Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Dňa 11. októbra vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň prerokovala návrh aj na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.
Potrebu vypracovať novelu zákona číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyvolalo jeho uplatňovanie v praxi, ale zároveň aj uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 346 zo dňa 17. mája 2000, ktoré bolo prijaté k pripravovanému zákonu o štátnom rozpočte, ako aj schválenie zákona o štátnom rozpočte vládou Slovenskej republiky.
Na kompenzáciu zvýšených nárokov na výkon štátnej služby colníkov je možné podľa § 95 uvedeného zákona priznať colníkovi ďalší služobný plat, a to v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu, že služobný pomer colníka trval v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Jeho poskytnutie sa viaže len na skutočný výkon štátnej služby s presne určenými dôvodmi jeho nepriznania. Poskytnutie služobného príjmu colníkom v štátnej službe však závisí od možnosti finančných prostriedkov v štátnom rozpočte.
Preto Ministerstvo financií Slovenskej republiky v nadväznosti na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 346 zo dňa 17. mája pripravilo návrh novely uvedeného zákona s cieľom pozastavenia vyplatenia ďalšieho služobného platu. Neprijatím navrhovanej úpravy hrozia štátu značné hospodárske škody tým, že by sa odčerpali finančné prostriedky štátneho rozpočtu, na ktoré v štátnom rozpočte nie sú vytvorené zdroje. Chcem v tejto súvislosti povedať, že vláda Slovenskej republiky schválila návrh štátneho rozpočtu so schodkom na úrovni 3,94 %. Ďalšie navyšovanie schodku by ohrozilo dosiahnuté výsledky v stabilizácii slovenského hospodárstva za ostatné dva roky. Predsa tu však dochádza k určitému pokroku, pretože v budúcom roku sa budú zvyšovať mzdy všetkých ozbrojených zložiek vrátane colníkov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je žiaduce podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Týmto je možné zabezpečiť predpoklady na nadobudnutie účinnosti predpokladaného návrhu zákona od 1. januára 2001.
Vážené dámy a páni,
odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o štátnej službe colníkov v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby vypli svoje mobilné telefóny, a tých, ktorí telefonujú, aby prestali telefonovať.
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Ešte raz sa ospravedlňujem za chybu, ktorú som urobil pri uvádzaní tohto návrhu zákona.
Teraz prosím pána poslanca Tatára, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 833 zo 16. októbra tohto roku pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, prerokoval na 61. schôdzi dňa 17. októbra a prijal uznesenie číslo 507, v ktorom odporučil Národnej rade prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Kozlík, hlásite sa do rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu? Áno. Ďalej sa hlásia páni poslanci Šepták, Brňák a Maxon. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Kozlík vystúpi ako prvý.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
milá ocenená pani ministerka financií,
vážená Národná rada,
Ferko Mikloško mi tu od dverí hovoril, aby som to tu natrel a rozbalil. Ja si myslím, že tu treba pokojne hovoriť o témach, ktoré sa bytostne dotýkajú, ale skutočne bytostne dotýkajú tak zamestnancov štátnej správy, ako aj občanov tohto štátu.
Pani ministerka tu predkladá za sebou tri návrhy noviel zákonov v skrátenom konaní. Jedným z nich je novela zákona o štátnej službe colníkov a ďalšie dva sa dotýkajú správnych poplatkov - novela zákona o správnych poplatkoch a novela zákona o súdnych poplatkoch. Spoločná nosná niť pre tieto novely zákonov je ďalšie pokračovanie v reštrikcii, ktorá zmrazuje slovenskú ekonomiku a ktorá prehlbuje nerovnováhy, ktoré boli vytvorené za vlády Mikuláša Dzurindu a ktoré súčasná vláda nazýva akože rovnováhou súčasného ekonomického a sociálneho prostredia.
Takže dovoľte mi, aby som sa dotkol dôsledkov týchto noviel, ktoré dokonca vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní a hovorí o tom, že neprijatím navrhovaných úprav hrozia štátu značné hospodárske škody.
Pokiaľ sa týka novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe colníkov, tak v podstate ide o to, že sa pozastaví vyplatenie ďalšieho štrnásteho platu. Ja sa vás, pani ministerka, pýtam, pretože to nie je v dôvodovej správe, aký bude vývoj platov colníkov. Ale svedkami podobných prípadov sme boli aj v iných kategóriách štátnych zamestnancov. A keďže neočakávam od vás odpoveď, tak odpoviem za vás, že keďže colníkom sa odopiera touto novelou zákona štrnásty plat, tak ich mzdovými náležitosťami v roku 2001 bude zvýšenie ich miezd o 3 % od 1. 7. 2001, ako uvažuje štátny rozpočet, o čom sa pani ministerka financií vyjadruje v médiách, že valorizuje platy štátnych zamestnancov. To nie je valorizácia platov, pani ministerka, to je pusté znehodnocovanie platov, zníženie úrovne platov colníkov pri plánovanej 7-percentnej inflácii minimálne o 4 %, pričom osobne nepokladám navrhovanú mieru inflácie pre rok 2001, ktorú plánuje štátny rozpočet, za adekvátnu a primeranú.
Takže tento návrh, ktorý bude prehlbovať makroekonomickú nerovnováhu v štáte, pretože aj oblasť spotreby spadá do okruhov ekonomickej rovnováhy, sa navrhuje v skrátenom konaní, pretože vraj neprijatím navrhovanej úpravy hrozia štátu značné hospodárske škody.
Vážení poslanci z koalície, ja mám opačný názor. Tomuto štátu hrozia značné hospodárske škody, pokiaľ táto navrhovaná novela bude prijatá. Je na to niekoľko dôvodov. Súčasťou hospodárskych ukazovateľov a rastu hrubého domáceho produktu aj vnútornej štruktúry sú, samozrejme, aj kategórie spotreby, a to nielen spotreba obyvateľstva, ktorá sa, samozrejme, odvíja od mzdových náležitostí alebo od príjmov obyvateľstva, ale aj investičná spotreba. A obe tieto kategórie v obrovskom mimoriadne veľkom rozsahu od roku 1998 poklesli, pokiaľ ide o investičnú spotrebu, rádovo o 30 %, to znamená, že ak vieme, že investície na Slovensku sa ročne pohybujú okolo 270 mld. Sk, tak pokles o 30 % hovorí, že rádovo investície na Slovensku poklesli o 60 mld. až 70 mld. Sk. Podobne klesá spotreba obyvateľstva. Len za prvý polrok spotreba obyvateľstva poklesla rádovo o 6 %.
A o čo ide? No prehlbuje sa makroekonomická nerovnováha, pretože to neznamená nič iné ako odloženie spotreby do ďalšieho obdobia. A vláda začína pred sebou valiť guľu, ktorá sa nabaľuje už od konca roka 1998 bez toho, že by si to uvedomovala. A tieto faktory sa prejavujú v tom, že klesá výťažnosť, schopnosť tvorby zdrojov v tejto ekonomike. Jediný, kto vyťažuje ekonomiku, je v podstate štátny rozpočet cez vyššie daňové zaťaženie v roku 2000 rádovo minimálne o 9 mld. Sk. A v tomto chce, v skrátenom konaní vláda pokračovať v spomenutých troch novelách zákonov, keď nechce vyplatiť štrnásty plat colníkom, nechce dostatočne upraviť nominálne mzdy tejto kategórii zamestnancov, ale ani ďalším kategóriám zamestnancov.
A ďalej, pri klesajúcich reálnych mzdách nielen štátnych zamestnancov, ale aj dôchodcov, pre ktorých sa neráta s valorizáciou dôchodkov, sa ráta s ďalším zaťažovaním nákladov občanov cez dve novely takisto predkladané v skrátenom konaní, keď návrh novely zákona o súdnych poplatkoch bude znamenať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o 600 mil. Sk a novela o správnych poplatkoch zvýšenie výdavkov občanov o 400 mil. Sk, pretože tie príjmy štátneho rozpočtu sú zároveň zvýšením nákladov občanov. Takže, zároveň sa zakladá prehlbovanie vnútorného skrytého dlhu, pretože bude klesať spotreba obyvateľstva, bude sa znižovať priestor pre podnikateľskú sféru, čo určite teda bude negatívne vplývať na rastové tendencie slovenskej ekonomiky.
A treba pripomenúť, že vláda v rámci štátneho rozpočtu predpokladá ekonomický rast zhruba okolo 3 % hrubého domáceho produktu v stálych cenách, ale pritom všetky kroky, ktoré robí, sú kontraproduktívne. A v oblasti štátneho rozpočtu vlastne zakladá kroky, ktoré sú proti ekonomickému rastu. A potom jediné východisko, ktoré vláda aj v návrhu štátneho rozpočtu vidí, je absolútna priorita privatizácie strategických podnikov, keď si vláda v rozpočte na rok 2001 ide vypomôcť 30 mld. Sk z privatizácie. A v prípade, že časť týchto zdrojov použije na podnietenie investícií v oblasti verejnej infraštruktúry, tak deficit štátneho rozpočtu sa bude blížiť 5 % hrubého domáceho produktu, čo sa dômyselne maskuje tzv. variabilným deficitom štátneho rozpočtu na rok 2001.
Takže aký je záver k tomuto návrhu skráteného konania, ale aj k tým ďalším dvom, ktoré budú nasledovať? Myslím si, že je opačný dôvod, ako sa hovorí v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, že nie je pravdou, že prijatím týchto noviel na skrátené konanie vzniknú národohospodárske škody, ale, naopak, prijatím týchto noviel na skrátené konanie vzniknú štátu značné hospodárske škody tým, že sa budú prehlbovať skryté vnútorné nerovnováhy v štáte, že sa bude prehlbovať odkladanie tak investičnej spotreby, ako aj spotreby obyvateľstva.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Tóthová sa hlásia s faktickými poznámkami.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ja mám len stručnú otázku na pani ministerku v súvislosti s vystúpením pána poslanca Kozlíka. Pani ministerka, vy ste za dva roky vlády ministerkou, ktorá vysoko vedie v podávaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Takmer na sto percent sú to zákony, ktoré majú reštriktívny charakter. Vy zvyšujete správne poplatky, ale znižujete príjmovú úroveň obyvateľstva. Takže sa vás chcem spýtať, pani ministerka, kedy dáte do parlamentu konečne zákon, ktorý bude mať pre občanov pozitívny dosah, že sa konečne zlepšia ich príjmy. Potom budeme súhlasiť aj s tým, aby bol daný v skrátenom konaní, ale rozhodne nebudeme súhlasiť s takýmito vašimi krokmi.
Mne je ľúto, že vaši kolegovia si nemohli vypočuť názory predsedu parlamentu Českej republiky pána Klausa, ktorý jednoznačne povedal, že v Českej republike neexistuje, aby vláda dávala návrhy zákonov na skrátené konanie. Ja viem, že tam je iná situácia, vy máte za sebou okolo 90 hlasov, kým tam je situácia absolútne vyvážená. Ale napriek tomu si myslím, že by sa konečne malo k tomuto pristúpiť, aby ste nedávali návrhy zákonov v skrátenom konaní. Robili ste to minulý rok pred rozpočtom, robíte to teraz, zrejme preto, aby sa menej hovorilo o týchto dosahoch na peňaženky občanov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
(Hlasy z pléna.)
Prepáčte, pán poslanec Gašparovič, ale neboli ste na svetelnej tabuli.
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán podpredseda, chcem tu sediacim pánom poslancom, ale aj občanom, ktorí pozerajú televízny prenos, resp. ak budú pozerať záznam, povedať, že pani ministerka nám oznámila, že došlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd na Slovensku a že došlo aj k hrozbe značných škôd v hospodárstve. A takisto nás upozornila na to, že zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti je ohrozené podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov. Toto nám oznámila preto, že § 89 rokovacieho poriadku o skrátenom legislatívnom konaní hovorí, že len za týchto mimoriadnych okolností je možné prijať rozhodnutie o skrátenom konaní. Takže, pani ministerka, čo budete robiť v tejto tragédii, keď ohrozujeme medzinárodný mier? To by som sa rád spýtal.
A je zaujímavé konštatovanie aj pri týchto skrátených konaniach, ktoré spomínal pán poslanec Kozlík - všetky tri, pretože nebudem vystupovať ku každému jednému -, že pri zvýšení tohto enormného množstva súdnych, správnych poplatkov a tak ďalej hovoríte, že nebudú mať negatívny vplyv na uplatňovanie nárokov na súde. Pani ministerka, pri tejto biede si nebude môcť nikto dovoliť zaplatiť konanie na súde. Ale ešte raz by som prosil, keby ste mi povedali, v čom ohrozujeme medzinárodný mier a k akej katastrofe dochádza v oblasti ľudských práv.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ja plne súhlasím s názorom pána poslanca Kozlíka, ktorý veľmi správne povedal, že nie sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Pani ministerka, vy ste veľmi zdôrazňovali, že keď tento zákon nebude prijatý, že vzniknú národohospodárske škody, ba až katastrofa. Dovoľte mi povedať, že to vôbec nie je pravda. Vy ste mali v rozpočte zabezpečiť toľko financií s takými aktivitami, aby tieto zákonné nároky boli splnené. A ak hovoríte o národohospodárskej katastrofe, tak národohospodárska katastrofa je, že vy už dva roky vediete ministerstvo financií.
