Středa 18. října 2000

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán spoločný spravodajca žiada sa vám vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

Poslanec A. Rakús:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážení kolegovia, kolegyne,

dovoľte mi len pár asociácií k diskusii. Mne sa zdá, že sa diskusia troška akoby pohybovala v začarovanom kruhu. Na jednej strane sa takmer všetci zhodujú v názore, že zdravotníctvo potrebuje viac peňazí, a na druhej strane, keď sa poukáže na to, že treba čosi obetovať alebo odkiaľsi zobrať peniaze, odkiaľsi ich získať, tak sa proti tomu namieta.

Áno, je pravda, že toto opatrenie zvýši zaťaženie občanov. Zvýši v miere, o ktorej sa diskutovalo, ale možno ani nie je dôležité, v akej miere zvýši, ako je dôležitý fakt, že sa zvýši. Ale postavme si otázku. Ide to nejako inak? Dá sa dosiahnuť, aby bolo primeranejšie financované zdravotníctvo bez toho, aby práve občania, z ktorých časť zdravotnú starostlivosť potrebuje, aby tí občania a tí, ktorí s nimi solidarizujú, aby viac prispeli na zdravotníctvo? Je tu možno iná alternatíva, nech to urobí štát. Ale kto je štát? Veď štát nie je nejaký abstraktný vlastník majetku, štát sa živí, aby som to povedal troška až prehnane, na vyciciavaní občanov, z tohto získava peniaze, a potom ich prerozdeľuje. Čiže ak to bude dávať štát, zasa to pôjde len na úkor zvýšeného zaťažovania občanov, ak to bude robiť štát. Takže v konečnom dôsledku, či chceme, alebo nechceme, zvýšené zaťaženie občana, ak chceme dostať viac peňazí do zdravotníctva, je nevyhnutné.

Pán profesor Drobný hovoril, že by bolo potrebných 69 mld. na to, aby zdravotníctvo fungovalo na takých požiadavkách, aké by si vyžadovali dnešné časy. Odkiaľ ich získať?

Potom odzneli také, povedal by som, vyslovene neodborné podnety, ako pán poslanec Húska povedal - nech mi prepáči, lebo inak si ho veľmi vážim -, čo si to tie firmy dovoľujú, že ponúkajú stále nové a drahšie lieky. Aspoň tak to vyznelo. Prosím, to je vývoj medicíny. Nové lieky, ktoré prichádzajú, sú drahšie, to je pravda, ale sú aj lepšie a môžeme zostať na tej predchádzajúcej úrovni, môžeme liečiť na úrovni spred 20 - 30 rokov a lacnejšie, ale budeme liečiť horšie. Ak to nechceme, potom musíme rátať s tým, že aj do liekov bude potrebné dať viac finančných prostriedkov. Uvedomme si, že dnešná medicína, dnešné štádium vývoja medicíny je založené predovšetkým na chemickej intervencii. Sú, samozrejme, chirurgické disciplíny, kde je to menej podstatné, ale základný prostriedok, ktorým sa dnes lieči, je chemická intervencia pomocou liekov.

A pokrok, ktorý sprevádza vývoj nových liekov, čosi stojí a to sa musí potom odraziť aj v tom, že ak chceme držať krok so svetom, tak budeme musieť aj na lieky viac dávať. Samozrejme, treba dohliadnuť na to, aby sa niekto zbytočne nepriživoval na tom, že sa novšie a drahšie lieky distribuujú. Iste, sú tam nejaké straty, ale myslieť si, že sa dá na tom ušetriť bez toho, aby sa neovplyvnila kvalita a úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti aspoň v takom zmysle, že nebudeme držať krok so svetom, je podľa mňa utópia a ilúzia. Čiže akosi znižovať to bez toho, aby sa to udialo len na úkor toho, kto sa eventuálne na tom priživuje neoprávnene, nie je ani reálne, ani korektné a ani želateľné.

