozbrojených silách.
Uvedené návrhy zákonov ako priority legislatívnej činnosti ministerstva v roku 2001 upravia otázky obrany a zaručenia bezpečnosti Slovenskej republiky tak, aby sa realizovalo úsilie Slovenskej republiky priblížiť sa v tejto oblasti štátom Európskej únie, prispieť ku kolektívnej obrane v súlade so strategickou koncepciou aliancie a posilňovať tak bezpečnosť v euroatlantickom regióne. V nadväznosti na vypustenie úpravy vojenských hodností je potrebné zrušiť i prechodné ustanovenie v tomto návrhu, ktoré rieši vojenské hodnosti prislúchajúce podľa platných právnych predpisov. Keďže pri takýchto úpravách sa predpokladá aj súhlas predkladateľa s uvedenými zmenami vo vládnom návrhu novely Branného zákona, vyslovila vláda Slovenskej republiky súhlas svojím uznesením číslo 843 zo dňa 18. októbra 2000.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
obraciam sa na vás so žiadosťou o schválenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351/1997 Z. z. Branný zákon, v súlade so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 706a).
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351/1997 Z. z. Branný zákon (tlač 706), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Po prvé, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 739 z 29. júla 2000 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351/1997 Z. z. Branný zákon na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Vážené kolegyne a kolegovia, keďže máte tlač 706, nebudem tieto pozmeňujúce návrhy všetky čítať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, skončili ste?
Poslanec P. Ošváth:
Áno, skončil som, len pýtam sa, či je potrebné, aby som čítal tie pozmeňujúce návrhy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nie.
Poslanec P. Ošváth:
Preto prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci: pán poslanec Sitek, pán poslanec Tuchyňa. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne. Dávam slovo poslancovi Sitekovi.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
podrobnejšie k tomuto zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa Branný zákon, som vystúpil pri prvom čítaní. A nedá mi, aby som nevystúpil aj v druhom čítaní a vyslovil svoj názor, že toto je ďalší krok, ktorý vlastne určitým spôsobom privedie chaos na tie zložky, ktoré týmto zákonom budú narábať, lebo myslím si, že tak, ako bolo v minulosti kritizované, že nebol prijatý z hľadiska politickej nevôle ústavný zákon o bezpečnosti, myslím si, že by mal byť predovšetkým prijatý predpis, ktorý rieši problematiku bezpečnosti a obrany, a to by mal byť pred týmto zákonom prijatý ústavný zákon o bezpečnosti. Ďalej by mal byť prijatý zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách a potom by mala ísť kompletná novela Branného zákona, lebo tieto legislatívne normy, ktoré som prečítal, v podstate riešia tie veci, ktoré treba v rámci reformy ozbrojených síl. Poukazujú na to všetky zložky alebo všetky kompetentné inštitúcie, ktoré robia analýzu tejto činnosti, čo sa týka bezpečnosti Slovenskej republiky. Poukázali na to Američania, Briti. A čo je v konečnom dôsledku, v podstate aj šetria sa finančné prostriedky.
Spomeniem len jeden fakt. Vystúpil som pred rokom pri zákone o rozpočte, kde som poukázal na zrušenie železničného vojska, dnes budeme znova o rozpočte rokovať alebo o krátky čas, a toto vojsko berie z rozpočtu cca okolo pol miliardy Sk. Nikto to nemá. Nemajú to Česi. Nemajú to Poliaci. Nemajú to Maďari. Máme to len my. A namiesto toho, aby bol prijatý komplexný zákon o ozbrojených silách, zasa je tu krátka novela, ktorá v podstate rieši tie veci, síce čo sú v programovom vyhlásení vlády, ale ktoré nie sú systémovo pripravené. Pán minister oznámil asi pred pol alebo trištvrte rokom, že bude skrátená vojenská služba, ale namiesto toho, aby tomu predchádzali určité legislatívne predpisy, tak je tu zasa predložená krátka novela, ktorá vlastne v takom znení, ako bola predložená, je v protiklade so zákonmi, dokonca s ústavou, o čom svedčia aj jednotlivé rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť, kde sme strávili niekoľko hodín, dokonca sa uvažovalo, že tento zákon bude stiahnutý z rokovania.
