Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, takže vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch uznesení k týmto trom bodom.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Medzinárodného dohovoru o potláčaní bombového terorizmu (tlač 748).
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Medzinárodného dohovoru o potláčaní bombového terorizmu:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Medzinárodného dohovoru o potláčaní bombového terorizmu."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, hlasujeme o tomto návrhu. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, teraz budeme hlasovať o tlači 746.
Poslanec P. Bohunický:
Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca 1988:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca 1988."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.
Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tretiemu bodu.
Poslanec P. Bohunický:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rímskeho protokolu z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine z 10. marca 1988:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Rímskeho protokolu z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine z 10. marca 1988."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj toto uznesenie sme schválili.
Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi.
Zároveň odovzdávam vedenie schôdze predsedovi Národnej rady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážená Národná rada,
vážené poslankyne a poslanci,
členovia vlády a hostia,
pristúpime k významnému, historicky dôležitému okamihu našej krajiny, a to k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Dovoľte mi na našom rokovaní privítať zástupcov hospodárskeho a priemyselného výboru OECD - BIAC-u - pána Baťu, pána Wortha a ďalších predstaviteľov, ktorí sedia na balkóne ako naši hostia. (Potlesk.)
Návrh vlády ste dostali ako tlač 781. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 781a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Dovoľte mi požiadať podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby návrh vlády odôvodnil.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vaše excelencie, veľvyslanci členských krajín OECD,
vážení hostia,
dámy a páni,
je pre mňa veľkou cťou predstúpiť dnes pred vás a v mene vlády Slovenskej republiky v zmysle článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky odôvodniť v Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na prístup Slovenskej republiky k Dohovoru o Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
Naposledy pred viac ako 7 rokmi v júni 1993 schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky vo svojom 1. volebnom období vládny návrh na vstup Slovenska do 1. významnej medzivládnej organizácie integračného charakteru - Rady Európy. Som veľmi rád, že koaličná vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb pred dvoma rokmi, plní svoj daný sľub a môže dnes predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na prístup Slovenska do ďalšieho významného integračného zoskupenia - Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj so sídlom v Paríži.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
symbolicky presne dva roky po parlamentných voľbách podpísalo Slovensko 28. septembra tohto roka v Paríži dohodu o pozvaní Slovenskej republiky na prístup k Dohovoru o OECD.
Dohoda o pozvaní Slovenskej republiky na prístup k Dohovoru o OECD predstavuje charakterom prijímaných záväzkov vládnu dohodu. Na jej uzavretie bol potrebný súhlas vlády. Skladá sa zo schválenej pozície vlády Slovenskej republiky k platným normám OECD prijatej na zasadnutí vlády 30. augusta 2000 a z rozhodnutia Rady OECD o pozvaní Slovenskej republiky za člena organizácie, ktoré prijali členské krajiny OECD dňa 28. júla 2000. Uzavrela sa tak viac ako 6-ročná pomerne zdĺhavá etapa prístupového procesu Slovenska do tejto organizácie od podania prihlášky vo februári 1994.
Na dosiahnutie členstva vo významnej medzivládnej organizácii si muselo Slovensko a jeho občania počkať dlhšie, ako sa všeobecne očakávalo. Naše susedné krajiny - Česko, Maďarsko a Poľsko -, ktoré v polovici deväťdesiatych rokov rovnako prechádzali fázou transformácie svojich hospodárskych systémov na trhové ekonomiky, tento cieľ dosiahli oveľa skôr, ako sa to podarilo nám. Po intenzívnej práci a príprave v priebehu posledných dvoch rokov sa nakoniec podarilo aj Slovenskej republike proces urýchliť a dotiahnuť ho do úspešného konca.
Treba osobitne pripomenúť a zdôrazniť, že Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj je medzivládnou organizáciou združujúcou nielen hospodársky najvyspelejšie štáty sveta, ale je v prvom rade zoskupením, ktoré viažu spoločné hodnoty a ciele.
Ciele a úlohy organizácie sú vyjadrené v Dohovore o OECD, ktorý bol prijatý zakladajúcimi členskými krajinami 14. decembra 1960. Vstup Dohovoru o OECD do platnosti v roku 1961 pretransformoval na nové úlohy predchodkyňu OECD - Organizáciu pre európsku hospodársku spoluprácu. Tá bola založená dohovorom zo 16. apríla 1948 ako odpoveď na potreby efektívnej distribúcie tzv. Marshallovho plánu hospodárskej pomoci v povojnovej obnove západnej Európy. Pri pretransformovaní organizácie sa k európskym demokraciám vtedy pripojili prvé dve zámorské krajiny - Kanada a Spojené štáty americké. Neskôr sa globálny charakter organizácie potvrdil jej rozšírením o Austráliu, Nový Zéland a Japonsko.
Bolo prirodzené a od hospodársky najvyspelejších krajín sveta nanajvýš zodpovedné, že po historických zmenách na politickej mape Európy berúc do úvahy nastupujúce procesy globalizácie svetového hospodárstva a regionálnej integrácie sa organizácia otvorila novým členom. Rozširovanie predchádzajúceho zoskupenia 24 najvyspelejších krajín sveta, ktoré bolo dlhé roky nazývané aj Klubom bohatých, sa začalo pozvaním Mexika za člena v roku 1994. V rokoch 1995 a 1996 nasledovali naše susedné krajiny - Česko, Maďarsko a Poľsko - a tiež Južná Kórea. Obdobie otvorených dverí sa zrejme na dlhší čas uzatvára práve v týchto dňoch, keď do organizácie vstupuje Slovensko ako 30. členská krajina Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnešný deň, keď Národná rada Slovenskej republiky rokuje o prístupe Slovenska k Dohovoru o OECD, je pre celé Slovensko a jeho niekoľko povojnových generácií aj dňom veľkého zadosťučinenia za prežitú éru v období komunistického režimu, keď sa občania Slovenska, ale aj iných krajín proti svojej vôli ocitli vo sfére vplyvu vtedajšieho sovietskeho režimu.
Dnešným dňom aj slovenský parlament po Česku, Maďarsku a Poľsku symbolicky anuluje rozhodnutie Stalina z roku 1947, ktorým bývalému Česko-Slovensku a ostatným krajinám sovietskeho bloku uprel prijať povojnovú hospodársku pomoc Spojených štátov amerických, ktorá doviedla národy západnej Európy k nebývalej stabilite, bezpečnosti a prosperite.
Naše členstvo v OECD by nebolo možné bez veľkých historických zmien spred 11 rokov, ktoré predznačili obrovské zmeny v Európe.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pozvanie Slovenska za člena OECD prišlo na základe posúdenia pripravenosti Slovenskej republiky prevziať povinnosti a záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii.
Dôležitou súčasťou prístupového procesu bolo posudzovanie pripravenosti Slovenska - požadovanej od člena organizácie - prevziať záväzky v oblasti medzinárodných investícií a úrovne voľného pohybu kapitálu a služieb. Dohodnutou súčasťou prístupovej procedúry boli aj previerky súladu našich politík v daňovej oblasti. V oblasti životného prostredia bol dôraz kladený najmä na regulačný rámec v oblasti chemických látok a úroveň riadenia odpadového hospodárstva. K previerkam na úrovni pracovných orgánov sa pridružila aj oblasť obchodnej politiky z pohľadu úrovne zapojenia Slovenska do multilaterálneho obchodného systému Svetovej obchodnej organizácie. Hoci boli viaceré tieto previerky absolvované už v priebehu rokov 1995 - 1998, vzhľadom na značný časový odstup od obnovenia rokovaní po nástupe novej vlády do úradu ich bolo potrebné v 1. polroku 2000 aktualizovať a opakovane obhajovať.