Takže toľko by som chcel na okrej diskusie povedať. Na jednej strane je pravda a buďme úprimní k občanom a povedzme, že ak chceme zachovať a prípadne aj zvýšiť úroveň zdravotnej starostlivosti, budú musieť znášať aj oni vyššie zaťaženie. Tváriť sa, že sa to dá vyriešiť nejako inak, bez nejakého vyššieho zaťaženia občanov, či už to bude pomocou odvodov do poistného alebo to bude cez štátny rozpočet, je podľa mňa dosť pokrytecké, a preto, ak by sa niekto takto chcel prezentovať, nezdá sa mi to celkom korektné.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, ráno sme odhlasovali, že o týchto návrhoch zákonov budeme hlasovať až na budúci týždeň, takže v tejto chvíli vám ďakujem, aj vám, pán minister, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý ste dostali ako tlač 743.

Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil pán minister zdravotníctva Roman Kováč.

Pán minister, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

predložený návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré súvisia s úlohou číslo 67 harmonogramu úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 52 z 20. januára 1999, pripraviť právnu úpravu zabezpečujúcu požiadavky uplatňované v Európskej únii na radiačnú ochranu, a uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 1063 z 1. decembra toho istého roku, ktorým bol termín účinnosti uvedenej právnej úpravy stanovený na 1. januára 2001.

Navrhované zmeny sú základným predpokladom na dôsledné uplatňovanie základných princípov radiačnej ochrany, t. j. odôvodnenosti, optimalizácie a limitovania ionizujúceho žiarenia. Uvedené základné princípy boli zakotvené už novelou Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z., avšak ich dôsledná realizácia si vyžaduje spresnenie jednotlivých ustanovení upravujúcich činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Súčasťou navrhovanej právnej úpravy je problematika, ktorú súčasná právna úprava nerieši, a to najmä:

1. Úprava postupu pri vyšetrovacích a liečebných výkonoch pomocou zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré má zabezpečiť najvyššiu možnú mieru radiačnej ochrany aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale s prihliadnutím na zachovanie dostatočných diagnostických informácií a terapeutického účinku.

2. Úprava požiadaviek na radiačnú ochranu v súvislosti s výskytom prírodnej rádioaktivity, a to tak vo vzťahu k obyvateľstvu, ako aj vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim prácu v prostredí s výskytom prírodnej rádioaktivity.

3. Problematika evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia a dávok ionizujúceho žiarenia.

4. Postup pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy.

Zásadnou zmenou oproti súčasnej právnej úprave je aj skutočnosť, že návrh zákona rozlišuje činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, na ktoré nadväzujú aj povinnosti jednotlivých držiteľov povolení, a určuje podľa závažnosti možného ohrozenia zdravia ľudí kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do jednotlivých tried.

Podľa uvedených kritérií návrh zákona vyžaduje povolenie príslušného orgánu na ochranu zdravia, t. j. ministerstva zdravotníctva alebo krajského štátneho hygienika s výnimkou menej závažných zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré podliehajú oznámeniu. Navrhovaná právna úprava predstavuje komplexnú úpravu problematiky radiačnej ochrany v súlade s legislatívou Európskej únie. Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 13. 9. 2000.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi.

Teraz prosím pána poslanca Šagáta, ktorého určil gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.

Poslanec T. Šagát:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej rpeubliky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 743), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predpokladám, že pripravené zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 800 z 2. októbra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam pánov poslancov, či sa niekto k prerokúvanému bodu hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Pán poslanec Drobný, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážený pán spravodajca,

veľmi krátko. Pán minister, počúvaj ma! Na strane 20 je § 23. Pýtam sa: To je komisia o preskúšaní spôsobilosti, odbornej spôsobilosti o vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti? Sú to body, podľa ktorých sa stanovuje, čo robí, vykonáva, nakoniec dáva na 5 rokov platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre ľudí, ktorí zrejme pracujú so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Ale to isté pracovisko bude akreditované. A to isté pracovisko dostane od akreditačnej komisie takisto výpis a dajaký záver, ktorý bude hodnotiť jeho kvalitu a povie, že je spôsobilé vykonávať isté úkony. Do akej miery sa budú tieto dva dokumenty kryť a ktorý bude mať akú validitu? Nebudú sa krížiť? Akreditačné rozhodnutie je platné štyri roky. Toto rozhodnutie je platné päť rokov. Teraz čo z toho vyplýva legislatívne, legálne a tak ďalej, pretože bude istý zmätok?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Drobného. Áno.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Azda len malá odpoveď. Samozrejme, proces akreditácie sa musí dostať do súladu so zákonmi, ktoré sú platné. To znamená, ak v tomto zákone schválime obdobie päť rokov, akreditácia ako proces, ktorý bude nasledovať a ktorý bude mať legislatívnu úpravu, tiež musí byť v súlade s platnými normami, ktoré platia v celom slovenskom zdravotníctve vrátane tejto normy. To znamená, nie túto normu budeme dávať do súladu s akreditáciou, ale akreditáciu s touto normou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

Poslanec T. Šagát:

Ďakujem za slovo.

Myslím si, že otázka je položená správne pánom poslancom, pánom profesorom, ale treba povedať, že akreditačný proces pre pracovisko bude obsahovať položku vydokladovania odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí tam pracujú, a tí ju musia získať. Predsa Akreditačná komisia nebude jednotlivých členov hodnotiť, ale bude to musieť dokladať pracovisko. Takže je to absolútne v poriadku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie polankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto návrhov zákonov.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

ktorý ste dostali ako tlač 745.

Teraz prosím pána poslanca Palka, navrhovateľa uvedeného návrhu zákona, aby sa dostavil do rokovacej sály a návrh zákona uviedol.

Prosím pána JUDr. Knappa, aby zabezpečil účasť pána poslanca, ktorý je vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

Poslanec V. Palko:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov, ktorý sme tu už dnes spomínali, stanovuje v § 64 ods. 1: "Dĺžka základného času služby v týždni sa stanovuje na 40 hodín." Zákon ďalej stanovuje, že policajti slúžia buď s rovnomerným rozvrhnutím času služby v týždni, teda od pondelka do piatku osem hodín denne, alebo s nerovnomerným rozvrhnutím základného času v týždni, teda na zmeny. Tým druhým pripadá služba občas na soboty, nedele a štátne sviatky. Policajtom s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby sa internými predpismi ministerstva vnútra stanovuje koeficient, koľko hodín v priemere denne musia slúžiť.

Koeficient sa počíta spôsobom, ktorý je zdanlivo logický. Ak dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín a týždeň má sedem dní, tak koeficient sa stanovuje ako podiel 40 : 7 = 5,7. Teda policajt s nerovnomerným rozvrhnutím služby musí denne v priemere odslúžiť 5,7 hodín. Metodika, ktorou sa tento koeficient stanovuje, je však chybná v tom zmysle, že diskriminuje všetkých policajtov s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby. Existujú totiž štátne sviatky a iné dni pracovného pokoja. Ak takéto dni nepripadnú na sobotu alebo nedeľu, tak policajt s rovnomerným rozvrhnutím základného času služby takýto deň neslúži.

Ak však policajtovi s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby vyplýva povinnosť odslúžiť za takýto deň v priemere osem hodín, výsledkom je taký stav, že policajt s nerovnomerným rozvrhnutím musí ročne odslúžiť niekedy o 100 hodín viac ako policajt s rovnomerným rozvrhnutím času služby. Rozdiel v danom roku závisí od počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja nepripadajúcich na sobotu alebo nedeľu. Za rok 2000 ten rozdiel bude 102 hodín. Toto je jasná nespravodlivosť, ktorá vzbudzuje v radoch policajtov dlhodobú nespokojnosť.

Novela, ktorú predkladám, navrhuje, aby bol priamo v zákone stanovený koeficient určujúci povinný počet hodín, ktorý musí v priemere denne odslúžiť policajt s nerovnomerným rozvrhnutím zákonného času služby. Koeficient sa stanovuje ako súčin osem hodín krát počet všetkých pracovných dní v roku delený počtom všetkých dní v roku. Podstatné je, že takáto metodika výpočtu koeficienta zaručuje, že policajti s rovnomerným i nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby budú povinní slúžiť ročne rovnaký počet hodín, čím sa nastolí spravodlivosť.

Vyčíslenie dosahu na štátny rozpočet závisí od spôsobu, akým sa vykryjú hodiny, ktoré ostanú nepokryté a ktoré treba odslúžiť, a v danom roku závisí i od počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktoré nepripadajú na soboty a nedele. V prípade, že nepokryté hodiny sa vykryjú formou služby na základnú časť služby, náklady možno odhadnúť a to je skutočná horná hranica, viac to byť nemôže, skôr menej ako 50 mil. Sk.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už viackrát som povedal, Policajný zbor môže vtedy zodpovedne vystupovať v oblasti zabezpečovania bezpečnosti občanov, ak sa nebude musieť zaoberať vlastnými vnútornými problémami. Preto vás prosím, aby ste podporili moju novelu zákona o štátnej službe policajtov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Palkovi za uvedenie návrhu zákona.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Szabó, aby informovala z poverenia gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu o stanovisku výboru o prerokúvaní tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa O. Szabó:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 390/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 745).

Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vás na úvod chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. septembra 2000.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že poslanec Vladimír Palko vo svojej dôvodovej správe uviedol dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu uvedeného materiálu, a preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že ho Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o tomto návrhu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Na svetelnej tabuli sú dvaja páni poslanci - Fico a Gajdoš. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Pán poslanec Fico vystúpi ako prvý.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy,

vážení páni,

je dobré, že sa tohto problému zmocnil poslanec vládnej koalície, pretože pravdepodobne návrh, ktorý by prišiel z opozície alebo z iných radov, by bol ťažko akceptovateľný. Je dobré, že pán poslanec Palko spracoval tému, na ktorú už dlhšie upozorňujú príslušníci Policajného zboru. Budem naozaj veľmi stručný a poviem iba toľko, aby sme nezabúdali na to, že zákon o štátnej službe sa nedotýka len policajtov. Dotýka sa okrem iného aj príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, to je, keďže nemôžeme presné číslo povedať alebo je utajené, je to niekoľko tisíc, ak to takto môžem povedať, príslušníkov zboru, ktorí pracujú v rovnakom režime ako policajti, pretože ide najmä o výkon väzby a o výkon trestu odňatia slobody, kde neexistujú sviatky alebo nejaké iné dni pracovného pokoja, kedy by títo ľudia neboli v zamestnaní.

Rovnako sa tento zákon dotýka aj príslušníkov Železničnej polície, ktorých je tiež pomerne veľa. A tí majú takisto veľakrát taký režim pracovného času, ktorý si vyžaduje úpravu, o ktorej teraz hovorí pán poslanec Palko. Veľmi by som privítal, keby sme do kategórie policajtov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície po čase zaradili aj požiarnikov, teda ľudí, ktorí budú v novom zbore záchrannom a hasičskom, ak sa nám ho podarí v krátkom čase zriadiť, pretože niet zásadných rozdielov medzi týmito zbormi. A myslím si, že aj títo ľudia by mali požívať primerané výhody z takýchto právnych úprav.

Takže chcem iba konštatovať, že je to úkon, ktorý pán Palko urobil v primeranom čase. Z mojej strany má podporu a dúfam, že celá Národná rada pochopí potrebu upraviť tieto veci, lebo naozaj je tu obrovské množstvo ľudí, ktorí vykonávajú v porovnaní s inými veľké množstvo hodín nadpráce.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Do rozpravy sa hlási pán minister. Prepáčte mi, pán poslanec, nevidel som ho, hlásil sa už pred vystúpením pána poslanca Fica. Ešte predtým sa hlási na svetelnej tabuli pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Húska, ktorí chcú vystúpiť s faktickými poznámkami, pretože tí dvaja páni poslanci sú prihlásení do rozpravy.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Veľmi krátko. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Ficovi, že upozornil na smutnú skutočnosť v tomto parlamente, že akýkoľvek legislatívny návrh i rozumný i dobrý, pokiaľ vyjde z radov opozície, nemá šancu dostať podporu vládnej koalície, resp. jej poslancov, ktorí hlasujú podľa rozhodnutia koaličnej rady.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Podporujem návrh pána poslanca Fica. Myslím si, že návrh treba rozšíriť na všetky zložky, ktoré majú podobne nebezpečnú a rizikovú činnosť, ako majú policajti. Rátajme so skutočnosťou, že moderný svet je stále neistejší a podiel záporných síl jednoducho v spoločnosti veľmi rastie. Bude treba s touto podporou rizikových činností rátať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán minister Pittner, nech sa páči.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

zrejme mám dnes nešťastný deň, lebo opäť budem vystupovať ako advokát. Ide o to, že ministerstvo vnútra, Legislatívna rada vlády a vláda s predloženým návrhom pána poslanca zásadne nesúhlasia. Dôvodom je, že predmetným návrhom dochádza súčasne k porušeniu ustanovenia § 64 ods. 1 zákona, ktorým sa stanovuje dĺžka základného času služby v týždni v rozsahu 40 hodín. Táto dĺžka týždenného času služby sa vzťahuje na všetkých policajtov rovnako, bez ohľadu na charakter rozvrhnutia ich času služby.

Na zabezpečenie dodržiavania priemerného týždenného času služby (§ 65 ods. 4 zákona) v rozsahu 40 hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci u policajtov, ktorí majú službu rozvrhnutú na 7 dní v týždni nepretržite a nerovnomerne, je v Policajnom zbore používaný koeficient. Koeficient je predovšetkým matematická pomôcka, ktorý plánuje služby. Účelom koeficientu je zabezpečiť dôsledné dodržiavanie zákonom ustanoveného základného času služby v týždni.

Pri výpočte fondu času služby policajtov s nerovnomerne rozvrhnutým základným časom služby v týždni na príslušný kalendárny mesiac sa koeficientom násobia všetky kalendárne dni, vrátane sviatkov, pretože pre týchto sú všetky kalendárne dni obvyklými dňami služby.

V súvislosti so sviatkami sa uplatňujú dva základné prístupy, ktorých účelom je po prvé, aby policajt neutrpel z dôvodu sviatku stratu na služobnom príjme, a po druhé, aby bol policajt za službu vo sviatok primerane zvýhodnený.

Prísľub v bode 1 sa uplatňuje vo vzťahu k policajtom, ktorých základný čas služby v týždni je rozvrhnutý na päť dní: pondelok až piatok. Policajtovi zaradenému v takomto režime patrí služobný príjem aj za deň sviatku, ktorý pripadol na obvyklý deň jeho služby, t. j. pondelok až piatok, a policajt v dôsledku sviatku nemohol vykonávať službu. To znamená, že mesačný fond času služby sa mu o tento deň nekráti. Naopak, deň sviatku, za ktorý mu patril služobný príjem, i keď nevykonával službu, sa kladie na úroveň odpracovanej zmeny v súlade s vnútorným platovým predpisom pre odmeňovanie príslušníkov Policajného zboru.

Služobný príjem za sviatok však patrí iba policajtovi, ktorému by inak služobný príjem ušiel z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a nemohol z titulu, že je sviatok, pracovať. Služobný príjem preto nepatrí za sviatky, ktoré pripadli na dni nepretržitého odpočinku v týždni ako sobota, nedeľa, keď policajt nemal vykonávať službu a ani ju nevykonával. Uvedená zásada započítavania sviatkov vychádza zo skutočnosti, že platový systém policajtov je konštruovaný na princípe mesačných platov. To znamená, že mesačná výmera služobného príjmu nie je ovplyvnená počtom kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch, ani počtom sviatkov pripadajúcich na jednotlivé mesiace.

Podľa § 68 ods. 1 zákona 73, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu aj vo sviatok. Ide teda o policajta, ktorého obvyklými dňami služby v kalendárnom mesiaci sú aj sviatky. V súlade s prístupom uvedeným v bode 2 policajtovi, ktorý mal vo sviatok vykonávať službu a túto aj vykonával, patrí okrem služobného príjmu aj príplatok za štátnu službu vo sviatok (§ 101 zákona 73) ako kompenzácia za to, že skutočne vykonával službu vo sviatok. Ak policajtovi podľa harmonogramu pracovných zmien nepripadne na sviatok pracovná zmena, teda nemal vykonávať službu a ani ju nevykonával, nepatrí mu žiadne zvýhodnenie, pretože službu nevykonával a ani mu služobný príjem neušiel v dôsledku sviatku.

Na všetkých policajtov rovnako sa vzťahuje zákonná povinnosť vykonávať štátnu službu v rozsahu 40 hodín týždenne. Rozdiel medzi oboma skupinami policajtov v rovnomernom a nerovnomernom režime je len v tom, že pokiaľ v rovnomernom režime policajt nemusí fyzicky odpracovať sviatky, ktoré pripadajú na obvyklý deň jeho služby, tak v nerovnomernom režime musí policajt vykonávať službu 40 hodín v týždni bez ohľadu na to, o aký deň ide, teda i vo sviatok, za čo mu patrí kompenzácia.

Rovnaké princípy započítavania sviatku do fondu pracovného času a odmeňovania práce vo sviatok sa v súčasnosti uplatňujú aj vo vzťahu k zamestnancom v pracovnom pomere. Samotné používanie koeficientu zákon 73 neupravuje. Tento je odvodený zo zákonnej povinnosti policajtov odpracovať týždenný čas služby v rozsahu 40 hodín, vrátane prestávok na jedlo a oddych. Zabezpečenie dodržiavania uvedeného týždenného času služby je súčasne jediným dôvodom, pre ktorý bol koeficient pre policajtov zavedený.

Ako vyplýva z návrhu pána poslanca Palka, ako i z dôvodovej správy, je tento v priamom rozpore s právnou aplikáciou dotknutých ustanovení zákona a jeho schválením by došlo ku kontradikcii § 65 ods. 4 a § 64 ods. 1. Navyše, pojem "pracovné dni" uvedený v článku I bod 1 návrhu zákon nepoužíva. Je preto nejasný a len z dôvodovej správy vyplýva, že ide o obvyklé dni služby policajtov s rovnomerne rozvrhnutým režimom služby bez sviatkov, ktoré na tieto dni pripadajú. Podľa návrhu by sa mal počet pracovných dní v kalendárnom roku bez platených sviatkov vynásobiť 8 hodinami a vydeliť počtom všetkých dní v roku. Na rok 2000 by podľa toho platil takýto výpočet: 248 x 8 = 1984 : 366 = 5,42 hodiny.

V dôsledku uvedeného postupu by policajti v každom týždni vykonávali službu o 2,06 hodiny menej, ako je zákonom stanovená dĺžka základného času v týždni, teda 5,42 x 7, čo je 37,94 hodiny. Podľa návrhu by tento rozdiel mal byť považovaný za nadčas, k čomu sú aj v dôvodovej správe vyjadrené náklady odhadom cca 50 mil.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána ministra chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán minister, veľmi pozorne som si vypočul váš príspevok, ktorý vám napísala ministerka financií. (Smiech.) Ale predsa by ma skôr zaujímalo to, čo ste už síce dementovali, ale stále mi to nejako vŕta v hlave, či nová hovorkyňa HZDS Pittnerová je vaša rodinná príslušníčka, alebo nie, Ak by to tak bolo, totiž vidím v tom také malé svetielko nádeje, že národné a kresťanské sily sa predsa dávajú dokopy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V poradí ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

pán minister Pittner skutočne nemá dnes šťastný deň. Pán minister, mali by ste sa trošku viac šetriť pri vašom veku a nenechať sa vmanipulovať do predkladania návrhov noviel takýchto zákonov, ktoré sú vyložene proti bezpečnostným zložkám v štáte. Mám stále na pamäti vaše varovania, že ak políciu nezaplatí štát, tak ju zaplatí niekto iný. Tak je tu namieste otázka, či nevytvárate priestor na to, aby políciu v tomto štáte platil skutočne niekto iný, aby si ju uplácal. A ak si ju upláca, tak, samozrejme, aj o nej rozhoduje, rozhoduje o jej činnosti, o jej zameraní a ochraňuje si svoje zištné záujmy.

Dnes ste boli proti zvýšeniu alebo proti štrnástemu platu pre policajtov. Hovoríte o budúcoročnej 3-percentnej valorizácii platov pre príslušníkov Policajného zboru. Aká bude inflácia, pán minister? Bude to nejaký príjem, prínos, ocenenie pre príslušníkov Policajného zboru? Pochybujem. Silne pochybujem. Takže permanentná reštrikcia asi ťažko pomôže riešiť zložitú bezpečnostnú situáciu v tomto štáte. Preto vítam návrh pána poslanca Palka, návrh novely zákona číslo 73 a v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko chcem vysloviť podporu na prijatie tohto návrhu.

Ale zároveň chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že tento návrh prichádza až teraz, že nebol akceptovaný na začiatku roku 1999 jednoduchší a bezproblémovejší návrh novely jedného paragrafu pána poslanca, bývalého ministra vnútra, pána Krajčiho, ktorým by sa odstránila diskriminácia určitých zložiek v rámci Policajného zboru. Dva roky vám trvalo, aby ste tento návrh konečne predložili a uznali oprávnenosť požiadaviek policajtov, prevažne tých, ktorí dennodenne vystavujú nebezpečenstvu svoje životy, ktorí v teréne tvrdo obhajujú zákon. Chcem vám položiť aj otázku, aká bude satisfakcia pre tých policajtov, príslušníkov Policajného zboru, ktorých sa takáto diskriminačná dikcia príslušného paragrafu dotkla.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

Nech sa páči, pán poslanec Palko.

Poslanec V. Palko:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

som mimoriadne poctený podporou klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko k môjmu návrhu. Keby vám táto priazeň ešte vydržala, ešte hodinku, o hodinu budem predkladať návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. (Ruch v sále.) Ale už podpora tomuto zákonu je viac, než som si dovolil očakávať, takže vám vyslovujem vďaku.

Pán poslanec Húska sa prihovoril za to, aby to, čo navrhujem, platilo aj pre iné ozbrojené zložky, nielen pre Policajný zbor, ale aj pre príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a tak ďalej. Chcem vás ubezpečiť, že to, čo navrhujem, platí aj pre nich, len to nevyplynulo z toho, čo som povedal pri uvádzaní zákona, teda navrhujem to aj pre nich, pretože platí jednotný zákon o štátnej službe, teda pre všetky ozbrojené zložky.

Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k vystúpeniu pána ministra vnútra. S väčšinou faktov, ktoré pán minister vnútra vyslovil, sa stotožňujem a súhlasím s nimi, ale boli iba popisom súčasného stavu. A súčasný stav je jednoducho nespravodlivý, pretože jednej skupine policajtov ukladá odrobiť oveľa väčší počet hodín v roku ako inej skupine policajtov, a to za rovnaký plat. Prosím, tých 100, 102 hodín, ktoré musia odpracovať v roku 2000 policajti s nerovnomerným rozvrhnutím času služby v týždni, to je pre normálneho človeka, ako keby sme mu zrušili dva týždne dovolenky. Takto k tomu treba pristupovať. To je nepopierateľný fakt. A preto to vzbudzuje odpor a snahu o nápravu. Nevystúpil by som s tým, keby sa na mňa opakovane neobracali príslušníci Policajného zboru.

Vaša výhrada, pán minister, spočívala najmä v tvrdení, ktoré potrebujeme vysvetliť, lebo ste tvrdili - a to je aj názor Legislatívnej rady vlády, aj ministerstva vnútra, vašich legislatívcov -, že tým, čo navrhujem, dôjde k rozporu medzi § 65, kde navrhujem tú zmenu, a § 64 ods. 1, ktorý hovorí, že základný čas služby v týždni je 40 hodín. Ale domnievam sa, že toto tvrdenie neobstojí z jednoduchého hľadiska, veď ani policajti, ktorí majú rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, neodpracujú každý týždeň v roku 40 hodín. Keď policajt, ktorý pracuje od pondelka do piatka 8 hodín denne, tak napríklad keď je Veľkonočný pondelok, do práce nejde a v tom týždni potom už neodpracuje 40 hodín. A tak je to vlastne v každom týždni, kde sa vyskytne nejaký štátny sviatok alebo deň pracovného voľna, ktorý nepripadne na sobotu alebo nedeľu.

To znamená, že ak u týchto príslušníkov nie je rozpor s ustanovením § 74 ods. 1, potom takisto nemôže byť rozpor s § 64 ods. 1, ak ide o príslušníkov, ktorí majú nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni. Jednoducho obidve skupiny odpracujú, ak bude prijatý môj návrh, do roka povinne rovnaký počet hodín. A preto ak u jednej skupiny nie je rozpor s ustanovením, tak ani u druhej nemôže byť. To je logika.

Preto si myslím, neobstojí ani tvrdenie, že oni to majú zaplatené príplatkami. To je vlastne tak, že oni dostanú príplatok, ale samotný plat ako keby nedostávali. A v tom je rozpor, proti ktorému sa ohradzujú. Použitie termínu "pracovné dni" dá sa odstrániť v druhom čítaní. To je legislatívnotechnická úprava.

Preto by som si dovolil opakovane vás požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tejto novely zákona.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP