Čtvrtek 19. října 2000

Predseda NR SR J. Migaš:

Minister vnútra, nech sa páči.

Minister vnútra SR L. Pittner:

My sme museli založiť vzhľadom na predchádzajúce obdobie a nemyslím si, že je to len záležitosť vášho vedenia, ale celkovej situácie v komerčnej sfére, kde veľa právnikov odchádza do komercie, museli sme založiť dva mimoriadne ročníky na Policajnej akadémii na doplnenie vyšetrovateľov. Z tohto dôvodu tieto stavy sú tam tiež nenaplnené. Okrem toho treba povedať, že ide o mimoriadne náročnú prácu a mimoriadne nebezpečnú práve s tými kauzami, ktoré vy označujete ako politické. V tejto súvislosti práve v prípade istého vyšetrovateľa, ktorému je preukazne ukladané o život, prebieha vyšetrovanie a musia byť okolo neho urobené osobitné opatrenia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre ministra zahraničných vecí pána Kukana. Odpovedať bude pán minister Kňažko. Otázka znie: "Stále si myslíte, že naši južní susedia sa nepokúšajú zasahovať do našich vnútorných záležitostí vo veci maďarskej národnostnej menšiny?"

Nech sa páči, odpovedá pán minister Kňažko.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, poslanci,

vážený pán poslanec,

vážim si záujem poslancov Hnutia za demokratické Slovensko o otázky zahraničnej politiky. Som si vedomý toho, že aj vďaka vám sa Slovenská republika môže v zahraničí pochváliť nadstraníckym konsenzom v otázkach integrácie do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A dúfam, že to tak aj zostane. Na druhej strane fakt, ktorý nám robí vo svete a pri našich rokovaniach s úniou i alianciou výborné meno, a to sú naše vzťahy so susednými krajinami, najmä s krajinami V-4, asi nie ste ochotní akceptovať. Takmer na každej hodine otázok zaznie z vašich radov otázka, ktorá sa týka našich vzťahov s Maďarskom alebo našej maďarskej menšiny.

Dovoľte mi dostať sa k vašej otázke malou okľukou. Napriek tomu, že základná zmluva s Maďarskou republikou bola podpísaná ešte za vlády Vladimíra Mečiara, naše vzťahy s Maďarskom v tom období boli viac než chladné. To, čo bolo napísané na papieri, totiž vôbec nesúhlasilo s tým, čo predstavitelia vtedajšej vlády skutočne presadzovali. Takýto rozpoltený postoj bol však pre vtedajšiu vládu charakteristický aj v iných oblastiach. Na papieri chcela ísť vláda napríklad do Severoatlantickej aliancie, Európskej únie či zlepšovať vzťahy s Maďarskom, v skutočnosti však jej členovia podpisovali petície za neutralitu, porušovali základné kritériá potrebné na vstup do Európskej únie a vyvolávali národnostnú podozrievavosť.

Po tomto stručnom zhrnutí nedávnej minulosti, ktorú sme našťastie prekonali, sa pozrime na súčasnú situáciu. Vzťahy s Maďarskou republikou sú na najlepšej úrovni v našej histórii, z čoho profitujú obe krajiny. Slovensko sa aj vďaka tomuto zlepšeniu stalo kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

Keď sa na tento problém pozrieme z opačnej strany, musíme si uvedomiť, že jednou z troch priorít maďarskej zahraničnej politiky je podpora maďarských menšín v zahraničí. Uznávam, že táto priorita je v Maďarsku silne prepojená na vnútornú politiku a vyjadruje v podstate solidaritu medzi Maďarmi žijúcimi na oboch stranách hraníc. Na toto má Maďarská republika plné právo a mi jej ho ani nechceme uberať. Pre nás je dôležité, aby táto podpora na diplomatickej úrovni nepresahovala bežné diplomatické zvyklosti a aby všetky otvorené otázky s Maďarskom boli riešené v pokojnej atmosfére, ktorú nenarúšajú zbytočné emócie.

Pokiaľ by druhá strana vybočila z rámca diplomatickej komunikácie, naša diplomacia je pripravená adekvátnym spôsobom reagovať, ako sa už v minulosti stalo napríklad pri nedávnych vyhláseniach pána Zsolta Németha. Naše vzťahy s Maďarskom dosiahli naozaj v našej histórii nevídaný rozvoj a pokojným otvoreným dialógom naďalej tento rozvoj podporujeme, pretože občania Slovenska a Maďarska bez ohľadu na to, akej sú národnosti, si želajú stať sa v čo najkratšom čase občanmi prosperujúcej Európskej únie. Tam sa však uplatnia len štáty s výbornými susedskými vzťahmi dodržujúce základné európske normy a pravidlá. Môžem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že tento cieľ má rovnako slovenská, ako i maďarská vláda stále pred očami.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha chce položiť doplňujúcu otázku.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Zlocha:

