Šiesty deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
26. októbra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci a poslankyne: páni poslanci Danko, Gajdoš, Juriš, Krajči, Paška, Petrák, Prokeš a Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Angelovičová, Kadlečíková a Weiss.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam na úvod dnešného rokovacieho dňa minútou ticha si uctiť obete, ktoré zahynuli pri lesnom požiari v katastri obce Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Zároveň vám chcem na úvod schôdze oznámiť postup, pokiaľ ide o rokovanie Národnej rady na budúci týždeň. Zajtra by sme rokovali do 12.00 hodiny, v pondelok by sme začali rokovanie od 13.00 hodiny do 21.00 hodiny, v utorok by sme rokovali od 9.00 hodiny do 16.00 hodiny, streda by bola voľná, vo štvrtok by sme rokovali od 9.00 hodiny do 15.00 hodiny. Od 15.00 hodiny bude rokovanie 42. schôdze Národnej rady a po jej skončení budeme pokračovať v 41. schôdzi do 21.00 hodiny. V piatok 3. novembra by sme rokovali od 9.00 hodiny do skončenia programu schôdze.
Je potrebné, aby sme 41. schôdzu Národnej rady skončili na budúci týždeň, pretože v ďalšom týždni už je potrebné, aby rokovali výbory o rozpočte. Potom v týždni pred 43. schôdzou, keď budeme rokovať o rozpočte - a 43. schôdza by sa začala 28. novembra -, je potrebné, aby celý týždeň zasadal gestorský výbor a pripravil správu a stanovisko k štátnemu rozpočtu. Preto sa obraciam na vás, aby ste to pochopili, a preto je potrebné, aby sme na budúci týždeň rokovali aj v pondelok aj v utorok, vo štvrtok a v piatok, aby sme 41. schôdzu skončili, aby sme sa potom mohli venovať už príprave schôdze, kde hlavným bodom bude štátny rozpočet.
Panie poslankyne, páni poslanci, včera sme prerušili rokovanie 41. schôdze tým, že sme nehlasovali o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, ktorý máte ako tlač 742 v prvom čítaní.
Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Sárközy, aby uviedla hlasovanie.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predseda, včera v rozprave odznel procedurálny návrh pána poslanca Kalmana a taký istý návrh aj od pani poslankyne Keltošovej, aby sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Prosím vás, dajte o tomto hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujme o uvedenom návrhu, ako ho uviedla pani poslankyňa Sárközy. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, pani poslankyňa, ďalej.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, aby sa zákon prerokoval v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči, pani poslankyňa, druhé hlasovanie.
Poslankyňa K. Sárközy:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 791 z 27. septembra 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok (tlač 742), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, prerokoval v lehote do 28. novembra 2000 a gestorský výbor v lehote do 29. novembra 2000.
Prosím vás, dajte o tom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pridelení výborom a určení lehoty.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ešte by som vás chcel poprosiť, pretože okolo 11.30 hodiny budeme hlasovať o ratifikácii Zmluvy medzi Slovenskou republikou a OECD, keby sme v maximálne možnom počte boli prítomní v rokovacej miestnosti a hlasovali potom za ratifikáciu.
Ďalšie rokovanie povedie podpredseda Béla Bugár.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu teraz pristúpime k
návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Návrh vyhlásenia, ktorý pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, ste dostali ako tlač 809.
Teraz prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti pána poslanca Ľubomíra Andrassyho, aby návrh výboru uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
končiace sa 20. storočie je spojené s mnohými udalosťami, ktoré mali podstatný význam pre rozvoj ľudskej spoločnosti a ktorých platnosť a dosah neoslabí ani lámanie storočí a tisícročí. Mám na mysli fenomén vzniku právnej ochrany ľudských práv, ich neustále presadzovanie a posilňovanie či už v európskom alebo vo svetovom meradle. Nebolo to tak dávno, čo si svet aj občania Slovenskej republiky pripomenuli 50. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, výročie založenia Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov či založenie významnej európskej organizácie - Rady Európy.
