Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
možno konštatovať, že k 18. októbru tohto roku nebolo zaslané oficiálne protestné stanovisko zo zahraničia v súvislosti s odvolávaním predsedu Najvyššieho súdu pána Štefana Harabina. Nie je mi ani presne známe, na ktoré medzinárodné inštitúcie sa pán Harabin obrátil. Podľa dostupných informácií sa pán Harabin obrátil na Radu Európy, konkrétne na Európsky súd pre ľudské práva a osobitným listom na predsedu Európskej komisie pána Romana Prodiho. Možno konštatovať, že v súčasnosti medzinárodné inštitúcie ako Organizácia Spojených národov, Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa k prípadu nevyjadrujú.
Osobitný spravodajca komisie Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, pre nezávislosť sudcov a právnikov pán Dato' Param Cumaraswamy požiadal faxom z 28. septembra tohto roku priamo ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o zaslanie stanoviska k prípadu odvolávania predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefana Harabina z funkcie. Zaslanie stanoviska v danej veci očakáva do konca októbra tohto roku. Osobitný spravodajca svoj záujem potvrdil aj ďalším faxom z 13. októbra, ktorý bol v zmysle jeho požiadavky postúpený predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady ešte v čase pred posudzovaním prípadu v predmetnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľujem si vás upozorniť, že osobitný spravodajca je jedným z vyše 30 spravodajcov komisie Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, mandát komisie OSN pre ľudské práva má 20 tematických a 11 regionálnych spravodajcov a tento mandát alebo tento osobitný spravodajca v súlade s mandátom jemu zvereným požiadal o urýchlené stanovisko v danej veci. Je obvyklé požiadavkám osobitných spravodajcov vyhovieť a títo potom následne môžu predložiť ich expertnú správu pre ďalšie využitie v príslušnom orgáne OSN. Zo strany osobitného spravodajcu teda ide o bežnú komunikáciu a my, samozrejme, budeme reagovať vo svete obvyklým a štandardným spôsobom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán premiér, v článku 147 Ústavy Slovenskej republiky sú presne definované možnosti odvolávania sudcov a ja chcem podotknúť, že pán Harabin je vlastne predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S poukázaním na článok 147 Ústavy Slovenskej republiky zahraničie namieta, že neprebehlo disciplinárne ani trestné konanie. Dokonca v tomto smere nebol podaný ani návrh. V tejto súvislosti je potrebné jednoznačne konštatovať, že tým pádom neexistuje de iure žiadny návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina. Váš návrh - vlády - je teda nulitný a dá sa povedať, že neexistujúci. Nepoznám krajinu na svete, kde by bol predseda najvyššieho súdu odvolaný bez impeachmentu.
Funkcionár OSN, pán Dato' Param Cumaraswamy, ako ste vy spomínali, ktorý má na starosti nezávislosť justície, vyslovil hlboké znepokojenie nad tým, že vláda podala návrh na skrátenie funkčného obdobia predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opakujem, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie teda sudcu, a vyslovil obavy o ďalší osud nezávislosti súdnej moci na Slovensku. Pán Cumaraswamy konštatoval, že toto konanie je asi v rozpore s článkami 12, 17, 18, 19 Zásad OSN o nezávislosti justície prijatých na 7. kongrese OSN v roku 1985. Pýtam sa, pán premiér, prečo tu bol pán Meganck, člen skupiny pre približovanie Slovenska do Európy na vlastnú žiadosť u podpredsedu pána Hamžíka?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pani poslankyňa, nič vám nebráni, aby ste sa pána Hamžíka priamo opýtali. Tieto informácie nemám, ale dnes máte na to, myslím si, celkom skvelú príležitosť, pán podpredseda vlády tu sedí. Iste aj neformálne sa ho to môžete opýtať. To, čo sa však žiada povedať mne v odpovedi na vašu doplňujúcu otázku, je skutočnosť alebo môj názor, že ste nepresne parafrázovali stanoviská osobitného spravodajcu a naopak, že ja som vám celkom korektne a celkom presne povedal, čo žiada osobitný spravodajca, koho žiada, žiada ministerstvo zahraničných vecí a my v lehote, ktorú on považuje za vhodnú, jemu všetky informácie dáme.