Ako sa môže tvrdiť, že skrátením trvania základnej služby a náhradnej služby nebude ohrozená obranyschopnosť štátu? Tá je už predsa narušená a, môžem povedať, aj ohrozená stavom vycvičenosti a počtom použiteľných záloh. Stav vojenskej techniky a v neposlednej miere už aj realizáciou novely zákona o civilnej službe je v súčasnosti približne vedených v evidencii 16 tisíc uchádzačov. A pre názornosť môžem uviesť, že iba za mesiac júl 2000 bol nárast vyhlásení o výkon civilnej služby o 47 % pôvodného počtu uchádzačov. Tu ešte podotýkam, že väčšina nových uchádzačov sú z radov vysokoškolákov, ktorí určite budú v Armáde Slovenskej republiky chýbať pri doplnení na funkcie poddôstojníkov a do školy dôstojníkov v zálohe, kde sú pripravovaní absolventi na práporčícke a dôstojnícke funkcie.
Tu chcem dávať do pozornosti predovšetkým tým, ktorí predkladali novelu zákona o civilnej službe, že čo spôsobila a takisto spôsobí chaos aj táto novela, ktorá vlastne skráti základnú vojenskú službu a náhradnú službu. Nie som proti skráteniu základnej vojenskej služby, ale myslím si, že komplexne by mali byť predložené tie legislatívne zákony, ktoré som uviedol, a až potom by mala jednoznačne byť analýza. Síce pán minister hovoril vo výbore pre obranu a bezpečnosť, že bola spravená analýza. Bolo by potrebné potom informovať výbor alebo predložiť, kde by bolo aj komplexné zhodnotenie profesionalizácie a vlastne od toho by sa mala odvíjať aj skrátená vojenská služba.
Podrobnejšie sa budem zaoberať teraz inštitútom náhradnej služby. Navrhovaná zmena v charaktere inštitútu náhradnej služby podstatne obmedzuje možnosti základného výcviku na zastávanie aj tých najmenej náročných vojenských funkcií určených pre vojakov. Pri zvažovaní uplatniteľnosti uvedeného zákona v častiach realizujúcich inštitút náhradnej služby je potrebné vychádzať z teoretických poznatkov, pracovnej a vojenskej psychológie, sociológie, zo špecifík výcviku jednotlivca a malých skupín, družstva atď. Prevažná väčšina funkcií vojakov základnej služby je spojená s rozvojom a zdokonaľovaním senzomotorických schopností a návykov, ovládaním vôľových vlastností spojených s potláčaním pudu sebazáchovy a s prísnym podriaďovaním sa rozkazom, nariadeniam a cieľom kolektívu podľa presných zásad. Pri zvážení uvedených požiadaviek je potrebné odpovedať na otázku, a to, či zmena v uvedených paragrafových zneniach umožní v požadovanom čase realizovať v dostatočnej kvalite a rozsahu výcvik jednotlivca. Po zvážení požadovaných elementárnych požiadaviek je možné jednoznačne tvrdiť, že inštitút náhradnej služby je s ohľadom na dĺžku časového intervalu 92 dní nereálny a je ho možné v podmienkach Armády Slovenskej republiky považovať za zbytočný.
Uvedené tvrdenie je možné doložiť nasledujúcou analýzou navrhovaných nástupných termínov. Podľa dôvodovej správy nástupné termíny na vykonanie vojenskej základnej služby pre inštitút náhradnej služby sú mesiace apríl a jún. Pre každý nástupný termín to predstavuje po 92 kalendárnych dní. Časový rozbor je aj vykonaný v prvom nástupnom termíne apríl. V mesiaci apríl sú 2 dni pracovného pokoja. Je to Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok. V mesiaci máj sú 2 dni pracovného pokoja, Sviatok práce a Deň víťazstva nad fašizmom. Ďalšími dňami, kde nebude realizovaný výcvik, sú soboty a nedele, čo počas troch mesiacov predstavuje priemerne 24 kalendárnych dní. Celkom z dôvodu dní pracovného pokoja, sobôt to predstavuje 28 kalendárnych dní. Riadna dovolenka za tri mesiace služby je 7 kalendárnych dní. Prijatie, prepustenie, vystrojenie a odovzdanie výstroje a výzbroje sú 4 kalendárne dni. Celkom, kde nie je realizovaný výcvik, predstavuje 39 kalendárnych dní. Z počtu 92 dní na realizovanie výcviku zostane 53 dní. Z uvedeného počtu je základný výcvik v prijímači realizovaný v 20 dňoch a 33 dní zostáva na realizovanie výcviku na zaradenie vojaka na patričnú vojenskú odbornosť. Pri zaradení vojaka na najzákladnejšiu a najmenej náročnú funkciu, akou je strelec, nie je možné pripraviť vojaka a vôbec nie je možné hovoriť o získaní návykov psychickej odolnosti.
Po uvedenej analýze sa jednoznačne natíska otázka: Na čo má slúžiť v Armáde Slovenskej republiky inštitút náhradnej služby, aký je jeho cieľ? Odpoveď je v dôvodovej správe predkladateľov zákona, kde inštitút náhradnej služby nezdôvodňujú porovnaniami s armádami NATO, ako je to pri zdôvodnení z 12-mesačnej na 9-mesačnú základnú službu, lebo ide len o kopírovanie daného stavu s časovým obmedzením.
Finančná náročnosť inštitútu náhradnej služby. V časti dôvodovej správy finančné dôsledky na štátny rozpočet predkladateľ rozšpecifikoval a vyčíslil a porovnal náklady pri 12-mesačnej, 9-mesačnej základnej vojenskej službe. Pri 3-mesačnej náhradnej službe nákladovosť neuvádza z dôvodu finančnej nevýhodnosti s ohľadom na dispozičný čas výcviku. Konštatovanie, že uvedené nástupné termíny znižujú náklady o cenu zimných doplnkov, je neopodstatnené. Pri 9-mesačnej základnej vojenskej službe je priemerný náklad na jedného vojaka 86 491 Sk. Pri 3-mesačnej to činí 28 830 Sk. Cieľom je príprava vojaka na vojenskú funkciu. Na naplnenie tohto cieľa máme 32 výcvikových dní. Potom jeden výcvikový deň bude stáť 9 001 korunu. Jeden deň výcviku 2,2 % braneckej populácie vo forme náhradnej služby predstavuje 508 164 Sk, čiže celkové náklady činia 16 260 308 Sk. Pri nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie výcviku vojakov základnej služby a pri dlhoročnom deficite výcviku záloh je potrebné zvažovať význam inštitútu náhradnej služby.
Nebudem predkladať návrh, lebo v podstate, ak je politická podpora tohto návrhu, tak zbytočne je to predkladať, ale myslím si, že z tohto Branného zákona mal by byť vypustený inštitút náhradnej služby a ministerstvo obrany by malo vypracovať prísne a jednoznačné kritériá, ktoré by umožňovali žiadateľom o náhradnú službu žiadať o zbavenie povinnosti výkonu vojenskej služby.
Tie dôvody, ktoré som uviedol, v podstate mi dávajú za pravdu, že takto predložená novela Branného zákona určite má málo, veľmi málo spoločné s deklarovaním úloh koncepcie reformy rezortu ministerstva. Je to iba vytĺkanie politického kapitálu na úkor zodpovedného zabezpečovania obranyschopnosti štátu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tuchyňa.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
rád by som poprosil, aby sme sa dívali na problém skrátenia vojenskej služby vecne, bez akýchkoľvek politických nádychov, pretože ten sa týka prostých ľudí, a nie ani politických strán, ani politikov, ale týka sa obyčajných občanov Slovenskej republiky. Všeobecný trend vo svete je skracovanie povinnej vojenskej služby, ba dokonca nastupuje obdobie profesionálnych armád. Prechod k profesionálnej armáde však vyžaduje určitý čas. Ja osobne to odhadujem zhruba na obdobie najbližších 10 rokov. Pretože treba pripraviť nové zásady rozvinovania armády do vojnových štruktúr bez vojakov povinnej vojenskej služby. Pochopiteľne, že treba pripraviť nový spôsob doplňovania nie povinnosťou, ale náborom.
Isteže je možné súhlasiť s názormi predrečníka, že je skutočne treba prijať nové zákony, nielen ten archaický zákon o zriadení armády, ale aj tieto sa jednoducho postupne stávajú zákonmi historickými. Rád by som len pripomenul, že od roku 1993 sa v takej alebo onakej miere vláda, parlament ani nie, ale vláda a iné inštitúcie pokúšajú vymyslieť a presadiť zákon o Rade obrany štátu, pôvodne, potom zákon o Rade národnej bezpečnosti alebo podobne. Zatiaľ však jednoducho bezvýsledne. To sú jedny z rozhodujúcich zákonov, ktoré, či chceme, alebo nechceme, skutočne bude treba pripraviť a prijať, pretože od nich sa jednoducho odvinie systém obrany štátu ako nový systém. Ale to všetko je jednoducho zrejme pred nami. Rád by som povedal teraz vecne niektoré pripomienky.
