Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sa s faktickými poznámkami hlásia pani poslankyňa a pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja si myslím, že pani poslankyňa Keltošová veľmi jasne povedala, o čo tu ide, a že moji kolegovia a kolegyne nepochybujú o tom, že sa v tejto problematike veľmi dobre vyzná, a preto aj je schopná odhaliť citlivé a slabé miesta. Ja som rada, že poukázala na systémovú nenadväznosť právnych predpisov, pretože ja už dávno upozorňujem, že legislatíva je v súčasnosti katastrofálna. Nielenže sa prijímajú nekvalitné predpisy, ale ani nenadväzuje jeden na druhý a treba robiť často opravy.
Ďalšia poznámka sa týka osobných asistentov. Vážení, keď blízka osoba nemôže byť postihnutému človeku, či už mladému alebo staršiemu, osobným asistentom, tak ja vám poviem, že mnohí mladí postihnutí a deti veľmi ťažko budú znášať cudziu osobu vedľa seba. A vy počítate s tým, že ľudia ešte dnes majú cit a nenechajú týchto ľudí iným ľuďom, a teda budú to robiť bez akejkoľvek finančnej náročnosti. Vážení, toto je nehumánne a úplne nehumánne je, ak vlastne šetríte do štátnej kasy na bezvládnych ľuďoch a ľuďoch ťažko postihnutých. Toto nielenže je veľmi zlá sociálna politika, ale ja si dovolím povedať jedno: Štát ktorý siaha na tých ľudí, ktorí sú vlastne chudáci, že sú telesne postihnutí, a nesnaží sa im aspoň zachovať to, čo mali, to je hyenizmus, vážený pán minister.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Keltošová uviedla v závere svojho vystúpenia konkrétne údaje alebo prístup k tomu, akým spôsobom sa doba nezamestnanosti obmedzuje pre výpočet doby zamestnania. Dovoľte, aby som vám uviedol jeden príklad a zvlášť by som ho venoval poslancom ľavicovej orientácie.
V Smolníku žije Rómka, pani K. P., ktorá má neodpracovaných do potrebnej doby zamestnania osem mesiacov, osem mesiacov, ktoré sme krvopotne zháňali po Českej republike, kde vraj bola zamestnaná, ale ani jeden jej zamestnávateľ už nebol schopný predložiť potvrdenie o zamestnaní. Čestné vyhlásenie nie je schopná predložiť.
V tejto súvislosti ministerstvo neposúdilo žiadosť o odstránenie tvrdosti zákona pozitívne. Je to plne v kompetencii. Ja to nekomentujem kriticky, chráň Boh. Len chcem povedať, že práve aj pri tomto obmedzení doby nezamestnanosti na účely dôchodkového zabezpečenia zostáva jeden človek, ktorému chýba 8 mesiacov do potrebnej doby zamestnania, v podstate na ulici, je na krku v rámci sociálnej pomoci, nie je jej schopný štát ani samospráva zabezpečiť aspoň tých 8 mesiacov na dokončenie si toho pracovného procesu, aby si mohla odrobiť povinnú dobu zamestnania. V hladovej Smolníckej doline sa nenájde právny subjekt, ktorý by tejto Rómke na prahu dôchodkového veku vedel zabezpečiť aspoň na tých 8 mesiacov prácu. Je to nenormálna situácia, ktorú práve táto novela zákona o sociálnom zabezpečení prehlbuje, pretože sú to hraničné problémy, ktoré by síce mohla riešiť tvrdosť zákona, ale nerieši.
Chcem tým povedať, že takýto novelizovaný paragraf alebo ustanovenie o zrušení doby nezamestnanosti na účely dôchodkového zabezpečenia vyvolajú obrovské problémy pri 20-percentnej nezamestnanosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
na úvod treba povedať jednu vetu, že tento návrh zákona by sme nemuseli prerokúvať, keby situácia v Sociálnej poisťovni bola taká, že je dosť peňazí na dôchodky, na ich valorizovanie. Ale keďže tá situácia je tam veľmi zlá, vláda musí prijímať aj také opatrenia, ktoré sú pre niekoho možno nepopulárne, ale, bohužiaľ, sú nevyhnutné, ak má byť dosť peňazí na dôchodky, ak má byť dosť peňazí na ich zvyšovanie.
