Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser.
(Hlasy z pléna.)
Vy ste neboli prihlásený pán poslanec. Nie. Ja som uzavrel možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Ako už povedal môj kolega pán poslanec Šepták, Slovenská národná strana víta vstup do organizácie OECD a podporuje, aby naozaj Slovensko dosiahlo tie parametre, ktoré dosiahli tieto európske, proste rozvinuté a hospodársky vyspelé krajiny, aby sme nasledovali ich cestu, aby sme dosahovali rovnaké dobré výsledky.
Avšak k tomu, čo povedal aj predrečník v rozprave pán poslanec Kozlík: Treba hodnotiť veci objektívne za celé desaťročné obdobie a najmä pozerať sa dopredu, lebo vstup do tejto organizácie nie je vlastne koniec, ale začiatok novej etapy. A mal by byť aj začiatok novej spolupráce. Ak naozaj strany budú naďalej pokračovať v politikárčení a nebudú hľadať v tých spoločných veciach možnosti potiahnuť za jeden povraz, nemôžeme mať šancu oveľa intenzívnejšie zrýchliť procesy približovania sa k vyspelým a skutočne bohatým krajinám. A myslím si, že je určitá výzva aj pred našimi hosťami a zástupcami týchto krajín, že politické strany, ktoré sú v parlamente, nájdu lepšiu cestu komunikácie a spolupráce na tých veciach, kde niet vlastne politických programových rozdielov, kde skôr len márnomyseľnosť niektorých politikov bráni skutočnej spolupráci a napredovaniu. A v tom vidím začiatok týchto procesov, a nie iba zavŕšenie určitej etapy. A prosím, aby sa kolegovia takýmto spôsobom pozreli aj na prístup do OECD.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
V prvom rade nechápem, prečo ste ma vynechali, pán predseda, pretože som bol legitímne prihlásený.
Predseda NR SR J. Migaš:
Najprv sa prihlásil pán poslanec Oberhauser, vypadla mu karta, tak som to mal zapísané. A potom znova kartu zapol a bolo to už po vás. Ja som podľa toho, ako to v poradí bolo, dával slovo, pán poslanec.
Takže nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vstup medzi najbohatšie vyspelé ekonomiky sveta predpokladá akceptovanie aj ich pravidiel rozvoja. V trhovom mechanizme ide o voľný pohyb kapitálu, o voľný pohyb tovaru a voľný pohyb pracovných síl. Ale, bohužiaľ, Slovenská republika v tomto štádiu pristupovania koná pri súčasnej koaličnej vláde presne kontraproduktívne, opačne, pretože ak si v budúcom roku vláda dáva do vienka zrušenie Štátneho fondu rozvoja bývania a Štátneho fondu cestného hospodárstva, tak sú to nepochopiteľné kroky, ktoré sú v rozpore s tým, čo predpokladá prístup do klubu najrozvinutejších štátov. Ak sa nebude rozvíjať bytová výstavba, občania ostanú uväznení v mieste, kde nemôžu získať zamestnanie. Ak sa ruší Štátny fond cestného hospodárstva, ktorý je východiskom rozvoja diaľničnej siete aj v Nemecku, aj v Rakúsku, ale aj vo Francúzsku, tak sa vraciame do parametrov socialistickej výstavby, kde sa z roka na rok handrkovalo, či sa finančné prostriedky na dostavbu diaľničnej siete dajú, alebo nedajú. To je evidentne krok dozadu, a nie krok dopredu medzi najvyspelejšie štáty Európskej únie a svetového hospodárstva, pretože bez dobudovanej perfektnej infraštruktúry my jednoducho nebudeme medzi najbohatšími štátmi zohrávať rolu partnera, ale bíreša. A myslím si, že je hlboké nepochopenie súčasnej politickej garnitúry, že ak vstupujeme medzi tieto najvyspelejšie štáty, tak musíme akceptovať aj ich parametre rozvoja. Ak akceptujeme protismerné parametre rozvoja, tak naša pozícia sa bude uberať protismerne a budeme tam plniť funkciu lokajov, nie partnerov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Zajac.
Nech sa páči.
Poslanec P. Zajac:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Kozlík, ja som naozaj rád, že ste ocenili vstup Slovenskej republiky do OECD. Dáva to istú nádej, že na rozdiel od niektorých iných vašich kolegov z HZDS by to malo nasvedčovať tomu, že predsa len ekonomické priority HZDS začínajú mať, povedal by som, takú normálnu krivku.