Ja mám zrejme, pán predseda, páni ministri, šťastie na pána ministra Kňažka a nešťastie na to, že mi nepríde odpovedať pán minister zahraničných vecí. Na jednu z otázok som dostal odpoveď, že situácia nie je dramatická a že zbytočne dramatizujem. Ale pred nejakým mesiacom vypukla aj medzi členmi vlády priam panika, keď došlo k úniku informácií, že štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky interpeloval, alebo dával určitú požiadavku na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vo veci komárňanskej župy. Vtedy dokonca aj pán podpredseda Národnej rady Bugár zisťoval, že kde došlo k úniku informácií. No teraz informácie neunikli, včera bol výťah z rozhovoru s predsedom vlády Maďarskej republiky a dnes je to celé uverejnené v týždenníku Domino-Fórum. No a tam je jednoznačne napísané, že autonómia je vlastne vecou národností v tom-ktorom štáte a že on ako ministerský predseda vlády Maďarskej republiky proti tomu nič nemá. Podľa môjho názoru je to jednoznačné zasahovanie do vnútorných záležitostí toho-ktorého štátu, pretože aké bude územné usporiadanie, to skutočne by malo závisieť od ekonomických a iných podmienok, a nie od toho, že koľko tam žije občanov ktorej národnosti.

Ja mám vážne obavy z toho, že ak sa bude naozaj takto pristupovať k otázke slovenského juhu, tak skutočne na oltár vlasti položíme okolo 300 000 Slovákov, ktorí vlastne by sa mali stať súčasťou novej komárňanskej župy - alebo ako ju nazveme - a nikomu to nebude prekážať. Určite, vzťahy medzi dvoma subjektmi záležia na obidvoch. Myslím si, že dobré sú teraz preto,...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister Kňažko, nech sa páči.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Môžem iba zopakovať, že slovenská vláda v oblasti zahraničnej politiky sa drží štandardných diplomatických kritérií a reaguje na vyhlásenia, ktoré tento diplomatický štandard akýmkoľvek spôsobom presahujú. Interpretácia, pán poslanec, ktorú ponúkate, že pán Orbán sa vyjadril, že nemá nič proti autonómii na Slovensku, svedčí súčasne aj o tom, že je mu to prakticky jedno, pretože nemá nič proti tomu ani nič za to. To neznamená, že zasahuje do našich vnútorných vzťahov.

Súhlasím s vami v jednom, že o územnom usporiadaní na Slovensku suverénne rozhodneme na Slovensku a v konečnom dôsledku rozhodnete o tom vy, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto snemovni, a nie žiadny člen vlády. Čiže vyvolávať zbytočné nedorozumenia alebo napätia s našimi susedmi na základe, by som povedal, istej interpretácie vyhlásení určite nie je našou snahou a ja osobne nemôžem hodnotiť takéto vyjadrenie ako priame zasahovanie do našich vnútorných záležitostí.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník. Nie je prítomný, čiže nebude sa na ňu odpovedať.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Je to tá istá otázka, čo som dostal pred pol rokom, takže o nič sme neprišli.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "V parlamente rokujeme o novelizácii zákona súvisiaceho so Štátnym fondom cestného hospodárstva. Ministerstvo financií navrhuje jeho zrušenie. Čo vy na to?"

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

Štátny fond cestného hospodárstva vznikol v roku 1993. V procese riešenia financovania cestnej infraštruktúry hrá tento fond veľmi významnú úlohu, najmä v identifikácii zdrojov a využívaní zahraničných skúseností v tejto oblasti. Zavŕšením tejto úlohy má byť aj stabilizácia príjmov fondu, 80-percentného podielu na výnose spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mastív s účinnosťou od 1. 1. 2002, tak ako je to predložené v novelizácii zákona, ktorý sa teraz prerokúva v Národnej rade. Zrušením funkcie tohto fondu by bol vlastne negovaný doterajší pokrok v zásadnom riešení tejto problematiky, preto stanovisko ministerstva je, aby činnosť fondu bola funkcionálne zachovaná.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, doplňujúca otázka.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda parlamentu.

Som rád, že ste takto reagovali, pán minister, pretože už som bol nešťastný, že sa budete vzdávať všetkého, čo v tomto rezorte funguje, tak ako ste predložili posledný návrh na zrušenie Železničnej polície, čo považujem za nevhodné riešenie aj v súvislosti s programovým vyhlásením vlády. Prečo odovzdávate napriek tomu výstavbu napríklad cestnej infraštruktúry do rúk ministerstva financií, pán minister? Veď ak si pozrieme návrh rozpočtu na rok 2001, z 8 mld. Sk úverov, ktoré sú pripravované v rozpočte na rok 2001, bude až 6,5 mld. Sk riešených prostredníctvom dlhopisov, to znamená prostredníctvom ministerstva financií. Keď bolo takéto riešenie prijaté v našej vláde u podpredsedu vlády Kozlíka v súvislosti s Nomurou, bol za to kritizovaný, nakoniec, je to aj tak menej, ako pre vami schválený variant, tzv. variant B na výstavbu diaľnic.

