Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený jeden pán minister, takže takto sa vám opätovne rozpŕchla vláda,

vážené dámy,

vážení páni,

moja interpelácia bude, ako to už u mňa býva obvykle, na ministra zdravotníctva. Na úvod mi však dovoľte vysloviť znovu nespokojnosť, že ministri sa vymenili, ale minister zdravotníctva sa znovu nezúčastňuje interpelácií, takže pokračuje v šľapajach svojho predchodcu. Na pána ministra budem mať dve otázky.

Prvá otázka sa bude týkať transfúznych staníc. Opakovane sa na mňa občania, či už listom alebo telefonicky, obrátili s obavami, čo sa bude diať s týmito transfúznymi stanicami. Dokonca sa objavili obavy, že sa chystá ich privatizácia. Z materiálov, ktoré nám predkladá ministerstvo zdravotníctva do výboru pre zdravotníctvo, nevyplýva, že by sa transfúzne stanice mali privatizovať, ale viem, že sa nejaká transformácia chystá. Ale keďže tieto materiály nie sú jednoznačné, tak vás žiadam, pán minister, o odpoveď, aké máte plány s transfúznymi stanicami, aby som túto vašu odpoveď mohla tlmočiť svojim voličom.

Druhá otázka sa týka rôznych foriem protestných akcií, do ktorých vstupujú zdravotníci, keďže nie sú spokojní so situáciou, ktorá v zdravotníctve je. Pán minister veľmi dobre vie, že už za ministrovania Tibora Šagáta sa ešte pred prázdninami 20 inštitúcií, ktoré zastrešujú rôzne odborné skupiny pôsobiace v zdravotníctve, a to aj vrátane zdravotných poisťovní, obrátilo na najvyšších predstaviteľov štátu, to znamená, že navštívilo prezidenta, predsedu vlády, predsedu parlamentu a žiadalo ich o pomoc pri urýchlenom riešení problémov v zdravotníctve.

Všetci si dobre pamätáte, že v septembri toho roku Slovenský zväz pracovníkov v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti a Lekárske odborové združenie pristúpili k formám protestu, aby poukázali na neudržateľnú situáciu v zdravotníctve vrátane poddimenzovaného ohodnotenia práce zdravotníkov. O týchto akciách sme sa všetci mohli presvedčiť, pretože Lekárske odborové združenie pristúpilo k hladovke a oslovilo aj všetky poslanecké kluby.

A pokiaľ mám informáciu z médií, ale aj niektoré vystúpenia v parlamente svedčili o tom, že všetky poslanecké kluby, koaličné aj opozičné, tieto akcie podporili a sľúbili, že urobia všetko pre to, aby sa situácia v zdravotníctve riešila. Ale pán minister neadekvátne reagoval predovšetkým na akcie Lekárskeho odborového združenia a jeho reakcie boli nielen odmietavé, ale dokonca až dehonestujúce. Pán minister, mám hodnovernú informáciu, že sa vaši podriadení pracovníci z ministerstva zdravotníctva vyhrážali predsedovi Lekárskeho odborového združenia Dr. Kollárovi, že ak neprestane s týmito aktivitami, doplatí na to nielen on, ale aj pracovisko, na ktorom pôsobí, t. j. klinika na Zochovej ulici.

Preto vás žiadam, pán minister, aby ste sa k tomuto problému vyjadrili a túto moju informáciu potvrdili, alebo vyvrátili a dali verejný prísľub, že ministerstvo zdravotníctva prestane s takýmito vyhrážkami. Ako si dobre pamätáte, Lekárske odborové združenie neohrozilo zdravie pacientov, nezastavilo aktivity lekárov a zdravotníckych pracovníkov, pristúpilo skôr k forme hladovky, ktorá mohla ohroziť ich, a preto výbor pre zdravotníctvo ich požiadal o prerušenie hladovky a zaujal absolútne jednotné stanovisko bez ohľadu na to, ktorý člen výboru je z akej politickej strany.

Podobný tón ste zvolili aj na akciu, ktorá sa odohrala minulý týždeň, a to je akcia, ktorú zorganizovala Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, k požiadavkám ktorej sa pripojila aj Slovenská lekárnická komora. Ako viete, na dva dni pozastavili dodávku liekov do lekární, ale z vyjadrení v médiách sme si mohli vypočuť, že ani táto akcia neohrozovala pacientov, pretože tie lieky, ktoré sú dôležité na záchranu života a zdravia pacientov, v lekárňach boli v dostatočnom počte.

Pán minister, tieto vaše vystúpenia ma neprekvapili, ale prekvapila ma zmena vášho postoja ako bývalého prezidenta Konfederácie odborových zväzov. Vtedy ste podporovali všetky formy protestov, pretože vám to patrilo vlastne do náplne práce, ale spomeňte si, pán minister, na vaše reakcie, ktoré ste tu za týmto pultom mali ako opozičný poslanec. O tých vašich vystúpeniach sú, samozrejme, dôkazy vo forme písomných záznamov z rokovania.

