Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prepáčte, pán poslanec, ja som si myslel, že vy ste vystupovali v rozprave.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Korektne len jednu vetu. Pán poslanec Maňka, hádam ste nechceli zaviesť inštitút, aby sme byty do osobného vlastníctva občanom Slovenskej republike predávali za trhové ceny. Tak to skutočne už potom by som nepochopil vašu bytovú filozofiu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

dámy a páni,

domnievam sa, že rozprava, ktorá prebieha, je zaujímavá hlavne dvoma momentmi. Prvým, že predkladateľom a súčasne aj spravodajcom sú predstavitelia strany, ktorá má vo svojom vienku názov, že ide o ľavicovú stranu a ľavicový subjekt, teda by sa predpokladalo, že sociálne cítiaci. Druhou zaujímavosťou je to, že sa tento návrh zákona, táto novela zákona vydáva ako zlepšenie podmienok bytovej výstavby.

Dámy a páni, myslím si, že keby tu pani ministerka predstúpila a otvorene korektne povedala, že tento návrh sa predkladá preto, lebo sú problémy so zostavením štátneho rozpočtu, lebo štátna kasa nemá kryté príjmy a treba získať niekde finančné zdroje, tak by to bolo voči poslancom, ale predovšetkým aj voči občanom korektné. Ale skrývať tieto faktické ciele za frázy o ozdravení finančného sektora, o pozitívnom riešení bytovej situácie, o pozitívnom riešení dokonca bytovej potreby pre pracovníkov, ktorí majú do činenia s bytovou výstavbou, o ozdravovaní formou hypotékového bankovníctva, tak si myslím, že to je skutočne zavádzanie obyvateľov, zavádzanie poslaneckej snemovne a nepovažujem to ani za šťastné, ani za korektné.

Dámy a páni, to, čo sa získa touto novelou, ako uvádza pani ministerka, vraj je 900-miliónová čiastka a súčasne sme sa dopočuli, že tieto finančné prostriedky nebudú presunuté do iných finančných zdrojov na inú spotrebu, ale v prospech riešenia bytovej politiky štátu. Tak potom moja otázka znie: Načo sa to robí, keď tie isté finančné prostriedky majú ostať v tom istom vreci, len sa majú presmerovať ich toky. Ak by sme boli veľmi naivní ľudia, tak by sme verili týmto tvrdeniam, že tieto finančné prostriedky nebudú presunuté inde. Celý tento krok a táto operácia sa robí práve preto, aby presunuté inde boli, pretože nebolo by to ani prvé, ani, žiaľ, posledné presunutie v rámci tejto vlády.

Dopočuli sme sa, že touto novelou sa zjednodušia vzťahy medzi stavebnými sporiteľňami a staviteľmi. No tak to je skutočne pozoruhodné tvrdenie, a to tým skôr, že celá problematika získania tak prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ako aj zo stavebného sporenia je spojená s úžasnou byrokraciou a s ohromným papierovaním. Tvrdiť, že sa niečo zjednoduší a zľahčí, to je hypotéza, ktorá nie je založená na reálnych faktoch.

Dámy a páni, domnievam sa, že je veľká škoda, že táto celá problematika sa nenachádza tam, kde podľa môjho názoru z vecnej aj odbornej stránky by sa mala nachádzať, a to práve vo sfére rezortu, ktorý je zodpovedný za bytovú politiku, a to je rezort výstavby a stavebníctva regionálneho rozvoja. Preto ma nesmierne mrzí, že tu nesedí príslušný minister, ktorý vlastne za túto sféru je priamo zodpovedný. Nie je celkom zrozumiteľné, prečo sa tu nenachádza a prečo sám nevyjadrí svoje stanovisko k tejto problematike, pretože vlastne iný rezort mu zasahuje do čohosi, za čo budú občania kritizovať, dohovárať a nadávať jeho rezortu a jeho osobe.

Od samého začiatku som vyjadroval pochybnosti, či táto deľba kompetencií za bytovú výstavbu je správna, a to počnúc rokom 1992, keď som bol vymenovaný za ministra dopravy, spojov a verejných prác, a teda v rámci verejných prác som bol kompetentný a zodpovedný aj za bytovú výstavbu, a to ešte tým skôr, že do tohto rezortu sa včlenilo následne aj ministerstvo výstavby a stavebníctva. Vyjadroval som obavy už v tom čase, že finančníci sa budú vyjadrovať k problematike z hľadiska finančnej, ale nie z hľadiska vecnej a technickej, pretože toto je vec predovšetkým vecná a technická.

Dnes sa pohrávame s tým, či 5 percent je veľa alebo málo, čo to ohrozí alebo neohrozí, či to zníži, či to bude mať dosah na bytovú výstavbu alebo nebude mať dosah na bytovú výstavbu a počúvame optimistické prognózy od kruhov blízkych rezortu financií, že to nebude mať negatívny dosah na bytovú výstavbu a nebude to znamenať zníženie bytovej výstavby. Toto skutočne môžu tvrdiť len ľudia, ktorí nemajú potuchy o investičnom procese, o investičnej výstavbe a o cenách, ktoré sa realizujú v tejto sfére. Veď si porovnajme, akým spôsobom sa vyvíja cenotvorba v oblasti inžinierskych stavieb, v oblasti pozemného staviteľstva a menovite bytovej výstavby. Ani v jedinom substráte, ani v jedinom stavebnom prvku nejde cena smerom nadol, ale výlučne cena ide len smerom nahor, a to veľmi výrazne. Pozrime sa ceny okien, dverí, inštalácií, vaní, toaliet, umývadiel proste každého stavebného detailu, ktorý sa do domu zabudováva, nehovoriac o cene za zemné práce, za pozemky a za inžinierske siete, ktoré ktosi musí vybudovať.

Takýto zásah, ktorý sa tu predkladá, bol by odôvodniteľný, ak by bol vyvážený rekompenzáciou v čomsi inom. Veľa razy sme si tu vypočuli, že tou rekompenzáciou v prospech stavebníka má byť hypotekárne bankovníctvo, a teda stavebné hypotéky.

V zahraničí vo vyspelej Európe, kam sa táto vláda tak náhlivo ponáhľa, hypotéky sú založené na absolútne inom princípe. Na princípe toho, že hypotéka sa udeľuje pre stavbu, ktorá sa buduje, a nie pre stavbu, ktorú ktosi musí mať vybudovanú, a až potom následne to, čo má, založí ako hypotéku, záruku v banke, aby mohol dostať úver na to, čo ešte nemá vybudované a čo sa stavať začína. Kto toto argumentuje ináč a kto zdôvodňuje hypotekárne bankovníctvo takým spôsobom, ako je to u nás, tak nepozná, ako to funguje v Nemecku, ako to chodí vo Francúzsku alebo Švajčiarsku. Tam sa predsa hypotéka poskytuje na budovu, na byt, na objekt, na dom, ktorý sa iba ide stavať. Čiže hypotéka je poskytnutá vlastne vopred, a to, že sa to nestratí, že banka neskrachuje a nepríde o to, to je záruka toho, že dom sa buduje, dom si predsa nikto nezoberie na chrbát a neutečie s ním, nemôže ho ani predať, ani dať do zálohy, ani nijakým iným spôsobom zošmeliť alebo zošvindľovať.

Ak takýto spôsob a takáto metóda by bola obsiahnutá v tejto novele zákona, tak by sa dalo uvažovať o pohybe prémie za stavebné sporenie z 30 % na 25 %, ale opäť s tým, že sú tu uzavreté stovky a tisícky zmlúv, ktoré sú záväzne platné pre obidve zúčastnené strany. V týchto zmluvách je klauzula, že jedna strana môže ľubovoľne kývať a hýbať s pravidlami obsiahnutými v tejto zmluve? No, to silne pochybujem. Takže ak sa siaha takýmto spôsobom do financovania bytovej výstavby, tak vari len smerom dopredu. Ale dozadu? Silne pochybujem.

Dámy a páni, veľmi veľa sa tu hovorí o nájomných domoch a o tom, akým spôsobom je možné riešiť bytovú problematiku formami nájomných domov vrátane toho, že sa nemali predávať jestvujúce byty do osobného vlastníctva, ale mali sa nechať vo vlastníctve takrečeno všeľudovom. Nuž tak predajom jestvujúceho bytového fondu do osobného vlastníctva predávali obce a mestá. Nie štát predával, ale obce a mestá, pán poslanec Maňka, takže obce a mestá sa takto zbavili ťaživého problému dezolátneho stavu bytového fondu, ktorý bol postavený z mizernej materiálovej základne päťdesiatych, šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov, ktorý bol zle udržiavaný, takže obyvatelia vlastne prebrali na seba nie klady, ale prebrali na seba obrovské bremeno nedostatkov, ktoré sú obsiahnuté v stavebnom fonde, v bytoch, ktoré si boli ochotní odkúpiť. A na toto práve slúži stavebné sporenie, na zhodnotenie. Na zhodnotenie bytového fondu, pretože znehodnotený bytový fond je bytový fond úplne na nič.

Nuž a nájomné byty. Nechcem to zbytočne rozvádzať, ale odznelo to veľmi vecne, kedy majú šance. V prvom rade, keď bude liberalizované nájomné, keď bude zmenený Občiansky zákonník, že neplatiči môžu ísť preč, a keď cenová úroveň bude reálna, keď obce a mestá budú môcť vlastne vytvárať zakladanie inžinierskych sietí pre bytovú výstavbu. Stav, ktorý platí v súčasnosti, je vadný, že ak ktosi chce stavať bytový dom alebo rodinný dom, tak musí najprv za svoje peniaze vybudovať inžinierske siete a tie potom formou bezúplatného prevodu previesť na obec. To je absurdný nezmysel. Takto však to funguje.

Dámy a páni, k samotnej novele zákona. Stručne povedané, nepodporím ju z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v mojom vystúpení. Nie preto, že principiálne je neprijateľné siahať do tejto sféry. Treba do nej siahať, treba ju cizelovať a hľadať optimálne riešenie, ale materiál, ktorý je predložený, jednoducho optimálnejším riešením nie je. Práve naopak, otvára veľké množstvo nie dobrých postupov, nie dobrých riešení a neprispeje k samotnej podstate veci, a to k riešeniu bytovej situácie a k tomu, aby tí, ktorí sú odkázaní na získanie nového bytu, k novému bytu sa reálne aj dostali. Aby nevideli východisko v úniku do zahraničia s tým, že naspäť sa už nikdy nevrátia, pretože tu za žiadnych okolností dostupný reálny byt získať nemôžu.

Takže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Šiesti páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami. Posledný pán poslanec Cagala. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem rozviesť jednak myšlienky a argumenty pána poslanca Hofbauera tým, že upozorňujem na to, že pani ministerka teraz nielen znemožňuje veľmi výrazným spôsobom hlavný investičný cieľ našich občanov, to znamená moderné bývanie a sťažuje ho práve tým, že škrtí verejnú ruku v prostriedkoch, ktoré mali podporiť tento cieľ. Teraz zberá aj úrodu svojej veľmi divnej opozičnej pozície, ktorú uplatňovala v tomto parlamente. Rád by som pripomenúť, že tu dokonca vyzývala občanov k akejsi verejnej platobnej neposlušnosti, lebo vyzývala, aby neplatili koncesionárske poplatky voči našim verejným investíciám, verejnoprávnym médiám.

Teraz dúfam, že pani ministerka neočakáva, že ju budeme podporovať, a dokonca nemienime ani vytvoriť ďalší návrh na nejakú modernú "tácku", pomocou ktorej by sme ocenili spôsob tunelovania verejných investičných a súkromných investičných cieľov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

chcem iba zdôrazniť slová, ktoré tu povedal pán predrečník, že stavebné sporenie, samozrejme, bolo akcelerátorom bytovej výstavby v minulom období. Isteže budúcnosť bude taká, že bude tu nejaká kombinácia týchto rôznych spôsobov sporenia. Nemôžeme totálne prejsť v tomto štádiu na systém hypotekárneho sporenia. Ja by som chcel len ukázať na niektoré nevýhody tohto sporenia, a preto treba zdôrazniť, že navrhovaná podpora hypotekárnemu úverovaniu na úkor stavebného sporenia bude mať pozitívny dosah iba na majetné vrstvy obyvateľstva. Teda formou tohto úveru odčerpajú podstatne vyššie zdroje zo štátneho rozpočtu, ako by získali cestou stavebného sporenia. Nezapoja sa do tvorby dlhodobých finančných zdrojov ako stavební sporitelia, ale len do ich využívania. Hypotekárny úver môže poberať len občan vlastniaci nehnuteľnosť. To je už majetný občan z dôvodu ručenia. Teda podpora hypotekárneho úverovania bytovej výstavby, ako vyplýva z uvedeného, neprináša sociálnym vrstvám občanov žiadny efekt. Naopak stavebné sporiteľne umožňujú využiť širokú škálu možných zábezpek na poskytnutý úver, resp. medziúver. Ručenie je možné nehnuteľnosťou, je možné bankovou zárukou alebo termínovaným vkladom, je možné ručiteľom pri výške celej sumy do 600 tisíc korún. Hypotekárne úvery vyžadujú v každom prípade ručenie nehnuteľnosťou. Táto forma nielen obmedzuje možnosť použitia úveru, a teda aj štátnej podpory hypotékam pre širšie vrstvy obyvateľstva, ale súčasne je aj veľmi diskriminačná voči jednotlivým regiónom Slovenska z dôvodu polohovej renty a z nej odvodzovanej výšky ceny nehnuteľností.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem tak ako pán poslanec Hofbauer aj ja uviesť, že je veľkou chybou, že pri prerokúvaní tejto novely zákona nie je prítomný pán minister výstavby, pretože, ako som už na to upozornila, pani ministerka, keď uvádzala predložený legislatívny návrh, uvádzala ho z čisto úzkeho pohľadu finančného zostavovania rozpočtu a finančných otázok.

Viackrát sa tu spomenulo, to je druhá otázka, ku ktorej sa vyjadrím, legislatíva a legislatívne podklady na prijatie niektorých opatrení. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ja mám otázku: Prečo ste nechali ležať ladom pripravený návrh zákona, ktorý pripravil pán minister Mráz, ktorý hovoril o výstavbe nájomných bytov? Kompletne bol vypracovaný, ďalej tam bol rozpracovaný návrh zákona upravujúci hypotekárne pôžičky, a to tak, aby aj menej solventní, ktorí začínajú stavať byty, mohli dostať hypotekárny úver práve na ten rozostavaný byt. A ja si myslím, že toľko ste zdôrazňovali ten hypotekárny úver a nič ste v legislatíve s týmto neurobili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Pán poslanec Hofbauer povedal, že mestá sa zbavili ťarchy nájomných bytov. Áno, ja sa teším spolu s tými, ktorí tie byty dostali a v nich doteraz bývajú. Teším sa s nimi, ale čo tí, ktorí kúpili ten byt za 10 tisíc a predali ho za 500 tisíc korún? Proste istým spôsobom nás oklamali, získali peniaze a tie peniaze sa mohli použiť na výstavbu nových nájomných bytov. Keď som si robil prepočet, tí, čo vo Zvolene predali takýmto spôsobom byty, keby tie peniaze malo mesto, a nie tí, čo na nich zarobili, tak nemám problém v meste, aby kompletne všetci ľudia, čo si požiadali, bývali v bytoch. Pošlem ich za vami a poviem im: Tu je ten pán, ktorý to schválil? Alebo čo mám s nimi urobiť? Stačilo urobiť opatrenie, aby tí ľudia ich ďalej nepredávali za takú násobnú cenu a aby za to boli penalizovaní, ale, bohužiaľ, zákon nám to neumožnil.

Dnes máme viacero možností. Jedna sú nájomné byty. Nájomné byty sú, samozrejme, určené pre tých najslabších. Tí nie sú schopní, či to už bude stavebné sporenie alebo to bude Štátny fond rozvoja bývania, si zabezpečiť bývanie. Pre tých silnejších máme alternatívne zdroje, a to je Štátny fond rozvoja bývania, stavebné sporenie, ale aj hypotéka. My nemôžeme teraz niečo odvrhnúť. My tú kombináciu skutočne tu musíme mať, to je budúcnosť, pozrime sa dookola v Európe, všade to tak funguje. A tam nie sú iné zdroje, tam sú hlavne hypotekárne úvery, súhlasím, že ešte treba urobiť niektoré opatrenia, aby tie zábezpeky boli troška iné, ako sú. Ale to všetko je vec toho, aby sme rokovali, aby sme to zlepšili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Chcel by som oceniť vecný prístup pána poslanca Hofbauera, pretože v mnohom môžeme s ním súhlasiť. Samozrejme treba povedať, že táto novela zákona nie je prispením k tomu, aby sa postavilo viacero bytov, naopak sme presvedčení o tom, že najmenej, keď by sme brali rádovo, že ide o 900 miliónov korún, že sa o 900 bytov postaví menej, ale hlavným problémom je, že u nás nie je dokončená transformácia bytového fondu, nie je stabilizovaná bytová politika, nie je novela zákona, Občianskeho zákona, hlavne čo sa týka § 714, ktorý vlastne bráni tomu, aby sa utvoril voľný trh s bytmi, aby sa vytvorili podnikateľské subjekty, ktoré budú stavať nájomné byty. Čiže z nášho pohľadu tento zákon v konečnom dôsledku poškodí, poškodí malých sporiteľov, ale v konečnom dôsledku neprinesie, neprinesie taký vplyv, ako si vláda, respektíve pani ministerka myslí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cagala.

Poslanec M. Cagala:

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

pani ministerka financií predkladá, bude predkladať tretí návrh rozpočtu. A novelizujeme už skoro trinásty zákon, ktorý smeruje k tomu, že naplníme rozpočet možno len drobnými. Ja si myslím, že stačí realizovať odporúčania Medzinárodného menového fondu - investovať zdroje, ktoré sú z predaja Československej obchodnej banky alebo telekomunikácií, do rozvoja a naplníme rozpočet väčšími číslami ako takýmito drobnými novelami zákonov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer chce reagovať na faktické poznámky.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

Pri počúvaní faktických poznámok v niektorých prípadoch sa mi zdá, že som sa vrátil snáď o nejakých 20 rokov dozadu vekovo, čo sa týka obchodovania s bytmi. Domnievam sa, že budujeme trhovo orientovanú spoločnosť a potom si neviem celkom dobre predstaviť nekúpenie alebo zakázanie odpredaja bytov a donútenie obyvateľov, aby si kúpili ten mizerný byt, v ktorom bývajú 30 rokov, za trhovú cenu, v ktorej je premietnutá polohová renta a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Takže týmto pohľadom sa neuberajme, tvárili by sme sa, že oči máme nie na čelnej strane tváre, ale na temene.

Čo sa týka ďalších poznámok, domnievam sa, že názory, ktoré tu odznievali, sú veľmi blízke a veľmi sa v podstate približujú k tomu, že ten návrh optimálny nie je, len potom nie je mi zrozumiteľné stanovisko pána predkladateľa a pána poslanca Benkovského, ktorý pri svojom vystúpení sa vyjadrili takým spôsobom - aj našim, aj vašim, aj pokritizovať, aj schváliť, aj babka, aj dedko. Chápem, že vaša lojalita v tomto smere vás zaväzuje k istému postoju, ale domnievam sa, že váš poslanecký mandát by vám mal dať aj mandát na vyjadrenie vášho odborného poslaneckého stanoviska, pretože od toho závisí veľa pri ďalšom rozhodovaní, ďalšom konaní aj s týmto materiálom, ktorý tu máme na prerokúvanie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chcem sa opýtať pani ministerky, predkladateľky tohto návrhu zákona, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Máte slovo, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem.

Vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som aspoň čiastočne reagovala na rozpravu, ktorá odznela k návrhu zákona, a zároveň by som chcela povedať, že prirodzene ja nie som odborníčka ani na investície a ani sa nebudem k tomuto vyjadrovať. Našou snahou je pozrieť sa na podporu rozvoja bývania troška inak, ako tu zaznievalo z vystúpení mnohých pánov poslancov.

Viem, že pán poslanec Fico, ešte keď bol členom Strany demokratickej ľavice v minulom štvorročnom volebnom období, bol jedným veľmi účinných poradcom, ako napríklad nadobudnúť byt do súkromného vlastníctva využívajúc príslušnú legislatívu a vedel poradiť v konkrétnych záležitostiach. Pán poslanec Fico ale ani vtedy, ani dnes nie je schopný urobiť analýzu z národohospodárskeho hľadiska, to znamená z hľadiska vynakladania prostriedkov na podporu rozvoja bývania z hľadiska efektívnosti vynakladania týchto prostriedkov. A to je práve úloha ministerstva financií, takže zároveň aj odpovedám, prečo tento zákon patrí do kompetencie ministerstva financií, a nie do kompetencie ministerstva, ktoré má naozaj podľa kompetenčného zákona na starosti podporu rozvoja bývania. To ministerstvo však má na starosti konkrétne formy podpory rozvoja bývania, to znamená, že má dokonca na starosti aj niektoré technické otázky, ktoré nemôže zvládať ministerstvo financií.

Dostávali sme určité lekcie, čo je a čo nie je sociálne. Takže skúsme si zodpovedať na túto otázku. Myslím si, že sociálne je to, ak skutočne budeme realizovať podporu rozvoja bývania podľa možnosti pre tie sociálne skupiny, ktoré nie sú schopné v plnom rozsahu si zabezpečiť bývanie samy. Samozrejme dnes veľmi dobre vieme, že je veľká časť spoločnosti, ktorá patrí do, bohužiaľ, nižších príjmových skupín a týmto - a treba to povedať - ani podpora rozvoja bývania cez hypotekárne úverovanie, ale ani cez stavebné sporenie jednoducho nepomôže. Sú to naozaj tie skupiny, ktoré sú odkázané v tejto chvíli viac na sociálne bývanie a čiastočne aj na nájomné bývanie. Podstatná je ale otázka, či sme prostriedky, ktoré sme vynakladali za tých ostatných 7 - 8 rokov na podporu rozvoja bývania, skutočne vynaložili čo najefektívnejšie. Skúsme si teda porovnať, aká je efektívnosť vynakladania jednej koruny alebo jedného milióna korún i z hľadiska počtu postavených bytov. Ak si postavíme túto otázku tak, tak jednotlivé formy podpory rozvoja bývania pravdaže vyzerajú inak, ako ste sa vážení poslanci mnohí tu snažili povedať.

Treba sa pozrieť historicky, ako vyzerala podpora rozvoja bývania od začiatku deväťdesiatych rokov. Vlastne až do takmer minulého roku, ak neberiem do úvahy Štátny fond na podporu rozvoja bývania, monopol na podporu rozvoja bývania malo stavebné sporenie. Stavebné sporenie vzniklo naozaj vtedy, keď tu ešte nebol ani Štátny fond na podporu rozvoja bývania a keď o hypotekárnych úveroch sme si iba čítali v zahraničnej literatúre. Stavebné sporenie v tom čase využilo skutočne nedostatok iných foriem podpory rozvoja bývania a rozvinulo sa to pomerne do takej šírky, ktorá je neobvyklá. Neobvyklá v štátoch, s ktorými sa môžeme porovnávať. Tam minimálne je to tak, že viaceré formy rozvoja bývania majú primerane takmer rovnakú váhu, ale oveľa častejšie je to, a pokiaľ sa pozrieme na štáty európske, myslím si, štáty Európskej únie, že stavebné sporenie je iba doplnkovou formou na podporu rozvoja bývania. Primárne je skutočne iné financovanie bytovej výstavby a je to hypotekárne úverovanie. Prosím vás, neposudzujte hypotekárne úverovanie podľa toho, koľko doposiaľ poskytlo hypotekárnych úverov. Treba si uvedomiť, že bolo to len v roku 1996, keď sme novelizovali zákon o bankách, keď sa v tej časti číslo 5 vytvorila možnosť poskytovania hypotekárnych úverov. Myslím si, že bol to prvý a rozhodujúci krok dopredu. Ale je prirodzené, že tento druh podpory rozvoja bývania sa len postupne začína rozvíjať.

Takže vaše čísla mali jednu a zásadnú chybu, nepoukazovali na to, že hypotekárne úverovanie je ešte iba v plienkach a prirodzene my musíme vytvárať podmienky na to, aby sa postupne rozvíjalo. Výhoda hypotekárneho úverovania ako každé má svoje výhody aj nevýhody. Jeho výhoda spočíva v tom, že nie je nutné, aby sme si dopredu 5, 6 rokov skladali tie peniažky, tak ako je to pri stavebnom sporení, ale je možné za určitých podmienok pristúpiť k čerpaniu hypotekárnych úverov hneď.

Samozrejme aj to je pravda, že dnes to hypotekárne úverovanie je nastavené takým spôsobom, že zatiaľ nemôže byť poskytované veľmi širokému okruhu záujemcov. Ale vráťme sa do roku 1996, keď sa veľmi podrobne a vecne, musím povedať, vecne diskutovali jednotlivé paragrafy novely zákona o bankách, kde sme hovorili o nastavení hypotekárneho úverovania a keď vy ste vlastne boli, vážená opozícia, vtedy vo vláde a vy ste predkladali tento zákon a nastavili ste to veľmi tvrdo a nastavili ste to vtedy práve preto, že ste tvrdili, že jednoducho slovenský bankový sektor nie je schopný, aby bolo možné nastaviť úverové hypotekárne úverovanie iným spôsobom, že by to neuniesol a tak ďalej a tak ďalej. Medzitým sa však ale všeličo odohralo a skutočne prvé tri finančné inštitúcie začali poskytovať hypotekárne úvery. Samozrejme, že reálne ho poskytovali iba posledný polrok. Tak ak ste čakali, že za pol roka obslúžia viacej alebo niečo viac ako pol roka obslúžia viac ako 1 000 klientov, tak ste asi čakali niečo neprimerané. Ja sa nazdávam, že je to veľké vykročenie smerom dopredu, ale, samozrejme, na tom nemožno zastať. Ja podporujem všetky návrhy, ale ja ich nedokážem zhodnotiť, ktoré idú v tom smere, že treba zľahčiť tie podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov. V tomto zákone sme začali podmienky na poskytovanie úverov zo stavebných sporiteľní.

Myslím si, že skutočne poslanecká snemovňa by sa mala zaujímať a zaoberať tým, aby bolo možné za jednoduchších podmienok, myslím si nielen teda úrokových, pretože to riešime inde, ale za tých administratívnych podmienok získavať tieto hypotekárne úvery a ja dnes viem o niektorých, asi nie o veľa prípadoch, keď je možné poskytovať hypotekárny úver nie na základe už nejakej vybudovanej stavby, lebo to by si mohol čerpať len ten, ktorý naozaj má povedzme aj iný dom, rodinný dom, ale aj, že je možné poskytovať hypotekárny úver vlastne založený tým, čo postupne staviate. Tak to je naozaj aj na Západe, tak by to aj malo byť. Takže treba vstupovať do podmienok poskytovania hypotekárnych úverov.

Samozrejme, niektoré banky, ktoré majú licenciu, poskytujú úvery na dlhšie obdobie ako päť, čo bola dolná hranica v zákone, ale ak sa už poskytuje na 20-, 30-ročné obdobie, tak sa, samozrejme, znižujú splátky, a tým sa rozširuje okruh tých, ktorí si budú schopní zabezpečovať hypotekárne úvery. Druhou položkou alebo druhým faktorom, ktorý do toho vstupuje, je pomoc štátu. A pomoc štátu je definovaná úrokovou sadzbou. Zdá sa mi, že jednoducho nechcete niektoré veci počuť. Kritizujete a sústavne sa vraciate k tomu istému, že ľahkovážne vláda vyhodila 100 miliárd korún na sanáciu finančného sektora.

Po prvé my sme túto situáciu zdedili a čelili sme otázke, padnú tri najdôležitejšie banky alebo nepadnú. A jednoducho otázka znela tak: A čo teda s depozitmi, ktoré v týchto finančných inštitúciách boli? Veď to boli depozitá, ktoré si tam poskladali jednoduchí ľudia, ľudia vkladatelia a boli tam, samozrejme, aj depozitá, ktoré tam dala podnikateľská sféra. A na druhej strane, veď tieto banky neprišli do tých ťažkostí úplne samy od seba. Veď predovšetkým sú to klasifikované úvery podnikov, tak ak my sme začali sanovať banky, tak sme začali sanovať aj podnikovú sféru. Ak to niekto nevie pochopiť, ja som ochotná mu to aj trikrát, štyrikrát vysvetliť, pokiaľ to pochopí, ale je podstatné, aby sme si uvedomili tú súvzťažnosť, tú previazanosť sanácie finančného sektora a finančnej sanácie podnikového sektora.

Ale, samozrejme, predsa tie náklady, ktoré na to vynakladáme a skutočne vynakladajú ich daňoví poplatníci, treba nejakým spôsobom aj zohľadniť. Ak sa nám podarilo o 20 percentuálnych bodov znížiť úrokové sadzby, no azda sa nenazdávate, že budeme podporovať hypotekárne úverovanie alebo stavebné sporenie na takej istej úrovni, ako to bolo v roku 1996. Samozrejme, že som argumentovala vtedy, pretože vtedy úrokové sadzby vyzerali trochu inak. A pozrite sa, keď sme obnovili inštitút Priateľského sporiteľa, narástol počet priateľských sporiteľov. Celkom prirodzene, pretože dnes, keď si uložia svoje peniaze do banky, získavajú možno osem, možno desaťpercentný úrok, no celkom prirodzene budú profitovať z toho, že štát im bude dávať jednoducho zo svojho vrecka, ale to sú daňoví poplatníci. My nakladáme s prostriedkami daňových poplatníkov. Tak všetci daňoví poplatníci sa budú skladať na to, aby si Priateľský sporiteľ, ale aj mnohí iní jednoducho zlepšil svoju situáciu, že to nevloží do niektorých z bánk, ale to vloží do stavebnej sporiteľne a tam si zhodnotí svoje peniaze. Takže ja by som skôr chcela položiť otázku daňovým poplatníkom. Zdá sa, že nie všetci máme starosti, aby sme čo najlepšie využili prostriedky daňových poplatníkov, či sú spokojní, že ich prostriedky sa prelievajú jednoducho neefektívne do vreciek niektorých, ktorí si povedali, no urobíme si z toho celkom dobrý biznis. Ja sa nazdávam, že skutočne tu ide o to, aby sme efektívne využili prostriedky na podporu rozvoja bývania. Je veľká škoda, že zatiaľ nikto nemal odvahu konečne povedať pravdu, ako sú zoskladané jednotlivé formy podpory rozvoja bývania, ktoré sú efektívne, ktoré sú menej efektívne a ktoré treba v budúcnosti ďalej rozvíjať. Ak konečne túto odvahu ideme mať, tak zdá sa mi, že ako keby tu boli jednoducho predstavitelia niektorých záujmových skupín, ktorí povedia nie, toto nechceme, pretože nie že by sme ohrozovali záujmy stavebníkov alebo sporiteľov, alebo daňovníkov, ale možno ohrozujeme záujmy jednej veľmi úzkej skupiny.

Chcela by som sa vyjadriť aj k prechodnému ustanoveniu, ktoré, samozrejme, je v tomto zákone a ktoré hovorí o tom, v akom období si musia stavebné sporiteľne zosúladiť podľa tohto zákona, podľa novely tohto zákona svoje vzťahy so stavebnými sporiteľmi. Chcem však povedať a zaznelo to už aj z úst pána poslanca sediaceho vedľa mňa, Benkovského, ktorý upozornil na to, že nie v zákone, respektíve v tomto zákone, ale v zákone o štátnom rozpočte sa každý rok určovala štátna prémia. To znamená, že pokiaľ boli uzatvorené zmluvy tak, že v tých zmluvách sa nachádza štátna prémia, boli uzatvorené v rozpore so zákonom, pretože by museli každým rokom vlastne sa tie zmluvy otvárať, lebo nikde nebolo povedané, že v zákone o štátnom rozpočte bude rok čo rok ustanovená prémia na úrovni 6 000 korún. Takže nie je to tak. Ak sa nazdávate, že takto boli pouzatvárané zmluvy, nebolo to tak, nie sú takto uzatvorené zmluvy, ale tam, kde došlo k takémuto nesprávnemu spôsobu uzatvorenia zmlúv, majú možnosť, samozrejme, využiť ten čas, ktorý tam je, aby si to zosúladili so zákonom. Takže odporúčam ešte raz sa pozrieť na prechodné ustanovenie § 13 ods. 4.

Rada by som poukázala aj na to, že prostriedky, ktoré sa údajne ušetria, áno, presunú sa znovu na podporu rozvoja bývania. Zrejme nie celkom ste počúvali moje úvodné slovo, prosím, tak veľmi rada ho zopakujem. Prostriedky sa použijú na dve formy. Po prvé na úhradu majetkovej ujmy, ktorá predstavuje rozdiel medzi zvýhodnenými úrokovými sadzbami na podporu rozvoja bývania a komerčnými úrokovými sadzbami, a po druhé na podporu rozvoja bývania práve cez tú formu nájomných bytov a cez formu služobných bytov. Práve v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sú zvýšené prostriedky na výstavbu služobných bytov a nájomných bytov. A veľmi správne tu zaznelo, že novelizácia zákona o Štátnom fonde na podporu rozvoja bývania práve vytvára tento väčší priestor na sociálne a nájomné bývanie, takže vonkoncom to nie je v rozpore s tým, čo my tu hovoríme, ale ide to ruka v ruke s tým.

Hovorila som o efektívnosti vynakladania prostriedkov. Nechcem už dlhšie ďalej hovoriť, ale jeden príklad vám tu uvediem. Za roky existencie stavebného sporenia na Slovensku, ktoré je skutočne reprezentované v dnešnej chvíli dvoma stavebnými sporiteľňami, sme zo štátneho rozpočtu, čiže z prostriedkov daňových poplatníkov vyčlenili, neviem to presne povedať, ale zhruba asi 25 až 27 miliárd korún. Ak si spočítate, koľko by sme boli schopní postaviť sociálnych bytov, ja som počítala, že taký sociálny byt by mohol stáť niekde na úrovni 450 až 500 tisíc korún, možno menej, možno menej, boli by sme schopní postaviť 60 tisíc sociálnych bytov. Bolo by veľmi dobré, aby ste sa pozreli, koľko bytov sa postavilo z prostriedkov, ktoré sme poskytli do stavebných sporiteľní. Skutočne je to tak, že stavebné sporenie primárne vzniklo nie preto, aby sa stavali z toho byty, jednoducho na to nie je dimenzované, ale primárne vzniklo preto, aby sa podporila modernizácia a rekonštrukcia bytov. Ak však posudzujeme tieto prostriedky z hľadiska efektívnosti stavania nových bytov, určite mi dáte za pravdu, že toto nie je najvhodnejšia forma podpory rozvoja bývania. Chcela by som však povedať, že dnešná úroveň úrokových sadzieb na hypotekárne úvery, mali ste si to možnosť prečítať, napríklad dnes sa pohybuje okolo 11 percent a pri bonifikácii, tak ako to bolo dnes, 6-percentnej bonifikácii, samozrejme, že úroková sadzba tým klesá na 5 percent. Ak predpokladáme, že v budúcich rokoch budú úrokové sadzby klesať a myslím si, že veľmi odôvodnene to predpokladáme, tým sa budú aj ďalej zlacňovať takéto produkty, ktoré sú nepochybne veľmi dôležité.

Chcela by som teda uzavrieť, že neposudzujme predložený tento zákon z iného hľadiska ako z toho hľadiska, ako čo najefektívnejšie využiť prostriedky daňových poplatníkov na ten cieľ, ja som presvedčená, že aspoň na tom sa môžeme dohodnúť, ktorým je podpora rozvoja bývania. Ak sa dohodneme na tomto východisku, že chceme z uvedených prostriedkov postaviť čo najviac bytov, tak si myslím, ak sa budeme držať argumentov, ktoré som tu rozviedla, ktoré, ak chcete, je možné aj doplniť, tak v tom prípade mi dáte za pravdu, že táto novela mala prísť možno pred rokom. Iste nie pred dvoma rokmi, pretože vtedy ešte situácia na medzibankovom trhu, respektíve s úrokovými sadzbami bola iná, ako je dnes. Práve preto Česká republika, ktorá bola schopná dosiahnuť lepšie výsledky vo vývoji úrokových sadzieb, má túto novelu už dva roky. My sme dosiahli lepšie výsledky s úrokovými sadzami až v priebehu tohto roka, respektíve v priebehu minulého, ale hlavne v tomto roku a je celkom prirodzené, že s touto novelou sme museli prísť.

Na záver by som chcela povedať, nebýva často zvykom, že predkladateľ pred tým, ako tento zákon posunie do legislatívneho procesu, si sadne za rokovací stôl s tými, ktorých sa to dotýka. My sme si, samozrejme, pozvali aj predstaviteľov monopolnej stavebnej sporiteľne a sedeli sme a rokovali sme na ministerstve financií a môžem povedať, že tento návrh je výsledok spoločného rokovania. Ustúpili sme Prvej stavebnej sporiteľni, ktorá nepochybne presadzovala aj záujmy aj tej ďalšej stavebnej sporiteľne v takom rozsahu, ako si to želali. Chcela by som vidieť, či často sa dostáva na prerokovanie tejto Národnej rady návrh zákona, ktorý je výsledkom konsenzu práve toho, koho sa tento zákon aj týka.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí ste sa domáhali prítomnosti pána ministra Harnu. Pán minister je na plánovanej dlhodobej služobnej ceste, takže nie je prítomný v Slovenskej republike. Ak by bol, tak by iste bol prítomný aj na rokovaní Národnej rady.

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie je to tak.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Panie poslankyne, páni poslanci, na základe požiadavky troch poslaneckých klubov vyhlasujem prestávku, respektíve prerušujem rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra o 10.00 hodine.

Zajtra o 10.00 hodine, nie o 9.00 hodine, páni poslanci.

Pozývam všetkých poslancov vládnej koalície do kinosály na rokovanie s pani ministerkou. Prosím pánov poslancov, aby sa teraz okamžite všetci zúčastnili na rokovaní.