Ale chcel by som vám pripomenúť, na podporu vašich slov, že ministerstvo dopravy pripravilo Aktualizáciu zásad štátnej dopravnej politiky, kde v zásade číslo 14 je hovorené aj napríklad: "v záujme komplexného riadenia infraštruktúry zriadiť aj fond riadenia infraštruktúry". Iní členovia vlády a aj pán podpredseda vlády pre ekonomiku tvrdia to, že všetky fondy je potrebné zrušiť, že budú zrušené. A o tom svedčí, bohužiaľ, aj spomínaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2001. Obávam sa potom, že ľavá ruka a pravá ruka si nerozumejú a nevedia čo vzájomne robia.

Po tieto dni funguje alebo prebehla medzinárodná cestná konferencia, kde práve aj riaditeľ Slovenskej správy ciest hovorí okrem iného o nekomplexnosti prípravy výstavby diaľničnej a cestnej infraštruktúry, hovorí o neistote pri plánovaní investičnej výstavby na celé obdobie realizácie a hovorí o tom, že je problém robiť aj obchodné záväzky obstarávateľov, a záver jeho vystúpenia hovorí, že prerokovať toto je možné len cez fungujúci Štátny fond cestného hospodárstva. A na to som chcel svojou otázkou aj ja upozorniť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán minister.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Pokúsim sa ešte doplňujúco odpovedať, že v návrhu ministerstva financií nejde o zrušenie funkcie cestného fondu. Aj v uznesení 9, ktoré navrhuje ministerstvo financií, sa hovorí, že sa ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií vypracovať návrh na transformáciu Štátneho fondu cestného hospodárstva do kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií s účinnosťou od 1. 7. tak, aby doterajšie činnosti tohto fondu boli zachované. Takže nejde tu o funkcionálnu likvidáciu fondu.

A čo sa týka vašej pripomienky k tomu, že prostriedky na výstavbu diaľnic v tomto roku budú zabezpečované emisiou štátnych dlhopisov: Tento spôsob je výhodnejší z hľadiska úrokových sadzieb, ako sú pôžičky brané so štátnou zárukou, za ktoré takisto štát musí ručiť. Je to spôsob, ktorý ministerstvo financií odôvodnilo ako ekonomicky výhodnejší pre ekonomiku tohto štátu. Takže nevidím dôvod, prečo by som nemal prijať ekonomicky výhodnejší spôsob, ktorý je zdôvodnený, odôvodnený a v zákone o štátnom rozpočte zaručený.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný.

Ďakujem členom vlády aj poslancom.

Chcel by som požiadať členov vlády, aby zostali v rokovacej miestnosti. V rokovaní 41. schôdze Národnej rady budeme pokračovať interpeláciami, čiže prosím členov vlády, aby zostali v rokovacej miestnosti.

Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Igor Presperín.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, v zmysle schváleného programu, ktorý sme na túto 41. schôdzu mali predložený a ktorý poslanci aj schválili, sú ďalším bodom programu

interpelácie poslancov.

Chcel by som takisto, aby sme sa dohodli, v prípade ak nie, budeme musieť potom hlasovať o takomto postupe, aby sme dnes prebrali aj písomné odpovede na interpelácie poslancov zo strany členov vlády, to znamená najskôr interpelácie poslancov a potom, aby sme pokračovali v písomných odpovediach.

Vzhľadom na to, že materiál ste dostali písomne, myslím si, že by bolo dobré a vhodné, aby sme dnes tento bod ako jeden z bodov 41. schôdze Národnej rady ukončili. Je všeobecný súhlas? Ďakujem.

Takže pokračujeme bodom interpelácie poslancov, tak ako bol pôvodne v programe uvedený, ako jeden z bodov dnešného štvrtkového rokovania odpoludnia.

Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem teda požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil pán poslanec Oberhauser. Konštatujem, že písomne nemám viac prihlásených. Ústne potom je, samozrejme, možné prihlásiť sa v tom ďalšom kole.

Prosím, pán poslanec Oberhauser, máte možnosť interpelovať člena vlády.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Prosil by som, aby bolo vzaté na vedomie, že chcem interpelovať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a zákona o rokovacom poriadku ministra vnútra Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera. V tejto interpelácii sa ho chcem spýtať, či policajti musia zasiahnuť, ak sa preukazne porušujú zákony Slovenskej republiky, a či sú povinní chrániť občanov pred následkami porušovania takýchto zákonov.

Vysvetlím svoju interpeláciu takým konkrétnym prípadom zo života. Občania, ktorí bývajú v ubytovniach spoločnosti Istrochem, a. s., Bratislava, sú bez rozhodnutia príslušných súdov násilne vysťahúvaní zo svojho ubytovania, resp. presťahúvaní prevádzkovateľom týchto ubytovní, aby ich jednoducho dovtedy šikanoval, kým odídu z ubytovní preč a on ich získa pre svoje záujmy. Ide o ubytovne v Bratislave na Doležalovej ulici číslo 15 a 17, ako aj na Nobelovej ulici číslo 10. Občanom, ktorí boli dlhodobo a legálne ubytovaní v uvedených ubytovniach a majú v nich trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a zakaždým sa sťažovali na postup prevádzkovateľa, polícia nikdy účinne nepomohla takým spôsobom, že by zabránila v jeho nezákonnom konaní, ale porušovanie zákonov v podstate iba monitorovala.

O tomto prípade boli podrobne informovaní aj členovia výboru pre ľudské práva a národnosti. Vykonali na mieste poslanecký prieskum, boli aj na rokovaní so všetkými zúčastnenými vo firme Istrochem a konštatovali aj uznesením výboru pre ľudské práva a národnosti, že konateľ firmy Istrozimmer, ktorý takto koná, ten prevádzkovateľ ubytovní, jednoducho nemôže ľudí vysťahúvať, keď nemá o veci súdne rozhodnutie. A on toto súdne rozhodnutie naozaj do dnešných dní nemá.

Ľudia, ktorí sú takto dotknutí, naopak, podali návrh na súd. A tam je z ich strany upozornenie, že dochádza k nezákonnému konaniu. Na dôvažok, vyšetrovateľovi, najmä v okrese Bratislava II, všetky dokumenty ako výhražné listy, konkrétne činy proste zdokumentovali, založili do spisu. Tento spis bol aj postúpený na okresnú prokuratúru, ale podľa môjho názoru z okresnej prokuratúry prišla odpoveď, ktorá je absolútnym nedorozumením, lebo v nej sa hovorí, že rozhodnúť môže prokurátor až po vydaní rozhodnutia príslušným súdom. Môžem kópiu tohto listu dať pánovi ministrovi. Je to absolútny nezmysel, veď on je ten, ktorý by mal iniciovať pri trestnom konaní, ku ktorému zrejme dochádza, lebo to nie je občianskoprávny spor.

To je trestný spor, lebo konateľ vstupuje do súkromných priestorov tých ľudí, odvŕtava im zámky, vylamuje im dvere, násilne im vyhadzuje veci, ani nedokumentuje, čo majú tí ľudia v tých ubytovniach, aký majú majetok, nerobia sa notárske zápisy, na toto násilné vymáhanie používa civilnú bezpečnostnú službu, ktorou sa chráni, aby sa nemohli brániť títo ubytovaní. Čiže viditeľne on je tým porušovateľom zákonov a prokurátor podľa môjho názoru by mal v tomto smere konať.

V tejto súvislosti by som sa teda chcel spýtať pána ministra, či by nemali policajti účinne zasiahnuť a prekaziť dokonanie takéhoto nezákonného postupu, a na druhej strane na ďalšiu otázku, či môže civilná bezpečnostná služba chrániť prevádzkovateľa ubytovne pri takomto nezákonnom postupe, či nemusí žiadať zase tiež od prevádzkovateľa, aby mu zdokumentoval, či má súdne rozhodnutie o deložovaní alebo presťahovaní týchto ľudí z jednej bunky do druhej, a ak takto proste nekonal ten prevádzkovateľ súkromnej bezpečnostnej služby, či by mu nemala byť odobratá licencia vzhľadom na to, že napomáha vlastne nezákonnému postupu silou, ktorou civilná bezpečnostná služba disponuje.

V tejto súvislosti naozaj ide o veľmi smutný príbeh. Tí ľudia čakajú doslova na odpoveď pána ministra, lebo tie veci prebiehajú. V týchto dňoch zase dochádza k násilnému deložovaniu a presťahúvaniu ľudí, ktorí majú malé deti. Sú vo veľmi ťažkom položení a jednoducho vidno, že to zneužívanie pozície prevádzkovateľa je tam preukazné, zdokumentované a jednoznačné.