Koniec roku predstavuje 30 000 slúžiacich vojakov v Armáde Slovenskej republiky. Z nich už teraz je jasné, lebo už teraz je jasné, že v prevažnej miere pôjde o zníženie počtov predovšetkým na úkor vojakov základnej služby. Podotýkam, na úkor vojakov základnej služby. Pretože keď teraz počítame, poviem príklad, zaokrúhlene povedzme 15 tisíc profesionálnych vojakov s ďalším zvýšením profesionálnych vojakov dočasnej služby v priebehu budúceho roku, tak ako sa uvažuje v návrhu rozpočtu, zostane teda pre vojakov základnej služby niekde okolo 13 - 14 tisíc tabuľkových miest. Branecká populácia predstavuje okolo 49 tisíc osôb. Z nich isteže je interval 4 až 5 tisíc trvale neschopných, 4 až 5 tisíc dočasne neschopných. Okolo 15 tisíc žiadateľov o civilnú službu, keď to zhrniem, teda zhruba 25 tisíc zostáva k zaradeniu k útvarom Armády Slovenskej republiky. Pri tomto porovnaní zistíme, že tu ide zhruba o rozdiel asi 11 tisíc osôb, ktoré v jednotlivých rokoch pri takejto dĺžke vojenskej služby nebudú môcť byť v jednotlivých rokoch zaradené na výkon vojenskej služby, teda k naplneniu si svojej zákonnej povinnosti, ktorú stanovuje Branný zákon. Teda ich urýchlené vystriedanie v útvaroch a naplnenie si tejto povinnosti napomôže skutočne len skrátenie vojenskej základnej služby.
A ja som ešte radikálnejší, ako sú navrhovatelia, a hovorím, že treba skrátiť vojenskú základnú službu alebo vojenskú povinnú službu na 6 mesiacov.
(Reakcia z pléna.)
Na 6 mesiacov.
Čo sa týka výcviku, pripravenosti vojakov základnej služby alebo povinnej služby, so zvýšením bázy profesionálnych vojakov-poddôstojníkov sa podstatne skvalitní tento výcvik, lebo budú cvičiť miesto doteraz málo pripravených poddôstojníkov základnej služby alebo povinnej služby vojakov profesionálni poddôstojníci, velitelia družstiev, ktorí pri dĺžke 4 - 5 rokov jednoducho budú zvládať a cvičiť týchto vojakov oveľa kvalitnejšie, s oveľa väčšou intenzitou a s oveľa inými možnosťami. Navyše zostanú voľné v takejto armáde najjednoduchšie vojenské funkcie, ako sú roje BVP, vojaci zaradení do strážnej služby a podobne. A dovolím si tvrdiť, že to v tomto čase ako bývalý profesionálny vojak je za pol roka schopný zvládnuť každý vojak a dobrý poddôstojník týchto vojakov vycvičiť.
Isteže sú tu námietky z hľadiska náhradnej služby. Zdanlivo je obdobie troch mesiacov krátke, zdanlivo sú na to vyhodené veľké peniaze, ale za tri mesiace je možné vycvičiť vojaka jednotlivca a v ďalších etapách prípravy na určité krízové situácie v etape bojového stmelenia je možné veci docvičiť a zase to budú len pre úkony tie najjednoduchšie. Takže nebojme sa týchto problémov, nevypočítavajme 39 dní, pretože vojak necvičí len v pondelok až piatok, ale vojak má povinnosť pracovať a cvičiť aj v sobotu, v iných dňoch, čiže v inom čase, takže nie je to len 39 dní, nemôžeme toto posudzovať jednoducho podľa zákona. Navyše vojaci zaradení do výkonu strážnej služby pracujú v podstate opakovane bez ohľadu na soboty, nedele, sviatky a podobne. Nie je však možné zrušiť a zbaviť občana tohto inštitútu povinnej vojenskej služby, pretože by došlo k nerovnosti z hľadiska ústavy, ktorá deklaruje, že občania sú si v tomto smere rovní svojimi povinnosťami, čiže akýsi inštitút zbavovania povinnej vojenskej služby by bol v rozpore s ústavou.
Ja by som prosil podporiť túto novelu zákona, vytvoriť prvé kroky k profesionalizácii armády. Súčasne by som však apeloval na ministra obrany, aby v priebehu budúceho roku v súvislosti i s ďalšími zmenami skutočne zákony, ktoré sú potrebné, boli tomuto parlamentu predložené.
Ďakujem. (Potlesk.)