Jedna vec ma však naozaj mrzí a dá sa opísať jednoduchou vetou z klasického príbehu z Ezopových bájok o líške, ktorá sa načahuje za hroznom a keď to hrozno nedosiahne, tak miesto toho, aby povedala, že hrozno som nedosiahla, radšej povie, že hrozno je kyslé.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce reagovať, pán poslanec? Nie.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, po ňom pán poslanec Šebej.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení zástupcovia diplomatického zboru,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
dovoľte, aby som hodnotil túto situáciu osobne s určitými reminiscenciami a aby som zhodnotil túto situáciu ako slávnostnú a reálnu.
Chcem povedať, že si všetci asi pamätáme, že pred pádom bývalého režimu bola Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v bývalom Česko-Slovensku, v socialistickom Česko-Slovensku tabu, že keď sme o tejto organizácii počuli, tak to bolo buď s ironickým prídavkom, alebo to bolo charakterizované z hľadiska triedneho boja, alebo OECD bola kritizovaná za to, že je to protisocialistická organizácia. O podstate, zmysle a cieľoch OECD sme sa mohli dočítať len v náhodne zohnaných zdrojoch či v určitých slovníkoch znovu s triednym zameraním.
Po roku 1989 vznikla reálna situácia na to, aby sa spolupráca krajín bývalého socialistického tábora s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu reálne rozvíjala.
Od roku 1993, tiež teda po vzniku samostatnej Slovenskej republiky vstupovala Slovenská republika ako samostatný štát do zväzku s medzinárodnými organizáciami a rokovala veľmi intenzívne aj o vstupe do tejto významnej svetovej organizácie. Sám som sa zúčastnil na mnohých rokovaniach, alebo som viedol tieto rokovania s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a chcem aj pri tejto príležitosti oceniť výrazný podiel expertov OECD, ktorí pracovali v OECD alebo v jej mene pre slovenskú štátnosť, pre rozvoj ekonomiky a pre uplatňovanie sociálnej reformy.
Treba povedať, že už za predchádzajúcej vlády boli viaceré rezortné ministerstvá, ktoré mali s OECD čistý stôl a uzavreté kapitoly, a že prvým ministerstvom v tejto súvislosti už aj z historického hľadiska bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého vtedajšia ministerka pani Oľga Keltošová mala verejnú prezentáciu s významnými funkcionármi OECD 10. júla 1996. A bola vydaná prvá anglicko-francúzsko-slovenská publikácia o zamestnanosti a o sociálnej reforme. Ďalším ministerstvom, ktoré malo uzavretý čistý stôl, uzavretú kapitolu s OECD, bolo ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo pôdohospodárstva taktiež vydalo publikáciu v spolupráci s OECD.
Zo svojho postu by som chcel oceniť predovšetkým spoluprácu a podiel pri reforme zamestnanosti. S OECD sme konzultovali koncepčný a komplexný zákon o zamestnanosti, výraznú pomoc a podporu OECD. A jej experti dali prípravu zákona o štátnej službe a o verejnej službe spolu s kanadskými odborníkmi a s odborníkmi z Nemeckej spolkovej republiky.
Chcem tým povedať, že vstupom Slovenskej republiky do medzinárodnej organizácie sa nič nekončí, práve naopak, vstup má slávnostný charakter, je významnou historickou kapitolou Slovenskej republiky. Treba to jednoznačne oceniť, ale je to zároveň obrovský záväzok, pretože Slovenská republika vstupuje do významného kontrolného mechanizmu pobytu v tejto organizácii, do toho, že treba etablovať veľmi výrazné zastupiteľské inštitúcie a že je to záväzok pre všetky štátne orgány. A výhody tejto spolupráce by mal naozaj občan pocítiť.
Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť na záver svojho vystúpenia najmä ten fakt, že by bolo výborné, keby vstup do takejto významnej organizácie zmenil aj spôsob politickej klímy na Slovensku.
Chcel by som zvýrazniť aj to, že koncom septembra sme sa zúčastnili ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Na tomto Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, kde som mal česť vystúpiť práve k tomuto bodu, sa analyzoval vzťah Rady Európy a jej členských štátov k Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Do programu rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa spolupráca s OECD zaraďuje permanentne. Bol som pyšný, takisto ako boli pyšní členovia vládnej koalície, na slová generálneho tajomníka OECD pána Johnstona, ktorý hodnotil pozitívne Slovenskú republiku a mal veľmi objektívny pohľad práve na všetky vývojové tendencie, ktoré v tejto súvislosti od roku 1993 v spolupráci Slovenskej republiky, jej inštitúcií a OECD môžeme zaznamenať.
Chcel by som vysloviť presvedčenie, že aj napriek veľmi zlej hospodárskej situácii na Slovensku tento vstup pomôže Slovenskej republike. Ale pomôže aj nám, ktorí robíme politiku, aby sme naozaj prešli od polarizovanej slovenskej spoločnosti k tolerantnej spoločnosti. Aj toto je jeden podstatný záväzok, ktorý pre mňa vyplýva zo vstupu Slovenskej republiky do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Je to teda slávnostná a reálna chvíľa.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Švec, pán poslanec Dzurák. S faktickou poznámkou ako posledný prihlásený je pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcela by som takisto podporiť slová pána poslanca Tkáča v tom, že naozaj aj v uplynulom volebnom období sme urobili veľký kus práce, pokiaľ ide o náš prístupový proces, chcem však upriamiť pozornosť tejto snemovne do budúcnosti aj v mene toho, čo povedal pán poslanec Tkáč, to znamená na zlepšenie politickej klímy, na zvýšenie miery tolerancie a na taký spoločný záujem o spoločný ťah na bránku.
Chcem vás upozorniť, že naša republika bude teraz pod drobnohľadom hodnotení medzinárodných inštitúcií a najmä Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy štvrťročne. To znamená, ak sme sa stali členmi, alebo máme tú česť hovoriť o tom, že sme sa dostali medzi elitný klub, mali by sme si teraz spoločne sadnúť a povedať, ktoré sú naše priority, aby sme využili toto členstvo v tejto elitnej skupine štátov, aby sme sa pozreli na to, čo je národnoštátnym záujmom Slovenska, keď to rozmeníme na drobné aj v súvislosti s OECD. Dnes už patríme do klubu, ktorý sa naozaj označuje ako Klub bohatých. My máme ešte ďaleko od toho, ale ja si skutočne myslím, že jedným z najlepších opatrení aj pre sociálnu oblasť bol práve vstup Slovenska do OECD. Ja som optimista do budúcnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
pán minister,
pán podpredseda vlády,
skutočne, vy sa snažíte presvedčiť Slovensko a svet, že za rok aj pol ste urobili zázrak a Slovensko sa stalo členom OECD. Mám taký dojem, že žiadna z transformujúcich sa krajín taký zázrak neurobila. A v tom zozname krokov by sa človek už ani nečudoval, keby ste tam napísali cesty šoférov, prípadne sekretárok do Paríža, aby ste vyplnili čím väčšie množstvo strán, čo ste urobili.
Ale koľko rokovaní, koľko ciest do Paríža na rokovania malo napríklad naše ministerstvo, to tam vôbec neuvádzate. Za najväčší otáznik alebo za najväčšiu pauzu v príprave Slovenska do OECD považujem pôsobenie Moravčíkovej vlády. Vtedy sa skutočne neurobilo absolútne nič a od roku 1995 sme museli začínať s úplne novými krokmi. A že ministerstvo životného prostredia už začiatkom decembra 1997 obhájilo pred výborom OECD pre životné prostredie svoju pozíciu a že bolo konštatované - sú na to písomné doklady -, že Slovenská republika je schopná a ochotná plniť zásady a politiku OECD, to, samozrejme, nikde neuvediete, lebo by ste museli uznať, že aj niekto druhý sa o niečo pričinil. Takže buďte aspoň trošku objektívni.
