Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán navrhovateľ.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prosím pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, no nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili, budeme po dlhom čase hlasovať o prerokovanom návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Palko a ktorý sa týka návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie, a pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla prvý návrh na uznesenie k prerokúvanému návrhu zákona.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Szabó:
Vážené dámy,
vážení páni,
z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Prosím o druhý návrh.
Poslankyňa O. Szabó:
V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. A zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 22. novembra 2000 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa, ktorá odporúča prideliť návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánu poslancovi Palkovi, pani poslankyni Szabó za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Ďalším, v poradí trinástym bodom programu 41. schôdze je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 753.
Teraz prosím pána podpredsedu Národnej rady, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá predkladá návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vyjadril dôvody, ktoré nás viedli k tomuto kroku.
Náš návrh reaguje na aktuálne problémy praxe a nežiaduce situácie, ktoré sa prejavujú v niektorých obciach. Narastá počet prípadov odvolávania starostov obcí, ktorí sú však v nových voľbách do funkcie opäť zvolení. Len v prvom polroku 2000 ich bolo vyhlásených 61. V prevažnej väčšine prípadov nebolo uznesenie obecného zastupiteľstva o voľbe nového starostu prijímané na základe petície obyvateľov obce. Tento vývoj destabilizuje život obcí a v prípadoch opätovného zvolenia tohto istého starostu je to len plytvanie finančnými prostriedkami. Dôsledkom navrhovanej zmeny v právnej úprave odvolávanie starostu obce je niekoľko základných vecí.
Po prvé je to potreba novej úpravy hlasovania obyvateľov obce, kde sa navrhuje nový dôvod obligatórneho miestneho referenda, ktorý reaguje na novú právnu úpravu odvolanie starostu obce v § 13 ods. 4. Ďalej petíciu preskúmava z hľadiska jej náležitostí podľa zákona číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve obecné zastupiteľstvo, zároveň sa ustanovuje primeraná lehota, v ktorej sa musí miestne referendum, teda aj miestne referendum o odvolaní starostu uskutočniť. Právny režim hlasovania obyvateľov obce sa dopĺňa o povinnosť obecného zastupiteľstva vyhlásiť výsledok tohto hlasovania do 3 dní po zistení výsledku hlasovania.
Ďalší dôležitý bod, ktorý táto úprava sleduje, je zvolanie obecného zastupiteľstva pri odvolávaní starostu. Ustanovenie reaguje na poznatky z praxe, keď v dôsledku straty mandátu starostu obce pred uplynutím jeho funkčného obdobia nemožno zvoliť zástupcu starostu, pretože nie je subjekt oprávnený k takému návrhu. V týchto prípadoch sa navrhuje umožniť obecnému zastupiteľstvu zvoliť zástupcu starostu aj bez návrhu starostu v záujme zabezpečenia plynulého chodu obce.
Upravuje sa takisto problematika zvolania obecného zastupiteľstva v prípade, že sú podmienky na odvolanie starostu a komplexne sa rieši zastupovanie starostu po zániku jeho mandátu pred uplynutím celého funkčného obdobia.
Tretí najdôležitejší alebo jeden z troch dôležitých bodov je zánik mandátu starostu obce. Novým spôsobom tento návrh upravuje problematiku odvolania starostu. Ak sú splnené zákonné podmienky, musí obecné zastupiteľstvo o odvolaní starostu vyhlásiť hlasovanie občanov obyvateľov obce, teda miestne referendum. Nebude môcť zbaviť starostu funkcie len na základe vlastného rozhodnutia, čo umožňuje teraz platný právny stav.
Cieľom predloženého návrhu zákona je novým spôsobom upraviť vzťah starostu obce alebo primátora mesta a obecného, resp. mestského zastupiteľstva. Navrhovaná právna úprava obmedzí neodôvodnené zásahy do právneho postavenia starostu obce zo strany obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo a funkcia starostu obce sú totiž dva nezávislé orgány územnej samosprávy kreované priamo obyvateľmi obce. Návrh zákona tým, že zamedzí neodôvodneným odvolávaniam starostov obcí, teda novým voľbám, bude znamenať aj úsporu výdavkov štátneho rozpočtu.
Podstatou celej našej navrhovanej zákonnej normy je sprísniť podmienky na zbavenie funkcie starostu obce tak, že je možné ho odvolávať z funkcie výlučne len na základe platného hlasovania obyvateľov obce, teda na základe miestneho referenda. Starosta obce je volený priamo obyvateľmi, a preto považujeme za správne, aby to boli práve obyvatelia obce, ktorí rozhodnú aj o jeho odvolaní.
Na záver konštatujem, že návrh zákona bude znamenať úsporu výdavkov štátneho rozpočtu. Nebude mať vplyv na pracovné sily. Je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi a je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu a o podporu schválenia do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi za uvedenie návrhu. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím povereného člena, resp. predsedu výboru pre verejnú správu, aby informoval Národnú radu o odporúčaní jeho gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec D. Kovačič:
Vážená Národná rada,
vážený predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 753), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 22. septembra 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Význam tohto návrhu dostatočne komentoval a uviedol navrhovateľ. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač číslo 753), prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 790 z 26. septembra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.
Vážený pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Sopka.
Pán poslanec Sopko, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
novela zákona o obecnom zriadení je potrebná, až nevyhnutná. Skúsenosti z pôsobenia orgánov obecnej samosprávy ukazujú, že je potrebné prehodnotiť vzťah dvoch samosprávnych orgánov obce, to znamená starostu obce a obecného zastupiteľstva. Kritické situácie, ktorých počet nie je ojedinelý, spôsobujú ochromenie činnosti samosprávnych orgánov obce a často vyúsťujú do prípadov odvolávania starostov obcí. Štatistika je alarmujúca a tendencie podľa dôvodovej správy sú nepriaznivé. Ak v jednom roku sú vyhlásené vo viac ako 50 prípadoch opakované voľby starostu, je to vážny problém, ktorým sa muselo zaoberať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky aj Združenie miest a obcí Slovenska, lebo sa stalo už pravidlom, že nové voľby, ale hlavne odvolávanie starostov je spojené s nezákonným postupom, destabilizuje život v obci, spôsobuje napätie v zbore poslancov, a to všetko je spojené s čerpaním prostriedkov obecného aj štátneho rozpočtu.
Problémy súvisiace s odvolávaním starostov niektorých obcí a s vyhlasovaním volieb nových starostov nemôžeme prehliadať, zvlášť v tých prípadoch, na ktorých sa obecné zastupiteľstvá uzniesli v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, pričom vieme, že objektívne preverovanie zákonom stanoveného postupu je veľmi zložité a veľmi komplikované. Som presvedčený, že prijatím novely zákona urobíme dobrý krok.
K tomuto tvrdeniu ma oprávňujú nielen osobné konzultácie so starostami obcí a primátormi miest, ale aj poznanie objektívnych poznatkov zhromaždených a vyhodnotených Združením miest a obcí Slovenska z porušovania ustanovení § 13b zákona o obecnom zriadení zo strany niektorých zastupiteľstiev obcí. Tento jednoznačne nežiaduci stav je spôsobený súčasnou právnou úpravou, ktorá umožňuje odvolávanie starostov obcí trojpätinovou väčšinou obecného zastupiteľstva napriek tomu, že starosta je volený priamo obyvateľmi obce. Hovoril o tom aj kolega pán Presperín. Často ide o neodôvodnené odvolávanie, ktoré je politicky podfarbené.
Východiskom riešenia tohto súčasného nežiaduceho stavu je prehodnotenie a upravenie vzťahu starostu obce a obecného zastupiteľstva. Predložená zmena právnej úpravy týkajúca sa odvolávania starostov a zániku ich mandátu je obsahom poslaneckého návrhu novely zákona, ktorú dnes prerokúvame v prvom čítaní. Takže riešenie dozrelo. Na základe desiatok sťažností a podnetov na nezákonný postup obecných zastupiteľstiev pri prijímaní uznesenia o voľbe nového starostu odstránia sa touto novelou nejasnosti týkajúce sa oprávnenia zvolávať a viesť obecné zastupiteľstvo a vecného zdôvodnenia uznesenia o voľbe nového starostu.
Verím, že touto novelou sa skončia aj prípady násilného otvárania a preberania obecných úradov. Orgány činné v trestnom konaní tieto prípady neriešili dosť účinne. Treba priznať, že ich postup bol ovplyvnený aj doterajšou nedostatočnou právnou úpravou, aj zložitým posudzovaním zákonnosti postupov obecných zastupiteľstiev, čo je v kompetencii prokuratúry, ale aj okresných úradov. Na aplikáciu súčasného znenia zákona v prípade nových volieb starostov nie je jednotný výklad. Dochádza k porušovaniu procedurálnych postupov, aj k spochybňovaniu kompetencií starostov. Okresné úrady v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizovaní miestnej štátnej správy poskytovali dotknutým obciam odbornú pomoc, ale pod vplyvom spomínaných nedostatkov a tiež nie vždy s vysokou požadovanou účinnosťou.
Preto oceňujem iniciatívu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj Združenia miest a obecí Slovenska aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré na novele zákona participovalo. Je najvyšší čas na právne úpravy zákona o obecnom zriadení, pretože nie je nič horšie ako rozvadená obec.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, ktorí ste uvedení na svetelnej tabuli, hlásite sa s faktickými poznámkami alebo do rozpravy? Do rozpravy sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Hóka vystúpi ako prvý.
Nech sa páči.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
predložená novela zákona číslo 369/1990 o obecnom zriadení z dielne, čiže predložená novela skupiny poslancov na jednej strane rieši patovú situáciu, ktorá vznikne, keď obecné zastupiteľstvo rozhodne o pozastavení výkonu funkcie starostu a zástupca starostu nie je zvolený. Vtedy vlastne celá obecná samospráva je nefunkčná, čiže niečo s tým v novele urobiť musíme. Na druhej strane však musím konštatovať, že predložená novela je hrubým zásahom do kompetencie miestnych samospráv. Predkladateľ určite vie, že z pôvodného zákona z roku 1990 už raz novelou bol odstránený pojem odvolanie a bol nahradený pojmom pozastavenie výkonu starostu a vypísanie nových volieb. Čiže vrátime sa tam, kde sme začali.
Ďalej novela nariadi povinnosť obecnému zastupiteľstvu vyhlásiť miestne referendum, ak o to požiada v petícii 30 % obyvateľov. Ale čo hovorí zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona číslo 242/1998 Z. z. v § 1 ods. 1? Citujem: "Každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len "petíciou".)" Ale ten istý zákon v § 5 ods. 7 hovorí: "Ak je predmetom petície činnosť orgánov územnej samosprávy a jej poslancov alebo štatutárneho orgánu organizácie, ktorej zriaďovateľom je územná samospráva, petíciu vybavuje príslušný orgán územnej samosprávy." Čiže, keď konštatujeme, z petičného zákona vyplýva, že obecné zastupiteľstvo musí vybaviť petíciu, na druhej strane môže, ale nemusí vyhlásiť miestne referendum, presne tak, ako je to uvedené v zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. To znamená ďalšiu komplikáciu.
Ďalším problémom je aj financovanie miestnych referend, lebo obce dostanú zase zo zákona ďalšiu povinnosť, ale bez finančných prostriedkov. V čom vidím podstatu problémov? Zoberme takú klasickú situáciu na slovenskom vidieku. Prečo práve na vidieku? V podstate preto, lebo z 2 886 obcí na Slovensku je približne 80 %, čo má menej než 1 000 obyvateľov, čiže ak si to porovnám, menej než 600 voličov. Čiže štandardná situácia: Starosta obce neodpustil, povedzme, družstvu daň z pozemku, z pôdy. Je to nehoráznosť, však my vám ukážeme. Stačí pozbierať 100 - 200 podpisov a už bude miestne referendum zo zákona povinné. Ako sa pokračuje? Sú dve možnosti. Bude úspešné, alebo nebude úspešné, podľa toho, koľko ľudí príde. Aj v prípade úspešnosti sú ďalšie dve možnosti. Odvolali sme starostu, alebo sme ho neodvolali? Ak sme ho neodvolali, nič sa nedeje, minuli sme peniaze a život ide ďalej. V prípade, že sme ho odvolali, život ide tiež ďalej, lenže budeme míňať ďalšie peniaze na miestne voľby.
Čiže ak chcem zhrnúť moje domnienky, výsledok je jednoznačný. Situáciu sme síce nevyriešili, trošku sme to skomplikovali, ale tak to treba.
Vážené kolegyne, kolegovia, z uvedených dôvodov musím konštatovať, že predložená konvela nespĺňa kritériá, ktoré, ako predpokladám, by mala spĺňať. Preto moja domnienka je, že navrhnutú novelu, tak ako je uvedené, nemôžem podporiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem sa touto cestou poďakovať predkladateľom návrhu novely zákona číslo 369 o obecnom zriadení za podporu a podčiarknutie významu inštitútu referenda ako prejavu priamej demokracie občanov. Pred blížiacim sa veľkým referendom je to významný signál zo strany súčasnej koalície a verím, že tak dávate na vedomie občanom Slovenskej republiky, že až prebehne referendum a bude úspešné, budete ho ako koaliční poslanci rešpektovať. Vítam návrh novely tohto zákona i z celkom pragmatického dôvodu nielen ako poslanec Národnej rady, ale zároveň ako starosta obce. Stal som sa starostom obce podľa ustanovení pôvodného zákona z toho titulu, že starosta obce zneužíval svoju právomoc, šafáril s finančnými prostriedkami obce a bol na základe rozhodnutia trojpätinovej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva zo svojej funkcie odvolaný.
Ale zákon číslo 369 v starom znení umožňuje špekulatívne postupovať i v prípade, že starosta je právoplatne odvolaný, pretože i môj predchodca využil právo predbežného rozhodnutia, obrátil sa na súd a súd bez skúmania dôvodov pozastavil platnosť a vykonateľnosť rozhodnutia trojpätinovej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva. Tu nastala patová situácia. Starosta naďalej poberal plat, naďalej rozhodoval o dôležitých investičných akciách. Samozrejme, súd do toho procesu už nevstupuje. Vydal predbežné rozhodnutie a obecný úrad alebo obecné zastupiteľstvo musí znovu iniciovať na súde, aby uznalo právoplatnosť rozhodnutia obecného zastpiteľstva so spätnou platnosťou.
Takže v zákone číslo 369 je veľa otvorených aktuálnych úskalí na výkon a uskutočňovanie mandátu starostu obce. Novela, ktorú predkladajú páni poslanci Presperín, Bajan a Faič, trošku sprísňuje inštitút odvolania v tom smere, že starosta jednoznačne dostal mandát od občanov a touto novelou mu môže byť odobraný mandát len občanmi obce. V tomto smere novelu schvaľujem, vítam. Ale tiež ako môj predrečník pán kolega poslanec za Stranu maďarskej koalície konštatujem, že táto novela zákona nerieši všetky problémy, s ktorými sa výkon mandátu starostu obce stretáva. Preto by bolo skôr lepšie, aj keď v konečnom dôsledku podporím tento návrh, pristúpiť ku komplexnému zhodnoteniu zákona o obecnom zastupiteľstve, zákona o voľbách do obecného zastupiteľstva a vyriešiť všetky problémy, kde ustanovenia zákonov bránia úspešnému výkonu samosprávy v obciach a v mestách.
Takže na záver svojho vystúpenia chcem konštatovať, že podporíme novelu zákona číslo 369, ale vyzývame k spolupráci poslancov, ktorí sú starostami, primátormi obcí, i poslancov právnikov, ktorí sú v Národnej rade, na to, aby sme pripravili kvalitný návrh novely týchto zákonov so systémovým prístupom a so snahou sfunkčniť tieto zákony tak, aby výkon samosprávnej funkcie bol plnohodnotný.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec je ako posledný prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na úvod svojho vystúpenia chcem takisto podporiť novelu zákona o obecnom zriadení s tým, že chcem podčiarknuť skutočnosť, ktorá možno uniká pri hodnotení tohto návrhu. Je pravdou, že v mnohých obciach dochádza ku dvom fenoménom, ktoré možno zhrnúť takto.
Prvý fenomén sa nazýva politické napätie medzi starostom a mestským zastupiteľstvom a druhý fenomén sa nazýva podozrenie z korupcie poslancov obecného zastupiteľstva starostom. Hovorím to veľmi zjednodušene, ale zo skúseností, ktoré mám zo svojich okresov, to tak jednoznačne vyplýva. Myslím si, že nejde len o šetrenie finančných prostriedkov, lebo možno, keby sa uvažovalo o zákonnom, aspoň symbolickom, finančnom ohodnotení poslancov obecného zastupiteľstva, veľmi by sa zvýšila aktivita a zodpovednosť poslancov obecných zastupiteľstiev najmä v malých obciach. Žiaľbohu, často sme svedkami toho, že títo berú svoju funkciu len pri voľbách a veľmi sa jej domáhajú, ale potom, keď príde na konkrétny výkon funkcie, zlyhávajú a jednoducho ponechávajú možno niekedy príliš veľký priestor na rozhodovanie starostu. To prekročí potom istú medzu a vyvolávajú sa napätia, ktoré sa končia odvolávaním starostu z funkcie.
Som presvedčený, že skúsenosti viacerých starostov a obecných zastupiteľstiev by bolo možné zhrnúť do týchto bodov. Obecné zastupiteľstvo vo svojom trojpätinovom rozhodnutí by nemalo odvolávať starostu, ale malo by mu vysloviť nedôveru, po druhé by malo nasledovať referendum, ale nielen referendum o tom, či má byť nová voľba starostu, ale aj či má byť nová voľba obecného zastupiteľstva, pretože často sa môže stať, že referendum rozhodne o zotrvaní starostu vo funkcii, čiže občania mu dajú dôveru, tak sa pýtam tých, ktorí iniciovali vyslovenie alebo zmenu na poste starostu, či majú ďalej zostať vo funkcii. Čiže bolo by úplne logické, aby referendum nebolo len o tom, či má byť nová voľba starostu, ale mala by byť aj nová voľba celého mestského zastupiteľstva, aby sa náhodou nestalo, že keď sa už vynaložia finančné prostriedky, využijú sa len polovičnou mierou.
Moja ďalšia poznámka bude veľmi stručná. Poviem iba jedno, myslím si, že skúsenosť z verejnej správy na území obcí je už dostatočne veľká na to, aby sa naozaj možno buď pripravil nový zákon o obecnom zriadení, alebo sa urobila komplexná novela takéhoto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Nie.
Faktická poznámka - pán poslanec Baco.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Baco:
Rád by som zareagoval ešte krátkou poznámkou na pána poslanca Hudeca a chcel by som sa pripojiť k jeho myšlienkam, kde sa snaží podporiť myšlienku a vysvetliť bližšie myšlienku funkcie referenda, a tak by som troška chcel zareagovať na pána poslanca Hóku, ktorý sa predtým snažil referendum degradovať na nejakú samooúčelovú akciu, ktorá stojí len peniaze. Chápem, že v tejto situácii môžu byť také zámery, ale chcel by som poukázať na to, že referendum je skutočne tá najčistejšia a priama forma vyjadrenia demokracie. Vy ste nás odvolali v roku 1994 bez referenda. Tak nehovorte o tom, že voľby stoja nejaké peniaze, pretože ste nás v roku 1994 po 18 mesiacoch odvolali a občanov ste sa nepýtali. Takže z tohto hľadiska to referendum je skutočne správna vec.
A navyše by som chcel pri tejto príležitosti poukázať na to, že iniciatíva občanov je tá najkrajšia kvetinka, dá sa povedať, na demokratickom poli a iniciatívu občanov treba podporovať všetkými smermi. Keď ľudia nebudú mať možnosť vyjadriť sa v referende, tak ako ich chceme zachytiť a akým spôsobom ich chceme učiť tomu a doviesť ich k tomu, aby sa angažovali vo veciach verejných? Angažovanie sa vo veciach verejných je to, čo Slovensku najviac chýba. A občanov treba referendom k tomu podnecovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána predsedu výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy na uznesenie k prerokúvanému bodu programu, najprv návrhu na odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec D. Kovačič:
Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh sme schválili.
Prosím návrh na ďalšie uznesenie.
Poslanec D. Kovačič:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 790 z 26. septembra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie tohto návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s už citovaným návrhom predsedu výbor pre verejnú správu s termínmi prerokovania vo výboroch do 22. novembra 2000 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2000.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorým pán predseda výboru odporúča prerokovať návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili.
Ďakujem pánu podpredsedovi a pánu predsedovi výboru.
Teraz prosím pána poslanca Šagáta, ktorý bol spravodajcom k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby predložil jednotlivé návrhy na uznesenie k tomuto prerokúvanému návrhu zákona.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby sme hlasovali o tom, aby tento zákon mohol prejsť do druhého čítania. A možno by sme súčasne mohli prijať odporúčania, aby v druhom čítaní bol pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Teraz by som prosil odhlasovať, aby boli pridelené lehoty na prerokovanie pre Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ako bolo uvedené, to znamená do 22. novembra pre výbory a pre gestorský výbor, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, do 24. novembra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Je to tlač 772.
Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh ústavného zákona odôvodnil pán poslanec Palko.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
31. augusta 1995 došlo k zavlečeniu slovenského občana do zahraničia. Bol ním Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Od prvého okamihu, ako začalo policajné vyšetrovanie tohto násilného činu, začali policajní vyšetrovatelia narážať na stopy nasvedčujúce, že tohto trestného činu sa dopustil štátny orgán Slovenskej republiky Slovenská informačná služba pod vedením jej riaditeľa Ivana Lexu. Zakrátko vydal o tom verejné svedectvo jeden z príslušníkov Slovenskej informačnej služby Oskar Fegyveres, aktér násilného činu zavlečenia. Už o pár týždňov nebolo možné tento trestný čin vyšetrovať, pretože tomu zabránila vtedajšia vládna moc od ministra vnútra Hudeka až po predsedu vlády Mečiara.
Vyšetrovanie mohlo byť obnovené až po parlamentných voľbách roku 1998. Za spáchanie trestného činu zavlečenia bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie proti viacerým bývalým príslušníkom Slovenskej informačnej služby vrátane Ivana Lexu a jeho námestníka Jaroslava Svěchotu. Vyšetrovanie bolo tohto roku skončené. Z hľadiska policajného vyšetrovania je tento prípad vyšetrený. Spis s rozsahom niekoľkých tisíc strán bol postúpený na prokuratúru. Možno očakávať podanie obžaloby prokurátorom a potom súdne pojednávanie.
Na trestnú stíhateľnosť obvinených existuje viacero názorov. Predseda vlády Vladimír Mečiar totiž v čase, keď vykonával niektoré právomoci prezidenta, udelil rozhodnutím z 3. marca 1998 a neskôr pozmeneným rozhodnutím zo 7. júla 1998 amnestiu všetkým páchateľom všetkých trestných činov súvisiacich s trestným činom zavlečenia a v súvislosti so zmarením referenda z 23. a 24. mája 1997. Nasledujúci predseda vlády Mikuláš Dzurinda tiež v čase, keď vykonával niektoré funkcie prezidenta, rozhodnutím z 8. decembra 1998 zrušil amnestie udelené Vladimírom Mečiarom. Viaceré osoby trestne stíhané za čin zavlečenia sa odvolali na Ústavný súd Slovenskej republiky. Rôzne senáty Ústavného súdu rozhodli v týchto podnetoch rôzne. Takzvaný Drgoncov senát odmietol v lete 1998 podanie Ivana Lexu, pričom v rozhodnutí senátu sa uvádza, že Národná rada Slovenskej republiky pri zbavovaní imunity Ivana Lexu, ako i vyšetrovatelia Policajného zboru, aj prokuratúra postupovali pri vyšetrovaní správne.
Potom je tu verdikt tzv. Šafárikovho senátu z decembra 1999, ktorý vyhovel podaniu Jaroslava Svěchotu a zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Z verdiktu je zrejmé, že tento senát na rozdiel od iných senátov hľadel na Mečiarove amnestie ako na platné a účinné. Takýto výklad si osvojil aj Okresný súd Bratislava I, keď v júni 2000 zastavil trestné stíhanie Gustáva Krajčiho za trestný čin zmarenia referenda, nie však z dôvodu konštatovania jeho neviny, ale z dôvodu amnestií.
Ako sa treba pozerať na amnestie udelené Vladimírom Mečiarom z hľadiska morálky. Nezabúdajme, že ich udelil človek, ktorý už dávno pred ich udelením bol zodpovedný za zmarenie vyšetrovania. Bol to neskorší udeľovateľ amnestií, ktorý už v roku 1995 na verejných mítingoch ohlasoval, že vyšetrovatelia zavlečenia budú odvolaní. Bol to neskorší udeľovateľ amnestií, ktorý sa politicky zasadil za zmarenie referenda o priamej voľbe prezidenta, čím vytvoril situáciu, že on sám sa neskôr zmocnil prezidentských právomocí, a tak mohol amnestie udeliť. Nie nadarmo boli Mečiarove amnestie označené ľudovou tvorivosťou priliehavo ako samoamnestia. Preto môžeme konštatovať, že v súvislosti s kauzou zavlečenia bol zneužitý nielen štátny orgán Slovenská informačná služba, ale bol zneužitý aj inštitút amnestie, bol zneužitý prezidentský úrad.
Ak sú tieto amnestie platné a účinné a prvý senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádzal z toho, že sú platné a účinné, sú súčasťou právneho systému štátu. Vyšli predsa v Zbierke zákonov. Sú však nemravným a kriminálnym prvkom. Štát stojí na svojom právnom systéme a tento musí byť založený na hodnotách a iba na mravných hodnotách. Nemôže stáť sčasti na hodnotách a sčasti na nemravnom kriminálnom prvku, a preto je súčasný stav neprípustný. Týka sa samotných základov štátu a ak tento neprípustný stav nemožno zmeniť inak, potom musí nastúpiť ústavodarná moc. Preto pred vás, vážená Národná rada Slovenskej republiky, predstupujem už po druhýkrát s návrhom ústavného zákona tohto obsahu.
Článok I: Zrušujú sa
1. článok V a článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998,
2. rozhodnutie o amnestii zo 7. júla 1998,
3. rozhodnutie o amnestii z 8. decembra 1998.
Článok II: Účinnosťou tohto ústavného zákona zanikajú účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča narodeného 5. decembra 1961 do cudziny 31. augusta 1995 a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997. Tieto rozhodnutia sa súčasne zrušujú v rozsahu, v ktorom zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov týchto skutkov.
Článok III: Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vieme, že na Slovensku sa v minulosti v niektorých prípadoch právo stalo nie prostriedkom na presadenie spravodlivosti, ale na presadenie nespravodlivosti. Zasaďme sa o to, aby opäť bolo právo prostriedkom na presadenie spravodlivosti. Obnoví sa tým dôvera občanov v právo a štát a obnoví sa i česť Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.