Získanie členstva v OECD znamená naplnenie jednej z hlavných priorít vládneho programu. Začlenenie Slovenskej republiky do zoskupenia hospodársky najvyspelejších krajín sveta je osobitne v tomto období potvrdením správnosti vládnej hospodárskej politiky. Sme v období, keď završujeme dvojročnú náročnú etapu dôslednej makroekonomickej stabilizácie a pripravili sme dobré podmienky na dynamické nastúpenie štrukturálnych zmien v slovenskej ekonomike.
Vstup Slovenska do OECD sa pozitívne prejaví v hospodárskom živote krajiny. V ére globalizácie svetovej ekonomiky a čoraz väčšej vzájomnej závislosti národných ekonomík získava Slovensko významný kredit bezpečnej krajiny pre zahraničné investície, bez ktorých by nebolo možné uskutočniť významné štrukturálne zmeny slovenskej ekonomiky a modernizácie našej krajiny. Je to súčasne potvrdenie, že na Slovensku je dostatočne liberalizované hospodárske prostredie s minimálnymi obmedzeniami v devízovej kontrole a v odvetvových hospodárstvach ako efektívny nástroj na investovanie a umiestňovanie kapitálu, ktorý je hybným motorom nástupu hospodárskeho rastu.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
integračné ciele majú zakotvené vo svojich programoch prakticky všetky parlamentné politické strany. Obraciam sa preto na vás s plnou dôverou vo vyjadrenie podpory predloženého vládneho návrhu, ktorý som odôvodnil.
Oficiálne sa Slovensko stane v poradí 30. členskou krajinou Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj po naplnení všetkých vnútroštátnych schvaľovacích postupov vyžadovaných v takomto prípade Ústavou Slovenskej republiky, a to dňom odovzdania ratifikačnej listiny o prístupe k Dohovoru o OECD. Jej uloženie u depozitára zmluvy vlády Francúzskej republiky sa uskutoční po podpise ratifikačnej listiny prezidentom republiky v najbližších týždňoch, pravdepodobne najneskôr do polovice mesiaca decembra tohto roka.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s postúpením návrhu na prístup Slovenskej republiky k Dohovoru o Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj do druhého a tretieho čítania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu výborov, predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na prístup k tomuto dohovoru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom spoločnej správy výborov k prerokovanému materiálu.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (tlač 781) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 820 z 10. októbra 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň k uvedenému dohovoru ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí ešte 24. októbra 2000. Uznesením číslo 514 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vysloviť súhlas.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí 18. októbra 2000. Uznesením číslo 104 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vysloviť súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie nepredložil v stanovenom termíne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie k predloženému návrhu na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 521 z 24. októbra 2000 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy o ňom.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. O tomto návrhu uznesenia budeme hlasovať potom po rozprave v treťom čítaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som a žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani žiaden poslanec. Ústne sa prihlásili pán poslanec Kozlík, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť...
(Hlasy z pléna.)
Faktická poznámka k vystúpeniu potom musí byť v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec.
Zapnite pána poslanca Gašparoviča.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, ja má otázku preto, lebo pán predkladateľ hovoril o prvom čítaní a rokovací poriadok v § 88 hovorí: "O medzinárodných zmluvách sa hneď rokuje v druhom, treťom čítaní." Preto sa pýtam, čo teraz vlastne je, tak potom druhé čítanie, lebo ste hovorili o prvom čítaní a tu prvé čítanie nie je.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič, máte pravdu, to upresnenie je také, ako ste povedali. Hneď pristúpime k druhému a potom k tretiemu čítaniu. Prvé čítanie o tomto bode, to nie je v súlade s rokovacím poriadkom.
Čiže hlásia sa do rozpravy pán poslanec Kozlík, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Šebej. Podľa § 28 rokovacieho poriadku sa do rozpravy hlásim aj ja. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako prvý v rozprave vystúpi pán predseda Národnej rady. Samozrejme, podľa § 28 máte na to právo.
Nech sa páči.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne a páni poslanci,
členovia vlády Slovenskej republiky,
dámy a páni,
sme svedkami i aktérmi vzácneho a v histórii našej krajiny nesporne veľmi dôležitého okamihu. Zákonodarný zbor Slovenskej republiky posúdi návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prístup k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a nadväzne nato aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o výsadách a imunitách udelených OECD.
Vážené dámy,
vážení páni,
o tom, že vysloví súhlas, iste nikto z nás nepochybuje. Veď ide o splnenie jednej zo základných zahraničnopolitických priorít obsiahnutých v programových vyhláseniach všetkých vlád počas existencie samostatnej Slovenskej republiky, tak ako sme to deklarovali vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do OECD, ktoré sme schválili 21. júna tohto roku. Vyslali sme tým jasný signál o odhodlaní Národnej rady ako najvyššieho zastupiteľského, zákonodarného zboru o tom, že Slovenská republika je pripravená napĺňať integračné ambície Slovenska, pokračovať v budovaní demokratického štátu, v hospodárskych a sociálnych reformách. Súčasne sme vyslovili nádej, že dlhodobé reformné aktivity Slovenskej republiky budú ocenené aj prijatím do OECD.
Ratifikácia protokolu Národnou radou je vyjadrením postoja zástupcov koaličných strán i opozície. Môžem zodpovedne povedať, že Národná rada Slovenskej republiky, vy, panie poslankyne a páni poslanci, ste aj cestou úmorných a často nočných rokovaní výrazne prispeli k nášmu vstupu do OECD. Chcem vám za to úprimne poďakovať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi aj vo vašom mene vysloviť presvedčenie, že správne načasovaným uvedeným vyhlásením sme významnou mierou prispeli k tomu, že Rada OECD napokon 28. júla tohto roku rozhodla prijať Slovenskú republiku ako svojho 30. člena a že práve vo štvrtok pred štyrmi týždňami 28. septembra mohol minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan podpísať s generálnym tajomníkom OECD Donaldom Johnstonom dohodu o našom vstupe do tejto prestížnej organizácie. Stalo sa tak takmer na deň presne po ostatných parlamentných voľbách o dva roky, v priebehu ktorých bolo potrebné vyvinúť maximálne úsilie na odstránenie všetkých prekážok, ktoré bránili tomu, aby sme sa mohli zaradiť do rodiny najvyspelejších ekonomík sveta. Povedané slovami Donalda Johnstona, vstupom Slovenska do OECD sa zavŕšil historický medzník, ktorý súčasne znamená koniec rozširovania OECD v strednej Európe.
Dodajme len, že tento historický moment uzatvára deväť-ročný proces transformácie hospodárstva Slovenskej republiky, že je kľúčovým impulzom pokračujúceho procesu integrácie do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Vážený poslanecký zbor,
vážení členovia vlády,
milí hostia,
dovoľte mi pri tejto príležitosti ešte raz úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento strategický, medzinárodný úspech Slovenskej republiky. Vstup do OECD je významným politickým ocenením. Ten nám poskytuje možnosť rovnocenne sa podieľať na rozhodovaní za jedným stolom s kľúčovými hráčmi svetovej ekonomiky.
Ja osobne s naším pôsobením v OECD okrem iného spájam i nádej na väčší prílev zahraničných investícií tak potrebných na oživenie slovenskej ekonomiky a najmä na jej ďalšie ozdravenie a vytváranie nových pracovných príležitostí.
Vážené dámy,
vážení páni,
čaká nás však ešte veľa práce. Nepochybne máme právo na eufóriu, prejavy radosti z tohto úspechu, ale ten nás všetkých bez ohľadu na post, ktorý zastávame, predovšetkým zaväzuje, zaväzuje k tomu, aby sme dotiahli zostávajúce rozvojové reformné zmeny, vytvorili na ich urýchlenie a stabilizáciu kvalitné legislatívne zázemie. Pre Slovenskú republiku sa vytvára možnosť rovnocenne sa podieľať na rozhodovaní o smeroch rozvoja svetovej ekonomiky v spoločnosti najvyspelejších krajín. Musíme obstáť v tejto silnej konkurencii a využiť výhody, ktoré sa nám ponúkajú, ale priniesť aj svoj pozitívny vklad do rodiny ekonomicky najvyspelejších krajín sveta.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi predsedovi Národnej rady.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, uzavrieme tento bod a bude obedňajšia prestávka s čašou vína.
Takže nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
tešíme sa pristúpeniu k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. To by som principiálne deklaroval za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Treba na druhej strane povedať, že tento prístupový proces treba chápať ako kontinuálny proces. Nie je to vec, ktorú by si mohla prisvojiť jedna vláda, je to proces, na ktorom pracovalo viacero vlád od roku 1994, od toho februára, keď vtedajšia Mečiarova vláda dala pozvánku na vstup do OECD a podobne, teda v období od roku 1994 sa svojou činnosťou na tomto prístupovom procese podieľali viaceré vlády.
Treba povedať, že v rokoch 1995 až 1998 len v oblasti legislatívnoprávnych záležitostí bolo vykonaných zhruba 80 % práce na tomto prístupovom procese. Treba, samozrejme, oceniť to, že súčasná vláda dotiahla tento proces a že Slovensko završuje tento prístupový proces.
Pokiaľ sa týka tých hodnotení, ktoré už zazneli, myslím si, že za rámec - ospevovanie určitého stavu slovenskej ekonomiky, sociálnych vzťahov a vôbec stavu spoločnosti -, rád by som uviedol na pravú mieru niektoré konštatovania. Predovšetkým treba povedať, že súčasný stav, v ktorom sa Slovenská republika nachádza, charakterizujú niektoré makroekonomické údaje, ktoré zďaleka nie sú také dobré, ako hovorí pán Mikuláš Dzurinda a niektorí ďalší členovia vlády.
Stačí spomenúť umelo zakrývanú 20-percentnú mieru nezamestnanosti, ktorá predstavuje hlbokú nerovnováhu, veľmi hlbokú makroekonomickú nerovnováhu v rámci Slovenskej republiky. Je veľmi ľahké stratiť jedno pracovné miesto a je desaťkrát ťažšie takéto nové pracovné miesto vytvoriť.
Pokiaľ sa týka deficitov verejných financií, tak ak za roky 1995 - 1998 úhrnný deficit verejných financií predstavoval okolo 56 mld. Sk, len za roky 1999 - 2000 úhrnný schodok verejných financií bude vyšší ako za tie 4 roky predchádzajúcej vlády, zhruba 60 mld. Sk. A v roku 2001 v rozpočte, ktorý tu budeme posudzovať a schvaľovať, v prípade započítania aj zdrojov na rozvoj verejnej infraštruktúry a úhrady ozdravovania bánk môžeme byť svedkami deficitu vyše 50 mld. Sk a deficitu verejných rozpočtov 6 % hrubého domáceho produktu, čo, vážená Národná rada, historicky nemá obdobu a naznačuje, kam vláda svojou chaotickou a nekoncepčnou politikou doviedla nielen rozpočtové hospodárenie, ale aj situáciu v Slovenskej republike.
Zazneli tu slová o možnom väčšom príleve zahraničných investícií. Čoho sme svedkami, vážená Národná rada? Za prvý polrok 2000 nieže prišlo na Slovensko viac kapitálu, ale naopak, odlev investícií bol vyšší ako prílev investícií na Slovensko. Zo 160 mld. Sk obstaraných investícií v prvom polroku len 3 mld. Sk boli financované zahraničným kapitálom. Hovorím to preto, aby sme korektne posudzovali tento vlastný fakt prístupového procesu z toho pohľadu, že on nebude ani vykúpením, ani rozhrešením, že, samozrejme, je na súčasnej vláde, či bude kompaktne, konzistentne riadiť hospodárske, sociálne procesy tohto štátu a či sa využije ten nesporne pozitívny stimul, ktorý je však len istým pozitívnym rámcom. Nie je základom, nie je zásadným principiálnym základom na to, aby sa hospodárske a sociálne procesy na Slovensku vyvíjali lepšie ako od nástupu súčasnej vlády.
Treba pripomenúť súčasnej vláde aj to, že v mnohých krajinách, ktoré pristúpili k Dohovoru o OECD, stačí spomenúť Mexiko, Južnú Kóreu, bezprostredne po tomto prístupovom procese došlo prakticky k pádu, hlbokému pádu ekonomík, samozrejme, nie z dôvodu prístupu do OECD, ale z dôvodu problémov, nezvládnutých problémov riadenia hospodárskych, sociálnych procesov.
Rád by som aj pripomenul, že viaceré vlády, ktoré zabezpečovali, alebo boli tie koncové v rámci prístupového procesu, tak neobstáli v nasledujúcich voľbách a boli vymenené, takže na margo aj predstaviteľov vládnej garnitúry, že ani z politického hľadiska tento prístupový proces nie je ani vykúpením, ani rozhrešením, že nesporne je vecou vlády, súčasnej vlády podstatne aktívnejšie organizovať hospodárske, sociálne procesy, nie stále sa zakrývať akousi pomyselnou víziou reforiem, ktoré sa v skutočnosti nedejú. Sme svedkami prehlbovania verejných deficitov a v skutočnosti teda nemôžeme za reformy pokladať procesy, ktoré vedú k prehlbovaniu sociálnych disproporcií, k poklesu reálnych miezd a k tomu, že ekonomika sa miesto efektívneho rozvoja v širokých štruktúrach len v pár veľkých podnikoch rozvíja a má určitú perspektívu.
Takže, vážené dámy, páni, opakujem a končím s tým, s čím som začal: Tešíme sa tomu, že Slovensko pristupuje k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ale to neznamená, že vláda a parlament môže spať na vavrínoch, to znamená, že tá každodenná trpezlivá práca zostáva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka - ako prvý pán poslanec Kalman a posledný pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
som rád, že vstupujeme do OECD, blahoželám občanom Slovenskej republiky k tejto skutočnosti. Bol by som, pochopiteľne, ešte radšej, keby sme do tohto Klubu bohatých vstupovali ako skutočne bohatá krajina. Dnes ma mrzí, že vstupujeme ako jedna z najchudobnejších krajín v Európe, najmä zásluhou posledných období v rámci ekonomiky a sociálneho rozvoja.
Mrzí ma však iná skutočnosť. Mrzí ma tá skutočnosť, že aj taký dôležitý, taký jednotný cieľ alebo celospoločenská požiadavka sa dokáže maximálne spolitizovať v našej spoločnosti. Až tak ďaleko, že sa objektívna pravda vydáva za lož, že sa tu doslova falšujú dejiny, že sa tu robí všetko pre to, aby sa negovala práca jednej skupiny na úkor druhej skupiny. Mrzí ma to, že táto skutočnosť, táto politika, toto politikárčenie vedie až k takým nezmyslom, že ľudia sa boja písať a hovoriť o tom, čo je objektívna pravda, aká je objektívna realita.