Na dôvažok, keď si pomyslíme, že ide o podnikovú ubytovňu predtým firmy Dimitrovka, teraz Istrochem, a. s., Bratislava, kde títo ľudia celý život robili, mnohí z nich v tejto fabrike stratili zdravie, nemajú sa kde podieť, majú trvalé bydlisko v týchto ubytovniach, tieto ubytovne neboli takého charakteru ako nejaké internáty alebo proste niečo s prechodným ubytovaním, bola to vlastne najnižšia kategória ubytovania podnikových zamestnancov a títo, ktorým sa neušiel ani podnikový byt, ktorí boli utlačení do takéhoto veľmi mnohokrát aj ponižujúceho postavenia, teraz majú úplne stratiť strechu nad hlavou a niet im pomoci. Tak by som prosil pána ministra, aby sa naozaj čo najskôr pozrel na celú vec, a prijať účinné opatrenia, ktoré by tým ľuďom pomohli.

Druhú interpeláciu v tejto súvislosti by som chcel podať na pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského opäť v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

V tejto veci stojí totiž otázka, či môžu noví funkcionári spoločnosti Istrochem, a. s., Bratislava, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, dá sa to zistiť pri akomkoľvek vstupe do obchodného registra, konať v mene spoločnosti navonok, t. j. podpisovať zmluvy o prenájme ubytovní, ako sa to stalo v prípade Istrochemu, a. s., Bratislava, prenájme ubytovní spoločnosti VM Probyt, spol. s r. o., Bratislava a spoločnosti Istrozimmer, spol. s r. o., Bratislava.

Vysvetlenie by som chcel dať asi nasledovné, že tu je základ celého toho problému, lebo došlo podľa nášho názoru k zmluve, ktorá nie je celkom korektná ani z hľadiska svojho obsahu, ale ani z hľadiska toho, že títo konatelia, ktorí sú síce v súčasnosti konateľmi Istrochemu, a. s., nemôžu takto postupovať, a preto aj občania bývajúci v ubytovniach podali podnet na Okresný súd Bratislava II a na Okresný súd Bratislava III.

Na vysvetlenie ešte by som chcel doplniť, že je nález Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý upozorňuje, že spoločnosť Istrochem, a. s., nemôže konať do rozhodnutia v samej veci a nakladať so svojím majetkom. A napriek tomu títo funkcionári, ktorí sú teraz v spoločnosti Istrochem, postupovali tak, že prenajímali objekty a prenajímali ich za mimoriadne nevýhodných podmienok aj pre spoločnosť Istrochem, aj pre tých ľudí, ktorí žijú v nájmoch v ubytovniach firmy Istrochem.

Druhou takou oblasťou, na ktorú by som chcel upozorniť, je, že v súvislosti s uvedenou zmluvou o prenájme ubytovní Istrochemu, a. s., Bratislava v prospech firmy Istrozimmer, spol. s r. o., boli obyvateľmi uvedených ubytovní podané návrhy na Okresný súd Bratislava II a na Okresný súd Bratislava III na vyhlásenie neplatnosti uvedených nájomných zmlúv medzi firmou Istrochem, a. s., a firmou Istrozimmer. Zároveň boli predkladateľmi podané aj žiadosti o predbežné opatrenia, aby do času rozhodnutia v samej veci neboli tí ľudia, ktorí žijú v podnájmoch, vyhadzovaní na ulicu, jednoducho aby neboli násilne vysťahúvaní.

Žiadosti o predbežné opatrenia, ako aj o celý ten spor boli predložené začiatkom augusta v roku 2000. Ide o mimoriadne citlivú záležitosť, lebo sa to týka ubytovania ľudí, ich strechy nad hlavou. Došlo tam mnohokrát k takým incidentom, že ešte aj malé deti boli na ulici neskoro do noci, jednoducho ich nový prevádzkovateľ nechcel pustiť do budovy, čiže naozaj bolo aj ohrozené ich zdravie, boli ohrozené možno aj ich životy, vypínali im vodu, vypínali im elektrickú energiu. A bolo si v tých ubytovniach treba predstaviť to, že tam býva 200 rodín. Títo ľudia jednoducho boli ohrození vôbec na fungovaní a na existencii. A tieto prieťahy, ktoré na súde Bratislava II a Bratislava III trvajú už od začiatku augusta, sa tých ľudí mimoriadne dotýkajú, lebo stále sa všetci v tom spore odvolávajú, že veď nebolo vydané ani predbežné opatrenie.

Čiže ide o mimoriadne vážnu vec, a preto by som prosil, aby pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský konal v týchto veciach rýchlo, lebo títo ľudia čakajú naozaj na rozhodnutie súdov a tie prieťahy vyvolávajú ten pocit, že nakoniec so všetkými sťažnosťami bude treba chodiť asi do Štrasburgu, lebo slovenské súdy svojimi prieťahmi jednoducho ľuďom nedávajú šancu existovať.

Tretiu interpeláciu v tejto súvislosti by som chcel dať na pani ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku Máriu Machovú.