Ešte pred voľbami v roku 1997 ste podporovali a s bývalým vedením Slovenskej lekárnickej komory politicky koordinovali štrajk v lekárňach, keď boli lekárne zatvorené, a došlo tak k možnému ohrozeniu zdravia pacientov. Vtedy ste nevystúpili, že tieto požiadavky môžu ohroziť zdravie pacientov, pretože ak ten bol u lekára, ktorý mu predpísal liek a nemohol si ho vybrať v lekárni, tak tu skutočne došlo k ohrozeniu zdravia pacientov. Vtedy vám tieto aktivity vyhovovali a v predvolebnej kampani ste ich aj náležite využívali.

Aby som vám, dámy a páni, objasnila, všetky tieto organizácie, ktoré som tu menovala, nevznikli teraz a nevznikli proti tejto vláde. Mnohé tieto inštitúcie vznikli už po roku 1990. Konkrétne napríklad Lekárske odborové združenie vzniklo v roku 1996 a malo podobné požiadavky voči našej vláde, ako má v súčasnosti. Ale vtedy sa im minister Javorský nevyhrážal, že im spôsobí problémy na pracovisku, rokoval s nimi a podarilo sa aj na základe týchto rokovaní zrealizovať dve etapy úpravy platov v zdravotníctve. Za vašej vlády nielenže sa nerealizovala zatiaľ takáto výraznejšia zmena v ohodnotení, ale pristupujete k takýmto vyhrážkam. A myslím si, že to je nedôstojné ministra zdravotníctva, ktorý zastával už aj funkciu podpredsedu vlády.

Mimochodom k tejto funkcii, pán minister: Včera ste sa tu veľmi strápnili, keď ste kritizovali, že v roku 1993 išlo do zdravotníctva, teda do fondov iba 13,7 % z 10 % minimálnej mzdy, pretože za toto nesiete aj vy plnú zodpovednosť, keďže ste boli podpredsedom vlády a nehlasovali ste proti takémuto rozpočtu, dokonca ste ani nikde nevystúpili proti tomu, že nie je to dobrý krok pre zdravotníctvo. Takže vaša pamäť je tak v tomto prípade, ktorý spomínam, ako aj v prípade protestov veľmi krátka.

Ja súhlasím, pán minister, a opakovane som hovorila, že štrajky, ktoré by mohli ohroziť čo len jedného jediného pacienta, do zdravotníctva nepatria. Ale nepatrí do zdravotníctva ani vaša dehonestácia týchto ľudí, ktorí nevystupujú za seba, ako ste sa tu včera snažili prezentovať, ale ktorí vystupujú za desiatky tisícok pracovníkov v zdravotníctve, takže žiadam vaše jasné stanovisko k tejto otázke.

A ešte mi dovoľte záverečnú vetu: Dávať tieto protesty do súvislosti s referendom sú, pán minister, trápne, lebo veľmi dobre viete, že tieto protesty a tieto vyjadrenia zdravotníkov trvajú nie deň, nie týždeň, nie mesiac, že sú naozaj dlhodobejšieho charakteru, takže mali by ste sa vážne zamyslieť nad vlastnými vyjadreniami bez toho, aby ste sa strápnili.

Druhá moja interpelácia bude na pani ministerku financií Schmögnerovú, ktorá, bohužiaľ, tiež medzitým odišla. V predchádzajúcom vystúpení, keď sa prerokúval návrh na skrátenie legislatívneho konania, tak nás pani ministerka obvinila, že tu obhajujeme model bývalého ministra financií Klausa. Pani ministerka, nie je to tak, my sme neobhajovali prácu pána Klausa ako ministra financií a len sme citovali jeho vyjadrenia ako predsedu parlamentu, čo sú dve veľmi rôzne funkcie. Ako predseda parlamentu sa vyjadril, a znovu to zopakujem, že u nich by nebolo možné a oni by nesúhlasili s tým, aby sa vláda tak dehonestujúco správala k parlamentu a presadzovala si skrátené konania.

Ale to nie je náplňou mojej interpelácie. Tá sa bude týkať znovu ohodnotenia zamestnancov, a to v zariadeniach sociálnych služieb. Ja viem, že pani ministerka môže namietať, že táto oblasť patrí pod gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a bude mať pravdu. Lenže o tom, aké peniaze pôjdu do rozpočtu, rozhoduje ona a jej ministerstvo. A práve preto minister Magvaši nemohol hlasovať za takýto rozpočet, lebo situáciu vo svojom rezorte asi pozná lepšie ako ona.

Pani ministerka, kým priemerné reálne mzdy zamestnancov v národnom hospodárstve klesli za ostatné 2 roky o mínus 2,9 bodu, u zamestnancov sociálnych služieb klesli v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve o 5 % a tvorili v roku 1999 iba 66 % týchto miezd. Aká je realita miezd, aby ste vedeli, koľko dostáva pracovník v týchto zariadeniach sociálnych služieb? Dostáva 7 086 Sk v priemere, kým priemerná mzda v národnom hospodárstve je 10 728 Sk. Kým za našej vlády to bolo 71 % priemernej mzdy, teraz to kleslo na 66 %. Môžete povedať, že ani vtedy neboli tieto mzdy na dostatočnej úrovni, ale bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošová sa snažila vždy túto situáciu riešiť na konci roka trinástym platom, aby sa finančná situácia týchto pracovníkov zlepšila.

