Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážené poslankyne, poslanci,

chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Tkáča a chcel by som sa vám, pán poslanec Tkáč, poďakovať, povedal by som, aspoň ja to tak hodnotím, za skutočne vecné, konkrétne vystúpenie, vystúpenie odborné, ktoré nebolo poznačené nejakým politickým motívom. Som veľmi rád a myslím si, že by bolo nesprávne, keby sme aj pri ďalších zákonoch diskutovali tak, že občan by sa stával politickým rukojemníkom. A toto platí aj pre jednu, aj druhú stranu.

Chcel by som, pán poslanec, vás podporiť v tom, že ste správne zdôraznili, že i keď tento návrh zmeny zákona sa opticky zdá dosť malý, ale obsahovo, ako ste zdôraznili, je veľmi významný pre občana, pretože vlastne sa od neho občan potom posudzuje v sociálnej oblasti, od neho sa odvíjajú ďalšie či už posudkové, alebo dávkové časti, a preto si myslím, že by sme sa mali skutočne v druhom čítaní, pokiaľ zákon prejde, upokojiť a snažiť sa aj vo výbore pre sociálne veci, aj pre vás ostatných vecne argumentovať, aby sme dopracovali zákon tak, aby bol pozitívny, aby skutočne nebol len návrhom, že pôjde smerom do mínusu.

Dobre vieme, že treba riešiť aj problém napojenia rôznych dávok a rôznych inštitútov na životné minimum. Máme šancu, aby sme aj tieto veci teraz zlepšili.

A na záver by som chcel zdôrazniť, že aj keď máte, pán poslanec, taký názor, aký máte na Konfederáciu odborových zväzov, ale rozhodne by bolo vhodné, treba sa pozrieť na dôvody, prečo odbory nesúhlasili s týmto návrhom zákona a v tripartite to jasne vyjadrili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som reagoval na tú časť vystúpenia predrečníka pána poslanca Tkáča, ktorá sa týkala príspevku na vzdelanie. Ako pracovník vysokého školstva, v minulosti som tam prežil desiatky rokov, a v tomto prípade, samozrejme, jeho názor podporujem. Isteže, solventné vrstvy by mali dostať šancu na to, aby si mohli zaplatiť. Ale čo spravíme s vrstvami, ktoré nie sú solventné? Ktoré sú sociálne na hranici možno biedy? Treba to riešiť zrejme komplexne aj s príspevkom na vzdelanie, samozrejme, celú záležitosť okolo vzdelávacieho systému na Slovensku, pretože dnes Slovensko je krajina, ktorá neoplýva nejakým veľkým bohatstvom surovín. Slovensko potrebuje hlavný kapitál, ktorý má, vzdelaných ľudí, vysoko kvalifikovaných ľudí pre potreby výroby, keď to už nazvem takto tvrdo.

Samozrejme, keď dnes hovorím, ešte raz to zopakujem, tých 60 % ľudí sa nachádza na hranici biedy, máme to potvrdené aj zo štatistík, dnes sú životné náklady pri tom všetkom, že sa neplatí za vzdelanie, už tiež na hranici únosnosti. Dnes mladí ľudia nakoniec majú veľké problémy so zaplatením si ubytovania. Doprava je drahá. Stravovanie je drahé. Všetky vstupy, možno to takto nazvať, všetky vstupy na vzdelanie sú veľmi vysoké. A k tomu má pristúpiť ešte aj platenie si vysokého školstva. Stotožňujem sa s tým, čo bolo povedané. Áno, treba to riešiť, ale treba to riešiť komplexne aj v rámci príspevku na vzdelanie.

Toľko z mojej strany.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Tiež by som sa chcela pridať k pánu poslancovi Tkáčovi a upozorniť ešte raz na mladé rodiny. Upozorniť ešte raz takisto na študentov. A nesedí mi to tak trochu, pán minister, s vaším predvolebným heslom: Lepšie žiť. Spomeňte si na plagáty pred voľbami. A zoberte si teraz tvrdú realitu po dvoch rokoch. Spomeňte si a uvedomte si, pozrite si štatistiky - 495 000 nezamestnaných ľudí. Z toho je 235 000 žien. Mnohé z nich sú živiteľky. Majú študentov. Majú deti. Stane sa skutočne aj právo študovať a právo na vzdelávanie sa len výsadou určitých vrstiev? Toto bolo to vaše heslo Lepšie žiť? Uvedomujete si, že vlastne takto sa robí sociálno-ekonomická genocída slovenského národa?

Nemecko vydalo pre Slovensko, špeciálne pre Slovenskú republiku 10 000 zelených kariet, to znamená, právo na prácu a dlhodobý pobyt v Nemecku. Mesačný príjem mladých študentov dva roky po skončení, teda mladých absolventov predstavuje okolo 200 až 230 000 korún. Uvedomujete si, že takýto plat nebudeme schopní zabezpečiť ľuďom s vašou politikou? Uvedomujete si, že vlastne nastane odlev všetkých mladých ľudí? Púšťame sa do medzinárodných adopcií? Teda čo chceme, akú budúcnosť pre slovenský národ s takou politickou, akú nám predkladáte?

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Drobný.

Nech sa páči.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Musím doplniť pána docenta Tkáča v tom zmysle, že naozaj poznáme pána ministra Magvašiho ako človeka, ktorý je skutočne manažér a reálne mysliaci človek, ale toto je naozaj trest za jeho ľavicovosť, že predkladá takýto nesystémovo riešený zákon. A príspevok na vzdelanie nezavesil k zákonu 125, pretože ak bol, a určite bol na konferencii, ktorú organizovali martinskí medici o budúcom vzdelaní na lekárskych fakultách, všetci sa okolo mňa zhromaždili, celý organizačný tím a pýtali sa, či náš klub je za to, aby platili príspevok na vzdelanie. No tak som im jasne povedal, že, samozrejme, nie sme, aj keby boli medzi vami bohatí, aj tak považujem príspevok za to, že ste vstúpili do rehole vysokoškolských študentov. A veľa bohatých ľudí medzi študentmi lekárskych fakúlt nie je. Sú tam väčšinou stredné, nižšie vrstvy a veľmi chudobné vrstvy. Tie sa ešte obetujú a vstúpia do tej rehole a študujú.

Preto si myslím, že to naozaj mohlo byť systémovo riešené tak, že sa zavesí aj táto dávka - príspevok na vzdelanie - na zákon 125 a bolo by to bývalo skutočne dobré, ale takto to vidím veľmi zle. Lebo si myslím, že koalícia je o tomto pevne rozhodnutá. Systémovo nerieši tento zákon. Rieši to preto, aby sme formálne splnili plán legislatívnych úloh a urobíme si čiarku, fajku a ostatné nás nezaujíma. Pretože ako mi študenti lekárskych fakúlt povedali - tak keď nám aj toto zoberú, potom už neviem, či medzi tými chudobnými a strednými vrstvami, ktoré saturujú študentov lekárskych fakúlt, budú rozhodnutí ísť študovať v budúcnosti lekárčinu. Myslím si, že veľmi nie, pretože to nemotivuje. To demotivuje zo štúdia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Tkáč sa vo svojom vystúpení dotkol aj otázky kúpeľnej starostlivosti. Chcem k tomu uviesť, že podľa informácií z tlače na kúpeľnú liečbu čaká 90 tisíc ľudí. A poukazy vlastne nie sú, pretože Sociálna poisťovňa nemá peniaze. Sociálna poisťovňa tento rok dostala oveľa menej, ako vlastne mala v rozpočte minulý rok. A čo bude na budúci rok, to je veľký otáznik.

Ďalej pán poslanec Tkáč uviedol, že ľutuje pána ministra, že musí predkladať takéto zákony. No určite to nie je príjemné, ale ak mi dovolíte, predovšetkým ľutujem občanov, ktorých sa to týka. Tí totiž nemajú na výber. Oni sa dostanú do právneho stavu a musia existovať. Pán minister podľa mňa na výber má, pretože ak by nesúhlasil s predloženým návrhom, tak proste odmietne a má možnosť odstúpiť. Ale ja už dávnejšie sledujem, že vlastne ľavicoví politici robia reštrikčnú politiku.

