Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Hlási sa šesť pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som nadviazal na pána poslanca Maxona a dovolil by som si jednu poznámku. Stavanie nájomných bytov sa nedá očakávať skôr, ako dôjde k zmene legislatívy, ktorá dnes chráni neplatičov proti majiteľovi bytového fondu. Kým sa toto nezmení, dovtedy nikto nájomné byty stavať jednoducho nebude, pretože by to nikto nikdy nesplatil.

A chcel by som sa dotknúť ešte aj otázok, či je využívané stavebné sporenie alebo nie je. Dovolím si poznamenať, že neviem ako v iných mestách, ale v Nitre sa cez stavebné sporenie robí, beží tak výstavba bytov, ako i odkupovanie bytov. Teda je dosť hojne využívaná táto možnosť získavania finančných prostriedkov práve do tejto oblasti.

Treba aj povedať, že to, čo sa nám tu predkladá, má veľmi málo spoločného so skutočným hypotekárnym úverom. Jednoducho je to zavádzanie názvom. Ide o celkom obyčajný klasický úver, dokonca by som si dovolil povedať aj s normálnym úrokom. Len nám sa zdá, že je to niečo super, pretože bežné úvery, ktoré sa u nás dávajú, vzhľadom na úrokovú sadzbu by sa dali nazvať skôr úžerou. Ale v skutočnosti ide o normálny klasický úver, ktorý musí byť zaručený dopredu, a nie tak, ako bežia tieto úvery v iných krajinách, keď vlastne vlastnou stavbou, tak ako sa postupne buduje, sa vytvára záruka na pokračovanie úveru. Takže nezavádzajme sa navzájom. A ešte treba povedať, že pokiaľ mienime aj meniť podmienky stavebného sporenia, tak to len dokumentuje nestabilitu nášho prostredia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie kolegu Maxona o niekoľko čísiel. Myslím si, že pri zvažovaní o tejto novele by sme sa mali pozrieť aj na zahraničné skúsenosti. Česká republika by nám mohla byť takým odstrašujúcim príkladom, kde zákon o hypotekárnom úverovaní už funguje. A na základe skúseností z Českej republiky musí žiadateľ o hypotekárny úver dosahovať čistý mesačný príjem 20 tisíc českých korún, čo v prepočte kurzovom zodpovedá zhruba 24 tisíc Sk a v prepočte cez spotrebný kôš presahuje takýto príjem na Slovensku až 30 tisíc korún. Takže ja sa pýtam, či je táto novela číslo 310 reálna v súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii, a takisto sa pýtam, ak sme už priznali, že hypotekárny úver vyžaduje ručenie vyslovene nehnuteľnosťou, že bude mať táto novela priaznivý dosah len pre majetných občanov Slovenskej republiky, kde zostanú potom naši mladí, kde zostanú napokon aj ľudia, ktorí sú bez práce rovnako ako tí, ktorí sa ešte len pripravujú na svoje povolanie.

Myslím si, že vláda si dala záväzok, ktorý bol nereálny už v čase prijímania programového vyhlásenia vlády 56 tisíc bytov za štyri roky a takýmto spôsobom týchto 56 tisíc bytov nepostaví, naopak pripraví o ďalšiu možnosť, ako získať byt aj tie menej majetné vrstvy. Preto nemôžem podporiť túto novelu zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

S mnohým názormi, ktoré tu hovoril kolega Maxon, sa dá súhlasiť. Ja by som len chcel povedať a povedal som to už pri mojom prvom vstupe, že tento zákon z hľadiska hypotekárnych úverov nie je zlý. Totiž pri výstavbe obytných domov, v ktorých sú byty v súkromnom vlastníctve, v priemere sa dosahuje na Slovensku okolo 70 m2 obytnej plochy, čo je zhruba trojizbový byt, a náklady mimo Bratislavy v priemere tvoria 15 tisíc korún na m2, čo je zhruba 1 milión, 1 150 tisíc korún. Táto forma je vhodná práve pre stavebné sporenie, pre začínajúce mladé rodiny. Ak ideme na priemerný rodinný dom, ktorý sa stavia na Slovensku, ten má od 150 do 180 m2, tu v zásade nie je možné využívať to, aby pri tom istom financovaní plus náklady na pozemok a náklady na siete samotný objekt nemohol ručiť formou hypotekárneho úveru, lebo sa to potom nedá postaviť, čiže myslím si, že tá kombinácia nie je zlá.

