Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Kalman, nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Vážení prítomní, vznikla tu paradoxná situácia, keď pri vyhlásení takej významnej udalosti, ako je uplatňovanie ľudských práv a základných občianskych práv, vlastne iniciátori tohto vyhlásenia nepredpokladali, že sa k tomu bude v Národnej rade viesť diskusia. Poukázal som na túto skutočnosť už vo výbore pre ľudské práva. Prijali sme toto vyhlásenie, ale osobne si myslím, že uplatňovanie ľudských práv, občianskych práv je jedno z najvzácnejších, čo v živote človek môže mať. Myslím si, že to sa prejavuje, alebo tým je charakterizovaná úroveň demokracie jednotlivého štátu. O tom hovorí kvalita života, kvalita rozvoja človeka ako osobnosti, kvalita spoločenských vzťahov. Preto som prekvapený, že vedenie Národnej rady pri tejto príležitosti, ak sa zvažovalo, že budeme prijímať vyhlásenie k tomuto výročiu, nepredpokladalo to, aby bola predložená komplexná správa uplatňovania týchto práv v našej spoločnosti. Prijať nejaké vyhlásenie k takej závažnej a dôležitej oblasti hlavne v súčasnom období bez hlbšej analýzy je povrchná práca, a dovolím si tvrdiť - už aj vzhľadom na vyjadrenia dvoch diskutujúcich -, veľmi nedôkladná, nedôsledná a skutočne povrchná. Preto by sme sa mali vyvarovať v budúcnosti týchto defektov.
Vždy, keď chceme urobiť nejaké zásadné vyhlásenie alebo urobiť nejaké zásadné rozhodnutie o niečom významnom, vždy by mala tomu predchádzať a byť k tomu predložená komplexná analýza. Bolo by dobré, keby aspoň v dodatočnej forme takáto analýza bola predložená, aby podpredseda vlády pre ľudské práva takúto analýzu v čo najkratšom čase do parlamentu mohol predložiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Hofbauera. Bezpochyby, práva, ktoré vymenoval pán poslanec Hofbauer, patria k základným právam. Vymenoval tu právo na vzdelanie, právo na používanie jazyka, sociálne práva, právo na zdravie, hovoril o hendikepovaných ľuďoch, hovoril o právach na informáciu, ako aj o práve na slušné bývanie. Nediskutujem o tom a nie som tu v rozpore, tieto práva patria aj podľa mňa k základným ľudským právam.
Na druhej strane však musím upozorniť aj pána kolegu, aj ctené auditórium, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, o ktorom dnes rokujeme a k výročiu ktorého dávame vyhlásenie, nie je o týchto základných ľudských právach, ale je o práve na život, o zákaze mučenia, o zákaze otroctva, o právach na bezpečnosť a slobodu, o práve na spravodlivé súdne konanie, o práve rešpektovať súkromný a rodinný život, o slobode myslenia a svedomia, o slobode prejavu, o slobode zhromažďovania, o práve uzavrieť manželstvo a podobne. A tento dohovor je najmä o Európskom súde pre ľudské práva.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hofbauer načrel do obrovského rozsahu ľudských práv a do ich dodržiavania a upozornil na množstvo nedostatkov. Prikláňam sa k názoru, že o situácii na Slovensku v oblasti ľudských práv by sa mala spracovať komplexná správa, ktorá by jasne zadefinovala všetky problémy, ale možno aj hovorila pozitívne o tých veciach, ktoré sú dodržiavané a v ktorých naše zákonodarstvo aj naša výkonná moc, exekutíva jednoducho dosiahla dobré výsledky. Veď iste, treba aj pochváliť to, čo je dobré, ale treba jednoznačne kriticky označiť všetky problémy a hľadať cesty nápravy týchto problémov. Dúfam teda, že z tejto rozpravy vznikne taká iniciatíva, aby táto správa bola v čo najkratšom čase predložená a najmä aby sme prijali opatrenia, ktoré by priniesli zlepšenie stavu.
Pripomeniem len jeden taký problém, ktorý sa tiež vyskytol v týchto dňoch a ktorý bude určite potrebné riešiť. V záujme zlepšenia stavu na jazykovo zmiešaných územiach sa prijal zákon, ktorý ustanovuje už určité pravidlá, ako používať jazyky národnostných menšín a ako používať štátny jazyk. V tejto súvislosti sme tu vyslovili niekoľkokrát obavu, že prijatím tohto zákona dôjde k diskriminácii obyvateľstva na juhu Slovenska. Môžem povedať konkrétny prípad z okresu Galanta, kde zamestnávateľ odmietol prijať vodiča auta, pretože nevie po maďarsky. A to je nonsens, ktorý by bolo treba jednoznačne riešiť a pri ktorom by bolo treba hľadať spôsoby, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, dúfam, že z môjho vystúpenia bolo zjavné, že nespochybňujem dobrý zámer a dobrý úmysel nášho výboru vrátane zámeru nášho predsedu pána Nagya, ktorý bol hlavným iniciátorom predloženia tohto materiálu. A som presvedčený o tom, že prerokúvanie tohto bodu a tohto vyhlásenia je rozumné, pozitívne a odôvodnené. Takže v tom smere niet žiadnych polemík alebo rozporných stanovísk medzi nami v rámci nášho výboru. Ale, podobne ako sa vyjadril pán poslanec Kalman, tento bod programu súčasne otvára veľmi širokú škálu reálnosti napĺňania týchto všetkých atribútov ľudských práv a slobôd na území Slovenska v súčasnosti. A to by malo byť impulzom aj pre širšie prerokúvanie tejto problematiky aj za prítomnosti a z podkladov členov vládnej exekutívy, pretože oni sú vlastne realizátori toho, či sa na území Slovenska ľudské práva v plnom rozsahu rešpektujú, alebo nie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána poslanca, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Celá Európa, ale aj celý svet si 4. novembra pripomenie 50. výročie prijatia Dohovoru o ľudských právach a slobodách. Aj dnešná kratšia diskusia tu v pléne Národnej rady ukázala, že otázka dodržiavania ľudských práv, dodržiavania základných ľudských slobôd je stále aktuálna. Aj desiatky a desiatky, ak nie stovky a tisíce podaní jednotlivých Európanov, občanov aj vyspelých štátov Európskej únie na Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu ukazujú, že stále je otázka a prísna kontrola dodržiavania ľudských práv otvorená nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných štátoch Európskej únie.
Ja chcem poďakovať svojim kolegom z výboru pre ľudské práva a národnosti, pani poslankyni Tóthovej aj pánovi poslancovi Hofbauerovi, že poukázali z ich pohľadu na problémy, ktoré sú dnes v slovenskej spoločnosti z pohľadu dodržiavania ľudských práv.
O tom, čo bolo vznesené najmä prostredníctvom faktických poznámok, že by Národná rada mala dostať správu o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd minimálne jedenkrát ročne, o tejto otázke diskutoval už niekoľkokrát výbor pre ľudské práva a národnosti. A máme záujem, aby podpredseda vlády, ktorý zodpovedá za túto oblasť, predkladal nielen do nášho výboru, ale aj do pléna Národnej rady takúto hodnotiacu správu, ako my vnímame dodržiavanie ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike.
Takisto považujem za veľmi dôležité, aby bola v najbližšom období, ak nie už v budúcom roku inštitucionálne doriešená otázka vytvorenia inštitútu ombudsmana, ktorý by mal základnú úlohu - kontrolovať dodržiavanie ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike.
Keďže v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy ani k návrhu Vyhlásenia k 50. výročiu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani pripomienky k návrhu uznesenia, dovoľte, pán predsedajúci, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu programu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Andrassy:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. októbra 2000
Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec. Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme jednomyseľne prijali uznesenie Národnej rady, ktorým sme schválili vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ďakujem aj pánovi poslancovi, aj všetkým poslancom. (Potlesk.)
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 761. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 803.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky dňa 27. septembra svojím uznesením číslo 774 schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Treba hneď na úvod povedať, že táto novela zákona úzko nadväzuje na novelu zákona číslo 274, ktorá bude ďalším bodom programu, a vlastne treba chápať kroky, ktoré sa tu uskutočňujú, v jednej vzájomnej súčinnosti.
Účelom predloženého návrhu zákona je predovšetkým upraviť novým spôsobom účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ďalej zaviesť inštitút dobrovoľného pokračovania v účasti na dôchodkovom zabezpečení fyzických osôb, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení, ďalej vypustiť z okruhu náhradných dôb dobu starostlivosti o prevažne alebo úplne bezvládnu osobu a obmedziť dobu nezamestnanosti ako jednu z náhradných dôb na obdobie, počas ktorého evidovaný nezamestnaný poberá podporu v nezamestnanosti.
Chcel by som vás požiadať, aby ste po prvom čítaní tohto návrhu zákona navrhli jeho postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, podpredsedovi tohto výboru poslancovi Mariánovi Mesiarikovi.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam Národnej rade nasledovnú správu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Podľa súčasnej platnej právnej úpravy, tak ako predkladateľ zdôraznil, sú tu navrhované určité zmeny a úpravy tohto zákona s tým, že ako spravodajca chcem upozorniť, že v predloženom návrhu sa navrhuje, a to len zopakujem slová pána ministra, vypustiť aj z okruhu náhradných dôb aj dobu starostlivosti o bezvládnu osobu, čo ako spravodajca, dopredu zdôrazňujem, nepovažujem za šťastné riešenie a bude treba zrejme v druhom čítaní o tom diskutovať.
Pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne, na čo chcem upozorniť, sa prejaví v znížení výdavkov až po roku uplatňovania, pokiaľ tieto návrhy budú schválené, pričom pozitívny vplyv na príjmy Sociálnej poisťovne bude mať aj umožnenie dobrovoľného pokračovania na dôchodkovom zabezpečení.
Dôvodová správa obsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky zo 6. októbra tohto roku, kde upozorňujem na nesúlad názorov sociálnych partnerov, pretože zástupca občanov alebo zamestnancov, Konfederácia odborových zväzov s návrhom nesúhlasila.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z., odporúčam Národnej rade po rozprave a zvážení tento návrh postúpiť do druhého čítania.
Súčasne odporúčam, v zmysle § 74 citovaného zákona, aby tento návrh podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol pridelený návrh, ho prerokoval v lehote do 28. novembra tohto roku a gestorský výbor do 29. novembra tohto roku.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Žiadam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som do rozpravy písomne dostal prihlášku pána poslanca Tkáča a pani poslankyne Keltošovej.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, môžete vystúpiť.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážený pán spravodajca,
dámy a páni,
chcem komentovať vládny návrh novely zákona (tlač 761), ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Treba povedať, že tento návrh novely obsahuje celý rad opatrení, ktoré zasahujú do prebiehajúceho sociálneho zabezpečenia v oblasti dôchodkov, ale aj v oblasti nemocenského poistenia. Zasahuje aj do tzv. osobného rozsahu sociálneho zabezpečenia tým, že vymedzuje niektoré nové dimenzie postavenia osôb samostatne zárobkovo činných, zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení, tiež osôb zárobkovo činných v cudzine, ale aj osôb, ktoré získali aspoň určitú dobu účasti na dôchodkovom zabezpečení, a zavádza sa mechanizmus - alebo rozvíja, lebo ten už zavedený bol - dobrovoľného pokračovania v účasti na dôchodkovom zabezpečení.
Chcel by som povedať širšie súvislosti, v ktorých sa tento návrh novely prijíma. A keď si teraz predstavím aj slová politikov, tak mi nedá, aby som si nepripomenul, že predseda vlády má obľúbenú tripartitu, ktorú absolútne nedodržuje v iných rovinách, ale tá tripartita znamenala preňho to, že povedal, že v roku 1999 bude najhoršie, v roku 2000 sa bude stabilizovať situácia a v roku 2001 to už majú pocítiť občania. Takže chcem zistiť, pretože je o ňom všeobecne známe, že nečíta zákony, ktoré idú do parlamentu - on v Slovenskom rozhlase, keď sa ho jeden poslucháč pýtal, aký má názor na novelu exekučného konania, verejne povedal, viete, nemôžem čítať všetky návrhy zákonov, lebo je toho veľa -, či čítal aj tento návrh zákona, či ho čítal v tom zmysle, akým spôsobom návrh zákona umožní znižovať štátny rozpočet v tejto súvislosti a akým spôsobom tento štátny rozpočet vlastne dopadne na bedrá tých, ktorí v tomto zákone vystupujú.
Ale poďme po poriadku. Predovšetkým ide o to, že problematika postavenia samostatne zárobkovo činných osôb vznikla začiatkom roku 1990, v čase, keď sa posilnil tzv. univerzálny charakter sociálneho zabezpečenia a do osobného rozsahu sa zaviedli osoby, ktoré bývalý režim vyslovene hnal na perifériu, teda najmä živnostenský stav, reprezentanti malého a stredného podnikania. V tejto súvislosti je pre mňa nepochopiteľné, prečo sa obmedzujú niektoré záležitosti postavenia týchto osôb vo väzbe na vyhlásenie o vykonávaní sústavnej práce a o tom, že sa nemajú vykonávať iné ďalšie činnosti, pretože tento stav bol vyladený a v praxi nespôsoboval podľa mojej mienky skoro žiadne problémy.
Takisto zásah do postavenia spolupracujúcich osôb je veľmi zvláštny. Ja sám som už v roku 1990 vydal knihu o sociálnom zabezpečení v súkromnom podnikaní, aby mali súkromní podnikatelia k dispozícii určitú príručku o tom, akým spôsobom sú vlastne viazaní na sociálne zabezpečenie. A v tejto súvislosti ten zásah do spolupracujúcich osôb mi logicky nedáva žiaden význam a mám pocit, ako keby bol niekto hodnotený len preto, že dá čo najviac pozmeňujúcich návrhov. Podľa mňa to skomplikuje tento stav.
Chcel by som hovoriť, v akých širších súvislostiach tento návrh zákona je, a to predovšetkým o vplyve rozpočtu tejto novely na Sociálnu poisťovňu a o vplyve rozpočtu tejto novely na štátny rozpočet. Predovšetkým ide o to a to si treba jasne pripomenúť aj cez slová pána predsedu vlády, ktorý prisahal, že rok 2001 už občania pocítia, áno, aj keď, samozrejme, podpredseda vlády Mikloš pred niekoľkými dňami doslova povedal, že rok 2001 bude najťažší. Takže keď už po včerajšku máme dolár za 52,50 Sk, tak neviem, ktorého predsedu či podpredsedu vlády máme počúvať, že kedy vlastne už bude lepšie a či neplatí vtip z Rádia Jerevan, že už bolo, takisto či neplatí neustále ubezpečovanie a pevná viera zo strany týchto funkcionárov v to, že bude platiť to, čo platilo za bývalého režimu, že ako budeme dnes pracovať, tak budeme zajtra žiť, alebo či nebudú platiť slová aj významného politika z bývalého režimu, že veľa jete a málo pracujete.
V tejto súvislosti chcem uviesť, že v roku 2001 sa v Sociálnej poisťovni počíta s deficitom vo výške 7 mld. Sk. Tento deficit je "zavesený" na tzv. rizikových zdrojoch viazaných na legislatívu. To, čo sa pod tým záhadným termínom rizikové zdroje viazané na legislatívu skrýva, sa demonštruje vlastne pod týmito sekundami, minútami, pretože tu nejde o nič iné, len nahnať do rozpočtu určité zdroje.
Ja nechcem teraz naozaj nikoho naštvať, ale systém vládnej koalície v sociálnej legislatíve ja nemôžem inak definovať len ako legislatívny a sociálny cirkus. Možno to je silné slovo, ale môžem vám zodpovedne vyhlásiť, že veľmi sa krotím, pretože ak o chvíľu budeme škrtiť znovu pracujúcich dôchodcov a znovu sa to viaže na samostatne zárobkovo činné osoby tretíkrát v roku, keď im meníme ekonomické podmienky, pretože raz platia, potom neplatia, potom zase platia, mne to naozaj pripomína ten vtip o partizánoch a o Nemcoch a o tom horárovi. Mení im to sociálny štatus, pretože raz majú tieto zdroje, potom ich nemajú, potom sa tu upravuje a sú v tom aj pracujúci dôchodcovia, v tých samostatne zárobkovo činných osobách, do tých 100 tisíc korún, ktoré sa navrhujú ako určitý paušál na odpustenie z vymeriavacieho základu.
Byť dnes pracujúcim dôchodcom, živnostníkom je skutočne obrovský umelecký zážitok, skutočne sa z toho vytvára - aj vrátane návrhu pána poslanca Romana Kováča -, je mi ľúto, ten sociálny a legislatívny cirkus v tejto krajine, pretože ja to ani slušnejšie nazvať neviem. V tejto súvislosti len 1,5 mld. Sk sa má naťahať do tej čiernej diery, do tých 7 mld. Sk ako rizikových zdrojov viazaných na legislatívu cez pracujúcich dôchodcov. A, pán minister, nesmiete sa hnevať, ale ja skutočne považujem toto, ten text, ktorý tu mám, len za návrh na poradu vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Bez urážky, ale ak do parlamentu príde materiál, ktorý v dôvodovej správe, napríklad v bode 4 na strane 12 má "dobrovoľné pokračovanie v účasti na dôchodkovom zabezpečení", keď je tam napríklad hra na predikciu, že "ak sa pre účasť na dôchodkovom zabezpečení rozhodne napríklad tisíc osôb, prínos pre príjmy Sociálnej poisťovne bude nasledujúci", toto nie je vôbec v súlade s legislatívnymi pravidlami ani vlády, ani Národnej rady, ani s rokovacím poriadkom, kde sa vyžaduje ku každému návrhu zákona veľmi jasná a presná predikcia ekonomicko-sociálnych dôsledkov. A má tam byť, samozrejme, aj vyjadrenie ministerstva financií.
V tejto súvislosti prebytky alebo stav v súčasnosti v dôchodkovom fonde, ale aj v nemocenskom poistení je taký, že je tam 900 mil. Sk v pohotovostnej rezerve v nemocenskom poistení, 2 mld. Sk v rezervnom fonde. To naťahanie týchto zdrojov je tu vyjadrené vyslovene cez taký nejaký amatérsky pokus, kde sa hovorí veľmi exaktne o 7 250 osobách samostatne zárobkovo činných, Boh súď, ktorí pôjdu do zvýšenia ročného príjmu vyššieho ako 100 tis. Sk. A nie sú tu veľmi jasne predikované doby zamestnania v nezamestnanosti, akého počtu osôb sa to bude týkať. Je tu otázka predikcie osôb v dobrovoľnej účasti na dôchodkovom zabezpečení. Chýba tu kalkulácia napríklad počtu sociálne zabezpečených občanov, ktorí pracujú v zahraničí a ktorí budú tvoriť tieto zdroje. Čiže skutočne tieto prepočty sú podľa mojej mienky len o niečo viac ako nič.
Veľmi zásadne treba vysloviť nesúhlas v prepojení tejto novely na sociálnu pomoc, a to na vylúčenie doby osobnej starostlivosti o prevažne alebo úplne bezvládnu blízku osobu z náhradných dôb. To je podľa mojej mienky absolútne nemorálne. A keď si to udržal aj bývalý režim a my to teraz ideme likvidovať, tak viem, že to nie sú voliči - možno to aj tak vidieť, hnusným, vulgárnym spôsobom -, ale sú to ľudia, ktorí naozaj dnes majú mimoriadne sťažené sociálne podmienky. A v situácii, keď sa prehlbuje rozpor medzi štátnou sociálnou pomocou a pomocou súkromných osôb, príbuzných občanov, chceme zlikvidovať aj postavenie občanov, ktorí majú, dajme tomu, starého rodiča, a v zákone o sociálnej pomoci alebo podľa tohto zákona budeme dnes o tom hovoriť, akým spôsobom sa likvidujú tieto skupiny, že sa likviduje aj poskytovanie alebo zvýšenie dôchodku, alebo výchovného pre bezvládnosť. V tejto súvislosti sú to ľudia, z ktorých mnohí ani nevedia o tom, že sa o nich niekto stará, nie sú schopní to pochopiť, a sú to ťažko zdravotne, telesne alebo duševne postihnutí občania, pričom tieto prostriedky len úplne symbolickým spôsobom vykrývajú sociálne aspekty ich ťažkého zdravotného postihnutia, teda sociálny dosah na zvýšené nároky, ktoré je potrebné, aby mali v oblasti stravovania, v oblasti ubytovania a podobne. Toto je nemorálny bod tohto návrhu. Je mi to ľúto.
A potom je tu naozaj veľmi nekultúrnym spôsobom v dôvodovej správe uvedené, aký bude dosah na štátny rozpočet, napríklad vylúčenie možnosti vzniku nových nárokov na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. A potom sa tu píše: "Výdavky štátneho rozpočtu sa znížia nasledujúco." Môj ty bože, to je obrovský dosah na štátny rozpočet, ak zlikvidujeme tieto zvýšenia dôchodkov pre bezvládnosť chudákom, ktorí nie sú schopní žiadnym spôsobom sa brániť. Ak je toto súčasťou programového vyhlásenia tejto vlády, tak pánboh ochraňuj občanov aj ľavicu v tejto krajine.
Ďalej by som chcel ešte uviesť na záver, dovoľte mi niekoľko slov o technológii - a využívam prítomnosť pána spravodajcu, kedysi dávnejšie môjho kolegu v odboroch -, postupu Konfederácie odborových zväzov v tripartite. Konfederácia nemá hanbu predložiť takýto text, takéto nehumánne návrhy zákonov alebo takýto konkrétny nehumánny návrh zákona. Ja ho budem čítať, aby to bolo úplne zrejmé aj pre históriu, k zákonu, ktorý som teraz komentoval z pohľadu človeka, ktorý bol pri zavedení samostatne zárobkovo činných osôb v rámci sociálnej reformy po roku 1990. Budem to čítať presne: "3. októbra 2000 slávna Konfederácia odborových zväzov súhlasí s predloženými návrhmi zákonov s pripomienkami a žiada o zohľadnenie požiadaviek zaradiť samostatne zárobkovo činné osoby do povinného systému dôchodkového zabezpečenia bez výnimky, po druhé, zohľadniť náhradnú dobu nezamestnanosti v trvaní 24 mesiacov na účely dôchodkového zabezpečenia. Bod B - vláda posúdi a ministerstvo práce prepočíta dosahy v zmysle požiadaviek KOZ." Ja som tu hovoril, ako je to prepočítané v dôvodovej správe, že keď tisíc osôb vstúpi, tak sa stane to a to, to je úžasný intelektuálny výkon, je mi to ľúto. A v texte, z ktorého teraz čítam - nechcem povedať, kde, v ktorom orgáne bola Konfederácia odborových zväzov práve vtedy, keď také uznesenie prijímala -, sa píše, že "vláda Slovenskej republiky deň nato 4. októbra 2000 neakceptovala požiadavky na zmeny vo vládnom návrhu zákona, tak ako vyplynuli zo záverov Rady hospodárskej a sociálnej dohody, na základe prepočtu dosahov navrhovaných požiadaviek".
Takto funguje tripartita na Slovensku, ktorá je ešte krytá aj zákonom o sociálnom partnerstve. Je to neuveriteľné, akým spôsobom sa hazarduje s menom inštitúcie, ktorú som pomáhal zakladať. A platí obdobné konštatovanie aj pre Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá súhlasí s predloženým návrhom zákona. Je to na papieri z Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky zo dňa 6. 10. 2000. Ak je toto sociálne partnerstvo, tak si myslím, že nech pánboh ochraňuje túto krajinu a jej občanov pred takýmto sociálnym partnerstvom.
Chcem tým povedať, že zásadne nesúhlasíme s takýmto návrhom zákona. Navrhujem, aby sa vrátil tento návrh predkladateľovi na prepracovanie s tým, že nech sa dopracuje ekonomický a finančný rozbor k tomuto návrhu zákona, dosahu na každú jednotlivú dávku zvlášť. To po prvé. Po druhé, aby sa vypracovala predikcia dosahu rastu životných nákladov v roku 2001 a predikcia stavu sociálnej situácie obyvateľov Slovenskej republiky v roku 2001 v nadväznosti na reštriktívne opatrenia vlády Slovenskej republiky. Zároveň odporúčam, aby sa pripojilo stanovisko Sociálnej poisťovne k návrhu tohto zákona, ktoré bude mimoriadne závažné z hľadiska toho, akým spôsobom chce vláda 7 mld. Sk takýmito umelými procesmi v sociálnom zabezpečení dotiahnuť.
A posledný návrh: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila informáciu o stave príprav zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na zmrazenie komplexného informačného systému sociálnej sféry, ktorý sa pripravoval v súčinnosti so Svetovou bankou.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Myslím si, že pán poslanec veľmi presne a veľmi podrobne poukázal na negatíva tohto zákona. Pozitívum sa tam nájde skutočne veľmi ťažko. A k tým záverečným slovám sa pripájam.
Pán minister, vy ste tu sľúbili už dávnejšie, že predložíte konečne nový návrh zákona o sociálnom zabezpečení. Keď si pozriete, koľkokrát bol zákon číslo 100/1988 novelizovaný, to sa už nedá ani spočítať. Tieto sľuby neplníte napriek tomu, že pán poslanec Brocka dal v parlamente minulý rok návrh, aby sa urýchlili legislatívne práce na tomto novom zákone, pretože viete, že ho nie je také jednoduché dostať do praxe a že si to bude vyžadovať minimálne ročnú dobu, kým zákon nadobudne plnú účinnosť, to znamená, že bude nielen na papieri, ale začne sa aj realizovať.
Čo sa týka reakcií na pána premiéra Dzurindu, tak si myslím, že to je už pomaly jediný člen vlády popri podpredsedovi vlády Miklošovi a pani ministerke Schmögnerovej, ktorý hýri optimizmom. Myslím si, že ostatní ministri sa už dostali na reálnu úroveň a optimizmom nehýria. A svedčí to o tom, že pán premiér nielenže nečíta materiály, ktoré podpisuje a ktoré tu v jeho mene vlastne predkladajú ministri, pretože to sú vládne zákony, ale že nečíta ani noviny, pretože by sa aj dnes z dnešných novín jasne dozvedel, aká je životná úroveň občanov, o koľko poklesla od 3. štvrťroku roku 1998 a aká je jej perspektíva na rok 2001. Odborníci potvrdzujú, že vôbec nedôjde k rastu životnej úrovne, ale aj v roku 2001 bude ešte prepad v životnej úrovni.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nechcete reagovať, pán poslanec? Nie.
Tak, pán poslanec Kalman, nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Z vystúpenia pána kolegu Tkáča vyplynulo to, o čom sme, zástupcovia HZDS aj včera hovorili v súvislosti, keď sme konštatovali - a potvrdzuje to jednoznačne aj predložený návrh zákona -, že vládna koalícia nemá dnes jasnú sociálnu doktrínu, nemá jasno, akým spôsobom sa sociálna sféra v súčasnom období má a bude vyvíjať. Potvrdzujem skutočnosť, že opäť sa len prispôsobujeme ekonomike, prispôsobujeme sa danému stavu a že ťažisko celých nákladov, celého ďalšieho zbedačenia vlastne presúvame na plecia tých jednoduchých občanov. Nie je to teda jasná a nie je to komplexná a správna sociálna politika.
Pán Tkáč sa dotkol aj otázky názorov vlády na tripartitu. Vážené dámy a páni, vláda ústnym spôsobom deklaruje otázky tripartity. Skutočnosť je však iná. Skutočnosť je taká, že v pripravovaných zákonoch, napríklad v zákone o štátnej službe, v Zákonníku práce a podobne sa vlastne úloha odborov bude odstraňovať, až prakticky likvidovať. Nebojím sa povedať ten pojem - likvidovať. A možnože aj pod týmto pojmom, predovšetkým pod týmto predpokladaným vývojom sa odborári dnes asi správajú v tripartite tak, ako sa správajú. Najprv s ničím nesúhlasia a potom si dávajú niektoré otázky vysvetliť, potom zasa s tým súhlasia a dávajú zmätočné vyjadrenia, ktorým vlastne nerozumie ani samotná členská základňa. Dnes ju jednoznačne a veľmi účelne v záujme svojej politiky zneužíva súčasná vládna koalícia pri presadzovaní svojich cieľov, ktoré sú na úkor našej spoločnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč, môžete reagovať.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za prednesené faktické poznámky.
Chcel by som ešte uviesť také skutočnosti, že v súvislosti s predpokladaným deficitom Sociálnej poisťovne vo výške 7 mld. až 10 mld. Sk na budúci rok treba uviesť, že mnohí ľudia, ktorí v dnešnej vláde pracujú, alebo politické subjekty, ktoré tvoria túto metakoalíciu, že pôsobili aj vo vláde Moravčíka v roku 1994. Keď som ako novozvolený predseda správnej rady otváral rokovanie správnej rady, zisťovali sme stav v Sociálnej poisťovni a mali sme deficit v takej výške, ako mala Čína obyvateľov, teda 1 250 mil. Sk v dôchodkovom fonde. To bol výsledok Moravčíkovej vlády v roku 1994. V tejto súvislosti sú pri vláde znovu tie isté subjekty aj vo funkciách mnohí z tých, ktorí pôsobili v tom roku 1994. A znovu sa pripravuje deficit vo výške 7 mld. Sk v roku 2001. Teda aj tento návrh zákona, aj ďalšie návrhy zákonov jednoznačne budú zabezpečovať finančné zdroje na úkor tých najviac odkázaných.
Ak je aj v zákone o sociálnej pomoci, lebo on s tým sociálnym zabezpečením súvisí, 156 zásahov do najodkázanejších skupín občanov, kde sú napadnuté zdravotne postihnuté skupiny občanov, a vo väzbe aj na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť pri poskytovaní osobnej starostlivosti o týchto občanov, ja považujem tento návrh zákona za skutočne zásadne nemorálny, pretože ani predikcia ekonomicko-finančných dosahov vôbec nepredpokladá, alebo negarantuje dôkazy o tom, že tento zákon splní svoj účel. A v tom ja "obdivujem" nie hrdinstvo, ale hazard súčasnej vládnej moci a jej cynizmus.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som po vystúpení kolegu Tkáča upriamila vašu pozornosť na dve skupiny občanov, ktorých sa pripravovaná novela zákona číslo 100/1988 Zb. bude najviac dotýkať. Už sú to spomínaní ľudia so zdravotným postihnutím, resp. ľudia, ktorí sa o nich starajú, a druhá skupina sú ľudia dlhodobo nezamestnaní, s minulosťou, s problémami, proste ľudia, ktorí sa nevedia umiestniť na trhu práce. Tieto dve skupiny občanov ideme postihovať cez novelu stovky.
Pri tej prvej skupine, pán minister, pokiaľ chcete vypustiť poskytovanie zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, ak sa uhrádza zo štátneho rozpočtu podľa zákona o sociálnej pomoci vo forme príspevku na osobnú asistenciu, na opatrovateľskú službu alebo v zariadení sociálnych služieb, chcem upozorniť kolegov poslancov, že v novele zákona o sociálnej pomoci, o ktorej ešte len budeme rokovať, vám prečítam, ako bude oklieštená táto sociálna pomoc, ktorá má údajne nahradiť zvýšenie dôchodku, ako bude oklieštená napríklad asistentská služba. So zámerom znížiť celkové výdavky, hovorím teraz o novele zákona o sociálnej pomoci, lebo to má previazanosť, so zámerom znížiť celkové výdavky zo štátneho rozpočtu sa bude znižovať rozsah hodín na osobnú asistenciu z 20 hodín na 16 hodín. Bude sa zužovať okruh osôb, ktoré môžu vykonávať osobnú asistenciu, a vylúči sa z tohto okruhu osôb celý rad blízkych osôb, tých najbližších, ktorí sa o ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím starajú.
V tejto novele stovky, o ktorej teraz hovoríme, sa uvádza, že ak sa vypustí zo sociálneho zabezpečenia zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, má sa to kompenzovať osobnou asistenciou a ďalšími dávkami. Tieto dávky budú znižované. Výhody tým ľuďom, ktorí sa budú starať o blízke osoby, budú negované.
Takže chcem sa opýtať, prečo sme najprv neprerokúvali, pán minister, novelu zákona o sociálnej pomoci, pretože mám ešte druhú podotázku: Ako sa môžete odvolávať, že v súlade s týmto návrhom novely stovky o sociálnom zabezpečení sa zo systému sociálnej pomoci navrhuje poskytovať peňažný príspevok za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím? Prepáčte, taký príspevok v súčasnej legislatíve nepoznám, taký príspevok neexistuje. Vy ho navrhujete schvaľovať v pripravovanej novele o sociálnej pomoci, ale dosiaľ ten príspevok ešte nikto neschválil. Čiže čo to je za kompenzáciu? Preto sa vás pýtam: Čo je toto za legislatívnu hru? My tu niečo schválime a je možné, že ten príspevok, o ktorom hovoríte v novele zákona o sociálnej pomoci, peňažný príspevok za opatrovanie občana, ten vôbec neprejde. Takže si myslím, že aj v tomto smere, pokiaľ ide o legislatívu ministerstva, by bolo treba pozrieť sa, kto vám do parlamentu takéto návrhy a takýmto spôsobom predkladá. Takže toto je ešte jeden taký bod k ťažko zdravotne postihnutým.
V novele zákona o sociálnej pomoci, na ktorú sa aj tento zákon, táto novela odvoláva, že aké kompenzácie budú poskytované zo sociálnej pomoci, sa hovorí: "Je tu zámer znížiť výdavky kapitol krajských úradov na výplatu sociálnej pomoci a zvýšiť účelové prostriedky kapitoly ministerstva práce na dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných." Ja sa pýtam: Kde sa zamestná vozičkár, ktorý je dlhodobo pracovne neprispôsobivý, kde sa zamestná, na verejnoprospešných prácach? Kto ho zoberie? Sú tu prepojenia, ktoré hovoria o tom, že jednorazovo chcete v tejto novele zákona o sociálnom zabezpečení pripraviť pôdu na ďalšie reštrikčné zákony, o ktorých budeme hovoriť o niekoľko hodín.
Ďalej, pokiaľ ide o skupinu nezamestnaných, konfederácia dala jednu z podmienok ako súhlas na tieto pripravované novely, že doba nezamestnanosti sa bude zohľadňovať na obdobie 24 mesiacov. Vy však v dôvodovej správe na strane 10 hovoríte, že zohľadňovanie doby nezamestnanosti v neobmedzenom rozsahu na dôchodkové nároky je v mnohých prípadoch jediným dôvodom zotrvávania v evidencii úradov práce tých občanov, ktorí v skutočnosti nemajú záujem o sprostredkovanie práce.
Pán minister, ak dnes podľa štatistík polovica nezamestnaných, ktorí sú evidovaní, polovica z nich je dlhodobo nezamestnaná - a toto bol tiež jeden z dôvodov, prečo táto snemovňa schválila presunutie finančných prostriedkov na účely verejnoprospešných prác -, ak priemerná doba nezamestnanosti u týchto ľudí je 14 mesiacov, ako môžete konštatovať určitý špekulatívny charakter, keď sme sa aj včera bavili o tom, kde sú korene nezamestnanosti, regionálne rozdiely a tak ďalej? Prečo chcete aj v tomto prípade postihovať ľudí, ktorí sú z objektívnych príčin dlhodobo nezamestnaní a jednoducho si nevedia nájsť prácu z ekonomických dôvodov, z ekonomických ťažkostí, do akých sa táto krajina dostala?
Takže aj z týchto dôvodov v záujme občanov, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí, v záujme nedoriešenia novej dávky, ktorá ešte len má byť schvaľovaná v pripravovanej novele o sociálnej pomoci, v záujme tých ľudí, ktorí sa umiestnili na VPP, ale o ktorých už dnes vieme, že s príchodom zimy odídu a budú znova v evidencii úradov práce, prosím vás, keby ste naozaj zvážili posunutie tohto návrhu do druhého čítania a keby ste sa stotožnili aspoň s niektorými pripomienkami, ktoré vám Konfederácia odborových zväzov predložila.
Ďakujem.