Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej bude interpelovať pán poslanec Krajči.
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Interpelujeme síce vládu Slovenskej republiky, ale, žiaľbohu, tieto kreslá sú prázdne, takže budeme si navzájom odkazovať a nebudeme sa navzájom počúvať, tak ako sa to deje už dva roky. Dlho som uvažoval, či vôbec vystúpiť v interpeláciách a či vôbec vystupovať s kritickými poznámkami na túto vládu, pretože vždy keď som vystúpil, tak nasledoval krok pomsty. A naposledy to bolo, keď som žiadal uskutočnenie poslaneckého prieskumu v sekcii vyšetrovania. Odmena bola, že mi boli zadržané cestovné doklady, tak diplomatický cestovný pas, ako aj riadny cestovný pas. Ale aj napriek tomu asi nevychádza nič iné, len už bojovať ďalej a hovoriť o tom, čo je dobré a čo je zlé, aby si občania mohli vybrať a mohli realizovať svoje poznania v referende, ktoré im v súčasnosti poskytujeme.
Ale dovoľte, aby som prešiel k interpeláciám a v prvej interpelácii podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády,
dňa 10. 11. 1998 ste dostali prísne tajný list od veľvyslanca Slovenskej republiky vo Francúzsku pána Vladimíra Valacha, v ktorom sa okrem iného uvádza, že dňa 6. 11. 1998 na zastupiteľskom úrade v Paríži sa pán veľvyslanec za účasti obchodného radcu pána Beritha stretol so zástupcami spoločnosti Matra transport international. Pán veľvyslanec v ňom ďalej píše, že stretnutie inicioval s cieľom získať stanovisko Matry k stavu projektu výstavby metra v Bratislave. Zástupcovia Matry na tomto stretnutí uviedli, že slovenská strana odmietla podpísať kontrakt v pôvodnom termíne 23. - 25. 9. 1998 so zdôvodnením, že je potrebné opätovne prediskutovať cenu, garancie a účasť slovenských firiem na projekte.
Pán veľvyslanec v odvolaní sa na zástupcov Matry v liste uvádza, že ku kolapsu by údajne nedošlo, ak by Matra akceptovala vyplatenie sumy 15 mil. Sk Petrovi Ďuračkovi, bývalému poslancovi tohto parlamentu, ktorú požadoval v noci pred podpisom kontraktu. Matra údajne o tejto požiadavke pána Ďuračku informovala vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia Francúzskej republiky v Bratislave pána Dugera. V závere listu pán veľvyslanec uvádza, že nemá možnosť overiť si vierohodnosť tejto informácie, ale nemôže obísť uvedenú záležitosť mlčaním.
List rovnakého znenia bol doručený ďalej predsedovi parlamentu, ministerke financií, ministrovi hospodárstva, ministrovi zahraničných vecí, štátnym tajomníkom a ďalším vysokým funkcionárom ministerstva zahraničných vecí.
Pýtam sa preto, vážený pán premiér, či ste na základe tohto listu požiadali riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Vladimíra Mitra o prešetrenie v ňom uvedených skutočností. Dovoľujem si vás s dostatočným odstupom času požiadať o zverejnenie zistených skutočností, či teda išlo o pravdivú informáciu, alebo o nformáciu, ktorá bola zavádzajúca a ktorá poškodila aj poslancovi Ďuračkovi.
V druhej interpelácii sa obraciam na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka.
Vážený pán minister,
na základe získaných informácií si dovoľujem požiadať o prešetrenie ohľadne poskytovania financií za upratovacie služby súkromnými firmami Železníc Slovenskej republiky. Upratovanie a čistenie rušňov zabezpečovali Železnice Slovenskej republiky niekedy svojimi pracovníkmi s nákladmi napríklad v rušňovom depe Spišská Nová Ves cca 40 000 Sk mesačne, v rušňovom depe Poprad cca 25 000 Sk mesačne. To boli mzdové a režijné náklady spolu. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky pre znižovanie stavu pracovníkov Železníc sa prepustili títo pracovníci a nastúpili upratovacie firmy, v apríli 1994 firma Lux Poprad, ktorá fakturovala mesačne už 80 000 Sk, v apríli 1997 firma EKOMONT Košice s nákladmi 130 000 Sk mesačne.
