Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Sedem pánov poslancov sa hlási s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Tóthová, ale aj mnohí pred ňou použili vo svojich vystúpeniach konštatáciu o norimberskom procese. Chcem povedať, že môžeme diskutovať aj na tému norimberského procesu, ale treba veľmi jasne povedať a veľmi jasne konštatovať a určiť si minimálne štyri základné princípy, ktoré sú veľmi dôležité pri zosúladení povedzme tohto návrhu s princípom použitým v norimberskom procese. Prvý je princíp holokaustu, druhý princíp právnej diskontinuity, potom princíp kolektívnej viny a princíp prípustnosti trestnej retroaktivity v neprospech obžalovaného.
Ak skutočne budeme považovať tento prípad za prípodobný tomu, čo sa dialo v podstate po druhej svetovej vojne, tak v zmysle revolučnej spravodlivosti je prípustné za istých okolností riešiť tieto veci tak, ako pán Palko navrhuje vo svojom návrhu, ale treba povedať, že musí zároveň povedať, že celé obdobie predchádzajúcej vlády pána Mečiara bolo obdobím právnej diskontinuity, že v tomto období nebola demokracia, nebola deľba moci a v podstate neboli občianske práva. Ale potom sa pýtam a zároveň sa čudujem: Načo v prípade revolučnej spravodlivosti volí tento spôsob, keď je možný iný? Práve v zmysle revolučnej spravodlivosti totiž nie je potrebné prijať ani ústavné zákony, ale je možné potom rovno hrdelne trestať, dávať hrdelné tresty, je možné v zmysle stanného práva v podstate do podozrivých ľudí bez nejakých problémov, by som povedal, strieľať a podobne, pretože aj to je výraz revolučnej spravodlivosti. Takže ak skutočne pôjdeme na túto bázu, pýtam sa: Načo je tento ústavný zákon?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, v čase, keď pán Vladimír Mečiar rozhodoval o vydaní svojich amnestií, boli ste veľmi blízko neho, boli ste podpredsedníčkou vlády pre legislatívu. Mali ste možnosť a myslím si, že aj povinnosť upozorniť ho na to, že týmto rozhodnutím pošliapava základné pravidlá etiky a spravodlivosti a že zrejme koná v rozpore s ústavným sľubom, a teda aj v rozpore s ústavou. Je zrejmé, že by vás pán Mečiar nebol počúvol, ale od vás ako profesorky práva by sa žiadalo, aby ste sa verejne dištancovali od tohto rozhodnutia. Z tohto pohľadu hodnotím dosť pokrytecky, keď ste vo svojom vystúpení hovorili o vzťahu k spravodlivosti a právu.
K vašej poznámke o norimberskom procese si myslím, že máte veľmi chabé informácie o tejto otázke, zďaleka nešlo len o premlčanie, ešte že vás pán poslanec Brňák doplnil. K tej konferencii vo Varšave - predsedov najvyšších súdov tiež si myslím, že máte dosť jednostranné informácie, a mám taký pocit, že z jedného zdroja, ja viem z akého. Čo sa týka vašich ústavnoprávnych výhrad k tomuto ústavnému zákonu, ja som svoje formuloval včera vo svojom vystúpení. Vo vzťahu k väčšine z nich je možné mať jednu poznámku a to tú, že tu nejde o zákon, ale o ústavný zákon. Isteže, výhrady je možné mať, ale nie tie, ktoré ste formulovali vy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Tóthová reagovala ako právnička, ale ja si myslím, že na tento problém sa treba pozrieť aj očami občana. A ja sa chcem pozrieť na tento problém ako neprávnik. Je tu veľa hovorené o veciach, ktorým podstatná časť nášho obyvateľstva určite nerozumie. Nevedia o tom, čo sa chce povedať tým, keď tu spomíname norimberské zákony.
Ja by som chcel apelovať na vládnu koalíciu, tak ako som povedal, ako občan a chcel by som sa spýtať, aká asi bude reakcia, keď sa prijme táto alternatíva, ktorú teraz vládna koalícia navrhla, keď sa zmení konštalácia vo vládnej koalícii, keď vo vláde bude HZDS, prípadne ďalšie politické strany, ktoré na tento názor majú iný pohľad ako máte vy. Potom sa znova bude revidovať aj amnestia udelená prezidentom Kováčom? Ja si myslím, že týmto sa otvorí problém, ktorý do budúcnosti nemusí mať nikdy konca, a preto sa treba nad tým zamyslieť a povedať si, či má zmysel tento problém otvoriť takýmto spôsobom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorých amnestií je účelovo pripravený a dokonca je aj s retroaktívnym pôsobením. Je zaujímavé, a to chcem znovu zopakovať, že je zameraný len na zrušenie amnestií udelených bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ale nedotýka sa amnestií, ktoré udelil bývalý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč vo veci Technopol človeku, ktorým bol jeho syn a jeho kolega, na ktorých bol dokonca vydaný medzinárodný zatykač. Toto som musela opäť zopakovať. Je neobvyklé, aby sa vyrobil na objednávku dokonca ústavný zákon, ktorý vlastne ruší rozhodnutie o amnestii s retroaktívnou pôsobnosťou. Určite sa zaskvieme medzi ostatnými štátmi ako čierna výnimka. Nebudeme mať byť na čo hrdí.
Právo na udelenie amnestií je zakotvené v ústavách všetkých demokratických štátov a toto právo prezidentovi alebo v zastúpení predsedovi vlády je umožnené i v Ústave Slovenskej republiky. V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené v článku 102 právo prezidenta udeliť amnestiu, zmierniť tresty uložené trestnými súdmi a nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Pýtam sa: Bolo tu niečo trestné? Nie. Bývalý predseda vlády Mečiar konal teda len a len v súlade s ústavou.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Sedím desiaty rok v parlamente a myslím si, že také nekvalifikované a také nevzdelané poslanecké grémium som za toto obdobie tuná nezažil. Dovoľte, páni poslanci, aby som vás trošička vyškolil, pretože to, čo tu ctená koalícia uvádza, to sú bohapusté nezmysly, ktoré dokumentujú vašu nevzdelanosť a vašu nesčítanosť.
V nacistickom Nemecku sa nepostupovalo dokonca ani podľa norimberských zákonov, ale podľa ľudových súdov, ktoré postupovali podľa direktív nacistickej strany. Za Česko-slovenskej republiky si retribučné súdy ustanovili svoj vlastný právny systém s antidatovaním zákonov 7 rokov dozadu.
Pán Vyšinskij bol medzi dvomi svetovými vojnami generálny prokurátor generalissima Stalina a jeho právo bolo právom boľševického proletariátu. Pán Urválek bol generálny prokurátor komunistickej vlády po roku 1948 a jeho interpretáciou práva bolo právo pracujúceho ľudu.
Dámy a páni, keď tu rozprávate o morálke, tak vám pripomeniem niektoré veľmi podivuhodné "morálne" kroky, ktoré obhajujete. Obhajujete morálne tvrdenia prezidenta Michala Kováča staršieho, že jeho syn nie je stíhaný, že na jeho syna nie je vydaný zatykač. Následne mu bola udelená amnestia vlastným otcom. Následne v Rakúsku bol prepustený z basy na kauciu 1 mil. šilingov, z nemeckej basy bol prepustený na kauciu 150 tis. DEM. No a bodku za týmto morálnym prípadom dáva chladnokrvné zavraždenie Róberta Remiáša, ktorý vám do tohto scenára jednoducho nezapadol. Bol zavraždený, zlikvidovaný, keď krátko predtým posledným, ktorý s ním rozprával, bol KDH redaktor Peter Tóth zo SME. Nerozprávajte o morálke a skôr než prehovoríte, tak si aspoň preštudujte, o čom hovoríte.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Keď pani profesorka Tóthová hovorila o princípoch, na ktorých stojí európske právo, počúvalo sa to dobre, ale povedala a spomenula aj realitu a pravdu, dokonca jeden z jej súdruhov z HZDS hovoril o objektívnej realite a obvinil Vladimíra Palka zo subjektívnych pocitov. Ja poviem o svojich subjektívnych pocitoch, ktoré však má niekoľko miliónov ľudí na Slovensku. Keď prezident Michal Kováč amnestoval svojho syna, nebolo to dobré a nesúhlasil som s tým, ale viem pochopiť otca, keď chráni svojho syna. Ale Vladimír Mečiar ako predseda vlády je dodnes podozrivý, že sa podieľal na organizovaní štátneho terorizmu, a Vladimír Mečiar amnestoval samého seba. O tom je to.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda,
dámy, páni,
mrzí ma, že odchádzame od právneho riešenia problému. Je to skutočne vážny právny problém, aj keď nevylučujem, že sa dotýka morálky, že sa dotýka spravodlivosti, ba dotýka sa aj tzv. pravidiel občianskeho spolužitia. Ide o to, aby sme raz navždy pochopili princíp amnestie, pochopili, čo to znamená. To je výsostné právo prezidenta, ktoré má len on, nikto iný, a my ho ideme rušiť. Aké máme na to oprávnenie? Pýtam sa: Na základe čoho zasahujeme do jeho právomocí? Prezident republiky nesie predsa za to, že amnestiu udeľuje, i morálnu zodpovednosť, a teda nezamieňajme niečo, čo vôbec nie je predmetom riešenia. Dá sa iste rozprávať o jeho morálke, o práve, o spravodlivosti, ale nie práve v tejto situácii, pretože takto problém nevyriešime.
Je tu jedno riešenie, vážení predkladatelia, zrušme amnestiu ako inštitút ústavného práva i trestného práva - samozrejme, je to veľmi ľahké -, ale nie na daný skutok, ale len do budúcnosti. Veď treba pochopiť, že skutok zostáva, len trestnosť toho skutku zaniká.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, ak chcete odpovedať, tak sa prihláste na svetelnej tabuli, prosím vás pekne.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Budem reagovať na tie názory, ktoré sa dotkli mojej funkcie ako predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ bol korunný svedok v danej kauze amnestovaný, vzniká podozrenie, že kauza nebude dobre vyšetrená, že sa spolitizuje. To boli dôvody, prečo som nepostupovala, alebo nevystúpila proti uloženej amnestii. To je po prvé.
Po druhé, v zmysle ústavy prezident a zastupujúci prezident má právo uložiť amnestiu a nikto nemá právo ho v tom obmedziť. To je ďalšia neodškriepiteľná skutočnosť. Teda Vladimír Mečiar postupoval v zmysle ústavy aj na základe dôvodu, ktorým bola Kováčova amnestia korunného svedka pána Fegyveresa.
Ďalej chcem konštatovať, že to, čo sa dnes robí, nemá podklad v ústave, pretože niet článku v ústave, ktorý by dával možnosť parlamentu jeho prostriedkami rušiť rozhodnutie prezidenta. Parlament môže zmeniť ústavu, môže neudeliť v ústave právo prezidentovi udeľovať amnestie, ale nemá právo rušiť jeho individuálne rozhodnutia. To nikde v ústave také oprávnenie nemáte. Takže takto postupovať je postup v rozpore s právnym štátom, pretože tam nemožno nadradiť politický názor o spravodlivosti.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi reagovať na niektoré názory, ktoré zazneli v rozprave.
Opakovane viac ako desaťkrát tu odznelo porovnanie amnestie udelenej Vladimírom Mečiarom a amnestie, ktorú udelil prezident Michal Kováč svojmu synovi. Chcem povedať, že sa tu porovnáva neporovnateľné, a to z nasledujúceho dôvodu. Michal Kováč mladší bol trestne stíhaný na Slovensku, bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. To trestné stíhanie sa začalo už v roku 1994 a trvalo v podstate až do roku 1998. V období, keď už končil prezident Michal Kováč svoje funkčné obdobie, vtedy mu dal amnestiu, to znamená, že tu štyri roky prebiehalo trestné stíhanie Michala Kováča mladšieho za kauzu Technopol a toto trestné stíhanie jednoducho nič neodhalilo. A okrem toho Michal Kováč mladší bol trestne stíhaný orgánmi Nemeckej spolkovej republiky a tam bol naňho vydaný medzinárodný zatykač. Michal Kováč mladší vycestoval do Nemecka a tam sa očistil, tam to trestné stíhanie bolo zastavené. To znamená, keby aj zrovna bola zrušená amnestia, ktorú udelil prezident Michal Kováč svojmu synovi, aký by bol praktický dôsledok? Praktický dôsledok by nebol žiadny. V Nemecku trestne stíhaný nie je a na Slovensku trestné stíhanie bežalo 4 roky a nič sa nepreukázalo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja mám pre vás jednoduchý návrh a ešte takto chcem dodať: Zatiaľ čo budú zrušené amnestie Vladimíra Mečiara, tak sa stane to, že na základe vyšetrovacieho 7 000-stranového spisu, ktorý obsahuje tieto veci podrobne popísané, bude môcť byť prokurátorom vznesená obžaloba a bude môcť byť súd. To je ten rozdiel medzi amnestiou Vladimíra Mečiara a amnestiou prezidenta Michala Kováča.
Ale aby sme tieto diskusie ukončili, vážení kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko, pokojne podajte návrh ústavného zákona, ktorým sa ruší amnestia prezidenta Michala Kováča udelená svojmu synovi a ja to môžem podporiť a to môže byť koniec diskusie k tejto veci.
Rád by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Orosza. Pán poslanec Orosz hovoril o viacerých princípoch - princípe právnej istoty, princípe dôvery v právo, princípe retroaktivity. Mohol by som polemizovať s týmto, čo povedal pán poslanec Orosz, ale vidím v jeho diskusnom príspevku možnosť istého ďalšieho zbližovania názorov, ktoré, samozrejme, bude možné len v prípade, ak tento zákon postúpi do druhého čítania, preto sa chcem zatiaľ zdržať tejto polemiky a pokračovať v diskusii po hlasovaní o tomto zákone.
Pán poslanec Kandráč, pán poslanec Gašparovič spochybňovali najmä, či to je v súlade s právom, že takýto ústavný zákon môže byť prijatý. A hovoria, že takýto zákon prijatý byť nemôže. Pán poslanec Kandráč položil otázku: "Aké máme na to oprávnenie, aby sme oberali prezidenta alebo zastupujúceho prezidenta o jeho právo?" Tá odpoveď je jednoduchá. Sme nielen zákonodarná moc, čo sme tu v parlamente, sme aj ústavodarná moc. A ústavodarná moc je aj nad zákonodarnou aj výkonnou, aj súdnou mocou. Sme ústavodarná moc. Jednoducho ústavný zákon má silu ústavy. To znamená, že ak sa tuná 90 poslancov zhodne na tom, že tie amnestie sú zrušené, tak proste sú zrušené. A nie je to tak, ako hovorí pani poslankyňa Tóthová, že Ústavný súd by to zrušil. Pred ústavným zákonom sa Ústavný súd skláňa, a nie ho ruší.
Dovoľte, aby som uviedol príklad, paralelu. Veď aj v ústave je napísané jasne, že volebné obdobie poslancov Národnej rady trvá štyri roky, ale ústavným zákonom to možno skrátiť.
Ešte by som chcel reagovať na to, čo povedal pán poslanec Orosz, ktorý nespochybňoval z právnej stránky možnosť prijatia takéhoto zákona, ale položil si otázku, s ktorou súhlasím. A hovorím, že je si to potrebné klásť. On sa pýtal, či je situácia taká závažná, že treba prikročiť k takej silnej zbrani, ako je ústavný zákon, či to treba urobiť. A bola postavená otázka, čo ak tu bude nová vláda, nejaká nová ústavná väčšina, čo potom, ak táto posilnená alebo inšpirovaná nami urobí nejaké iné kroky, ktoré by mohli byť osudové, prijme ústavný zákon o niečom inom, napríklad o zákaze KDH - to uviedol pán Orosz ako príklad. Myslím si, že je to závažné, a pri týchto otázkach musím povedať, že trošku ma to prekvapuje, že my si nekladieme otázku, či túto silnú zbraň, ktorú chceme použiť, či si ju kladieme v prospech dobra alebo v prospech zla.
Mne sú cudzie, mne sú naprosto cudzie relativistické filozofie. Ja sa hlásim k učeniu svätého Tomáša Akvinského, zakladateľa tomizmu. A tomizmus má dve základné kategórie, v ktorých vy neuvažujete, vážení páni poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko, to je bonum a malum - dobro a zlo -, a nie relatívne, ale absolútne. A každý človek, ktorý má elementárny cit pre právo, spravodlivosť a tieto dve kategórie, ktoré vám sú cudzie, a chápem, že to potom nemôžete pochopiť, každý takýto človek s tým musí súhlasiť. A rád by som sa tu ešte raz odvolal na pána poslanca Kresáka, ktorý povedal, že koniec koncov to právo tu je pre spravodlivosť.
Krátko k tvrdeniu pána poslanca Brňáka, ktorý povedal, že z nášho postupu, z toho, že predkladáme ústavný zákon, vyplýva, že Mečiarove amnestie stále platia, a teda že orgány činné v trestnom konaní, ktoré pokračovali vo vyšetrovaní kauzy zavlečenia, porušujú zákony. Tu chcem poznamenať, že to nie je tak jednoznačné. Opakujem, sú tu dve rozhodnutia Ústavného súdu. V lete roku 1999 tzv. Drgoncov senát jasne potvrdil, že aj Národná rada, keď rozhodla o zbavení imunity Ivana Lexu, aj vyšetrovatelia pri vyšetrovaní, aj prokuratúra postupovali v kauze zavlečenia v súlade so zákonmi, a nie protizákonne.
Pán poslanec Húska, vy ste povedali, že touto našou činnosťou, týmto predkladaním ústavného zákona sledujeme len to, aby sme prenasledovali zakladateľov slovenskej štátnosti. No dúfam, že ste nemysleli Ivana Lexu, lebo to by vrhalo trošku tieň na slovenskú štátnosť. Ubezpečujem vás, že to tak nie je. Pán poslanec, predsa aj vy dobre viete, aké je zmýšľanie poslancov Kresťanskodemokratického hnutia v otázke slovenskej štátnosti, aká je tu kontinuita za celých desať rokov. Vy si to predsa uvedomujete tiež, že v čase, keď bola zakladaná slovenská štátnosť, tak sme si uvedomovali, že je tu hrozba toho, že táto štátnosť bude sklamaním pre všetkých tých, ktorí nedávali dôraz iba na to, či tá štátnosť bude, ale aj akej bude kvality, pán poslanec Húska. Tieto obavy ľudí, ktorí si tieto otázky kládli, sa naplnili. To znamená, vážený pán poslanec Húska, a to je v súlade s tým, čo povedal pán poslanec Halmeš, že kauza zavlečenia, to bol ťažký úder slovenskej štátnosti a my tu teraz robíme demokratickú korekciu slovenskej štátnosti, ktorú ste vy zaviedli do slepej uličky, pán poslanec.
Vážený pán poslanec Hudec, mňa zaujalo vaše tvrdenie, že koľko ľudí, toľko morálok a že vlastne jediným zjednocovateľom, a to vlastne dočasným, je právo. A to treba rešpektovať, že vlastne právo je istým oficiálne potvrdeným priemerom miliónov morálok, miliónov ľudí. Vážený pán poslanec Hudec, to je skutočne presná definícia relativistickej filozofie, filozofie, na ktorej boli založené systémy, ktoré priniesli veľmi veľké škody ľudstvu v tomto storočí: Vy proste tvrdíte, že jednoducho neexistuje nič, čo je absolútne, nemenné, žiadny taký princíp pevný nemenný, ktorý je nad všetkým. Toto pán poslanec Hudec popiera.
Pani poslankyňa Tóthová, vy ste tvrdili, že v lete 1999 na VTV som citoval z verdiktu Šafárikovho senátu, pričom tento verdikt bol z decembra 1999. Tu je istá vaša popletenosť, pani profesorka, a, bohužiaľ, táto popletenosť charakterizovala celé vaše vystúpenie.
A ešte jedna vec mi prekáža, pani poslankyňa Tóthová. Viete, ja som strašne citlivý na to, keď ste hovorili o inštitúcii - Píšťalkároch - v Spojených štátoch amerických. Viete, príde sem nejaký človek z Washingtonu, nerozumie pomerom, nerozumie pozadiu celej veci a vy ho už beriete ako bernú mincu. Netreba sa poklonkovať všetkým Američanom, ktorí nám chodia dávať rozumy, pani poslankyňa. Buďme trochu hrdí Slováci. (Ruch a potlesk v sále.)
Čo sa týka argumentu neobvyklosti, tam by som chcel poznamenať - to hovorila naposledy pani poslankyňa Kolláriková -, že tento ústavný zákon je neobvyklý. Áno, on je neobvyklý, ale veď s tým sme sa nikdy netajili, to neznamená, že nie je dobrý. Pani poslankyňa, keby ste mi tak vedeli poradiť, akým obvyklým spôsobom by sme mali riešiť to, že štátny orgán unesie syna hlavy štátu, vzápätí predseda strany, ktorý je predsedom vlády a ktorý je straníckym nadriadeným šéfa tohto štátneho orgánu, spravodajskej služby, sa zasadí za to, aby bolo zmarené referendum o priamej voľbe prezidenta, čím ostane prezidentský stolec neobsadený a on sa potom môže zmocniť prezidentských právomocí a takto udeliť amnestiu. Keby ste mi chceli povedať a poradiť, pani poslankyňa, akým obvyklým spôsobom môžeme riešiť takúto situáciu.
Ešte k pánu poslancovi Hofbauerovi. Vážený pán poslanec, akákoľvek ostrá diskusia aj v parlamente má svoje hranice. Viete, naozaj neberte do úst meno Róberta Remiáša, lebo to sú príliš vážne veci a fakty nasvedčujú čomusi inému. Viete, vedenie Policajného zboru za vlády Vladimíra Mečiara, mám na mysli konkrétne viceprezidenta Maňáka, urobilo všetko pre to, aby sa verejnosť dozvedela, že tam šlo o vraždu. Po niekoľkých mesiacoch aj tak vyšlo na svetlo božie, že to vražda bola, že tam bola výbušnina. Odborník Kriminalisticko-expertízneho ústavu ministerstva vnútra, ktorý to preukázal, musel odísť z Kriminalisticko-expertízneho ústavu.
Ale keď už ste spomenuli Róberta Remiáša, chcel by som upozorniť, a prosím pánov poslancov, aby aj toto brali do úvahy pri hlasovaní, pri posunutí tohto zákona do druhého čítania, že jednoducho mená ľudí, ktorí sú podozriví a ktorí sú už dnes trestne stíhaní za vraždu Róberta Remiáša, tie sú známe. Oni niektorí sa skrývajú. Raz sa možno budú musieť zodpovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní aj za túto vraždu, keď budú dolapení. A potom, ak nebude prijatý náš ústavný zákon, možno im bude stačiť, keď sa odvolajú na to, že prepáčte, ale veď táto kauza súvisí so zavlečením a tým pádom sa na nás vzťahuje amnestia. A ani oni potom nebudú môcť byť trestne stíhaní za vraždu človeka, ktorý zhorel zaživa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, slovenská štátnosť trvá necelých 8 rokov. Je to strašne málo. Čo je to oproti históriám štátov, ktoré sú tu stáročia? Ale toto sú roky, keď sa tvorí charakter tejto štátnosti. A ja by som bol veľmi rád, keby sa Národná rada Slovenskej republiky pričinila o to, že tento štát bude demokratickým, európskym štátom, a preto vás prosím, aby ste podporili tento návrh ústavného zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy
vážení páni,
v rozprave vystúpilo šesť poslancov a jedna poslankyňa ako riadne prihlásení rečníci v rozprave, vo faktických poznámkach vystúpilo 23 poslancov. Nazdávam sa, že to bola dobrá rozprava. Bola to rozprava o niektorých základných otázkach, na ktorých je postavený náš právny poriadok. Myslím si, že bolo dobré, že sa hovorilo o právnej rovine, o morálnej rovine, o politickej rovine, a myslím si, že je dobré, že sme si povedali aj možno niektoré názory, v ktorých sa práve pri týchto základných otázkach líšime. Napriek tomu si myslím, že istá jednota tu predsa len je, a to by som rád na to upozornil.
Absolútne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, pani profesorka Tóthová, že postavenie spravodlivosti nad právo je nemysliteľné v demokratickej spoločnosti. To bol princíp nielen Vyšinského, ale aj iných totalitných štátov, ktoré nevychádzali z toho, čo je napísané v zákone pri trestnom postihovaní občanov, ale prakticky všetky totalitné štáty sa hlásili k abstraktnému princípu, podľa ktorého potom súdili občanov. S týmto absolútne súhlasím a súhlasím aj s tým, že spravodlivosť má byť premietnutá do práva.
A tu sa dostávame aj vôbec k tomu vzťahu morálnej roviny s právnou rovinou. A v tom zmysle si myslím, že celkovo väčšinovo aspoň podľa tých vystúpení bez ohľadu na to, či pochádzame z opozície alebo z koalície, sa hlásime k tomu, že to právo by malo mať mravný základ. Myslím si, že len málo ľudí tu vyjadrovalo taký ten právny pozitivizmus, že na čom sa tu uznesieme, to je zákon a to je hneď aj spravodlivé. Ten mravný základ by tu mal byť. A nepochybne jednou zo základných mravných a filozoficko-mravných hodnôt, na ktorých je postavený náš právny poriadok, i v súvislosti s tým, o čom hovoríme, je spravodlivosť. A tá spravodlivosť je ďalej v našom práve upravená tak, že tí ľudia, u ktorých vznikne podozrenie, že sa dopustili skutku, ktorý príslušný zákon charakterizuje ako trestný, by mali byť vyhľadaní, usvedčení podľa prísnych pravidiel a mali by byť potrestaní. Takto chápe naše právo a aj právo mnohých iných demokratických krajín tento princíp spravodlivosti. Takto ho vlastne vykonáva, realizuje v tej právnej rovine.
Ale máme tu aj iný princíp, ktorý je v tejto našej otázke tak trochu v napätí s týmto princípom spravodlivosti, a to je práve v tej ústavnej a právnej rovine princíp alebo inštitút amnestie. Pán poslanec Kandráč povedal, čo vlastne znamená slovo amnestia v gréčtine, že je to zabudnutie, odpustenie, možno keby sme chceli hľadať tú filozofickomravnú kategóriu, tak by sme mohli povedať milosrdenstvo. A princíp milosrdenstva a princíp spravodlivosti sú v istom napätí.
Ja by som to necharakterizoval celkom tak ako pani poslankyňa Tóthová, že amnestia je nespravodlivosťou. Je to v istom napätí, je to možno vyšší stupeň spravodlivosti niektorých filozofií a niektorí teológovia to takto označujú. A myslím si, že potiaľto môžeme byť vcelku zajedno, že je dobre, že náš právny poriadok obsahuje aj zakotvenie tohto princípu možno vyššej spravodlivosti, alebo milosrdenstva, alebo odpustenia, ale taktiež náš právny poriadok zakotvuje pomerne veľmi prísne mechanizmy na to, ako je možné tento princíp dosahovať v živote spoločnosti, lebo by ju bolo možné asi ťažko organizovať, keby to bol absolútny princíp, a preto sa viaže na osobu prezidenta, ktorý by mal byť nad vecou a ktorý podľa veľmi prísnych procesných a ďalších pravidiel môže o realizácii tohto princípu rozhodnúť.
Potiaľto, myslím si, asi nemáme s touto vecou problém. Problém nastáva však možno niekedy v konkrétnej realizácii, a to práve možno v tej základnej otázke, či ten, kto udeľuje tú vyššiu spravodlivosť, to odpustenie, či je naozaj nad vecou. A tu sa stretávame s tým problémom, že, áno, existuje tu vážne podozrenie, že ten, kto to udeľoval, nebol nad vecou, že bol zúčastnený istým spôsobom, možno straníckym, možno chcel kryť.
A tu sa dostávame k tomu základnému, k tej základnej pohnútke, prečo vznikol tento ústavný zákon. Ústavný zákon môže, samozrejme, iným spôsobom realizovať to ústavné premietnutie týchto základných princípov spravodlivosti alebo aj tej vyššej spravodlivosti do nášho právneho poriadku.
A taktiež ste podľa môjho názoru veľmi korektne povedali, že toto nie je vôbec naše nejaké slovenské špecifikum, že by sa to tu objavilo prvýkrát na svete. Máme v živej pamäti mnohí, že prezident Gerald Ford udelil amnestiu prezidentovi Nixonovi v súvislosti s aférou Watergate a Kongres Spojených štátov taktiež prišiel s návrhom ústavného zákona, ktorý by bol dodatkom k ústave, ktorý sa pokúšal túto amnestiu zrušiť. Jednoducho vychádzal z presne rovnakých základov. Druhá vec je, že Kongres rozhodol tak, ako rozhodol. Veď napokon aj Národná rada rozhodne podľa hlasovania poslancov.
Chcem tým povedať iba toľko, že tento problém naozaj vychádza z tej mravnej roviny, ktorá je základom práva. Teraz nehovorím o morálke konkrétne nás ľudí, čo tu sme, teraz hovorím o vzťahu tej mravnej roviny a práva.
Ja som vo svojom úvodnom vystúpení navrhol, aby sme hlasovali o tomto návrhu po uskutočnení rozpravy v prvom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, to znamená, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh bude prerokovaný aj v druhom čítaní. Taktiež som navrhol, aby sa o tomto návrhu hlasovalo ako o prvom, ale pán poslanec Kandráč predniesol návrh podľa toho istého ustanovenia, ale písm. b), to znamená, aby sa o návrhu nepokračovalo v druhom čítaní. A keďže ma medzitým upozornili, že ústavnoprávny výbor prijal v roku 1998 výklad toho ustanovenia, že najskôr sa musí hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, tak, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme teraz hlasovali o návrhu pána poslanca Kandráča, ktorý navrhuje, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovalo v druhom čítaní o tomto návrhu ústavného zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré je potrebné prijať, aby sme mohli návrh zákona prerokúvať v druhom čítaní, preto prosím pána spoločného spravodajcu, aby ich uviedol, tak ako boli podané, najskôr o návrhu pána poslanca Kandráča, ktorý neodporúča prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Poslanec I. Šimko:
Navrhujem, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní, teda podľa písmena b).
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že návrh neprešiel.
Poslanec I. Šimko:
Pán predsedajúci, prosím teraz, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu, to znamená, aby podľa § 73 ods. 1 písm. c) sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Teraz by som prosil o návrh na pridelenie výborom - prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a určiť gestorský výbor.
Poslanec I. Šimko:
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh ústavného zákona pridelil všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Zároveň navrhujem, aby tieto výbory prerokovali návrh ústavného zákona v lehote do 22. novembra tohto roku a aby gestorský výbor, za ktorý navrhujem, aby bol ustanovený ústavnoprávny výbor, prerokoval tento návrh v lehote do 24. novembra tohto roku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi a spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Pristúpime k prerokovaniu návrhov zákonov, ktorých predkladateľkou je z poverenia vlády pani ministerka financií Brigita Schmögnerová a ktoré sú uvedené pod bodom 20 až 24, tak ako sme si odsúhlasili na začiatku rokovania 41. schôdze.
Prvým v poradí je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh ste dostali ako tlač 799.
Prosím teraz pani ministerku financií, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedla.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Dňa 11. októbra vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka, ospravedlňujem sa, prepáčte, ale keďže ide najskôr o prerokovanie návrhov zákonov, ktoré sú určené na skrátené legislatívne konanie, tak by som vás prosil, keby sme najskôr prerokovali návrhy na samotné skrátené legislatívne konanie.
(Hlasy z pléna.)
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Myslím si, že ste nedávali pozor, páni poslanci, lebo som uviedla návrh na skrátené legislatívne konanie.
(Neustále hlasy z pléna.)
Už sme si to vyjasnili.
V poriadku, pán predsedajúci, môžem hovoriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.
Priznávam si chybu, ktorú som ja urobil, keďže som nesprávne uviedol poradie jednotlivých prerokúvaných bodov, tak ako sú uvedené v programe schôdze.
Pani ministerka, prosím vás o pochopenie.
Teraz by sme prerušili rokovanie o tomto bode, ktorý ste uvádzali ako bod 20 - návrh o štátnej službe colníkov.
Pristúpime najskôr k bodu 19, ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Pani ministerka, keby ste teraz svoje vystúpenie sústredili práve na návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Takže prerokúvame bod 19.