Pán minister, viete, to je ako v doprave. Je možné blikať, že pôjdem doľava, ale keď zabočím doprava, obyčajne to končí karambolom. A tak je to aj v politike. Pokiaľ ľavicoví politici hovoria o ľavicovej teórii, ale robia reštrikciu a pravicovú politiku, tak to končí tiež karambolom a ten váš môže byť taký, že sa ani nedostanete do parlamentu. A to bude asi výsledok takýchto postupov.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Z doterajších vystúpení predstaviteľov HZDS, aj z vystúpenia pána Tkáča jednoznačne vyplýva, že ide o nesystémové riešenie. Jednoznačne vyplýva, že je tu rozpor ako z hľadiska teórie - to je to, čo je uvedené v samotnom návrhu zákona -, aj samotnej praxe, o čom sme uviedli niekoľko príkladov. Chápem, že je to skutočne prispôsobenie sa súčasnému ekonomickému stavu a že to nie je požiadavka, ktorá by vyplývala z programového vyhlásenia vlády, ani ktorá by vyplývala z takých dokumentov, ako je Ústava Slovenskej republiky.

Druhá moja poznámka v súvislosti s vystúpením vo vzťahu k odborom. Opätovne, kolegyne, kolegovia, zdôrazňujem, že odbory nesúhlasili s týmto návrhom zákona, pretože jednoznačne poukazujú na význam životného minima v súvislosti na ďalšie dávky a jednoznačne poukazujú, že sa tým spôsobom vlastne bude nielen životné minimum, ale aj ostatné dávky znižovať a bude sa prehlbovať rozdiel medzi dávkami a príjmom.

Z tohto pohľadu si myslím, že by ste mali rešpektovať stanovisko Konfederácie odborových zväzov. Veď nie je to tak dávno, čo bol zjazd odborov, kde sa zúčastnila s veľkou pompéznosťou aj časť vlády, ktorá ubezpečovala odbory o dobrom vzťahu k odborom, ktorá ubezpečila zjazd o tom, akým spôsobom chcú spolupracovať a ako budú rešpektovať ich požiadavky, ich stanoviská. Je to teda prvá možnosť na to, aby ste ich rešpektovali a tento zákon neprijali.

A pokiaľ ide o niektoré ďalšie námety, napríklad tie, o ktorých hovoril pán Mesiarik. Myslím si, pán Mesiarik, že spolitizovanie problému je vlastne už na scéne. Spolitizovali ste ho vy svojou politikou a doplácajú na to ľudia, ktorých sa tieto otázky týkajú. A ak chceme pozitívne riešenia, vidím len jediné pozitívne riešenie - treba navrhnúť jednoznačne vyššie životné minimum i koeficient, na základe ktorého sa to bude zvyšovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán minister,

celá dnešná diskusia, čo správne zdôraznil pán poslanec Tkáč a mnohí ďalší, sa nesie v tom duchu, že je politika vlády reštrikcie voči najbezprávnejším. A tento zákon je o tom, lebo ide zaviesť reštrikcie voči najbezprávnejším občanom tohto štátu. Teda ide ich ešte viac znevoľniť. Ide ich ešte viac prikovať k svojmu bydlisku, lebo im neumožní takmer nijakú existenciu slobody v rámci medzí slobody a demokracie.

Mohli by ste namietať, že to je náš morálny pohľad a že z hľadiska vašej morálky je to v súlade s morálkou, ale opriem sa o predsedu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Worca, ktorý hovoril, že právo je vždy o nejakých morálnych hodnotách. Teda ja sa vás tiež pýtam, či táto vláda chce zmeniť politiku reštrikcie voči najbezprávnejším občanom a naopak, vychádzať v ústrety vo všetkom zahraničným a tým najbohatším domácim vrstvám, ktoré síce táto vláda znova stenčuje a celé bremeno zodpovednosti za tento štát, za jeho dane, za jeho príjmy chce zvaliť iba naozaj na tých najchudobnejších. Takáto politika naozaj môže viesť k ničomu inému, pán minister, len k tomu, že tento štát jednoducho bude musieť vyhlásiť bankrot, svoju neexistenciu. Viem, že sa vám za to možno poďakujú zástancovia Demokratickej strany, ktorí chcú tento štát rozložiť a možno Slovákov znovu podriadiť Maďarom, na tom pracujú, ale dúfam, že to nie je súčasť vašej vládnej politiky ako ľavicovej strany.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Vy ste tu, pán predseda, neboli, ale chcem reagovať na faktické poznámky ako posledný rečník, aby sme si rozumeli.