Po nástupe Miroslava Dzurindu - po zásahu premiéra Slovenskej republiky v rámci boja proti klientelizmu - najskôr ako námestníka divízie železničných koľajových vozidiel, neskôr ako riaditeľa divízie železničných koľajových vozidiel generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky jedným z prvých krokov premiérovho brata boli výpovede všetkým upratovacím firmám v Železniciach Slovenskej republiky.
Spoločne s pánom Zoltánom Šimkom, údajne bratom poslanca Národnej rady Dr. Ivana Šimka rozšírila sa v celej východoslovenskej časti Železníc Slovenskej republiky firma Magnol, združenie upratovací a čistiaci servis, Košice, a to od 26. 4. 1999 v rušňovom depe Spišská Nová Ves s nákladom 180 tis. Sk mesačne.
A od 25. 11. 1999 dal Ing. Dzurinda výpoveď firme Lux a prekročil aj právomoci a dal tejto firme výpoveď aj v divízii dopravnej cesty a v Tatranských lanových dráhach, kde tiež nastúpila firma Magnol s riaditeľom Zoltánom Šimkom, ktoré nespadajú do kompetencie pána Dzurindu. Týmto sa umožnilo firme Magnol tunelovanie Železníc Slovenskej republiky, a to fakturáciou niekoľkých miliónov korún mesačne. A okrem Železníc Slovenskej republiky toto akože združenie upratuje a čistí aj Mochovce.
Žiadam vás, vážený pán minister, aby ste prešetrili uvedené informácie a o výsledku šetrenia ma písomne informovali.
Ďalšia interpelácia sa týka znovu predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády,
v týchto dňoch v našej spoločnosti rezonujú viaceré škandály, ktorých aktérom je niekto iný. Zo získaných informácií však stojí za to opýtať sa na kauzu, ktorá sa ešte v médiách neobjavila a týka sa čiastočne aj vás. Zaujímal by ma predmet a výsledok tajného rokovania vlády Slovenskej republiky, na ktorom ste riešili otázku spôsobu tunelovania akciovej spoločnosti Slovenské lodenice Komárno.
Pýtam sa preto, vážený pán predseda vlády: Odkedy vláda vstupuje do trestného konania, cenzuruje výsledky vyšetrovania vyšetrovateľov a vyberá, ktorého podnikateľa, resp. ktorého páchateľa je potrebné postihnúť a ktorého nie? Viete, že takéto zasahovanie zo strany vlády Slovenskej republiky do priebehu vyšetrovania je protizákonné? Žiadam vás preto, aby ste zverejnili, aké ste prijali uznesenie k tomuto bodu rokovania a či mienite aj v budúcnosti takýmto spôsobom postupovať.
Ďalšia interpelácia smeruje na ministra vnútra Slovenskej republiky.
Vážený pán minister vnútra,
dovoľujem si vás osloviť v súvislosti s vykonaním prevozu prezidenta Slovenskej republiky z Nemocnice s poliklinikou ministerstva vnútra do Onkologického ústavu na Kramároch v Bratislave dňa 26. 6. 2000 a nevykonaním bezpečnostných opatrení zo strany Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Dňa 25. 6. 2000 v čase medzi 22.17 hodinou a 22.20 hodinou bol vykonaný prevoz hlavy štátu Slovenskej republiky z Nemocnice ministerstva vnútra na ulici Fraňa Kráľa do Onkologického ústavu na Kramároch. Myslím si, že dôvod prevozu prezidenta Slovenskej republiky v tomto čase vo veľmi vážnom zdravotnom stave vám nemusím pripomínať. Nielenže vznikol organizovaný chaos v súvislosti s prevozom, ale podiel viny na tom, že vozidlo s pánom prezidentom vo veľmi vážnom zdravotnom stave muselo čakať niekoľko minút pred bránou Onkologického ústavu, nesie vo veľkej miere i vedenie Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Túto skutočnosť v nasledujúcich dňoch negatívne hodnotilo niekoľko zahraničných médií ako nemecké, rakúske médiá, české médiá, poľské médiá a tak ďalej.