Páni a dámy, dôkazom tejto skutočnosti je aj fakt, s ktorým ste sa mohli v týchto dňoch stretnúť v laviciach Národnej rady. Bola vydaná brožúrka "Slovensko a OECD". Priatelia, pokiaľ ste ju študovali, alebo pokiaľ ste si ju pozreli, vidíte, že za roky 1994 až 1998 sú o tom, čo Slovenská republika urobila vo vzťahu k OECD, štyri riadky. Pritom tam bola kopa obrovsky dôležitých, významných krokov, ktoré boli nevyhnutné na to, aby sme dnes vstúpili tam, kde sme. Na druhej strane, výsledky tejto vlády, ktoré v tomto smere nespochybňujem, sú rozpísané do takých detailov, z ktorých niektoré by tam ani nemuseli byť uvedené - úplne jednoduché stretnutia či mítingy. Takže až tak ďaleko sme aj pri takomto období, ako je obdobie vstupu Slovenska do OECD, maximálne spolitizovaní a na základe toho aj naši občania konajú. Mrzí ma to, že tam v takejto situácii vstupujeme.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Skutočne treba povedať, že vstup do OECD je nesporný úspech Slovenskej republiky. Aj Slovenská národná strana víta túto skutočnosť a je skutočne veľmi dobré, že v tomto parlamente všetky strany mali jednotný záujem. Treba však povedať aj to, že tento úspech je úspechom všetkých vlád a ťažko sa dá privlastniť iba jednou vládou, ktorej sa to zrovna teraz podarilo v tomto období.
Musím však povedať aj to, že vstup do OECD nerieši problémy našej ekonomiky. Na riešenie problémov našej ekonomiky tu máme, samozrejme, koaličnú vládu.
A ešte jedna vec, dámy a páni. Mrzí ma na celom tomto prístupovom procese to zbytočné politikum, ktoré sa do toho vnáša, a nejednotnosť politikov, ktorí sa snažia ten úspech pripísať si sami sebe, a nie občanom tejto republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem potvrdiť stanoviská pána poslanca Kozlíka a zároveň chcem upozorniť na nie práve najlepšiu prax a hlavne na móresy, ktoré sa zavádzajú v podmienkach tejto koalície. Ide o proces, ktorý sme absolvovali, ktorý môžeme nazvať nielen kontinuom, ale doslova štafetovým behom. A tu sa zavádza móres, že posledný bežec štafety má predstavovať tie najväčšie výhody. V skutočnosti sa deje presný opak, klesá výkonnosť slovenského hospodárstva, to znamená, vzďaľuje sa de facto od štandardov západoeurópskych trhových ekonomík a svetových ekonomík.
Predovšetkým chcem povedať, že aj budúce vlády budú zrejme na základe toho konsenzu, ktorý tu v parlamente panuje a ktorý sme pri celej polarite trocha zanedbávali, aj v budúcnosti podporovať dobré vzťahy a integračné vzťahy s rozvinutými krajinami, samozrejme, na princípe plného partnerstva, a nie na princípe nejakých prosebníkov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kozlíka. Na jeho vystúpení ma zaujalo predovšetkým to, že jeho diskusný príspevok bol dosť negatívne orientovaný, to znamená, že tu rozoberal dosť pesimistickú víziu. Ale ja si osobne myslím a verím, že aj keď sa Slovensko v súčasnom období nachádza v určitej prechodnej fáze a sú problémy, objektívne si ich musíme priznať aj my ako koaliční poslanci. Ja nepochybujem, že situácia na Slovensku sa postupne zlepšuje, a verím, že stále sa zlepšovať bude. Len potrebujeme dať Slovensku nádej a hlavne v hospodárskom smerovaní dlhodobú víziu, lebo pre hospodárstvo a pre investície je dôležitá dlhodobá hospodárska stabilita, to znamená, aby aj budúca vláda bola lepšia a aby sa každá vláda, ktorá nastúpi po tej predošlej, zlepšovala. A ja verím, že postupne tento proces nastáva. Určité zmeny nastávajú aj v jednotlivých politických stranách. V niektorých sa to deje rýchlejšie, v niektorých sa to deje pozdejšie, niektoré sa trieštia, niektoré sa zjednocujú, ale ten proces, ktorý ja cítim, je pozitívny a verím, že Slovensko nastúpilo správnu cestu a v budúcnosti už z tejto cesty nezíde. Čiže, ja si myslím, že Slovensko ide správnou cestou.
Ďakujem.