A keď tu hovoríme ešte vlastne o výstavbe bytov, my sa nemýľme, vláda nestavia nikde 12 tisíc bytov ani 15 tisíc bytov, občania stavajú od 10 do 12 tisíc bytov v priemere ročne, kde zhruba polovica týchto bytov sú vlastne rodinné domy a rodinné domy práve stavajú malé firmy a živnostníci a naopak byty či sociálne, či byty pre mladé rodiny stavajú veľké firmy, akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže ide o 40 a viac bytových jednotiek. Čiže tá kombinácia stavebného sporenia a hypotekárneho úverovania do budúcnosti musí u nás fungovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som doplniť môjho predrečníka pána Maxona, ktorý sa vyjadril výhradou voči tomu, že predkladatelia kritizujú stavebné sporenie, že sa používa na rekonštrukciu bytového fondu. Podľa mňa, že sa používa na rekonštrukciu bytového fondu, je nie chybou stavebného sporenia, práve že je prínosom. Keď si zoberieme, ako vyzerajú dediny na Slovensku, ten vidiek, tak pre dedinčanov typickou formou, ktorá je jedine použiteľná na rekonštrukciu bytového fondu, je stavebné sporenie. Je nezmyslom, aby sme podporovali výstavbu nových domov, ktoré sú veľmi drahé a obyvateľstvo si nie je schopné ich kúpiť, zaplatiť zo svojich príjmov, ale ten bytový fond, ktorý je ošarpaný a dá sa povedať už na terajšie pomery aj neobývateľný, to znamená, že tí občania, ktorí si prostredníctvom toho stavebného sporenia zrekonštruujú dom alebo byt a stane sa obývateľným, to znamená, to je najrozumnejšia forma obstarania si bývania na vidieku. Ja nevidím inú formu podpory bytovej politiky na vidieku a z tohto dôvodu znovu hovorím, ja podporujem tento zákon okrem zníženia stavebnej prémie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Mne sa zdá, ako keby sme hľadali liek na všetky choroby. Konkrétne choroby v bývaní. Mám pocit, ako keby sme touto novelou zákona hľadali obrazne povedané liek na všetky choroby v bývaní. Ja si myslím, že výstavba bytov by mala vytvárať aj pracovné príležitosti. Ona dokonca v niektorých prípadoch tak aj robí. Ale keď sa na Slovensku stavajú byty takmer iba do vlastníctva, tak pôsobíme aj proti znižovaniu napätia na trhu práce. Ešte dvoma vetami to možno dovysvetlím. Je všeobecne známe, že aj v regiónoch, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosti, tak občania nemajú záujem cestovať za prácou do regiónov, kde je väčšia ponuka práce a aj preto, lebo bývajú v rodinných domoch, bývajú v bytoch vo vlastníctve. A toto nepodporuje mobilitu pracovnej sily. Preto ak chceme riešiť všetky problémy v bývaní, tak ja si myslím, že hypotekárne úverovanie treba podporiť, ale keď chceme pomôcť tým, ktorí si nemôžu dovoliť hypotéku, ktorí si nemôžu dovoliť dokonca ani stavebné sporenie, tak by sme im mali pomáhať iným nástrojom alebo teda inou formou, a to je nájomné bývanie. Ja súhlasím s kolegom Maxonom, že z hľadiska disponibilných zdrojov pri porovnávaní príjmov a výdavkov domácností na Slovensku, ak rodinám s deťmi zostane mesačne 200 korún, no tak z 200 korún sa nedá ani stavebne sporiť. Preto by som prosil kolegov, že teraz riešime problém podpory hypotekárneho úverovania, ale k ostatným chorobám v bývaní by sme sa mali veľmi skoro vrátiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Maxon hovoril o multiplikačných efektoch stavebného sporenia. Ja by som chcela uviesť, že na základe analýz bolo zistené, že 1 milión Sk investovaných do bytovej výstavby môže vytvoriť až 5, respektíve až 7 pracovných miest a toto je veľmi vážny argument na ponechanie stavebného sporenia takými parametrami, aké je.

Ďalej by som chcela uviesť, že stavebné sporenie využívajú veľmi často práve mladí ľudia - vysokoškoláci a dnes badáme, že práve z neriešenia bytovej situácie nám vysokoškoláci odchádzajú do zahraničia. Mňa to ako vysokoškolskú učiteľku veľmi mrzí. Preto sa nepozerajme na tento problém len z úzkeho hľadiska, ako to uviedla pani ministerka Schmögnerová z pohľadu financií, ale tento problém si posúďme zo širokých spoločenských súvislostí, kde sa nám potom tento legislatívny návrh javí úplne v iných dimenziách, ako len možnosť usporiť určité peniaze hoci, keď v širších súvislostiach pozrieme na problém, uvidíme, že tu o žiadnu úsporu nejde a že negatívne dosahy majú oveľa vyššiu, možno aj finančnú náročnosť ako ušetrené peniaze do rozpočtu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon, chce reagovať.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Kužma, vecne, čo ste hovorili, s tým súhlasím. Žiaľ, nemôžem súhlasiť s tými ekonomickými parametrami, čo ste hovorili - za 15 tisíc korún na m2 sa dá postaviť absolútne najjednoduchší takzvaný sociálny byt, venujem sa tej problematike, chceme v meste Trenčín v roku 2001 stavať sociálne byty, nemôžeme sa v žiadnom prípade ani v Trenčíne dostať pod 15 tisíc korún. Tým jednoducho chcem povedať, že tam, kde sú náklady 15 tisíc, súbežne nemôžu byť tieto náklady sanované hypotekárnym úverom. Lebo ten, kto čerpá hypotekárny úver, má trocha inú predstavu o štandarde, aký sa dá dosiahnuť za 15 tisíc korún.