Chcel by som povedať predovšetkým jednu poznámku, že podpredseda vlády Mikloš tu raz povedal nehoráznosť, že 18 mld. korún sa dnes len tak rozdáva. Chcem povedať, že tieto dávky sa rozdávajú aj tým, ktorí nie sú ani voliči, pretože sú buď zdravotne postihnutí, mentálne postihnutí, sú tu ľudia najodkázanejší. Tento zákon bude znižovať rast sociálnych príjmov v situácii, keď sa budú zvyšovať životné náklady. Toto si treba uvedomiť. To je podstata celej zmeny valorizácie.

A na odpoveď, čo v druhom čítaní alebo čo vo výbore pre sociálne veci a bývanie, navrhujem to, pán poslanec Mesiarik, ďakujem za pozitívne hodnotenie, aby sa vyžadovalo od vlády, aby dokončila reformu štátnej sociálnej podpory a zaviedla dávky, ktoré boli v reforme a v koncepcii transformácie sociálnej sféry, to znamená príspevok na bývanie, príspevok na dopravu, na vzdelanie a sociálny príspevok, aby sa žiadalo od vlády, aby nám predložili ekonomickú kalkuláciu dosahu zmeny valorizácie životného minima na všetky jednotlivé dávky, možno je to nelogické, na všetky a na každú jednotlivú dávku zvlášť, aby sme vedeli, aký dosah to bude mať pre jednotllivé dávky sociálnej pomoci, dôchodky ako jediný zdroj príjmu a všetky tie násobky, ktoré sú viazané na životné minimum, a aby vláda predložila aj v súvislosti s druhým čítaním predikciu rastu životných nákladov na rok 2001.

Myslím si, že toto budú zásadné vedecké argumenty na to, či táto valorizácia životného minima neprehĺbi rozdiel medzi rastom životných nákladov, teda rastom cien a ďalších nákladov vo väzbe na rast sociálnych príjmov najodkázanejších vrstiev tejto krajiny. A myslím si, že toto bude veľmi seriózna práca aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie vo vzťahu k takémuto nehoráznemu návrhu zákona.

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán minister.

Nech sa páči, pán minister.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

určite zákon o životnom minime je zákonom alebo nosným zákonom pre celú sociálnu sféru a myslím si, že patrí sa aj pri jeho novele o ňom diskutovať. Je na druhej strane pravdou aj to, že prístup k tomu, ako valorizovať životné minimum, je v jednotlivých krajinách rôzny, že nie je k tomu prijatý jednotný postup a skôr to vychádza z daného sociálno-ekonomického stavu spoločnosti a nie z nejakých vopred predurčených pozícií.

Určite, pán poslanec Tkáč, keď ste tento návrh zákona predkladali v marci 1998, vychádzali ste z určitých anticipácií a určitého stavu vývoja slovenskej spoločnosti, ale je pravdou to, že rok 1998 už sám ukázal, ale ukázal to aj rok 1999, že rozdelenie na dve hranice, a to hranicu 10 %, ktorá nemá žiadne logické opodstatnenie, sa ukázalo ako skôr nedostatočne kvalifikované na postihnutie vývoja ekonomiky, ale aj sociálnej situácie v spoločnosti.

Chcel by som však konštatovať, že táto vláda v roku 1999 podľa tohto zákona valorizovala životné minimum. Chcel by som upozorniť pána poslanca Engliša - ktorý tu nie je, lebo on vždy odprednáša a potom odíde -, že tohto roku sme takisto podľa tohto zákona valorizovali životné minimum a valorizácia neprebieha podľa metódy, keď došlo k nejakému percentu, ale je taxatívne rozhodujúce obdobie definované v zákone. A v tom sa mýlila aj pani Aibeková, pokiaľ rozprávala o tom, že sa odchyľujeme od tohto stavu. To rozhodujúce obdobie sa len zachováva, že sa zachováva na štvrťrok, prvý štvrťrok oproti aprílu, pričom všetci viete, že z hľadiska štatistického je toto významnejšie obdobie ako mesiac apríl. Tak si myslím, že najmä pán poslanec Engliš ukázal, že nie celkom dobre pochopil, čo novelou zákona vlastne sledujeme.

Chcel by som zároveň konštatovať - a to vidíte -, že vláda Slovenskej republiky predložila takýto spôsob valorizácie životného minima napriek tomu, že existovalo uznesenie vlády, a preto to vláda aj otvorene vo svojom dokumente predkladá, ktoré hovorilo: nevalorizovať. Napriek tomu vláda Slovenskej republiky to predložila, to znamená, že vláda Slovenskej republiky považuje za vážnu skutočnosť, aby sa životné minimum valorizovalo. To je odpoveď aj pre pána poslanca Brocku, aj pre pána poslanca Tkáča, ale aj pre pani poslankyňu Keltošovú, ktorí sa tohto dotýkali.

Chcel by som pána poslanca Kalmana upozorniť na dôvodovú správu, strana 8, kde sa jasne formuluje, že v Rade hospodárskej a sociálnej dohody 11. augusta 2000 sa nedospelo k dohode a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky vidí podstatné výhrady v tom, že životné minimum ako základná kategória má byť čo najtesnejšie v korelácii s vývojom životných nákladov a z uvedeného hľadiska s návrhom zákona vyslovila nesúhlas. Uviedol som to dokonca aj vo svojom vystúpení, plus sme ešte dali písomné stanovisko, i keď nepodpísané stanovisko viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov. Čiže materiál z hľadiska toho, čo sa hovorí zo zákona o tripartite, toto v sebe má.

Samozrejme, oháňalo sa tu pojmom chudoba. Pán poslanec Tkáč, ktorý je kvalifikovaný odborník na sociálnu sféru, veľmi dobre vie, že chudoba zatiaľ nikde nemá taxatívne jasne vymedzenú mieru a v každej krajine je iná miera chudoby alebo sú o tom celé sociologické štúdie, ako merať a podľa čoho merať chudobu. U nás na Slovensku sme prijali stanovisko, že by to malo byť takzvané existenčné minimum, čo predstavuje 0,5-násobku životného minima. Takže pán poslanec Šepták, ktorý tu povedal o 60 % domácností Slovenskej republiky, ktoré sú pod hranicou chudoby, nemá pravdu, pretože zo štatistických údajov, pokiaľ budeme považovať za hranicu chudoby existenčné minimum, tak je to len 10 % domácností. Je to omyl o 50 %. Ako inžinier strojár, pán kolega Šepták, to je veľká odchýlka.

Chcel by som na záver povedať jednu skutočnosť. Ak si dobre uvedomíte, a keď ste dobre študovali návrh tejto novely zákona, že sa odstraňuje 10-percentná hladina na určovanie koeficientu, pričom určovanie násobku koeficientu sa zachováva pri rôznych pomeroch. Presne takisto, pán poslanec Tkáč, ako to je v zákone, ktorý dnes platí a ktorý ste predkladali vy. To znamená, že len odstraňujeme nelogicky postavenú hranicu 10 % a nie je vôbec pravda, že postupujeme amorálne, nelogicky, neodborne. Toto považujem za skutočne nespravodlivé voči tomuto návrhu.

A na záver by som chcel povedať, pretože sa neustále na tomto mieste spomínajú otázky od 160 000, 140 000 a 250 000 ľudí čiernej práce. Tu som, pán poslanec Tkáč, ako predseda predstavenstva Národného úradu práce, ako aj na rokovaní výboru sociálnych vecí jasne formuloval, že pán Tomasta, zamestnanec Národného úradu práce, si dal svoj teoretický výhľad o tom, kde spočítaval hrušky s jablkami, keď spočítal, že je to 140 000 ľudí. Ja som to tu už niekoľkokrát dokonca aj logicky vysvetľoval, aký to bol chybný výpočet. Takže chcel by som poprosiť, že nie pán Šumný, ale predseda predstavenstva Národného úradu práce ako orgánu, ktorý, myslím si, je dokonca zodpovedný pred Národnou radou, má právo dávať takéto vyjadrenia.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som na záver povedať, že táto novela zákona skutočne chce postihnúť situáciu vtedy, keď sa začne znižovať rozdiel príjmov nízkopríjmových domácností k rastu životných nákladov. A ak pustíme, že sa tu začne zužovať vlastne príjem zo sociálnych dávok a príjem z práce, tak si myslím, že vtedy je začiatok akejkoľvek spoločnosti a myslím si, že v tomto zmysle slova návrh zákona toto postihuje. Je koncepčný, je logický a mal by slúžiť skutočne dlhotrvajúco slovenskej spoločnosti.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu ministrovi.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

prerušujem rokovanie 41. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny. O tomto zákone budeme hlasovať zajtra ráno. Prerušujem rokovanie do 9.00 hodiny.

Ďakujem pekne.