Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

Nech sa páči.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa v prvom rade ospravedlnil za prepadnuté poradie. Nebola to žiadna obštrukcia, ako občas v parlamente je zvykom, ale Slovenská národná strana má v piatok o 9.00 hodine tlačovú besedu a bol som na ňu poslaný. Takže ešte raz sa ospravedlňujem a ďakujem veľmi pekne, že môže vystúpiť.

(Reakcia z pléna.)

Bohužiaľ aj taká je prax, nedávame prednosť tlačovke, ale musíme informovať občanov o tom, čo sa deje aj počas zasadnutia parlamentu.

Dámy a páni,

vážený pán minister,

predvčerom sme pri zákone o životnom minime mali medzi sebou trošku polemiku, ktorá sa končila takou ironickou poznámkou z vašej strany, pán minister, ohľadom môjho ekonomického vzdelania. Ak vás to bude zaujímať, som veľmi ochotný vám doniesť môj diplom. Chcem vám povedať, že je ekonomického charakteru. Chcel by som povedať aj to, že by som sa bôbec nehanbil, keby som bol strojár. Pán minister, myslím si, že aj vy máte k strojárstvu blízko.

Ešte raz opakujem, čím reagujem na vašu odpoveď, pán minister. Štatistiky hovoria, že 11 percent občanov Slovenskej republiky nedosahuje životné minimum. V stave hmotnej núdze je 600 tisíc občanov, a keď som, pán minister, hovoril o 60 percentách rodín okolo životného minima, myslel som tým, samozrejme, neúnosnú situáciu týchto rodín. Až 70 percent rodín hovorí podľa štatistík o razantnom zhoršení životnej situácie. A predsa táto vláda predkladá opäť nové opatrenia, ktoré ešte viac, dámy a páni, zhoršia situáciu rodín. Napríklad zvýšenie odvodov do poisťovní, veľké škrty v sociálnej sfére s ťažkými dosahmi na zdravotne postihnutých občanov, na všetkých občanov vôbec. Neráta sa so zvyšovaním dôchodkov, zníženie výdavkov na kúpeľnú liečbu, zníženie stavebného sporenia, zvyšovanie pohonných hmôt a opätovné zavedenie odvodov od pracujúcich dôchodcov a ďalšie tvrdé opatrenia, o ktorých budeme hovoriť pri ďalších zákonoch, ktoré sa tu budú prerokúvať.

Čo vlastne, a myslím, že aj moji predrečníci tu hovorili o dôchodcoch, chceme dôchodcom za to, že im opäť zavádzame odvodovú povinnosť, ponúknuť. Títo ľudia viac ako ostatní potrebujú zdravotnú starostlivosť. Dáme im lepšiu zdravotnú starostlivosť alebo potom prečo zavádzame odvody takým dehonestujúcim spôsobom, že už po tretíkrát v priebehu tohto roka meníme pravidlá hry pre dôchodcov.

V januári pán terajší minister zdravotníctva Kováč predložil novelu, ktorá upravovala tento stav, že dôchodcovia nebudú platiť len preto, lebo opozícia predkladala túto novelu a mala by úspech. Tak aby to nebol úspech opozície, predložila to koalícia. Dnes na sklonku roku 2000 opäť prichádza koalícia s tým, že opäť zavádza odvody dôchodcom. Myslím si, že je to nedôstojné a že je to dosť veľký problém, keď vládna koalícia sa snaží hľadať peniaze aj takýmto spôsobom.

Vážený pán minister, máme 600 tisíc nezamestnaných, v súčasnosti poberá 312 tisíc sociálnu dávku. Je to oproti roku 1997 92-percentný nárast. 51 percent nezamestnaných sú viac ako dva roky nezamestnaní a vy veľmi dobre viete, ako ťažko je takýchto ľudí opäť dostať do pracovného procesu. Títo ľudia poberajú dnes 1 745 korún. Nechcem sa nijakým spôsobom zastávať takýchto ľudí, pretože sú tam aj takí ľudia, ktorí nechcú pracovať a nikdy pracovať nebudú. Ale je tam aj veľa ľudí staršej generácie od 50 do 60 rokov, ktorí sa dostali do tejto situácie vďaka prepúšťaniu a likvidovaniu výroby jednotlivých podnikov, ktoré zaznamenali konverziu, pretože hovorím o regióne, z ktorého ja sám pochádzam. Títo ľudia sa ma často pýtajú na zásadné veci, akým spôsobom by sa táto situácia mala riešiť, akým spôsobom by sa mohli opäť zaradiť do pracovného pomeru, pretože podnikatelia nemajú o týchto ľudí záujem. Ja hovorím týmto ľuďom ako stratená generácia, ktorá jednoducho nedostala šancu pretransformovať sa v dnešnej situácii. Chcem povedať, že týmto ľuďom podľa ich slov zostávajú len tri možnosti. Robiť na čierno a vytvárať tým čiernu ekonomiku, kradnúť alebo skončiť to. Na tlačovej besede sa ma spýtali novinári, ako som to myslel, skončiť to. Či nenavádzam ľudí k samovražde. Odpovedal som striktne, že v žiadnom prípade. Je to reakcia ľudí, ktorí žijú v tejto situácii, ktorí jednoducho nevidia dôvod žiť, keď nemajú dôstojne žiť. Žiť za to, že odpracovali kus svojho života a teraz na starosť, keď možno mali odovzdávať svoje skúsenosti, sú nezamestnaní.

Dámy a páni, pán premiér Dzurinda nedávno alebo respektíve v roku 1999 hovoril, že tento rok bude z pohľadu ekonomiky pre Slovensko najhorší. V roku 2000 sa bude stabilizovať situácia a v roku 2001 to už občania pocítia. Oni to skutočne cítia. Cítia a je im na nevydržanie. Pán podpredseda Mikloš nedávno povedal - rok 2001 bude najťažší. Je zaujímavé, ako hlboko sa rozchádzajú myšlienky dvoch vysokých predstaviteľov tejto vlády. Úroveň reálnej mzdy oproti prvému polroku 1999 poklesla o 7 percent. Mzda reálne dosahuje iba 90 percent, akú mala pred 11 rokmi. V bežnom živote sa pokles reálnych miezd prejavuje znížením kúpyschopnosti obyvateľstva, ktorá sa v porovnaní s prvým polrokom 1999 znížila o 6 percent. Občania kupujú čoraz menej, o dôsledkoch, dámy a páni, tu v tejto Národnej rade nemusím hovoriť. Pán predseda Mikloš hovorí, že zníženie životnej úrovne je len dočasný jav. Otázka znie dokedy ešte.

Pozrime sa spolu na štatistiku. Priemerná mesačná mzda je 11 tisíc korún, v súčasnosti má teda bežná 4-členná rodina priemerný mesačný príjem okolo 20 tisíc, čo je hrubá mzda, od ktorej treba odpočítať dane, odvody, iné zrážky zo mzdy, ktoré sú veľkou položkou. Rodine zostáva okolo 15 tisíc Sk. Asi 30 percent z toho podľa štatistík sú potraviny. To znamená, že rodina doslova preje 5 tisíc korún. Na poplatky spojené s užívaním bytu je vyčlenených 4 tisíc korún. A rodine ostáva 7 tisíc korún, z ktorých treba ešte zaplatiť odev, obuv, dopravu, štúdium a podobne. To je prípad priemernej rodiny, dámy a páni, môžem vám zodpovedne povedať, že na Slovensku je to ešte horšie, máloktorá rodina, máloktorý člen tejto rodiny má priemerný plat 11 tisíc korún mesačne. Veľké percento obyvateľov má podstatne nižší plat, mzdu od 7 do 10 tisíc korún. Je to každý, dá sa povedať, je to jedna tretina zamestnancov. Do kategórie občanov s pohybujúcou sa mzdou, ktorá sa pohybuje okolo 40 percent, patrí tiež veľká skupina ľudí. Naposledy rástli reálne mzdy v roku 1998, a to najpomalším tempom za obdobie od vzniku Slovenskej republiky iba o 3 percentá.

Dámy a páni, môžem vám podľa štatistiky povedať ešte reálne hodnoty jednotlivých, dá sa povedať, spotrebných materiálov, ktoré človek k bežnému životu potrebuje. Životné náklady narástli o 300 percent. Náklady za nábytok o 270 percent, doprava 400 percent, odevy a obuv 260 percent.

Sociálna poisťovňa a jej situácia je veľmi kritická. Vieme veľmi dobre, že tam vychádza schodok okolo 12 miliárd korún, po určitých opatreniach, ktoré urobila vláda, zatiaľ hovorím o legislatívnych opatreniach, ktoré ešte neprešli týmto parlamentom, sa tento schodok scvrkol na 400 miliónov. Musím povedať, že nie je to vôbec tak. Veľmi rizikových i naďalej ostáva 7 miliárd korún a treba povedať, že týchto 7 miliárd korún sa snaží táto vláda nájsť aj v zákonoch, ktoré prerokúvame, sociálnych zákonoch o sociálnom zabezpečení, o životnom minime, o Sociálnej poisťovni, o sociálnej pomoci alebo inak povedané zákon pre telesne a zdravotne postihnutých.

Slovenská národná strana považuje tieto zákony za tvrdo reštrikčné, ktoré opäť zhoršia život tým najbezbrannejším a najzraniteľnejším ľuďom. Za každú cenu hľadané peniaze v štátnom rozpočte na úkor telesne postihnutých, ide o zákon, ktorý budeme prerokúvať o chvíľu, dámy a páni, považujem to za hyenizmus. Prepáčte mi za tieto tvrdé slová, ale pokiaľ siahame na peniaze tým ľuďom, ktorí patria do kategórie najchudobnejších a najbezbrannejších, je mi z toho veľmi smutno.

Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šeptáka ako prvý pán poslanec Brocka, ako posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Pán kolega Šepták, chcem vás poopraviť, ale najprv by som jednu vetu povedal, že výrazy ako hyenizmus sa mi nezdajú byť adekvátne prerokovaniu tohto materiálu, aj keď v mnohom nesúhlasím s predkladateľom. Ale pre vašu stranu je používanie takýchto neprimeraných výrazov skoro typické. Ale vrátim sa k tomu podstatnému. Keď ste hovorili, že na Slovensku je 600 tisíc nezamestnaných, prekrucujete, zavádzate verejnosť alebo teda takisto nemáte aktuálne informácie. Dokonca poviem, na Slovensku nebolo nikdy 600 tisíc nezamestnaných. Dnes je nezamestnanosť na Slovensku podľa poslednej známej štatistiky, týždeň starej z Národného úradu práce, evidovaný počet nezamestnaných 472 539 osôb. Je to miera nezamestnanosti 17,54 percenta, ale keďže istý podiel nezamestnaných sú chorí alebo tí, ktorí nemôžu nastúpiť do zamestnania, keby im úrad práce ponúkol také miesto, a to by mal pán Engliš vedieť, tak ten stav disponibilný, ktorí sú k dispozícii nastúpiť na voľné uprázdnené miesto, je na Slovensku 446 648, ak by som zaokrúhľoval podľa vás, tak je to 450 tisíc, nie 600 tisíc a tá miera je 16,58 percenta. Chcem povedať ešte to pozitívne z toho, lebo maľovať, ona tá realita je aj tak dosť zlá, ale ešte aby sme ju prifarbovali na čierno, to sa mi nezdá byť korektné od vás voči občanov, to nie je zodpovedné, lebo nezamestnanosť za posledné tri mesiace sa znížila o 3 percentá, ja si myslím, že aj keď to nie je zázrak, ale je to pozitívny signál.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predseda.

Dobre, pán poslanec Šepták, že ste sa na začiatku svojho vystúpenia ospravedlnili, že ste boli na tlačovej besede alebo konferencii, lebo ste si ani nevšimli, že prerokúvame zákon o Sociálnej poisťovni. Vy ste tu proste rozprávali veci, ktoré by boli možno adresované viac-menej ministrovi hospodárstva. Jednoducho ekonomika a životná úroveň - to nie je až taká priorita ministra sociálnych vecí. Myslím si, že odvíja sa to niekde inde, tak ste si troška pomýlili bod programu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Galbavý.

Poslanec T. Galbavý:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na pána poslanca Šeptáka. Pán poslanec, vy ste sa síce ospravedlnili, že ste zmeškali ako ústne prihlásený do rozpravy poradie, to je síce pekné, ale ja si myslím, že by ste sa mali ospravedlniť za obsah vášho vystúpenia tomuto parlamentu a občanom tejto krajiny. Vy veľmi často pateticky vystupujete ako ochranca chudobných v tomto štáte, ale nehovoríte už o tom, prečo vznikla táto vrstva nezamestnaných, nehovoríte o tom, že vám a vašej rodine nikdy nerobili financie problémy, vy už nehovoríte o tom, kto vlastní tieto podniky, ktoré zodierajú a prepúšťajú zamestnancov. Pán poslanec, naberte odvahu, povedzte do kamery dnes, že ste to boli práve vy, kto začal budovať túto vrstvu chudobných. Boli ste to práve vy a vaši partneri, ktorí ste sa nezastavili pred vidinou zisku, pred ničím a nikým a dnes obhajujete neobhájiteľné, váľate všetku špinu na súčasnosť, obhajujete minulosť. Pán poslanec, ja to nedokážem pochopiť nijak inak, je referendum, vy si tu robíte predreferendovú kampaň. Beriem to, pokiaľ je to tak, ale občania zmúdreli a nenaletia na takéto farizejské finty, a preto odporúčam toto cestou ľuďom - nezabudnite neísť na referendum.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Pán predseda, než sa dostanem k vystúpeniu pána Šeptáka, pánovi Tomášovi Galbavému chcem povedať, že tá jeho trafika zas takú veľkú hodnotu nemá, aby sa tu neustále strápňoval poukazovaním na Šeptákovo imanie, lebo aj on obstál celkom slušne za to, že tu tlačí tlačidlá.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reagujte na pána Šeptáka.

Poslanec J. Cuper:

Budem teraz reagovať, samozrejme. Ja si myslím, že pán Šepták hovoril dobre o politike tejto vlády a chápem pána Brocku ako nového ekonomického experta KDH, že sa mu to zle počúva, ale hovoril pravdu. Vážení páni poslanci vládnej koalície, o 200 tisíc vzrástol počet nezamestnaných. O 200 tisíc za dva roky. Medzitým pán Brocka možno klesol o desať alebo pätnásť dnes alebo včera. Ja neviem. Ale celkovo je to pol milióna nezamestnaných na päťmiliónový národ.

Pán Brocka, je to príliš veľa. Presne takú politiku robíte, akú robia niektorí banánoví králi v banánových republikách. Ožobračujete tento národ. Jednoducho ho degradujete do postavenia otrokov, ktorí nebudú môcť opustiť svoje rodisko, svoje bydlisko, pretože nebudú mať za čo cestovať. Nebudú mať za čo chodiť do práce. Budú absolútne ovládateľní vami.

Takže nie pán Galbavý ľudia zmúdreli. Ľudia sú jednoducho už bezbranní. Ľudia sú vami manipulovaní ako za čias päťdesiatych rokov, za čias normalizácie. Jednoducho im nedáte objektívne informácie a ešte ich k tomu aj zastrašujete. Politika pána podpredsedu vlády Mikloša a Schmögnera je jednoducho pre tento...

(Ruch v sále.)

... áno, Schmögnera, správne, je úplne, úplne ruinujúca, degenerujúca pre tento národ. Ťažko sa dá inak pomenovať slušnejšími slovami.

Predseda NR SR J. Migaš:

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Je mi skutočne veľmi ľúto, že si poslanci robia posmech pri takej závažnej novele, ako je tento zákon o Sociálnej poisťovni.

Chcem reagovať na pána poslanca Brocku. Moje výrazy odrážajú realitu ekonomickej výkonnosti tohto štátu a odrážajú sa v tom, čo dokáže táto vládna koalícia. Čo sa týka nezamestnanosti, pán podpredseda KDH vy viete alebo ty vieš veľmi dobre, že štatistiky nezamestnanosti sú také, aké sú a realita je úplne iná. Akým spôsobom sa ľudia dostávajú zo siete úradu práce, tu nemusím rozprávať, a to, čo bude nasledovať na konci roku, keď sa skončia verejnoprospešné práce, najdrahšie upratovacie čaty, tiež nemusím hovoriť.

Čo sa týka pána Dzuráka. Pán Dzurák, nehnevajte sa na mňa, ale nerozumiete tomu, čo hovoríte. Ja som hovoril presne o Sociálnej poisťovni a o tom, čo sa v nej deje. Ak ste to tam nenašli, tak si choďte ešte raz vytiahnuť to, čo som povedal a prečítajte si to ešte raz a potom mi príďte ešte raz povedať váš názor.

A čo sa týka pána Galbavého. Pán Galbavý, prosím vás pekne, skúste si napísať nejaký nový príhovor, lebo tento je už otrepaný. Ak neviete niečo nové povedať, ja vám to napíšem a môžete s tým vystupovať. Myslím si, že vy sa musíte ospravedlniť, nie ja, pretože po dvoch rokoch hovoriť týmto ľuďom, že za všetko je zodpovedná bývalá vládna koalícia, nehnevajte sa na mňa, prepáčte, ale to je fakt humor, pretože pozrite sa na štatistiky a pozrite sa na to, čo sa tu deje, a potom hovorte o tom, kto je za to zodpovedný.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Pýtam sa, kto sa ešte hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vystúpia dvaja poslanci: pán poslanec Brocka a pán poslanec Mesiarik.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Pán predseda,

pán minister,

vážení kolegovia,

hoci hovoríme o novele zákona o Sociálnej poisťovni, tak diskutujeme viac o nezamestnanosti. Na prvý pohľad by sa zdalo, že to nie je o nezamestnanosti ten zákon. Ale on je. Práve. Práve, že ja súhlasím, že sa v tomto bode bavíme alebo diskutujeme aj o nezamestnanosti. A preto by som rád len zopakoval, že aj ja považujem nezamestnanosť na Slovensku za najväčší problém. A aj 16,5-percentná miera nezamestnanosti je vysoká miera nezamestnanosti. Je to 450 tisíc ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce, ktorým treba nájsť zamestnanie. Len chcem povedať, že v tejto mase, v tých 450 tisíc ľudí sú mnohí, ktorým tento stav aj vyhovuje. A my zasa musíme si reálne povedať, že tento štát nemá toľko peňazí, aby jednoducho podporoval aj tých, ktorí sa len tvária, že sú nezamestnaní. A nechcem uraziť tých, ktorí poctivo prácu hľadajú a sú z toho aj nešťastní, že nemôžu pracovať.

Myslím si napríklad na tých, a to sme sa bavili včera, že v evidencii úradu prácu sú ľudia aj desať rokov a im sa to podľa našej legislatívy dokonca považuje za odpracované roky do dôchodku. Viete si predstaviť tú absurdnosť, že niekto musí desať rokov chodiť do práce, platiť poistné odvody, aby sa mu to mohlo rátať do dôchodku, a tým, ktorí sú v tej evidencii úradov práce, len preto, že sú evidovaní a možno sa živia tým, že si raz, dvakrát za týždeň niekde privyrobia načierno na stavbe a pri ich skromných nákladoch to stačí, ale im sa to ráta, ako keby pracovali. No to považujem za luxus. A na naše pomery toto si dovoliť nemôžeme.

Ja by som aj na pána Engliša rád reagoval, ale nechcem sa ho dotknúť, lebo som postrehol, že na niektoré veci máme spoločný názor, respektíve minútu sa zhodneme a potom hodinu nie. Ale ja by som bol rád, keby aj tú minútu, keď na vec máme spoločný názor, sme sa navzájom podporili. A to je tá podstatná vec, o ktorej hovorí novela zákona o Sociálnej poisťovni, keď hovorí, že zamestnaní dôchodcovia majú platiť poistné odvody do tejto inštitúcie.