To, čo sa za posledné roky dosiahlo z pozitívneho hodnotenia zahraničia pri zabezpečovaní zahraničných delegácií, ako sú napríklad návštevy Svätého otca alebo stretnutie 11 prezidentov v našej krajine a iné, sa touto skutočnosťou a nezodpovedným prístupom úplne znegovalo.
V súvislosti s týmto hrubým porušením prvej hlavy § 2 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí, že Policajný zbor zaisťuje bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky a iných osôb určených vládou, som sa nikde nedočítal, že by sa osobná ochrana prezidentovi Slovenskej republiky v takejto závažnej situácii poskytovala iba čiastočne alebo vôbec, ako sme to mali možnosť vidieť. Došlo tak k porušeniu uznesenia vlády číslo 7 zo dňa 7. 1. 2000, ako aj príslušných interných predpisov a nariadení v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Preto sa pýtam, pán minister vnútra Pittner, či inšpekcia v tejto veci koná, a prípadne, ak konala, k akým záverom došla. Ako je možné, že výkon služby pri ochrane prezidenta bol v tom čase zredukovaný iba na jedného osobného ochrancu? Kde boli ostatné zložky Úradu na ochranu, ako sú preventívna, ktorá má zabezpečovať taktiež okolie, súčinnostné zložky krajského riaditeľstva Policajného zboru a iné? Neboli, pretože keby boli prítomné, nestane sa to, čo sa stalo. Prečo sa nevyužili ďalšie veci? Vedúci pracovníci, ktorí vykonávajú dozor nad pracovníkmi vykonávajúcimi ochranu objektov zvláštnej dôležitosti, ako sú prezidentský palác, Úrad vlády Slovenskej republiky, parlament a tak ďalej, majú k dispozícii motorové vozidlo. Prečo sa nevyužila poobedňajšia prestávka služby Úradu na ochranu, ktorá sa skladá z kompletnej zostavy zabezpečujúcej akýkoľvek nečakaný výjazd chránenej osoby? A v tom čase ešte mala na Úrade na ochranu byť poobedňajšia služba, opravujem. Prečo sa nevyužili súčinnostné zložky krajského riaditeľstva Policajného zboru, keď v priebehu pár sekúnd mohol operačný dôstojník vyrozumieť ktorúkoľvek policajnú hliadku nachádzajúcu sa v blízkosti Onkologického ústavu, aby zabezpečila vstup do objektu?
V tom, čo sa mohlo všetko urobiť, by bolo možné pokračovať, ale v tom, čo sa neurobilo, je potrebné skončiť a vyvodiť závery vo vzťahu k predstaviteľom takej špeciálnej zložky, ako je Úrad na ochranu ústavných činiteľov, pretože títo vedúci funkcionári nielenže neboli prítomní pri prezidentovi v takej kritickej situácii a sedeli doma i napriek tomu, že médiá celý čas upozorňovali na možný prevoz prezidenta v súvislosti s jeho zhoršujúcim sa zdravotným stavom, za skoro 20 minút neboli schopní zorganizovať a zabezpečiť trasu a voľný vstup do Onkologického ústavu.
Vzhľadom na to, že mohlo dôjsť k zablokovaniu iba jednej prístupovej trasy z niekoľkých prirodzených dôvodov, v takomto prípade výhovorka, že nevedeli sme kam s prezidentom, ako sa vyjadril riaditeľ úradu pán Zemko, by asi ťažko obstála. Ťažko obstojí tvrdenie z jeho strany, že príbuzní pána prezidenta dali embargo na poskytovanie informácií súvisiacich s jeho pobytom v nemocničnom zariadení. A následne na to v priamom vstupe v televízii Markíza sa syn prezidenta Ing. Peter Schuster ostro ohradil proti slovám riaditeľa ochranky a vyjadril sa, že toto nie je pravda. Týchto náhodných skutočností, ktoré priam lemujú situáciu okolo nezvládnutého a chaoticky organizovaného prevozu hlavy štátu, je akosi priveľa.