Druhá vec, ku ktorej sa mi žiada odpovedať, je vyslovenie svojho názoru, že nemáte pravdu, keď ste hovorili o tom, že sme postupovali v rozpore s právom. Pán Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu sa aj na mňa osobitným listom obrátil, aby som posúdil dôvody, ktoré viedli ministra spravodlivosti k návrhu a vládu k rozhodnutiu. Ja som celú vec opätovne preskúmal a vyhlasujem, že vláda Slovenskej republiky postupovala plne v súlade s právom, so zákonmi. Ešte ani jeden zákon sme neprijali taký, ktorý by Ústavný súd označil za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky. A v týchto dobrých zvyklostiach na rozdiel od predchádzajúcej vlády mienime aj naďalej pokračovať.
Ďakujem vám za váš interes.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády je od pána poslanca Gajdoša. Otázka znie: "Slovenský východ zomiera. Kedy zabijete posledný klinec do jeho truhly, štátnym rozpočtom?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, slovenský východ nezomiera, do jeho rakvy ste sa snažili vrážať klince vy v období rokov 1995 - 1998. Ten posledný, chvalabohu, nebude, aj vďaka verejným investíciám, aj vďaka zvýšenému záujmu zahraničných investorov. Mohli ste to pozorovať v ostatnom čase najmä v súvislosti s Východoslovenskými železiarňami v Košiciach, ale aj v súvislosti so záujmom veľkého koncernu MOLEX a mnohými ďalšími aktivitami. Sú reálne predpoklady, že k hospodárskemu oživeniu dôjde aj na východe našej vlasti.
To je všetko, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec J. Gajdoš:
Dnešný deň je v parlamente zvláštny, pretože tu poletuje plno svätých. Pred chvíľou tu lietal v bielom rúchu Tomáš Akvinský alias Vladimír Palko a teraz tu poletuje Judáš Iškariotský alias Mikuláš Dzurinda. Výjazdové rokovanie vlády Slovenskej republiky v Prešove sa problémami regiónu východného Slovenska zaoberalo okrajovo. Dosiaľ ani vo formálnej podobe neboli rozpracované opatrenia na oživenie tohto regiónu. Tento kraj oplývajúci prírodnými krásami, obývaný pracovitými a skromnými ľuďmi upadol do zabudnutia troch ústavných činiteľov, ktorí sa i vďaka hlasom východniarov pýšia honorom.
V územnom pláne vyššieho územného celku, ktorý vypracovala Mečiarova vláda v roku 1998 pre tento región, dominovali tieto priority: výstavba diaľničných úsekov a diaľničných privádzačov, výstavba automobilky na výrobu japonských osobných automobilov s dislokáciou v Prešove a dcérskymi závodmi v Snine, v Medzilaborciach, v Michalovciach, v Krompachoch a v Gelnici, podpora a oživenie podnikov poľnohospodárskej prvovýroby, podpora malého a stredného podnikania v regióne, rozvoj turistického priemyslu a služieb s dôrazom na prihraničné oblasti a chránené krajinné oblasti. Prečo ste si neosvojili tieto zámery? 8. novembra uplynú dva roky vášho vládnutia. Výsledkom vašej práce je zvoniaci umieračik na východnom Slovensku. A tým umieračikom je pripravovaný štátny rozpočet na rok 2001.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, podobne platí pre vás to, čo som povedal pre pána Hofbauera, pre tvrdé jadro HZDS zostáva už priestor iba na urážky a na vyslovovanie takej demagógie, k akej ste sa uchýlili vo svojej doplňujúcej otázke. Vy, pán Gajdoš, ktorý ste boli štátnym tajomníkom na ministerstve obrany, ktorý ste spoluruinovali slovenskú ekonomiku, pretože ste sa významne podieľali na neefektívnom deblokovaní obrovských prostriedkov Slovenskej republiky, si dovolíte dnes moralizovať, hovoriť o ožobračovaní, vy, ktorý máte osobný podiel na nevýhodných zmluvách s Katrim Stellou, s mnohými ďalšími inštitúciami, ktorý ste konali proti záujmom Slovenskej republiky a jej národa. Máte toľko guráže, že rozprávate takéto nezmysly.
Opak je pravdou, pokračujú veľmi významné verejné investície na východe Slovenska, pokračuje stavba tunela cez Branisko, pokračuje diaľničný obchvat Širokého. Rozhodli sme o tom, že v priebehu 10 rokov do Košíc príde 700 mil. USD, že nedôjde k prepúšťaniu robotníkov. Spolupodieľali sme sa na tom, že americký investor má dnes významný balík akcií aj v starých Východoslovenských železiarniach, že má záujem, aby okolo oceliarenského gigantu vznikali ďalšie zahraničné investície. To všetko sú konkrétne výsledky pôsobenia dvoch rokov, na ktoré chceme nadviazať. A spolu s ďalšími opatreniami v oblasti vytvárania technologických parkov, v oblasti prijatia zákona o ďalších investičných opatreniach, ktorými budeme stimulovať zahraničných investorov, budeme sa významným spôsobom podieľať na tom, že aj Prešovský, Košický kraj budú zaznamenávať pozitívne výsledky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, čas vymedzený na vaše odpovede pánom poslancom uplynul.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem vám veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
(Ruch v sále.)
Upokojte sa páni poslanci.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dušan Slobodník pre podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Otázka znie: "Môžete poprieť fakt, že Demokratická strana má v rukách ekonomickú moc štátu? Okrem vás, predsedu Fondu národného majetku, guvernéra banky, t. j. Národnej banky Slovenska teraz predseda Fondu národného majetku pridelil výplatu dlhopisov agentúre RM-Systém takisto patriacej Demokratickej strane. Je to správne, že strana s 1,5-percentnými preferenciami má v rukách 80 % ekonomického potenciálu štátu?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Slobodník,
nie je pravda, že Demokratická strana má v rukách ekonomickú moc v tejto krajine. Ak by to bola pravda, možno by mi to mohlo imponovať, ale nie je to pravda. Z toho, čo uvádzate o konkrétnych dvoch ľuďoch, chcem povedať, že ani prezident Fondu národného majetku, lebo jeho funkcia je prezident, nie predseda, nie je členom Demokratickej strany, ani guvernér Národnej banky nie je členom Demokratickej strany.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán podpredseda, je známe o pánovi Kojdovi, že bol zástupcom Demokratickej strany v Bratislave a že spolupracoval s pánom Kaníkom a prideľoval mu pozemky. To znamená, že teraz je jednoducho skrytým členom Demokratickej strany. Ešte som zabudol spomenúť v tom výpočte funkcií aj človeka, ktorý má na starosti reformu verejnej správy, čo takisto znamená veľké finančné dotácie. Je faktom a píšu to všetky noviny, že Demokratická strana je gestorom Slovenského plynárenského podniku. To znamená, že aj tam máte vy silné pozície a nie náhodou asi sa usilujete aj zvyšovať ceny plynu jednak pre priemysel a jednak pre spotrebiteľov.
Faktom je, že máte v rukách centrálne pozície. Najnovší dôkaz je to, že pán Kojda sa tvári ako neviniatko, robí hlupákov z nás - neviem, či je tu prítomný, nie je tu - a tvári sa, že naozaj vybral pána Kaníka, bývalého predsedu - alebo prezidenta - Fondu národného majetku ako realizátora predaja dlhopisov. Toto je jednoducho omotávanie do pavučiny z pozície vašej Demokratickej strany, čechoslovakistickej strany, bývalej VPN, celého ekonomického potenciálu Slovenskej republiky. Vy ste to odbavili pár slovami, že to nie je pravda. Máte v rukách centrálne páky, vy, Demokratická strana a opakujem, je to strana, ktorá má 1,5 % preferencií, to znamená okolo 45 tis., 50 tis., maximálne 60 tis. obyvateľov ju podporuje podľa týchto predpokladov, a máte minimálne 80 % majetku v rukách, disponujete ním.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
Demokratická strana sa podieľa na formovaní hospodárskej politiky tejto krajiny a ja som hrdý na to, že sa podieľa a že sa podieľa úspešne. Podieľa sa na formovaní hospodárskej politiky, ktorá dokázala za dva roky od nástupu do vlády stabilizovať situáciu, stabilizovať ekonomickú situáciu, ktorá pred dvoma rokmi v dôsledku vášho vládnutia, po štyroch rokoch vášho vládnutia na Slovensku bola na pokraji vážnej finančnej krízy, na pokraji vážnej finančnej krízy, ktorá keby nebola riešená, tak ako riešená bola, znamenala by rádovo vyššie negatívne dôsledky v zmysle zníženia životnej úrovne, v zmysle inflácie a v zmysle iných negatívnych javov. Ak neveríte mne, je to vaša vec, ale tento názor, ktorý som povedal teraz, ako aj názor na pozitívne výsledky hospodárskej politiky počas posledných dvoch rokov je aj názor všetkých renomovaných ekonomických inštitúcií na svete, názor všetkých medzinárodných inštitúcií, do ktorých chceme patriť, a aj názor tých inštitúcií, do ktorých tvrdíte, že chcete aj vy, aby Slovensko patrilo.