Dámy a páni, my musíme zasa rozlišovať. Predsa my nemôžeme trestať dôchodcov, ktorí chcú ešte zlepšiť svoju situáciu alebo situáciu svojich detí, lebo oni často aj zo svojich dôchodkov prispievajú svojim deťom, ktoré majú rodiny, jednoducho my iniciatívu musíme oceniť. A ja by som preto chcel rozdeliť problém platenia poistného na dôchodkové zabezpečenie u pracujúcich dôchodcov, aby sme neurobili takú vec, že vylejeme s vaničkou aj dieťa. Jednoducho, ak niekto je živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorý nezaberá miesto mladým ľuďom, a on chce pracovať, a od toho keby sme chceli, aby on ešte platil poistné odvody a nijako sa mu to neodrazí na jeho dôchodku, to považujem za nespravodlivé. Nepoužívam síce výrazy ako pán kolega Šepták. Ja si myslím, že ľudia tomu rozumejú aj bez takých tvrdých výrazov. Ale tí, ktorí "zaberajú" miesto mladým ľuďom, že napríklad majú príjem zo závislej činnosti a mnoho razy aj v štátnej správe alebo v rozpočtových a príspevkových organizáciách, no tak tam sa mi to zdá na uváženie a možno v druhom čítaní, keď budeme rokovať o tomto materiáli, tak mali by sme pozmeňujúcimi návrhmi tento vládny návrh zákona zlepšiť.

No a teraz druhý problém, ktorý už, by som povedal, pol roka sa točíme v začarovanom kruhu a ja tu zvádzam márny zápas s vládou, s pánom ministrom, s jeho úradníkmi a doteraz som vyhrával dva nula. Obávam sa, že teraz, ak nebudem úspešný, tak prehrám úplne. Ak by ste podporili ten návrh, že štát bude platiť na dôchodkové zabezpečenie za tých, čo sa pripravujú na povolanie počas stredoškolského štúdia. A vysvetlím. Pán minister tu veľmi dlho zdôvodňoval, ako to je protiústavné, že to je v rozpore s ústavou a že tu obmedzujeme práva, že nemáme rovnaké práva v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Chcem poprosiť, lebo si myslím, že tú ideu rozumieme, že potrebujeme zdroje do Sociálnej poisťovne, aby bolo na dôchodky a jednoducho nemôžeme si dovoliť istý luxus. A ten luxus, keďže sa snažíme odstrániť, on je zakotvený vo viacerých legislatívnych úpravách. Napríklad v zákone o sociálnom zabezpečení číslo 100, v rôznych odborových normách, odborárskych ešte z päťdesiatych rokov. A my sa tu odvolávame, že preto je tento môj návrh protiústavný.

Môžem vám prečítať z ústavy článok 42, ktorý tu spomínal aj pán minister, článok 1, 2, 3 - môžete si prečítať, tam sa píše len to, že každý má právo na vzdelanie, že školská dochádzka je povinná, jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Aj v iných častiach sa hovorí, že ustanoví zákon. A to je to, čoho sa chytajú úradníci ministerstva sociálnych vecí, že ustanoví zákon. Čiže iný zákon hovorí niečo iné, že napríklad týmto žiakom sa rátajú náhradné lehoty. Štúdium na strednej škole je náhradná lehota ako u toho nezamestnaného alebo ako u každého zamestnaného, ktorý platí poistné, jemu sa to ráta do dôchodku.

A ja navrhujem, že jednoducho stačí zmeniť zákon, hmotnoprávny predpis a už to nebude v rozpore s ústavou. Lebo ústava hovorí, že ak je ukrátené právo niekoho v inom zákone. Ale ona hovorí - upraví zákon. Jednoducho ak je v kompetencii ministra zmeniť vyhlášku, ak je v kompetencii ministerstva dať návrh na zmenu toho hmotnoprávneho predpisu, tak to urobme. Ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť. Totiž nás čaká veľmi veľa nepopulárnych opatrení, keď chceme nájsť zdroje na dôchodky, na valorizovanie dôchodkov a keď nebudeme schopní robiť aspoň takéto čiastkové úpravy a prispôsobovať našu aj sociálnu politiku ekonomickým možnostiam tejto krajiny, tak jednoducho zakopávame sa, prepadávame sa stále hlbšie a naozaj budú nešťastní tí, ktorí prídu po nás, aj naše deti.

Preto dámy a páni, prosím, my totiž nemáme poslanci také aparáty, ako majú ministerstvá. Keď sme tento návrh schválili v lete, tak sme mali v programe júnovej schôdze novelu zákona o nemocenskom poistení. Bola v programe novela zákona o sociálnom zabezpečení číslo 100. A ja som vám povedal, že ak túto pripomienku prijmeme, o tom neplatení stredoškolákov, tak v ďalšom bode to upravíme v hmotnoprávnom predpise a bude to v súlade s ústavou. Ale čo sa stalo? Vláda jeden zákon stiahla, to znamená, už sme to nemohli tam upraviť, a teraz nám argumentuje, že to je v rozpore s ústavou.

Mám ešte krátku poznámku o tomto bode. Trikrát sa to vracia sem naspäť a chcel by som vám len pripomenúť, raz sme to schválili ako poslanecký návrh a presvedčil som ctenú snemovňu, podporili ste to, prešlo to. Vláda s tým nesúhlasila. Ešte aj v stanovisku vlády k tomu môjmu návrhu bolo zamietavé stanovisko. To stanovisko korešpondovalo so stanoviskom ministerstva sociálnych vecí. Potom to dokonca aj pán prezident vrátil s tými istými pripomienkami. Ja to viem, veď pani Dreninová, teda šéfka legislatívy pána prezidenta, je špičkovou odborníčkou na sociálnu legislatívu a právo. Veď ona dovtedy pracovala dlhé roky na ministerstve sociálnych vecí. Čiže vrátili nám to isté a my napriek tomu sme ten návrh nepodporili. To znamená, snemovňa zamietla tieto pripomienky, lebo sme sa stotožnili, ja som tomu tak rozumel, že ten návrh je zmysluplný a musia iní, by som povedal, zapracovať a prípadne nám viac pomáhať, aby sme tie veci zmenili k lepšiemu.