A iba na záver toľko: Pani ministerka má taký obľúbený bonmot, že sa stále vracia, čo po bývalej vláde zdedili. Tak čo ste zdedili v tejto oblasti miezd? V roku 1996 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli mzdy o plus 7,1 bodu, v roku 1997 v porovnaní s rokom 1996 o 6,5 bodu, v roku 1998 o plus 2,8 bodu, ale v roku 1999, ako som to hovorila, poklesli o mínus 2,9 bodu. V roku 2000 je tento pokles ešte výraznejší, ale keďže rok 2000 nie je uzavretý, tak by bolo neseriózne, aby som o tomto čísle hovorila. O tom budeme môcť hovoriť až v januári 2001.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Áno, pán minister spravodlivosti vystúpi.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Chcem doplniť svoju odpoveď o informáciu na interpeláciu pána poslanca Oberhausera. Ja som si to medzitým telefonicky zisťoval na ministerstve spravodlivosti. Skutočnosť je taká, že títo obyvatelia ubytovne sa skontaktovali, alebo požiadali o pomoc naše ministerstvo spravodlivosti. My sme zisťovali, aký je stav na týchto dvoch súdoch - Bratislava II a Bratislava III.

Situácia je taká, že títo obyvatelia ubytovne podali svoje návrhy pravdepodobne bez konzultácie s právnikom, takže tieto návrhy proste nie sú dokonalé. A prísne vzaté, súd by mal, alebo mohol zastaviť konanie, súd ich vyzýva, alebo ich vyzval na doplnenie, upresnenie svojich podaní, tak aby zodpovedali zákonu. A my sme im v minulých dňoch povedali, aby prišli zajtra alebo v pondelok k nám na ministerstvo spravodlivosti. A naši pracovníci im pomôžu doplniť alebo presnejšie povedané zdokonaliť tieto ich podania, tak aby zodpovedali zákonu a aby súd mohol o nich rozhodnúť, pretože súd nemohol o nich doteraz rozhodnúť, keďže tieto podania nezodpovedali zákonu, náležitostiam zákona. Čiže predpokladám, dúfam, že prídu. Hneď ako takýmto spôsobom doplnia svoje podanie, tak, samozrejme, budeme pôsobiť prostredníctvom štátnej správy súdov na tieto súdy, aby urýchlene rozhodli o ich návrhoch.

Čiže toľko na doplnenie informácie. Ale moja ponuka, aby v utorok ráno o 8.00 hodine prišli, trvá naďalej.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister.

Ďalej bude interpelovať pán poslanec Zlocha, po ňom sa pripraví pán poslanec Cabaj.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

páni ministri,

vážená Národná rada,

moja prvá interpelácia bude smerovať na podpredsedu vlády pána Pála Csákyho a ministra hospodárstva pána Ľubomíra Haracha a druhá interpelácia na tu prítomného pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Keď sa občania obce Poráč v okrese Spišská Nová Ves dozvedeli, že sa bude stavať nová rómska osada v oblasti šachty 5RP II, kde by sa mali presťahovať Rómovia z oblasti 5RP I, ktorá je v závalovom pásme Rudnianskych baní, pripravili petíciu, v ktorej upozorňujú na to, že je to zlé riešenie. Skôr by sa dalo povedať, že je to najhoršie riešenie zo zlých. Zodpovední pracovníci z Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, ale aj z Obecného úradu v Rudňanoch sa akosi nechcú poučiť z minulosti, keď prof. Kunák upozorňoval na nebezpečenstvo vzniku prepadlísk vplyvom dobývania železnej rudy v okolí šachty 5RP I. Vtedy, pred 22 rokmi, tam bývalo približne 50 Rómov, ktorých navrhoval presťahovať na iné bezpečné miesto, navrhoval domy asanovať a zamedziť prístupu do závalového pásma ľuďom a zvieratám.

Dnes v havarijnej situácii bude potrebné presťahovať 500 až 700 obyvateľov Rómov. Možno ich bude aj viac, lebo špekulanti predávajú domy v Rudňanoch, sťahujú sa do chatrčí v závalovom pásme a budú čakať, pokiaľ sa nič mimoriadne nestane, kým im štát nepostaví nové domy pri šachte 5RP II. Potom prejde niekoľko rokov, možno niekoľko desiatok rokov a Rómov bude treba znova sťahovať. Pýtate sa prečo? Niekto "múdry" sa znova rozhodol pre ďalšiu hlúposť. Za miesto presťahovania Rómov totiž vybral ďalšiu ohrozenú oblasť pri šachte 5RP II.

Už citovaný odborník pán prof. Kunák vo svojom posudku píše:

"Kontrolné merania preukázali, že celé Rudnianske údolie medzi jamou Mier a jamou Poráč je v dôsledku poddolovania v pohybe. Vzhľadom na geologickú stavbu, tektoniku a vydobyté priestory možno očakávať veľký vplyv poddolovania na povrch.

Po ďalšie, šachta je porušená vplyvom vydobytia ochranného piliera, preto ju bude treba zasypať a zabetónovať. Podotýkam, že šachta má hĺbku viac ako 700 metrov. Na štátnej ceste Rudňany - Poráč, ktorá prechádza v blízkosti šachty 5RP II, sa už prejavujú deformácie v tvare trhlín ako dôsledok poddolovania. Po zatopení banských diel sa procesy zavaľovania ešte urýchlia.

Lokalita, v ktorej sa majú stavať nové domy pre Rómov, sa nachádza v dobývacom priestore ložiska Rudňany v blízkosti závalového pásma, v jeho ochrannom pásme. Nie je v nej vôbec vybudovaná infraštruktúra.

Keďže sa so zemnými prácami už začalo, rád by som vedel a, samozrejme, radi by to vedeli aj občania obce Poráč, kto dal povolenie na túto výstavbu. Podľa dostupných informácií sa v lokalite 5RP II majú vybudovať domy za viac ako 90 mil. Sk. Kto to bude platiť? Ako sa budú na výstavbe podieľať samotní Rómovia? Ak bude treba po niekoľkých rokoch či desaťročiach presťahovať omnoho viac ľudí po prejavených vplyvoch poddolovania, kto bude za to zodpovedný?

Nakoniec si dovolím upozorniť aj na porušenie banského zákona, § 18 ods. 1 totiž hovorí: "V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedal súhlas podľa tohto zákona."

Očakávam, že vaše odpovede budú rýchle a že bude možné zabrániť zbytočnému vyhadzovaniu desiatok miliónov korún."

S ďalšou interpeláciou sa obraciam na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejka. Pred niekoľkými mesiacmi som vám, pán minister, v interpelácii položil otázku, prečo znova otvárate myšlienku vedenia trasy diaľnice Sverepec - Višňové cez Rajeckú dolinu, keď už bolo na základe posúdenia vplyvov na životné prostredie rozhodnuté, že tento úsek bude vedený údolím Váhu. Odpovedali ste mi, že vaše ministerstvo sa už touto myšlienkou nezaoberá, a teda že sa bude realizovať považský variant. Bol som preto prekvapený, keď sa v pondelňajšej televíznej relácii Eko ďalej na STV 1 vo večerných hodinách pracovník z vášho rezortu vyjadril, že ste sa k tejto myšlienke vrátili a zámer znova prehodnocujete. Budú to určite zbytočne vyhodené peniaze. A bude to stáť niekoľko miliónov korún, pretože si naozaj neviem predstaviť, že niekto by mal záujem zničiť pomerne zachovalú prekrásnu prírodu, narušiť dôležité biocentrá a biokoridory a ohroziť významné zdroje pitnej vody a liečivej vody, využívanej v známych Kúpeľoch Rajecké Teplice. Ide tu však aj o niečo iné. Prečo ste sa pokúsili, pán minister, oklamať ma? Alebo ide len o nejaké nedorozumenie?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej bude interpelovať pán poslanec Cabaj, pokiaľ nechce teraz odpovedať pán minister.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

vážení dvaja ministri vlády Slovenskej republiky,

dvaja úspešne zastupujúci slávnu slovenskú vládu, ktorá už všetko robí pre to, aby referendum bolo úspešné, aby ich veľmi rýchlo vystriedali tí, ktorí budú mať aj úctu k parlamentu, a zrejme pre to, aby tento parlament si nebol schopný urobiť poriadok s tými, ktorí sú odvodení z parlamentu, pretože takáto bieda ešte v parlamente nebola, aby členovia vlády vedome ignorovali zákon o rokovacom poriadku. Jednoznačne vystupujú v rozpore, proti zákonu o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že interpelácie sa konajú na každej schôdzi Národnej rady za účasti všetkých členov vlády. Ich bieda bola v odpovediach, no beriem, že si možno vedeli vypočítať, že premiér tu porozpráva, čo bude chcieť, a zaberie svoj čas, ostatní takisto a na niektorých sa neujde, tak vtedy by som to svojím spôsobom chápal, že preto sa nezúčastňujú, ale že nemajú záujem ani na interpeláciách, to je smiešne až trápne, pretože si nevedia s nimi spraviť poriadok ani vládni poslanci Národnej rady. O čo trápnejšie je na tom aj tá skutočnosť, že medzi terajšími členmi vlády je podstatná časť takých, ktorá sedela minulé funkčné obdobie v parlamente. A tí sa vehementne domáhali účasti členov vlády na interpeláciách a teraz, keď sú v opačnom garde, asi platí to, čo už sa hovorí, že ináč to vyzerá vnútri v budove a ináč to vyzerá, keď sa do budovy pozerá.

Takže napriek tejto skutočnosti chcem mať dve interpelácie na Ladislava Pittnera, ministra vnútra. Keďže zákon o rokovacom poriadku je taký dokonalý, že umožňuje interpelovať aj vtedy, keď sa minister neunúva ani si toto vypočuť, ale napriek tejto skutočnosti do 30 dní je povinný poslancovi Národnej rady odpovedať, tak ho interpelujem na skutočnosti, že pri jednotlivých kauzách, ktoré v tomto parlamente boli prerokúvané pri zbavovaní imunity poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho, ani pri jednej tejto kauze neboli poslancom predložené akékoľvek doklady, dôkazy, na základe čoho majú rozhodovať. Preto zastávam názor, že jednotlivé kauzy, ktoré vyšetruje tzv. útvar pre obzvlášť závažnú trestnú činnosť, sa dostávajú na rokovania Národnej rady bez dôkazových materiálov, a preto ide jednoznačne o politické kauzy.

Ak má pán minister záujem vyvrátiť toto moje tvrdenie, nech sa zasadí za to, aby tieto spisy boli odtajnené, aby sa aspoň s odstupom času poslanci vládnej koalície, ktorí tak vehementne na základe rozhodnutia koaličnej rady hlasovali za zbavenie imunity poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho, dozvedeli, na základe čoho vlastne hlasovali, pretože ani my členovia mandátového a imunitného výboru sme sa nič k týmto kauzám nedozvedeli, pretože vyšetrovatelia odpovedali obligatórnou odpoveďou: "Nie sme zbavení mlčanlivosti, spisy sú utajnené."

Takže preto sa vás pýtam, vážený pán minister: Prečo nemáte záujem na odtajnení spisov, na základe ktorých boli zbavení imunity poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Lexa a Gustáv Krajči? Nie je to náhodou tým, že asi bude pravda tá, ktorá zaznela z médií, že tie spisy vlastne neobsahujú absolútne nič?

Druhú interpeláciu mám takisto na ministra vnútra, a to aj napriek skutočnosti, že je to veľmi horúca, aktívna kauza, ktorá preletela v posledných dňoch v médiách. Chcem sa obrátiť na neho, aby preveril po svojej linke neschopnosť úradníkov štátnej správy. Konkrétne ide o Okresný úrad v Tvrdošíne, kde jednak prednosta okresného úradu, ako aj pracovníčka katastra svojvoľne rozhodla o preradení osady Oravice z katastra mesta Tvrdošín do katastrálneho územia obce Vitanová - nebolo k tomu žiadneho právneho titulu -, v rozpore so zákonom, a to navyše aj v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu z 31. januára 1996, keď právoplatnosť tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu bola potvrdená 12. februára 1996.

A to, obraciam sa, pán minister, najmä preto, že je potrebné, ak máte záujem dokázať to, čo hovoríte, že aj štátna správa by mala fungovať, aby ste to aj v konkrétnej praxi dokázali, i napriek skutočnosti, že na základe žiadosti mesta Tvrdošín poslanci Národnej rady budú organizovať poslanecký prieskum, aby sa priamo na tvári miesta dozvedeli, čo v tejto veci úradníci štátnej správy vykonali, akým svojvoľným spôsobom porušili svoje právomoci a porušujú zákon vo svojej práci.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Tiborovi Cabajovi.

Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

milí hostia,

dovoľte, aby som interpelovala tu neprítomného podpredsedu vlády pre ekonomiku Mikloša, a to na tému, ktorú pred chvíľou v rámci otázok uviedol, a to tému, v akej katastrofálnej ekonomickej situácii sme my zanechali naše hospodárstvo. Nie som ekonóm, ale podarilo sa mi v tom krátkom čase zohnať dva materiály, ku ktorým mu položím otázku.

V čase, keď sme odchádzali z vlády, bolo to v júli roku 1998, bol v Národnej obrode publikovaný analytický materiál správa Svetovej banky, ktorá hodnotila ekonomiku Slovenska. V tejto správe, ktorá bola publikovaná v Národnej obrode 9. júla 1998, sa uvádza: "Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe." Neviem, toto konštatovanie je trošku iné od toho, čo sme tu počuli od pána podpredsedu Mikloša. Ďalej sa tu hovorí: "Od vzniku nezávislého štátu v roku 1993 miera inflácie postupne klesala na 6 %, čo bol najnižší priemer spomedzi transformujúcich sa krajín. Priemerný reálny rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne." Neviem, ale toto je tiež diametrálne odlišné od stanoviska, ktoré tu prezentoval podpredseda vlády Mikloš. Ďalej sa tu hovorí: "Zníženie miery nezamestnanosti sa od roku 1994 približovalo k nedávnym 12 %."

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, považuje pán podpredseda vlády analytickú správu Svetovej banky, ktorá sa vyhotovuje na základe faktografických údajov, za balamutenie alebo klamstvo Svetovej banky? Veď predsa Svetová banka tvrdí niečo iné, resp. jej informácie nie sú súladné s tým, čo tvrdil pán podpredseda vlády Mikloš. Preto sa ho chcem spýtať, či mnou uvedené informácie od Svetovej banky považuje za zavádzanie, alebo či naďalej trvá na svojej výpovedi o katastrofálnom ekonomickom stave, ktorý sme my zanechali.