Spomeniem len to, že najnovšia hodnotiaca správa, ktorú pripravuje Európska komisia, bude podľa informácií, ktoré máme, veľmi pozitívna z hľadiska dosiahnutých výsledkov hospodárskej politiky, tak ako sú pozitívne aj posledné správy z Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, tak ako aj prijatie Slovenska do OECD, ktoré ste vy neboli schopní dosiahnuť, keď Slovensko podalo v roku 1994 prihlášku do OECD spolu s Maďarskom, Českom a Poľskou republikou. A na rozdiel od Slovenska sa Česko, Maďarsko a Poľsko v rokoch 1996 a 1997 stali členmi OECD, Slovensku to nebolo umožnené v dôsledku zlej a chorej ekonomickej politiky, ktorú vaša vláda uskutočňovala. Aj v dôsledku dobrej stabilizačnej politiky, politiky, ktorá našla rešpekt v zahraničí, sa nám podarilo po dvoch rokoch vládnutia túto významnú integračnú ambíciu dosiahnuť a Slovensko sa stalo 30. členom OECD, organizácie najvyspelejších a najuznávanejších krajín sveta.
Pán poslanec, nebolo by možné toto dosiahnuť, ak by tu nebola úspešná ekonomická politika v priebehu posledných dvoch rokov, na ktorej sa podieľala aj Demokratická strana. Takže v tomto zmysle máte pravdu, ak hovoríte, že Demokratická strana má svoj vplyv v ekonomickej politike štátu. Táto ekonomická politika, o ktorej hovorím a ktorá priniesla výsledky v oblasti makroekonomickej stabilizácie, sa však ešte neprejavila v oblasti, ako je životná úroveň, reálne mzdy, pretože tam, áno, tam došlo k istému poklesu, ktorý bol však nevyhnutnou cenou za riešenie deformácií zdedených po vás, pričom zároveň platí, že pokračovanie v tejto ekonomickej politike - a ja som presvedčený, že vláda v tejto ekonomickej politike pokračovať bude - už koncom tohto roka a v budúcom roku prinesie pozitívne výsledky aj z hľadiska životnej úrovne, aj z hľadiska reálnych miezd, aj z hľadiska nezamestnanosti.
Som presvedčený o tom, pán poslanec, že práve preto ste nervózni a práve preto organizujete referendum práve teraz. Práve preto organizujete práve teraz zbytočné Mečiarovo referendum, ktoré má len dva účely. Prvým účelom vášho referenda, Mečiarovho referenda je obava z toho, že budú dotiahnuté do konca stíhania z rôznych trestných činov, z ktorých niektoré sa týkajú aj niektorých z vás, ktorí tu sedíte. Druhá príčina, prečo práve teraz organizujete referendum, je tá, že napriek tomu, že nemáte veľa dobrých, schopných ekonómov, si uvedomujete jednu vec. Uvedomujete si, uvedomujete si, že teraz je tá najťažšia situácia, keď z hľadiska tej makroekonomickej stabilizácie, z hľadiska istého poklesu reálnych miezd ľudia vnímajú ťažkosti tejto stabilizácie. Ale zároveň vy si veľmi dobre uvedomujete, že pri pokračovaní tejto politiky už na budúci rok a najmä v roku 2002 tá situácia bude lepšia. A vy veľmi dobre viete, čo to znamená pre vás, pre vašu stranu, čo to znamená z hľadiska voličských preferencií a z hľadiska šance dostať sa naspäť tam, kde ste boli. Pre Slovensko by sa nič horšie nemohlo stať ako to, aby ste sa znovu dostali k moci a znovu páchali to, čo ste páchali v minulosti.
V tomto zmysle som veľmi rád, vážený pán poslanec, že Demokratická strana sa pričinila o to, že tento pozitívny stabilizačný program bol rešpektovaný a že sa zmenšuje vaša šanca dostať sa znovu k moci.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, upokojte sa, rozpráva vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurák pre vicepremiéra Mikloša, čiže pán vicepremiér ešte raz, nech sa páči. Otázka znie: "Myslíte si, že zablokovanie návrhov nového Zákonníka práce, zákona o verejnej a štátnej službe bolo správne?"
Nech sa páči, podpredseda vlády, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Dzurák,
nemyslím si, že odďaľovanie prijatia týchto zákonov a s nimi ešte aj novely zákona o kolektívnom vyjednávaní je dobrým riešením, alebo je tým, čo by sme chceli. Zároveň však som presvedčený o tom, že neskoršie schválenie dobrých zákonov je lepšie ako skoršie schválenie zákonov, ktoré nie sú dobré, alebo nie sú také dobré, aké by mohli byť.
Väzba týchto troch, ale vlastne štyroch zákonov bola daná tým, že predkladateľ argumentuje, že musia byť schválené spolu. Pritom pri Zákonníku práce už bola po rozsiahlych rokovaniach a po častých rokovaniach dosiahnutá zhoda. Pri Zákonníku práce už bola dosiahnutá zhoda nielen vlády a odborov, ale aj odborov a zamestnávateľov, a teda v Zákonníku práce už neexistujú žiadne vecné dôvody, prečo by schválený byť nemal a nemohol, pričom je dôležité, aby od začiatku budúceho roka platil. Predkladateľ však argumentoval tým, že musia byť schválené tieto zákony spolu, pričom môj názor - tu musím otvorene povedať - je iný. Konzultoval som ho aj s právnikmi, ktorí tvrdia, tí, s ktorými som konzultoval ja, že by bolo možné schváliť aj Zákonník práce bez týchto zákonov s tým, že do prechodných ustanovení by sa niektoré veci presunuli. Keďže však predkladateľ trval na tom, že majú byť schválené spolu a keďže v zákone o štátnej službe a verejnej službe, ale najmä v zákone o štátnej službe sú také nedostatky, ktoré neumožňovali nájsť zhodu a schváliť ho, nemohol byť schválený a prerokovaný žiaden z týchto zákonov.
Čiže tým základným problémom dnes je zákon o štátnej službe, pričom dôvodom, prečo vláda nenašla zhodu a dohodu na znení tohto zákona, je skutočnosť, že v tom zákone sú niektoré vážne chyby a deformácie, pre ktoré by nenaplnil hlavný cieľ. A hlavným cieľom tohto zákona by mala byť efektívna a výkonná štátna služba. Mala by byť štátna služba, ale aj verejná služba taká, ktorá bude stimulovať k výkonnosti a k efektívnosti, ktorá vytvorí stimulačné podmienky aj na príchod nových mladých kvalifikovaných ľudí do štátnej správy, ktorá vnesie do štátnej správy aj istú mieru konkurencie a ktorá zároveň, samozrejme, poskytne aj isté výhody zamestnancom v štátnej správe najmä preto, že mzdová úroveň je nižšia, a preto, že nemôžu niesť niektoré výhody zo zamestnania v inom komerčnom sektore.
Toto sú veci, o ktorých diskutujeme, toto sú veci, kde by sme mali nájsť zhodu a dohodu, pretože v opačnom prípade si myslím, že výsledok by nebol dobrý. Výsledok by nebol dobrý najmä preto, že kvalitná a lacná štátna správa je nevyhnutným predpokladom prosperity krajiny ako takej. Kvalitná, výkonná a lacná štátna správa je nevyhnutným predpokladom zníženia daní. Jednoducho inak nebudeme môcť dane znížiť.
A, žiaľbohu, musím povedať, že ten zákon, tak ako bol pripravený, nespĺňa tieto kritériá, že ten zákon, tak ako bol pripravený, musím povedať, že nie je ani v záujme dnešných zamestnancov štátnej správy, minimálne nie tých, ktorí chcú pracovať dobre a efektívne. Bol by skôr v záujme tých zamestnancov, ktorí chcú prežívať, ktorí chcú mať istotu bez ohľadu na odovzdávaný výkon a bez ohľadu na to, ako pracujú.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Dzurák, chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predseda.
Pán podpredseda vlády, čakal som približne túto odpoveď od vás. Ja si však nemyslím, že sú to len vaše odborné výhrady, ale si myslím, že to plus sú tam aj politické výhrady, o ktorých, samozrejme, dnes nehovoríte. Naopak, si myslím, že boli dopracované do tohto návrhu zákona o štátnej službe výhrady práve z Európskej komisie, ako sú širšie právomoci odborov, vytvorenie stálych riadiacich zamestnancov, venovanie pozornosti pracovným podmienkam štátnych zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej. Tak si myslím, že až pokiaľ som ja hovoril s ľuďmi, ktorí pracujú v štátnej správe, navyše je tam taký doplnok, že budú zaradení len tí, ktorí spĺňajú tie podmienky, budú len dočasne zaradení na rok a potom, samozrejme, prejdú odbornými skúškami a potom sa zaradia do stálej štátnej služby. Myslím si, že práve mnohé veci spĺňajú, a skôr si myslím, že je to viac-menej vaše politické stanovisko. Ale tak sa vás opýtam, kedy podľa vás bude tento materiál opäť prerokovaný vo vláde a kedy bude teda schválený?