A teraz je to tretí, možno posledný pokus ministerstva a vlády, že nás s tými istými argumentmi ide presvedčiť, že to máme vrátiť do pôvodného stavu. V dôvodovej správe k tomuto bodu je tam len jedna takáto milá veta, že: Navrhuje sa zosúladenie predpisov o financovaní dôchodkového zabezpečenia s príslušnou hmotnoprávnou úpravou. Aká ľahkosť. Aká jemnosť. Proste ja by som prosil pána ministra, aby využil svoju kompetenciu a niekedy buchol aj na stôl. A jednoducho, ak je tu politická vôľa, tak aby príslušní ľudia, ktorí to majú v kompetencii a v pracovnej náplni, takéto návrhy predložili. A ak z tohto návrhu ušetríme štátnemu rozpočtu 350 miliónov korún, ja si myslím, že to nie je malý peniaz a jednoducho nenájdeme, tak ľahko zase možnosť, kde by sme mohli tie peniaze ušetriť. Toto je jediná skupina, jediná skupina našich spoluobčanov.

Ja som sa zatiaľ nestretol s jedným z nich, ktorí by mi povedal, na rozdiel od dôchodcov, na rozdiel od tých, ktorým teraz chceme zaviesť povinnosť platiť na dôchodkové zabezpečenie, že by mi povedal, pán poslanec, to nerobte. No jednoducho nerozumiem tomu alebo tej obave, že je to skupina, ktorá ani neprotestuje, dokonca to považujú títo mladí za normálne, lebo pozrite sa, že v rozpore s tým, že niekto od 15 rokov bude pracovať, to znamená, on je už v systéme dôchodkového zabezpečenia a platí si poistné a je to diskriminácia voči stredoškolákom, ktorí v tom čase nie sú poistení na dôchodkové zabezpečenie. No mne zastáva rozum. Prosím vás, tak predstavte si 15-ročného robotníka na družstve alebo kdekoľvek, ako kope, manuálne pracuje a on si z minimálnej mzdy, on si z minimálnej mzdy, ja si ich veľmi vážim, ja ich teraz bránim, tak prepáčte, ja ich chcem teraz brániť, lebo títo platia z minimálnej mzdy poistné na dôchodok a štátu bude platiť za toho študenta, ktorý bude za 10 rokov advokátom a bude zarábať milióny a on si môže doplnkovým, životnou poistkou a inými poisteniami dobehnúť to, čo zameškal za tie roky pri tom, ktorý, by som povedal, ťažko pracuje od útleho veku. Jednoducho by som vás prosil, aby sme sa konečne začali správať nie trhovo, ale aby sme sa konečne začali správať rozumne.

Ďakujem za podporu mojich návrhov, budem ich uplatňovať až v druhom čítaní. Tu teraz mám jediný návrh, aby bol pridelený aj rozpočtovému výboru. Náš rozpočtový výbor je veľmi, by som povedal, citlivý na výdavky zo štátneho rozpočtu a on to posudzuje aj z tohto pohľadu a, samozrejme, odporúčam hlasovať za to, aby ten návrh prešiel do druhého čítania.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa hlási šesť pánov poslancov. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, pán predsedajúci.

Chcel by som poprosiť pána kolegu Brocku, ale možno, že aj mnohých vás ďalších poslancov kolegov, ktorí sa často vyjadrujete k problému zamestnanosti, nezamestnaným, že nemôžem súhlasiť so všeobecným tvrdením, že sú to všetko ľudia, ktorí nechcú robiť, ktorí sú uličníci, na ktorých sa poukazuje. Ono to uráža. Napríklad aj moja manželka je nezamestnaná mesiac, obidvaja synovia a takúto vec si nezaslúžia. Takže nemiešajme to dokopy, pretože veľká časť by chcela pracovať a nemôže, a preto aj to započítanie tam bolo. Je iná otázka, keď sa dokážeme tak rozhýbať, že všetkým ponúkneme prácu, ak tí nebudú chcieť pracovať, nemáme čo s nimi debatovať. Takže prosím, že by sme skutočne dali pozor na tie veci, lebo všetci chodíme medzi ľudí aj na Spiš, aj do Rožňavy, kde by tí ľudia chceli robiť, ale nebudú ešte tak ľahko môcť pracovať.

Na druhej strane plne súhlasím, pán kolega, s názorom, ktorý ste vyjadrili na pracujúcich dôchodcov, pokiaľ ide o ďalšie zavádzanie platenia Sociálnej poisťovni do dôchodkového systému od ľudí, ktorí si idú privyrobiť k tomu nízkemu dôchodku, zarábajú 3 tisíc korún, aby mohli prežiť a my ešte chceme od nich ďalší príspevok, na ktorý si celý život platili. Je to nenormálne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Na slová, ktoré predniesol pán Brocka, ale hlavne teraz pán Mesiarik, odpoviem len toľko. Hodili ste zákonom číslo 387 do vreca tých, ktorí chcú robiť, a tých, ktorí nechcú robiť a spravili zo všetkých rovnakých lajdákov. Pán Mesiarik, teraz si vy sypte jedine popol na hlavu, že ste to urobili zo zákona. Toto je podľa mňa farizejstvo z vašej strany.

Čo sa týka vystúpenia pána Brocku, pán Brocka, reagujem na to, čo ste povedali, že minútu sa zhodneme, minútu nie. Keby ste boli členom sociálneho výboru a možno iných nie, že by sme si mnohé veci vedeli vydiskutovať, aj keď tam nie je vždy času. Čiže možno aj v tom to je, že vystupujete tu v sociálnej oblasti, ale nemáte záujem robiť v sociálnej oblasti vo výbore, nemáte záujem tam svoje návrhy dávať. Dávate ich len tu, aby ste ich mohli prezentovať pre verejnosť. Čiže k tomu mám len toľko. Som ochotný diskutovať niektoré veci aj s vami, čo sa týka aj tej mládeže a podobne. Lebo váš názor je jeden, môj je druhý. Po prvé 15-roční nemôžu robiť, lebo to by sme porušili dohody MOP, ale nie toto je podstatou, čo chcem povedať, ale majú rovnaké práva, aj ten, čo je robotník, aj ten, čo študuje. To sú veci, ktoré by sme si mohli vydiskutovať, ak by ste vy mali záujem napríklad vo výbore robiť. Lenže vy, hovorím, len chcete toto tu prednášať a aspoň keby ste tie myšlienky dávali svojim kolegom, aby ich tam predniesli.

A čo sa týka nezamestnanosti, tu mám oficiálne vyjadrenie Národného úradu práce, zavádzate verejnosť. Ešte raz vám hovorím, je to 17,54 percenta, nezavádzajte tu verejnosť, 16,58 percenta sú disponibilní evidovaní nezamestnaní. To sú nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na tomto úrade, to je moja myšlienka, pán kolega, ja som to presadzoval, sú vedení v evidencii, ale nie je možné ich okamžite zamestnať. Čiže sú v tom momente neevidovaní nezamestnaní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Brocka, čo sa týka dôchodcov, tak máme približne rovnaký názor. Len ja tento názor na rozdiel od vás nemením, že pred rokom ste hlasovali proti týmto dôchodcom, o pol roka ste dávali novelu, čiže ja stojím na svojom stanovisku, že tento krok nie je systémový a nerieši situáciu v Sociálnej poisťovni. V tom sa zhodneme, že ak sa bude riešiť problém nezamestnanosti, nemusíme sa tu hádať o zdrojoch a ťahať ich z vreciek dôchodcov, pretože ak bude vyššia zamestnanosť, tak sa dostane Sociálna poisťovňa do lepšej situácie, lebo bude vo fonde viac peňazí. Takže s tými dôchodcami čiastočne s vami súhlasím.

Čo sa týka tých stredoškolákov, znovu vám poviem, absolútne nesúhlasím. To, že ten model, ktorý tu predvádzate, tak potom by sme smerovali k tomu, že všetci nech idú pracovať v 16 rokoch. Ale nepriamo ste to tak povedali, ja trvám na tom, že ak niekto študuje, a ak si zvyšuje vzdelanostnú úroveň, zvyšuje tým aj vzdelanostnú úroveň tejto spoločnosti a smerovanie k tomu, aby sme mali viac vzdelaných ľudí. A keďže je situácia taká, že tá rodina to nemôže zaplatiť, musí sa o nich postarať štát. Keby neplatil za tieto skupiny a občan by si sám začal platiť až v 25, niekedy v 26, niekedy v 23 rokoch podľa úrovne vysokoškolského vzdelania alebo v 18 v stredoškolskom, tak by bol vlastne diskriminovaný v porovnaní s tým, ktorý pracuje. To predsa nie je naším cieľom. Chápem ako pravicového politika, tie vaše idey sú absolútne v duchu pravicovej politiky, ale je to proti idei, aby sa zvyšovala vzdelanostná úroveň v našej republike.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán Brocka, ja som ďaleko od toho, aby som obhajoval túto vládu alebo jej právne lapsusy, ale v danom prípade nemáte pravdu, že na hociktorý článok ústavy je možné naviazať hocijaký zákon. Totiž ústava hovorí o zákone pri príslušnom článku, že upraví podrobnejšie zákon, ide o špecifický zákon z danej oblasti, takzvaný organický zákon, to znamená, ktorý organicky rozširuje danú oblasť už z ústavnoprávnej úpravy a je to otázka verejného práva, nie súkromného práva. Vaša novela bola neorganická s daným príslušným článkom ústavy, a preto v tom danom prípade súhlasím s Legislatívnou radou vlády aj so samotným odôvodnením vlády, že jednoducho nie je to v súlade s príslušnými ústavnými článkami. Takže treba chápať teda súladnosť ústavných článkov a zákonov ako organických zákonov. Tak ich aj Francúzi nazývajú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Aj ja som, pán poslanec Brocka, presvedčený, že nemôžeme trestať tých dôchodcov, ktorí si chcú prilepšiť prácou. Som pripravený spoločne s tebou vo výbore pre financie, rozpočet a menu v druhom čítaní urobiť zmeny v prospech aj dôchodcov. Pán poslanec, niekedy je potrebná aj tvrdšia rétorika, má totiž jednu výhodu, vie zobudiť a ja sa teším, že zobudila napríklad aj teba. Keď hovoríme o Sociálnej poisťovni, a ty si hovoril o platbách za študentov, treba povedať, že počíta sa s tým, že štát zaplatí 2 miliardy za týchto študentov a ja chcem povedať, a vy to veľmi dobre tiež viete, že je to veľké riziko, pretože štát si neplní povinnosti ani teraz, tak ako by si mal. A nie som presvedčený, že práve pri tejto kategórii si bude plniť povinnosti a obávam sa, že to riziko opäť bude niesť Sociálna poisťovňa, neskôr teda štát, pretože štát zodpovedá za to, čo Sociálna poisťovňa robí. A keď hovoríme o Sociálnej poisťovni a o nezamestnaných, tak by som chcel doplniť ešte aj to, že rozpočet Sociálnej poisťovne počíta so 16 percentami nezamestnaných a myslím si, že aj ty, pán kolega, určite mi dáš za pravdu, že od 1. 1. nebude 16 percent nezamestnaných, dokonca úrad práce hovorí o 18,6 percenta nezamestnaných, takže už teraz je jasné, že to percento bude vyššie a vznikne tým problém a napätie opäť v rozpočte Sociálnej poisťovne. Teším sa však na spoluprácu pri týchto zákonoch a dúfam, že spoločne niečo vo výbore spravíme v prospech ľudí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Podľa týchto návrhov, ako aj podľa návrhu rozpočtu podľa môjho názoru Sociálna poisťovňa a jej finančné zabezpečenie je na vode. Počítať so 16-percentnou nezamestnanosťou, áno, tak to je veľká odvaha, pretože tou je umelé stlačenie verejnoprospešnými prácami, čo sú tiež diskutabilné veci, pretože neprinášajú trvalé zamestnanie a tá nezamestnanosť bude oveľa vyššia, pretože keď začne platiť zákon o konkurze a vyrovnaní v plnej miere, padnú viaceré podniky, keď sa zvýšia vstupy, padnú viacerí živnostníci, myslím vstupy ako elektrina, plyn, cena, áno, zvyšuje sa cena pohonných hmôt, čiže počet nezamestnaných bude rásť a ja som tu včera vo večerných hodinách prezentovala stanovisko Svetovej banky, ktoré bolo v zahraničnej tlači publikované v ekonomických publikáciách a tam sa jasne hovorí, že nezamestnanosť v Slovenskej republike ešte porastie. Takže toto nie je pokryté. A veľmi stručne, nepodporujem návrh, pretože je nenormálny, aby dôchodcovia platili ešte z toho, čo mimo dôchodku zarobia, a ďalej nie som totožná s návrhom, aby stredoškoláci boli daní na roveň nezamestnaným subjektom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Brocka chce reagovať na faktické poznámky.

Poslanec J. Brocka:

Pán kolega Mesiarik, vložili ste mi do úst niečo, čo som nepovedal, a potom ste proti tomu bojovali. Ak si dobre pamätáte, tak júlová schôdza Národnej rady, ktorou sme vytvorili možnosť znížiť nezamestnanosť o 3 percentá, tak sa aj stalo, bola iniciatíva rozpočtového výboru, to je výbor, ktorého som členom a jednoducho nezamestnanosť je aj mojím problémom osobným a robím všetko pre to, aby bola nižšia.

Pán kolega Engliš, nemôžem byť aj v rozpočtovom, aj vo finančnom výbore, ktorý je hlavným ekonomickým výborom, a zároveň byť aj v sociálnom, ale keď sa mi podarí niečo presadiť zo sociálnych vecí v rozpočtovom výbore a idem aj do gestorského sociálneho výboru, tak vás som tam obyčajne nestretol a vy ste členom toho výboru.

Pani kolegyni Aibekovej, ja som prístupný zmenám, pani kolegyňa, a ak nesúhlasíte s tými mojimi návrhmi, dokonca to ani nie sú moje návrhy, ten návrh je z opatrenia, ktoré predkladalo ministerstvo sociálnych vecí vláde ako možnosť, ako vyriešiť deficit Sociálnej poisťovne a navrhuje sa ako jedna z alternatív vylúčenie času prípravy na pracovné uplatnenie ako náhradného času, redukovanie náhradných čias. Samozrejme musím povedať, že mám niekedy aj vlastné nápady, a niekedy sú aj dobré, ale tento nápad som si prečítal v návrhu, ktorý predkladalo ministerstvo sociálnych vecí.

Pán Cuper, my sme ústavodarný orgán, my môžeme meniť zákony, to nie je protiústavné.

A pánu Šeptákovi chcem povedať, že, pán kolega, vy ste ma nezobudili, ja len predpokladám, že svojím vystúpením ste mnohých poslucháčov zobudili.