Pokiaľ by pán podpredseda vlády uvádzal, že to bol rok 1998 a že vlastne až neskôr sa ukázali určité nedostatky, poprípade že realita bola iná, dovolím si upozorniť na stanovisko pána Verheugena, ktoré sa mi v tom krátkom čase tiež podarilo zohnať, ktoré pre našu tlač uviedol tohto roku vo februári, konkrétne 26. februára. A uviedol: "Pri vstupe do Európskej únie okrem kodanských kritérií treba naplniť aj hospodárske kritériá. Tie Slováci mali v prvom kole vynikajúce, ale prizvaní k vstupu neboli pre neplnenie ľudských práv. Ale teraz zasa upadli hospodársky, teda nemožno hovoriť o lineárnom vývoji." Vážení, tu je jasne uvedený opak toho, čo pán podpredseda vlády tvrdil. Preto sa ho pýtam, či pán komisár Verheugen nehovorí pravdu, pretože dve pravdy, ktoré sa navzájom diametrálne líšia, nemôžu byť obe pravdami.

Ďalej by som chcela uviesť, že Agenda 2000 vo svojej ekonomickej časti, ktorú som si ešte ako podpredsedníčka vlády tiež prečítala, uvádza - je to Agenda 2000, ktorú vyhotovila Európska komisia -, uviedla poradie krajín, ktoré si dosť úspešne riešili ekonomiku. Na prvom mieste bolo uvedené Slovinsko, na druhom mieste Česko a na treťom Slovensko.

Nie som ekonóm, som právnik, ale napriek tejto skutočnosti nedá mi neinterpelovať podpredsedu vlády, pretože som sedela vo dvoch vládach a sledovala som, ako naši ekonomickí ministri vrátane podpredsedu vlády Sergeja Kozlíka robili kroky, ktoré nedevastovali ekonomiku a boli odlišné od skutočnosti, ktorú tu uviedol pán podpredseda vlády.

Len na takú poslednú ilustráciu jeho vystúpenia: Uviedol niečo aj o dlhu, ako sme zadlžili túto republiku. Moja otázka znie: Pán podpredseda vlády, aké máte vysvetlenie na skutočnosť, že sa dlh Slovenskej republiky v porovnaní s marcom 1999 do marca 2000 zvýšil o 900 mil. Sk?

Ďalšia otázka: Pán podpredseda vlády, ako to, že ozdravovacie ekonomické balíčky, ktoré museli uniesť naši občania, neznížili náš dlh, ale tento dlh Slovenskej republiky takto výrazne zvýšili?

Ďalšia interpelácia je na taktiež tu neprítomného pána ministra Kňažka a v krátkosti je takáto: Pán minister, dozaista vám je známa výzva Slovenského odborového zväzu kultúry a spoločenských organizácií, ktorá bola koncipovaná 4. septembra tohto roku. A pri jej koncipovaní boli prítomní aj zástupcovia ministerstva kultúry. V tejto výzve sa konštatuje, že činnosť inštitúcií v rezorte kultúry sa v súčasnosti už realizuje na hranici únosnosti, že sa ohrozuje prevádzkyschopnosť a funkčnosť, ako aj životnosť organizácií, ktoré majú plniť aj povinnosti uložené zákonom. Ďalej sa v nej konštatuje, že finančné ohodnotenie týchto inštitúcií je hlboko pod celoštátnym priemerom a je takmer neúnosné, prípadne až na hranici likvidácie týchto inštitúcií.

Moja otázka znie: Pán minister, keď ste boli v opozícii, boli ste medzi iniciátormi akcie Zachráňme kultúru, sľubovali ste, ako oživíte a ako pozdvihnete, keď sa dostanete k moci, kultúru v Slovenskej republike. Dnes nezachraňujete kultúru, ale ju vlastne v Slovenskej republike likvidujete. Odpovedzte, prečo nerealizujete tie postuláty a tie sľuby, ktoré ste ako opozičný poslanec hlásali a na ktoré ste vyzývali.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej bude interpelovať pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

interpelujem neprítomného a ešte chvíľu úradujúceho predsedu vlády. Pán Dzurinda, kasali ste sa, že ste spasili Východoslovenské železiarne. Výsledok vášho spasenia sa zakrátko dostaví: 22-tisícová zamestnanosť z čias Alexandra Rezeša sa rozplynie ako hmla. Prvé výsledky vášho spasenia sa už dostavujú. Z Východoslovenských železiarní do dcérskych závodov "utekajú" manažérske kapacity, pre ktoré U. S. Steel nemá miesto. Kedysi vysoko produktívny závod Vihorlat Snina zamestnával 5 700 zamestnancov zo štyroch spádových oblastí. Dnes tam živorí okolo 1 400 zamestnancov, ktorých budúcnosť je neistá. Vstup U. S. Steel do VSŽ aj pre tento podnik znamená veľký otáznik.

Zabezpečí spomínaný manažérsky odpad chod a rozvoj podniku? Udrží jeho zamestnanosť aspoň na súčasnej úrovni? Ak aj tento podnik v Snine krachne, pôjdu sa občania prihraničných oblastí, vulgárne povedané pásť na poloniny a pokvitne zločin a bezprávie. Vysoká nezamestnanosť vzrastie, vidiek sa totálne vyľudní. To ste sľubovali vo voľbách v roku 1998, pán Dzurinda?

Druhá otázka na Mikuláša Dzurindu: Pred chvíľou ste ma na hodine otázok obvinili, že ako štátny tajomník a člen tvrdého krídla HZDS som podpísal pre štát nevýhodnú zmluvu s firmou Katrim Stella o deblokácii ruského dlhu. Chcem len podotknúť, že na rozdiel od SDK, alebo ako sa tá politická spleť menuje, ktorá vlastne už neexistuje, v HZDS nie sú žiadne krídla, frakcie, platformy.

O deblokácii ruského dlhu rozhodla vláda Slovenskej republiky svojím uznesením, v ktorom obmedzila môj mandát na rokovanie o špecifikácii dodávok techniky, munície a náhradných dielcov pre Armádu Slovenskej republiky. V ďalšom uznesení vláda rozhodla o celkovej sume deblokácie, o výške disážia pre mandatára, ktoré sa pohybovalo na spodnej úrovni medzinárodne uznávaných štandardov. Splnomocnila ma podpisom protokolu medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou o uvoľnení finančných prostriedkov na deblokáciu z rozpočtu Ruskej federácie a podpisom kontraktu na dovoz techniky, munície a náhradných dielcov pre Armádu Slovenskej republiky. Súčasťou kontraktu ako príloha číslo 1 je mandátna zmluva medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a firmou Katrim Stella, ktorá rieši spôsob úhrady uvedeného disážia na základe uznesenia vlády.

Po zdĺhavých rokovaniach s firmou Katrim Stella z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa mi podarilo dosiahnuť to, že odmena za dodávky špeciálu nebude predstavovať z celkového objemu kontraktu dohodnutých 10 %, ale len 2 %. Podpísal som dodatok k tejto mandátnej zmluve v tomto duchu. Ušetril som štátu niekoľko desiatok miliónov Sk. Toto rozhodnutie potvrdila asi pred dvoma týždňami vaša vláda, pán Dzurinda, keď uznala oprávnenosť pohľadávky za deblokáciu ruského dlhu a rozhodla o jej úhrade v požadovanej výške. Vy ste predsedali rokovaniu vlády, napriek tomu ste ma pred chvíľou lživo osočili.

Chcem povedať občanom tohto štátu, že Mikuláš Dzurinda a jeho vláda okradla tento štát o ťažké miliardy slovenských korún, ktoré dlhuje Ruská federácia Slovenskej republike a ktoré nie je táto vláda schopná deblokovať kvôli svojej zaslepenosti a krátkozrakosti. Armáda Slovenskej republiky nemôže cvičiť, pretože nemá finančné prostriedky na nákup náhradných dielcov techniky a munície. V ruských bankách ležia naše peniaze, ktoré sa dajú použiť čiastočne aj na tieto účely. Armáda Slovenskej republiky je nebojaschopná aj zásluhou Mikuláša Dzurindu.

Rozdiel medzi mnou a vami, pán Dzurinda, je ten, že ja som sa snažil z Ruska tieto peniaze vydolovať, trebárs aj na zvýšenie imidžu Slovenska vyslaním prvého slovenského kozmonauta do vesmíru, aj na zabezpečenie výcviku Armády Slovenskej republiky. Vy nie ste schopní prekročiť svoj tieň, splácate dlhy západu za podporu vo voľbách v roku 1998, rozpredávate majetok štátu namiesto toho, aby ste zhodnocovali to, čo patrí občanom Slovenskej republiky.

Chcem vám teda položiť otázku: Kedy sa spamätáte a začnete s Ruskou federáciou a inými štátmi, ktoré sú našimi dlžníkmi, rokovať o vrátení devízových prostriedkov, ktoré nám patria?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej vystúpi pán poslanec Kalman.

Nech sa páči.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

využívam svoje právo a mám tri interpelácie na členov vlády. Priznám sa, že k tým prvým dvom ma inšpirovali a lepšie povedané o ne ma požiadali, aby som ich vzniesol na pôde parlamentu, občania Slovenskej republiky, s ktorými som sa v poslednom čase stretol.

Prvá táto interpelácia je v tejto oblasti: Mnohí starší ľudia nielen z oblasti Vysokých Tatier, ale aj širokého regiónu si vysoko vážia všetko to, čo sa zatiaľ podarilo postaviť v samotných Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti sú mnohí rozhorčení tým, že sa stará lanovka likviduje, zastavila sa a v podstate sa má zlikvidovať aj ako stavba.

Chcem upozorniť, tak ako som bol upozornený na túto skutočnosť aj ja, že ide o historickú, kultúrnu pamiatku, pretože táto lanovka svojho času bola najdlhšou lanovou traťou v strednej Európe, a ide o jednu z najstarších lanových tratí v Európe vôbec. Existuje dnes veľká skupina nadšencov, ktorá fandí myšlienke, aby táto lanovka, aj pokiaľ by nemala plniť svoju funkciu, zostala ako historická, kultúrna alebo technická pamiatka.

Z tohto dôvodu interpelujem a obraciam sa na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako a na základe čoho ministerstvo dospelo k takému záveru, resp. akým spôsobom sa hodlá ministerstvo zaoberať tými požiadavkami, ktoré nie sú ojedinelé a ktoré už niekoľkokrát boli na príslušné ministerstvo predložené, ale, žiaľ, ministerstvo sa k tomuto problému zatiaľ jednoznačne nevyjadruje.

Druhá moja požiadavka alebo moja interpelácia je na predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu. Súvisí s olympijskými hrami v Sydney a s účasťou členov vlády Slovenskej republiky na tomto podujatí. Je dobré, ak si vláda Slovenskej republiky, ak si vysokí štátni a vládni činitelia vážia úspechy rôznych skupín občanov Slovenskej republiky vrátane športu. Je dobré, že pri takýchto vysokých a významných príležitostiach, ako sú olympijské hry, sa aj stretávajú s týmito športovcami. Je však trochu smiešne, ak sa na takýchto podujatiach zúčastňuje príliš veľký počet členov vlády, a ešte smiešnejšie vyznievajú skutočnosti, že do Sydney letí špeciál, ktorý je takmer prázdny, a paralelne s ním tam idú športovci Slovenskej republiky, resp. vracajú sa športovci Slovenskej republiky.

Preto sa vynára skutočne otázka: Prečo sa neskoordinovali pri súčasnom nízkom stave financií tak na úrovni jednotlivých rezortov, ale predovšetkým na úrovni samotnej telesnej výchovy a športu a takýmto koordinovaným spôsobom sa nesnažili znížiť výdavky tak štátnej správy, ako aj jednotlivých športových zväzov, v tomto prípade Slovenského olympijského hnutia, tak ako to robili niektoré iné krajiny vrátane našich niektorých susedných krajín?

V tomto prípade možno dať za príklad Maďarskú republiku, kde tiež vládny špeciál viezol nielen členov vlády alebo exekutívy, ale aj príslušníkov výpravy športovcov.

Z tohto pohľadu je skutočne možné plne súhlasiť s občanmi Slovenskej republiky, že išlo vyložene o hazard v súčasnom období, keď je v Slovenskej republike najmä sociálno-ekonomická situácia občanov veľmi nepriaznivá. Na druhej strane sú takýmto spôsobom zbytočne vyhodené peniaze, ktoré sa mohli ušetriť, už nehovoriac o tom, že samému mne nie je jasné, načo na toto významné športové podujatie išlo toľko členov vlády, resp. ďalších štátnych vysokých úradníkov.

Takže to bola moja otázka na pána predsedu vlády v súvislosti aj s finančným vyčlenením, resp. finančným uvedením, koľko takýto výlet a táto nekoordinovaná cesta vôbec Slovenskú republiku a našich poplatníkov stála.

Dovoľte mi teraz tretiu interpeláciu. Tretia interpelácia je na ministra zahraničných vecí pána Kukana.

Vážený pán minister,

pred dvoma týždňami som zachytil správu, ktorá prebehla v tlači v súvislosti s nejakým tajným, keďže sa potom o ňom dozvedela verejnosť aj prostredníctvom médií, tak asi tajné nebolo, stretnutím predstaviteľov politických strán združených v dnešnej vládnej koalícii. Tohto stretnutia, ktorého obsah rokovania dosiaľ nie je jasný alebo známy, sa zúčastnili aj niektorí zahraniční predstavitelia vrátane bývalého veľvyslanca Spojených štátov amerických na Slovensku pána Johnsona. Možnože ani to by nebolo nič zaujímavé, veď nakoniec každý si môže pozvať na svoje súkromné či stranícke alebo iné aktivity svojich priaznivcov, priateľov alebo iných expertov. Skôr ma prekvapila správa, že tohto stretnutia sa zúčastnil aj slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch amerických pán Bútora.

Preto sa pýtam, vážený pán minister, o aké stretnutie išlo, aký cieľ malo a aké bolo poslanie veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických na tomto stretnutí. Ak je pravdou fakt, ktorý sa šíril v médiách a šíri vo verejnosti, že sa koalícia snažila zjednotiť na postupe v boji proti uskutočneniu referenda, je zaujímavé a zarážajúce, že na takéto podujatie sa pozve aj veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch amerických, tým viac, že ten je reprezentantom aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí referendum schvaľujú, ktorí si ho žiadajú a ktorí sa na referende zúčastnia. Jednoznačne povedané, sú to tiež aj ich financie, týchto daňových poplatníkov, proti ktorým vlastne takýmto spôsobom v prípade, že je to pravda, prišiel pán veľvyslanec Bútora brojiť, už nehovoriac o momente, že prakticky týždeň nemal možnosť plniť tie úlohy, ktoré mu z funkcie veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických vyplývajú.

Takže, vážený pán minister, dúfam, že mi na túto otázku odpoviete veľmi jasne.

Ďakujem, vážené dámy a vážení páni.