Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pani ministerka.

Tretiu otázku položil pán poslanec Ľubomír Dzurák: "Hornonitrianske bane Prievidza pripravujú výstavbu novej tepelnej elektrárne. Nebude to za súčasného stavu znamenať likvidáciu Elektrárne Nováky?"

Túto otázku položil pánovi ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi.

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec, Hornonitrianske bane, vy ste dali, treba povedať, 3 otázky veľmi podobné, tak neviem, či spojíme odpoveď na všetky tie 3 otázky, pretože sa dotýkajú jednej a tej istej témy.

Hornonitrianske bane, akciová spoločnosť, požiadali ministerstvo hospodárstva o predchádzajúci súhlas podľa zákona 70 o energetike na výstavbu tepelnej elektrárne v lokalite Nováky. Zároveň tento svoj zámer medializovali. Ministerstvo ešte neukončilo, nie je ukončené správne konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu. Toto je stav, aký je teraz. Posudzuje sa v tomto správnom konaní, samozrejme, vzťah z hľadiska energetiky, naplnenia požiadaviek na vydanie licencie. Tento zámer je v súlade s energetickou politikou, ide o diverzifikáciu výrobcov a zdrojov výroby elektrickej energie.

Ale čo chcem podčiarknuť ako najdôležitejšie, že je to súkromný investor, súkromný kapitál, ktorý v prvom rade si sám musí urobiť zhodnotenie efektívnosti tejto investície a potom jej potenciálne zužitkovanie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Áno, ďakujem pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

ja toto všetko, samozrejme, viem, čo ste povedali, ale predsa len ministerstvo hospodárstva, si myslím, doteraz ešte stále riadi Slovenské elektrárne, a teda Slovenské elektrárne riadia alebo súčasťou Slovenských elektrární je Elektráreň Nováky. A jednoducho príliv kapitálu 8,4 mld. Sk ja viem, že je to veľmi pekné a veľmi dobré, a ja to, samozrejme, vítam, ale viete pri dnešnej spotrebe elektrickej energie, lebo elektrárne dokážu ďaleko viacej vyrobiť, ako dokážeme spotrebovať, Elektráreň Nováky ide s veľkými problémami.

A mňa teraz skutočne zaujíma, čo bude s Elektrárňou Nováky, lebo neverím, že by dve tepelné elektrárne mohli ísť vedľa seba a mohli byť efektívne. A skôr si myslím, že práve Elektráreň Nováky doplatí na to a bude postupne zatváraná alebo zatvorená s určitosťou. To značí, že Elektráreň Nováky teraz vyrába aj teplo a týmto teplom zásobíme aj Nováky, aj Prievidzu. A to značí, že ak by nebola v tom pláne výroba tepla, teda pri tej novej elektrárni, či sa bude stavať nový parocyklus alebo, ja už neviem, čo proste na výrobu tepla, čo by sa mi celkom nezdalo akože výhodné.

Z toho dôvodu sa teda pýtam, pán minister, či nevstúpite predsa len do týchto rokovaní, zoznámiť sa, aký bude ďalší osud Elektrárne Nováky a tých 1 200 ľudí. Navyše vieme, že na Elektráreň Nováky sú napojené Porfix, Ipor na výrobu kvádrov atď. A je to o tej zamestnanosti a ja mám obavy, aby sa tá zamestnanosť nejako neznížila.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Pán poslanec, vám je iste veľmi dobre známy sociálny program, ktorý každoročne vláda schvaľuje v zákone o štátnom rozpočte. Predkladá ho potom na schválenie Národnej rade. Teraz budete rokovať za chvíľočku o zákone o štátnom rozpočte, kde sú alokované prostriedky na sociálny program pre hnedouhoľné revíry. Fakt je ten pán poslanec, že dnes o 10.00 hodine bola tzv. malá tripartita, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ministerstva. A ja som mal o 12.00 hodine poradu s vedením Slovenských elektrární a s vedením dozornej rady SE a aj touto problematikou sme sa zaoberali.

Ja to poviem len veľmi stručne. Fakt je taký, že keby zvýšili ťažbu hnedouhoľné bane, tak ako oni chcú ťažiť, jednoducho novácka elektráreň to nestačí spaľovať. Rokovania prebiehajú asi takto: Aby bola efektívna výroba elektrickej energie v Novákoch, tak minuloročná ťažba aj podľa útlmu, podľa sociálneho programu spojeného s útlmom vlastne by mala klesnúť asi o 20 %. My robíme všetko pre to, aby o 10 % bolo totiž programované poklesnutie z hľadiska útlmovej krivky. To je dané, o tom vedeli aj bane aj elektrárne dopredu. Takto je to naprogramované. Ten program je plánovaný zhruba na 30-ročné obdobie so všetkými sociálnymi dosahmi, aby sme to vedeli. Keby len o 10 % poklesol tento útlm, a teda bane by vyťažili všetko to, čo v tomto roku, v budúcom roku menej len o 10 % hnedouhoľné revíry, tak Nováky to jednoducho nespália, nebudú elektrickú energiu, ktorú vyrobia, mať kde na trhu umiestniť. Už viete veľmi dobre, že už je aktivovaný aj 4. blok, ktorý bol vyhorený, čiže novácka elektráreň ide takpovediac na plný výkon.

Práve hnedouhoľné bane aj z dôvodov sociálneho programu pre baníkov prišli s návrhom, že sa spoja s prípadným zahraničným investorom a formou súkromnej investície vybudujú nový energetický zdroj, v ktorom by modernejšími spaľovacími procesmi zužitkúvali vyťažené hnedé uhlie. Takto je postavený zámer, takýmto spôsobom sa teraz posudzuje aj v súlade, ako som povedal, s energetickou politikou. My musíme vytvoriť priestor aj na diverzifikáciu výrobcov v oblasti elektrickej energie a na vytvorenie konkurenčného prostredia.

Pán poslanec, ja chápem a rovnako v týchto diskusiách zohľadňujeme isté sociálne otázky spojené povedzme s problémami, do ktorých sa bude novácka elektráreň dostávať, objektívne dostávať, pretože 3. a 4. blok nie je odsírený, investície na odsírenie by sa rádovo pohybovali vo väčšom objeme ako 4 mld. Sk. Je veľmi reálne, že v rokoch 2003, 2004 budú tieto problémy vypuklé, to je veľmi reálne. Z toho dôvodu baníci chcejúc predísť tejto situácii uvažujú o tom, aby bol vybudovaný nový energetický zdroj, ktorý dokáže aj menej kvalitné uhlie efektívnejšie spaľovať a vyrábať ekologicky, teda s prijateľnými ekologickými parametrami elektrickú energiu. Toto nám však zasahuje do prenosovej sústavy, pretože prenosy z tohto regiónu smerom na západ, to asi poznáte, asi ste o tom hovorili, sú predimenzované. Tam niet priestoru. Smerom na východ však tieto prenosy nemáme tak urobené, tam by sme dokázali tú energiu spotrebovať, dokázali by sme ju tam umiestniť, ale zatiaľ tam prenosová sústava nemá také kapacity, aby sme ju tam dokázali odtransportovať.

Ja vám uvediem príklad: Dnes sa na nás obrátilo Albánsko aj na základe návštevy ministra zahraničných vecí, na ktorej sprostredkoval kontakt medzi jednotlivými elektrárenskými podnikmi. Rokujeme veľmi intenzívne o vývoze elektrickej energie do Albánska. Tam sa hľadajú, samozrejme, vy viete, isté prechodové fázy cez povedzme Slovinsko, Chorvátsko a už potom smerom cez Srbsko, Čiernu Horu. Už sú urobené trasy, aby sa dala energia transportovať do Albánska. Odhliadnuc teraz od otázky platbyschopnosti povedzme albánskych elektrární, na tomto projekte pracujeme, ale dnes vám môžem povedať, že na Slovensku nie je nadbytok elektrickej energie. Čiže otázka nestojí celkom tak, že my nebudeme musieť svojím spôsobom do budúcnosti rozvíjať alternatívne energetické zdroje. Teda suma sumárum posudzujeme tento návrh, určite budeme pri posudzovaní tohto návrhu zohľadňovať transformačný proces, do ktorého bude vstupovať Elektráreň Nováky, a budeme sa snažiť nájsť také riešenie, aby bol v tomto regióne pri odbyte, primeranom odbytu hnedého uhlia vyrábaný akceptovateľný výkon elektrickej energie s prijateľnými a s rešpektovanými ekologickými parametrami.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán minister.

Štvrtú otázku položil pán László Nagy podpredsedovi vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj pánovi podpredsedovi Csákymu, ktorého zastupuje pán minister Eduard Kukan. Otázka znie: "Kedy predložíte do vlády návrh zákona o ombudsmanovi ľudských práv?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Panie poslankyne, páni poslanci,

prečítam odpoveď pána podpredsedu vlády: "Ďakujem pánovi predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti za otázku. Táto otázka svojou opodstatnenosťou právom rezonuje už dlhší čas v našej spoločnosti, právom preto, lebo je jednou zo zásadných otázok demokratickej transformácie Slovenska. Je aj ústavné zakotvenie ochrancu práv občana pred štátnou mocou, čiže ombudsmana. Aj v tomto prípade ide o potvrdenie európskeho smerovania krajiny, poslednej v tomto regióne, v ktorej ešte táto dôležitá a demokratická inštitúcia nie je zavedená.

K zriadeniu strešnej inštitúcie ochrancu ľudských práv, ombudsmana sa v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky zaviazali všetky vládne strany, a to výslovne "v záujme posilnenia práv občanov a v súvislosti s predpokladanými zmenami ústavy". Preto nutnosť zavedenia inštitúcie ombudsmana priamo a jednoznačne smeruje k upevneniu postavenia občana ako pôvodcu všetkej moci v štáte, ako aj k upevneniu mechanizmu ochrany ústavnosti.

Dovoľte mi teda, aby som, uvedomujúc si uvedené, na priamu a krátku otázku odpovedal na záver taktiež priamo a stručne. Návrh zákona o ombudsmanovi čiže o verejnom ochrancovi ľudských práv predložím na rokovanie vlády v spolupráci s podpredsedom vlády Slovenskej republiky Ľubomírom Fogašom najneskôr do 4 mesiacov od schválenia novely Ústavy Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky, a to presne v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 675 zo dňa 23. augusta. Toto uznesenie vlády stanovuje takýto postup."

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánovi ministrovi.

Pán predseda výboru, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Poslanec L. Nagy:

Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády a teraz najmä ministrovi zahraničných vecí, že tlmočil odpoveď na vysvetlenie kolegom a plénu.

Preto som sa pýtal podpredsedu vlády v tejto záležitosti, lebo v novembri 1999 výbor pre ľudské práva a národnosti zaviazal pána podpredsedu vlády k tomu, aby do marca roku 2000 vypracoval tento návrh. Tento termín bol jeho termínom, nie naším termínom. Teda on sa zaviazal, že vypracuje do marca tento návrh zákona. A v tom čase sa vôbec nehovorilo o tom ani z jeho strany, ani z našej strany, že tento termín je potrebné viazať k vypracovaniu Ústavy Slovenskej republiky.

Pre vás, ktorí možnože neviete, teda nepoznáte okolnosti, sú krajiny v Európe, kde ombudsman nie je zakotvený v ústave krajiny, a napriek tomu existuje táto ustanovizeň. Teda ja chápem, že je dobré aj výhodné, keď je ustanovizeň ombudsmana pre ľudské práva zakotvená v ústave, ale jednoducho nemôžem sa s tým vyrovnať, že ak bude meškať v Slovenskej republike prijatie ústavy, musí meškať aj prijatie zákona o ombudsmanovi pre ľudské práva.

To neberte ako otázku, pán minister. Túto otázku, resp. repliku položím pánovi podpredsedovi vlády nabudúce.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Takže, pán minister, nemusíte odpovedať.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ďakujem pekne.

Nezaznamenal som otázku, obsah, pripomienky pána predsedu výboru budem verne a pravdivo tlmočiť pánovi podpredsedovi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán minister.

Piata vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Ľubomíra Dzuráka. Na túto otázku už odpovedal pán minister.

Takže šiesta otázka je od pána poslanca Rudolfa Bauera. Položil ju pani ministerke financií Brigite Schmögnerovej a znie: "Ako chce Ministerstvo financií Slovenskej republiky podporiť reformu verejnej správy, ktorej hlavným cieľom je aj zefektívnenie činnosti štátnych orgánov, keď vo vládnom návrhu (tlač 768), ktorý sa týka zákona o rozpočtových pravidlách, sa uvažuje so zvýšením počtu pracovníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky v roku 2001 o 110 a v rokoch 2002 - 2003 o 50?"

Pani ministerka, nech sa páči, môžete odpovedať.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Chcela by som sa odvolať na zdôvodnenie tohto návrhu v dôvodovej správe predloženého návrhu zákona. Prvá časť vysvetlenia je takáto: Zvýšenie počtu o 110 sa netýka rezortu ministerstva financií v celom rozsahu, resp. inak to ešte postavím - 84 zamestnancov je z iných rezortov, to znamená, že sa predpokladá zvýšenie v ostatných rozpočtových kapitolách. Súvisí to s nasledovným.

Po prvé, súvisí to s posilňovaním pôsobnosti kontrolných orgánov. Posilňovanie pôsobnosti kontrolných orgánov sa bude dotýkať čiastočne aj rezortu ministerstva financií. Odvolávam sa aj na včerajší dokument, ktorý schválila vláda a ktorý sa týkal kontroly vo verejnej správe, kde sme hovorili o nutnosti približovať kontrolné mechanizmy úrovni kontrolných mechanizmov v Európskej únii. Súvisí to s tým, že, samozrejme, aj našou vlastnou ambíciou je, aby sme vynakladali prostriedky čo najefektívnejšie, aby tie prostriedky boli aj dostatočne kontrolované. Ale súvisí to aj s tým, že už od tohto roku alebo v nasledujúcich rokoch budeme používať vynakladané prostriedky Európskej únie nielen z fondov PHARE, ale aj z fondov SAPARD a ISPA. A podmienkou, aby sme mohli používať tieto zdroje, je, že budeme mať dostatočne kompatibilný systém kontroly.

V súvislosti s tým vzniká nová úloha - kontrolovať vynakladané zdroje z Európskej únie. A táto kontrolná pôsobnosť sa bude realizovať čiastočne cez ministerstvo financií, cez kontrolnú sekciu a čiastočne cez Správu finančných kontrol, ktorú ministerstvo financií riadi.

Ďalšia časť zvyšovania počtu ľudí súvisí aj s tým, že pripravujeme veľmi ambiciózny projekt štátnej pokladnice, to znamená, že bezprostredne súvisí aj so zefektívňovaním riadenia verejných financií, a preto sa to nachádza aj v zákone o rozpočtových pravidlách, ktoré tiež reagujú na túto reformu verejných financií. Zopakujem však ešte raz, že z toho počtu, ktorý je uvedený aj v otázke, na ministerstvo financií pripadá len 110 mínus 84, čiže to je, myslím si, 26 ľudí a ostatné sa týka rezortov.

To, čo nás však nie celkom teší a prečo dochádza tiež k zvýšeniu počtu ľudí, je, že vznikajú aj v súvislosti s prístupovým procesom do Európskej únie nové inštitúcie, ktoré objektívne musia vzniknúť, ale na druhej strane nedochádza k primeranému presunu pracovníkov z rezortov, z ktorých často tieto inštitúcie vznikajú, aj keď pre objektívnosť treba dodať, že niektoré inštitúcie vznikajú úplne nové, že tu neexistovali predtým. Takým príkladom je napríklad Úrad pre štátnu pomoc.

Neteší nás ešte ani to, že u nás sa zatiaľ veľmi nesprávne interpretuje nezávislosť týchto inštitúcií a interpretuje sa takým spôsobom, že nezávislá inštitúcia je iba vtedy, keď je financovaná cez vlastnú rozpočtovú kapitolu. Pre ministerstvo financií to vytvára vážne nároky na zvyšovanie počtu pracovníkov, pretože dnes už riadime asi 45 rozpočtových kapitol a počet týchto rozpočtových kapitol pribúda.

Chcem len povedať, že vonkoncom to nie je štandardný spôsob riešenia. Môžeme to porovnať s organizovaním verejných výdavkov štátov Európskej únie. Taká porovnateľná krajina je povedzme Fínsko aj z hľadiska veľkosti, kde celkový počet rozpočtových kapitol je 11. Samozrejme, správanie rozpočtových kapitol na úrovni 11 si vyžaduje nepochybne menej ľudí ako na úrovni 44, ako je to u nás, a, žiaľ, ten počet kapitol ešte narastá.

Takže ak chceme aj zamedziť zvyšovaniu počtu pracovníkov, teraz sa dotýkam konkrétne ministerstva financií, tak sa obrátime v budúcom roku na poslaneckú snemovňu, aby sme trošku iným spôsobom organizovali aj výdavky do týchto novovznikajúcich inštitúcií. Chcem povedať, že je bežné napríklad vo Francúzsku, že dokonca štatistický úrad nemá svoju vlastnú kapitolu, ale je financovaný cez kapitolu ministerstva financií.

To je asi všetko v základe ako odpoveď na uvedenú otázku.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec R. Bauer:

Ďakujem pekne, pani ministerka.

Ja som túto otázku položil preto, lebo jednak z tej dôvodovej správy nebolo jasné, prečo taký počet ľudí narastá, počet zamestnancov rezortu, to je teda aj v iných rozpočtových kapitolách, ale jednak aj preto, že v materiáli, ktorý vznikol na základe uznesenia vlády 694 z tohto roku, sú odporúčania auditu pre limity počtu zamestnancov - kapitola ústredných orgánov štátnej správy. A pre ministerstvo financií je v tomto materiáli navrhnuté zníženie počtu zamestnancov o 45. Je to na základe toho, že bol zrušený Úrad pre dozor nad kapitálovým trhom a v aparáte ministerstva zostali ešte kapacity z tohto zrušeného úradu aj po vzniku Úradu pre finančný trh, a takisto z toho dôvodu, že je všade taký možno ľudsky prirodzený trend zvyšovania administratívy. A to je na miestnej úrovni, na štátnej úrovni aj na medzinárodnej úrovni. A myslím si, že každý vlastne kompetentný pracovník, ktorý má právomoci, musí vedieť, ako sa tomuto trendu brániť a odolávať tlaku svojich podriadených, ktorí sa sťažujú, že teda je ich málo a je nás potrebných viacej, a v prípade, že sa vytvárajú organizačné zložky na pokrytie nových činností, tak zasa uvažovať so zrušením tých zložiek, tých činností, ktoré zanikajú alebo ktoré proste už stratili svoje opodstatnenie.

Preto ešte sa vás chcem doplňujúco opýtať, či teda uvažujete s nejakou organizačnou zmenou alebo s reštrukturalizáciou ministerstva financií vo vzťahu aj k tomu limitu počtu zamestnancov - kapitole ústredných orgánov štátnej správy, ktorá vznikla na základe odporúčaní auditu, a to len niektorých odporúčaní auditu. Pokiaľ by tam boli všetky odporúčania, tak to číslo by možno bolo ešte vyššie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pani ministerka, v rozsahu troch minút.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Myslím si, že sme boli jedným z tých mála rezortov, ktorý skutočne znížil počet pracovníkov o 10 %. My sme zhodou okolností práve dnes na porade vedenia prerokúvali, ako ostatné rezorty dodržali 10-percentný limit. Došlo, samozrejme, ale treba to vysvetliť, k nárastu pracovníkov, pretože sme celý Úrad pre štátny dozor nad kapitálovým trhom integrovali prechodne do ministerstva financií. A k 1. 11. tohto roka títo ľudia, ktorých sme prevzali, odchádzajú na Úrad na finančný trh. Takže je to v pohybe, tie čísla budú v pohybe a dostaneme sa na tú úroveň, ktorá bola vlani, mínus 10 %.

No a k vašej otázke, ktorá sa dotýka organizačných zmien, toto je nepochybne veľmi vážna organizačná zmena tým, že budeme delimitovať týchto ľudí do Úradu pre finančný trh. A ostatné zmeny, ktoré robíme na ministerstve, nebudú mať, samozrejme, takéto vážne dosahy na znižovanie počtu pracovníkov. Pokiaľ však vznikne Úrad pre reguláciu prirodzených monopolov, kde by sa mala preniesť cenová kompetencia, tak by to znamenalo, u nás to robia asi traja ľudia, že by sme povedzme o tento počet ľudí znížili počet pracovníkov. Na druhej strane, tak ako som naznačila, vznikajú, a ja si myslím, že v prípade kontrolných funkcií je potrebné, aby sme aspoň o tých pár ľudí, ktorých počítame, rozšírili ten počet ľudí. Dotýka sa to nielen kontroly predvstupových fondov, ale dotýka sa to aj toho, že si myslím, že v zákone o rozpočtových pravidlách, a už sme o tom aj spoločne hovorili, je jednoznačne povedané, že prechádzame od riadenia štátneho rozpočtu k riadeniu verejných financií.

Takže najbližšia zmena, ktorá nás čaká, bude zmena v tom smere, že nám vznikne úplne nový odbor riadenia verejných financií, ktorý bude mať na starosti všetky ostatné zložky verejných financií, ako je rozpočet Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, zdravotných poisťovní a miest a obcí. A, samozrejme, nemienime zvyšovať počty ľudí, možnože o jedného-dvoch áno, ale budeme sa snažiť reštrukturalizovať tie existujúce odbory. Takže ten pohyb na ministerstve je v tomto smere pomerne značný, čím nechcem povedať, že aj pri našich snahách redukovať tých, ktorí nie sú dostatočne výkonní, že ešte sa tam vždy nejaká rezerva nenájde. Iste áno.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pani ministerka.

Končím bod programu hodina otázok.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať 37. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

Vedenie tejto schôdze odovzdávam pánovi podpredsedovi Presperínovi.

Po prerušení rokovania 41. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 37. schôdze NR SR.