Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

na úvod by som snáď len toľko, pán poslanec Brocka, pokiaľ ste to nepovedali, pokiaľ ste to mysleli inak, tak sa, samozrejme, ospravedlňujem, pretože som trošku precitlivený na určité názory na nezamestnaných. A napríklad aj včera sme počuli tu v parlamente od podpredsedu vlády pána Mikloša zaujímavú vec, keď tu odpovedal na otázku k zamestnanosti, začal tým, že za zamestnanosť zodpovedá Národný úrad práce, čo si myslím, že nie je celkom v poriadku, a nejdem to tu ďalej rozoberať. Takže skutočne mali by sme sa asi viac počúvať, ale viac aj ísť po veciach, ktoré, komu čo patria. Chcel by som aj pánovi Englišovi, využiť, keď vystupujem, že krivdí pánovi poslancovi Brockovi, pretože pán Brocka je najčastejší, najviac v našom výbore, aj keď nepredkladá niečo, príde sa pozrieť a poradí nám. Takže ja mu len ďakujem za túto spoluprácu.

Chcel by som v mojom krátkom vystúpení skonštatovať, že po krátkom čase vláda predkladá Národnej rade ďalší návrh na zmenu zákona číslo 274 o Sociálnej poisťovni, za 11 mesiacov je to po tretíkrát, i keď jedenkrát sme to predložili my ako poslanci cez náš iniciatívny návrh, ale chcem zdôrazniť, že mám pocit, že nejde tu celkom o dobrú koncepčnosť vlády v tejto oblasti, ale hlavne to, čo sa aj včera v diskusii objavovalo pri podobnom zákone, že tu absentuje realizácia celkovej reformy sociálneho poistenia. Že skutočne musíme tento proces urýchliť. My máme koncepciu, ale treba, aby sme to dostávali spoločne do života, pretože takéto "látanie zákonov", aby sa niekto neurazil, ktoré možno, že je potrebné, ale vždy sleduje len finančné možnosti, teda je to "látanie" z hľadiska finančných problémov. Je nedobré v sociálnej oblasti, plodí to chaos a neuľahčí nám to vyriešiť problém do budúcnosti ani do roku 2020, do ktorého máme úplne a definitívne zrealizovať reformu v sociálnej oblasti. Čím skôr sa zbavíme tohto neduhu tým lepšie, pretože v sociálnej oblasti treba robiť koncepčne, pokojne. A tu aj vyzývam všetkých kolegov, kolegyne, vás poslancov, pán Brocka to tu pekne povedal, skutočne čítajme tie zákony v sociálnej oblasti, raďme sa na okresoch, máme tam dostatok vhodných pracovníkov na sociálnych zabezpečeniach, aby sme odborne posudzovali to, čo to urobí, každý paragraf, s ľuďmi. Ja chápem návrh, ktorý je predložený v tej časti, kde sa opätovne zavádza povinnosť pre samostatne zárobkovo činné osoby platiť poistenie. Veľmi vítam ohraničenie príjmom, myslím si, že aj návrh, to číslo, ktoré tam je, je solídne, pôjde len o to, aby sme nedovolili, pokiaľ to takto schválime, týmto osobám, týmto subjektom zneužívať to číslo, pretože, nejdem to tu rozoberať, ale čo ste podnikatelia, určite by ste našli o päť minút spôsob, ako aj tento problém pekne využiť pre to, aby som nemusel platiť a nepriznal teda nad 100 tisíc. Nebola by ale správna cesta, aby sme to znižovali zase, ako som už počul v kuloároch, návrhy na 10 tisíc, 15 tisíc, treba nechať dostatočný priestor pre samostatne zárobkove činné osoby, ale potom to kontrolovať ročne.

Nemôžem však podporiť a súhlasiť s návrhom, aby sme zavádzali platenie pre Sociálnu poisťovňu na dôchodkové zabezpečenie všeobecne pre všetkých pracujúcich dôchodcov, nejdem to rozoberať. Súhlasím s návrhom, s myšlienkou pána Brocku, je to neľudské, je to nenormálne, ak celý život niekto platí Sociálnu poisťovňu, dôchodkové, potom ide už na druhú stranu, že chce čerpať a my ho ešte nútime platiť bez toho, že by mal z toho nejakú výhodu. Ak by sme pokračovali v myšlienke, o ktorej sme hovorili nedávno s pánom ministrom, že bude mať zvýšené percento, tak je to možné realizovať. Okrem toho, prosím vás, nemáme na valorizáciu. Berme to do úvahy, že budúci rok asi bude ťažko možné valorizovať dôchodky, tak im aspoň umožnime to, že by na tých čiastočných úväzkoch, lebo nie všetci robia na plný počet hodín, na tých menej platených prácach robili. Odporúčam a prikláňam sa k myšlienkam, že bolo by treba stanoviť príjem, ale nie ročný. Ak stanovíme ročný príjem u týchto ľudí, musíme rok čakať zase na nejaké pomerovanie a na nejaké porovnávanie. Stanovme mesačný príjem a vieme to veľmi rýchlo kontrolovať, keď by sme hneď stanovili 4 lebo 5, lebo 6 tisíc korún a nad to, kto zarába, kto si privyrába, kto už má to na to, aby mal nejaký väčší príjem, tak nech teda platí do Sociálnej poisťovne.

Chcel by som, vážené kolegyne, kolegovia, ešte zdôrazniť, včera som počul ráno v rozhlase zaujímavé zdôvodňovanie tohto návrhu. Nebolo to, samozrejme, z tvojich úst pán minister, aby si si nemyslel, že teba chcem citovať, zdôvodňovalo sa to tým, že zneužívajú túto výhodu podnikatelia. Že je to lacná pracovná sila. No dobre, ale potom postihnime podnikateľa. Prečo chceme zase toho dôchodcu stíhať, tak zaťažme podnikateľa, ak takéhoto človeka zamestnáva, iným spôsobom, ale nezakazujme robiť týmto ľuďom a hlavne nezakazujme im si privyrobiť. Oni by ani nechceli tak robiť, ako si privyrobiť k tým najnižším dôchodkom.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták, chcete reagovať na vystúpenie? Neboli ste tu pán poslanec, takže neviete, o čom hovoril.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť.

Nech sa páči, pán minister.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

pretože mi nebolo dopriate sa včera vyjadriť k zákonu číslo 100 a pretože zákon číslo 100 a tento zákon číslo 274 úzko súvisia, budem považovať toto záverečné vystúpenie, že budem vystupovať aj k otázke zákona číslo 100, k obidvom.

Takže chcel by som v prvom rade povedať, že sociálne zákony sú určite zákony, ktoré sú veľmi citlivé, dotýkajú sa vždy ekonomicky najslabšej skupiny obyvateľstva, a preto si myslím, o nich treba rozprávať aj citlivo, ale sú zároveň aj veľmi vhodné na to, aby sa aj zneužívali na určité populistické, demagogické vyhlásenia. Ale tak je to nielen v tomto parlamente a myslím si, že je to na celom svete, ako mám skúsenosti z rozprávania s niektorými mojimi kolegami zo zahraničia, a preto teda plne chápem, že najmä opozícia využíva takéto zákony na to, aby mohla aj viac dramatizovať niektoré veci, ako to v skutočnosti je. Je skôr horšie, že mnohokrát pri zákonoch, ktoré vytvárajú rámec vývoja spoločnosti ako celku, predovšetkým v jej hospodárskej oblasti, nie takto zoširoka, zhlboka diskutujeme a že vlastne tieto zákony mnohokrát potom vytvárajú len možnosti, v ktorých sa môžu v zákonnej podobe pohybovať tieto zákony.

Chcel by som predovšetkým povedať jeden kladný prvok, ktoré obidva tieto zákony majú. Ten kladný prvok je to, že na rozdiel oproti novele, ktorú sme tu predkladali minulý rok a potom ktorá bola nahradená novelou pána poslanca Kováča, tento návrh alebo táto úprava rieši zlepšenie možnosti aktivizácie drobných živnostníkov aj z radov dôchodcov ako možnosti zvýšenia príjmu a zlepšenia ich životnej úrovne. Toto je nóvum tohto zákona a okrem pána poslanca Rusnáka si toto nikto nevšimol, pardon, áno, aj pani poslankyňa Aibeková, ba dokonca spravodajca pán Krumpolec to tu dokonca povedal, že to dá ako pozmeňujúci návrh. No to len potvrdzuje, že sa málo uvedomuje tento kladný prvok. A ak berieme, že práve drobní živnostníci sú skupina obyvateľstva, ktorá je potrebná, aby sa širšie rozvíjala v slovenskej spoločnosti, tak tento prvok má významný efekt aj práve do otázky zvýšenia ekonomického, hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. A o to by som prosil, vážení páni poslanci a panie poslankyne, aby ste pri druhom čítaní tento fakt brali do úvahy. Samozrejme, že tieto návrhy zákonov súvisia s dvoma faktmi.

Po prvé je tu dlhodobejšia kríza verejných financií a chcel by som povedať, že dlhodobejšia kríza verejných financií nielen zo vzťahu od roku 1998. Kríza verejných financií je tu od roku 1993. A napríklad v dôchodkovom fonde, a to som tu už niekoľkokrát povedal, sa dokonca dostal dôchodkový fond Sociálnej poisťovne do deficitu už v roku 1997. A dostal sa na základe toho, že v roku 1996 boli znížené platby štátu, veľmi výrazne znížené platby štátu a že sa to chcelo vyriešiť pretransformovaním zložky tým, že sa znížila sadzba za nemocenské poistenie a zvýšila sa sadzba platby do dôchodkového poistenia. Toto sú fakty. Dôchodkový fond, dôchodkový fond, opakujem, nie Sociálna poisťovňa ako celok. Áno, aby bolo jasné, že dôchodky sa vyplácajú z dôchodkového fondu, a nie z celkového rozpočtu Sociálnej poisťovne. To sú teda dva fakty.

Po druhé, že treba brať do úvahy, a preto, že sa to tu stále spomína, čo predstavoval rozpočet Sociálnej poisťovne v roku 1998. Treba povedať, že to boli peniaze, ktoré boli nedisponibilné, použiteľné pre rozpočet roku 1998 a boli akumuláciou rezervného fondu a nepoužiteľnosti rezervného fondu od roku 1993. Takže aby sme rozprávali o niečom, čo treba vidieť v kontinuite, v určitých väzbách a porovnávalo porovnateľné a aby sme, myslím si, že predovšetkým občanom vysvetlili, ako funguje celý systém financovania tejto verejnoprávnej inštitúcie. To znamená určite, a to nezakrývame, a to nakoniec aj v dôvodovej správe píšeme, že nepopierame, že je tu kríza verejných fondov a že treba túto krízu verejných fondov nejakým spôsobom riešiť. Že ju treba ale aj riešiť v kontexte reformy celkového sociálneho poistenia. Žiaľ, musím vytiahnuť koncepciu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky v januári 1996, kde je uvedené na strane 40 v názve úlohy 12, že v roku 1998, 1998 1. 1. bude už fungovať zákon o sociálnom poistení. To znamená, že už bude existovať transformácia sociálnej sféry. Toto je záväzok, ktorý sme, ja som sedel v tom parlamente, ktorý som hlasoval inak za túto koncepciu. Žiaľ, samozrejme, treba povedať, že takýto zákon nebol predložený a že, žiaľ, musíme povedať, že aj celá koncepcia, tak ako bola pripravovaná na transformáciu sociálneho poistenia, sa zmietala vo vážnych, predovšetkým koncepčných problémoch. Takže keď budeme rozprávať o tom, a ja nepatrím medzi tých ministrov, ale ani nepatril som ani medzi tých poslancov v minulosti, ktorí by boli bývali nejak sa snažili zhadzovať niečo na minulých, ale keď už potom niekto tu dramaticky so slzami rozpráva slová od hyenizmu, od amorálnosti a všetkého, tak potom, aby si pozrel, ako on si plnil svoje záväzky, ktoré dal vlastne predchádzajúcej snemovni.

Chcel by som zároveň uviesť, že v tejto koncepcii a dokonca v tom šiestom variante, ktoré pán poslanec Tkáč tak často rozpráva, je napísané, že otázka dôchodku za bezvládnosť podľa § 70 je nesystémový krok. To je napísané v tejto reforme, to je napísané v šiestom variante zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý je dokumentovaný na ministerstve práce a sociálnych vecí. A bol som včera prekvapený, že zo strany opozície toto bolo stavané do hyenizmu, amorálnosti, do niečoho, čo je neuveriteľné. Som prekvapený, že v opozícii sa človek tak výrazne mení.

Chcel by som ale povedať niekoľko slov na otázku dôchodku pre bezvládnosť, pretože si myslím, že je to vážna vec a treba o nej trošku asi zrejme širšie rozprávať, pretože bolo to tu veľmi zjednodušene hovorené. Všetci asi určite viete, ktorí ste diskutovali, že sa dôchodok pre bezvládnosť poskytuje dôchodcovi, ktorý je bezvládny, takže potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba. Podľa nášho predloženého návrhu doterajší stav sa bude ponechávať, ale rušia sa už nové zvýšenia, a to s ohľadom na ich kompenzáciu už v schválenom zákone o sociálnej pomoci. Však predsa zákon o sociálnej pomoci a zavedenie práve otázky ošetrovateľskej služby sme riešili práve preto, aby sme túto nesystémovosť vytiahli z dôchodkového systému. To tu dnes predsa je riešené iným spôsobom. Takže si myslím, aj ešte dokonca v ďalšom zákone o sociálnej pomoci sú tieto veci detailnejšie upravované, a preto máme možnosť uskutočniť túto zmenu v návrhu vládneho zákona číslo 100.

Takže v zákone číslo 195 o sociálnej pomoci sa poskytujú sociálnej služby pre takúto záležitosť zo štátnych peňazí, teda nie zo solidárnych peňazí dôchodku, a zo sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotne ťažko postihnutých občanov. To znamená, že náš návrh vychádza skutočne zo systémového riešenia, že to máme už dnes riešené v zákone o sociálnej pomoci a riešenie bezvládnosti je nesystémovým prvkom, ktorý sa vsunul v minulosti do celého tohto rámca.

Chcel by som snáď ešte povedať jednu vec, že pán spravodajca k zákonu číslo 100, pán poslanec Mesiarik tu v úvodnom slove povedal, že Konfederácia odborových zväzov s týmto návrhom nesúhlasí. Všetci máte stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Chápem, že pán poslanec sa asi zrejme pomýlil a chcel by som opraviť, že Konfederácia odborových zväzov s týmto návrhom zákona súhlasila.

Myslím si, že veľmi citlivá otázka, citlivá otázka v poňatí je otázka stredoškolákov. Dnes citlivá preto, že chápem, že k 1. 8. 2000 je zákon v platnosti, ktorí ste navrhli vy páni poslanci a ktorí ste za to hlasovali, ale ja si myslím, že je predsa normálne ľudské sa mýliť. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení uviedol dôvody, prečo to tak je a dovolím si povedať, že by som nie tak celkom zhadzoval odborníkov, ktorí sú odborníkmi na právo. Je veľmi jednoduché zhodiť pani Dreninovú, riaditeľku legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta, ktorá je jednou z najuznávanejších odborníčok na sociálne právo a dovolil by som si povedať, že by sme mali počúvať aj ako politici odborníkov a nemali by sme si osobovať právo, že ako politici si môžu robiť výklad akýkoľvek, ak chceme žiť v právnom štáte.

Ale myslím si, že zaznelo to tu, že otázka platieb za stredoškolákov, to nie je len otázka, ako to vnímame vo väzbe na naše medzinárodné záväzky a na Ústavu Slovenskej republiky, ale je to skutočne o tom, že 21. storočie je storočím, kde bude rozhodujúca otázka vzdelania. A ak chceme stredoškolákov, čo je kategória ľudí, ktorá sa pripravuje na ďalšiou fázu vzdelávania, vylúčiť, obmedziť, myslím si, že to nerobí žiadna moderná spoločnosť a práve preto by som vás vážení páni poslanci a poslankyne prosil, aby ste obidva tieto návrhy zákona posunuli do druhého čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi.

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave k prerokovaným návrhom zákona, respektíve k naposledy prerokovanému návrhu.

Poslanec J. Krumpolec:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

celkove v rozprave vystúpilo šesť poslancov a s faktickými poznámkami 16 poslancov. Z rozpravy chcem určitým spôsobom snáď vyjasniť si otázku, ktorú nastolila pani poslankyňa Aibeková, že sa porušuje princíp zásluhovosti, pretože dôchodcov núti, aby prispievali do fondu dôchodkového zabezpečenia a prakticky sa im dôchodky neprilepšia. Treba si uvedomiť, že celý systém dôchodkového zabezpečenia v súčasnosti, dokiaľ nenabehneme v plnom rozsahu na novú koncepciu reformy sociálneho poistenia, teda celý systém prakticky tento princíp zásluhovosti popiera. Myslím si, že je to každému z nás jasné, pretože viete, že najvyšší dôchodok je iba z príjmu do 10 tisíc korún, a keď niekto zarobí viacej, či zarobí 20, lebo 30 tisíc korún, už mu to dôchodok prakticky nezvyšuje. Takže ten princíp je porušený. Ale v každom prípade súhlasím s tým, že nepovažujem za dobré, aby sme predovšetkým dôchodcom, ktorí si privyrábajú a majú nízke zárobky, stanovovali ešte odvody do Sociálnej poisťovne. To je môj názor ako poslanca.

Keď som hovoril v úvode ako spravodajca, že nútime dôchodcov určitým spôsobom, aby platili odvody do fondu dôchodkového zabezpečeniaa, tak chcem povedať, že som tým mal na mysli dôchodcov, ktorí sú v zamestnaneckom pomere ako zamestnanci. Iní, napríklad živnostníci, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, tam je to ohraničené tou sumou 100 tisíc korún. Preto som presvedčený, že by sme mali pomôcť nízko zarábajúcim dôchodcom, ktorí sú na takých miestach, o ktoré ani záujem nie je, nájsť určitú hranicu na stanovenie primeraných odvodov. Teraz ešte neviem povedať akú, ale možno ju vo výbore aj v spolupráci s ostatnými poslancami nájdeme. Keď si dôchodca privyrobí ako vrátnik nejakých 6 tisíc korún, tak u toho by sme nemuseli trvať na odvode. Keď však niekto pracuje ako dôchodca a poberá plat povedzme 15 - 20, niekedy aj 30 tisíc korún a ešte k tomu berie aj dôchodok, tak si myslím, že tam je ozaj potrebné princíp solidarity uplatniť a odvod do fondu dôchodkového zabezpečenia stanoviť zákonom.

Zaujímavý názor predniesol pán poslanec Brocka, keď hovoril, že je proti tomu, aby sa započítalo do dôchodku aj to, keď je niekto desať rokov nezamestnaný. Viete, ja to považujem za diskutabilné. Pokiaľ by sme tomu nezamestnanému preukázateľne povedali, tu máš prácu a choď pracovať, a on by prácu odmietol, vtedy by to mohlo byť opodstatnené. Keď mu však prácu nemôžeme ponúknuť a uvedený pracovník je naďalej nezamestnaný, on si tým dôchodok prakticky nezvyšuje, akurát sa mu počíta čas. A keby sme mu nedali dôchodok, tak bude na sociálnych dávkach. Tým nevyriešime vôbec nič. Môžeme to vyriešiť, až keď skutočne nabehneme na nový systém na základe koncepcie reformy sociálneho poistenia.

Pán predsedajúci, v rozprave zaznel návrh na zmenu, ktorý predložil pán poslanec Brocka, aby tento návrh zákona bol pridelený aj výboru pre financie a rozpočet. To je jediná zmena.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Áno, pán spoločný spravodajca, ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme nepristúpili k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Pán minister Magvaši je predkladateľom ešte ďalších dvoch návrhov zákonov, teda ak bude všeobecný súhlas, aby sme tieto návrhy zákonov ešte dnes prerokovali v rámci prvého čítania. Pán minister by ich uviedol, otvorili by sme rozpravu, vystúpili by spravodajcovia a potom by sme rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerušili. Hlasovali by sme v pondelok o 13.00 hodine, keď budeme pokračovať v prerušenom rokovaní schôdze s tým, že by sme odhlasovali všetky body prerokované včera a dnes. Skončili by sme 37. schôdzu a pokračovali v rokovaní, tak ako sú uvedené všetky ostatné body v programe tejto schôdze. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno.

Na základe všeobecného súhlasu pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 763, uviedol pán minister Magvaši.

Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď dnes hlasovať nebudeme, to neznamená, že nie je dôvod na to, aby ste boli prítomní aj na ďalšom rokovaní Národnej rady. Preto prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály.

Pán minister, máte slovo.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vláda Slovenskej republiky 27. septembra tohto roku svojím uznesením číslo 776 schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Účelom predloženého návrhu zákona je najmä spresniť podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a adresnosť ich poskytovania so zámerom zabrániť zneužívaniu, a opakujem to teda, ten cieľ je jednoznačný, zabrániť zneužívaniu ich poskytovania a znížiť tak celkové výdavky na štátny rozpočet. Treba povedať, že v spoločnosti sa šírili názory, požiadavky a upozornenia na to, že vlastne sa tieto veci zneužívali.

Po ďalšie je to bližšie špecifikovať podmienky na možnosť poskytovania ďalších foriem sociálnej pomoci, teda sociálnych služieb, konkrétne pri starostlivosti zariadenia sociálnych služieb a dávky sociálnej pomoci v nadväznosti na požiadavky, ktoré vyplynuli z praxe, z uplatňovania zákona o sociálnej pomoci.

Po tretie upraviť ustanovenie § 7, ktorý upravuje hmotnú núdzu v časti posudzovania hmotnej núdze viacerých občanov, a to tak, aby v prípade, ak jeden plnoletý občan v okruhu spoločne posudzovaných osôb bude posúdený ako občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov neovplyvnil posudzovanie druhej plnoletej fyzickej osoby negatívne, teda, že plnoletí občania v rámci rodiny budú posudzovaní každý za seba. Myslím si, to ukázal život, že aj v rodinách máme rozdielne prístupy občanov, pričom jeden lajdák dokázal stiahnuť vlastne toho ostatného člena rodiny, takže toto vlastne je aktívne opatrenie na posúdenie skutočne osobnej participácie na tom, ako sa človek dostal do stavu hmotnej núdze.

A po štvrté je to otázka premietnutia výraznej zmeny, ktorou je zisťovanie majetkových pomerov občanov aj na účely sociálnej núdze z dôvodu efektívnejšej aplikácie cieľa sociálnej pomoci, podľa ktorého možno zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu občana s jeho aktívnou účasťou. V nadväznosti na výkon osobnej asistencie sa navrhuje v zákone o zamestnanosti považovať za nezamestnaného občana hľadajúceho zamestnanie len toho, ktorý vykonáva osobnú asistenciu v menšom rozsahu ako 90 hodín mesačne. V prípade, ak občan bude vykonávať osobnú asistenciu vo väčšom rozsahu ako 90 hodín, navrhuje sa jeho vyradenie z evidencie nezamestnaných dňom výkonu tejto činnosti. Zároveň sa navrhuje možnosť dobrovoľného platenia príspevku na poistenie v nezamestanosti, ak občan vykonáva osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

určite tento návrh novely zákona o sociálnej pomoci je veľmi široký. Táto šírka novely tohto zákona vyplynula skutočne z praktického poznania aplikácie tohto zákona za dva roky účinnosti. Plne chápeme, že zákon o sociálnej pomoci prijatý pred dvoma rokmi bol zákonom, ktorý nemal v minulosti svoju podobu, a teda vlastne až reálna prax začala overovať reálnosť alebo efektívnosť alebo aj nakoniec uplatniteľnosť niektorých právnych záležitostí. Preto ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tento návrh zákona skutočne predkladá v prospech toho, aby stav hmotnej núdze bol na jednej strane nezneužívaný, ale na druhej strane, aby ho dostali tí ľudia, ktorí skutočne v hmotnej núdze sú.

Chcel by som vás požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ho do druhého čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v prvom čítaní v gestorskom výbore.

Pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážená Národná rada,

vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 47. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Podľa dôvodovej správy v období realizácie zákona číslo 195/1998 Z. z. preukázali dve nepriaznivé tendencie. Prvá súvisí s finančnou náročnosťou realizácie zákona a druhá vyplýva z nedostatočného vymedzenia právnej úpravy niektorých právnych vzťahov, najmä v oblasti sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to tak v oblasti hmotnoprávnej, ako aj v oblasti práce správnej, pardon, procesnoprávnej.

Návrhy v časti riešenia hmotnej núdze občana vychádzajú z potreby prevencie prepadu veľkej časti obyvateľstva. Analýza krajských úradov v oblasti kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poukázala na to, že nie je možné podľa platného právneho stavu poskytovať niektoré nástroje pomoci adresne a efektívne. Problémy vznikali aj v súvislosti s poskytovaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V oblasti kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je zámerom znížiť celkové výdavky na štátny rozpočet znížením maximálnych výšok niektorých peňažných príspevkov sprísnením podmienok na ich poskytovanie. Novelizácia zákona o sociálnej pomoci v časti upravujúcej sociálnoprávnu ochranu je nevyhnutná z dôvodu vytvorenia potrebnej právnej úpravy terénnej sociálnej práce.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej, sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 25. augusta 2000. Stanoviská sociálnych partnerov tvoria prílohu dôvodovej správy. Pripomienky ministerstva financií Slovenskej republiky boli v procese odstraňovania rozporov dopracované, a tým došlo k vzájomnej dohode. Predložený návrh zákona je v súlade s článkami 13, 14 a 16 Európskej sociálnej charty a článkom 14 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rady Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 805 z 2. októbra 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1966 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 763), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 28. novembra 2000 a gestorský výbor v lehote do 29. novembra 2000.

Ďakujem za pozornosť.

Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal prihlášky od piatich pánov poslancov, za poslanecký klub SNS pána poslanca Šeptáka a SOP pán poslanca Mesiarika, ďalej sú prihlásení pani poslankyňa Aibeková, Engliš a Tkáč.

Nech sa páči, pán poslanec Šepták vystúpi ako prvý.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

dámy a páni,

v predchádzajúcom zákone som chcel reagovať faktickou poznámkou na predrečníka pána Mesiarika. Viete, ako je to vždy, keď poslanec vystúpi, potom novinári chcú reakciu. Preto som nestihol faktickú poznámku, ale dovolím si reagovať teraz. Ja teda dúfam, že predstavitelia SOP, ktorým je aj pán Mesiarik, opäť nestrčia hlavu do piesku, pretože v poslednom čase sa veľmi často hovorí ústami predstaviteľov SOP o tom, že už nebudú podporovať ďalšie reštrikcie, len, bohužiaľ, keď príde potom na tie jednotlivé zákony, tak vždy to nejak inak dopadne, konkrétne hovorím o stavebnom sporení a odvodoch do zdravotnej poisťovne, pán poslanec, takže pokiaľ ste kritizovali predchádzajúcu novelu, dám si pozor na to, akým spôsobom budete hlasovať.

Čo sa týka pána ministra Magvašiho, skutočne má pravdu v tom, že so 16 percentami nezamestnaných počíta štátny rozpočet a Sociálna poisťovňa hovorí o 18,8 percenta, ale vidím v tom aj tak riziko. Nie som úplne presvedčený, že sa vám podarí to stlačiť na 18,8 %. To som dával do súladu tie čísla, ktoré tu zazneli.

Vážený pán minister, dámy a páni, nie som odborníkom na túto problematiku, na problematiku zákona o štátnej pomoci. Už dlhšie spolupracujem s organizáciou invalidov, pretože jeden môj rodinný príslušník bol najťažšie odkázaný, čiže úplne imobilný. Stretol som sa s týmito ľuďmi. Človek sa začína stretávať s ľuďmi odkázanými na pomoc až vtedy, keď sa mu dostavia nejaké problémy. Takto spolupracujem s jednou organizáciou, ktorá sa stará o veľmi ťažko telesne postihnutých. Títo ľudia mi poslali pripomienky k tomuto návrhu. Ja by som si ich dovolil odfotografovať a dal by som ich pánovi ministrovi, pokiaľ by sa, samozrejme, dalo v tom niečo spraviť, že by sa to priamo zapracovalo do zákona, čiže chcem prístup priamo cez ministerstvo.

Budem sa snažiť prečítať to, čoho sa oni dotkli. Ide hlavne o § 58 strana 6 a 7 daného materiálu, zákona o sociálnej pomoci. Ide o peňažný príspevok za osobnú asistenciu v odseku 6. Nesúhlasia so skrátením maximálneho počtu asistencie z 20 hodín na 16 hodín. V každom prípade treba pamätať aj na občanov s postihnutím, ktorí potrebujú pomoc aj počas nočných hodín, otáčanie počas spánku, niekoľkokrát podanie vody, pomoc počas hygieny. Zníženie sa dotkne predovšetkým imobilných ľudí, ktorí bez pomoci nemôžu prežiť. Odôvodnenie, že tieto činnosti by mala zabezpečovať rodina v rámci morálnych zásad, neobstojí, keďže rodine nie je možné poskytovať príspevok na asistenciu a je rozdiel starať sa o zdravé dieťa a pomáhať "dieťaťu" ťažko postihnutému viac ako 18-ročnému. Rodina s ťažko postihnutým členom sa dostáva do situácie, ktorá nie je v žiadnom prípade porovnateľná s ostatnými rodinami so zdravými členmi. Ak občan odkázaný na osobnú asistenciu žije sám bez rodiny, kto mu bude poskytovať asistenciu počas nočných hodín, ak je na ňu odkázaný?

Ďalší problém, ktorý táto organizácia rieši, je toho istého § ods. 10 strana 8. Nesúhlasia so znižovaním percentuálnej sadzby hodinovej odmeny asistenta z 1,6 percenta na 1,5 percenta zo sumy životného minima, čo robí momentálne zníženie o takmer 3 koruny. Osobná asistencia, dámy a páni, je práca, ktorú nechce v dnešnom čase robiť nikto. Získať asistentov je veľmi ťažké, náročné, hlavne najviac imobilní občania, ktorí potrebujú pomoc pri všetkých činnostiach, pretože majú problémy. Znížením sumy za hodinu osobnej asistenciu sa táto práca stane menej zaujímavou, čo opäť sťaží možnosť výberu týchto asistentov.

Ten istý paragraf ods. 12 na strane 8 žiadajú ho celý vylúčiť. Nie je správne, aby sa nároky na vyplácanie príspevku na osobnú asistenciu posudzovali a viazali na majetok občana. Už zisťovanie príjmu je diskriminačný prvok, pretože zdraví občania majú výdavky na doplácanie na osobnú asistenciu, doplácanie na zaobstáravacie pomôcky, doplácanie na úpravu bytu, doplácanie na užívanie bezbariérového bytu a podobne. Čím odkázaný občan viac zarobí a snaží sa byť zamestnaný, a tým aj užitočný pre spoločnosť, tým sú jeho výdavky na takéto účely vyššie, čo v konečnom dôsledku znižuje jeho životnú úroveň oproti zdravým spoluobčanom, rovnako zarábajúcim občanom. Prečo má občan s postihnutím neustále doplácať na to, že práve u neho sa prejavilo postihnutie.

Ďalší problém v § 61 ods. 14, zvyčajne ide o tých najchudobnejších ľudí. Peňažný prostriedok na kúpu osobného motorového vozidla ods. 6 a 7. Nesúhlasia so znížením ceny motorového vozidla zo 400 tisíc na maximálnu sumu do 200 tisíc. Pri dnešných cenách motorových vozidiel zostane ťažko postihnutý občan bez možnosti si kúpiť vhodné vozidlo napriek poskytnutiu príspevku. Už suma, ktorú musí povinne doplatiť, je pre mnohých neprimerane vysoká a nereálna. Zdôrazňujeme, že najťažšie postihnutí občania používajú elektrické vozíky a nemôžu sa pohodlne prepravovať osobným autom, pretože ich premiestňovanie na sedadlo je zaťažujúce, do takéhoto vozidla sa elektrický vozík nezmestí. Ceny väčších vozidiel sa pohybujú nad 500 tisíc korún. Doplatiť sumu viac ako 300 tisíc, a pritom si nezakúpiť vozidlo staršie ako 5 rokov, je skutočne nemožné. Na túto reštrikciu doplatia najťažšie postihnutí občania.

Pán minister tu hovoril o zneužívaní. Chcel by som povedať, že, samozrejme, aj toto je možné a pravdepodobne dochádza k takýmto veciam. My sami sme, respektíve moji príbuzní požiadali tiež o takúto pomoc. Túto pomoc dostali po roku, ale, bohužiaľ, je mi ťažké o tom hovoriť, ale dostali ju v piatok a v sobotu zomrel ten človek, čiže odmietli tú pomoc. Myslím si, že ľudia, ktorí sa starajú o ťažko telesne postihnutých, skutočne sa starajú, nemajú zámer nejakým spôsobom robiť podvody na úradoch, a preto si myslím, že v tomto bode by mal ostať osobný prístup tých ľudí, ktorí umožňujú dostávať tieto príspevky, aby oni osobným prístupom, návštevou v tej rodine zistili, aký je skutočný stav, či tá rodina potrebuje tie peňažné prostriedky na to, aby si to auto zakúpila. Pokiaľ skutočne dochádza k zneužívaniu, treba to riešiť personálne na úradoch. Myslím si, že tieto úrady, či už krajské alebo okresné úrady, majú na to dostatočnú kapacitu, aby zneužívanie ustrážili.

Ďalším bodom je § 62 strana 17 - Peňažný príspevok na prepravu - odsek 6. Nesúhlasia so znížením príspevku na prepravu zo 4 000 na 2 500 korún. Aktívny občan odkázaný na prepravu si z takejto upravenej výšky príspevku mohol kompenzovať dôsledky postihnutia. Cena priemernej jazdy vozidlom taxislužby je 200 korún. Za mesiac je možno absolvovať maximálne šesť jázd. Treba pripomenúť, že mnohí občania bývajúci na dedinách alebo v odľahlejších častiach vôbec nebudú môcť tento príspevok využiť, pretože taxislužba si žiada zaplatiť cestu aj k nemu. Ak sa im bude poskytovať v takýchto prípadoch príspevok na zvýšené náklady súvisiace s prepravou vozidla, dochádza opäť k diskriminácii, pretože je vyúčtovaný na základe zákona o cestovných náhradách, ktoré nezodpovedajú skutočne vynaloženým prostriedkom. Tohto občana prepravuje iná osoba vlastniaca motorové vozidlo.

§ 63 Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže odsek 2 strana 18. V niektorých prípadoch sa ukázalo v praxi, že vybudovanie nového zariadenia je lacnejšie ako úprava existujúceho, preto by sa malo postupovať opäť individuálne, posúdenie životných podmienok žiadateľa a dôsledne posúdiť, ktorý variant je lacnejší a výhodnejší. Myslím si, že skutočne títo ľudia by mali ísť na tvár miesta a oni aj chodia a mali by posudzovať alebo mali by sme im dať v zákone možnosť posudzovania, a pokiaľ by sa zistila možnosť korupcie alebo zneužívania, treba ju, pán minister, tvrdo trestať, to by malo byť v tom zákone, a skôr hľadať takéto cesty, ako sa snažiť, respektíve ako sa snažiť potlačiť tie neduhy, ktoré v spoločnosti sú takýmito reštrikciami.

§ 64a odsek 4 strana 21 - nesúhlasia s násobkom životného minima 1,3. V pôvodnom návrhu bol násobok 1,9, čo sa dalo akceptovať. Suma 4 537 korún nie je akceptovateľnou sumou a nevystihuje ťažkú a celodennú starostlivosť o postihnutého člena rodiny. Rodina s postihnutým členom sa bude stále pohybovať na hranici alebo pod hranicou chudoby.

Ten istý zákon číslo 63 odsek 5 - nesúhlasia s uvedenými násobkami 1,0 a 1,6. Ak aj dieťa navštevuje zariadenia alebo základnú školu z dôvodu plnenia si povinnej školskej dochádzky, nespôsobuje to rodičovi zmenšenie starostlivosti o neho. Postihnuté dieťa potrebuje do školy doviezť, pomôcť počas vyučovania, pomôcť pri hygiene, premiestňovaní, príprave učebníc. Potrebuje zo školy odviezť, a to sú hodiny, kde je rodič potrebný a dieťaťu teda poskytuje opatrovanie. Práve dochádzka dieťaťa do základnej školy komplikuje starostlivosť a nároky rodiča zvyšuje. Preto je neodôvodnené znižovať peňažný príspevok za opatrovanie na násobok 1,0 v týchto prípadoch. Pri opatrovaní dvoch, prípadne viacerých občanov platí to isté.

Dámy a páni, prečítal som vám pripomienky organizácie alebo ľudí, ktorí sú ťažko telesne postihnutí a ktorí žijú s týmto zákonom. Myslím si, že úloha nás poslancov je v tom, pokiaľ nie sme odborníci na danú problematiku, skontaktovať sa s ľuďmi, ktorí priamo v živote budú žiť s týmto zákonom a ktorých priamo tento zákon bude ovplyvňovať. Ja som to urobil a prečítal som vám priamo zo života, z praxe ich návrhy a pripomienky. Nesleduje sa tým žiadna politika, sledujem tým len oprávnené požiadavky týchto ľudí, ktorí skutočne patria medzi najchudobnejších a najbezbrannejších ľudí. Preto by som vás prosil, keby sme porozmýšľali o pomoci. Prosil by som pána ministra o reakciu na tieto pripomienky, ktoré som tu predniesol.

Ďakujem veľmi pekne.