Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1009 z 13. septembra 2000 pridelila vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorskému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko zhodne odporúčajú schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením číslo 196 z 3. októbra 2000, Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 496 z 10. októbra 2000, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 183 z 12. októbra 2000 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v prijatom uznesení číslo 404 z 10. októbra 2000 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko schváliť so zmenami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor po prerokovaní pripomienok ústavnoprávneho výboru odporúča pripomienky neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko schváliť.
Výbor ma poveril, aby som predniesol túto spoločnú správu a predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrhy a postupoval podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 1 a 2, t. j. so skrátenou lehotou a prikročiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Osuský, ktorému dávam teraz slovo v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
je dobrý pocit, že niekoľko hodín po tom, ako sme si pripomenuli vznik prvého demokratického štátu na našom území, o ktorý sa Milan Rastislav Štefánik tal zaslúžil a ktorý sme si po prvýkrát pripomenuli aspoň ako významný a pamätný deň našich národov, prichádza na rad i zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Prvá Česko-slovenská republika prijala zákon, ktorý hovoril o zásluhách Tomáša Garriqua Masaryka. Bol to zákon veľmi stručný a v mramore bola vytesaná vlastne jediná veta: "T. G. M. se zasloužil o stát."
Milan Rastislav Štefánik sa zaslúžil nielen o štát, ktorý umožnil reálne prežitie slovenského národa, ale zaslúžil sa tiež o štát, ktorý prvýkrát umožnil prebúdzajúcemu sa slovenskému národu, ale i všetkým ostatným obyvateľom Slovenska žiť v demokracii. Preto je 28. október 1918 vyvrcholením Štefánikovho snaženia a stal sa historicky prvým významným medzníkom na našej kľukatej ceste k demokracii. Tým ďalším bol pre nás 29. august 1944 a verme, že tým tretím, definitívnym a rozhodujúcim bol 17. november 1989. Tieto tri dátumy boli míľnikmi na ceste, na ktorú sme sa dostali vďaka hŕstke demokracii a slobode oddaných ľudí, a keď hovorím hŕstke, hovorím vedome hŕstke, lebo počet Slovákov, ktorí sa vedome hlásili k slovenstvu a zároveň boli predstaviteľmi slovenskej inteligencie, bol pred koncom 1. svetovej vojny taký malý, že sa dal počítať na desiatky a stovky. Jedným z týchto duchov bol i generál Štefánik, a preto dnes iste niet v tejto sále pochýb o tom, že tento zákon prijmeme a verím, že ho prijmeme jednomyseľne.
Jediným diskutovaným bodom v tomto zákone je pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o mieste slobody. Bude o ňom zrejme hovoriť viac môj kolega pán poslanec Zajac. Verím, že toto miesto slobody blízke srdcu Štefánikovmu na Bradle nebude nikdy miestom, kam sa budú musieť občania tohto štátu utiekať v časoch zlých, aby tam čerpali silu do ďalších existenčných zápasov. Verím, že zápas o demokraciu je v tomto priestore vybojovaný.
Verím však tiež, že je v duchu dobrého boja, ktorý Milan Rastislav Štefánik bojoval, aby tam bolo miesto, kde sa budú môcť stretnúť ľudia, ktorí chcú hovoriť o slobode, o demokracii a o všetkom tom, čo bolo vyvrcholením Štefánikovho snaženia.
Preto podporujem pozmeňujúci návrh, hoc i vedomý si toho, že výbor, ktorého som členom, tento návrh nepodporil, pretože si myslím, že posolstvo demokracie, ktoré bude s Bradlom, ak tento pozmeňujúci návrh prijmeme, spojené, bude dobrým vkladom do zachovávania odkazu generála Štefánika.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne k tomuto bodu programu, páni poslanci, panie poslankyne. Pán poslanec Zajac, pán poslanec Tatár. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší. Nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa ústne do rozpravy.
Ako prvý pán poslanec Zajac, po ňom pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako už povedal pán poslanec Osuský, ústavnoprávny výbor schválil pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k tomu, aby sa mohyla na Bradle stala nielen miestom piety, ale aj miestom slobody. Keď sme spolu s ministerstvom spravodlivosti pripravovali tento návrh zákona, vychádzali sme z toho, že by v prípade tohto zákona nemalo ísť len o nejakú jednorazovú záležitosť, ktorá by sa, ak dovolíte, ja by som tak povedal, vyčerpala tým, že tu bude postavená nejaká busta, ale aby sa išlo troška ďalej v zmysle celoživotnej činnosti Milana Rastislava Štefánika. Hovorili sme predovšetkým o tom, že by sa nemalo zabúdať na dielo Milana Rastislava Štefánika a na demokratické tradície, ktoré sú s týmto dielom spojené.
Bohužiaľ, musím povedať, že tento návrh, ktorý vyšiel z ministerstva spravodlivosti, neprešiel kvôli, povedal by som, problémom s fondmi. A ja v tejto chvíli by som nechcel ísť nejako proti tomu pohybu, ktorý hovorí o tom, že tieto štátne fondy sa budú rušiť. Len by som chcel pripomenúť, že v rámci štátneho fondu Pro Slovakia by malo byť vymedzené, ak nie zo zákona, tak iným spôsobom, miesto, ktoré by počítalo s podporou všetkých možných činností, ktoré by smerovali k uchovaniu diela Milana Rastislava Štefánika a k preneseniu tej tradície, ktorú zase ponesie do budúcnosti. Nehovorím to celkom nadarmo a celkom zbytočne, pretože za tie desaťročia, ktoré sme prežili v dvadsiatom storočí, sa na toto dielo veľmi často zabúdalo a veľmi často bolo potláčané. Myslím si, že by to malo byť našou povinnosťou správať sa jednoducho v slobodnom právnom štáte voči tomuto dielu ináč.
Druhá vec, o ktorej by som chcel veľmi stručne hovoriť, sa týka toho, čo sme prijali v ústavnoprávnom výbore, to je § 3, kde sa hovorí o tom, že Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle je národná kultúrna pamiatka podľa osobitného predpisu a pietne miesto. Ale hovorí sa aj o tom, že sloboda prejavu a práv na pokojné zhromažďovanie na Mohyle Milana Rastislava Štefánika sa zaručujú.
Tento návrh nebol vôbec náhodný. Myslím, že treba pamätať na to, že život a dielo Milana Rastislava Štefánika, ale aj život a dielo Dušana Jurkoviča, ktorý vytvoril tento skvelý pomník, boli často zamlčiavané, boli často obeťami neslobody. A vždy v dvadsiatom storočí, keď išlo o to, aby ľudia mohli prejaviť svoju slobodomyseľnosť, spájali to, či už v roku 1968, alebo v osemdesiatych rokoch, spájali svoju slobodomyseľnosť práve s týmto miestom, s touto mohylou. Teda vytvorila sa tu istá živá tradícia a to je živá tradícia slobodomyseľnosti. Vždy tí najslobodomyseľnejší ľudia na Slovensku, keď chceli prejaviť svoju slobodu a svoju slobodomyseľnosť, vždy išli a kráčali aj k tomuto pamätníku a vždy tam prejavili svoju slobodu.
To je súčasť našej živej národnej tradície, je to súčasť našej živej kultúrnej tradície. A som hlboko presvedčený o tom, že tento zákon by mal práve túto živú súčasť tradície zohľadniť, že by teda nemal smerovať len k tomu, aby sme vzdali istý hold Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ale aj tomu, aby sa Milan Rastislav Štefánik a všetko, čo s ním súvisí, stalo pokračovaním tejto živej tradície.
Ak dovolíte, ja by som bol veľmi osobný. Ja som veľmi veľkú časť svojho života prežil v Bratislave na ulici, ktorá mala taký zvláštny osud, že chvíľami sa volala Štefánikova ulica a chvíľami Ulica obrancov mieru. A bol to jeden z veľkých historických paradoxov, že práve v časoch neslobody sa táto ulica prestala nazývať Štefánikovou ulicou a začala sa nazývať Ulicou obrancov mieru, ako keby mier bolo niečo iné ako to, čo chcel vybojovať Štefánik v roku 1914 až 1918. Bol to veľmi taký aj osobne pokorujúci zážitok. Ja by som bol len rád, keby sa tento zážitok už nikomu z našej generácie ani z nasledujúcich generácií nemusel vrátiť, aby jednoducho so Štefánikom sa už spájala len sloboda.
Štefánik však vedel jednu vec, že sloboda nie je niečo, čo ktokoľvek môže dostať iba ako dar. A teda ako niečo, čo dostáva zadarmo, ale že sloboda je niečo, čo si treba vydobyť a čo si treba ustavične potvrdzovať. A práve v rámci tohto potvrdzovania, ustavičného potvrdzovania slobody a slobodomyseľnosti vás žiadam, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, pretože je to návrh, ktorý smeruje k živému zmyslu života a diela a politickej činnosti Milana Rastislava Štefánika.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tatár ako posledný prihlásený.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi pripomenúť veľmi stručne tri veci.
Jedna, podporu tomu pozmeňujúcemu návrhu, o ktorom hovorili moji kolegovia.
Druhá vec je, že naozaj prerokúvame tento zákon, o ktorom nepochybujem, že nájde spontánnu podporu v Národnej rade. Práve nielen v momente, keď sme prednedávnom mali výročie toho najslávnejšieho dňa, ktorý sa spája so Štefánikovým menom, a to je 28. október, ale aj v roku 120. výročia narodenia Štefánika. A celý minulý rok sa v tomto zmysle niesol ako Štefánikov rok.
A tretia vec je na pozadí týchto dvoch historických faktov. Štefánikov rok sa nechápal ako všeobecný, celonárodný. Nemyslím tým nejaké povinné ideologické pretriasanie naozaj našej najväčšej tradície, ale nechápal sa na úrovni škôl, na úrovni obcí a miest, na úrovni domácností, ľudí, občanov ako nejaký živý, všeobecný. V podstate bol pripomínaný, opakovaný, oslavovaný prevažne ľuďmi, ktorí aktívne, a sú zatiaľ v menšine, podporujú tradíciu a podporujú hodnoty, ktoré - vlastne nielen Štefánikov rok, ale aj Štefánikov odkaz - znamenajú.
Podobne sa chápe a podobne sa prežíva dnes na Slovensku aj 28. október. Tak ako sme to zažili v sobotu, že síce je už pamätným dňom, ale mal by byť štátnym sviatkom. Pretože je to vlastne najvýznamnejší dátum v našich novodobých dejinách. Ani nie tak pre fakt samotný, pre ten historický fakt, ale pre hodnoty, ktoré tento dátum obsahuje. A to sú hodnoty aj národné a hodnoty plne demokratické. Zaslúžil by si väčšiu pozornosť. A znova by si zaslúžil pozornosť ani nie tak tých, ktorí si to ešte možno pamätajú, alebo tých, ktorí to zažili v prvej, druhej generácii, tí, ktorí zažili prvú Česko-slovenskú republiku s jej rozvíjajúcou sa demokraciou, tí, ktorí zažili všetky demokratické obdobia alebo prispeli až po 17. november, ale myslím si, že sme dlžní najmä ďalším generáciám, mladším generáciám. A tým si predstavujem, že toto posolstvo, ktoré obsahuje preberaný zákon, je určené aj do vzdelávacieho procesu aj mladým ľuďom.
Myslím si, že demokratické posolstvo, o ktorom už tu bola reč, hodnoty a demokraciu si treba stále potvrdzovať. Je potrebné neustále o ne zápasiť. Demokracia je paradoxne najviac prítomná, takéto hodnoty sú najviac prítomné práve v mladej generácii. A to sú hodnoty toho, že mladý človek sa menej bojí konkurencie, ako je u nás zvykom.
Jednoducho my veľmi často aj v tejto snemovni preberáme zákony z takého pohľadu, aby nás to veľmi nezaťažilo, aby sme to mali veľmi jednoduché. Ale v procese otvárania sa Slovenska vyspelému svetu, konkurencii nie je možné obstáť bez ctenia si práve takýchto hodnôt, bez osobného nasadenia, bez plnej dôvery vo vlastnú vec, bez otvorenosti a bez úplnej schopnosti čeliť konkurencii úspešne. A práve preto na pozadí týchto dvoch historických dátumov som chcel vyzdvihnúť, že sme, dá sa povedať, až frázovito veľmi veľa dlžní tým najlepším tradíciám, na ktorých máme a môžeme budovať, pretože budúcnosť Slovenskej republiky si viem predstaviť len na tých najlepších tradíciách a štefánikovská tradícia k takýmto patrí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Sú dve faktické poznámky - pán poslanec Delinga, pán poslanec Šlachta -, dve faktické poznámky k vášmu vystúpeniu. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo poslancovi Pavlovi Delingovi.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem k tomu, čo povedal pán poslanec Tatár, ale aj k tým predchádzajúcim povedať, že sa pripájam k tomuto veľmi dôstojnému návrhu, len ma mrzí jedna skutočnosť, ktorú ste mohli výraznejšie v tomto momente predviesť celej verejnosti, nielen tejto hŕstke v tomto parlamente, v tomto čase, keď ani Slovenská televízia vlastne nedáva na vedomie, že tu rokujeme o tom. A myslím si, že aj novinárska obec už je kdesi inde, nie v parlamente. Takže trošku ma to mrzí, že keď ste vedeli preložiť, alebo prekladáte niektoré hlasovania a zákony na iný termín, výraznejší termín, že práve toto schvaľovanie tohto zákona by si bolo zaslúžilo takú pozornosť celého Slovenska cez priamy alebo iný prenos z tohto parlamentu.
Pretože iste Milan Rastislav Štefánik zostane v srdciach Slovákov naveky. Isteže, Milan Rastislav Štefánik nebude končiť len tou bustou tu v parlamente, máme aj Letisko Milana Rastislava Štefánika. A mnohé pamätníky na Slovensku si naši Slováci budú naďalej opatrovať a budú ich stavať. Som presvedčený, že keby Milan Rastislav Štefánik bol žil túto dobu, keď vlastne Slovensko k 1. 1. 1993 sa stalo samostatným štátom, že by ho bol plne podporil a bolo by to vlastne najväčšie vyvrcholenie jeho dejateľnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Šlachta má slovo.
Poslanec Š. Šlachta:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že to, čo argumentovali predrečníci v súvislosti s významom Štefánika v slovenských dejinách a jeho diela, je nesporné. Ide tu však o niečo trochu iné. Jednak je to návrat k druhému variantu zákona o Štefánikovi, ktorý neschválila vláda ani Legislatívna rada. Nie je to len otázka fondov, ktoré spomínal pán kolega Zajac. Ide tu skutočne o ochranu mohyly ako kultúrnej pamiatky a, samozrejme, aj pietneho miesta. Treba si uvedomiť, že zamieňanie Bradla a mohyly nie je celkom korektné. Mohyla ako Jurkovičovo dielo by mala byť jednoznačne chránená.
Ak v pozmeňujúcom návrhu, ktorý z ústavnoprávneho výboru prišiel, ide o slobodu prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie sa na Mohyle Milana Rastislava Štefánika, vidíme v tom problém, a preto gestorský výbor neodporúčal toto schváliť.
Ďalej, samozrejme, je bod 3, ktorý sa mi tiež zdá problematický preto, že zhromaždenie bez oznámenia v okruhu 100 metrov od mohyly je jednoducho nerealizovateľné, to nikto nebude rešpektovať. Viete si predstaviť zhromaždenie, ktoré by sa konalo 100 metrov od mohyly, a nie na mohyle? Ja nie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca sa už vyjadril.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 232/1995 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 720. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako 720a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok, má za účel nanovo upraviť podmienky výberového konania notárov, zbavovanie mlčanlivosti notára a jeho zamestnancov, podmienky osvedčovania vydržania a terminológiu používanú v zákone. Aby som bol vecný, tak sa vyjadrím priamo k návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov.
Bod číslo 1 tejto spoločnej správy nepodporujeme, rovnako ako gestorský odporúča neschváliť. Bod číslo 2 navrhujem taktiež neschváliť, bod číslo 3 neschváliť, bod číslo 4 neschváliť, bod číslo 5 áno, schváliť, bod číslo 6 neschváliť, bod číslo 7 schváliť. Čiže aby som to zrekapituloval, zo spoločnej správy navrhujeme schváliť bod číslo 7 a bod číslo 5. Ostatné navrhujeme neschváliť.
Toľko k tomuto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexovi Ivankovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás z poverenia gestorského výboru oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 720a) o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady číslo 232/1995 Z. z. (tlač 720), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1012 z 13. septembra 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady číslo 232/1995 Z. z. (tlač 720), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady číslo 1012 z 13. septembra 2000. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrhu zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote, t. j. do 16. októbra 2000, gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 10. 10. 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením z 12. 10. 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením z 11. 10. 2000. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy sú uvedené pod bodmi 1 až 7. Nebudem ich, samozrejme, čítať, lebo sú uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto:
a) spoločne k bodom 3 a 7 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť,
b) spoločne k bodom 2 a 6, tieto spolu súvisia, s návrhom gestorského výboru schváliť ich,
c) jednotlivo k bodom 4 a 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich,
d) jednotlivo k bodu 1 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánu ministrovi, pánu spravodajcovi.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 729 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 729a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán Kňažko, ktorého prosím, aby sa ujal slova.
Nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
zámerom predloženého návrhu novely zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností je predovšetkým úsilie štátu rozvíjať dobré vzťahy s cirkvami a právne upraviť ich postavenie tak, aby nadväzovali na historický vývoj na našom území a zároveň zodpovedali štandardu v ostatných vyspelých demokratických štátoch. Navrhovaná úprava preto navrhuje ich rovnoprávne postavenie a rieši oblasť uzatvárania zmlúv medzi štátom a cirkvami, ktorých predmetom môže byť najmä dohoda o spolupráci na úseku výchovy, vzdelávania, zdravotníctva a humanitárnych činností. Navrhovaná právna úprava je v súlade s pripravovanou medzištátnou Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh schváliť v druhom čítaní v zmysle spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Františkovi Mikloškovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1000 z 12. septembra 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre verejnú správu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Máte ich uvedené v spoločnej správe, nebudem ich menovať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať, spoločne o bodoch 1 až 2 a tieto schváliť, o bode 3 a tento neschváliť. Bod 3 spoločnej správy neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, uvedených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto chce vystúpiť, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, pani poslankyňa Mušková. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo pani poslankyni Muškovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
prerokúvame novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Hneď v úvode novelizovaného paragrafu sa hovorí o tom, že cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb. Toto konštatovanie je prirodzené a zdá sa, že je v našej spoločnosti aj dodržiavané. Je to však pravda? 19. januára tohto roku bol na ministerstve školstva schválený projekt jogových cvičení v dennom režime práce žiakov všetkých stupňov a typov škôl a bol zakomponovaný do pedagogicko-organizačných pokynov pre školy a školské zariadenia na školský rok 2000/2001. Myslím si, že by to pána ministra Čarnogurského zvlášť zaujímalo. Joga sa tu prezentuje, citujem z metodickej príručky k učebnému textu pre žiakov 5. až 9. ročníka základných škôl, ako "systém aktivít, ktoré vytvárajú pokojnú atmosféru bez napätia, a tým žiakom poskytujú možnosť aktívne pozorovať a vnímať svoje vnútorné pocity. Odporúča sa aplikovať ju na začiatku vyučovacích hodín a na hodinách telesnej výchovy". V metodickej príručke sa označuje tiež ako "technika emocionálneho a psychického preladenia žiakov" a tvrdí sa tu, že týmto spôsobom učiteľ žiakov naučí aktívne ovplyvňovať a zlepšovať stav a výkonnosť vlastného organizmu.
Ak by sme si mysleli, že cviky jogy môžu učiť kvalifikovaní telocvikári, však sú to iba obyčajné, normálne cvičenia, sme na omyle. V príručke sa odporúča učiteľom, ktorí nemajú, a to citujem, "ktorí nemajú skúsenosti z kurzov jogy", aby si vopred osvojili postup cvičení, prakticky ich na sebe vyskúšali a konzultovali so skúsenejšími kolegami. V niektorých okresoch sa už uskutočnili pre takýchto učiteľov kurzy jogy. Metodické centrá boli aktívne. Treba si uvedomiť, že nejde o nejaké cvičenia na rozptýlenie, prípadne na vybitie prebytočnej energie žiakov a následné sústredenie sa na vyučovaciu hodinu, ale naopak. Ako sa konštatuje v doplnkovom učebnom texte pre 8. ročník základných škôl, str. 47, "cvičenie je zamerané na získavanie energie", a preto je podľa metodickej príručky, str. 15, "dôležité dodržiavať požiadavku na cvičenie so zatvorenými očami, ktoré sa osobitne zdôrazňuje".
Keď som si v metodickej príručke ďalej prečítala na str. 20, že farebné cvičenie, koncentračné cvičenie so stimulujúcim a energetizujúcim efektom, že dychové cvičenie, str. 21, možno cvičiť aj na bežnej hodine v sede a majú harmonizujúci a vitalizujúci účinok, a keď som sa dozvedela, že dievčatko-škôlkarka na Kysuciach po cvičeniach jogy tvrdilo doma mame, že bola v minulom živote kvetinkou, tak som siahla po učebnici jogy pre učiteľov a žiakov Krok za krokom od Dr. Svany Gitamanda Giri, kde na str. 249 som sa dozvedela, že napríklad cvičenie "pozdrav Slnku", ktoré cvičia, resp. v učebnici sa odporúča cvičiť ôsmakom, má názov "suria namaskara". Tieto cvičenia vraj okrem iného aj predlžujú život a vytvárajú energiu a ich história je, citujem z učebnice, str. 249, "najstaršou formou uctievania na tejto planéte. Tieto uctievania zdroja prirodzenej existencie Slnka, hviezdy, ktorá je stredom nášho vesmíru". Na tej istej strane sa konštatuje, že jogíni sa vždy obracali k vychádzajúcemu Slnku, recitovali príslušné mantry, gestikulovali a kľakali pred Slnkom považovaným za božstvo.
V knihe Joga, nesmrteľnosť a sloboda od Eliada sa na str. 117 uvádza, že jogové cvičenia vedú k ovládnutiu neobyčajných magických schopností. Na tej istej strane sa ďalej hovorí, "pokiaľ človek neúnavne trikrát podľa pravidiel jogy zadrží dych, hriechy, ktorých sa dopustil v jednom dni či v jednej noci, sa okamžite odstránia".
Milí kolegovia, nejdem vás už ďalej zaťažovať informáciami o reinkarnáciách, ani o meditáciách, ktorých cieľom je splynúť so základnými pravdami. Nedá mi však nespomenúť najvyššiu predstavu, str. 137, citujem: "Keď ju dosiahne, hovorí si, myslenie je dobré, lepšie je nemyslieť. Keď myslím, tvorím. Možnože tieto predstavy zmiznú a zrodia sa iné, ktoré budú hrubšie. Preto prestanem myslieť a nebudem už tvoriť. A nemyslí a netvorí. Dosiahol zastavenie." Iný, neskorší text zahrňuje hlavný význam tejto deviatej a poslednej samapátie ešte presnejšie. To stále citujem. "Ctihodní mníchovia, dosiahnite samapátiu, ktorá spočíva v zastavení akéhokoľvek vedomého vnímania. Býk, ktorý by dokázal dospieť k tomuto poznatku, už nemusí nič robiť." Koniec citátu.
Chcel len vlastne týmto povedať toľko, že joga je súčasťou hinduizmu, ktorý je náboženstvom Indie. Jej božský cieľ je splynutie s Brahmom, a pokiaľ sa tento cieľ nedosiahne, musí sa neustále vracať na Zem. Pre hinduistov je joga prostriedkom, ako vystúpiť z kola večných návratov a ako sa stať Bohom. Je teda prostriedkom samospasenia.
Všetkým by som chcela odporučiť článok prof. Dr. Johannesa Agarda z Dánska pod názvom "Čo joga skutočne je", uverejnenom v časopise Bernilier dialog číslo 1 z roku 1996, resp. preklad pani Noriky Valovej, uverejnený v časopise Rozmer číslo 3 z roku 2000. Okrem iného píše: "Mnohí praktizujúci cvičenci jogy namietnu, že sú im tieto staré nezmysly ľahostajné, lebo oni majú s jogou len dobré skúsenosti. Vďaka nej sú zdravší. To treba rešpektovať, ale aj správne chápať. V skutočnosti je to však aj tak, že mnohí meditujúci po období pozitívnych účinkov zažívajú krajne alarmujúce škodlivé efekty. To znamená, že krok za krokom človek stráca schopnosť viesť aktívny a navonok orientovaný život v láske a závislosti od iných. Joga izoluje človeka krok za krokom tak, že sa už nedokáže priblížiť k iným. A navyše sa človek stáva hinduistickejším, lebo praktická joga vedie k joge teoretickej. Keď sa človek chce zaoberať jogou alebo sa chce stať hindom, potom je to v poriadku. Náboženská sloboda sa musí rešpektovať. Problém však je v tom, že väčšinu záujemcov joga dosiahne tam, kam sa vôbec nechceli dostať. Stávajú sa z nich ľudia s inými normami. S jogou začali, lebo sa im ponúkla ako umenie žiť, pritom joga, ako sa ukázalo, je umenie umrieť." Toto bol koniec citátu zo spomínaného článku.
Joga teda nie je len tým nevinným cvičením zlepšujúcim koncentráciu, umožňujúcim uvoľnenie telesného a psychického napätia, akým sa bez hlbšieho poznania zdá byť a ako ju prezentuje pán minister Ftáčnik, a preto zavedenie jogy do škôl je násilným, povinným osvojovaním základov hinduizmu. A ministerstvo školstva toto náboženstvo preferuje, vnucuje učiteľom, ktorí ho následne vnucujú svojim žiakom, dokonca už v materskej škôlke. Kde sa tu dá hovoriť o slobode náboženskej viery? Kto informoval rodičov, kto si pýtal od nich dovolenie na takéto vnucovanie základov iného, dokonca na Slovensku neregistrovaného náboženstva ich deťom? Nezaujíma ma, akou kvetinkou alebo akým vtáčikom pán minister Ftáčnik bol v minulom živote, ani že cvičí jogu, je dospelý človek, je to jeho slobodná vôľa, ale kto si pýtal dovolenie od rodičov? Takéto slobodné rozhodnutie by mal ponechať aj rodičom, ktorí sú zákonní zástupcovia detí.
Ja viem, že sa tu pobavene niektorí smejú, ale pre informáciu už sa ozvali aj otcovia biskupi. Nie je to na smiech, je to vážna vec, pretože ak niekto nasilu niečo do škôl dáva len preto, že je ministrom školstva, mali by sme sa všetci nad tým zamyslieť a mali by sme asi voči tomu niečo robiť.
Ďakujem.