Nakoniec aj to, že Slovenská republika sa stala členom tejto privilegovanej skupiny krajín, ešte neznamená zázrak. A my budeme musieť preukázať sami, všetci občania Slovenskej republiky, že tam patríme.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pri tejto slávnostnej chvíli by som sa chcel vrátiť k slovám pána doc. Tkáča a vyzdvihnúť diplomatickú koordináciu našich predstaviteľov vo vláde a našich predstaviteľov v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Je skutočne pravda, že koordinovaná diplomacia vlády a Národnej rady Slovenskej republiky na medzinárodných fórach priniesla svoj úspech i v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorá, ako vieme, prijala uznesenie vlani na svojom poslednom rokovaní, keď týmto uznesením podporila snahu Slovenskej republiky o prijatie do tejto prestížnej hospodárskej organizácie. Naša vďaka patrí teda predstaviteľom vlády i predstaviteľom Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som oceniť skutočne veľmi korektné vystúpenie pána Tkáča. Je pravda a myslím si, že všetci si uvedomujeme, že to nie je úspech jednej vlády. Nakoniec, aj ty si to povedal, pán predseda, vo svojom úvodnom prejave. Myslím si, že fakt na tom úsilí za tých 9 rokov sa každá vláda viac či menej podieľala a bolo by nezmyselné, doslova nezmyselné tvrdiť, že to je úspech tejto vlády, presne tak, ako je nezmyselné, keď sa tvrdí, že dnešná životná úroveň a ekonomická situácia je len dielom tejto vlády. Je to jednoducho v niečom inom. A je to od roku 1990.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Som rád, že pán poslanec Tkáč podporil myšlienku akéhosi spoločného zaangažovania sa za zlepšenie podmienok na Slovensku pri riešení hospodárskych problémov a hľadania akéhosi nového spôsobu komunikácie a politického vystupovania, vzájomných politických stretaní. Škoda, že aj koaliční poslanci sa nehlásia k takémuto niečomu. Myslím si, že pán Dzurák ocenil, a som rád, že aspoň jeden v tomto smere vystúpil, že treba veci posudzovať komplexne. Za Slovenskú národnú stranu môžem jednoznačne povedať, že také problémy ako nezamestnanosť, odstránenie byrokratických prekážok vstupu investícií na Slovensko, vytvorenie lepších podmienok na podnikanie a všestranný hospodársky rozvoj, to sú témy, kde by sme mohli nájsť mnohé styčné body vzájomnej dohody, ako pomôcť urýchliť tieto procesy, aby sa na Slovensku jednoducho to približovanie sa k hospodársky vyspelým krajinám mohlo diať rýchlejšie a dynamickejšie. V tomto smere aj dnešný deň by mal byť akousi novou príležitosťou hľadania týchto styčných bodov a odstránenia nevraživosti a politickej neznášanlivosti v práci našich politických strán v parlamente. A budem veľmi rád, ak sa to práve v tento deň podarí a stane sa to skutočne slávnosťou vhodnou toľkejto príležitosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Vážený pán predseda,
pán podpredseda vlády,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
neprišiel som sem vystúpiť polemicky s predchádzajúcou rozpravou, ale pocítil som potrebu povedať čosi iné. Do takej organizácie, ako je OECD, ale platí to aj pre iné inštitúcie, akou je aj NATO alebo Európska únia, do takej organizácie sa krajina dostáva predovšetkým zo svojho vnútra, predovšetkým v tej krajine sa musia splniť určité kritériá a jej politický a ekonomický život musí nadobudnúť určitú podobu a až to ju kvalifikuje na členstvo.
Napriek tomu je však skutočnosť taká, že príbeh nášho vstupu do OECD je pomerne dlhým príbehom. Začal sa prihláškou v roku 1994 a vyvrcholil v tomto roku. Ten príbeh mal rôzne etapy, mal rôzne úskalia a na tomto mieste si myslím, že je spravodlivé povedať, že aj k jeho koncu, teda počas tohto kalendárneho roku sa vyskytli určité prekážky, na prekonanie ktorých bolo treba určitú kvalifikáciu a úsilie.
Preto by som sa rád z tohto miesta v mene nás všetkých poďakoval napríklad členom diplomatického zboru, ktorí sedia na balkóne, ale aj tým, ktorí tam nesedia, veľvyslancom členských krajín OECD, ktorí nám pomohli celkom podstatne v kritických okamihoch presadzovať vo svojich vládach náš záujem a presadzovať vo svojich vládach názor, že Slovensko do OECD patrí.
OECD pristupovalo k nášmu členstvu omnoho opatrnejšie, ako to bolo pri prijímaní predchádzajúcich členov, pretože, už to tu bolo spomenuté, niektorí noví členovia OECD prežili tesne po svojom vstupe určitú krízu.