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Tento materiál by mal byť prerokovaný vo vláde do troch týždňov. Nemôžem súhlasiť s tým, že by tie moje dôvody boli politické. Ja si kedykoľvek, pán poslanec, rád s vami sadnem a preberiem jednu za druhou tie výhrady. Tých výhrad boli desiatky. Je pravdou, že sedem z nich bolo úplne alebo čiastočne zapracovaných, sedem z desiatok výhrad, takže mnohé, žiaľbohu, mnohé tie výhrady ďalej platia, pričom nie je tiež celkom pravdou, že by boli zapracované všetky stanoviská aj Európskej komisie, aj keď to nie je rozhodujúce.
My ten zákon nerobíme pre Európsku úniu, my ten zákon robíme pre seba. Ale tie výhrady Európskej komisie sa v mnohom prekrývali a v mnohom boli tie isté alebo podobné, ako boli aj výhrady moje a ľudí, ktorí mne tieto stanoviská spracúvali. Takže, žiaľbohu, došlo len k veľmi čiastočnému zapracovaniu niektorých stanovísk a niektorých výhrad, čo nakoniec potvrdzuje aj to, že moje stanovisko vo vláde nebolo jediné stanovisko a nebolo stanoviskom jediného člena vlády, ale kritické stanoviská boli uvádzané od viacerých členov aj z pohľadu Európskej komisie a požiadaviek, ktoré z Európskej komisie z tohto hľadiska sú, pričom aj záujmom Európskej komisie je výkonná a efektívna štátna správa.
Nuž budeme rokovať, budeme sa snažiť tieto pripomienky zapracovať, budeme sa snažiť vniesť tam zmeny, ktoré by v tomto zmysle a v tomto smere tento zákon vylepšili.
Ďakujem, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre ministra školstva Ftáčnika. Otázka znie: "Uvedomujete si, že na južnom Slovensku sa už zaviedla školská autonómia maďarskej menšiny? Mohli by ste uviesť údaje, koľko riaditeľov, inšpektorov na južnom Slovensku je slovenskej národnosti? Koľko percent Slovákov má funkcie v školstve na území, kde je ich milión a menšina má asi 580 000 členov?"
Nech sa páči, odpovedá minister školstva, pán Ftáčnik.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
keď som si prečítal vašu otázku, tak ma napadol taký bradatý vtip, ktorý sa pokúsim tu krátko reprodukovať: Keď sa rozprávali americký a sovietsky dirigent o tom, že či vo vtedajšom Sovietskom zväze a v Spojených štátoch amerických je antisemitizmus, sovietsky dirigent tvrdil, že nie je, pretože aj u nich v orchestri majú toľko percent Židov, toľko percent Rusov a toľko percent, neviem, koho a presne to zodpovedá zloženiu obyvateľstva, na druhej strane americký dirigent povedal, že nevie či v Spojených štátoch je antisemitizmus, ale u nich nikoho nezaujíma, koľko Židov je v orchestri.
(Hlasy z pléna.)
Ja viem, že je to staré, len to pripomínam pánovi poslancovi, ktorý by si na to mohol spomenúť.
Vážený pán poslanec, neviem prečo konštatujete, že sa zaviedla na južnom Slovensku školská autonómia. Autonómia znamená, ak sa autonómne rozhoduje na základe zvolených orgánov v nejakom teritóriu, v oblasti školstva konkrétne. Pokiaľ viem, vy ste vymysleli systém, kde sme decentralizovali rozhodovacie právomoci v oblasti školstva. A zverili sme ich krajským a okresným úradom, ktoré sú štátnymi orgánmi, to znamená, že sú menované po vládnej línii. A tieto rozhodujú v konkrétnych vymedzených otázkach o školstve na južnom Slovensku, ale i na celom Slovensku, pretože tak to prijal parlament na návrh vašej vlády v roku 1996.