Možnože budete, pani ministerka, argumentovať, že Istrochem, a. s., je v správe Fondu národného majetku, ale my nemôžeme interpelovať Fond národného majetku, tak sa musím obrátiť na vás ako ministerku, ktorá predsa má akýsi patronát nad touto oblasťou. A chcel by som vás poprosiť, aby ste tiež prehodnotili celé to dianie, ktoré sa tam akosi koná, keďže Fond národného majetku akosi návratom akcií do svojho majetku si tým pádom aj k sebe pritiahol zodpovednosť za to, čo sa deje vo firme Istrochem, a. s.

A jednoznačne, podľa nášho názoru, nielenže tie zmluvy, ktoré podpísala firma Istrochem, a. s., sú sporné z hľadiska toho, ako oni môžu konať, keď im Najvyšší súd zastavil možnosť proste nakladania s majetkom, ale na druhej strane podľa našich informácií on koná v neprospech firmy Istrochem a tým pádom aj zrejme v neprospech Fondu národného majetku.

Ubytovne, či už ide o ubytovne na Nobelovej ulici, na Doležalovej alebo predtým prenajaté firme VM Probyt na Račianskej ulici, boli totiž vysoko ziskové. Za rok 1999 dosiahli podľa našich informácií z účtovnej evidencie firmy Istrochem zisk 6,5 mil. Sk. Čiže nešlo o majetok, ktorého sa treba zbaviť z dôvodu, že firme neprináša prospech, ako ani v tomto smere hlavnému akcionárovi Fondu národného majetku, ale išlo vyložene o akési kšeftovanie s majetkom, ktorý získali pod svoju kontrolu a prenajali ho súkromným spoločnostiam, ktoré viditeľne vzhľadom na to, že išlo o veľmi lukratívne veci, tam podnikajú s vysokým ziskom. Na dôvažok, nájomcom zvýšili o 100 % až 120 % nájomné, čiže je zrejmé, že budú zarábať na tých ubytovniach ešte oveľa viac ako doteraz.

V tejto súvislosti treba tiež povedať, že v rámci firmy Istrochem, a. s., resp. predošlej Dimitrovky ubytovanie v podnikových ubytovniach patrilo do určitej štruktúry firemného ubytúvania. Boli tam podnikové byty, ktorých bolo okolo 1 800, boli tam tieto ubytovne, čiže oni medzi týmito robili rôzne pohyby. Oni napríklad presvedčili množstvo ľudí, že nech zaplatia určité odstupné a dostanú ubytovanie v ubytovni. Alebo, na dôvažok, je tam mnoho ľudí, ktorí investovali do zveľadenia týchto ubytovní. A Istrochem, a. s., ich vlastne nabádal na to, aby zveľaďovali vlastne cudzí majetok. A oni teraz majú podpísať zmluvy o prenájme, v ktorom im môže prenajímateľ hocikedy vypovedať zmluvu a vysťahovať ich na ulicu z objektu, z miestnosti, z priestorov, do ktorých niektorí z nich povedzme vložili 70 tis., 80 tis. až 150 tis. Sk na zveľadenie svojich priestorov.

Čiže tu ide o naozaj mimoriadne vážnu vec, ktorá bude mať aj iste sociálne napätia, ak sa nebude citlivo riešiť. A podľa nášho názoru noví prevádzkovatelia alebo konatelia za firmu Istrochem nepostupujú tak, aby sa to dalo hodnotiť ako postup dobrého hospodára, ktorý má naozaj vážny záujem o zveľadenie svojho majetku a skvalitnenie výsledkov hospodárenia.

V tejto súvislosti by som chcel povedať, že podnikové ubytovne na Slovensku sú všeobecne veľmi vážny problém, ktorý v rámci privatizácie zrejme nebol celkom docenený. Je množstvo ubytovní po celom Slovensku, podnikových ubytovní, v ktorých obyvatelia ako pracovníci týchto podnikov nežili ako v nejakom internátnom podnájme, ale bola to vlastne nejaká najnižšia kategória bývania, ku ktorej sa oni dopracovali. A teraz sú títo ľudia obrovským spôsobom znevýhodnení proti ostatným ľuďom, ktorí boli lepšie ubytovaní v podnikových bytoch alebo v štátnych a družstevných bytoch a pozerajú s veľmi vážnou tvárou na našu snemovňu, na náš parlament, či k nim zachováme určitý pozitívny prístup, či im pomôžeme vyriešiť ich veľmi ťažké postavenie, lebo tento parlament prijal pozitívne riešenia k štátnym, družstevným aj podnikovým bytom, umožnil zákonmi, ktoré prijal, aby si tí ľudia, ktorí v týchto ubytovniach žili, svoje veci vyriešili za určitých zvýhodnených podmienok a nemuseli si kupovať bývanie za veľmi ťažké peniaze.

A teraz tí, čo za predošlého režimu boli vlastne ubytovaní najhoršie, čo boli ubytovaní v bunkách, v jednotlivých miestnostiach podnikových ubytovní, ktorým sa vlastne neušlo ani za predošlého režimu lepšieho ubytovania, sú teraz druhýkrát potrestaní, tým, že na jednej strane sú im predávané tieto priestory za obrovské peniaze, napríklad konkrétne v prípade Istrochem boli ponuky okolo 190 tis. až 200 tis. Sk za jednu bunku s rozmerom zhruba 30 štvorcových metrov, na druhej strane sú, na dôvažok, títo ľudia mnohokrát aj vyhadzovaní z týchto ubytovní bez náhradného ubytovania a strácajú absolútne strechu nad hlavou. A u týchto ľudí naozaj celé Slovensko očakáva, že parlament sa ich zastane a bude hľadať riešenie v prospech aj týchto ľudí a pomôže im nejakým spôsobom nájsť pre seba riešenie vhodné do budúcnosti.

Ja by som teda ešte raz prosil pánov ministrov, aby sa pozreli v čo najkratšom čase, ak im ich čas dovolí, na uvedené problémy a pomohli ich riešiť v záujme občanov, ktorých sa to dotýka.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Nech sa páči, bude reagovať pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec Oberhauser, chcel by som ťa ubezpečiť, že veľmi vážne beriem interpretáciu, ktorú si podal. Ja už viem a bol som osobne trochu alebo čiastočne informovaný, myslím, týmto prípadom ľudí vyhadzovaných z ubytovne Istrochemu či Istrozimmeru. A ja síce nemôžem ako minister spravodlivosti zasahovať do rozhodovania súdov, ale zákon mi dáva právo dozerať, aby súdy vybavovali veci plynule, a nazdávam sa, že v tomto prípade plynulosť rozhodovania súdov treba posudzovať aj vzhľadom na závažnosť veci, myslím, pre tých konkrétnych ľudí.

Čiže ja v priebehu zajtrajšieho dňa a ešte prípadne pondelka zistím, aký je na súdoch Bratislava II a III stav vybavovania týchto návrhov či teda pravdepodobne určovacích žalôb, ktoré podali títo nájomníci alebo podnájomníci. A urobím všetko, čo mi zákon dovoľuje, aby som jednoducho urýchlil rozhodnutie súdu a vyjasnenie právneho postavenia týchto ľudí. A z toho dôvodu ich prosím, alebo proste odkazujem im takýmto spôsobom, nech ma navštívia v utorok ráno o 8.00 hodine na ministerstve spravodlivosti a ja im poviem stav vybavovania tejto veci na súde.

Len už teda nie ako minister spravodlivosti, ale iba ako právnik môžem povedať, že ich právne postavenie a z toho hľadiska aj posúdenie toho, či ich terajší majiteľ či správca ubytovne, alebo čo je to, môže, alebo nemôže deložovať, to znamená bez náhradného ubytovania alebo bez náhradného bytu, záleží na povahe ubytovne, v ktorej doteraz bývali, a na povahe zmluvy, ktorú uzavreli pravdepodobne ešte s Dimitrovkou, niekedy keď sa tam kedysi nasťahovali. Ale to, samozrejme, odtiaľto nie som schopný posúdiť ani ja a koniec koncov nie som na to ani povolaný, aby som to posudzoval. Ale hovorím len, že vlastne rozhodnutie či súdu alebo ktoréhokoľvek iného štátneho orgánu, bude závisieť od posúdenia tejto veci, to znamená povahy ubytovne, povahy zmluvy, ktorú oni kedysi uzavreli. A zmluva, ktorou to či Istrochem alebo ktokoľvek previedol na inú organizáciu, je z tohto hľadiska druhoradá čo do svojho významu. Ale opakujem, v utorok ráno o ôsmej hodine nech prídu - teda delegácia, lebo počúvam, že ich je veľa -, nech prídu na ministerstvo spravodlivosti a oboznámim ich s momentálnym stavom veci.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Písomne bol prihlásený jedine pán poslanec Oberhauser. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do interpelácií. Zatiaľ je to 7 poslancov plus pán poslanec Krajči, ktorý sa bol osobne prihlásiť vzhľadom na to, že mal pokazenú kartu. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto okrem spomenutých 8 poslancov, ktorí sú na tabuli - 7 z nich, plus Krajči, ktorý tam nie je. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov a poslankýň do interpelácií.

Dávam slovo pánu poslancovi Kotianovi, nech sa páči.

Poslanec M. Kotian:

Vážený pán podpredseda,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vážený zvyšok vlády,

v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem momentálne neprítomného ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.

