Tretí deň rokovania

41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

19. októbra 2000

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Otváram tretí rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel a poslanci Dubovská, Andrejčák, Bajan, Hort, Juriš, Kresánek.

Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Béla Bugár a poslanci Národnej rady Belohorská, Záborská, Cuper, Ferkó, Osuský a Paška.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

Návrh máte ako tlač číslo 772.

Do rozpravy sú prihlásení ešte páni poslanci Gašparovič, Jarjabek a Tóthová.

Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, a po ňom sa pripraví pán poslanec Jarjabek.

Poslanec I. Gašparovič:

Vážený pán predseda,

kolegyne, kolegovia poslanci,

tým, že som nemohol vystúpiť včera, že padla hodina, keď sa rokovanie Národnej rady prerušilo, moje vystúpenie malo nadväzovať na tie názory, ktoré tu boli prezentované. Nemusel som ich znovu opakovať, ale som presvedčený, že aj teraz ste si zapamätali tie vystúpenia, a preto si myslím, že nebude ani z mojej strany dnes potrebné, aby som opakoval tie skutočnosti, ktoré tu predniesli moji kolegovia.

Napriek tomu musím znovu zdôrazniť, že návrh na rokovanie Národnej rady, ktorý predložili vo forme novely Ústavy Slovenskej republiky naši kolegovia poslanci, je absolútne nezvyklý a môžem povedať, že z tohto pohľadu do Národnej rady ani nepatriaci.

Je jasné a bolo to niekoľkokrát zdôraznené, že právo udeľovať milosť je výsostným právom prezidenta Slovenskej republiky podľa ústavného článku 102 písm. i), kde sa hovorí, že prezident má právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi, rozhoduje, aby sa v trestnom konaní nepokračovalo, môže zahladiť trest a tak ďalej a tak ďalej, a teda nič ho nemôže v týchto jeho právach obmedziť. Mohlo by sa tak stať len zmenou ústavy. Tento krok navrhujú páni poslanci, ale to sa môže stať len v takom prípade, ak by ústava tieto jeho práva obmedzila alebo by mu ich úplne zrušila.

No neviem si predstaviť, aby takouto formou, akú nám tu páni kolegovia ponúkajú, mohol zasiahnuť do ústavy poslanec a takto ju zmeniť. Je tu jednoznačné, že do ústavy by sa malo doslova vsunúť zrušujúce ustanovenie prezidentovho rozhodnutia ku konkrétnej veci a konkrétnym osobám, čo by tlačilo na zmenu rozhodnutia Ústavného súdu. A myslím si, že to už je veľmi povážlivé, aby sme takouto formou naliehali na Ústavný súd, aby zrušil svoje rozhodnutie. Myslím si, že by to bol nezmyselný precedens k možnosti budúcich zmien v slovenskej ústave. A som presvedčený, že by bol ojedinelým vo všetkých existujúcich demokratických štátoch a, samozrejme, aj v ich ústavách.

Pani poslankyne, páni poslanci, keďže naša ústava aj do budúcnosti bude tento inštitút poznať a k tomuto inštitútu je aj určité stanovisko, pokiaľ ide o obsah a možnosti rozhodovania prezidenta v takejto veci v rozhodnutí Ústavného súdu PL ÚS 8/97, kde sa hovorí, že milosť je autonómnou ústavnou inštitúciou, nezávislou od trestného konania, jeho priebehu a výsledkov. Na výkon práva milosti sa viažu iné hodnoty, to zdôrazňujem, iné hodnoty, ktoré sú rozhodujúce na posúdenie v samej veci na súde. Táto skutočnosť je základom presvedčenia, že vedľa práva sú tu na mysli kritériá spravodlivosti, viny, trestu a tak ďalej, existujú ešte iné hodnoty, ktoré sa môžu niekedy uplatniť aj v rozpore s obsahom formálneho právneho poriadku, samozrejme, za predpokladu, že prezident nesmie byť v postavení, že automaticky pravidelne a bez dôvodov kedykoľvek bude takúto milosť udeľovať. To by sa skutočne mohlo stať, že prezident by si osvojil meniť takouto formou zákony a niektoré zákonné princípy. A viete všetci, že toto patrí len poslancom, teda Národnej rade.

Dôsledkom milosti, ktorá je udelená formou abolície, tak ako ju prezident v tomto prípade v zastúpení predsedom vlády dal, je nielen skutočnosť, že trestné stíhanie nesmie byť konané, resp. má byť zastavené, ale aj to, že obnova takéhoto konania - tu, samozrejme, pre ten istý skutok - v neprospech obvineného je navždy vylúčená. Čiže chceme dnes rozhodovať o tom, aby sme zmenili tieto princípy a zásady vyplývajúce z ústavy našej republiky.

Pani poslankyne, páni poslanci, nechcem opakovať, aké amnestie boli prijaté v minulosti a v krátkej minulosti. Nechcem hovoriť ani o tom, o čom rozhodoval súd o zrušujúcich aktoch predsedu vlády v postavení prezidenta vo vzťahu k predchádzajúcim amnestiám. Došlo by to k takej anomálii, že každý prezident by si mohol povedať kedykoľvek, že zruší predchádzajúcu amnestiu bez ohľadu na to, kedy bola udelená, z akého dôvodu bola udelená a čo je vlastne jej poslaním.

Povedal som na začiatku, že sa nebudem vracať k tým dôvodom, ktoré predniesli moji kolegovia, ale musím sa aspoň niekoľkými vetami zmieniť aj o názore, ktorý predniesol pán poslanec Orosz, keď hovoril asi v tom zmysle, že princípy trestného poriadku sú nad ústavnými teóriami. Myslím si, že je to trošku pomýlené a nie celkom dobre tomu rozumiem, pretože ústava, tiež naša ústava a ústavy demokratických štátov sú práve tvorené na týchto princípoch a vychádzajú z princípov. Neviem, ako by Ústavný súd konštatoval, keby mal rozhodnúť o tom, že naša ústava je mimo iných princípov, na ktorých sú zakladané demokratické ústavy. To by Ústavný súd mal povedať, že naša ústava nie je v súlade s ústavou? Neviem si to veľmi jednoznačne vysvetliť.

Podstatou celého tohto konania je, aby sme pochopili, že to, čo tu bolo zdôrazňované, že prezident svojím rozhodnutím skutočne nenapráva porušenie zákona, ale doslova dáva milosť. Ten skutok, pre ktorý dáva milosť, ostáva naďalej trestným činom, len vo vzťahu k tejto osobe sa stáva iným ako trestným. O tom hovorí aj Trestný poriadok, aj ústava.

Páni poslanci, a keby sme aj náhodou prijali tento váš názor, keby ho snemovňa prijala, myslím si, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ak by bolo pozitívne vo vzťahu k vášmu návrhu, by aj tak platilo len do budúcnosti, a nie do minulosti. Lex retro non agit - je staré rímske príslovie a dá sa povedať v tom čase bolo zákonné, čím sa hovorí, že zákon nemá spätnú pôsobnosť. Takže si myslím, že naše konanie v tomto smere je skutočne do určitej miery aj stratou času. Preto si, pani poslankyne, páni poslanci, myslím, že zasahovať do ústavného práva prezidenta republiky takouto formou nie je možné.

A vrátim sa ešte teda k Ústavnému súdu. Pani poslankyne, páni poslanci, v článku 125 ústavy sa hovorí, že Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi. V tomto prípade, o aký súlad zákona a zákonov s ústavou ide, keď ústava vyslovene dáva prezidentovi toto právo, ktoré mu nikto nesmie vziať, pokiaľ je obsahom našej ústavy?

Ďakujem pekne za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča - ako prvý pán poslanec Orosz, ako posledný pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Gašparovič,

chcem sa dotknúť tej časti vášho vystúpenia, kde ste reagovali na moje vystúpenie. Je zrejmé, že ste moje vystúpenie nepochopili. Ja som nehovoril o princípoch Trestného práva, resp. Trestného poriadku, ale o princípoch právneho štátu ako o určitej nadústavnej matérii, ktorú by mal ústavodarca vo svojej ústavodarnej činnosti akceptovať, rešpektovať. A myslím si, že môžeme o týchto veciach diskutovať, ale potom niekedy na inom mieste.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Langoš.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Gašparovič, určite sa zhodneme na tom, že hrubým alebo brachiálnym porušením práva nemôže vzniknúť nové právo. Ak nevzniklo právo, nezanikla trestnosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Halmeš.

Poslanec F. Halmeš:

Pán poslanec Gašparovič, na citáciu vášho starého latinského dovoľte mi povedať tiež staré latinské, ktoré som sa naučil už v detstve: Fiat iustitia, pereat mundus - Nech je spravodlivosť, aj keby mal zahynúť svet. V tomto prípade si to vysvetľujem tak, že nič, žiadna prekážka neexistuje pred nastolením spravodlivosti, akékoľvek právne kľučky, akákoľvek ústava, akákoľvek zákonná norma je menej, ako je nastoľovanie spravodlivosti. A v tomto prípade je to vyšetrenie, potrestanie a zverejnenie celej záležitosti.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Húska, nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Mám obavy, že motív tohto návrhu zákona je skôr taký, že aj keď sa svet zrúti, Mečiar musí byť chytený. Je to jednoducho stav, pri ktorom sa vlastne loví pán Mečiar a vytesňuje sa mu stále priestor. A viete, dokonca môžem povedať, že aj v love zveri sú hájené obdobia, sú obdobia, keď je ochraňovaná. A vy vlastne každodenne, každotýždenne, každomesačne a každoročne organizujete lov tohto predstaviteľa, ktorý pomohol podstatným spôsobom založiť slovenský štát. Nikdy sa nezbavíte toho biľagu, že prenasledujete zakladateľa štátu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Orosz, ja som tomu veľmi dobre rozumel a práve tu je tá určitá tolerancia, možnosť z vášho pohľadu, pokiaľ ide o ústavu a niektoré princípy. Povedal som, že ústava je budovaná nielen na tých trestnoprávnych princípoch, ale aj na princípoch právneho poriadku toho-ktorého štátu. A ak si dobre pamätám, tak existuje aj princíp ústavnosti a tento princíp ústavnosti v sebe absorbuje práve tie dôvody, o ktorých som ja hovoril. Čiže je tu aj jeden z tých dôvodov, o ktorých tu hovorili páni kolegovia poslanci - ďalej ich nebudem rozoberať -, kde sa hovorí, že ide o inak trestný čin. A v tomto prípade ide skutočne o to, že ide o inak trestný čin, kde jeho trestnosť ostáva, ale z hľadiska rozhodnutia prezidenta republiky, ústavného rozhodnutia prezidenta republiky sa tento skutok ďalej v trestnom konaní neprerokúva. Takže tu nejde o žiadne vytvorenie nového zákona porušením iného zákona. To vôbec nie je tak. Tu ide proste o stav, ktorý je vzhľadom na našu súčasnú ústavu legitímny a z hľadiska právneho poriadku tiež jednoznačný.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek a po ňom pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

milí kolegovia,

pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tejto problematike, lebo, ako som to už niekoľkokrát povedal, táto problematika vôbec nie je mojou a v podstate som veľmi rád, že nie je mojou. Ale vo svojom vystúpení pán poslanec Palko niekoľko ráz hovoril o morálke ako o istej kategórii, niekoľko ďalších poslancov a kolegov tiež hovorilo o morálke. Nakoniec pán poslanec Mikloško tiež začal hovoriť o morálke. A myslím si podľa svojho vedomia a svedomia, že táto kategória by sa nemala takto zlacneno používať vtedy, keď vlastne prerokúvame istý pragmatický návrh zákona.

Jednoducho si myslím, že v tejto chvíli aj pán poslanec Palko to predznačil vo svojom úvodnom slove, jednoducho svoje subjektívne dojmy vyhlasuje za akúsi objektívnu realitu a takýmto spôsobom sa nám snaží podsunúť istú faktografiu. Ja by som k tomu hádam povedal len toľko, keď už sa bavíme o tej morálke, pán poslanec Palko, mohli by sme sa baviť o vašej morálke, ale aby sa vás to nedotklo, môžeme sa baviť aj o mojej morálke a môžeme sa baviť vôbec o morálke, ktorú má KDH, môžeme sa baviť o kresťanskej morálke, či sa morálka KDH stotožňuje s kresťanskou morálkou, môžeme sa baviť, keby sme hovorili vôbec o morálke tejto koalície.

Bolo by dobré, keby sme hovorili o morálke napríklad pána exprezidenta Slovenskej republiky, o morálke jeho výchovy, potom by bolo možno dobré, keby sme hovorili o morálke jeho syna, dnes ctihodného diplomata, ktorý bol ešte nedávno držiteľom, ak to takto môžem povedať, medzinárodného zatykača. Dnes to už, samozrejme, neplatí. Je to morálne, je to amorálne? Neviem, toto sú všetko otázky, na ktoré by sme si skutočne mohli v tejto chvíli odpovedať, a myslím si, že sto ľudí, sto názorov. V tom možno budete so mnou súhlasiť. Vôbec by bolo možno dobré, keby sme sa pozreli vaším morálnym okom na problém napríklad dvojitého členstva v parlamente, dvojitého členstva morálky, dvojitej morálky, dvojitých poslancov tohto morálneho parlamentu. Vôbec so slovom morálka sa dá manipulovať, akýmkoľvek spôsobom chceme a akýmkoľvek spôsobom to komu vyhovuje z týchto 150 poslancov, ktorí sú v tomto ctenom parlamente. Otázka možno znie veľmi jednoducho: Je morálne, aby niektorí poslanci boli v dvoch stranách v súčasnom morálnom parlamente?

A nakoniec dovoľte len jednu veľmi malú poznámočku: Je morálne spochybňovať morálne referendum, ktoré má nastoliť morálne pomery v tomto pre niekoho nemorálnom parlamente? To sú všetko otázky, ku ktorým by bolo možno dobré sadnúť si medzi morálnou opozíciou a morálnou koalíciou a jednoducho prispieť tým k istej debate o morálke a jednoducho sa dopracovať k istým názorom, ktoré iste budú morálnymi názormi.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, posledná pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Ako prvý pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Samozrejme, toto je všetko právna otázka a ja sa nebudem vyjadrovať k tým právnym otázkam. Nesporné je tu v tejto právnej rovine len to, že nijaká európska inštitúcia neprijme takýto návrh, aký predložil pán poslanec Palko.

Ale keď je už reč o morálke, ja by som tu nadviazal práve v tomto na pána poslanca Jarjabka. Neviem, kto z vás videl amnestiu vydanú bývalým prezidentom Slovenskej republiky pánom Michalom Kováčom, keď je reč o morálke, hovorím. V tejto jednej amnestii sa hovorí, dokonca sa to priamo priznáva, že Michal Kováč mladší sa zúčastnil na podvode v Technopole a delil sa o majetok s ďalšími dvoma, nebudem ich menovať, pretože sú amnestovaní, ale Michal Kováč je známa postava. Takže nehovorte, prosím vás, o morálke, kým si nevyriešite vec Technopolu a kým nevyriešite takú vec, že Michal Kováč dal amnestiu dvom ľuďom, zase ich nebudem menovať, za vec, na ktorej - to je iný prípad ako Technopol - sa nezúčastnil jeho syn. Dal ju len preto, lebo vedel, že keby ich súdili za tamten druhý čin, ktorý sa stal na strednom Slovensku a ktorý bol ohodnotený na vyše 100 miliónov, odsúdil by ich súd na dlhé väzenie a im by bolo potom jedno, čo by hovorili o kauze Technopol, lebo v najhoršom prípade by mohli dostať o rok alebo o pol druha roka viac. Takže, prosím vás pekne, neapelujte na morálku. A ak chcete argumentovať právom, ja som presvedčený, že právne normy, ako to tu dokázali právnici, nepripúšťajú s amnestiami také manipulovanie, o aké sa chce pokúsiť pán Palko.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Kresák.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcel by som v tomto krátkom čase trošička nadviazať na akýsi taký filozofický prejav, ktorý mal pán kolega Jarjabek, ale chcel by som pokračovať a chcel by som poukázať aj na určité východiská, ktoré mi tam chýbali. Samozrejme, o morálke sa dá rozprávať veľmi široko a veľmi dlho, ale my nemôžeme zabúdať, alebo nesmieme zabúdať na niektoré veci. Po prvé, v demokratickej spoločnosti právny poriadok musí odzrkadľovať určitú morálku, musí obsahovať určitú spravodlivosť. To je, myslím si, nepochybné.

Len sa vrátim k inému, iné pokladám za dôležité povedať. Od roku 1789, keď Veľká francúzska revolúcia priniesla výdobytky, ktoré dodnes všetci využívame, priniesla v svojej Deklarácii práv človeka a občana aj ustanovenie o tom, že zákon je vyjadrenie všeobecnej vôle, každý sa mu musí podriadiť, je to teda vyjadrenie všeobecnej morálky.

Zákon, rešpektovanie zákona je vlastne jednou zo súčastí právneho štátu, ale táto ctená snemovňa niekedy ako keby zabúdala na jednu významnú vec, že právny štát mal vždy a má dve náležitosti a to je formálnoprávna a materiálnoprávna. Formálnoprávna hovorí o záväznosti právnych noriem, ale materiálnoprávna hovorí o potrebe spravodlivosti právneho poriadku. Táto filozofia je, samozrejme, známa a akceptovaná, pretože ak právny poriadok nie je spravodlivý, nie je v súlade s právnym štátom, inými slovami, nie je v súlade s právnym štátom ani akékoľvek rozhodnutie normatívneho charakteru, ktoré nie je spravodlivé.

A tu sme pri koreni veci. Norimberské zákony boli odsúdené ako zákony v rozpore s právnym štátom. Boli to zákony prijímané v súlade s procesnými ustanoveniami, formálnoprávne, ale obsahovo nezodpovedali spravodlivosti a morálke. Tieto premisy sú známe v každom právnom štáte už dlho. A z toho istého dôvodu nemohli vzniknúť následky toho, čo sa označí ako amnestia, pretože to nespĺňalo, nikdy to nespĺňalo základné požiadavky právneho štátu.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Je zaujímavé, že celý tento prípad, ako na to upozornil aj pán poslanec Jarjabek, sa začína presúvať z odbornej, právnej roviny do veľmi ťažko postihovateľnej a postihnuteľnej etickej roviny. Upozorňujem na to, že morálok je toľko, koľko je ľudí na svete. A jeden z dôvodov, prečo vzniklo právo, je ten, aby bolo možné urobiť medzi týmito rozličnými morálkami jednotlivých ľudí jasno. Aj dnes chodí po svete veľa ľudí, ktorí napríklad hovoria: Škoda, že vy ste nevydali toho mladého Kováča, vy ste ho neodniesli a vy ste ho nevydali, pretože to bol obyčajný zločinec. Vidíte, to je ich morálny pohľad na vec.

Druhý morálny pohľad na vec je ten, ktorý prezentovali rakúske súdy, ktoré povedali, že nemožno nemorálnym spôsobom trestať nemorálny čin. To je druhý pohľad.

Tretí je váš, ktorým nepozeráte na morálnu podstatu začiatku celého javu, ale zneužívate vec politicky. Robíte tak úplne bezostyšne a dokonca som tu už v tomto parlamente počul aj také hlášky, pri ktorých mi skutočne nabiehala husia koža. Niekto je tu dokonca presvedčený o zločine. O čom to tu hovoríme? Kde platí prezumpcia neviny? Načo máme súdy? Veď stačí nám tento parlament a zopár krvižíznivých poslancov, ktorí si myslia, že Urválek mal bojovú morálku a najlepšiu morálku na svete. No tak vitajte "urválkovia" na svete znovu v našom konkrétnom živote a chopte sa moci a konajte tak ako Urválek.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Halmeš.

Poslanec F. Halmeš:

Vnímam predložený návrh zákona ako obrovskú príležitosť pre HZDS a pre jeho budúcnosť. Ak sa nájde dosť síl a odvahy tých, ktorí nemali s týmto činom nič spoločné, dištancovať sa od tohto činu, prípadne priznať to všetko, čo sa udialo v jeho súvislosti, to marenie, to klamanie, to zavádzanie slovenskej verejnosti, tak v tom vidím jedinečnú šancu aj pre túto politickú stranu pre jej budúcnosť. To je môj priateľský pohľad na problém.

Pokiaľ sa týka právnej stránky veci, samozrejme, k tomu sa neviem kvalifikovane vyjadriť. Únos Kováča ma nezaujímal z pohľadu morálky prezidentovho syna alebo z pohľadu toho, čo mu bezprostredne predchádzalo. Považoval som to však za najväčší úder slovenskej štátnosti a hlave samostatného slovenského štátu i s dôsledkami, ktoré z toho vyplývali. To bol úder aj proti vám, aj proti vašim snahám o upevnenie slovenskej štátnosti. Preto vyšetrenie vnímam ako uholný kameň, na ktorom sa rysuje budúcnosť politických strán.

A, samozrejme, keďže nebol súd, nemôžeme už dopredu o nikom povedať, kto to spáchal, pán poslanec Hudec, ale povedal som a zaviazal som sa kedysi, keď sme hovorili o imunite Ivana Lexu, že ak sa ukáže, a nezávislý súd to potvrdí, že Hnutie za demokratické Slovensko, resp. Slovenská informačná služba nemá nič spoločné s týmto činom, vzdám sa svojho poslaneckého mandátu. To platí, samozrejme, až doteraz.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

(Ruch v sále.)

Páni kolegovia, umožnite mi vyjadriť sa. Áno? Pán poslanec Jarjabek sa veľmi správne vyjadril, keď konštatoval, čo je to vlastne morálka, čo je morálne v tejto Slovenskej republike. Zrejme je morálna podľa predkladateľov amnestia od bývalého prezidenta Kováča, ktorý amnestoval dokonca vlastného syna, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač v Nemecku.

Nerušte ma, páni kolegovia, ja viem, že je to pre vás veľmi ťažké počúvať, pretože keď sa koná v jednom smere, musí sa konať aj v druhom smere. To je podľa vás tá morálka, že jeden môže páchať podvody. Ide tu o podvody v Technopole. Doteraz, vážení, nepoznáme vinníka, nevieme, či už bol ukončený tento proces, a ja sa vás pýtam: Kto nahradí škodu, ktorá tu vznikla? Vážení, toto zaujíma občanov.

Opakujem znovu, keď sa dokonca takto účelovo pripravuje ústavný zákon, tak ja by som to akceptovala v tom prípade, keby sa to bralo v oboch smeroch. Ale tento návrh je pripravený vyslovene účelovo. A to budete musieť zrejme vysvetliť občanom. Na jednej strane je morálne, že Kováč dal amnestiu vlastnému synovi, a zrazu na druhej strane je to úplne niečo iné. A na toto sa vás budú pýtať občania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som reagovať možno len v krátkosti na pána poslanca Halmeša v tomto prípade. Ja vítam jeho úprimný záujem o Hnutie za demokratické Slovensko. Je to z jeho strany nesmierne morálne.

No a chcel by som reagovať, samozrejme, na pána poslanca Kresáka a vlastne k tomu, čo hovoril, by som chcel dať jeden príklad na to, aká je morálka relatívna. Nechcem spochybňovať jeho morálku, s akou hovorí o norimberskom procese, no podľa môjho názoru hovoriť v tomto prípade o nejakej morálke a spomínať pri tom tento návrh zákona je krajne amorálne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová je posledná prihlásená do rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

milí hostia, ktorí tu takmer nie sú,

dovoľte, aby som sa vyjadrila k predloženému legislatívnemu návrhu, ktorý je nielen pozoruhodný tou diskusiou, ktorá tu prebehla, ale je pozoruhodný aj tým, že vlastne obsahuje preambulu, čo je nezvyklé, a je budovaný na princípe myšlienky spravodlivosti. Táto myšlienka spravodlivosti je proklamovaná ako základný kameň tohto návrhu. Ale dovoľte mi povedať, že v tomto návrhu sa žiadna spravodlivosť nerieši, riešia sa výsostne politické záujmy, politické záujmy vládnucej koalície.

Ako to vlastne s tou spravodlivosťou je? Včera ju načrtol pán poslanec Kresák. Ja pánu poslancovi Kresákovi, ako aj ostatným, ktorí tu mali plamenné reči o spravodlivosti, chcem povedať nasledovné. Áno, právo musí byť spravodlivé, v právnom štáte nemôže byť nespravodlivé právo. Ale tú spravodlivosť musíme prv zakotviť do práva a keď je platné právo, potom ho uplatňovať, a nie za existencie určitého práva povedať, že nemáme tú spravodlivosť v práve a ideme ju uplatňovať podľa našich názorov. A my politici budeme hovoriť: Toto je spravodlivé, toto je nespravodlivé, tamto bolo spravodlivé, ale toto už nebolo spravodlivé.

Vážení, to je postavenie spravodlivosti nad právo, a nie zakotvenie spravodlivosti do práva. A toto je veľká chyba. Toto už história pozná. Takéto postavenie spravodlivosti nad právo urobil v bývalom Sovietskom zväze teoretik Vyšinskij. A kto trošku pozná históriu kultu osobnosti a nezákonných rozhodnutí, tak práve v tomto mali svoj podklad, že v rozpore alebo inak aplikovala právo sovietska moc zastrešujúca spravodlivosťou, než bolo napísané. A robila diferenciáciu pri jeho uplatňovaní.

Ďalej nespravodlivá amnestia v tomto prípade, vážení, dovoľte, aby som povedala: Každá amnestia je svojou podstatou nespravodlivá. Nemajte mi za zlé, keď uvediem príklad, ktorý som uvádzala študentom na právnickej fakulte: Piati ukradnú po tehličke zlata. Všetci sa dopustia trestného činu. Prezident, ktorý má právo amnestie, jedného z nich amnestuje. Dopustili sa trestného činu spoločne za rovnakých podmienok. Vážení, voči tým štyrom je to nespravodlivé, ale prezident má právo amnestie. Čiže to mohol urobiť, pretože takéto oprávnenie je v práve. A my skutočne môžeme diskutovať, či to bolo, alebo nebolo spravodlivé.

Opakujem: Amnestia je svojou podstatou veľakrát nespravodlivá. Ak nás irituje takáto nespravodlivosť amnestie, vážení, ja som za to: Zrušme ju, vyjmime ju z ústavy. Budeme síce jediný štát v Európe a dovolím si tvrdiť, že možno aj vo svete, ale ak nám to vadí, zrušme právo amnestie prezidenta, ale pre všetkých a pre budúcnosť, lebo toto je podstata právneho štátu, že určité regule zákonom sa nemôžu robiť pre individuálne prípady, ale vždy pre neurčitý počet subjektov, tých, ktorým je adresovaný. A nemožno to robiť spätne, ale to treba vždy robiť do budúcnosti. Toto sú slová, ktoré som dlhé roky v rámci trestného práva správneho a uplatnenia prípadnej amnestie v tejto oblasti vždy študentom uvádzala.

Ďalej dovoľte, aby som sa vrátila k včerajšiemu vystúpeniu pána poslanca Mikloška, presnejšie povedané k jeho faktickej poznámke o norimberských zákonoch, ktoré dnes opakoval pán poslanec Kresák. Vážení, tu je veľká chyba lávky. Norimberské zákony riešili otázku premlčania, riešili otázku, že to, čo sa udialo ako trestné, aby bolo možné aj po väčšej lehote postihnúť, znovu sa obnovil proces. To vtedy nepostihli. Áno? Prosím, nepostihli to a tak. Lenže v otázke amnestie je iná vec. Tuto niečo sa domnievame, že bolo trestné, teda v zmysle platného práva, ale amnestia zrušila túto trestnosť. A to je úplne iná pozícia. To je úplne iná pozícia. A keď som už spomenula pána poslanca Kresáka, ja tiež hovorím: Právny štát má formálnu stránku práva a obsahovú stránku práva. Ale tú obsahovú stránku práva, kde má byť tá spravodlivosť, opakujem, musím dostať prv do práva a až potom to môžem uplatňovať.

Moje názory nie sú ojedinelé, sú v učebných textoch. V tlači sa objavilo napríklad vystúpenie akademika v oblasti trestného práva pána Milana Čiča, bývalého predsedu Ústavného súdu, ktorý 12. októbra tohto roku uviedol, že spravodlivosti sa možno domáhať len v duchu ústavy, to je inými slovami povedané, že spravodlivosti, to čo som ja povedala, len v súlade so zákonmi. Teda spravodlivosť treba dať prv do zákonov a potom ju voči všetkým uplatňovať.

Ďalej akademik Čič povedal, že spravodlivosť nemožno dosiahnuť protiústavne. A predložený návrh, vážení, je jednoznačne protiústavný. Ja o chvíľu budem argumentovať, prečo je protiústavný, ale predtým by som sa chcela akosi pozastaviť nad odvahou predkladateľov, ktorí už v tomto parlamente dostali informáciu o protiústavnosti tohto návrhu. Dokonca aj niektoré politické subjekty v koalícii sa vyjadrili, že tento návrh je protiústavný, a máme ho opätovne v parlamente aj s rizikom, že by ho Ústavný súd jednoznačne zrušil podľa môjho názoru. Otázka je prečo. No blíži sa referendum, vážení. Blíži sa referendum, spravili sa priame prenosy, tak treba rozprávať o tejto téme, ktorú pestujete už počas dvoch rokov vládnutia v rôznych podobách a obmenách so strategickým cieľom - útok nielen na HZDS, ale hlavne na jeho lídra, čo sa pri politickom boji vždycky deje vo vzťahu k lídrovi.

A miesto toho, aby ste hneď po nástupe do vlády a prevzatí moci dali návrh na súd - napriek tomu, že to bolo amnestované -, tak vy vlastne na súd nič nedávate, spisy neodtajňujete, ale o tom hovoríte. A teraz využívate pôdu parlamentu, aby sme tu o tom debatovali, i keď viete, že máme pred sebou veľa vážnych zákonov a prerokúvanie rozpočtu. Navyše, je to ústavný zákon a mňa zaráža, že to nepodpísali právnici, ktorí pripravovali ústavu. Nepodpísal to poslanec Kresák, nepodpísal to poslanec Orosz, nepodpísal to pán poslanec Šimko. Jediný, ktorý to podpísal, je pán poslanec Hrušovský. To mám len takú ilustračnú poznámku na okraj.

Teraz zdôvodnenie protiústavnosti a nezvyklosti tohto návrhu, ktorý si dovolím uviesť, že je perlou legislatívnych návrhov, ktoré prišli od môjho pôsobenia a účasti v parlamente. Po prvé, Ústavný súd už vyriekol - a ja som požiadala aj naše oddelenie, len doteraz mi ešte nedali výpis z uznesenia, teda nálezu Ústavného súdu -, že individuálne rozhodnutia rušiť zákonom nie je možné. Ak by sa to náhodou dostalo do druhého čítania, z tohto miesta vám budem čítať nález Ústavného súdu, pretože individuálne rozhodnutia a ich rušenie majú svoj právny režim rušenia a nemožno to robiť zákonom. To platí na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku, Francúzsku, všade. Môže to urobiť súd alebo orgány štátnej správy.

Po ďalšie, použiť právnu silu ústavného zákona na rušenie konkrétneho rozhodnutia je úplne absurdné. Ústavné zákony svojou vysokou právnou silou skutočne vyžadujú veľký stupeň zovšeobecnenia.

Tretí argument, to je zároveň otázka: Máte, prosím vás, niekde v ústave zakotvenú kompetenciu, že môžete zákonom rušiť rozhodnutia prezidenta republiky? Amnestia je totiž rozhodnutie prezidenta republiky a ja som lúskala ústavu a dokonca ju poznám, pretože v roku 1992 som ju v bývalom parlamente predkladala a obhajovala vo výboroch, nikde také ustanovenie nie je. Článok 86, ktorý je špeciálne zameraný na kompetenciu parlamentu, takúto kompetenciu parlamentu nedáva. A navyše, dostávate sa do rozporu, že nemáte v ústave na to kompetenciu, a ďalej do rozporu s článkom 2 ods. 2, ktorý uvádza, že štátny orgán môže len to, čo mu ukladá, resp. umožňuje ústava. A vám to ústava neumožňuje a predsa parlament je štátny orgán. Tak hráme sa tu na niečo? Hráme - určite a na pekný teáter.

Po ďalšie, keby ste aj týmto ústavným zákonom, ako to nerobíte, takúto kompetenciu založili, veľmi výrazne by ste vstúpili do vzťahu Národnej rady, t. j. parlamentu a prezidenta. Boli by sme štát veľmi-veľmi čudne realizujúci trojdelenie štátnej moci.

A teraz trošku k meritu problému. Vážení, základný princíp právneho štátu a v histórii už veľakrát potvrdeného a vo všetkých učebniciach Trestného práva jednoznačne zakotveného princípu je princíp, že amnestiu nemožno zrušiť. Amnestiu možno nepripustiť - ale to by bolo treba dať do ústavy a pred chvíľou som sa vyjadrila, že ja osobne s budem súhlasiť tým, že nepripusťme amnestiu -, ale nemožno ju rušiť.

Neviem, či vám niečo hovorí otázka, kto sú to Píšťalkári? Píšťalkári to je americká inštitúcia, ktorá sleduje prechmaty a prešľapy vlád a vládnych činiteľov. Táto inštitúcia sídli vo Washingtone a má skratku GAP. Táto inštitúcia má riaditeľa právnika a ten právnik sa volá Tom Devine. Je to veľmi uznávaný americký právnik, ktorý v novembri minulého roku navštívil Slovensko. Mala som možnosť sa s ním stretnúť a tento bol úplne ohúrený skutočnosťou, že prezident Slovenskej republiky nemajúc v ústave na to oprávnenie zrušil amnestiu svojho predchodcu. Že si nevymýšľam, citujem, tento jeho postoj bol publikovaný aj v tlači a doslova uviedol: "Amnestia je svätá. Žiadna moc nemá možnosť zrušiť amnestiu." Kto neverí, môžem mu xerox príslušného jeho vyjadrenia v tlači, ktorý urobil, dať k dispozícii.

Ďalej, možno ste si nepovšimli: Pred niekoľkými dňami prebehla informácia o stretnutí predsedov najvyšších súdov, myslím si, vo Varšave. A tam sa vraj hovorilo o návrhu na stiahnutie nášho predsedu Najvyššieho súdu bez splnenia podmienok, ktoré sú zakotvené v ústave. A jeden z účastníkov - teda tam boli len predsedovia najvyšších súdov viacerých európskych krajín - sa pýtal: "To Slovensko, aha, to je tá krajina, kde zrušili aj amnestiu?" Nechcem komentovať, ako sa zatvárili. Takže, vážení, robíte výborný chýr Slovenskej republike ako právnemu štátu.

Ďalej z právneho hľadiska veľmi stručne pripomeniem to, čo už povedal pán poslanec Kandráč, ktorý jednoznačne rozviedol problematiku trestného práva a uviedol, že Trestný poriadok v § 11 jednoznačne uvádza, že uložením amnestie sa vlastne ruší trestnosť. Teda nie že sa nepostihuje, ale úplne sa trestnosť ruší.

Vážení, dovoľte, aby som sa na záver vyjadrila k samotnému vystúpeniu pána poslanca Palka, ktorý vlastne uvádzal tento návrh. Povedal, že je neústavný, že amnestiu možno zrušiť. Nie je právnik, zrejme nečítal ani učebnice a komentár k ústave, kde sa jednoznačne hovorí, že amnestiu nemožno zrušiť, ale vyriekol toto: "Aj Ústavný súd mal dva názory na túto otázku."

Pán poslanec, nie je to pravda a už sme vám to hovorili, Ústavný súd, dva senáty rokovali. Senát predsedu Drgonca nerozhodoval vo veci, pretože konanie na Ústavnom súde je dvojstupňové, prvý stupeň - každý návrh pozrie Ústavný súd a rozhodne, či ho prijme alebo neprijme. Druhý stupeň rozhoduje vo veci a to je nález. V prvom stupni sa žiadne rozhodnutie nevydáva a prijíma sa len procesné uznesenie, v ktorom sa povie, či Ústavný súd príslušný návrh prijal, alebo neprijal. Senát Drgonca vydal len uznesenie, neprijal návrh, čiže on sa vôbec meritom veci nezaoberal. Drgoncov senát, keďže zrejme návrh bol kvalifikovanejšie spracovaný, mal všetky náležitosti jasne vyargumentované. Šafárikov senát návrh prijal a rozhodol vo veci, čiže pravda je takáto: Existuje len jeden nález Ústavného súdu, ktorý jasne povedal, že premiér nemohol zrušiť amnestiu udelenú od bývalého premiéra vo funkcii prezidenta.

Taká je realita, taká je pravda. Čiže, pán poslanec Palko, vy zavádzate úmyselne, pretože to viete. A keď tu toľko hovoríme o morálke, dovolím si položiť osobnú otázku. Pán poslanec Palko, je to morálne, že vedome zavádzate? Ja si myslím, že to nie je morálne. A vedome dávate informácie so zámerom niekoho poškodiť. Nespĺňate § 158, zneužitie funkcie verejného činiteľa? Ja sa to pýtam a možno niektorí začnú aj o tom uvažovať.

(Reakcia poslanca z pléna.)

No nebudem vám to vysvetľovať. Usmievate sa, pretože my sme raz boli v relácii spolu na VTV a tam ste citovali zo Šafárikovho odôvodnenia rozhodnutia, kde ste povedali: "Aha, tu je napísané na 19. strane," ešte si to pamätám, nemám sklerózu, "že vlastne amnestia je protiústavná." A ja som vám povedala: Pán poslanec Palko, je to tam napísané, pretože odôvodnenie má tri časti, prvú časť, ktorá uvádza, čo vraví navrhovateľ, druhú časť, čo hovorí odporca, to znamená, pán premiér Dzurinda, a tretiu časť, čo je názor Ústavného súdu. Nechceli ste to pochopiť. Dlho sme o tom diskutovali, takže ak budete mať záujem, podujmem sa vám vysvetliť rozdiel medzi uznesením Ústavného súdu a nálezom Ústavného súdu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som spravila resumé. Predložený legislatívny návrh je nielen v rozpore s ústavou, ale je v rozpore aj s nálezom Ústavného súdu, a teda nemá čo hľadať druhýkrát na rokovaní parlamentu. Je to politická otázka, je to otázka, v ktorej si vlastne riešite len politické záujmy, preto ja osobne nemôžem tento návrh podporiť ani do druhého čítania.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)