Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím teraz spoločného spravodajcu, aby informoval o rokovaní výboru o tejto otázke.
Nech sa páči, pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
ctení hostia, zástupcovia diplomatických zborov,
vážené kolegyne a kolegovia,
ctená poslanecká snemovňa,
v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám správu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o výsadách a imunitách udelených OECD (tlač 780).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou zmluvou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 822 zo dňa 10. októbra 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 517 z 24. októbra tohto roku a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 105 z 18. októbra tohto roku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o výsadách a imunitách udelených OECD (tlač 780) a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o výsadách a imunitách udelených OECD.
Správa o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 106 zo dňa 18. októbra. Súčasťou materiálu je i návrh uznesenia Národnej rady k predmetnej zmluve, ktorú si dovolím predostrieť pred hlasovaním.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Prosím vás, keby ste k predmetnému návrhu zmluvy otvorili diskusiu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám prihlášku žiadnej poslankyne ani poslanca. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa asi nechce vyjadriť, hovoril pred chvíľou, pán spravodajca taktiež.
Takže prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie k tomuto bodu.
Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
prosím vás, keby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 25. októbra 2000 tohto znenia:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o výsadách a imunitách udelených OECD (tlač 780)
Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o výsadách a imunitách udelených OECD."
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o výsadách a imunitách udelených OECD.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
členovia vlády,
vážené Excelencie,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som vás pri tejto slávnostnej príležitosti pozval na čašu vína vo vstupných priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokovaní Národnej rady budeme o 14.00 hodine pokračovať hodinou otázok.
Nech sa páči, pozývam vás na čašu vína.
Pán poslanec Orosz by chcel niečo vyhlásiť.
Nech sa páči, zapnite pána poslanca Orosza.
Poslanec L. Orosz:
Ja chcem len upozorniť členov ústavnoprávneho výboru, že podľa dohody z ranných hodín by sme pokračovali o 13.15 hodine rokovaním výboru.
Ďakujem pekne.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomného podpredsedu vlády Csákyho bude zastupovať minister Kukan, neprítomného podpredsedu vlády Hamžíka podpredseda vlády Fogaš, neprítomného ministra Čarnogurského podpredseda vlády Fogaš, neprítomného ministra Pittnera minister Kanis, neprítomnú ministerku Machovú minister Harach, neprítomného ministra Miklósa minister Koncoš a neprítomného ministra Harnu minister Macejko.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána podpredsedu vlády, aby podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal na ne v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Jozefa Klemensa a znie: "Aký je váš pracovný program na najbližších 14 dní?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Klemens,
prehľad protokolárnych akcií predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu v termíne od 26. 10. do 10. 11. 2000 je nasledovný: V dňoch 30. 10. až 1. 11. 2000 pán predseda vlády prijme predsedu vlády Holandského kráľovstva pána Koka s manželkou na oficiálnej návšteve v Slovenskej republike. Dňa 1. 11. 2000 predseda vlády prijme predsedu Americko-slovenskej akčnej komisie Zbigniewa Brzezinského, 2. 11. 2000 predseda vlády prijme predsedu vlády Českej republiky Miloša Zemana s manželkou na oficiálnej návšteve v Slovenskej republike, 2. 11. 2000 taktiež predseda vlády prijme Jeho kráľovskú Výsosť princa z Walesu a 10. 11. 2000 sa predseda vlády zúčastní na trilaterálnom stretnutí predsedov vlád Rakúska, Maďarska a Slovenska na zámku v Bojniciach. Okrem toho v dňoch 31. 10. a 8. 11. 2000 bude predseda vlády predsedať zasadnutiam vlády Slovenskej republiky a 2. 11. a 9. 11. sa zúčastní na hodine otázok v Národnej rade.
Vážený pán poslanec, program predsedu vlády je flexibilný a podľa potreby sa aktualizuje a dopĺňa a predseda vlády vám odporúča s prípadnou konkrétnou požiadavkou obrátiť sa na jeho kanceláriu.
Ďakujem pekne, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec, samozrejme, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za odpoveď.
Otázku som nepoložil zo zvedavosti, čo v priebehu 14 dní pán premiér bude robiť. Chcel som len vedieť, či popri štátnických povinnostiach mu zostane čas a dostane sa aj medzi občanov Slovenskej republiky vypočuť si ich radosti a starosti.
Keďže tu nie je pán predseda vlády, ďakujem vám za odpoveď, nemám ďalšiu otázku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Predpokladám, pán podpredseda vlády, že nechcete odpovedať.
Ďalšia otázka v poradí bola vylosovaná od pána poslanca Štefana Rusnáka v tomto znení: "Myslíte si, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 dostatočne rieši problémy nezamestnanosti?"
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec, problematiku nezamestnanosti prioritne rieši Národný úrad práce. To však neznamená, že v štátnom rozpočte sa tomuto problému vyhýbame, naopak, aktívne do tohto procesu vstupuje vláda Slovenskej republiky.
V štátnom rozpočte vyčleňujeme 1,5 mld. Sk na tvorbu verejnoprospešných prác. Na základe vyhodnotenia účinnosti tohto nástroja v roku 2000 nie je vylúčené ani prípadné navýšenie tejto sumy. Súčasne v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa vyčleňuje 100 mil. Sk ako rezerva na spolufinancovanie programov podpory zamestnanosti mladých ľudí, a to krátkodobý program podpory zamestnanosti mladých ľudí a program individualizovaných služieb poskytnutých mladým ľuďom a dospelým nezamestnaným na úradoch práce. Ide o nový prvok, ktorý sme v minulosti neuplatňovali.
Oveľa väčší dôraz však kladie vláda na opatrenia, ktoré by mali napomôcť podnikateľským aktivitám, a tým aj tvorbe nových pracovných príležitostí. Výrazne sme znížili daňové zaťaženie, zrušením dovoznej prirážky sa taktiež zlepšuje podnikateľské prostredie. Zníženiu nezamestnanosti by mali výrazne napomôcť aj aktivity zahraničných investorov. Pre nich sú okrem iného výrazným indikátorom pre vstup celkové výsledky hospodárenia štátu, ratingy či odporúčania významných medzinárodných inštitúcií.
Aj v tomto smere predložený návrh štátneho rozpočtu znamená istý pozitívny posun.
Skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pýtam sa pána poslanca Rusnáka, či chce doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem za odpoveď.
Keď dovolíte, ja poviem svoj názor, samozrejme, a zároveň doplňujúcu otázku. Keď som minule tu na hodine otázok dal tú otázku pánovi premiérovi, prisľúbil, že vláda bude riešiť verejnoprospešné práce ako projekt, ktorý začal fungovať v auguste tohto roku, aj pre budúci rok 2001, dokonca prisľúbil, že finančné prostriedky budú poskytnuté vo vyššej miere. Ja som osobne sklamaný z toho, že v návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok sa objavuje cifra iba 1,5 mld. Sk, i keď vieme, že projekt začal fungovať v auguste tohto roku a bolo vyčlenených 2 mld. Sk. To je jedna vec. S tým nemôžem byť spokojný.
Pokiaľ sa týka vašej odpovede, že Národný úrad práce rieši nezamestnanosť, ja si myslím, že to nie je celkom tak, pretože ja som od vás očakával ako od podpredsedu pre ekonomiku, že v prvom rade, myslím si, je to záležitosť ekonomiky Slovenskej republiky, aby sme skutočne spoločnými silami dokázali riešiť problém podľa mňa ako prioritu číslo jedna - otázku nezamestnanosti. Takže to sa neobjavuje ani v návrhu rozpočtu na budúci rok. Okrem toho Združenie miest a obcí Slovenska navrhlo vyčlenenie finančných prostriedkov na verejnoprospešné práce pre rok 2001 vo výške 3 mld. Sk, preto sa pýtam, či vláda bude ešte zvažovať prípadné navýšenie týchto finančných prostriedkov na tento projekt.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno, ja som vo svojej odpovedi uviedol, pán poslanec, že zatiaľ je v rozpočte navrhovaná suma 1,5 mld. Sk, ale že táto suma nemusí byť konečná a že je možné toto rozhodnutie prehodnotiť, tak ako nakoniec v tomto roku, v roku 2000 boli presunuté tie prostriedky z inej kapitoly na dávky, sociálne dávky, vlastne na dofinancovanie verejnoprospešných prác. Takže z tohto hľadiska je možné a zrejme aj pravdepodobné, že táto suma prehodnotená bude, najmä preto, že tie skúsenosti s uplatňovaním verejnoprospešných prác zatiaľ sú pozitívne, aj keď bude potrebné, samozrejme, veľmi komplexne ich vyhodnotiť a možno prijať aj niektoré úpravy v tejto oblasti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Tretia otázka je od pána poslanca Milana Ištvána: "Disponuje vláda výskumom o sociálnej situácii študentov vysokých škôl? Ak áno, ako ho hodnotíte?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno, pán poslanec, vláda Slovenskej republiky je informovaná a disponuje analýzami o sociálnej situácii študentov vysokých škôl. Má k dispozícii závery z terénneho prieskumu o sociálno-ekonomickej situácii rodín s deťmi pripravujúcimi sa na povolanie. V tomto prieskume sú teda poznatky týkajúce sa nielen vysokoškolskej mládeže, ale aj komplexné poznatky o študujúcej mládeži ako takej. Poznatky z prieskumu boli vyhodnotené v máji tohto roka, a teda dávajú aktuálny súčasný obraz o situácii v tejto oblasti. Z uvedeného prieskumu sme získali informácie nielen o výdavkoch spojených so štúdiom na vysokej škole, ale aj poznatky o postojoch študentov a ich rodín, o subjektívnom pociťovaní finančnej náročnosti štúdia, o vlastných príjmoch študentov, ich pracovnom zaťažení, kvalite štúdia a o predstavách o budúcnosti. Súčasťou tohto prieskumu bola aj reflexia sociálno-ekonomickej situácie v rodinách so študujúcou mládežou a životné orientácie študentov, hodnotenie životnej úrovne rodiny, vnímanie chudoby, ako aj problematika významnosti životných hodnôt dôležitých pre budúcnosť mladých ľudí. Výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole máme podrobne rozanalyzované podľa výdavkov na výživu, ubytovanie, dopravu a ostatné potreby.
Z niektorých výsledkov prieskumu môžem uviesť, že subjektívne pociťovanie finančnej náročnosti štúdia na vysokej škole označuje 57 % domácností, v ktorých majú vysokoškoláka, za únosné. Tieto výsledky teda možno považovať za akceptovateľné. Na uvedenej skutočnosti sa pravdepodobne podieľa aj fakt, že takmer 60 % študentov uvádza, že majú aj iné príjmy, ako sú tie, ktoré dostávajú od rodiny. Tak isto možno vcelku pozitívne hodnotiť fakt, že študenti a rodiny študentov zaraďujú medzi najdôležitejšie hodnoty dobré zdravie, rodinu a vzdelanie. Podľa výsledkov prieskumu však mladí ľudia vysokoškoláci spájajú svoju budúcnosť tiež s určitými obavami, čo súvisí s transformačnými procesmi v celej našej spoločnosti. Obavy majú študenti o svoje zdravie, za veľký problém považujú minimálne šance získať vlastný byt a mať stálu prácu. Všetky tieto poznatky majú pre nás mimoriadnu hodnotu, pretože ich môžeme uplatniť v ďalšej práci vlády Slovenskej republiky.
Sociálnej problematike študentov venuje primeranú pozornosť aj koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorá bola v septembri tohto roku schválená vládou Slovenskej republiky. V najbližšom čase minister školstva predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky materiál pod názvom "Stanovenie potrieb a postupná realizácia opatrení na zlepšenie podmienok študentov vysokých škôl". Ako vyplýva z uvedeného, vláda Slovenskej republiky má aktuálne informácie o sociálnej situácii študentov vysokých škôl a zároveň aj uskutočňuje konkrétne opatrenia na jej zlepšenie.
Skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Ja by som aj vysvetlil dôvod položenia tejto otázky. Jednoducho pri svojich cestách po Slovensku alebo u občanov, ktorí za mnou chodia do poslaneckej kancelárie, sa veľmi často stretávam s prípadmi, že rodičia jednoducho uvažujú o tom, koľko ich detí si bude môcť dovoliť študovať najmä v prípadoch, keď musia dochádzať napríklad z Banskobystrického kraja do Bratislavy, a v prípade, že majú dve deti na vysokej škole. Často nie sú schopní finančne toto zvládať a vyslovene žijú títo študenti, ale aj ich rodičia vo veľmi-veľmi skromných pomeroch. A druhý taký častý prípad bol v súvislosti s 10-percentným zvýšením počtu študentov na vysokých školách od tohto školského roku.
Musím povedať, že z hľadiska tej stratégie, ktorú máme, a toho cieľa, ktorý máme ako vládna koalícia, je to úplne v poriadku. Na druhej strane si myslím, že nie celkom boli pripravené vysoké školy, ale aj spoločnosť na tento stav, pretože keď títo študenti prišli na vysokú školu, jednoducho prišli sem, napríklad do Bratislavy a absolútna väčšina z nich nemala kde bývať. A realita bola taká, že keď sa ma pýtali, čo s tým majú robiť, tak som im musel len poradiť, že zatiaľ sa ubytujte v nejakom internáte načierno. To je dnes úplne bežná prax napríklad v bratislavských alebo banskobystrických internátoch a potom sa to, samozrejme, nejako utrasie. Takže moja otázka smerovala aj kvôli možno trošku takej osvete, že tá situácia vôbec nie je taká jednoduchá. Ak sa 70 % rodičov vyjadrilo, že situácia je únosná, tak by som povedal, že je možno únosná len na takej jednej nitke.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán podpredseda vlády, chcete odpovedať?
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
57 % domácností, ktoré majú vysokoškolákov, sa vyjadrilo, že tá situácia je únosná. Ja súhlasím s tým, že situáciu je potrebné zmeniť, ono je ju potrebné zmeniť ale aj z viacerých iných hľadísk, aj z hľadiska kvality vysokoškolského štúdia, aj z hľadiska lepšieho prístupu mladých ľudí k štúdiu. Myslím si, že jeden z najväčších problémov Slovenska, dnešného Slovenska je, že stále značná časť ľudí, ktorá by mohla študovať a chce študovať, študovať nemôže. Čiže obmedzená kapacita vysokých škôl je stále veľkým problémom. Znamená to aj horší prístup sociálne slabších. A ja osobne som presvedčený, že túto situáciu nie je možné vyriešiť bez zásadnejšej reformy aj financovania vysokého školstva. Slovensko totiž dnes prichádza o značnú časť toho najvzácnejšieho potenciálu, ktorý má, a to je potenciál mladej vzdelanej pracovnej sily.
Takže z tohto hľadiska som presvedčený, že potrebujeme zásadnejšie reformy, a som veľmi rád, že vlastne tá diskusia o koncepcii rozvoja vysokého školstva pre 21. storočie otvorila túto tému nanovo a že nanovo budeme diskutovať aj o reforme financovania vysokého školstva tak, aby zmena v tejto oblasti umožnila väčšiemu počtu mladých ľudí študovať, aby neznamenala vylúčenie sociálne odkázaných zo vzdelania, naopak, aby vytvorila lepšie podmienky a možnosti na prístup mladých aj ľudí, mladých ľudí zo sociálne odkázaných rodín k vzdelaniu oproti stavu, ktorý tu je dnes.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Štvrtá otázka bola položená pánom poslancom Ľubomírom Andrassym: "Prioritou vlády je riešenie otázky zamestnanosti. Jednou z ciest pomoci regiónom s vysokou mierou nezamestnanosti je podpora vytvárania hospodárskych zón. Prečo ešte vláda Slovenskej republiky nepredložila tento zákon do Národnej rady Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Áno, vážený pán poslanec, je pravdou, že tento materiál je, tento návrh zákona je v omeškaní, v legislatívnom pláne práce vlády je termínovaný na júl tohto roka. Príprava tohto zákona vyplýva aj z uznesenia vlády číslo 301 zo dňa 10. 5. 2000 k opatreniam na podporu významných zahraničných investícií. Návrh zákona bol ministerstvom hospodárstva vypracovaný. Bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, v Rade vlády pre regionálnu politiku a tento utorok aj v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá však návrh zákona vrátila ministerstvu na dopracovanie z dvoch dôvodov, alebo dôvodom toho meškania vlastne sú dve skutočnosti:
1. Podpora podnikateľského prostredia formou priamych finančných intervencií štátu je v Európskej únii veľmi pozorne sledovaná z hľadiska nedovolených subvencií a dotácií, preto bolo potrebné hľadať také formy podpory, ktoré by neboli v rozpore so zákonom o štátnej pomoci.
2. Druhou skutočnosťou je hľadanie zdrojov na poskytovanie tejto podpory, pričom toto sa vyriešilo vyčlenením 500 mil. Sk v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán podpredseda, ďakujem za odpovede.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vzhľadom na to, že čas vyhradený na otázky poslancov uplynul, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Peter Bohunický ministrovi hospodárstva pánovi Ľubomírovi Harachovi a pýta sa: "Na základe vami odobreného rozhodnutia predstavenstva Slovenských elektrární, a. s., o ochrane Atómovej elektrárne Mochovce vlastnou bezpečnostnou službou sa porušuje zákon. Čo s tým chcete urobiť?"
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, vo vašej otázke nehovoríte presne, ktorý zákon sa porušuje, či máte na mysli zákon o verejnom obstarávaní alebo niektorý iný, jedna vec. A druhá vec, ja som neodobroval žiadne rozhodnutie predstavenstva. Rozhodnutie predstavenstva posudzuje vždycky, alebo prerokúva dozorná rada a rozhodnutie, ktoré bolo, je výsledkom aj postupu a takpovediac, keď použijem slovo odobrenie, tak odobrenia dozornou radou a požiadavkou dozornej rady smerovanou k jadrovým elektrárňam a k slovenským elektrárňam, aby jadrové elektrárne boli chránené, strážené vlastnou bezpečnostnou službou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem za odpoveď, pán minister.
Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Bohunický:
Áno.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, máte možnosť.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán minister, ja vám môžem vymenovať celý rad zákonov, ktoré sa porušujú. Očakával som, že ministerstvo hospodárstva so svojím legislatívnym odborom, ale aj Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, prídu na to, ktoré zákony sa porušujú, tak ja vám ich zopakujem. V prvom rade to bol zákon o Policajnom zbore, pretože v súčasnosti niet dôvodu na to, aby Policajný zbor trvale strážil Atómovú elektráreň Mochovce, v druhom rade zákon číslo 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a šifrovacej službe, pretože radoví zamestnanci atómových elektrární sa zoznamujú so systémom ochrany preventívnych poplachov a technických prostriedkov (napríklad AKOBOÉ), čo sa môže zoznamovať iba oprávnený a preškolený zo štátneho tajomstva. Ďalej sa porušuje zákon číslo 130/1998, najmä § 21 o odbornej spôsobilosti a § 23 o fyzickej ochrane jadrových elektrární a následne vyhlášky Úradu jadrového dozoru 186/1999 a 187/1999, ktorými sa stanovujú podrobnosti v zabezpečení ochrany. Ďalej sa porušuje zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb tým, že ochranu atómových elektrární vykonávajú vlastní zamestnanci, ktorí už síce teraz majú licenciu, ale nemali licenciu na to, aby mohli cez Slovenské elektrárne chrániť objekt osobitného významu. A najmä, a to sa porušuje aj v súčasnosti pri zavedení vlastnej služby, sa porušuje zákon číslo 225/2000 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon o bezpečnostných službách, a to § 17, kde je stanovené, že takýto objekt môžu chrániť iba zamestnanci, ktorí majú trojročnú prax. A pretože aj predchádzajúca služba mala iba dvojročnú prax, nemohla chrániť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Pán poslanec, je mi ľúto. Ja chápem vašu obhajobu G-5, ale je mi ľúto, ja musím konštatovať, že žiadny z týchto zákonov sa jednoducho neporušil. Zákon číslo 130 o mierovom využití jadrovej energie jednoznačne hovorí, a sú to medzinárodné konvencie, že za bezpečnú prevádzku je zodpovedný zriaďovateľ, ktorým sú Slovenské elektrárne. To jednoznačne tento zákon konštatuje.
Viete, tie zákony, ktoré ste vymenovali: Sedel u nás pri rozbore tejto situácie predseda Úradu jadrového dozoru. Pozerali sme veľmi detailne za prítomnosti právnikov vyhlášku, ktorú pripravoval a vydal Úrad jadrového dozoru, ktorá vlastne špecifikovala konkrétny postup - aj novela zákona, ktorá bola schválená v tejto Národnej rade. Je paradoxom, pán poslanec, a o to by ste sa mohli, to by som vás prosil, zaujímať, že ak by napríklad odišiel, napríklad, zo služobného pomeru výkonný, skúsený, svedomitý policajt po 20-ročnej službe, on nemôže prísť strážiť jadrové elektrárne, pretože presne, tak ako ste to povedali, on by tri roky musel byť členom nejakej strážnej služby, ktorá chráni nejaký objekt. Poviem to z druhej strany. Keby sme sa my dvaja, pán poslanec, dohodli a urobili by sme strážnu službu, ktorá by u nás strážila niekde na dedine vrátnicu nejakého objektu, pôsobili by tam títo pracovníci tri roky, tak podľa toho, ako to bolo interpretované vami, by títo mohli prísť strážiť jadrovú elektráreň, ale policajt po 20-ročnej službe, pokiaľ by nebol členom SBS a nestrážil by niektorý objekt, tak by to nemohol robiť.
Pán poslanec, ubezpečujem vás, že rozhodnutie, ktoré prijali orgány Slovenských elektrární a ktoré, ak chcete, môžeme použiť aj to slovo, som odobril, aby bol vytvorený vlastný podnik, takpovediac strážnych služieb, je to najlepšie riešenie pre ochranu obidvoch jadrových elektrární.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Olga Szabó pani ministerke financií Brigite Schmögnerovej: "Združenie miest a obcí Slovenska žiada pre obce a mestá väčší podiel zo štátneho rozpočtu. Aký je váš názor na túto požiadavku?"
Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
V schválenom vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 podiely na výnosoch republikových daní sa rozpočtujú v celkovej sume 8,770 mld. Sk, čo je oproti rozpočtovanému zámeru na rok 2000 viac o 520 mil. Sk. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa rozpočtuje v sume 6,890 mld. Sk, čo je oproti roku 2000 viac o 450 mil. Sk. V záujme stability rozpočtového hospodárenia miest a obcí podiel na tejto dani je určený absolútnou sumou, čím sa garantuje zaručený príjem z tohto druhu dane v priebehu roka. Podiel na výnose dane z príjmov právnických osôb sa rozpočtuje na úrovni roka 2000, t. j. v sume 1,150 mld. Sk. Nezmenený objem sa rozpočtuje aj napriek výraznému poklesu výnosnosti tejto dane v roku 2000, a to z toho dôvodu, že dochádza k zníženiu sadzby dane, a tým aj výnosu tejto dane. Čiže všetky dosahy zo zníženia dane z príjmov právnických osôb znáša iba štátny rozpočet, mestá a obce sa na tom nepodieľajú.
Chcela by som dodať, že podobný prístup sme volili aj tento rok, keď došlo k značnému poklesu príjmov daní z príjmov fyzických osôb, vzhľadom na to, že sa znížilo daňové zaťaženie fyzických osôb s účinnosťou od 1. 1. 2000. Aj v tomto prípade sme volili cestu, že tieto dosahy sa kumulovali len na štátnom rozpočte, ale obce dostali pevnú sumu, čiže obce sa nepodieľajú na týchto prepadoch príjmov, ktoré sú zdôvodňované znižovaním daňového zaťaženia. Čo sa týka podielu na výnose cestnej dane, rozpočtuje sa vo výške 730 mil. Sk, čo je tiež určité navýšenie o 70 mil. Sk. Chcem len pripomenúť, že osobitne sme v prípade Bratislavy po dohovore so Štátnym fondom cestného hospodárstva zmenili ten podiel 70 na 30 v prospech mesta Bratislavy, vzhľadom na nároky, ktoré mesto Bratislava má pri vytváraní technických predpokladov na verejnú dopravu, to znamená cestné komunikácie. Dotácie do rozpočtov obcí v roku 2001 vzrastú o 170 mil. Sk, čím sa zohľadňuje priemerná očakávaná miera inflácie. S prihliadnutím na zdroje možnosti štátneho rozpočtu a celkový rozsah verejných výdavkov na rok 2001 možno vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí premietnuté vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 označiť ako maximum možného.
Chcela by som povedať, že mestá a obce nemajú svoju osobitnú kapitolu. Keby ju mali, tak by som mohla povedať, že je to asi jedna z tých dvoch alebo troch kapitol, kde dochádza skutočne aj k navŕšeniu výdavkov. Samozrejme, uvedomujeme si potreby, aby sa v budúcich rokoch ďalej darilo dostávať viacej zdrojov do rozpočtov miest a obcí. Zrejme veľký zlom nastane v súvislosti s reformou verejnej správy, hneď ako sa začne realizovať. V tejto chvíli však možnosti, ktoré sme na rok 2001 mali, aby sme vyšli v ústrety komunálnym rozpočtom, sme jednoducho už vyčerpali a nevidíme väčšie možnosti pre posilnenie komunálnych rozpočtov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, môžete položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Szabó:
Ďakujem.
Vážená pani ministerka, ako starostka malej obce dovolím si upriamiť vašu ctenú pozornosť na fakt, že niektoré malé obce nemajú finančné prostriedky ani na výkon základných samosprávnych funkcií a mzdy. Ako mienite riešiť tento problém? Obce a mestá by ich nemohli dostať z príjmov z privatizácie strategických podnikov?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vláda rozhodla o použití príjmov z privatizácie na rok 2000 a rozhodla aj o použití príjmov z privatizácie na rok 2001. Komplikácia je totiž v tom, že príjmy z privatizácie sú neopakovateľné. Zrejme iba raz budeme môcť predávať telekomunikácie, raz SPP, takže by to principiálne neriešilo situáciu v mestách a obciach ani v malých, ako ste aj vy uvádzali, na nasledujúce roky. Takže principiálne riešenie bude to riešenie, keď sa začne realizovať reforma verejnej správy.
Ja by som aspoň trošku naznačila, ako dôjde k posilneniu príjmovej základne obcí a miest. Samozrejme, tie kompetencie, ktoré prejdú na vás, s nimi budú delimitované aj príslušné zdroje. Iste, poviete, že aj dnes, povedzme okresné úrady, ktoré vykonávajú príslušné kompetencie, alebo krajské, pokiaľ hovorím potom o strednej úrovni samospráv, majú málo zdrojov. Je to skutočne tak, ale my sa práve nazdávame, že tým, že prejdú tieto kompetencie na mestá a obce, budú mestá a obce schopné racionálnejšie hospodáriť. A nazdávame sa, že tie výdavky sa budú efektívnejšie využívať, a preto nebude nutný taký nárast, ako je tu tlak z okresných a krajských úradov, aj keď sme neschopní im, samozrejme, vyhovieť.
Druhá vec, ktorú by som rada povedať, pripravujeme aj určité zmeny v daňovom zákonodarstve, kde by sa mala perspektívne posilniť príjmová základňa miest a obcí. V reforme daní, ktorá je už teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale aj v materiáli, ktorý vláda schválila o východiskách financovania v súvislosti s reformou verejnej správy, sme načrtli napríklad taký zámer tzv. živnostenskej dane. Ale nebude sa to presne kryť s paušálnou daňou, pretože budeme sa musieť dostať trošku ďalej, aby sme harmonizovali našu legislatívu s legislatívou Európskej únie. A jej súčasťou bude paušálna daň, živnostenská daň bude trošku širšie chápaná, aby sa perspektívne príjmy z tejto dane stali príjmami miest a obcí. Myslím si, že to bude aj dobré z toho hľadiska, že sa bezprostredne zvýši nadväznosť miest a obcí, ktoré by mali vytvárať určité vhodné lokálne prostredie na podnikanie. A zároveň dostanete aj odmenu, že ak sa vám podarí vytvoriť viacej príležitostí pre živnostníkov, tak budete mať živnostenskú daň, ktorá posunie vašu príjmovú základňu.
Uvažujeme aj o určitom novom druhu daní, ktorý by sa zaviedol pravdepodobne až bližšie k vstupu do Európskej únie, keďže tam je táto daň obvyklá, je to ekologická daň. Uvidíme potom spôsob rozdelenia príjmu tejto dane, koľko by sa dostalo napríklad do rezortu životného prostredia, koľko by zostalo dole.
Ďalej by som chcela povedať, že perspektívne nás čaká aj zmena zákonodarstva týkajúceho sa majetkových daní. Takýmto druhom dane je napríklad daň z nehnuteľností, ktorá sa bude novelizovať pravdepodobne v najbližšom období. Ale dôležité je, že nemôžeme zastať pri tejto novelizácii, ale bude treba skutočne dôsledne prepracovať túto daň, aby bola daň majetkového typu, dôsledne, to znamená, že by sa zdaňoval majetok podľa ocenenia. Určite vy budete mať potom väčšie kompetencie, pretože vždy tam bude tá možnosť toho koeficientu a budete zohľadňovať aj konkrétnu situáciu osôb, či už právnických alebo fyzických, ktoré podliehajú tomuto druhu dane, pretože, iste, pokiaľ podnikateľská osoba nie je schopná uhrádzať svoje dane, tak darmo máte povedzme aj zvýšenú túto daň.
Takže to sú aspoň v stručnosti riešenia, ktoré ja pokladám za principiálne riešenia, ktoré by mali posilniť príjmovú základňu obcí a miest v budúcnosti. A zostáva len predpokladať, že sa nám dovtedy podarí aj po vzájomnej dohode, aj s organizáciami, ktoré reprezentujú záujmy miest a obcí, dohodnúť dobré kontrolné mechanizmy, aby sme skutočne všetci my, daňoví poplatníci vedeli, že prostriedky, s ktorými bude hospodáriť buď štát, alebo mestá a obce, že sa s nimi bude hospodáriť zodpovedne a efektívne.