A pokiaľ tu bolo spomínané množstvo skrátených legislatívnych konaní, tak dovolím si pripomenúť tejto ctenej snemovni, že minulý rok predseda snemovne vrátane podpredsedov nás veľmi ubezpečovali, že minulý rok to bolo naposledy, keď pripustili takéto množstvo skráteného legislatívneho konania, že v budúcnosti sa to už nebude opakovať, že vlastne garantujú svojou váhou osobnosti, že nedajú súhlas zahrnúť takéto množstvo skrátených legislatívnych konaní do programu. A čoho sme svedkami? Čaká nás opätovne kopec skrátených legislatívnych konaní, narýchlo, zle robených a nekvalitne robených, vážení. Veď si spomeňme, že prijatý zákon pred niekoľkými dňami už musíme meniť.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
pani ministerka,
dovoľte aj mne povedať skutočne len pár slov k tomu, čo sa deje v tomto parlamente. Opäť sme pred troma skrátenými legislatívnymi konaniami, môžem zodpovedne povedať, že pravdepodobne nie poslednými pri tomto rozpočte, opäť aj napriek tomu, že už tu bolo povedané mojou predrečníčkou pani poslankyňou, že už aj predseda parlamentu pán Migaš jednoznačne verejne pred týmto parlamentom vyhlásil, že neumožní tejto vláde žiadne skrátené legislatívne konanie, nehovoriac o tom, že pán podpredseda Hrušovský sa nedávno v médiách vyslovil, že vo vláde je chaos, nepripravujú v nej dostatočne dopredu zákony a potom je parlament zahlcovaný a že parlament sa postaví proti takémuto riešeniu v takých dôležitých zákonoch, ktoré sa dotýkajú ekonomiky tohto štátu, a tým bytostne aj každého občana.
Bolo tu už viackrát spomenuté, že máme v skrátenom legislatívnom konaní zákon o službe colníkov, zákon o správnych poplatkoch, o súdnych poplatkoch. Dotýkajú sa, samozrejme, bytostne aj občanov, pretože opäť sa ide šetriť, opäť sa bude zdražovať, opäť to zaplatia ľudia, nehovoriac, pani ministerka Schmögnerová, že vy sama ste, myslím si pred minulým rozpočtom, tu v tomto parlamente povedali, že je to poslednýkrát a že žiadate tento parlament, aby vám to toleroval, a že už nabudúce budete predkladať zákony v dostatočnom predstihu, aby tento parlament nemusel riešiť tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Už dnes vieme, pani ministerka, že budete opäť predkladať pravdepodobne na skrátené legislatívne konanie zákon číslo 366 o dani z príjmov, ktorý je skutočne veľmi dôležitý, a opäť dane, ktoré budú opäť zaťažovať. A poviem vám otvorene, že som z toho sklamaný, že je takýto prístup zo strany ministerstva financií a celej vlády k parlamentu.
A myslím si, dámy a páni poslanci hlavne z koalície, že by ste mali zamedziť takýmto krokom, lebo fakt to nemá obdobu. Koniec koncov budete trpieť vy. Možno neviete, ale opäť sa pripravuje ďalšie nočné rokovanie. Takže, nech sa páči, pokiaľ mienite tolerovať vláde takéto veci, že namiesto toho, aby riešila problematiku iným spôsobom a v dostatočnom predstihu dávala do parlamentu zákony, dnes opäť prehadzuje toto bremeno na parlament a vy ako koaliční poslanci tu máte opozíciu, ktorá s vami bude tvrdo bojovať, kým vláda na svojom zasadnutí opozíciu nemá. Tá si to schváli, ako potrebuje. Takže nakoniec si to odnesiete vy. My to vydržíme a budeme s vami bojovať. A keďže vy budete tolerovať vláde takéto lapsusy, tak je to čisto len vaša záležitosť.
Chcem vám povedať, že Slovenská národná strana aj napriek tomu, že bude bojovať a bude hovoriť svoje názory, nakoniec nebude hlasovať za takéto záležitosti, pretože to považujeme za vrcholnú dehonestáciu tohto parlamentu.
Nedávno tu bol na návšteve predseda parlamentu Českej republiky pán Klaus. Budem citovať, čo povedal na otázku skrátených legislatívnych konaní: "V Českej republike, dámy a páni, neprichádza do úvahy skrátené legislatívne konanie. Je to nezodpovedné od vlády a je to pošliapanie, hrubé pošliapanie tohto parlamentu." Myslím si, že to isté platí aj u nás na Slovensku, len tento parlament vďaka tejto vládnej koalícii toto toleruje svojej vláde.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dve faktické poznámky - pán poslanec Engliš, pán poslanec Zelník. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Ako prvý je pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel podporiť alebo potvrdiť slová pána Šeptáka. Skrátené legislatívne konanie je dôkazom neporiadku na ministerstve financií a vôbec vo vláde. A ja to skutočne považujem za neúctu voči tomuto parlamentu, ale aj za neúctu voči občanom Slovenskej republiky. Vrcholom toho alebo potvrdením toho, že je to skutočne neporiadok a neúcta, bolo aj moje posledné zistenie, že na zjazde Konfederácie odborových zväzov, na zjazde, ktorý hodnotil posledné volebné obdobie, a bol to v podstate aj zjazd, ktorý určitým spôsobom oslavoval 10. výročie vzniku konfederácie, pricupitala pani ministerka so zopár výtlačkami štátneho rozpočtu pod pazuchou. Opretá bruchom o pódium a pán predseda vlády takisto opretý bruchom o pódium podpisoval štátny rozpočet na rok 2001. Považujem to skutočne za dehonestáciu tohto dokumentu.
Myslím si, že aj celé toto prerokúvanie v skrátenom legislatívnom konaní, toho, čo predkladá ministerstvo financií, a toho, čo predkladá táto vláda, je nielenže neúcta voči tomuto parlamentu a voči občanom, ale skutočne neporiadok a prejav toho, akým spôsobom vládne vláda Mikuláša Dzurindu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
V súvislosti s predkladanými novelami zákona, ktoré sú v skrátenom legislatívnom konaní, chcem povedať toľko, že včera nás minister zdravotníctva uisťoval, že novelou zákona o zvýšení percentuálneho odvodu je zaťaženie pre občana iba jedna koruna denne. Prirovnal to k jednej cigarete. Tu je dôkaz toho, že skutočne sa nehovorí pravda. A ďalšie zákony, ktoré sú v skrátenom legislatívnom konaní, pripravujú ďalšie zaťažovanie obyvateľstva Slovenska. Svedčí to skutočne o nesystémovej, nekoncepčnej práci vlády.
A na margo nedostatku financií v zdravotníctve chcem povedať pani ministerke Schmögnerovej len toľko: Jedným podpisom a jedným zlým rozhodnutím ministra zdravotníctva, exministra zdravotníctva Tibora Šagáta pri rušení Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva prišlo zdravotníctvo možno o minimálne 2 mld. až 3 mld. Sk. Boli ste svedkami, keď vám ukázali zábery, kde sa nachádzajú účtovné dokumenty a účtovné materiály zvezené z pobočiek v jednej budove. Teda je jasné, že už nie je možné z toho urobiť účtovnú uzávierku a exministrovi Šagátovi sa takýmto spôsobom úspešne podarilo zakamuflovať zlé hospodárenie v Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva. Samozrejme, takéto zlé rozhodnutia si bude musieť odniesť občan v podobe zvýšených odvodov do zdravotných poisťovní a v ďalších odvodových povinnostiach, ktoré pripravujete aj v takto narýchlo pripravených zákonoch, ktoré prechádzajú v skrátených legislatívnych konaniach, aby nebol čas a možnosť diskusie a vôbec vyjadrenia sa širokej odbornej verejnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi poslanec Peter Brňák, po ňom pán poslanec Maxon.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte, aby som sa pripojil k mojim predrečníkom, ktorí vystúpili vo vzťahu k tomuto návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie a z ktorých mnohí povedali to, čo chcem teda tiež prízvukovať a zdôrazniť aj vo svojom vystúpení.
Chcem vo všeobecnosti povedať, že niekedy, keď pred vyše dvomi rokmi sa táto vládna koalícia dostala k moci, dostala sa k moci na základe akejsi všeobecnej okrídlenej vety, že chceme zmenu na Slovensku. Tá zmena okrem iného mala pozostávať teda z návratu k akýmsi tradičným demokratickým prístupom a demokratickým princípom. A táto zmena mala pozostávať aj z istej zmeny v tejto oblasti, viažuc sa na činnosť samotného parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky.
Kým vy ste nám, páni, vyčítali veľmi razantným spôsobom napríklad to, že v uplynulom období sme mali to povestné nočné zasadnutie v novembri, už neviem teraz presne ktorého roku, a teda, akým spôsobom sme konali po celú noc, tak treba povedať, že počas vašej vlády sme zažili už 32 nočných rokovaní parlamentu. Počas vašej vlády sme zažili 32 nočných rokovaní tohto parlamentu.
Ak ste nám vyčítali, že niektoré návrhy zákonov boli predkladané v skrátenom legislatívnom konaní, tak treba povedať, že dnešná štatistika hovorí o tom, že tento návrh, ktorý je dnes podaný na skrátené legislatívne konanie, je v poradí 73. návrhom a presahuje 40 % celkových vládnych návrhov zákonov, ktoré sú predkladané na pôdu parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Chcem povedať, že tento postup je neúnosný, je neúmerný, a mrzí ma predovšetkým postoj a vzťah vedenia tohto parlamentu, predovšetkým pána predsedu parlamentu, ktorý nevie v tomto smere vykonať nápravu.
Keďže podľa Ústavy Slovenskej republiky nie sme ani kancelárskou formou republiky, ani prezidiálnou, ale parlamentnou formou republiky, treba povedať, že základným ústavnoprávnym kritériom takejto formy je vlastne to, že vláda sama osebe je akýmsi parlamentným výborom, že je zodpovedná a kontrolovaná parlamentom. A dnes zažívame úplne niečo iné aj v spojitosti s predkladaním tohto návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie. Chcem povedať, že v parlamentnej forme vlády, ktorá na Slovensku z hľadiska ústavy a z hľadiska teórie je, platí, že síce všetky moci sú si rovné, ale v rámci tejto rovnosti je, resp. mal by byť prvý medzi rovnými parlament Slovenskej republiky. Od parlamentu sa odvíja trvanie mocenskej sféry vlády Slovenskej republiky, od parlamentu sa odvíja stabilita vlády a jej ministrov, parlament môže vysloviť nedôveru vláde, a nie naopak. A mohol by som pokračovať v ďalších prípadoch, keď je parlament skutočne určujúci vo vzťahu k samotnej vláde.
To, čo zažívame dnes aj v spojitosti s predkladaním týchto skrátených legislatívnych konaní, hovorí úplne o niečom inom. Nie vláda Slovenskej republiky je povedzme tým výborom parlamentu, ale, naopak, parlament je apendixom, je slepým črevom alebo nejakým prídavkom, alebo podomkom tejto vlády, ktorá si robí s parlamentom, čo chce.
Chcem povedať, že neexistuje dôvod na to, aby aj tento návrh zákona bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa § 89 ods. 1 za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. O čo ide v tomto konkrétnom návrhu, svedčí jednoducho samotný tento návrh. A treba povedať, že v tomto smere je cynickým výsmechom, ak pani ministerka financií - a treba povedať dnes už aj najlepšia ministerka financií na svete - žiada parlament, aby sme rešpektovali mechanizmus tohto skráteného legislatívneho konania.
Vláda Slovenskej republiky, resp. ministerstvo financií si dokonca nedalo ani tú námahu, aby aspoň, by som povedal, nejakým všeobecne prijateľným spôsobom zdôvodnilo nevyhnutnosť tohto skráteného legislatívneho konania, ale píše absolútne bludy, ktoré sú obsiahnuté v samotnej predkladacej správe, keď dôvodom skráteného legislatívneho konania má byť táto skutočnosť: "Neprijatím navrhovanej úpravy hrozia štátu značné hospodárske škody tým, že by sa odčerpali finančné prostriedky štátneho rozpočtu, na ktoré v štátnom rozpočte nie sú vytvorené zdroje."
Pani ministerka financií, už sme v minulosti vystupovali pri podobných návrhoch zákonov. Treba povedať, že máte veľmi zlú predstavu o tom, čo je to spôsobenie značnej národohospodárskej škody v rámci štátu, tak ako ho vníma ustanovenie § 89. Veď predsa my nemôžeme tvrdiť, nemôžete to tvrdiť ani vy, ani vaši pracovníci predkladacej správy, že nevyplatenie zákonných odmien alebo zákonného platu je škoda značného rozsahu pre štát. Veď to je absolútne absurdné tvrdenie a vôbec to nie je takým dôvodom, pre ktorý je možné použiť ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku.
A navyše, chcem dodať ešte ďalšiu záležitosť. Dôvodom na skrátenie tohto legislatívneho konania je len maličká časť, doslova jeden paragraf v rámci novely zákona o colníkoch, ktorá má teda pozastaviť v budúcom roku tzv. štrnásty plat colníkov. Ale pritom celá táto novela zákona hovorí úplne o niečom inom. A pokiaľ ide o zastavenie tohto štrnásteho platu v roku 2001, poukazujem na predchádzajúci odsek dôvodovej správy, ktorý hovorí, že o tomto rozhodla vláda Slovenskej republiky 17. mája 2000, 17. mája 2000, teda pred 5 mesiacmi. Pred 5 mesiacmi vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, že sa nemá vyplatiť štrnásty plat colníkom, a ministerstvo financií po piatich mesiacoch predkladá nie návrh, ktorý toto má upravovať, ale návrh v skrátenej legislatívnej podobe, ktorý má byť značnou škodou pre štát.
Je to, pani ministerka financií, skutočne výsmech vlády, ministerstva financií a vašich pracovníkov, keď nedokázali v priebehu piatich mesiacov, odvtedy, ako tak rozhodla vláda, pripraviť krátku novelu, ktorá mohla byť predložená parlamentu v júni a ktorá mohla byť schválená v normálnom legislatívnom behu.
Čiže na záver chcem skonštatovať a poprosiť, požiadať vedenie tohto parlamentu, aby konečne urobil zadosť zneniu rokovacieho poriadku, zneniu Ústavy Slovenskej republiky v tom, že skutočne z hľadiska formy - nie z hľadiska obsahu -, z hľadiska formy sme parlamentnou formou vlády a v budúcnosti by vláda jednoducho nemala takto vystupovať a nemala by si z nás robiť žarty.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Brňáka - posledná je pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec hovoril o porovnávaní predkladaných zákonov v skrátenom konaní za našej vlády a za súčasnej vlády. Jednak to bolo ďaleko menej zákonov, ktoré dávala naša vláda, a jednak ani jeden, ani jeden jediný zákon nemal reštriktívny charakter.
Bohužiaľ, dnes v skrátenom konaní - zbytočne sa pani ministerka smejete, pretože my sme prijímali v skrátenom konaní napríklad zákon o sociálnej pomoci, kde sa pridávali dávky, vy ste minulý rok predkladali zákon o sociálnej pomoci, kde sa krátili tieto dávky -, dnes je tu znovu novela tohto zákona, kde beriete ťažko zdravotne postihnutým občanom niektoré vymoženosti a znižujete im dávky. Nie nadarmo je nespokojný pán minister Magvaši, že musí siahať k takýmto krokom. Takže aj toto je zásadný rozdiel medzi obsahom tých zákonov.
A ešte na záver krátku poznámku. Pani ministerka, na ostatnej schôdzi ste tu blahoželali colníkom ku Dňu colníkov, čo bolo také pekné heslo navonok. Teraz prešlo pár týždňov a k tejto gratulácii pripájate aj odňatie štrnásteho platu. Takže k tomuto vám gratulujem ja.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer má slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Keďže z úst pána poslanca Brňáka odznela zmienka o jedinom nočnom rokovaní parlamentu v období roku 1994, hodno pripomenúť, prečo sa tak udialo. Vo voľbách na jeseň 1994 predsa zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko, ale prezident Michal Kováč mesiac otáľal s poverením na zostavenie vlády. Keď vláda bola navrhnutá, ďalší mesiac pán Kováč otáľal s jej ustanovením. Za ten čas Moravčíkova vláda, ktorá nemala už mandát od občanov a nemala mandát ani z volieb, usilovne rozpredávala priamymi predajmi jeden podnik za druhým svojim súkmeňovcom. Takto rozpredala 70 podnikov, z ktorých absolútna väčšina odvtedy skrachovala. Ak my sme vyslovili nedôveru vtedajšiemu ministrovi privatizácie Janičinovi, ten s úsmevom na tvári odišiel a v tomto kupčení ďalej pokračoval jeho štátny tajomník Palacka. To si vari nepamätáte? Preto bolo nevyhnutné zastaviť tento proces, a to tým skôr, že Moravčíkova vláda bola odhodlaná spustiť druhú vlnu kupónovej privatizácie, čím by dorazila slovenský priemysel presne podľa scenára jeho porážky a rozvrátenia prvou vlnou kupónovej privatizácie.
Takže nočné rokovanie, to bola ústavná, legitímna a v podstate jediná možná forma, ako tento politický marazmus zo strany prezidenta Kováča, predsedu vlády Moravčíka a vtedajšej opozície, ktorá už nemala mandát, zastaviť, aby sa vlády v tomto štáte ujali tí, ktorí vo voľbách dostali mandát od občanov, dôveru a ktorí navyše mali navrhnutú zostavu vlády, ktorú už v tom čase Michal Kováč odmietal ustanoviť. Takže toto na osvieženie vašej pamäti, páni poslanci, aby ste vedeli o tom našom jedinom nočnom rokovaní, o ktorom tuná dramaticky do omrzenia stále opakujete, že išlo o noc dlhých nožov. Noci dlhých nožov sme zažili za vašej vlády teraz, bolo ich dosiaľ 34, ako ste počuli.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci,
pani ministerka,
chcem sa pripojiť k predrečníkovi, k tým našim skráteným legislatívnym konaniam. Ja som už pred dvoma rokmi upozorňoval o takomto čase, možnože o mesiac trošku neskôr, keď sa pripravoval rozpočet, že mnohé veci sa dajú tu v parlamente urobiť v skrátenom konaní, ale pri mnohých ekonomických veciach to jednoducho nejde. Vidíme, v akom stave je v súčasnosti naša ekonomika. Zoberme si len to stavebníctvo, kde je proces projektovania, prípravy stavieb a podobne, kde sa stavebníctvo dostalo. A nebudem to tu rozvádzať, bude na to priestor možnože v inom bode, ale chcem poukázať na legislatívne diery v tomto odbore. Na tento rok ste si dali vo vláde 17 noriem, ktoré ste mali prijať, z toho ste vo vláde, predpokladám, prebrali okolo 3 až 4. Na úrovni parlamentu to bola jedna norma a to bol stavebný zákon číslo 50/1967 Zb. Bola to obsiahla, zbytočná novela, ktorá sa mohla pripraviť už v rámci nového pripravovaného zákona.
Ale aj ďalšie zákony, ako vidno, sú šité horúcou ihlou, pretože ďalší zákon o daniach z nehnuteľností sami ste pripravili, zákon, ktorý je v rozpore s vaším uznesením číslo 355/2000, ktoré úzko súvisí s koncepciou rozvoja bytovej výstavby do roku 2003 s výhľadom do roku 2010. Čiže tak rýchlo pripravované zákony odporujú samy sebe. Pripomeniem, že tento zákon, ktorý takisto veľmi úzko súvisí s výstavbou bytov, je v rozpore s vládnym uznesením 317/1992. Teda zvýšenie daní sa tu požaduje na tie pozemky, ktoré sú určené na výstavbu a nie sú na tento účel použité...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
milí kolegovia,
viacerí ste poukazovali aj v rozprave, aj vo faktických pripomienkach na neopodstatnenosť skráteného konania. Poukazovali ste na skúsenosti z Česka. Treba však otvorene povedať, že keď sme sa stretli párkrát s výbormi na spoločných stretnutiach a hovorili sme o ich rokovacom poriadku, tak vieme, že v Česku inštitút skráteného konania nie je, preto pán Klaus hovoril o tom, že nie je možné, aby sa takto prijímali v Česku zákony, pretože to nemá oporu v rokovacom poriadku ani senátu, ani snemovne. To je prvá poznámka.
Dokonca sa vážne zaoberali tým, že by chceli vytvoriť akýsi inštitút vládneho nariadenia so silou zákona, pretože niektoré zákony, ktoré bolo treba len prepísať, rôzne technické normy sa tým, že išli do parlamentu, veľmi zdržovali a zdržovalo im to cestu do Európskej únie. Takže oni sa vážne zaoberajú tým, aby naopak, ešte povýšili vládu, aby nemusela predložiť niektoré veci do parlamentu, ale priamo ich vydať ako zákon.