Druhá poznámka, to je na pána kolegu Tkáča. Keď si zaspomínam na rok 1994, ja som bol vtedy krátko, možno šesť mesiacov šéfom predstavenstva Sociálnej poisťovne. Ona bola chvíľku národná a potom sme ju rozdelili na všeobecnú zdravotnú a sociálnu. A on sa pokúsil o vtip, že sme vtedy zanechali dlh miliardu, že toľko Čína nemá ani obyvateľov. Má. A ja chcem povedať, že, pán poslanec Tkáč, Čína nikdy nebude mať toľko obyvateľov, aký dlh tá inštitúcia mala, keď ste vy z nej odchádzali. A vy ste dokonca boli šéfom predstavenstva tejto inštitúcie a to sme boli už my pri vláde a jednoducho boli sme takí demokrati, lebo sme ocenili vaše odborné schopnosti a kvality. Ale dovoľte, ja by som to dokončil inak. Ak by som použil ako argument o zlej finančnej situácii v tej inštitúcii, že ste boli šéfom predstavenstva, bolo by to odo mňa minimálne nekorektné alebo neprofesionálne.
A teraz dovoľte, aby som preladil a hovoril aj pozitívne o návrhu, ktorý predložila vláda, lebo je tam aj niečo pozitívne. Pozitívne je to, že vláda prichádza so zmenou pravidiel, že doteraz bolo povinné poistné alebo byť účastný v dôchodkovom poistení pre každého, aj pre takú samostatne zárobkovo činnú osobu alebo živnostníka, ktorý živnosť nevykonáva, resp. ktorý mal malý príjem, bolo to jednoducho povinné. My teraz vytvárame priestor, že je to možné jednoducho aj inou formou. Pre toho, kto dosiahne istý príjem, to bude povinné, pre toho, kto nedosiahne istý príjem, to bude dobrovoľné. Ja si myslím, že to je nový prvok a je to pozitívne. Povedal by som, že to podporí podnikanie nielen v tom zmysle, ako je o tom reč v dôvodovej správe, ja si myslím, že budú vznikať nové živnosti práve preto, že ľudia zistia, že je to pre nich výhodné a nebude trestné podnikať, ako to bolo mnoho razy doteraz.
Chcel by som takisto povedať, že vieme veľmi dobre, že ideme reformovať systém dôchodkového zabezpečenia, že prechádzame zo zabezpečovacieho systému na poistný. Už dnes v tom systéme existujú tie poistné prvky. A tými poistnými prvkami je to, že jednoducho ste zamestnaní, vy a váš zamestnávateľ z vášho príjmu alebo z výšky vášho príjmu odvádza istý podiel na dôchodkové zabezpečenie.
Doteraz sme si dovolili taký luxus, že napríklad kto bol od deväťdesiateho roku v evidencii úradu práce, tak jemu sa tých 10 rokov rátalo ako odpracovaná doba pre nároky vyplývajúce z jeho dôchodkového zabezpečenia, to znamená, že ten človek možno aj vedome, alebo jednoducho vyhovuje mu tá situácia, že si sem-tam privyrobí, ale je evidovaný na úrade práce, aj keď úrad práce zaňho neplatí poistné odvody, ale jemu sa to do dôchodku ráta, ale mamičke, ktorá sa stará o nezaopatrené dieťa a ktorá nejde napríklad po troch rokoch na úrad práce, lebo sa chce venovať svojim deťom a možno je skromná, lebo sa uskromní s platom svojho manžela, tak jej sa to neráta do dôchodku, to znamená, že to je niečo, čo nie je v našom záujme, aby sme podporovali.
A ja tu vlastne tým chcem aj upozorniť kolegov poslancov na vec, o ktorej sme hovorili pred pár mesiacmi, že jednoducho je vo všeobecnom záujme, aby sme naozaj rozlíšili, kto sú príživníci sociálneho systému, a naopak, kto sú tí, ktorí investujú do budúcnosti - a takými sú zodpovední rodičia, ktorí sa riadne starajú o svoje deti, ktorí ich vychovávajú. A ja si myslím, že k tým by spoločnosť mala pristupovať minimálne tak, ako pristupuje k tým, ktorí sú nezamestnaní a možno sa ani nechcú zamestnať.
Chcel by som oceniť to, že už v tom návrhu sa náhradná doba bude počítať iba za to obdobie, keď úrad práce platí poistné odvody, to znamená, keď ten človek poberá podporu. Keď už nepoberá podporu, nehnevajte sa, pani Keltošová, nie je to v súlade s poistným princípom, ani 24 mesiacov, aj keď si to odbory želajú. Jednoducho nemá to logiku, je to nespravodlivé. Chcel by som podporiť ministra v jeho, by som povedal, guráži, lebo napríklad existuje materiál, ktorý si stiahnete z internetu, to nie je tajný materiál, ktorý predkladal do vlády ako informáciu o možnostiach riešenia deficitov Sociálnej poisťovne. A tam je viacero možností, ako pracovať s náhradnými dobami. Je to aj o starostlivosti o chorých a postihnutých, ale je to aj otázka náhradných dôb za obdobie, keď sa pripravujete na povolanie.
Ja si jednoducho myslím v dnešnej situácii - a teraz má možno pán minister iný názor, lebo to v tomto návrhu nie je -, myslím si, že príprava na povolanie, to znamená, že stredoškolské štúdium nemá v danej situácii, keď hľadáme peniaze na zvyšovanie dôchodkov, žiadne opodstatnenie. Aby sme 16-ročným, 17-ročným deťom rátali štúdium na strednej škole za odpracovanú dobu z hľadiska dôchodkového zabezpečenia, to je luxus, na ktorý nemáme. Preto, ak sme to my zrušili v jednom zákone a v inom to treba ešte upraviť, ja navrhujem, aby sme sa nevracali k tomu, čo sme už raz, povedal by som, aj politicky dali najavo aj pánu prezidentovi, aj, verejnosti, že prioritou sú rodiny s deťmi. Ale podporovať alebo prispievať, aj keď z redukovaného základu, na dôchodkové zabezpečenie stredoškolákov, na to jednoducho nemáme a to treba verejnosti otvorene povedať. To pochopia aj tí stredoškoláci, ktorých to možno v tejto chvíli málo zaujíma, ale pochopia to aj všetci tí, ktorí sú v produktívnom veku a ktorí musia prispievať na dôchodky.
Ja by som dokonca išiel ešte ďalej, len čím neskôr to urobíme, možno príde čas, že ani za vysokoškolákov nebudeme môcť platiť, to znamená zo štátneho rozpočtu, a považovať štúdium na vysokej škole za náhradnú dobu. Ale mal som pocit, keď sme to tu pred pol rokom preberali, že jednoducho je to príliš silné kafe, keby som to zjednodušene povedal, že na tých stredoškolákoch sa vieme zhodnúť, lebo jednoducho oni sa nemusia v stredoškolskom veku starať o svoj dôchodok v šesťdesiatke, a preto nemusíme ani my týmto spôsobom nalievať peniaze do Sociálnej poisťovne.
Viem, Sociálna poisťovňa tento problém vníma z iného pohľadu. Ona prišla o 350 mil. korún, lebo štát každý rok toľko platí na tých, ktorí sa pripravujú na svoje povolanie počas stredoškolského štúdia. Sociálna poisťovňa má výpadok na strane príjmov, ale nemôžeme naháňať niekoľko zajacov naraz. Tento problém budeme riešiť možno v inom, ale jednoducho k stredoškolákom sa už nevracajme. Aby ste rozumeli, toto sa sem vracia tretíkrát, raz to bol prezidentom vrátený návrh zákona k poslaneckej Kováčovej alebo Brockovej novele, kde pán prezident chcel, aby sme to odtiaľ vypustili, to znamená, že aby sme za stredoškolákov platili. Viem, že to ešte treba v inom zákone zmeniť, aby to bolo v súlade s našou platnou legislatívou. Teraz sa nám to vracia cez vládu a cez pána ministra Magvašiho, ale navrhujem, aby sme to dali do súladu s novelou iných zákonov. Bude to oveľa jednoduchšie. Prosím vás, aby sme sa k tomuto nevracali.
A naopak, ak máme potrebu za niekoho prispievať, tak si myslím, že to sú - a to je, myslím si, všeobecný záujem -, to sú práve tie matky, ktoré sa starajú o deti v predškolskom veku, a to z jednoduchého dôvodu alebo možno nie z jednoduchého dôvodu, štát nemá na vyššie formy prispievania, či už jestvujúcimi dávkami štátnej sociálnej podpory alebo formou nových dávok rodinám s deťmi. Jednoducho v rozpočte niet dosť peňazí, aby boli prídavky vyššie, aby boli pre všetky deti. A keď niet viac peňazí, tak navrhujem, aby aspoň štát menej bral týmto rodinám s deťmi.
A jednu z možností pomoci a kompenzovania istých zvýšených nákladov rodinám pri výchove s deťmi vidím v tom, že štát ocení starostlivosť o deti v predškolskom veku a že ak sa matka rozhodne po uplynutí materskej dovolenky zostať pri dieťati v predškolskom veku, nevyháňajme ju na úrady práce. Nech štát to považuje za náhradnú dobu, ak sa celodenne stará o dieťa, a nech dokonca prispieva aj do dôchodkového zabezpečenia. Som presvedčený, že toto sa nám všetkým vráti.
Samozrejme, odporúčam vám, kolegovia, aby ste súhlasili s tým, aby tento zákon šiel do druhého čítania. Do uznesenia navrhujem, aby bol pridelený aj rozpočtovému výboru, aby sa aj rozpočtový výbor mohol týmto zákonom zaoberať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.
Vzhľadom na to, že o 11.00 hodine sme mali začať prerokúvať už ďalší bod, prosím vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, tých, ktorí ste prihlásení, ak sa dá, využite faktické poznámky nie v celom rozsahu. Budem vám dávať slovo. Päť poslancov a poslankýň je prihlásených, posledný je pán poslanec Engliš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som povedať niekoľko poznámok k vystúpeniu pána kolegu Brocku k návrhu zákona o sociálnom zabezpečení. Chcel by som to spojiť aj s niečím, čo mi v tejto sále zdvihlo obočie. A to bol pred niekoľkými dňami citát alebo perla pani ministerky financií Schmögnerovej, ktorá z tejto tribúny povedala, že v roku 1994 sa založili také geniálne ekonomické ťahy, z ktorých Mečiarova vláda potom niekoľko rokov profitovala. Chcem upozorniť na to, že, pán poslanec Brocka, naozaj v decembri 1994 po vašej vláde, Moravčíkovej vláde - teda nehovorím, že to bola vaša osobná zásluha, lebo ministerstvo práce to môže ovplyvniť ťažko - zostala v Sociálnej poisťovni vo Fonde dôchodkového poistenia sekera 1,25 mld. Sk. Táto sekera, tento dlh bol protizákonný zo strany Moravčíkovej vlády, pretože išlo o neplnenie zákonnej povinnosti platby štátu za tzv. neproduktívne osoby. Chcem tým povedať, že tento dlh splácala Mečiarova vláda.
A keď ste tu povedali, veľmi nepresvedčivo, pán poslanec Brocka, aj keď ma nepočúvate, verím, že si to všimnete, ste nepresvedčivo povedali, aký dlh sme nechali po našom odchode, tak potom neviem, Dzurinda nečíta zákony, ale vy nečítate asi závery Národnej rady. Veď Národná rada schválila ročnú uzávierku Sociálnej poisťovne za rok 1998, ktorú mohla ovplyvniť Mečiarova vláda, s prebytkom 11,5 mld. Sk. Chcem tým povedať, že rok 1998 sa skončil s prebytkom a že tieto zdroje ste potom prečerpávali až do dnešného dňa do nemocenského poistenia, používali sa aj rezervné fondy. To je oficiálne stanovisko. Dajte revokovať uznesenie Národnej rady. Ja si na to počkám s potechou, ale chcem povedať, že ak ste skončili s rodinnou politikou, že tieto zákony majú logo nie v rodine.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ja s vami úplne súhlasím, čo sa týka matiek, ktoré chcú zostať aj naďalej so svojimi deťmi. Ja si nechcem dávať nejakú prioritu v tomto návrhu, ale ja som ho publikovala už v roku 1999 v parlamentnom časopise Parlament. Mali sme tam spoločný rozhovor a tento môj názor tam už bol. Áno, súhlasím, aby sa starostlivosť o dieťa započítavala žene ako doba zápočtu do dôchodku. Ale, pán poslanec, tieto návrhy zákonov aj o predĺžení materskej dovolenky z troch na päť rokov aj tento návrh zápočtu bol pripravený v troch návrhoch zákona na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Neviem, či ho odovzdali pánovi ministrovi Magvašimu, ale za dva roky nezrealizoval z týchto návrhov absolútne nič.
Čo sa týka správnej rady Sociálnej poisťovne, vy veľmi dobre viete, poznáte zákon 274/1994 Z. z., že správna rada obhospodaruje iba tie prostriedky, ktoré v zmysle tohto zákona dostane, čiže za štát, koľko jej odsúhlasí Národná rada, a za ostatné, tak ako jej určuje zákon. Čiže naozaj to bolo od vás nekorektné, aj keď ste sa tvárili korektne. Pán Vojto Tkáč nemohol za to, že vy ste v parlamente odsúhlasili napríklad na rok 2000 to, že neboli finančné prostriedky v Sociálnej poisťovni na úpravu dôchodkov, hoci zákon o úprave dôchodkov jasne hovorí, za ktorých podmienok a kedy sa má valorizovať. Takže toto bolo od vás neseriózne, ale hovorím, s časťou vášho vystúpenia sa dá súhlasiť, avšak očakávam, že využijete právo a dáte návrh zákona, ktorý podporí tieto vaše myšlienky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte niekoľko poznámok. Pán poslanec Brocka ako novozvolený podpredseda KDH použil typickú predvolebnú rétoriku. Ja sa len čudujem prečo, veď tvrdíte, že predčasné voľby nebudú, pán poslanec.
Ale poďme k jednotlivým vašim názorom. Takže vy hovoríte, že tieto reštriktívne sociálne zákony sa predkladajú preto, aby bolo na dôchodky. Pán poslanec, ja sa pýtam, či máme dva druhy dôchodcov, pretože v predkladanej novele zákona o sociálnom zabezpečení sa hovorí, že vylučujeme možnosť vzniku nových nárokov na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Čiže zoberme týmto, ktorí majú dôchodok pre bezvládnosť, a pridajme to tej druhej kategórii dôchodcov - tak ste to mysleli? Veď to je nezmysel.
Ďalej, vy hovoríte, že desať rokov v evidencii, čo sa započítava ako doba do dôchodku, je luxus. Neviem, koľko je takýchto prípadov, či naozaj majú započítaných celých desať rokov v evidencii, ale v každom prípade si myslím, že ten návrh, o ktorom ste vy hovorili, to je započítanie doby piatich rokov starostlivosti o dieťa, tu už bol od roku 1994. Hovorili sme o ňom aj my. Nenašla sa dostatočná politická vôľa ani v jednej snemovni. Ja vás vyzývam, ak predložíte tento návrh a získate podporu poslancov, ja budem prvá, ktorá bude zaň hlasovať.
A pokiaľ ide o poistné princípy všeobecne, pán poslanec, v neštandardnej situácii, aká je dnes v oblasti nezamestnanosti - 20-percentná priemerná nezamestnanosť -, hovoriť o poistných princípoch znamená hovoriť o tom, že všetkých tých 20 % ľudí je doma zo subjektívnych príčin, lebo sú všetci leniví a asociálni, nechce sa im pracovať, a preto im treba ubrať. Ja som zvedavá, či to budete takto hovoriť aj vašim voličom na predvolebných mítingoch.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som chcela v podstate spomenúť tú legislatívnu otázku, ktorú uviedla pani poslankyňa Aibeková, pretože to je skutočne fakt. A ja sa pýtam: Prečo ste dva roky a doteraz nedali do parlamentu tieto ustanovenia, ktoré boli pripravené legislatívne a vlastne sú podporou rodiny?
Ďalej, pán poslanec Brocka, vy ste filozofovali, čo je spravodlivé a nespravodlivé. Možno by sme sa filozoficky na niečom zhodli, ale nie za situácie keď je 20-percentná nezamestnanosť a vlastne keď to, o čom vy vravíte, nemôžu ľudia realizovať, pretože niet ponuky voľných pracovných miest.
A pýtam sa: Je spravodlivé, aby mladí ľudia, ktorí končia základnú školskú dochádzku, dostali v štádiu nezamestnanosti, lebo im neviete ponúknuť miesta, takú podporu ako tí, ktorí nepracujú zo subjektívnych dôvodov? Prosím vás pekne, prečo trestáte tých mladých ľudí, veď vlastne oni vyjdú zo školy, chcú pracovať, chcú sa realizovať a miesto toho, aby to mohli realizovať, berú sa im aj životné ilúzie a ešte dostanú takú podporu ako len tí, ktorí nechcú pracovať? To je podľa mňa absolútne nespravodlivé.
A pokiaľ vy spravodlivosť a právnu úpravu odvodzujete z toho, že veď nemáme, vláda nemôže dať, áno, to je pravda a boli by sme to aj uznali, lenže táto vláda nevyvíja aktivity, ktorými by národ presvedčila, že má rozvojové programy a robí všetko pre to, aby došli do rozpočtu financie. A v tom je ten základný problém.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak pán Brocka hovoril, že situácia v Sociálnej poisťovni je veľmi zlá, myslím si, že dostal jasnú odpoveď aj od pána Tkáča. Ja len chcem zdôrazniť, že skutočne bol prebytok 12 mld. Sk a on to upresnil na 11,5 mld. Sk. V podstate v roku 1999, pokiaľ viem, bol deficit okolo 10 mld. Sk a takisto aj teraz sa to pohybuje okolo 10 mld. Sk. Čiže ak je situácia zlá v Sociálnej poisťovni, tak treba prijímať zákony, ktorými trestáme tých ľudí, ktorí by vlastne potrebovali pomoc.
Doslova si myslím, že príprava na povolanie, ako ste povedali, pán poslanec, že stredoškolské štúdium nemá žiadne opodstatnenie, že je to luxus, ak nemáme peniaze, považujem to až za trestanie mladých ľudí za to, že niekto vedie zle tento štát.
Takisto ak vy dopredu hovoríte, že príde doba, že vysokoškolákov tiež nebudeme platiť. Vážení, však to je signalizovanie skutočne doby temna v tomto štáte. Ja skutočne mám veľmi zlý pocit z vášho prejavu vzhľadom na to, že to považujem doslova "za fantáziu", ako pripravuje budúcnosť táto vláda a s podporou, samozrejme, predsedu KDH.
Nehnevajte sa, ja to nemôžem ani počúvať, a nieto ešte podporiť do druhého čítania. Takisto, tam je určitá uzávierka, prečítajte si to, keď hovoríte, že za 10 rokov v evidencii aspoň jeden rok treba odpracovať. Takže to sú veci, ktoré by sme sem nemali ťahať, pretože si myslím, že si sami robíte zle takýmito vystúpeniami, pretože mne nič inšie neostáva, len povedať: Boh nás opatruj pred takýmito opatreniami a zvlášť vás mladí ľudia pred takýmito realizáciami zákonov, ktoré pripravuje vláda Mikuláša Dzurindu. Skutočne to nemôžem ani počúvať, a nieto podporovať.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, viete, ústretovosť z mojej strany smerom na vás sa asi už skončila.
Pán poslanec, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec J. Brocka:
Ďakujem.
Pán podpredseda, ďakujem za vašu veľkorysosť. Reagovalo veľa poslancov, ja to skúsim zhustiť do tých dvoch minút.
Prosím pána kolegu Tkáča, aby pánu Englišovi, keď ma nemôže počúvať, vysvetlil to, čomu nerozumie. Pánu Tkáčovi chcem povedať, že nebola to 1 miliarda Sk z roku 1994, bolo to 10-krát viac a poviem aj prečo. Jednoducho vy ste za štyri roky vládnutia napríklad znížili podiel prispievania štátu za okruh osôb, za ktoré je štát povinný prispievať na dôchodkové zabezpečenie, z 5,4 mld. Sk v roku 1994 dokonca až na 0,6 mld. Sk - desaťnásobne - v roku 1998.
Mohol by som hovoriť o predčasných dôchodkoch pani Aibekovej. Som rád, že vlastne môj návrh je váš starý návrh, to znamená, že keď budem vychádzať v ďalších bodoch s týmto návrhom opätovne, že mám vašu podporu. Som veľmi rád.
Pani Keltošovej chcem poďakovať za gratuláciu k môjmu zvoleniu za podpredsedu KDH a chcem ju opraviť, že nezamestnanosť na Slovensku nie je vyše 20-percentná, ale 16,5-percentná. Čítate štatistiky alebo noviny, tak to nie je to isté.
Pani Tóthovej, ktorá sa ma pýta, čo som doteraz robil dva roky, keď vychádzam teraz s takými návrhmi: Pani Tóthová, ešte aj teraz odstraňujeme míny, ktoré tu po vás zostali. A to nemyslím na dlhopisy, to nemyslím napríklad na situáciu v Štátnom fonde rozvoja bývania, kde sa do mája uspokojovali žiadosti, ktoré ste vy sľúbili, ale peniaze ste nemali, ale myslím napríklad aj na novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorý teraz schvaľujeme. A to rovnako považujem za mínu po vás, lebo vy ste ľuďom nasľubovali hory-doly, ale príspevky dávala už táto vláda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Podľa schváleného programu budeme pokračovať ďalšími bodmi programu, a to sú druhé a tretie čítania o návrhoch na vyslovenie súhlasu Národnej rady s medzinárodnými dohovormi. Ide o
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Medzinárodného dohovoru o potláčaní bombového terorizmu (tlač 748),
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca 1988 (tlač 746) a
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rímskeho protokolu z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine z 10. marca 1988 (tlač 747).
Máte rozdané tieto tlače aj spoločné správy ku všetkým materiálom ako tlače 748a, 746a a 747a. K spoločným správam máte pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady.
Keďže všetky uvedené návrhy navzájom súvisia a odôvodňuje ich minister zahraničných vecí a tiež je k nim určený jeden spoločný spravodajca výborov, na základe odporúčania gestorského - zahraničného - výboru navrhujem zlúčiť úvodné slová a rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Áno. Ďakujem pekne.
Takže dávam slovo pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Eduardovi Kukanovi a prosím ho, aby návrhy uviedol.
Nech sa páči.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
oceňujem možnosť prerokovať tieto tri materiály spoločne, pretože ide o tri materiály z komplexu 15, ktoré hovoria o rôznych oblastiach činnosti v boji proti medzinárodnému terorizmu. Vláda Slovenskej republiky teda predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca 1988, Rímskeho protokolu z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine z 10. marca 1988 a Medzinárodného dohovoru o potláčaní bombového terorizmu.
Predkladané návrhy ratifikácie dohovorov Slovenskou republikou sú realizáciou politického záväzku Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z Deklarácie o opatreniach na odstránenie medzinárodného terorizmu. V nej členské štáty OSN znovu jednoznačne odsúdili všetky činy, metódy a prejavy terorizmu ako kriminálne a protiprávne kdekoľvek a kýmkoľvek spáchané vrátane činov, ktoré ohrozujú priateľské vzťahy medzi štátmi a územnú celistvosť a bezpečnosť štátov. Deklarácia súčasne vyzýva štáty, aby naliehavo preskúmali rozsah existujúcich medzinárodných právnych dokumentov v oblasti prevencie, potláčania a odstránenia terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch s cieľom vytvorenia uceleného právneho poriadku zahrnujúceho všetky aspekty danej problematiky.
Slovenská republika je k dnešnému dňu zmluvnou stranou 9 univerzálnych dohovorov týkajúcich sa boja proti medzinárodnému terorizmu. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa Slovenská republika na základe sukcesie stala členom medzinárodnej námornej organizácie a stranou jej dohovorov.
Česko-slovenská socialistická republika podpísala dňa 9. marca 1989 Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z roku 1988 a Rímsky protokol z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine.
Dohovor a protokol majú zabezpečiť zavedenie takých pravidiel a noriem, ktoré sa stanú účinnými a praktickými opatreniami umožňujúcimi ochranu pred všetkými druhmi pirátstva namierenými proti lodiam a osobám na palubách lodí v námornej doprave, ďalej spáchanými na pevných plošinách, ktoré sú umiestnené na podmorskej plytčine, alebo spáchanými a zameranými proti týmto plošinám, a druhmi pirátstva vážne narušujúcimi prevádzku námorných služieb.
Predmet úpravy citovaného dohovoru, ochrana námornej plavby sa môže týkať činnosti troch námorných lodí, ktoré sú vlastníctvom slovenského dopravcu akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, ale taktiež aj 200 rekreačných námorných plavidiel registrovaných pod slovenskou vlajkou, na ktorých pracuje spolu okolo 1 000 členov posádok, a v neposlednom rade aj 500 slovenských námorníkov pracujúcich na lodiach registrovaných pod inou vlajkou, ako je slovenská.
Dohovor i protokol nadobudli platnosť 1. marca 1992, doteraz ho ratifikovalo, či k nemu pristúpilo 50 štátov, takých štátov, ako sú USA, Kanada, Austrália, ale aj 12 členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 16. augusta 2000 prerokovala a vyslovila súhlas s návrhom na ratifikáciu predmetného dohovoru svojím uznesením číslo 639 a s návrhom na ratifikáciu predmetného protokolu svojím uznesením číslo 640.
Slovenská republika tým, že ukončí proces ratifikácie týchto dokumentov, ktoré podpísala bývalá ČSSR a do podpisu ktorých Slovenská republika po rozdelení ČSFR sukcetovala - a dané dokumenty nadobudnú platnosť vo vzťahu k nej -, prispeje k posilneniu medzinárodnoprávnej ochrany aj slovenskej námornej plavby i ochrany pevných plošín.
K tretiemu dokumentu: Generálny tajomník OSN vyzval všetky členské štáty pri príležitosti tohtoročného miléniového summitu v septembri tohto roku, aby podpísali, resp. uložili ratifikačné listiny k medzinárodným dohovorom, najmä k tým, ktorých vykonávanie prinesie zvýšenie bezpečnosti štátov. Jedným z týchto dohovorov, ktorý ešte nenadobudol platnosť, je Dohovor o potláčaní bombového terorizmu.
Plénum 52. zasadnutia Valného zhromaždenia schválilo 15. decembra 1997 rezolúciu, ktorou bol tento dohovor prijatý. Predstavuje ďalší krok k vytvoreniu uceleného medzinárodného právneho systému zahrnujúceho všetky oblasti boja proti medzinárodnému terorizmu, vytvára podmienky na širokú medzinárodnú spoluprácu pri predchádzaní, objasňovaní, ako aj trestaní činov bombového terorizmu. Pri príprave textu a jeho schvaľovaní v pléne Valného zhromaždenia mal širokú podporu, o čom svedčí aj skutočnosť, že rezolúcia, ktorou bol dohovor schválený, bola prijatá konsenzom, to znamená - bez hlasovania. Dodnes ho podpísalo 58 štátov.
Predmetný dohovor za Slovenskú republiku podpísala vtedy v New Yorku stála predstaviteľka Slovenskej republiky pre OSN veľvyslankyňa Oľga Keltošová 28. júla 1998. Dohovor obsahuje preambulu a 24 článkov, v ktorých poukazuje na rozširujúci sa medzinárodný terorizmus, najmä s použitím výbušnín alebo smrtiacich zariadení, definuje objekty útokov, ktorými sú štátne alebo vládne zariadenia, zariadenia infraštruktúry, verejný priestor, verejný dopravný systém.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 23. júna 1998 prerokovala a vyslovila súhlas s návrhom na podpis a ratifikáciu tohto dohovoru svojím uznesením číslo 429.
Panie poslankyne a páni poslanci, ustanovenia predmetných dohovorov sú v súlade s normami medzinárodného práva a so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Stíhanie a potrestanie páchateľov za činy ohrozujúce bezpečnosť lodí, ich pasažierov a posádok podľa citovaného dohovoru a protokolu je v našom právnom poriadku upravené v § 179 a § 180 Trestného zákona - všeobecné ohrozenie - a v § 180a a § 180b - ohrozenie bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla. Vykonávanie týchto dohovorov Slovenskou republikou si nevyžaduje prijatie, zmenu alebo doplnenie existujúcich vnútroštátnych právnych noriem a ustanovenia dohovorov je možné plniť na základe právnych predpisov platných v Slovenskej republike.
Vykonávanie dohovorov nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nevznikne ani požiadavka nových pracovných síl alebo organizačného zabezpečenia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o vyslovenie súhlasu s ratifikáciou predmetných medzinárodných dohovorov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena zahraničného výboru, pána poslanca Petra Bohunického, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovaní výborov o týchto návrhoch vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť s nimi súhlas.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Bohunický:
Vážená Národná rada,
ako prvú predkladám spoločnú správu o výsledkoch prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca 1988.
Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca 1988 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady, ktorý určil za gestorský výbor.
Všetky výbory prerokovali návrh v termíne stanovenom rozhodnutím predsedu Národnej rady. Platné uznesenie prijali ústavnoprávny výbor 11. októbra, Výbor Národnej rady pre privatizáciu 10. októbra, Výbor Národnej rady pre bezpečnosť 10. októbra, zahraničný výbor 17. októbra. Všetky výbory vyslovili súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby z 10. marca, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou dohovoru.
Správa o prerokovaní návrhu vo výboroch bola prerokovaná v zahraničnom výbore a schválená 17. októbra 2000, kde po rozprave budem predkladať navrhované uznesenie na vyslovenie súhlasu. To je k prvému dohovoru.
K druhému dohovoru: Bol takisto rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelený tým istým výborom. Všetky výbory v termíne odporučili Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou Rímskeho protokolu z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na morskej plytčine.
Gestorský výbor vypracoval a schválil spoločnú správu 17. októbra 2000. Takisto je pripravené uznesenie, ktoré navrhuje vysloviť súhlas s dohodou. To je druhá dohoda.
Tretia dohoda: Rozhodnutím predsedu Národnej rady bola pridelená táto tlač Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Takisto všetky výbory v termíne vyslovili súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Medzinárodného dohovoru o potláčaní bombového terorizmu a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou.
Spoločnú správu prerokoval zahraničný výbor. Schválil uznesenie 17. októbra 2000. Takisto budem odporúčať Národnej rade, aby vyslovila súhlas s ratifikáciou. To sú spoločné správy k trom dohovorom.