Žiadam preto, pán minister, aby ste nám podali presnú informáciu, ako to vlastne bolo.
V ďalšej interpelácii sa opäť obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.
Vážený pán minister vnútra,
v tomto období, keď sa pripravuje štátny rozpočet na rok 2001 a rezort ministerstva vnútra nemá a z návrhu rozpočtu je zrejmé, že ani v budúcom roku 2001 nebude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov, chcem sa vás opýtať na dôvody a nutnosť honosne reštaurovaného zariadenia vily Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Partizánskej ulici v Bratislave.
Pýtam sa, pán minister, a žiadam: Vyčíslite a zverejnite rozpočet rekonštrukcie a skutočné náklady doteraz použitých finančných prostriedkov, ktoré slúžili na ukončenie honosnej rekonštrukcie vily. Z akého dôvodu vynakladáte takéto množstvo finančných prostriedkov na jej rekonštrukciu? Nemyslíte si, pán minister, že finančné prostriedky by viac poslúžili príslušníkom Policajného zboru v praxi na zabezpečenie zlepšenia podmienok technického vybavenia, prípadne finančného ohodnotenia, ako aj na ďalšie vzdelávanie policajtov?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán poslanec Zelník, v zmysle džentlmenskej dohody dve minúty a dve minúty aj pán poslanec Jasovský.
Poslanec I. Šimko:
Ja sa ospravedlňujem, pán predsedajúci, ale chcem reagovať na pána exministra vnútra.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec!
Poslanec I. Šimko:
Pán poslanec Krajči, mám jedného jediného brata, ten sa volá Martin. To vám môžem doložiť. Zoltána Šimka nepoznám. Zistite si to a očakávam vaše ospravedlnenie.
Ďakujem pekne.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím o pokoj, páni poslanci. To ste si mohli vybaviť aj individuálne.
Prosím, pán poslanec Zelník, dve minúty.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
interpelujem ministra vnútra pána Pittnera v súvislosti so zrušením Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva. Je tu vážne podozrenie, že exminister Šagát vedome tým, že predtým cez štátny dozor nezaistil účtovné doklady, inventarizáciu majetku v zdravotnej poisťovni, odobral licenciu tejto poisťovni a pomohol zakamuflovať zlé hospodárenie, doslova tunelovanie v tejto poisťovni. Keď totiž prišiel likvidátor, aby urobil účtovnú uzávierku v tejto poisťovni, zamestnanci už boli prepustení, alebo mali rozviazaný pracovný pomer. Nikto likvidátorovi neodovzdal účtovné doklady. Účtovné doklady boli zvezené na jedno miesto do jedného domu pri Krupine. Nie je možné zdokumentovať pohľadávky a záväzky, zdravotníctvo prišlo o niekoľko miliárd slovenských korún, ktoré sa budú musieť nahradiť zo štátneho rozpočtu, tento tunel nemá obdobu.
Žiadam vás o odpoveď, ako pokračuje vyšetrovanie v tejto veci a na moje podanie o podozrení z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, aj za dodržanie limitu.
Takisto pán poslanec Jasovský má dve minúty. Potom je to posledný rečník v rozprave k interpeláciám.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejka v mene občanov stredoslovenského regiónu, banskobystrického regiónu v dvoch otázkach.
Prvá otázka je: Pán minister, predložte, prosím vás, do Národnej rady harmonogram výstavby rýchlostnej komunikácie v smere na Zvolen a Banskú Bystricu, pretože situácia v okolí Hronského Beňadiku, Novej Bane, Žarnovice, Žiaru a Šášovského Podhradia je neúnosná. A tým, že nie je vystavaná rýchlostná komunikácia a ani nie je predpoklad zrýchlenia výstavby tejto komunikácie, dochádza k ekonomickej likvidácii tohto regiónu, pretože zahraniční investori nemajú vôbec záujem do tohto regiónu prísť. Prosím teda o harmonogram, o ktorom som hovoril, a žiadam vás tiež o výhľad v budovaní tejto rýchlostnej komunikácie aj v smere na Košice, najmä v kritických miestach, ako je Soroška a ďalšie.
Druhá moja interpelácia sa dotýka tiež ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Vážený pán minister,
predložte, prosím vás, váš názor pre rok 2001 v otázke obnovy autobusového parku. Pred dvomi rokmi vo Zvolene fungovala firma Liaz, ktorá zamestnávala približne 500 pracovníkov. Týchto 500 pracovníkov z Liazu bolo nútených odísť, pretože pod vaším vedením bol vykonaný tender na obnovu autobusového parku a tento tender vyhrala česká Karosa a nemecký Mercedes.
Nemám žiadne výhrady voči zahraničným firmám, ale je mi ľúto, že súčasná slovenská vláda dotuje kúpu každého autobusu sumou 1,5 mil. Sk. Pripočítajme k tomu len dávky v nezamestnanosti 500 ľuďom, ktorí museli z Liazu odísť.
Moja otázka teda je: Pán minister, čo chcete robiť s touto situáciou pre rok 2001 aj v nadväznosti napríklad na to, že SAO Lučenec tzv. montujú autobusy Mercedesy, ktoré majú dnes až 20 výnimiek z technických noriem.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do interpelácií.
Pýtam sa členov vlády, aj keď pán minister Čarnogurský už vystúpil, či ešte nechcú, alebo chcú odpovedať na interpelácie poslancov hneď. Ak áno, chcem tiež potom požiadať, aby svoju odpoveď napriek tomu dali poslancom písomne. Konštatujem, že pán minister Čarnogurský už nechce odpovedať.
Na záver chcem teda požiadať členov vlády aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
V zmysle dohody, panie poslankyne a páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o bode
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 2000,
ktoré ste dostali ako tlač 782.
Skôr ako udelím slovo tým, ktorí sa prihlásia do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti vás prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 782 nachádza.
Otváram teraz rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Zlocha. Ešte niekto ďalší? Nie.
Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy ústne a dávam slovo pánu poslancovi Zlochovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
moja interpelácia je označená ako číslo 5. Interpeloval som ministra životného prostredia vo veci informácií o možnom sťahovaní Geofondu z budovy na Bukureštskej ulici do objektu, ktorý je v areáli Štátneho geologického ústavu. Odpoveď ma v žiadnom prípade neuspokojila. Pán minister píše, že úvahy o sťahovaní Geofondu nemajú definitívny charakter. Ono to nie je celkom pravda, pretože mám informácie, že už bola zadaná štúdia, podľa ktorej celkové náklady na rekonštrukciu budovy bývalého Virologického ústavu v areáli Štátneho geologického ústavu sa budú pohybovať okolo 25 mil. Sk. Bude to z toho dôvodu, že do tejto budovy nie je možné objekty alebo Geofond presťahovať.
Moje výhrady sú z viacerých dôvodov. Objekt na Bukureštskej ulici bol robený špeciálne pre archiváciu veľmi dôležitého materiálu z geologického výskumu a prieskumu. V interpelácii som uvádzal aj počet dokumentácie, správ, máp, dokladov, ktoré majú obrovskú hodnotu. A pre skladovanie tohto materiálu je potrebné mať objekty s dobrou statikou, objekty, kde nie sú ohrozené požiarom alebo napríklad vodou. Z toho dôvodu je ťažko možné vyjadriť súhlas s tým, aby sa Geofond presťahoval do budovy, ktorá v žiadnom prípade nevyhovuje. Náklady na dobudovanie by predstavovali 25 mil. Sk. Hovoriť, že by sa vlastne spojili činnosti Štátneho geologického ústavu a samotného Geofondu, pokladám za trošku naivné, pretože materiály chodia do Geofondu študovať prevažne podnikatelia a nakoniec aj študenti a záujemcovia z celého územia Slovenska.
Moja interpelácia bola podaná tak trochu aj z obavy, pretože sa šíria aj také informácie, že po vyprázdnení budovy na Bukureštskej ulici má byť táto odovzdaná alebo predaná jednej politickej strane. Z toho dôvodu by som chcel ubezpečiť pána ministra, že celý postup budem dôsledne sledovať a všímať si, či sa nebudú zbytočne vyhadzovať peniaze na sťahovanie a iné využívanie objektu, než na aké bol pôvodne určený. Z toho dôvodu vyjadrujem nespokojnosť s vyhýbavou odpoveďou.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Konštatujem, že všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy ústne, vystúpili. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrí nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko svojím uznesením.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, návrh uznesenia máte predložený ako súčasť tlače 782. Návrh sa doplní o stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú, to znamená v tomto prípade pána poslanca Zlochu k odpovedi pod číslom 5. Interpelácia bola daná pánu ministrovi Lászlóovi Miklósovi vo veci príčin a efektívnosti presťahovania Geofondu. Týmto uznesením by potom Národná rada brala tento bod na vedomie.
Páni poslanci, panie poslankyne, vzhľadom na to, že budeme ďalej pokračovať prerušeným bodom programu, ktorý predkladala pani ministerka Schmögnerová, žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie jednak o bode, ktorý sme prerokovali teraz, to znamená písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, a nadväzne po reči pána spravodajcu, ktorý požiadal o to, aby mohol ešte vystúpiť pri skrátenom konaní, aj o bode, ktorý sme prerokovali, to znamená o skrátenom konaní o zákone, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky.
Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o jednotlivých bodoch programu Národnej rady. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli k svojim rokovacím stolom.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie o bode písomné odpovede na interpelácie a nadväzne hneď aj na hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní o zákone, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky. Bez tohto hlasovania sa, samozrejme, nemôžeme pohnúť ďalej.
Páni poslanci, skúsime sa prezentovať, zistiť účasť poslancov v sále. Prosím, prezentujte sa. Nehlasujeme, prezentujeme sa, páni poslanci.
Prezentovalo sa 71 poslancov, je to málo na hlasovanie.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v programe rokovania Národnej rady.
Páni poslanci, žiadam vás znova, aby ste prišli do rokovacej sály.
Predsedov poslaneckých klubov žiadam, aby zabezpečili účasť svojich poslancov, hlavne koaličných.
Skúsme sa prezentovať znova. Budeme sa prezentovať ešte raz, páni poslanci, panie poslankyne. Prezentujte sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, inak budem musieť dať 15-minútovú prestávku.
Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Pán poslanec Bauer prichádza ako sedemdesiaty piaty.
Páni poslanci, poslednýkrát vás vyzývam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní. Nie je možné, aby sme prešli toto hlasovanie, samozrejme, i k ďalšiemu bodu, kvôli tomu čakám.
Skúsme sa poslednýkrát prezentovať pred týmto hlasovaním. Skúsme ešte raz prezentáciu poslancov. Prezentujte sa, prosím vás, všetci, ktorí sú v sále, inak dám hlasovanie skrutátormi.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Budeme môcť prikročiť k hlasovaniu, najskôr o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 2000.
V druhom hlasovaní budeme hlasovať o vyjadrení poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Zlochu, že odpoveď ministra Slovenskej republiky Miklósa na interpeláciu číslo 5 vo veci príčin a efektívnosti presťahovania Geofondu považuje za neuspokojivú.
Prosím, aby sme hlasovali o tomto predloženom návrhu na uznesenie, ktorým ho berieme na vedomie, páni poslanci, panie poslankyne.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Páni poslanci, 74 poslancov je málo, dám hlasovať ešte raz o tomto návrhu, inak budeme hlasovať pomocou skrutátorov.
Páni poslanci, ešte raz budeme hlasovať, lebo v sále je viac ľudí ako 74. Prosím, hlasujeme o tomto návrhu na uznesenie. Hlasujte, prosím vás. Žiadam vás, aby ste hlasovali o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 2000 a vyjadrenie poslancov k nim, tak ako som ich prečítal v návrhu uznesenia, zobrali na vedomie.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Páni poslanci, panie poslankyne, vraciame sa k prerokúvaniu
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorý máte ako tlač 798.
Prosím pani ministerku, aby zaujala miesto pre navrhovateľa, a pána poslanca Tatára, aby zaujal miesto pre spravodajcu k tomuto zákonu.
Vzhľadom na to, že pani ministerka už mala záverečné slovo aj k rozprave, chcel ešte vystúpiť pán spravodajca poslanec Peter Tatár. Dávam mu slovo a žiadam vás, aby ste neodchádzali zo sály, hneď potom budeme hlasovať o tomto návrhu.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
veľmi krátko sa vrátim k prerušenému rokovaniu o návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o štátnej službe colníkov. V rozprave, v ktorej vystúpili opoziční poslanci, zazneli námietky dvoch typov. Jeden, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Na toto je taká odpoveď, že gestorský výbor odporučil po prerokovaní, aby bol tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní vzatý do legislatívneho procesu.
Zároveň sme počuli odôvodnenie v záverečnom slove pani ministerky financií, pretože je to vo väzbe na celý komplex zákonov, nielen jeden vytrhnutý zákon s istou menšou čiastkou. A jednoducho k tomu by som ešte povedal, že druhý typ argumentov bol v podstate čisto politický, jednoducho akési opozičné napádanie. A súviselo to aj s čoskoro prerokúvaným návrhom štátneho rozpočtu.
Ak boli také otázky, či tento zákon spĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie, aj z toho titulu, či náhodou rieši ohrozenie medzinárodného mieru. Ak by som sa mal v tejto sále vyjadriť, tak v zásade jedine kontakty predstaviteľov opozície, a teda predovšetkým SNS, ale aj HZDS a nakoniec aj Smeru, s Miloševičovým režimom alebo niektoré výroky typu tankových útokov na susedné krajiny, to je jediné, čo mi pripomína možnosť, že by sa ohrozil medzinárodný mier. Čiže určite tieto námietky proti skrátenému legislatívnemu konaniu nie sú namieste.
Druhá vec je, že časť rozpravy sa potom niesla aj smerom k štátnemu rozpočtu. Pre mňa môže byť zadosťučinením, že v správe k štátnemu rozpočtu sú uvedené tie varovania alebo výhrady k chýbaniu rôznych reforiem v sociálnej sfére, v zdravotníctve, v poľnohospodárstve, ktoré tu odzneli z mojich úst minulý a predminulý rok pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. A v podstate, keby sa na toto malo odpovedať, tak sú tam dve riziká štátneho rozpočtu. Práve jedno pochádza zo splácania starých dlhov, ktoré sú vlastne spôsobené zostavovaním štátneho rozpočtu za predchádzajúcej vlády. A v podstate sú to aj dve veci, ktoré sú riziká rozpočtu, ktoré budeme musieť riešiť na budúci rok, a to je reštrukturalizácia bánk a dlhopisy.
Takže mohli by sme dlhšie odpovedať na všetky tie námietky. Týmto som trošku uviedol charakter diskusie.
Celkom jasne musím znova na záver zopakovať, že neprichádzajú do úvahy vecné a reálne námietky proti skrátenému legislatívnemu konaniu a v rozprave bol podaný len jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať ako o prvom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, aby ste uviedli jeden pozmeňujúci návrh, pán spravodajca, a potom budeme hlasovať o návrhu výboru.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Bol to návrh pána poslanca Maxona v znení, že Národná rada Slovenskej republiky neodporúča rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maxon to chce presniť.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
ja by som chcel zdôrazniť, že mi ide o ten výsledok, ktorý som tam navrhol, ale nemám záujem, aby sa porušoval rokovací poriadok. Ja som si dodatočne preveril, že takýto návrh v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním podať nemôžem. Treba hlasovať o pôvodnom návrhu vlády. Buď ho snemovňa podporí, alebo nepodporí. Ale o pozmeňujúcom návrhu takto predloženom hlasovať nemožno. Tým chcem teda vyjadriť svoju požiadavku, aby môj návrh bol premietnutý do hlasovania a aby nebol podporený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán spravodajca, predložte návrh na hlasovanie.
Poslanec P. Tatár:
Zostáva nám hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní. Gestorský výbor odporučil tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o tomto návrhu, páni poslanci, panie poslankyne, hlasujte o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Tatár ako spravodajca k tomuto návrhu zákona. Prosím, hlasujte.
Poslanec P. Tatár:
Hlasujeme o návrhu gestorského výboru o skrátenom legislatívnom konaní. Gestorský výbor ho odporučil schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte. Pokoj prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem teda, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 799, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 834.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov nadobudol účinnosť dňa 1. júla 1998. Upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Potrebu vypracovať novelu uvedeného zákona vyvolalo jeho uplatňovanie v praxi. Niektoré ustanovenia zákona bolo potrebné upraviť, iné doplniť alebo vypustiť.
Predkladaný vládny návrh zákona reaguje na sústavnú obmenu colníkov v Colnej správe a na zmeny ich zaradenia v jednotlivých druhoch štátnej služby. Zároveň rieši rozpor medzi znením § 7 ods. 2 a § 80 ods. 2 zákona. Presun časti náplne odborného colného kurzu do základného colného kurzu bol dôvodom skrátenia odborného colného kurzu. Súčasne dochádza k úprave dĺžky základného času služby v týždni a v ďalších ustanoveniach v oblasti len z dôvodu služobného úrazu. Odstraňuje sa ťažkopádnosť zákona v aplikačnej praxi v prípade podania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Rieši sa tiež presun doteraz nesystémovo riešených kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky na Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky v spojitosti s priznávaním, vyplácaním, zastavovaním a odnímaním dávok výsluhového zabezpečenia colníkov. Úlohy, ktoré colníci zabezpečujú, kladú vysoké nároky na ich odbornosť, morálku, duševné a fyzické vypätie.
Na kompenzáciu zvýšených nárokov na výkon štátnej služby colníkov je možné podľa § 95 uvedeného zákona priznať colníkovi ďalší služobný plat, a to v každom polroku kalendárneho roka za predpokladu, že služobný pomer colníka trval v príslušnom polroku aspoň 4 mesiace, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Jeho poskytnutie sa viaže len na skutočný výkon štátnej služby s presne určenými dôvodmi jeho nepriznania.
Poskytovanie služobného príjmu colníkom v štátnej službe však závisí od objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, preto vláda Slovenskej republiky dňa 17. 5. 2000 k východiskám zákona o štátnom rozpočte navrhla pripraviť návrh novely uvedeného zákona, ktorej účelom je pozastavenie vyplatenia ďalšieho služobného platu, t. j. 14. platu.
Dovoľte, aby som znovu zopakovala, že v roku 1999 sme boli nútení pozastaviť colníkom výplatu 13. aj 14. platu. V roku 2000 sa situácia zlepšila, takže sme boli schopní vyplatiť colníkom 13. plat. V budúcom roku vyplatíme opakovane 13. plat a navyše budeme zvyšovať mzdy colníkom, ako i ostatným ozbrojeným zložkám o 3 %.
Predkladaný vládny návrh zákona si nevyžiada vynaloženie finančných prostriedkov a je jedným zo zákonov, ktorý je potrebné prijať, aby sme dodržali vládou predložený návrh zákona o štátnom rozpočte, osobitne výšku schodku štátneho rozpočtu, resp. verejného rozpočtu na rok 2001.
Vážené dámy a páni, na základe toho dovoľte, aby som vám odporučila predkladaný vládny návrh zákona schváliť.
Ďakujem.