Vážený pán minister, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa na vás obraciam cez zamestnancov Kúpeľov Bojnice, a. s., aby ste dali prešetriť nezákonné aktivity pri privatizácii uvedených kúpeľov spoločnosťou NOPA, spol. s r. o., ktorá je 34-percentným spoluvlastníkom spoločnosti Terramis, spol. s r. o. Uvedené skutočnosti, ktoré som dostal, jasne nasvedčujú tomu, že boli hrubo porušené zákony Slovenskej republiky.

Po rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, že Kúpele Bojnice, a. s., pôjdu do privatizácie, založil manažment kúpeľov dňa 19. 7. 1994 spoločnosť Terramis, spol. s r. o., ktorá vypracovala privatizačný projekt na 51-percentný balík akcií kúpeľov. Tento projekt bol aj následne zaslaný na Fond národného majetku. Po zistení tejto skutočnosti, kto privatizuje kúpele, bol na Okresný úrad v Prievidzi zavolaný manažment.

Medzi najvyššími predstaviteľmi okresu bol prítomný aj podnikateľ Anton Kiaba, ktorý spoločne robil nátlak na manažment kúpeľov s tým, že ak nedostane jeho spoločnosť NOPA 34-percentný podiel na privatizácii, ich privatizačný projekt bude zamietnutý a súhlas na privatizáciu dostane len tá spoločnosť, ktorá splní ich podmienky.

Keďže manažment Kúpeľov Bojnice nemal inú možnosť, podľahol uvedenému nátlaku, aj keď sa dá povedať, že išlo o obyčajné vydieranie. Podstata je však v tom, že pri vstupe spoločnosti NOPA do spoločnosti Terramis boli porušené zákony Slovenskej republiky. Dňa 24. 5. 1995 bol na valnom zhromaždení odsúhlasený dodatok číslo 2 k spoločenskej zmluve, ktorým sa schválil vstup ešte neexistujúcej spoločnosti NOPA - 34 % podielu - do spoločnosti Terramis. Spoločnosť NOPA bola zapísaná na Okresnom úrade v Trenčíne až 26. 5. 1995, čiže 2 dni po valnom zhromaždení, čo znamená, že tento právny úkon je od samotného začiatku nulitný, lebo spoločnosť NOPA pri vstupe do Terramisu právne neexistovala.

Následne chcem upozorniť, že po schválenom privatizačnom projekte akciovej spoločnosti Kúpele Bojnice ostal na Fonde národného majetku balík zvyšných 16 % akcií Kúpeľov Bojnice. O tieto percentá prejavil záujem manažment kúpeľov s prerozdelením pre zamestnancov, ako aj samotné mesto Bojnice.

Zaujímavé je však to, že záhadným spôsobom sa týchto 16 % akcií dostalo do vlastníctva bývalého pomocníka verejnej bezpečnosti pána Antona Kiabu, teraz veľkého podnikateľa. Áno, ide o toho podnikateľa, ktorý podvodom vyhral akože užšiu súťaž na dopravu a uskladnenie stabilizátu elektrární v Novákoch, čím do dnešného dňa prichádza štát o niekoľko desiatok miliónov Sk.

O tejto kauze informoval už niekoľkokrát denník Pravda a upozornil aj na záhadnú vraždu bývalého zamestnanca Elektrární v Novákoch Ing. Martina Bystrianskeho, vedúceho dopravy, ktorý nesúhlasil s tým, aby spoločnosť Kiaba - DAK vstúpila do elektrární v Novákoch so svojimi podnikateľskými aktivitami, keďže odvoz a uskladnenie stabilizátu boli schopní realizovať vlastnými výkonmi. Táto brutálna vražda, pán minister, však nie je do dnešného dňa objasnená, čo pochopiteľne spadá pod váš rezort. Ide o podnikateľa, ktorý cez spoločnosť NOPA vytuneloval spoločnosť Priemstav stavebná, spol. s r. o., Nováky. Hnuteľný a nehnuteľný majetok bol prevedený na Priemstav stavebná, a. s., Nováky a následne sa stal 60-percentným vlastníkom Anton Kiaba ako fyzická osoba. Konatelia spoločnosti Priemstav stavebná, spol. s r. o., Nováky Ing. Jozef Vlasák a Ing. Ľubomír Tuchyňa dostali štát o viac ako 10 mil. Sk neplatením odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj úradu práce. Som rád, že v tomto prípade už začína odbor vyšetrovania v Prievidzi konať.

Vážený pán minister, v závere mojej interpelácie vás žiadam, aby ste dôsledne dali prešetriť uvedené skutočnosti, s ktorými som vás oboznámil, a následne ma informovali o zistených skutočnostiach, tak ako to ukladá rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Aibeková.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP