Siedmy deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
27. októbra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
včera sme prerušili rokovanie 41. schôdze a 37. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo poslanci: Gajdoš, Juriš, Krajči, Oberhauser, Orosz, Petrák, Prokeš, Švantner, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslankyne Národnej rady Angelovičová a Kadlečíková.
Prosil by som ministra práce a sociálnych vecí, aby prišiel do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 762. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 804.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Pán predseda, pretože včera som predkladal v prvom čítaní zákon a ten sa neukončil, ukončila sa len rozprava, ale nemal som možnosť sa vyjadriť k rozprave. Prosil by som, aby som sa mohol vyjadriť ešte k rozprave k zákonu číslo 100.
Predseda NR SR J. Migaš:
My sa vrátime k tomuto bodu, pán minister, budete mať záverečné slovo a potom pristúpime k hlasovaniu. Teraz poračujeme prvým čítaním o novele zákona o Sociálnej poisťovni.
(Hlasy v sále.)
Uzavrieme tento bod, pán minister, potom vaším záverečným slovom a pristúpime k hlasovaniu.
Teraz by som prosil, keby ste uviedli zákon o Sociálnej poisťovni.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám tretí návrh, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením číslo 775 z 27. septembra 2000.
Tento predložený vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100, ktorý som predkladal včera, o sociálnom zabezpečení a nemal som možnosť ešte sa vyjadriť k pripomienkam, ktoré k tomuto zákonu odzneli, ale je to v jednom komplexe, a teda vlastne rieši problém aj v nadväznosti na zákon číslo 100 a na otázku riešenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ako aj zavedenie dobrovoľného pokračovania v účasti na dôchodkovom zabezpečení. Zároveň sa navrhuje zosúladiť s platnou právnou úpravou ustanovenia, ktoré boli zmenené zákonom číslo 232/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a vrátiť do pôvodného znenia ustanovenia § 14 ods. 7, ods. 9 písm. a). Navrhuje sa opätovné platenie poistného štátom za žiakov stredných škôl, pretože podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa za čas zamestnávania potrebný na vznik nároku na dôchodok považuje aj čas štúdia žiakov stredných škôl.
Chcel by som predovšetkým sa dotknúť tejto skutočnosti, pretože si myslíme, že treba dodržiavať právny rámec v tomto štáte a nebolo by správne, aby sa prijímali zákony v tejto Národnej rade, ktoré majú problém predovšetkým s ústavnými právami občanov Slovenskej republiky. Treba vychádzať z toho, že dnešný právny stav, keď čas štúdia na stredných školách je vylúčený z obdobia, počas ktorých sa za ustanovený okruh osôb štátu platí poistné na dôchodkovom zabezpečení, možno považovať za rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s článkom 42 ods. 1 až 4 vo väzbe na článok 12 ods. 1 a 2. Celý právny systém aj systém sociálneho zabezpečenia je totiž založený na rovnakých právach občanov. Keďže stredoškolské štúdium aj vysokoškolské štúdium sú prípravou na budúce povolanie a dnešný právny stav, ktorý vznikol vlastne novelou zákona číslo 232/2000 Z. z. a ktorý platí od 1. augusta tohto roku, keď štát neplatí poistné za žiakov stredných škôl, bude mať, samozrejme, nevyhnutnosť premietnuť aj v ich vylúčení z účasti na dôchodkovom zabezpečení.
Vyvoláva teda nerovnaké zaobchádzanie s touto skupinou osôb a v porovnaní so študentmi vysokých škôl teda ich práva nebudú rovnaké. Takýto stav nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a v konečnom dôsledku ani s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň tento právny stav je aj v rozpore s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý je v platnosti v Slovenskej republike od 23. marca 1976, kde sa v článku 9 zmluvné štáty zaviazali, že uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie zahrnujúce do tohto práva aj sociálne poistenie. Podľa článku 5 ods. 1 nie je možné vyvíjať akúkoľvek činnosť, ktorá by smerovala k potlačovaniu alebo obmedzovaniu niektorého z práv upravených týmto paktom.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, chápem určitú zložitosť, ktorá sa v tomto pred vami stavia, chcel by som vás však vyzvať k tomu, aby sme v našom postupe dodržiavali základné práva, ktoré sú definované ústavou a našimi záväzkami a medzinárodnými dohovormi.
Ďakujem a verím, že tento návrh vlády podporíte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady, pánu poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
na základe poverenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Návrh zákona je vypracovaný v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb, spolupracujúcich osôb a v nadväznosti na zavedenie dobrovoľného pokračovania účasti na dôchodkovom zabezpečení v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Zákonom číslo 345/1999 Z. z. sa zaviedla povinnosť zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb poberajúcich starobný dôchodok platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie. Na základe návrhu poslanca Romana Kováča zákonom číslo 232/2000 Z. z. bola táto povinnosť s účinnosťou od 1. augusta 2000 zrušená. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne navrhuje sa obnovenie tejto povinnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, dôvodová správa obsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky zo 6. októbra 2000.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, bol som pred pol rokom spravodajcom k poslaneckému návrhu zákona Romana Kováča. Vyzýval som vás vtedy, aby ste podporili predložený návrh k otázke dôchodcov, ktorí môžu a chcú pracovať. Národná rada uvedenú zmenu zákona schválila. Dnes som z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie znovu spravodajcom, tentoraz k vládnemu návrhu zákona, ktorý by fakticky zrušil to, čo sme schválili pred pol rokom. Priznám sa, že mám z toho zmiešané pocity. Som preto presvedčený, že vládny návrh zmeny zákona o Sociálnej poisťovni by sme mali pustiť do druhého čítania s tým, že pripravíme vo výbore pre sociálne veci a bývanie alebo poslaneckými návrhmi také zmeny k tomuto návrhu, ktoré zabezpečia aspoň to, aby odvodmi do Sociálnej poisťovne neboli zaťažení aspoň tí dôchodcovia, ktorých zárobok je výrazne nižší, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.
Preto, dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 28. novembra 2000 a gestorský výbor v lehote do 29. novembra 2000.
Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, otvorte rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Engliš, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Šepták a pán poslanec Štefan Rusnák. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
moje vystúpenie v porovnaní s tým včerajším o zdravotníctve bude stručné a bude čiastočne, pán minister, aj na vašu podporu. Ale skôr ako vystúpim, by som chcela zareagovať na včerajšie vystúpenie pána poslanca Brocku, keby ste chvíľočku počúvali, pán poslanec, pretože vy ste uviedli nepravdivý údaj o nezamestnanosti v Slovenskej republike. Tvrdili ste, že je na úrovni 16,5 percenta. Nie, ani toľko nie, pán poslanec, pretože Parlamentný inštitút nám dal v októbri všeobecné ukazovatele o Slovenskej republike, tu na strane 8 máte jasne napísané, že miera nezamestnanosti z celkového počtu evidovaných nezamestnaných je 18,35 percenta a miera nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných je 17,39, takže ak sú nové údaje, ale toto je z októbra tohto roku, Parlamentný inštitút, október je tu napísaný, ale to si môžeme rozdiskutovať.
Teraz prejdem priamo k prerokúvanému návrhu zákona. Pán minister, naozaj by som nazvala situáciu okolo tohto zákona kocúrkovom. A to nie je vaša vina, to chcem objektívne povedať, že vy ste sa minulý rok v novembri dostali do nezávideniahodnej situácie, pretože v súvislosti s predrokúvaním o rozpočte ste museli dať v skrátenom legislatívnom konaní v trošku inom znení, ale v podobnom duchu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Viem veľmi dobre, že vás k tomu viedli tie kritériá, ktoré si stanovilo ministerstvo financií k rozpočtu. Keďže sa hľadali zdroje pre Sociálnu poisťovňu, museli ste pristúpiť k tomu kroku, aby platili na dôchodkové zabezpečenie aj dôchodcovia, ktorí pracujú. Ja som vtedy poukázala na nelogickosť tohto postupu, pretože zákon číslo 100/1998 Z. z. , ktorý sme prerokúvali včera, jasne stanovil kritériá, ktoré musí splniť občan Slovenskej republiky, aby mal nárok na dôchodok. Je to predovšetkým vekové kritérium, čiže musí dosiahnuť určitú vekovú hranicu, a potom, samozrejme, počet odpracovaných rokov. A je nelogické, aby naďalej, hoci tieto kritériá už splnil a dostáva dôchodok, znovu začal platiť. A vtedy som vám povedala a na tom trvám, pán minister, že ak by tu bol nový zákon o sociálnom poistení, ktorý máte vo svojom legislatívnom pláne, dala by sa zdôvodniť táto vaša postupnosť alebo tento váš krok, ak by sa u tohto dôchodcu, ktorý bude platiť, to prejavilo aj na jeho dôchodku vtedy, keď definitívne už odíde do dôchodku a prestane pracovať. Ak by tam mal za každý odpracovaný rok isté percento a neboli by dôchodky u nás stropované, ako v súčasnosti sú, vtedy som ochotná tento krok podporiť a vtedy by mal svoju logickú nadväznosť na súčasný zákon číslo 100/1998 Z. z. už x-krát novelizovaný. Ale toto nie je možné. My síce v tomto vašom prípade, v tom bode 6 zachovávame princíp solidárnosti, že všetci platia, ktorí pracujú, a je jedno, či už berie dôchodok alebo neberie, ale je porušený princíp zásluhovosti, ktorý by v sociálnom poistení tiež mal byť uplatňovaný a uplatňuje sa iba čiastočne, pretože on, aj keď si ďalej platí do tohto fondu, de facto z toho nič nemá.
Samozrejme, že uvádzate tu číslo v dôvodovej správe, že týchto dôchodcov je 64 tisíc v súčasnosti a že by sa to každý rok malo znižovať o 2 tisíc a poukazujete na výhody zamestnávateľov, ktorí majú, ak zamestnávajú týchto dôchodcov. Pán minister, áno, tie výhody majú, ale pozrime si, aj aká je výška priemerného dôchodku v Slovenskej republike. K 31. 12. 1999 to bolo 4 878, keď si pripočítame priemerné zvýšenie dôchodkov, od 1. januára tohto roku to je 5 365 korún. Keď si pozriete rast životných nákladov, tak väčšina týchto dôchodcov pracuje práve preto, aby si tento svoj dôchodok zlepšila. Čiže s týmto navrhovaným bodom 6 vrátenie stavu pred 1. august 2000 nemôžem súhlasiť, pretože nemôžem súhlasiť s touto filozofiou, tak ako je postavená, ale súhlasím s vami pán minister v tom, že nie je dobré, ak si dvaja poslanci koalície zmyslia napriek prijatému rozpočtu Sociálnej poisťovne, že túto situáciu zmenia, hoci v novembri hlasovali za váš zákon. To považujem za neseriózne konanie v rámci koalície. A ja som to vtedy pánovi Romanovi Kováčovi ešte ako poslancovi vytkla, že to nepovažujem za seriózne konanie voči vám. Toto naozaj svedčí o tom, že koalícia je nefunkčná a že jedna strana robí prieky druhej strane. Takže tú vašu argumentáciu, že takýmto nesystémovým krokom by nemal postupovať ani parlament, pán minister, beriem, pretože vy ste znovu v situácii pred rozpočtom a znovu musíte hľadať takéto aj nie veľmi vysoké sumy, aby sa rozpočet Sociálnej poisťovne naplnil. Takže tento bod 6 rozhodne nemôžem podporovať ani zo systémového hľadiska, lebo narúša ten princíp zásluhovosti, ani z hľadiska postavenia týchto dôchodcov.
Pán minister, ale plne podporujem bod 9 tohto zákona a toho, čoho ste sa dotkli aj vo svojom úvodnom vystúpení. Naozaj je potrebné, aby štát platil za študentov stredných a vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi, vaša odvolávka na ústavu aj medzinárodné dokumenty bola absolútne namieste. Myslím si, že ak si vláda dala vo svojom programovom vyhlásení vlády zvyšovať vzdelanostnú úroveň občanov Slovenskej republiky a skutočne úroveň rodín alebo finančná úroveň rodín nie je na takej úrovni, aby sa mohol zaviesť zatiaľ princíp tzv. rodinného poistenia, ktorý funguje napríklad v Nemeckej spolkovej republike, kde aj v zdravotnom poistení, aj v sociálnom poistení sa tento princíp používa, on ako princíp je dobrý, a ja verím, že naň prejde aj Slovenská republika, ale ja ho považujem za dobrý, pretože si myslím, že naozaj by sa mal tento prvok tej solidarity rodiny uplatniť, ale nie v súčasnosti. Nie v súčasnosti, keď je mzda v Slovenskej republike 15-krát nižšia, ako je v krajinách Európskej únie. My sa musíme na tieto zákony pozerať aj v súvislosti s realitou, ktorá u nás je. Preto nemôžem súhlasiť so včerajším vystúpením pána poslanca Brocku, on zrejme bude aj dnes vystupovať s tým, aby štát neplatil za týchto študentov, bol to jeho pozmeňujúci návrh k tej novele, ktorú vtedy predkladal pán Roman Kováč. Ja som naozaj v tomto absolútne na vašich pozíciách, pán minister, že za týchto študentov treba platiť a považovala by som za nespravodlivé, že ak niekto ide do zamestnania v 18 rokoch a potom po x rokoch odchádza do dôchodku, sa mu započítava všetko, čo zarobil, ale študent, ktorý sa pripravuje 5, 6 rokov a vlastne vytvára hodnotu nielen sám pre seba vo forme vzdelania, ale aj vyššiu kvalifikovanú silu pre budúce zamestnanie, tak skutočne toto je potrebné, aby sa mu započítavalo do dôchodku a aby, keďže je nezaopatrené dieťa v zmysle iných zákonov, za neho platil štát. Tak v tomto máte moju plnú podporu, ale o tých dôchodkoch už sme si nakoniec aj minulý rok absolútne vecne podiskutovali ešte v televízii VTV.
Takže končím takou výzvou aj pre vás, vážené dámy, vážení páni, že naozaj nie je dobré, keď v rámci koalície si niekto chce očistiť svoje hlasovania, očistiť si svedomie pred občanmi a potom vystupuje proti vlastnému ministrovi. Lebo vás tým, pán minister, aj pracovníkov ministerstva, ktorí vysvetľovali, prečo ste k takémuto kroku pristúpili, vlastne svojím spôsobom zhodí. Tak si myslím, že by tu mala byť koncepčnejšia práca a zároveň, ak sme my navrhovali, aby toto riešenie nebolo uplatňované, tak títo istí poslanci hlasujú proti nám, ale prejdú 3, 4 mesiace a potom s veľkou slávou dávajú tento návrh zákona. Tak ja dúfam, že pán minister, a to je na vás taká moja výzva aj zo včerajška, že naozaj, keďže materiál, ktorý ste predkladali o budúcej transformácii sociálneho poistenia, získal aj našu podporu, tak tento materiál pretavíte a pretransformujete aj do zákonov a že naozaj sa začne vytvárať nový systém sociálneho poistenia, a nie zabezpečenia, a uvidíme, ako bude formulácia tých zákonov, ale ako myšlienku, tak to máte, samozrejme, u nás podporu, že je nevyhnutné, aby sa už veľmi rýchlo tento návrh zákona objavil v parlamente.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktické poznámky pán poslanec Brocka, pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pani kolegyňa Aibeková, ja chcem reagovať na tú úvodnú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o miere nezamestnanosti na Slovensku, aktuálnej, že ten údaj ste citovali zo starého dokumentu. To je úplne v poriadku, ale musím vás upozorniť, že ak chcete vedieť najaktuálnejšiu informáciu o stave nezamestnanosti na Slovensku, tak si vždy musíte počkať do 21. v mesiaci, ak chcete vedieť, aká bola nezamestnanosť v predchádzajúcom mesiaci. Nezamestnanosť na konci septembra bola na Slovensku presne 16,58 percenta. Je to nezamestnanosť odhadujem možno o viac ako 3 percentá nižšia, ako bola napríklad v čase do konca letných prázdnin alebo vtedy, keď boli sezónne práce. Ale chcem oceniť to, že aj vďaka opozícii, ale najmä vďaka Národnej rade a poslancom Národnej rady sme schválili príslušný zákon a urýchlili alebo vytvorili priestor, aby sa mohli vytvárať pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných aj cez verejnoprospešné práce. A dnes vlastne vieme, že tie 2 miliardy korún, ktoré sme presunuli zo sociálnych dávok, ani sa všetky vlastne nevyužijú, ale už nezamestnanosť to ovplyvnilo o 3 percentá.
Ja si myslím, že do budúcnosti a do budúceho roku by sme mali v tomto pokračovať a najmä obce a mestá by sa mali pripraviť aj by som povedal formami s vyššou pridanou hodnotou napríklad pri výstavbe nájomných bytov, aby sme tie zdroje, ktoré v štátnom rozpočte alebo v Národnom úrade práce sú, maximálne efektívne využili.
Pani kolegyňa, čiže po 21. v mesiaci, ak chcete vedieť najaktuálnejšiu informáciu, tu je veľmi veľa informácií, materiálov, ktoré časom starnú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predseda, a ďakujem aj pánu Brockovi, že mi nahral, pretože ja som sa chcel prihlásiť, hlavne reagovať na to, čo pani Aibeková povedala a v podstate budem nepriamo odpovedať aj pánu Brockovi.
Mám tu oficiálnu štatistiku, pán Brocka, po tom 21. Ja veľmi dobre viem, kedy sa to robí, kto to môže dať a podobne. Miera nezamestnanosti je 17,54 percenta, to, čo vy hovoríte, je disponibilných evidovaných nezamestnaných 16,58, takže nezavádzajte verejnosť. Oficiálna miera 17,54 a k tomu by som chcel povedať len toľko, pretože to je zníženie o zhruba o 2 percentá. Pán minister veľmi dobre vie, že ide okolo o 2 percentá, okolo 55 tisíc, či koľko to vy hovoríte na tie verejnoprospešné práce. A ak pán Brocka hovoril o tom, že by sa vyčerpávali financie serióznejšie a podobne, tak ja tvrdím, že tieto 2 miliardy, síce sa nevyčerpalo všetko, ale tieto 2 miliardy, to je hazardovanie so štátnymi peniazmi, pretože 2 miliardy sa dali na vytvorenie týchto verejnoprospešných prác a ďalšie možno 1,5 miliardy sa bude musieť platiť tým ľuďom, ktorí sa vrátia naspäť do evidencie. Pretože už odpracovali tri mesiace a budú sa im musieť platiť plné dávky, nie krátené zo subjektívnych dôvodov. Takže, prosím vás, toto je skutočne perfektné čerpanie na riešenie problému nezamestnanosti. Znížili sme o 2 percentá, ale nestálo to 2 miliardy, ale možno to bude stáť asi 1,5 miliardy korún viac, nehovoriac o tom, že títo ľudia sú proste využívaní aj na také práce, ktoré by sa vôbec nemuseli robiť. Možnože aj tie v Hrabušiciach, ale to nechcem tu zavádzať, v každom prípade toto považujem za mrhanie peňazí, pretože ste to nedôsledne doriešili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani Aibeková reaguje na faktické poznámky.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán Brocka, ja som čerpala z toho materiálu, ktorý tu bol daný do Národnej rady, takže nemôžem prichádzať, nemôžem mať všetky materiály, keďže som opozičná poslankyňa, možno sa mi všetko nedostane, ale ja beriem, že možnože sa tieto hodnoty zmenili, pretože naozaj sa začali uplatňovať verejnoprospešné práce. Ale veľmi správne poukázal pán poslanec Engliš, vy dobre viete, že je to iba dočasné riešenie. Ja podporujem verejnoprospešné práce, ale takú vysokú nezamestnanosť, aká je v Slovenskej republike, rieši iba na pol roka, potom musíme dávať nové prostriedky. Ale ja by som bola za to, a to je moja odpoveď na túto otázku, že jedine vytváraním trvalejších, pretože o trvalosti sa dnes nedá hovoriť v nových podmienkach, trvalejších pracovných miest a tvorba nových pracovných miest. Veď toto sú iba vytvorené miesta obcami, mnohé obce, vy ste správne povedali, že ani nevyčerpali túto možnosť, pretože nemajú vytvorené podmienky, čiže ja to beriem, ale predovšetkým vyzývam vládu a vás koaličných poslancov, aby ste hľadali riešenie na vytvorenie nových pracovných miest, predovšetkým pre mladú generáciu, pretože keď si pozrieme, aká je nezamestnanosť absolventov stredných aj vysokých škôl, rozhodne nemôžeme byť s ňou spokojní a myslím si, že spokojní nie ste ani vy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Po ňom pán poslanec Tkáč.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
navrhovanú účasť na nemocenskom poistení v zmysle tlače 762 nemôžem podporiť, pretože si myslím, že tu je skákanie od jedného mantinelu ku druhému. Od 1. januára 2000 bola zavedená povinnosť zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb poberajúcich starobný dôchodok platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie. Uloženie tejto povinnosti bolo prijaté ako jedno z úsporných opatrení na zmiernenie deficitu základného fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne a na zabezpečenie finančných prostriedkov na výplatu dôchodkov tým občanom, ktorých hmotným zabezpečením je výlučne dôchodok plniaci funkciu náhrady straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku strate ktorého došlo v dôsledku staroby. To citujem.
Ďalším dôvodom zavedenia tohto opatrenia bolo odstrániť neodôvodnené zvýhodnenie zamestnávateľov pri zamestnávaní poberovateľov starobných dôchodkov, čím im vznikla aj oproti iným zamestnávateľom výhoda spočívajúca v tom, že neplatili za nich poistné na dôchodkové zabezpečenie. To sa predsa dá riešiť úplne ináč, napríklad postihom zamestnávateľov, ale nie postihom zamestnancov. Myslím si, že sa to dá vyriešiť, pán minister. Neviem, či ste sa pozreli skrz to, čo hovorím alebo úplne náhodou. Dá sa to riešiť, len treba chcieť. Od 1. augusta 2000 táto povinnosť bola zrušená ako neodôvodnená, pretože Sociálna poisťovňa za to nič dôchodcom neposkytuje. To odznelo v tejto miestnosti. A, samozrejme, zase sa vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia navrhuje alebo vraciame sa k tomu pôvodnému návrhu, navrhuje sa obnovenie tejto povinnosti.
V prepočtoch, tak ako je uvedené, že v roku 2000 bude v priemere tých 64 tisíc pracujúcich dôchodcov, postupne to bude klesať. Ja si myslím, že tí dôchodcovia pracujú hlavne preto, že ich životná úroveň je katastrofálna. Je katastrofálna z toho dôvodu alebo z tých dôvodov, ktoré tu viackrát aj včera odzneli. Áno a vzhľadom na to, že si v podstate chcú prilepšiť k dôchodkom, pretože doslova v niektorých prípadoch sa nechcú stať, by som povedal, tými, čo vyberajú z kontajnerov, tak vzhľadom na to idú alebo v súvislosti, alebo preto idú a snažia sa vykonávať napríklad drobné živnostenské činnosti, aj keď trebárs by mali už oddychovať. Mám z toho skutočne zmiešaný pocit vo vzťahu k našim otcom a matkám a nemôžem podporiť takýto zákon do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Nie je prítomný, stráca poradie. Ďalej pán poslanec Šepták. Nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Rusnák ako posledný písomne prihlásený.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
som v princípe proti reštrikčným opatreniam, ktoré sprevádzajú návrh tohto štátneho rozpočtu na budúci rok a znamenajú ďalšie zhoršenie sociálneho postavenia, predovšetkým tých najchudobnejších. Ja osobne za výnimku považujem tú časť novely prerokúvaného zákona, ktorá rieši platbu poistného na dôchodkové zabezpečenie pracujúcimi starobnými dôchodcami. Zavedenie platieb poistného u tejto skupiny obyvateľstva považujem za miernejšie riešenie než stanovenie zásady buď dôchodok, alebo mzda, prípadne obmedzenie výšky starobného dôchodku. Súčasný stav spôsobuje dva negatívne javy. Prvým z nich je tá skutočnosť, že neplatením poistného na dôchodkové poistenie všetkými pracujúcimi sa znižuje platobná schopnosť Slovenskej poisťovne. Je krokom proti väčšine dôchodcov pri zabezpečení ich dôchodkových nárokov a zároveň aj proti mladým ľuďom a občanom v produktívnom.
Dnešný náš systém dôchodkového zabezpečenia nie je vybudovaný ako poistný systém, ale ako systém zabezpečovací so zabudovanou všeobecnou mierou solidarity. Preto by nemalo byť problémom, aby každý, kto má príjem z pracovnej činnosti, prispieval do poistných fondov. V opačnom prípade klesajú reálne zdroje na financovanie dôchodkových nárokov tým, ktorí si už nemôžu z objektívnych dôvodov zabezpečiť prostriedky na svoje hmotné zabezpečenie vlastnou prácou.
Druhým negatívom je to, že súčasný stav umožňuje zamestnávateľom uprednostňovať pri zamestnávaní poberateľov starobných dôchodkov pred zamestnávaním mladých ľudí a občanov v produktívnom veku, a tak si znižujú náklady. Navrhovaná úprava prichádza v čase, keď je veľký nedostatok pracovných miest pre kvalifikovaných mladých ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl, a ďalších občanov v produktívnom veku. Tí paradoxne ako nezamestnaní musia byť zabezpečení dávkami sociálnej pomoci zo štátneho rozpočtu.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že tento návrh pochopia tí pracujúci dôchodcovia, ktorí nepatria k tým najbohatším, a ocenia to tí dôchodcovia, ktorí už nemôžu pracovať alebo nemajú šancu si miesto nájsť. Zavedením platieb do Sociálnej poisťovne sa zvýši ich istota, že poisťovňa bude mať na výplatu ich dôchodkov aj do budúcnosti.
Myslím si, že dôchodcovia sa zvýhodňujú aj tým, že povinnosť platiť poistné je stanovená až po dosiahnutí stanoveného príjmu. To znamená v tomto prípade je návrh na 100 tisíc. Keď si to prepočítame, zrejme vyše 8 tisíc je možné si privyrobiť k dôchodku a samostatne v zárobkoch.
Chcem podporiť zároveň aj tú časť navrhovanej novely, ktorá opätovne zavádza poistné na dôchodkové zabezpečenie za žiakov stredných škôl štátom, tak ako tomu bolo do 31. júla tohto roku. Je to nevyhnutné z dôvodu, aby každý čas hodnotený pre dôchodkové nároky bol pokrytý zaplateným poistným. Takým časom je celý čas stredoškolského štúdia a nielen čas po dovŕšení 18. roku veku.
Dnes totiž dochádza k nerovnováhe príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne a je jedným z faktorov ďalšieho prehlbovania jej deficitu.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že k prerokúvaniu tejto novely budeme pristupovať vecne a bez vytĺkania nejakého politického kapitálu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky: pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Engliš a Dzurák. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Ja súhlasím, pán poslanec, a som rada, že aj vy ste povedali slová, že už dosť tých reštriktívnych opatrení hlavne v sociálnej oblasti, a myslím si, že pán minister nie je v jednoduchej situácii, keďže ministerka financií, ktorá ho viac-menej núti do týchto krokov, je z toho istého politického tábora. Takže tieto vaše slová absolútne podporujem, že už by reštriktívne opatrenia takéhoto charakteru nemali prísť.
Súhlasím aj s tým, čo ste povedali, že najhorším riešením by bolo, keby dôchodca vôbec nemohol pracovať bez toho, že by neprišiel o dôchodok alebo že by mu bola určená hranica výšky poberania dôchodku, ako to ešte pred pár rokmi bolo. Ale vy viete veľmi dobre, pán poslanec, že aj tieto snahy tu boli zo strany ministerstva financií a potom aj hádam trochu pod nátlakom na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale jednoducho tieto kroky nemohli byť realizované, pretože by boli protizákonné. Takže taký princíp nie je možný. Tento princíp, a tým aj končím svoje vystúpenia, sa nedostáva do rozporu so zákonom, s tým súhlasím, ale dostávate sa do rozporu s tým princípom zásluhovosti v sociálnom poistení. Vy ste spomínali iba ten jeden princíp solidarity, s ktorým sa, samozrejme, všetci stotožňujeme. Inak to nie je možné, ale narušený je tento princíp zásluhovosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Pán poslanec Rusnák, ja chápem, že musíte obhajovať ako poslanec koalície to, čo je predložené, ale myslím si, že by bolo treba sa zamyslieť aj iným spôsobom nad tým, čo je predkladané, nielen takým, ako vám určuje koaličná rada. Ja si totiž myslím, že týmto sa absolútne nič nevyrieši. Treba si uvedomiť, ak vychádzame len z toho, že všetci okolo nás klamú a my nie, mám takýto pocit zo strany teda predkladateľov, tak siahnem na tých, ktorí klamú, a nie na tých, ktorí sú s tým postihnutí.
Preto som povedal, že treba riešiť zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú a robia v tom trebárs podfuky. Ale pozrite sa, aké sú to činnosti, ktoré vykonávajú títo dôchodcovia. To sú činnosti, ktoré mladí ľudia nechcú robiť. Čiže ak si myslíte, že sa tým vyrieši aj zamestnanosť, tak sa tým nevyrieši. Pretože mladý človek tam na tú prácu nepôjde. Takže si nenahovárajme, toto podľa mňa skutočne je len úzkoprsé pozeranie, naplnenie, ja by som to povedal, štátneho rozpočtu bez uvažovania, aký to bude mať efekt. Pretože výsledky tejto činnosti budú pre túto spoločnosť a pre tých, ktorí to podceňujú, oveľa väčšie a horšie ako ten efekt, ktorý získate tým, že sa naplní fond Sociálnej poisťovne.
Čiže nehnevajte sa, považujem, pán poslanec Rusnák, skutočne z vašej strany ako politika ľavicovej orientácie za nie celkom korektné voči občanom, že takto podporujete voči občanom dôchodcom tento zákon. Slepo bez uváženia alebo bez zhodnotenie vlastných myšlienok. Ja totiž vaše myšlienky poznám. Ale tu by ste sa mali odosobniť, prepáčte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predseda.
Ja na rozdiel od pána Engliša chcem podporiť vystúpenie pána poslanca Rusnáka. Viem, že ľavicová strana v dnešnom čase má veľmi ťažkú pozíciu obhajovať niekedy, a nie obhajovať, ale jednoducho nejak sa stotožniť aj s reštrikčnými opatreniami. Avšak všetci si uvedomujeme jednu vec, že sociálnosť môže byť len do takej miery, aká je ekonomika. A tá ekonomika, žiaľ, dnes je taká, aká je. A chcem zopakovať to, čo som povedal včera. Nie je to vinou len tejto vlády. Robili sa reštrikčné opatrenia od roku 1990 a každá vláda má na tom svoj podiel. Tak by som to nezvaľoval na túto vládu.
A tým, že aj minister sociálnych vecí sa snaží vykľučkovať z týchto vecí tak, že podáva návrhy, ktoré možno že nie sú v súlade s tým, že by sme mali zabezpečiť momentálne lepší život, ale si myslím, že tá sociálnosť je tu namieste, že jednoducho musíme byť aj solidárni a solidárni by mali byť voči sebe aj dôchodcovia. Lebo momentálne skutočne je to správne. Pani Aibeková hovorila niečo o zásluhovosti, ale si myslím, že tá solidárnosť je dnes namieste a aj medzi sebou by mali byť solidárni dôchodcovia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Chcem poďakovať tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami na moje vystúpenie. Samozrejme, ja všetky tie názory beriem. Je tu demokracia, každý si môže vysloviť svoj názor. Ale v každom prípade sa chcem ohradiť proti tomu, čo povedal pán Engliš, že mi určila koaličná rada. Nič mi koaličná rada neurčovala ani mi určovať nebude, pretože ja mám svoj vlastný rozum a žijem v reálnom živote. Pohybujem sa medzi ľuďmi.
Samozrejme súhlasím aj s pani Aibekovou, že je to nejaký narušený princíp zásluhovosti. Samozrejme, dá sa s tým súhlasiť, vážení. Len musíme si jednu vec uvedomiť. Nachádzame sa v konkrétnej reálnej situácii a v tejto situácii nie je možné pridávať, žiaľbohu, ale čo sa deje, že uberáme. Ale myslím si, a to som zvýrazňoval aj vo svojom vystúpení, že rešpektujem túto situáciu a, samozrejme, podporujem, isteže mali by sme vecne k tomu pristupovať a vyjasniť si niektoré veci, ale nesúhlasím s tým, čo povedal pán Engliš, že je to nejaká slepá podpora. Myslím si, že najradšej všetci by sme boli tu, ako sedíme, aby sme mohli pridávať aj dôchodcom, aj mladým ľuďom, aby sme mohli vyhovieť, aby mali pracovné miesta. Myslím si, že súčasná situácia je taká, z tej musíme predovšetkým vychádzať. Takže ešte raz ďakujem za tie pripomienky a názory, ktoré tu odzneli.