V zmysle príslušných predpisov konkrétne § 5 ods. 1 zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve v znení zmien a doplnkov a vyhlášky číslo 51/2000 Z. z. o školskej samospráve riaditeľov škôl na návrh príslušnej rady školy - a to je orgán školskej samosprávy, teda konkrétne na škole je rada - vymenúva a odvoláva príslušného riaditeľa zriaďovateľ, to je, ako som povedal, okresný úrad pre materské školy a základné školy a krajský úrad pre stredné školy. Konkrétne je to v právomoci prednostu, ktorý je štatutárom týchto orgánov. Je v jeho právomoci rešpektovať návrh príslušnej rady alebo ho nerešpektovať a požiadať o nový návrh.
Štátna školská inšpekcia je samostatným orgánom štátnej správy a pri výbere inšpektorov postupuje výlučne podľa odborných kritérií. Etnické kritériá, na ktoré sa pýtate, by v prvom ani v druhom prípade nemali hrať úlohu, pretože dôležité je to, aby sme vybrali dobrého riaditeľa. Je typické pre Hnutie za demokratické Slovensko, že počas svojho funkčného obdobia, keď bolo vo vláde, delilo občanov na dobrých a zlých podľa toho, akej sú národnosti, podľa toho, či sa hlásia, alebo nehlásia k vám. Ale zdá sa mi, že to delenie je príliš jednoduché. Tak ja ho cítim z vašej otázky.
Chcem vám zodpovedne povedať, že ministerstvo školstva nesleduje, ani nevedie údaje o národnosti pedagógov, riaditeľov škôl ani inšpektorov. Tieto údaje sú osobného charakteru. Iste poznáte ústavu, kde každý z nás sa môže prihlásiť k takej národnosti, akú považuje za vhodnú alebo blízku, a nemôže mu byť v žiadnom prípade takéto rozhodnutie na ujmu. Tieto údaje sa neuvádzajú ani v oficiálnych dokladoch, akým je napríklad občiansky preukaz, a preto je skutočne vecou každého občana Slovenskej republiky, ku ktorej národnosti sa hlási.
Toľko moja odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník má doplňujúcu otázku.
Poslanec D. Slobodník:
Pán minister, ďakujem pekne za anekdoty. Môžeme si ich rozprávať aj do rána, ale tým sa nerieši problém južného Slovenska. Toto keď zahrávate do autu, tú otázku, že akosi to nie je dôležité, kto je inšpektorom alebo riaditeľom škôl, to je skutočne veľmi nezodpovedný prístup. Minule ste hovorili čosi celkom iné, že to je vládna politika v súvislosti s podobnou otázkou.
Nehnevajte sa, ale južné Slovensko je krajinou patriacou k Slovensku, je súčasť Slovenska. A je tam, ako som povedal, takmer milión obyvateľov slovenskej národnosti a necelých 600 000 obyvateľov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Takže malo by vám záležať na tom, aké pomery sú aj v školstve.
Reálne pán Szigeti, váš štátny tajomník zaviedol tam už autonómiu maďarského školstva. Prejdite si Šahy, prejdite si Galantu, prejdite si tieto južné okresy, Levice a zistíte, že tam nenájdete ani s lampášom v ruke takmer jediného riaditeľa slovenskej národnosti.
Ak si myslíte, že tým odbavíte túto otázku, že poviete, to mňa nezaujíma, alebo v inej forme, že nemusíme sa pozerať do občianskeho preukazu, alebo, ako ste to spomínali, že to tam nie je napísané, nehnevajte sa, ale je to reálna vec, a tým sa južné Slovensko aj vaším pričinením, keď sa k tomu takto staviate, stáva budúcim ohrozeným územím z celého slovenského celku.
Je vašou povinnosťou, podľa môjho názoru, sledovať to a zisťovať reálny stav, aby pomery boli vyvážené. Ja nežiadam, aby nebol ani jeden maďarský riaditeľ alebo inšpektor, pochopiteľne, nie, ale žiadam istú proporcionalitu, ktorá zachová existenčné možnosti aj pre Slovákov, aj pre slovenské školy. A toto ako by ste nechceli brať na vedomie, pán minister.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, minister školstva.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
chcem vás ubezpečiť, že mi ležia na srdci aj problémy školstva na južnom Slovensku, ale chcem vám povedať súčasne aj to, čo som vám už raz povedal, že právomoci pri rozhodovaní o tom, kto bude riaditeľom, inšpektorom a podobne, sú decentralizované. Nedá sa z Bratislavy určovať, kto bude v Dunajskej Strede na gymnáziu alebo na odbornej škole riaditeľ. To sme zverili na základe vášho návrhu do právomoci iným orgánom. Ja môžem sledovať, ale nemusím sa dozvedieť, kto je akej národnosti, pretože každý sa môže prihlásiť, k akej národnosti chce.
Ja súhlasím s vami v jednom jedinom. Nesmie byť etnické kritérium rozhodujúcim kritériom pri menovaní riaditeľa. Požiadavky, ktoré sme my formulovali ako ministerstvo školstva, hovoria o odborných predpokladoch, riadiacej práci, ktorú by mal mať kandidát za sebou. Čiže je tam viacero odborných predpokladov. My chceme dobrých riaditeľov. To je náš záujem, ale priamo z ministerstva školstva jednoducho nevieme ovplyvniť, kto riaditeľom bude, alebo nebude. Nie je to v našej právomoci vďaka zákonu z roku 1996, ktorý ste navrhli vy, ktorý rešpektuje to, že to územie je členité, že sú veci, o ktorých sa má rozhodovať v regiónoch. A presne o týchto veciach sa v regiónoch rozhoduje.
Toľko moja odpoveď na vašu druhú otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Köteles pre ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Odpovedať bude minister Kanis. Otázka znie: "Ako boli a budú odškodnení majitelia pozemkov na území suchých polderov čiže zaplavených priestorov?"
Nech sa páči, odpovedá pán minister Kanis.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán poslanec Köteles,
pán minister pôdohospodárstva Pavol Koncoš je služobne vzdialený, preto ako jeho alternát dovolím si vás zoznámiť s tým, čo mi k tejto otázke písomne odovzdal.
"Čiastočné zaplavenie polderov sa muselo uskutočniť podľa schválených manipulačných poriadkov na základe medzinárodnej dohody s Maďarskou republikou a vo verejnoprospešnom záujme. Škody, ktoré tým vznikli na pozemkoch vlastníkov, neboli vyčíslené osobitne. Sú zahrnuté v celkových škodách spôsobených povodňami v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. V roku 1999 vláda uvoľnila na krytie škôd spôsobených v poľnohospodárstve marcovými a aprílovými povodňami 60 mil. Sk. V tomto roku vzhľadom na stav štátneho rozpočtu zatiaľ neboli uvoľnené prostriedky na krytie škôd spôsobených povodňami."
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, budete reagovať?
Nech sa páči, doplňujúca otázka, pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne, pán minister.
Beriem na vedomie vašu odpoveď a doplňujúcu otázku položím písomne pánovi ministrovi. Ale považujem vašu odpoveď ako prvý krok v riešení tejto problematiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Gustáv Krajči pre ministra vnútra Ladislava Pittnera. Otázka znie: "Koľko vyšetrovateľov odišlo zo špecializovaných tímov? Viete prečo odchádzajú?"
Pán minister vnútra, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pán poslanec Krajči,
otázka v tomto znení nie je konkrétna a nie je mi jasné, čo máte, pán poslanec, na mysli.
Vyšetrovatelia zaradení do špecializovaných tímov spravidla z tímov do vyriešenia prípadu neodchádzajú. Sú však prípady, že môže prísť k obmene pracovníkov tímu a dôvody teoreticky môžu byť rôzne: preloženie alebo prevedenie na inú funkciu, uvoľnenie zo služobného pomeru, odchod do dôchodku, zníženie množstva úloh, a tým aj zníženie počtu pracovníkov v tíme, nezvládnutie záťaže pri plnení náročných úloh, prevedenie k inému tímu, zdravotné dôvody a tak ďalej. Všetky zmeny zaradenia vyšetrovateľa v špecializovaných tímoch sa vykonávajú na základe návrhu riaditeľa s personálnou pôsobnosťou.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Upresnil by som tú otázku teda, pán minister, asi v tom duchu, že v roku 2000 dostalo ministerstvo vnútra súhlas na zvýšenie počtu vyšetrovateľov - približne 150, pokiaľ dobre si pamätám. Vy ste založili jeden zvláštny odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kde som vykonal poslanecký prieskum. A tam som vás žiadal, aké sú početné stavy vyšetrovateľov. Vo vašom liste z 11. 9. 2000 mi odpovedáte: "Plánovaný počet - starší vyšetrovateľ špecialista 25, skutočnosť 8, rozdiel mínus 17." Teda pýtam sa, pán minister, či ten stav mínus 17 vás netrápi a či títo vyšetrovatelia stačia vyšetrovať všetky politické kauzy, ktoré tam máte, alebo či tam máte aj iné prípady?