A ešte si dovolím reagovať, pán poslanec Slaný na vás. My sme sa nepochopili. Ja podporujem tú alternatívu, ktorá sa deje, že tie prostriedky stavebného sporenia sa využívajú na rekonštrukciu existujúceho bytového fondu. Ja som práve kritizoval predkladateľov, že to odôvodňujú tým, že to je nesprávne.

Nuž dámy a páni, veľmi by bola zaujímavá štatistika, keby sme si zobrali investičný dlh v celkovom rozsahu užívaného bytového fondu. Do toho bytového fondu sa jednoducho musí investovať, a tým, že sa investuje aj priamo do bytov v osobnom vlastníctve, tak tá údržba sa prostredníctvom toho realizuje.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa niekoľkými poznámkami vyjadril k predloženému návrhu zákona. Chcem v podstate oceniť vecné príspevky poslancov, ktorí sa pokúšajú osvetliť pravdu okolo stavebného sporenia ako doplnkového zdroja podpory bytovej výstavby. Skúsme však vidieť tento zákon aj trošku inak. Zdá sa, že sa nám akosi stratilo z povedomia, že v tomto prípade nejde o to, či máme alebo nemáme znížiť štátnu prémiu, pokiaľ ide o stavebné sporenie, a či stavebné sporenie je dobrým doplnkovým zdrojom bytovej výstavby, ale mali by sme tento návrh zákona vidieť v kontexte ďalších návrhov zákonov, ktoré prídu po tomto návrhu. O chvíľku budeme hovoriť o návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Budeme hovoriť o návrhu zákona o správnych poplatkoch, o návrhu zákona o súdnych poplatkoch. Otvorme si dôvodové správy a pozrime sa, čo je dôvodom predkladania týchto návrhov zákonov. Takže povedzme si pravdu, ak sa teraz bavíme o stavebnom sporení, nebavíme sa o ničom inom iba o získavaní peňazí do štátneho rozpočtu, teda do príjmovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Všetky ďalšie zákony, ako som uviedol, či to je zákon o správnych poplatkoch, ráta so 400-miliónovou úsporou alebo teda 400-miliónovým navŕšením príjmov do štátneho rozpočtu. Zákon o súdnych poplatkoch, a o tom budeme ešte veľmi intenzívne, dúfam, tu v parlamente hovoriť, ráta so 600-miliónovým príjmom do štátneho rozpočtu.

Takže takisto aj ja teraz vnímam predložený návrh zákona a nijako inak. Zbytočne sa budeme skrývať za rôzne diskusie o tom, či je efektívne alebo neefektívne znížiť štátnu prémiu. Buďme trošku úprimní k sebe, priznajme si to, povedzme, je to systematická cesta napĺňania príjmovej časti štátneho rozpočtu. A bolo by to veľmi úprimné, keby sme to takto povedali. Myslím si, že by aj opozícia pochopila takto návrh zákona a nehrala by túto hru, ktorá nie je veľmi úprimná.

Chcem povedať, že je to trošku zvláštne, ak takýmto spôsobom máme napĺňať príjmovú časť štátneho rozpočtu, ak si uvedomíme, že už prebehla podľa vlády lukratívna privatizácia Slovenských telekomunikácií, podľa vlády lukratívna privatizácia Československej obchodnej banky.

Zákon, ako ho predkladá ministerstvo financií, treba vidieť aj v kontexte vládneho programu, ktorý hovorí o dokončení v priemere asi 12 tisíc bytov ročne. Ja naozaj chcem oceniť veľmi vecný prístup pána poslanca Kužmu z vládnej koalície, ktorý jasne naznačil, že to nie je vláda, ktorá stavia byty. Tu sa nestavajú žiadne štátne nájomné byty. To sú všetko, vážené dámy a páni, na 90 možno 97 percent buď súkromné byty, alebo sú to rodinné domčeky. Môže sa vyskytnúť nejaký prípad výstavby sociálnych bytov, ktorý je financovaný z rozpočtu miest a obcí. Takže nehovorme, že vo vládnom programe je tu nejaký záväzok dokončiť 12 tisíc bytov. Môžeme povedať, že vláda sa pokúsi vytvoriť podmienky na to, aby súkromné osoby mohli vystavať 12 tisíc bytov v priebehu roku 2000.