Všetky tieto udalosti si zaslúžia pozornosť nielen predstaviteľov zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj širokej verejnosti, preto dnes predstupujem pred ctenú snemovňu za výbor pre ľudské práva a národnosti a predkladám vám návrh vyhlásenia slovenského parlamentu k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Výbor pre ľudské práva a národnosti sa rozhodol pre takýto postup v presvedčení, že Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je tým medzinárodným dokumentom, ktorý do šírky a hĺbky poznačil právne systémy európskych demokracií a ktorý aj my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky musíme mať na pamäti a uplatňovať ho v našej legislatívnej činnosti. Nemám pritom v úmysle znížiť význam takých dokumentov, ako je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach či Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie.
Jedinečnosť Európskeho dohovoru o ľudských právach vidím v tom, že jednoznačne definuje ľudské práva a slobody a zároveň obsahuje ucelený a jasný kontrolný mechanizmus prostredníctvom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Sila rozsudkov Európskeho súdu je vo svojom dosahu neporovnateľne vyššia ako účinok uznesení a odporúčaní výborov Organizácie Spojených národov. Určite nie náhodou aj občania Slovenskej republiky v oveľa väčšej miere využívajú možnosti dané jedenástym protokolom k dohovoru ako petičné a sťažnostné mechanizmy v štruktúrach Organizácie Spojených národov.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vďaka Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách má možnosť viac ako 850 miliónov obyvateľov Európy hľadať spravodlivosť na tom istom mieste. Sťažnosti všetkých Európanov sú prešetrované podľa rovnakých procesných pravidiel tým istým súdnym orgánom.
Tak ako je vývoj v spoločnosti v neustálom pohybe, tak je potrebné aj obsah a rozsah dohovoru prispôsobiť dobe. Už teraz boli k nemu prijaté viaceré dodatkové protokoly a práve v deň výročia jeho prijatia, teda 4. novembra sa otvorí na podpis ďalší, už dvanásty dodatkový protokol umožňujúci účinnejší boj proti všetkým formám diskriminácie. Chcem preto pri príležitosti pripomenutia si 50. výročia podpísania Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách vyjadriť želanie, aby dvanásty Dodatkový protokol o odstránení všetkých foriem diskriminácie bol v čo najkratšom čase podpísaný aj vládou Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti už minulý rok upozornil na potrebu, aby sa pri posudzovaní kompatibility návrhov zákonov prihliadalo aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Dovoľujem si apelovať na nás všetkých, aby sme vo svojich diskusiách a rozhodnutiach nebrali do úvahy interpretáciu jednotlivých článkov Dohovoru Európskeho súdu iba vtedy, keď to vyhovuje našim politickým cieľom, ale aby sme ho uplatňovali v každodennom živote.
Ďalej pri tejto príležitosti apelujem na vládu Slovenskej republiky, aby sa systematicky a efektívne snažila o elimináciu prieťahov v súdnom konaní, ktoré sú dnes najväčšou príčinou podávania sťažností našich občanov na Európskom súde pre ľudské práva. Dnes prijme Národná rada Slovenskej republiky Vyhlásenie k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Myslím si, že by to malo byť pre občanov aj akýmsi odkazom a súčasne aj želaním, aby v budúcnosti mali stále menej dôvodov hľadať spravodlivosť v Štrasburgu a aby spravodlivosť nachádzali doma v Slovenskej republike. Za dosiahnutie tohto cieľa sa musíme zasadiť všetci.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám v mene Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti Vyhlásenie slovenského parlamentu k 50. výročiu prijatia dohovoru. Vyhlásenie má nasledujúce znenie.
"Národná rada Slovenskej republiky si slávnostne pripomína udalosť spred päťdesiatich rokov, keď dňa 4. novembra 1950 desať členských štátov Rady Európy v snahe posilniť spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva prijalo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Dohovor predstavuje jednu z najvýznamnejších noriem ľudských práv v európskom i celosvetovom meradle a Slovenská republika sa stala jeho zmluvnou stranou zároveň so svojím vstupom do Rady Európy.
Význam dohovoru, ktorý je založený na princípe univerzality a solidarity ľudských práv, stále pretrváva. Ako významný medzinárodnoprávny dokument zahŕňa široký okruh občianskych a politických práv, ktorých výkon garantuje všetkým občanom Európy bez ohľadu na rasu, pohlavie, vek, vierovyznanie, politickú orientáciu, sociálny pôvod a národnostnú príslušnosť. Dohovor má i preto po polstoročí svojej platnosti nezastupiteľné miesto v európskom systéme ochrany ľudských práv, a to aj z hľadiska existencie vlastného súdneho mechanizmu Európskeho súdu pre ľudské práva.
My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zdôrazňujeme nezastupiteľný význam napomáhania a ochrany ľudských práv na národnej aj medzinárodnej úrovni. Základnou úlohou preto zostáva vytváranie predpokladov na posilňovanie atmosféry tolerancie v spoločnosti, vzájomného porozumenia a uplatňovania ideí právneho štátu."
Pán predsedajúci, môžete otvoriť diskusiu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som písomne žiadnu prihlášku nedostal, preto sa vás pýtam, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či sa z vás niekto hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne,
milí kolegovia,
dovoľte, aby som vystúpila k prednesenému návrhu uznesenia Národnej rady sformulovaného výborom pre ľudské práva a národnosti a ako členka tohto výboru dala k nemu ďalšie vyjadrenia aj v mene poslancov opozície, ktorí sú členmi tohto výboru, ale aj tých, ktorí nie sú členmi tohto výboru.
Pripájame sa k hodnoteniu 50. výročia prijatia Dohovoru o ľudských právach a slobodách, ktoré je nesporne významným medzníkom v histórii ľudstva pri boji za zachovávanie ľudských práv.
Ďalej dovoľte, aby som v tejto súvislosti konštatovala, že Slovenská republika vo svojej legislatíve v plnom rozsahu premietla tento dohovor do platného právneho poriadku, ako aj vytvorila viaceré garancie jeho dodržiavania.
Ďalej mi dovoľte, aby som konštatovala, že realita v Slovenskej republike však nie je v súčasnosti na dodržiavanie ľudských práv uspokojivá. Pri realizácii vznikajú viaceré problémy, ktoré sme aj vo výbore pre ľudské práva a národnosti konštatovali nielen z písomných podaní občanov, ktorých veľká časť je odôvodnená, ale aj z poslaneckých prieskumov, ktoré sme v poslednom čase uskutočnili.
Veľmi znepokojujúce je pre poslancov výboru pre ľudské práva a národnosti zachovávanie určitých ústavou garantovaných práv niektorých občanov na južnom Slovensku. Na výjazde sme sa presvedčili, že príslušníkom slovenského národa, slovenskej národnosti sú upierané niektoré práva, napríklad, aby informácie dostali v jazyku, ktorému rozumejú, teda v slovenskom jazyku, inými slovami povedané - v štátnom jazyku. Konštatovali sme, že neochota poskytnúť takéto informácie - v súvislosti aj s uskutočneným prieskumom - sa dostala do situácie, že museli byť vyvodené aj pracovnoprávne dôsledky voči tým občanom nášho štátu, ktorí nechceli rešpektovať právo našich občanov slovenskej národnosti na južnom Slovensku. Ale to bol ojedinelý prípad, keď boli vyvodené dôsledky. A, žiaľ, na južnom Slovensku pretrváva porušovanie ľudských práv v niektorých prípadoch z tohto aspektu, ktorý som naznačila.
Ďalej sme z výjazdu zistili, že v Slovenskej republike dochádza k situáciám, ktoré sú rozporné nielen s uplatňovaním princípu ľudských práv a slobôd, ale aj s princípmi právneho štátu, keď sa použitím agresie vymáhajú určité práva alebo domnelé práva bez rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré by dávali podklad na takýto postup. Tieto prípady sa v poslednom čase vyskytujú v čoraz väčšej miere a, žiaľ, príslušné orgány polície alebo štátne orgány nepostupujú tak, aby zamedzili tieto skutočnosti.
Ďalej by som chcela z bezprostredného vnímania a účasti na zasadnutí ústavnoprávneho výboru uviesť, že porušovaním ľudských práv, a je to skutočne vážne, dodržiavanie garantovaných práv daných ústavou sa míňa účinku, keď aj na takom poste, ako je post predsedu Najvyššieho súdu, dochádza ku krokom, ktoré sú jednoznačne v rozpore s ústavou. A dovolím si takto konštatovať, napriek tomu, že toto prislúcha konštatovať jedine Ústavnému súdu, s odvolaním sa na komentár k ústave, ktorý jednoznačne uvádza, že ústava ani zákon o súdoch a sudcoch nedáva podklad na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu bez toho, že by bol skôr odvolaný z funkcie sudcu.
Ja si myslím, že aj vyjadrenia zo zahraničia nasvedčujú tomu, že v Slovenskej republike dochádza k porušovaniu ľudských práv a že Slovenská republika sa dostáva na hranu v súčasnosti, keď prestáva byť právnym štátom. Takisto sú zo zahraničia veľmi silné signály o počudovaní nad rušením amnestie, ktorá vlastne udelená občanovi dáva právo na zánik trestnosti. A platný právny poriadok, konkrétne Trestný zákon v § 11 tak jednoznačne ustanovuje a ukladá súdom a všetkým orgánom činným v trestnom konaní zastaviť trestné konanie, čo sa nerešpektuje.
Vážení členovia, poslanci a poslankyne, ja si myslím, že je veľmi správne, že prijímame uznesenie, kde sa hlásime k Dohovoru ľudských práv a slobôd, ktoré ľudstvo sformulovalo pred 50 rokmi. Dovoľte však, aby som vyjadrila stanovisko, že nestačí sa hlásiť k tomuto dohovoru, nestačí zahrnúť do platného právneho poriadku ustanovenia, ktoré nám vyplývajú ako povinnosť zahrnúť do platného právneho stavu určité práva občanov, ale čo je podstatné a najpodstatnejšie pre právny štát, to je dodržiavanie týchto ustanovení.
A dovoľte, aby som vyjadrila pri príležitosti prijatia tohto uznesenia svoju nespokojnosť s tým, že čím ďalej, tým výraznejšie a s väčšou aroganciou sa tieto platné právne ustanovenia na ochranu ľudí nedodržiavajú. Porušuje sa ústava aj jej článok 39 ods. 1, v zmysle ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Vážení, kladiem otázku: Zabezpečenie našich dôchodcov je súladné s ústavou, ktorá im garantuje primerané zabezpečenie? Ja si myslím, že tuto je ich ľudské právo vyplývajúce z ústavy porušené. Takisto článok 39 ods. 2 uvádza: "Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok." Vážení, všetky tie zákony, ktoré teraz prijímame, nenihilizujú, nie sú protichodné s týmto článkom ústavy? Osobne sa domnievam, že áno, pretože nedávajú podmienku na zabezpečenie základných životných podmienok.
Preto dovoľte, aby som na záver uviedla: Áno, podporím uznesenie, ale pokiaľ budem v parlamente a vo výbore pre ľudské práva a národnosti, budem podporovať a robiť kroky, aby sa nielen deklarovali, ale aj realizovali práva, ktoré sú uvedené v našom platnom právnom poriadku.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel nadviazať na slová pani poslankyne Tóthovej v tom, že naozaj nestačí len pripomínať si výročia a nestačí len sa prihlasovať k dodržiavaniu ľudských práv, ale treba, aby aj tento parlament a všetky výkonné zložky vo svojej praxi realizovali také opatrenia, aby sme sa naozaj nielen verbálne k takýmto veciam hlásili, ale aby sa aj uskutočňovali a aby ich ľudia, občania, obyvatelia Slovenska cítili na vlastnej koži.
V týchto dňoch ste si iste všimli, že sa stále viac prehlbuje problém okolo podnikových ubytovní po určitých privatizáciách a prevzatí do nových vlastníctiev. Jednoducho ľudia, ktorí bývajú v týchto ubytovniach, sú vyhadzovaní na ulicu, sú poškodzované ich ľudské práva a dokonca v Brezne v týchto dňoch došlo k takej extrémnej situácii, že ľudia sú tam v chlade, v ohrození na živote a podobne.
Toto je preukazné porušovanie ľudských práv a myslím si, že táto snemovňa a ostatné výkonné zložky sú povinné nájsť riešenia pre týchto ľudí, aby cítili, že parlament má starosť o ich životy, má starosti o ich zdravie a že sa nehlási len verbálne k dodržiavaniu ľudských práv, ale robí pre to aj konkrétne činy. Preto by som prosil svojich kolegov, aby hľadali, pomohli nájsť riešenie pre týchto ľudí a nenechali ich v beznádeji, v očakávaniach, že nikto nestojí na ich strane a že ten, kto si môže najať civilnú bezpečnostnú službu, oplýva peniazmi, môže presadzovať svoju moc bez ohľadu na ľudské práva.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pani poslankyňa, ja absolútne súhlasím s tou tézou, ktorú ste povedali, že najdôležitejšie je dodržiavanie základných práv a slobôd, dodržiavanie ústavy. V tomto zmysle však chcem predsa len podotknúť: Veď máte, samozrejme, právo ako opozičná poslankyňa na svoje videnie sveta a na svoju interpretáciu dodržiavania základných práv a slobôd, napokon to máme všetci, ale existujú aj isté objektívne inštitúcie, ktoré majú právo byť arbitrom v týchto otázkach. Touto inštitúciou, samozrejme, nie ste vy ani vaša politická strana, ani ja takou inštitúciou nie som, ani moja politická strana, ale takouto inštitúciou je napríklad Ústavný súd. A bola to vaša vládna koalícia v minulom volebnom období, ktorá prijala zhruba 20 zákonov, o ktorých Ústavný súd konštatoval, že tam bol rozpor so základným zákonom nášho štátu. A v mnohých prípadoch išlo aj o základné práva a slobody. To sú fakty.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som doplnila vystúpenie pani poslankyne Tóthovej v tej časti, kde hovorila o základných ľudských právach, o primeranom hmotnom zabezpečení, o ústavnom práve starých a chorých ľudí.
Páni poslanci, panie poslankyne, myslím si, že ste zvolili tento bod programu veľmi nešťastne, pretože po ňom budeme prerokúvať celú sériu sociálnych zákonov, ktoré výrazným spôsobom obmedzujú u starých a chorých ľudí ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie, či je to zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý ide ako ďalší v poradí, či je to zákon o sociálnej pomoci, budem o tom hovoriť zvlášť ku každému zákonu. Chcem vás upozorniť, že tieto sociálne zákony sú v príkrom rozpore s deklaratívnym charakterom toho, čo chceme teraz prijať, čiže jedna vec sa hovorí a inak sa koná.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman, neboli ste prihlásený, takže nemôžete teraz vystúpiť.
Pani poslankyňa Tóthová, ešte môžete reagovať.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja si myslím, že viacerí poslanci, ktorí sa ani neprihlásili, hlavne poslanci opozície sú jednoznačne toho názoru, že dnešné porušovanie ľudských práv skutočne treba vnímať ako niečo, čo musíme napraviť. A keďže vystúpil pán poslanec Šimko s tým, čo uviedol, tak by som chcela povedať, že aj v súčasnosti porušujete ľudské práva veľmi evidentne, najmä keď vyzývate občanov na to, aby nerealizovali základné ľudské právo, ako je právo hlasovať v referende, a šliapali po ňom. Prečo to robíte, keď prijímate takúto deklaráciu a o chvíľu budete za ňu, samozrejme, hlasovať?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
považujem za veľmi dobré a za veľmi rozumné, že Národná rada zaradila do svojho programu rokovania bod, ktorý pripravil Výbor pre ľudské práva a národnosti Národnej rady Slovenskej republiky, a to návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je potrebné, aby sme si túto udalosť pripomínali, pretože každá spoločnosť dnes nech o sebe vyhlasuje, že je akokoľvek demokratická, slobodná a spravodlivá, má dostatok priestoru na väčšie prehlbovanie všetkých týchto atribútov, ktoré súvisia s napĺňaním ľudských práv a základných slobôd všetkých svojich občanov. Som rád, že tento návrh vyhlásenia Národnej rady prijal náš výbor bez ohľadu na politickú príslušnosť tam prítomných poslancov. Čiže ten názor na návrh, ktorý tu prerokúvame, bol v podstate jednomyseľný.
V tej časti, v ktorej som sa dotkol, žiadna spoločnosť nie je ešte taká dokonalá, že by mohla byť úplne spokojná s totálnym plnením ľudských práv a základných slobôd, domnievam sa, že je takýto stav prehodnocovania a zvažovania aj v našej spoločnosti a v súčasnosti. Dámy a páni, to, čo je a čo považujem za jedno zo základných ľudských práv a napĺňanie základných slobôd občanov, domnievam sa, že v prvom rade je to právo na primeraný a slušný život. Ak nie je naplnené právo všetkých občanov na primeraný a slušný život, tak je veľmi ťažké hovoriť o ľudských právach a o základných slobodách, pretože chudobný bedár živoriaci na okraji spoločnosti je súčasne aj najbezprávnejším a najmenej slobodným človekom.
Domnievam sa, že základným ľudským právom je právo na prácu. Plní naša spoločnosť v súčasnosti tento stav a túto požiadavku, keď skoro každý štvrtý práceschopný človek v našej spoločnosti, ktorý chce pracovať, nemá pracovnú náplň, nemá prácu a potĺka sa ako zbytočný, nadpočetný človek, o ktorého naša spoločnosť záujem nemá? Keď sa pozrieme na ostatné vyspelé štáty Európy, ani tam ten stav nie je dobrý. Tí, ktorí sa nám dávajú ako žiariaci vzor, tí takisto zápasia s vysokou nezamestnanosťou. Kancelár Schröder, ktorý bol nedávno na návšteve v Slovenskej republike, na takrečeno bleskovej návšteve, disponuje štátom alebo správou štátu, kde je tri a pol milióna práceschopných nezamestnaných Nemcov. A na bývalom teritóriu východného Nemecka je dnes v súčasnosti takisto 20 % práceschopných nezamestnaných Nemcov.
K základným ľudským právam občanov patrí aj právo na kvalitnú, dobrú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Dámy a páni, táto zdravotná starostlivosť sa však u nás v súčasnosti odsúva z obligatórnej polohy do fakultatívnej polohy, čiže z istej polohy do neistej polohy. Stačí sa pozrieť, ako vyzerá problematika v oblasti zdravotníctva, v oblasti zásobovania liekmi a v oblasti bilancovania zdravotných poisťovní. Ako je možné, že zdravotné poisťovne bezstarostne bankrotujú a nechajú po sebe poldruhamiliardovú spúšť, ďalšiu štvrť miliardy podpísaných zmeniek a nikoho ani nezavreli, ani nikoho netrestajú, vôbec nič sa nedeje, je to v úplnom poriadku a štát čiže my všetci toto prehajdákanie finančných prostriedkov na zdravotníctvo máme znášať? Domnievam sa, že ani tento prvok základných ľudských práv sa neplní uspokojivo.
Dámy a páni, medzi základnými ľudskými právami je aj dôstojný život v starobe. Viete, nie je mi dobre, keď chodím po Slovensku a keď vidím starých ľudí, starkých, ktorí celý svoj život prežili v aktívnom živote a v práci a vlastne ktorých výsledky práce sú predmetom toho, čo v súčasnosti spoločnosť privatizuje. A títo ľudia sa v súčasnosti nachádzajú na sociálnom okraji spoločnosti a súčasne aj v minimálnom záujme spoločnosti o ich dôstojný život v starobe.
Dámy a páni, k ochrane ľudských práv patrí aj dôstojný život telesne hendikepovaných. Tento stav je mimoriadne závažný, pretože títo ľudia sa nemôžu brániť. Sú odkázaní na pomoc spoločnosti a spoločnosť sa im v súčasnosti, bohužiaľ, obracia chrbtom. Aj v nadväznosti na starších ľudí a na telesne postihnutých, dámy a páni, aké zákony sa to v súčasnosti schvaľujú vo vláde, predkladajú do parlamentu, tu sa prerokúvajú a vládna koalícia ich schvaľuje? To sú sociálne zákony? Veď to sú hrubo asociálne zákony, ktoré siahajú práve na elementárne ľudské práva týchto sociálne najodkázanejších občanov našej spoločnosti.
Dámy a páni, medzi základné ľudské práva občanov patrí aj právo na zdravé životné prostredie. To je aj problematika zdravej pitnej vody, to je problematika riešenia odpadového hospodárstva. Aký je v súčasnosti stav? Stále väčší a väčší počet obcí na Slovensku konštatuje, že nedisponuje zdravou pitnou vodou a budovanie vodovodu sa fakticky zastavilo. Presne to isté sa deje s kanalizáciami, s odpadom, či už s tekutým alebo s tuhým. Zmena zákona o tuhom odpade a o skládkach tuhého odpadu nevyriešila nič, pretože sa nevyriešila podstata a to budovanie ekologicky nezávadných skládok.
Dámy a páni, medzi základné ľudské práva a základné slobody nesporne patrí právo občanov na pravdivé informácie. Európske orgány a špeciálne Rada Európy tento bod považovala za taký dôležitý, že prijala na tento účel samostatné odporúčanie Rady Európy o etike žurnalistiky, kde je jasne deklarované, čo by objektívna, pravdivá žurnalistika mala spĺňať a aké atribúty by mala uspokojovať. Spĺňa to naša spoločnosť? Ani zďaleka nie. Ako vyzerajú naše verejnoprávne médiá? To sú stranícke médiá, o obsahu vysielania ktorých sa rozhoduje v straníckych centrálach. Tretina obyvateľov tohto štátu buď je ignorovaná v týchto médiách, alebo je hrubým spôsobom urážaná a zosmiešňovaná. Keď si pozriem nejakú tzv. humoristickú reláciu, tak tam sa stále pľuje do tej istej tváre, kope do tej istej nohy a zosmiešňuje sa tá istá skupina ľudí a to isté politické spektrum. To je právo na pravdivé informácie? Veru nie. To isté sa týka printových médií.
Dámy a páni, medzi základné ľudské práva občana vyspelej spoločnosti patrí právo na slušné bývanie, no ale toto právo nielenže sa nerešpektuje, ale hrubým spôsobom sa narúša. Veď táto vláda a súčasná koalícia ide rušiť Štátny fond bytovej výstavby, obmedzujú sa finančné prostriedky, ktoré sa dávajú do rozvoja bytovej výstavby. A to, čo prebieha v súčasnosti v súvislosti s deložovaním z bytových objektov, v ktorých bývajú obyvatelia, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali pri bankrotových a exekučných konaniach do bezprávneho postavenia, nemá nič spoločné s ich elementárnymi ľudskými právami, keď sú vyhadzovaní na ulicu doslova a do písmena, a to aj rodiny s malými deťmi a tehotné ženy. To je skutočne hanba na úrovni banánovej republiky, dokonca ani to nie.
Dámy a páni, základným ľudským právom a základnou slobodou je aj objektívne a nespolitizované súdnictvo. Je takýto stav v súčasnosti na Slovensku? Obávam sa, že nie. Z médií sa najprv dozvieme, kto je vinník, ako ho treba potrestať, ako treba voči nemu postupovať, a až následne orgány činné v trestnom konaní začínajú zháňať podklady o tom, že tieto dopredu vyrieknuté závery sa idú argumentovať a dopĺňať argumentačným materiálom. Kde sa to posúvame? Posúvame sa do sféry právneho štátu? Veru nie. Posúvame sa do sféry päťdesiatych rokov, keď najprv páni Urválek alebo Feješ oznámili vinníkov, oznámili ich odsúdenie a previnenie a až následne sa potom konali súdne procesy.
Tento parlament zbavil poslaneckej imunity rad poslancov opozície na základe výpovedí vyšetrovateľov, a to bez preukázania dôkazového materiálu a ich výpovedí, len na základe ich tvrdenia. To je rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd? Z tohto parlamentu išiel do väzenia bez odsúdenia poslanec bez toho, že by bol odsúdený a bez toho, že by dôkazový materiál proti nemu niekto z tu prítomných videl. To sa kde dostávame?
Dámy a páni, medzi základné ľudské práva a základné slobody patrí právo na súkromie. Toto právo na súkromie sa porušuje absolútne nehoráznym spôsobom. Stačí si zobrať týždenníkové plátky, ktoré škandalizujú, osočujú osoby bez toho, že by sa tieto mohli brániť. Pokiaľ žiadame tlačovú opravu, nikdy sa v tlači neobjaví. Objavujú sa opakovane prípady, ktoré nemajú obdobu a nemajú nič spoločné s právnym štátom. Odpočúvanie telefónov, to nie sú hypotézy, ktoré tu ktosi uverejňuje, že telefóny sa odpočúvajú. To je verejný fakt. Predseda vlády Dzurinda pokojne vystúpi s tým, že odpočúval telefonický rozhovor medzi Ernestom Valkom a Kaníkom, o čom sa dohadovali v súvislosti s neslávnymi kauzami, ktoré potom viedli k odstúpeniu a odvolaniu Kaníka. Čo je to za systém? Toto je právny štát? Veď to je výsmech právneho štátu.
Dámy a páni, moja záhradná chatka aj so všetkými písomnosťami bola vylámaná a prekutaná veľmi pozorne, keď som sa telefonicky bavil so známym, že kde vlastne mám odloženú hromadu písomností, pretože do môjho miniatúrneho bytu sa, samozrejme, nezmestia. To nebol žiadny bezdomovec, to nebol žiadny kontajnerák, nestratila sa odtiaľ ani len fľaša alkoholu, ktorá tam bola, ani konzervy, ktoré som tam mal náhodne položené. Takže cieľ bol iný a motivácia bola tiež iná. Zhodou okolností to bolo po telefonáte, v ktorom som sa o tomto bavil.
Dámy a páni, medzi základné ľudské práva, základné slobody patrí právo na vzdelanie mladej generácie. Umožňuje sa? Veď tu sa pripravuje spoplatnenie vysokého školstva. Dámy a páni, v tomto štáte prvý raz od dôb cisárovnej Márie Terézie sa rušia školy, neudržujú sa školy a neotvárajú sa školy, ale sa rušia. V tomto roku sa ruší 65 stredných odborných škôl. Po jubileu 10 rokov trvania prvej Česko-slovenskej republiky si Česko-slovenská republika vybudovala majestátny pamätník formou vybudovania tisíc škôl na svojom území. To boli tzv. jubilejné školy.
Tento štát približne po 10 rokoch trvania ruší školy. Takže napĺňa tento štát a táto spoločnosť a táto koalícia v súčasnosti ľudské práva a základné slobody v oblasti vzdelania? Je na južnom Slovensku možnosť vzdelávania slovenských detí v slovenskom jazyku? Veru nie. V 150 obciach vôbec nie je slovenská škola. A to, čo sa udialo v priebehu dvoch rokov v oblasti etnickej čistky voči slovenským učiteľom a riaditeľom, nemá obdobu a ak má, tak azda iba v porovnaní s režimom Kolomana Tiszu a jeho ministra Apponyiho.
Dámy a páni, takže končím tým, čím som začal. Je dobré, že prerokúvame návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu prijatia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý predkladá náš výbor, ktorého som aj ja členom, teda výbor pre ľudské práva a národnosti.
A súčasne tento materiál poskytuje dostatočný priestor, aby sme sa zamysleli, či táto spoločnosť, táto vláda, táto koalícia tieto ľudské práva napĺňa, alebo či tu v tomto parlamente práve v súčasnom období neprerokúvame a neprijímame nie my z opozície, ale vy z koalície zákony, ktoré sú hlboko asociálne a ktoré posúvajú prevažnú väčšinu občanov tohto štátu na hranicu sociálnej biedy mimo rámca ich elementárnych ľudských práv, pretože elementárnym ľudským právom je právo na slušný život.
Ďakujem za pozornosť.