Preto by som sa chcel poďakovať aj na našej strane, na strane Slovenskej republiky tým, ktorí svojím diplomatickým umom nakoniec tie prekážky prekonali, predovšetkým teda členom vlády, podpredsedovi vlády pre ekonomiku, ministrovi zahraničných vecí, ministerke financií, ktorí rokovali a rokovali dlhé hodiny a týždne a mesiace.
A treba ešte spomenúť ďalších ľudí, bez úsilia ktorých jednoducho by sa naše členstvo v OECD napriek tomu, že som hlboko presvedčený, že naša krajina vnútorne svoju kvalifikáciu dosiahla, možno nebolo uskutočnilo. Predovšetkým je tu hlavný vyjednávač v tejto úlohe pán Jursa z ministerstva zahraničných vecí, sú tu ďalší ľudia z Task Force, ktorí prekonávali prekážku, ktorá sa objavila vo Washingtone vzhľadom na určitú rezervovanosť postoja Ministerstva financií Spojených štátov, a nakoniec, ktorí prekonali aj prekážku, ktorá sa objavila v záverečnom kole rokovaní priamo v Paríži, kde s určitou požiadavkou vyšla práve Európska únia a špeciálne Francúzsko.
Domnievam sa, že v tomto slávnostnom okamihu je potrebné povedať i toto: Bez úsilia všetkých vymenovaných by sa tento slávnostný okamih nemohol uskutočniť. A opätovne opakujem: Vyslovujem im všetkým poďakovanie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šebeja - ako prvý pán poslanec Delinga a posledný pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
K tomu, čo povedal predseda výboru pán Šebej, chcem dodať nejakú otázku, či teda tú slávnostnú chvíľu nemohla dnes využiť táto vláda na účasť v parlamente v hojnejšom počte, pretože nikto z nás nepochybuje, že to tu nebude odsúhlasené a že nebudeme za to hlasovať, a teda či už tá slávnosť - a nechcem to teda ironizovať - nie je až tak prepuknutá vo vláde, že má vláda voľno. Ale ja si myslím, že poďakovanie je veľmi dôležitá vec, ďalej si myslím, že to, čo je najdôležitejšie, je, že treba vyzvať v tejto chvíli všetkých tých, ktorí majú naplniť literu tejto dohody a zabezpečiť ten blahobyt, ktorý by nám vlastne mal plynúť z tohto vstupu, aby tak konali v tom ďalšom období. A myslím si, že potom by sme im mali poďakovať, až sa tí občania budú mať lepšie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Škoda, že s večnými slovami pána Šebeja nekorešponduje materiál, ktorý tu máme predložený, a to materiál o chronológii našej cesty do OECD. Čo sa tam uvádza? Rok 1994: "Slovenská republika podáva prihlášku za člena OECD a Rada OECD schvaľuje začatie rokovaní so Slovenskou republikou." To je všetko. Február rok 1995: "Začínajú sa previerky, ktoré sú súčasťou predvstupového procesu." To je všetko. Rok 1996: "Vtedajší generálny tajomník na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky a úvodná previerka vo výboroch OECD." Opäť to je všetko. A potom dlhé vákuum. Až 30. október 1998: "Nástup vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998." A za tým nasledujú tri husté strany popísané, kto sa s kým stretol a kto komu napísal list.
Takže domnievam sa, priatelia, že toto nie je obraz tolerancie, ale to je obraz intolerancie. Ak sa má takýmto spôsobom ďalej spolupracovať pri napĺňaní našej spoločnej cesty tohto štátu, nie je to dobrá vízia, je to vízia privatizácie určitou úzkou skupinou.
A ešte k tej poznámke o prelamovaní rezervovanosti: Nuž rezervovanosť USA bola prelomená odovzdaním VSŽ do týchto rúk a rezervovanosť Nemecka odovzdaním Slovenských telekomunikácií do týchto rúk. Aj toto si povedzme celkom otvorene a na rovinu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
myslím si, že tie predchádzajúce vystúpenia na rozdiel od pána Šebeja boli aspoň také zdvorilejšie voči snahám predchádzajúcich vlád. Pán Šebej hovoril o tom, že iba táto vláda bola kvalifikovaná a vynaložila dostatočné úsilie na to, aby sme boli do OECD prijatí. On ako hlavný integrátor, - neviem, kde túto kvalifikáciu nadobudol -, by mal vedieť, že aj predchádzajúce vlády boli dostatočne kvalifikované, možno ešte kvalifikovanejšie ako táto. Ale, pán Šebej, problém bol práve v tom, čo hovoril pán Hofbauer. Problém bol v tom, že zo strany tých silnejších a tých, ktorí už sú v OECD, boli požiadavky, ktoré pre tento národ a jeho vlády neboli jednoducho až také splniteľné. Vaša vláda vznikla z požiadavky práve týchto mocností. Ony si ju presadili. Bolo celkom logické, že vy jediní ste im boli ochotní ustúpiť v tej požiadavke, ako bola napríklad privatizácia Východoslovenských železiarní za smiešnu cenu 60 mil. dolárov. Za toľko kúpil Real Madrid od Barcelony Louisa Figa. Vy ste im ustúpili aj v ďalších požiadavkách privatizácie strategických podnikov. S tým cieľom sem chodia aj vyššie pomazané hlavy, napríklad pri poslednej návšteve kancelára Nemeckej spolkovej republiky. A je celkom logické, že vyhoveli až vašej vláde, lebo dosiahli to, čo potrebovali. Je len otázne, či tá cena, ktorú sme museli zaplatiť za tento vstup, bude adekvátna výhodám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Úmyselne som sa prihlásil s faktickou poznámkou ako posledný, pretože ozaj som čakal vo vystúpeniach predstaviteľov súčasnej koalície, či sa aspoň zmienkou spomenie aj predošlá vláda a predošlá politická sila, ktorá organizovala hospodárstvo a sociálny život na Slovensku. Nikto neodškriepi, že to, čo povedal pán podpredseda vlády vo svojom vystúpení, je fakt, len si pomýlil termín, keď hovoril, že sme pripravili dobré podmienky na dynamický nástup hospodárstva. Ten dynamický nástup hospodárstva, pán podpredseda vlády, bol od začiatku roku 1993 a pokračoval v roku 1994, keď nás to práve oprávňovalo podať prihlášku za člena OECD.
A môžem vám povedať, že aj ja som rokoval s veľa predstaviteľmi a ocenili silu ekonomiky, ktorá rástla na Slovensku, ale výhrady, pre ktoré sme neboli prijatí, o ktorých sa prestalo rokovať v roku 1998, boli trošku iné, netýkali sa hospodárstva.
Chcel som to len preto povedať, že úspechy, ktoré ste dosiahli v ekonomike, ktoré sú rozhodujúce pri prijímaní do tohto spoločenstva, boli ozaj po dynamickom nástupe hospodárstva, ale už roky pred vami, pretože bez toho by skutočne OECD nebolo rokovalo ani s nami, ani s vami. A bolo tu už povedané, že za rok a niekoľko mesiacov urobiť zo slovenskej ekonomiky takú silnú ekonomiku, že vás hneď zoberie niekto do takéhoto spoločenstva, určite by nebolo reálne, ak by sme to neboli pripravili my.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Predovšetkým chcem povedať, že moje poďakovanie bolo adresované aktérom tohto procesu v jeho poslednej fáze, lebo túto časť príbehu poznám. Nechcel som zľahčovať zásluhy nikoho, kto sa o to pričinil predtým. To po prvé.
Po druhé, názor pána poslanca Hofbauera, že Spojené štáty zmenili svoj názor na naše členstvo v OECD kvôli kapitálovému vstupu U. S. Steel do VSŽ, je paranoidný a nezaslúži si komentár, rovnako ako názor, že takýmto spôsobom zmenilo svoj postoj Nemecko. To je jednoducho nezmysel a bolo by to dobré povedať slovenskej verejnosti. Je to hlboké podceňovanie vlád oboch štátov aj samotnej organizácie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko podpredseda vlády?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
najskôr chcem poďakovať všetkým poslancom zo všetkých politických strán zastúpených v parlamente za vyjadrenú podporu vstupu Slovenska do OECD.
Mohol by som reagovať na tú diskusiu, na tie tvrdenia najmä pána poslanca Kozlíka, ktoré nie je problém vyvrátiť, pretože sa nezakladajú na pravde, ale nepovažujem takýto spôsob diskusie za náležitý v tejto významnej a slávnostnej chvíli.
Takže dovoľte, aby som k tomu povedal len tri fakty a skutočnosti, ktoré sú faktmi a skutočnosťami bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie.
Prvý fakt a prvá skutočnosť, ktorá sa týka procesu vstupu Slovenska do OECD, je tá, že Slovensko podalo prihlášku zhruba v tom istom období ako Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Tieto krajiny zároveň vstúpili do OECD v rokoch 1995 a 1996. Takže pre tieto krajiny postačovalo obdobie zhruba dvoch, dokonca aj menej rokov na úspešné uzavretie tohto vstupu. Naproti tomu Slovensko napriek tomu, že podalo prihlášku v rovnakom čase, vstupuje do OECD až dnes, a to najmä preto, že najmä po rokoch 1996 a 1997 sa tento proces takmer zastavil po neúspešnom obhajovaní pozície v dvoch kľúčových výboroch - CIME, CMIT.
Ďalším faktom je, že Slovensko dnes vstupuje do OECD dobre pripravené, dokonca lepšie pripravené, ako vstupovali ostatné okolité krajiny. To nie je môj názor, to je názor generálneho tajomníka Johnstona, ktorý pri podpisovaní dohovoru o pristúpení Slovenska dňa 28. septembra vo svojom prejave povedal, že Slovensko vstupuje do OECD s najmenším počtom výhrad a výnimiek zo strany OECD oproti všetkým krajinám, ktoré vstupovali do OECD v deväťdesiatych rokoch. Toto je jasný dôkaz dobrej pripravenosti a akceptovania dnešnej situácie, dnešnej ekonomickej politiky zo strany OECD a členských krajín OECD. Je to dané aj tým, že my sme vstupovali naozaj v náročnejších podmienkach, pretože práve z toho dôvodu, že keď niektoré krajiny vstúpili do OECD, konkrétne Mexiko a Južná Kórea, následne v nich došlo k finančným krízam, tak práve na základe toho sa požiadavky a kritériá zo strany OECD výrazne jednoznačne sprísnili.
Ďalším faktom je, že my zrejme nebudeme rovnako posudzovať dnešný stav ekonomiky s pánom Kozlíkom a možno s ďalšími poslancami za HZDS. Ale skúsme sa teda obrátiť na názor tej inštitúcie, do ktorej vstupujeme, alebo na názor iných inštitúcií, do ktorých chceme vstúpiť a do ktorých - ako aj opozičné strany tvrdia - vstúpiť potrebujeme. A tu treba jasne povedať, že názor OECD, Sekretariátu OECD, ako aj názor Európskej komisie, aj názor iných medzinárodných inštitúcií je taký, že slovenská ekonomika stála na konci roku 1998 na pokraji vážnej finančnej krízy. Zároveň názor týchto inštitúcií je, že za dva roky tejto vlády sa podarilo situáciu stabilizovať a darí sa vytvárať predpoklady na to, aby na Slovensku mohol byť dlhodobý udržateľný ekonomický rast, teda nie taký, aký tu bol v rokoch 1995 - 1998.
Na záver tu chcem povedať poslednú poznámku, že ja som nikdy nespochybňoval a aj vo svojom vystúpení som uviedol, že niektoré pozície boli uzavreté už v rokoch 1996 a 1997. Konkrétne to, čo spomínal pán poslanec Tkáč, je naozaj pravda. Čiže zároveň nikto netvrdil, ani nebude tvrdiť, ani by nemohol tvrdiť, že nič nebolo urobené. Zároveň je pravda, že keďže sa potom to obdobie natiahlo, museli sme znovu aj tie pozície, ktoré boli už uzavreté v rokoch 1996 a 1997, znovu obhajovať a otvárať jednoducho preto, že odvtedy uplynulo veľmi-veľmi dlhé obdobie.
Takže dovoľte mi na záver ešte raz poďakovať všetkým politickým stranám, všetkým poslancom za vyjadrenú podporu nášho vstupu do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a poďakovať zároveň aj všetkým členským krajinám OECD, ich predstaviteľom na Slovensku, ktorí najmä v tých posledných týždňoch a mesiacoch tých hektických rokovaní boli veľmi nápomocní tomuto procesu, a zároveň všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na vstupe Slovenska do OECD bez ohľadu na to, v ktorej vláde sedeli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Aj vzhľadom na to, že som bol požiadaný, aby som sa nevyjadril k tej zaujímavej a poučnej rozprave, ktorá sa viedla iba tým smerom, že koho je to výsledok, že dnes oslavujeme, nech je to výsledkom nás všetkých, občanov Slovenskej republiky. A ten výsledok nech sa preukáže potom v tých nasledujúcich rokoch a v nasledujúcom období, že sa nám bude žiť lepšie a pohodlnejšie.
Vážený pán predsedajúci a pán predseda,
vychádzajúc z toho, že rokujeme o tomto návrhu v druhom a v treťom čítaní, navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (tlač 781):
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj."
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu, tak ako ho predniesol spoločný spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto. (Potlesk.)
Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním
o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o výsadách a imunitách udelených OECD.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 780. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 780a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ctení hostia,
zapojením Slovenskej republiky ako členskej krajiny OECD do aktivít tejto organizácie sa otvárajú široké možnosti vzájomnej výmeny skúseností, ale aj účasti na aktivitách tejto prestížnej organizácie, o ktorej sa populárne niekedy hovorí ako o Klube bohatých. Chcel by som tento názor modifikovať poznámkou, že je to zoskupenie krajín, ktoré sa usilujú zabezpečiť blahobyt pre svojich občanov, mať prosperujúcu ekonomiku, dosiahnuť stav trvalo udržateľného rozvoja a optimalizovať svoju hospodársku politiku na účely dosiahnuť tieto ciele.
Zároveň s prijatím členstva v tejto prestížnej organizácii sa otvára cesta priamej vzájomnej komunikácie medzi Slovenskou republikou a OECD a Slovenská republika bude môcť čerpať priamo odborné znalosti z riadenia trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky, ktoré táto organizácia podporuje medzi inými svojimi cieľmi na základe článku 1 dohovoru podpísaného v Paríži 14. decembra 1960, ktorý nadobudol účinnosť 30. septembra 1961.
Výmena návštev odborníkov Slovenskej republiky v OECD a naopak, organizácií na Slovensku vyžaduje, aby predstavitelia a pracovníci a odborníci OECD, ako aj zástupcovia členských a nečlenských krajín OECD, ktorí plnia jej poslanie na území Slovenskej republiky, požívali bežné diplomatické výsady a imunity v zmysle medzinárodných zvyklostí.
Celková koncepcia priznávania výsad a imunít tejto organizácie pritom vychádza z obsahu Dohovoru o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií schválených Valným zhromaždením OECD 21. novembra 1947 a Doplnkového protokolu číslo 1 k Dohovoru pre európsku ekonomickú spoluprácu o právnej spôsobilosti, výsadách, imunitách organizácie a pre Slovensko nepredstavuje nejakú osobitnú výnimku z doterajšej praxe.
OECD už v uplynulých rokoch uzatvorila podobné zmluvy s ostatnými krajinami programu spolupráce Partneri v transformácii, ktoré boli prijaté v rokoch 1995 a 1996, teda s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. A navyše má tieto zmluvy aj s Ruskou federáciou a Slovinskom. Prirodzene, všetky členské krajiny OECD tieto zmluvy podpísali a ratifikovali.
Dovolil by som si pri tejto príležitosti dnes a z tohto miesta tiež pripomenúť aj spoločnú deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky z júna tohto roku, keď všetky politické strany zastúpené v Národnej rade vyjadrili podporu nášmu pristúpeniu do OECD. Členskými štátmi organizácie to bolo považované za pozitívny signál.
Dnes tu už odznelo mnoho slov vďaky. Myslím si, že je to namieste. Kvôli férovosti, objektívnosti a úplnej pravde by som chcel pripomenúť, alebo patrí sa pripomenúť aj aktivity, pozitívne aktivity prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera, ktorý svojimi kontaktmi a tým, že sa obrátil na svojich partnerov v členských štátoch OECD a v ďalších krajinách, takisto prispel k tomu, že sa Rada OECD rozhodla o prizvaní Slovenska.
Z toho všetkého, čo som povedal, vyplýva, že vzájomná výmena expertov a informácií medzi OECD a Slovenskom bude na prospech Slovenskej republike, a preto odporúčam vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o výsadách a imunitách udelených OECD. Túto zmluvu podpísal 12. mája 1995 vtedajší minister zahraničných vecí pán Juraj Schenk.
Ďakujem pekne.