Ak sa aj pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu, ako je predložený ministerstvom financií, zistíme, že aj budúci rok bude veľmi kritický, pokiaľ ide o bytovú výstavbu. Dúfam, že som našiel všetko, čo je v návrhu štátneho rozpočtu napísané, ale našiel som tam 2 470 miliónov korún bežný transfer, avšak má ísť o výstavbu bytov pre vojakov, policajtov, železničnú políciu, železničné vojsko, daňové úrady, colné úrady. Ďalej tam je pravidelný príspevok do Štátneho fondu rozvoja bývania, to sú reálne peniaze, ktoré prichádzajú na podporu výstavby bytov, to je 2,7 miliardy korún. Potom je tam štátna prémia niečo vyše 2 miliardy a potom je tam asi niečo viac ako 100 miliónov korún na bonifikáciu úrokovej miery pri hypotekárnych úveroch. Takže zdá sa, že ani budúci rok nebudeme môcť hovoriť o žiadnej výstavbe typických štátnych nájomných bytov, opäť to budú len akési mechanizmy, o ktoré sa budú môcť oprieť tí, ktorí na to bezprostredne majú.

Pán poslanec Kužma veľmi správne odhadol aj právny problém, ktorý vznikne v súvislosti s týmto návrhom zákona. Predstavme si, že dnes je tu niekoľko tisíc stavebných sporiteľov, ktorí majú uzatvorené konkrétne zmluvy. A my zákonom vstúpime do typického zmluvného vzťahu medzi stavebnou sporiteľnou a konkrétnym stavebníkom. Viem si predstaviť ako právnik, že všetky tieto zmluvy môžu byť predmetom súdneho konania a jednoducho sa môže niekto domáhať cestou súdu o náhradu akejsi škody, ak to môžem takto povedať, z titulu, že v polčase boli zmenené pravidlá hry.

Myslím si, že návrh zákona neprejde, pretože, ak počítam hlasy a zistím, od koho prišiel návrh na stiahnutie návrhu zákona, zdá sa, že asi tu nebude podpora, ale ak by len predsa bola podpora v Národnej rade, aby tento zákon išiel ďalej, prosím vás, spracujme v druhom a treťom čítaní pozmeňujúci návrh, nejaké prechodné ustanovenie, ktoré povie, že toto sa nemôže vzťahovať na sporiteľov, ktorí uzatvorili zmluvy o stavebnom sporení do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Iné riešenie jednoducho neprichádza do úvahy.

Chcem ďalej povedať, že stavebné sporenie aj naďalej zostáva len doplnkovým zdrojom alebo doplnkovou formou bytovej výstavby. Myslím si, že mám právo vystupovať k bytovej výstavbe preto, lebo bol som pomerne veľký kritik vlády pána Mečiara, pokiaľ išlo o bytovú výstavbu, preto si dovolím niekoľko poznámok k tomu, ako to vidíme teraz v roku 2000.

V štátnom rozpočte je veta, ja som si ju teraz presne opísal, myslím v návrhu zákona o štátnom rozpočte, že v snahe splniť programové vyhlásenie vlády v bytovej politike je potrebný postupný presun ťažiska vládnej podpory bytovej výstavby na hypotekárne úvery. Tak beriem to za jeden veľký žart, ak takáto veta je napísaná v návrhu zákona o štátnom rozpočte, pretože nielenže oslabujeme stavebné sporenie, čo je dnes už úplne jasné a jediným cieľom je získanie finančných prostriedkov do príjmovej časti štátneho rozpočtu, ale pokiaľ sa pozrieme na hypotekárne úverovanie, ja budem teda presný, pán poslanec Mesiarik, vy ste naznačili, že ste navštívili Všeobecnú úverovú banku a zaujímali ste sa o počty hypotekárnych úverov, ktoré boli poskytnuté. Možno som bol o dve hodiny po vás vo Všeobecnej úverovej banke. Ja som si zobral aktuálne čísla, ktoré hovoria, že za september 1999 až september 2000 bolo poskytnutých necelých 1 460 hypotekárnych úverov, čo je absolútne nič. Ak toto má byť tá hlavná forma podpory bytovej výstavby, tak jednoducho sa klameme sami nehovoriac o tom, že pri poklese štátnej bonifikácie zo 6 na 5 percent sa toto ešte zhoršuje. A to ešte chcem pripomenúť, že sme pomohli bankám, pomohli sme bankám v roku 1996, keď sme prijali v tejto Národnej rade novelizáciu zákona o bankách a umožnili sme im, aby na hypotekárne úvery poskytovali alebo používali aj iné zdroje ako zdroje získané z predaja hypotekárnych záložných listov. Možno budem konkrétnejší, pretože mnohí tu hovoria o rôznych sociálnych skupinách osôb, ktoré si nemôžu dovoliť hypotekárny úver a podobne.

Vážené dámy a páni, moja manželka je docentka na právnickej fakulte a má konkrétny príjem, ktorý je niečo vyšší ako 10 tisíc korún. Keby som aj ja bol docentom na právnickej fakulte popri nej, tak by sme si jednoducho nemohli dovoliť, povedzme vysokoškolsky vzdelaní ľudia, docenti na právnickej fakulte, zobrať hypotekárny úver, nemohli. Ak by to bol úver vo výške milión korún, jednoducho nemali by sme šancu zvládnuť splácať desať tisíc korún mesačne ako splátku na takýto úver. Takže nehrajme sa a prosím, ja odporúčam vláde, aby vypustila z návrhu zákona o štátnom rozpočte túto vetu, ktorá hovorí, že je potrebný postupný presun ťažiska vládnej podpory bytovej výstavby na hypotekárne úverovanie. Je to nereálne, je to neakceptovateľné a jednoducho sa neustále klameme.

Niektorí poslanci a niektoré panie poslankyne pripomínali aj negatívne dôsledky toho, že sa neplní bytový program. Mne je ľúto, ja keď si spomínam na moje opozičné pôsobenie, tak sme jednoducho neustále útočili na vládu pána Mečiara kvôli tomu, ako neplní bytový program neustále. Dokonca sme ich raz pristihli pri tom, ako si znížili vo svojom vládnom programe počet bytov, ktoré bolo treba postaviť v určitom časovom období. A zrazu teraz sa tvárime po dvoch rokoch vládnej koalície, ktorá tu je, že všetko je v absolútnom poriadku. Ale veď si teda už povedzme objektívne pravdu, že tá bytová výstavba za vlády pána Mečiara, ktorú sme tak kritizovali, bola stokrát lepšia, bola efektívnejšia a bola dynamickejšia, ako je za vlády tu, a to nehovorím preto, to nehovorím preto, že chcem teraz poslancom vládnej koalície urobiť zle, jednoducho taká je objektívna pravda. Ja si ju rád priznám, pretože bol som jednoducho veľkým kritikom vlády pána Mečiara, pokiaľ ide o bytovú výstavbu.

Áno, je pravda, myslím si, že to povedala pani poslankyňa Tóthová alebo ešte aj ďalší, že nám odchádzajú mladí ľudia z tejto krajiny. Ja budem veľmi presný. Navštívil som Hotelovú akadémiu v Kežmarku, vážené dámy a páni, 95 percent študentov Hotelovej akadémie v Kežmarku končí v reštauráciách, v hoteloch a v rôznych zariadeniach v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzku a neviem kde. 30 percent absolventov Ekonomickej univerzity v Bratislave má umiestenky do Kanady a Spojených štátov amerických. Jedným z dôvodov je aj to, že tu neexistuje reálna možnosť získať bývanie, či už je to forma nájomného bývania alebo forma bývania v súkromnom vlastníctve.

Na záver chcem povedať, že sme urobili niekoľko, zdá sa, systémových chýb. Prvá systémová chyba bola, že sme v roku 1993 prijali zákon o odpredaji bytov do osobného vlastníctva. My sme dramaticky znížili podiel nájomných bytov v celkovom fonde bytov. Dnes to možno je 15 - 20 percent. Bolo by zdravé, keby to bolo okolo 40 alebo 45 percent. Ako môžeme začať budovať nájomný bytový fond? No určite nie tak, nie tak, že štát teraz príde s nejakými prostriedkami a bude stavať byty. Na to jednoducho určite nemáme. Tak si teraz skúsme zadefinovať, kedy bude mať súkromný investor záujem stavať súkromný nájomný byt. Sú na to tri podmienky. Prvá podmienka je, že čas odpisovania týchto nehnuteľností bude podstatne kratšia, že nebude 40 rokov, ako je teraz, ale povedzme, že bude 20 alebo 25 rokov. Druhá podmienka, zmena právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Ak nájomca neplatí nájom zo subjektívnych dôvodov, tak predsa nemôže mať vlastník takéhoto bytu ešte nejaké povinnosti voči takémuto nájomcovi sa oňho postarať. Jednoducho prísna zmena právnej úpravy vo vzťahu k vlastníkom bytov. No a tretia podmienka, samozrejme, je, že nájomné musí mať ekonomický charakter a musí zohľadňovať aj primeranú mieru zisku pre toho, kto bude investovať. Ak nebudú tieto tri podmienky splnené, nikto nebude mať záujem investovať do výstavby nájomných bytov, a ak aj mestá budujú nájomné byty, napríklad pán primátor Zvolena hovorí, že stavajú asi 100 sociálnych nájomných bytov, je to predovšetkým na ťarchu a stratu rozpočtu mesta, ale nie je to pre nich nejaká zisková alebo zárobková záležitosť.

Rovnako by som chcel upozorniť vládu na veci, o ktorých možno ani nevie. My dnes hovoríme, že mestá a obce by mali vytvárať primerané podmienky na výstavbu bytov. Tak sa spýtajte starostu, čo musí urobiť, keď chce vytvoriť nejaký pozemok. No predovšetkým musí zaplatiť odvody do fondu za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v extraviláne, lenže už, žiaľ, v obciach už nie sú nejaké veľké možnosti na výstavbu kompletných bytov.

Vážené dámy a páni, toto som chcel povedať. Myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mesiarik, má svoje hlboké ratio. Nerobme a neprijímajme zákony len preto, lebo máme deravú príjmovú časť štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. O nič iné v tomto prípade nejde, len o naháňanie peňazí a budeme to musieť povedať aj v súvislosti so zákonom o správnych poplatkoch, aj v súvislosti so zákonom o súdnych poplatkoch, aj v súvislosti s ďalšími a ďalšími návrhmi. Takže ja podporujem to, čo povedal pán poslanec Mesiarik, a prosím, ak neprejde jeho návrh a bude sa ďalej rokovať, spracujme v druhom a treťom čítaní prechodné ustanovenia, ktoré ochránia súčasných stavebných sporiteľov, aby sa nemenili pravidlá v polčase.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlásia ôsmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Fico veľmi otvorene nazval veci pravým menom, by sa dalo povedať, a dokonca by som povedal, že tá príprava štátneho rozpočtu už nastala v tom treťom bode, kde, žiaľ, pán predsedajúci mi nedal slovo. Totiž už v tom treťom bode, kde sme žiadali Najvyšší kontrolný úrad, aby sa vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu, treba povedať, že by mal veľmi vážne Najvyšší kontrolný úrad prehodnotiť, ako vláda v návrhu postupuje v otázke oddlženia bánk, kde na konto štátnych financií sa vytvára dlh 106 miliárd korún, čo je mimoriadne vážna vec, a preto je smutné, že pani ministerka potom týmito ďalšími zákonmi, ktoré predkladá ako návrhy noviel, chce naškrabať tie peniaze, ktoré tak veľkoryso venovala bankám pri oddlžení, a toto všetko majú zaplatiť občania Slovenskej republiky. Takže hoci nervózne zareagovanie pána Benkovského, myslím si, že pán Fico mu povedal jasne slová o protiľudovej politike takéhoto charakteru, lebo ak sa bude brať ľuďom, ktorí chcú dať svoje peniaze na to, a štát by mal prispieť aspoň malou bonifikáciou, aby mohli rozprúdiť bytovú výstavbu, tak tým pádom nielen tým chudákom berieme akú-takú nádej dočkať sa svojho vlastného bývania, ale na druhej strane aj ubližujeme slovenskej ekonomike, lebo nebude tvoriť zdroje, ktoré by mohlo práve rozvinutie stavebníctva priniesť pre naplnenie štátneho rozpočtu a v tom je ten paradox terajších vládnych návrhov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som podporil slová pána kolegu Fica. S tým, čo povedal, môžeme len súhlasiť a chcel by som ho doplniť v jednej veci. Samozrejme, že za vlády Mečiara sa v roku 1998 rozbehlo asi 16 800 bytov. Dnes tomu asi tak nebude, a ak teda vláda očakáva akceleráciu výstavby bytov, tak to za týchto predpokladov prípravy, projektovej prípravy a celkovej prípravy bytovej výstavby nie je možné.

Ale vráťme sa trošku pár slovami k stavebnému sporeniu. Stavebné sporenie a úvery umožňujú účasť všetkých vrstiev občanov vrátane sociálno a príjmovo najslabších vrstiev na vytváranie si podmienok na lepšie bývanie. Dlhodobý cyklus sporenia spojený so štátnou podporou vo forme štátnej prémie vytvára možnosť aj pri malých objemoch ročného sporenia dosiahnuť v horizonte šesť a viac rokov dostatok finančných zdrojov na riešenie bytovej otázky podľa možností sporiteľa. Štát so stavebnými sporiteľňami pomáha občanovi, sporiteľovi nadobudnúť hodnotené zdroje v prípade potreby občana, jeho záujmu a možnosti získať navyše úver s garantovanou úrokovou sadzbou 6 percent. Treba zdôrazniť, že občania nie sú schopní sporiť väčší objem vlastných finančných zdrojov, a preto príslušné zníženie percentuálneho podielu štátnej prémie bude mať za následok pokles celkovej kumulácie zdrojov vrátane štátnej prémie na účet týchto sporiteľov, nakoľko im štátna podpora klesne o 12,5 percenta, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť neschopnosť využiť kumulované zdroje v reálnom čase na plánovaný stavebný zámer. Snaha Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýšiť podporu hypotekárov bankovníctvu cestou dotácií vo výške 5 alebo 6 percent práve na úkor štátnej prémie v stavebnom sporení je v príkrom rozpore s proklamáciou vlády o zámeroch znížiť výdavky štátneho rozpočtu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Je prirodzené, že v súvislosti s touto takpovediac malou novelou nemôžeme vyriešiť všetky problémy v bytovej výstavbe, ale ešte raz zdôrazňujem, dámy a páni, akékoľvek nesprávne rozhodnutie v tomto smere môže naozaj vyvolať ešte vážnejšie problémy v oblasti napríklad zamestnanosti, ako je to v tomto období.

Dámy a páni, okrem toho, čo som hovoril, že 1 miliarda investovaná do bytovej výstavby cez priame, nepriame dane a iné ekonomické nástroje by sa mala 5,4 miliardy vrátiť, tak 1 miliarda investovaná v stavebníctve naakumuluje približne 30 tisíc pracovných miest. Takže aj takýmto riešením alebo pozitívnym riešením bytovej výstavby vytvárame podmienky jednak pre mladé rodiny, aby mali reálnu šancu, mali by sme vytvárať podmienky, aby mali reálnu šancu získať byty a súčasne ešte raz opakujem, je priama úmera 1 miliarda, v bytovej výstavbe je 30 tisíc pracovných príležitostí.

Z toho pohľadu súčasne existujúci stav nie je možné hodnotiť pozitívne, nemáme ešte štatistické výsledky a ani nemôžeme mať za rok 2000, ale v roku 1999 bol pokles stavebnej výroby viac ako 26-percentný. Ak by sme si to opäť prerátali na mieru nezamestnanosti, tak tie čísla vyjdú veľmi negatívne. Takže práve v tejto oblasti všetko so všetkým súvisí a podľa toho treba aj prijať primerané rozhodnutia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja súhlasím s pánom poslancom Ficom, že vláda si strieľa z Národnej rady predkladaním niektorých návrhov zákonov. Dalo by sa takmer povedať, že veľkej väčšiny. Skutočne sa vrátim k predchádzajúcej mojej faktickej poznámke a znovu len podčiarknem to, čo povedal aj pán poslanec Fico: Pokiaľ sa nezmení legislatíva, nie je možné stavať nájomné byty na Slovensku. Môžem potvrdiť zo svojej skúsenosti ako primátor, že máme nejedno rozhodnutie súdu o vyprataní bytu pre neplatiča, ibaže pod podmienkou prideliť náhradný byť. Tak to je čo? A v podstate, keď mu dám náhradný byt, tak ten bude ešte drahší než tie, ktoré predávame teraz zo zákona, pretože nejeden byt predávame za 6 tisíc korún. Ale ja by som sa ešte rád opýtal, či si SDĽ predstavuje bytovú politiku tak, ako je to v prípade pána podpredsedu Ondruša, ktorý dostal pridelený byt za 2 milióny korún. Ak má SDĽ ešte jeden takýto byt, rád sa prihlásim.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jasovský.

Poslanec J. Jasovský:

Áno, ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

ja som rád, že je pomerne dobrá diskusia k tejto novele zákona, pretože bytová výstavba a súvisiace zákony určite nie sú jednoduché, veď sa dotýkajú podstaty fungovania tohto štátu, dotýkajú sa rodiny. Ak rodina má existovať a Slovensko má prestať vymierať, čo už začalo, musí rodina bývať. Ja beriem každý piatok z Bratislavy stopárov smerom na stredné Slovensko a musím povedať, že tí mladí ľudia majú už iba dva ciele, jeden cieľ je rýchlo doštudovať a druhý cieľ je zmiznúť do zahraničia pracovať, ale nie už s cieľom vrátiť sa späť. Títo mladí ľudia dnes nepoznajú a nemajú možnosti hovoriť o vyriešení svojej bytovej otázky napriek tomu, že vláda sa zaviazala k čomusi. Nemôžem súhlasiť, že byty stavajú občania, vláda musí k tomu pripravovať určitú legislatívu, a nie v tej forme, o akej hovoríme dnes. A takisto teda, ak hovoríme o tom, že mladý človek by mal si možnosť kúpiť byt, musí asi aj pracovať, ale my sme začali alebo súčasná vládna koalícia začala likvidovať výstavbu diaľnic aj preto, že povedala, že prenesieme stavbárske kapacity na výstavbu bytov. Prosím vás pekne, s buldozérmi a s finišermi chceme stavať byty? To asi celkom pravda nie je a potom sa vôbec nečudujem, že nemáme šancu sa vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády, kde by sme mohli niektoré tieto skutočnosti komentovať.

Viete, otázka výstavby bytov a vôbec hypotekárnych úverov súvisí aj s reálnou mzdou, ktorá v tomto štáte neustále klesá. Zoberme si otázku inflačných tlakov, zoberme si otázku devalvácie, ktorá na Slovensku je, a vôbec zoberme si tých 300 tisíc nezamestnaných mladých ľudí, ktorí sú vo veku do 29 rokov. Ako sa títo ľudia dostanú k bytovej výstavbe? Takže ja osobne som rád, že na túto tému debatujeme, len keby sme, prosím, prijímali trochu konkrétnejšie závery.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem.

Minulé parlamenty vytvorili jeden precedens, odsúhlasili byty do osobného vlastníctva za 10 tisíc korún a nevytvorili mechanizmus, ktorý by zabránil tomu, aby ich tí istí ľudia, ktorí ich na druhý deň predali, zarobili na nich 500 tisíc korún. Keby boli vtedy dostávali mestá tie peniaze, čo dostali tí občania, čo ich predali, tak vám garantujem jedno, že mesto Zvolen by nemalo problémy s pokrytím bývania pre všetkých, ktorí tie žiadosti majú. To bola jedna veľká chyba, ale zrejme tu tiež boli vtedy kamery v parlamente a asi tu vládol populizmus.

Druhá vec. Mesto Zvolen stavia nájomné byty. Áno, možno postavíme vo Zvolene 5 alebo 6 percent nájomných bytov v rámci Slovenska, a to je ten nástroj pomôcť tým najslabším stavať nájomné byty. Ale my sme si to prepočítali a garantujem vám, že tie byty sú návratné, treba si to prepočítať. Dnes sú nástroje dnes, aby aj nájomné byty boli návratné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

S prijatím zákonov, o ktorých hovoril poslanec Fico, možno súhlasiť a od deväťdesiatych rokov stavbárska verejnosť čaká, kedy tieto zákony budú prijaté. Kým my nezadefinujeme, čo je sociálne bývanie, kým nepovieme, že je občan zodpovedný za svoje bývanie a mesto a štát mu môže len pomôcť, nemôžeme vôbec pristúpiť k riešeniu bytovej otázky. Čo chcem ale povedať, nemôžem súhlasiť s tým, že za obdobia HZDS to fungovalo ináč a lepšie. Potom sa musíme vrátiť do socializmu, potom musíme vojsť do päťročníc, keď sme stavali 100 tisíc bytov za päťročnicu, a tak zistíme, že všetci sme doplácali na výstavbu štátnych bytov a ani vtedajší štát to nedokázal ekonomicky zvládnuť a z pomerov štátnych bytov k družstevným, kde bol pomer 80:20 v šesťdesiatych rokoch, v sedemdesiatych rokoch sa to vyrovnávalo a v osemdesiatych rokoch už sa dvakrát viacej stavali družstevné byty ako štátne.

Takže ja si myslím, že viacej peňazí zrejme asi nenalejeme do bytovej výstavby, lebo tá ekonomika funguje tak, ako funguje, ale budeme musieť hlavne v Národnej rade pomôcť si legislatívnymi zákonmi a uvoľniť trh s bytmi, lebo veľmi veľa aj voľných bytov, hlavne na severovýchode Slovenska, neslúži na obytné účely a doteraz vlastne len zvyšuje štatistické počty, ktoré vykazujeme v počte bytov na jedného obyvateľa.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Takisto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Fico, pretože predkladaný návrh zákona o stavebnom sporení je podľa mňa len kamufláš, ktorá nevystihuje ani nevychádza z reálnej situácie. Reálna situácia je taká, že jednoducho kúpna sila klesá a prísť teraz s návrhom zákona o stavebnom sporení, tak ako sme ho dostali, je skutočne len hranie sa na to, že sa tu niečo robí v oblasti bytovej výstavby, a pritom sa nerobí nič, práve naopak. My si myslíme, že štátna prémia by nemala byť 6 tisíc, ale najmenej 10 tisíc korún, pretože jedine tak sa zvýši motivácia. Toto by sme radi navrhli aj v druhom čítaní. Je žalostné, že ministerka za Stranu demokratickej ľavice robí protiľavicovú politiku a ešte aj poznačenú neodbornosťou, pretože mne sa zdá, že tento návrh môžeme prirovnať k vrecu piesku, ktorý pani ministerka najlepšia na svete nasype do súkolia slovenskej ekonomiky a už teraz toto škrípe, ale vy robíte kroky jeden za druhým, aby ste ho úplne zastavili.

Myslím si, že keď sa vyťahujú na naplnenie rozpočtu posledné drobné z vreciek daňových poplatníkov, máte takisto ľavičiari ďalšieho skvelého ministra v rezorte obrany. Ak sa hovorí, že sa ušetria 2 miliardy, nech sa pán Kanis podelí, a nie z tých 6 miliárd na to, aby sme sa vyzbrojovali do NATO, dá napríklad 3 miliardy a vtedy podľa odhadov by bolo možné dať štátnu prémiu 10 tisíc korún a potom by ste ľavičiari nemuseli o ľavicovej politike len hovoriť, ale možno by ste s pomocou parlamentu ju aj konečne trošku vykonávali a uvádzali do praxe. Ako primátorka môžem povedať, že možno niekde sa, pán kolega Maňka, ja vám to úprimne želám, byty stavajú, ale to musí byť primátor zrejme za túto koalíciu, pretože ostatní si môžu nohy zodrať a také podmienky nemajú, práve naopak.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Pán predsedajúci, ale porušíme rokovací poriadok.