Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mesiarika sa hlásia siedmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja si tiež myslím, že táto novela skutočne má alebo rieši dosť veľa problémov, ale najväčším problémom, ktorý by sa vôbec nemusel riešiť, je práve to zníženie, proti ktorému tu asi v parlamente budeme všetci spoločne bojovať.
Ale chcel by som odpovedať na môjho predrečníka pána Mesiarika ohľadom hypoték, že aj na hypotéky pôjde v skutočnosti menej. Vládny návrh rozpočtu na budúci rok počíta so znížením štátnej bonifikácie na hypotekárne úvery o jeden percentuálny bod. To znamená, že štát bude namiesto doterajších 6 percent prispievať na hypotekárne úvery 5 percentami. Zmena sa však dotkne len tých, ktorí si zoberú úver na budúci rok. Pre tých, ktorí už splácajú hypotekárny úver, aj pre tých, čo si zoberú úver do konca roku, ostane štátny príspevok 6 percent. Na konci leta aj banky znížili sadzby na hypotekárne úvery na 11,75 percenta, čo je pokles približne o 1,5 percenta. To znamená, že ak sa nezmenia sadzby, pri 100-percentnom príspevku budú klienti na budúci rok platiť za hypotéky úver 5,75 percenta ročne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem povedať, že podporujem návrh pána poslanca Mesiarika, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto bode, pretože síce spĺňa vnútornú intenciu vlády vyslovenú kedysi podpredsedom vlády pánom Miklošom, ktorý povedal, že zabezpečia zníženie verejnej a súkromnej spotreby, ale s ohľadom na skutočnosť, ako sa vyvíjala situácia úspor ľudí, nemôže štát vycúvať zo svojej povinnosti takzvanej verejnej ruky pri podpore riešenia bytového problému. Treba si uvedomiť, že hlavne mladí ľudia nemôžu to vnímať ako plnenie ideálnych ekonomických reforiem, ale ako útok na ich možnosti. A vezmime ešte do ohľadu aj rastúcu masu mladých nezamestnaných, ktorí vlastne takýmto spôsobom strácajú akúkoľvek možnosť. Treba rátať s tým, že v oblasti podporovania bytovej politiky by sa rozvíjal bytový stavebný trh, a tým by sme vytvorili aj podstatný impulz na rozbeh ekonomického rozvoja vôbec.
Takže z takýchto dôvodov podporujem návrh pána poslanca Mesiarika. Nieto rozumného dôvodu, aby sme zotrvali v spôsobe ďalšieho a ďalšieho škrtenia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
To, o čom sa tu zmienil pán poslanec Mesiarik, v podstate nadväzuje na vystúpenie pani ministerky Schmögnerovej, a to v časti, keď uvádzala zníženie štátnej prémie na bytovú výstavbu ako argumentom ozdravenie finančného sektora o 100 miliónov korún. Takže dá sa to rozumieť tak, že čím je finančný sektor ozdravenejší, tým štátna prémia bude nižšia.
Buďte taká láskavá a finančný sektor rozvracajte, aby sa občania k štátnej prémii a vôbec ku zvýhodneniu bytovej výstavby nejakým spôsobom mohli dostať. Pretože už terajší systém v podstate nerešpektuje základné kritérium, a to je zdražovanie stavebných prác, stavebných detailov, stavebných výrobkov a všetkých stavebných hmôt. Stačí si porovnať ceny pred tromi, štyrmi, piatimi rokmi, čo stálo jedno okno, jedny dvere, kubík tehlového alebo betónového muriva, a argumentovať tým, že sa to vyváži pri hypotekárnom úverovaní, nuž tak, pani ministerka, toto nehovorte ľuďom, ktorí majú do činenia s investičnou výstavbou. A už vôbec to nehovorte tým, ktorí nemajú čím garantovať banke hypotekárny úver, nemajú kde bývať a potrebujú stavať. Už aj súčasný prémiový systém stavebného sporenia nakoniec neumožňoval plné krytie nákladov na byt, iba čiastočné. Preto sa aj tu používali výsledky stavebného sporenia prevažne na modernizácie jestvujúcich objektov, ktoré bývajúci mali k dispozícii. Pánboh zaplať aj za to. Ale teraz sa siaha formou obmedzenia aj na túto formu modernizácie a zhodnotenia bytového fondu. Čiže nepridáva sa nič pozitívne, ale sa uberá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
ja si myslím, že by sme nemali podľahnúť tomuto lobingu bánk, ktoré poskytujú hypotéky v neprospech stavebného sporenia. Sú to podľa mňa samostatné metódy podpory bývania s inou cieľovou skupinou občanov. Aj ja mám mladú rodinu a z vlastnej skúsenosti hovorím, hypotéky nie sú určené pre málo majetné mladé rodiny a jedinou možnosťou mladých rodín slušne bývať je využiť program stavebného sporenia a iné doplnkové podporné projekty, ako je Štátny fond rozvoja bývania, Priateľský sporiteľ a podobne.
Čiže pokiaľ tento zákon bude zužovať už aj tak úzky priestor na riešenie si bytovej otázky občanov Slovenskej republiky, nebudem môcť tento zákon podporiť, ako verím, že veľká väčšina mojich kolegov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V súvislosti s predloženým návrhom a aj vystúpením pána poslanca je jasné, že tu vláda nedocenila dva faktory, ktoré sú v súvislosti so stavebným sporením.
Po prvé stavebné sporenie má dva mobilizačné veľmi pozitívne účinky. Po prvé v obyvateľstve mobilizuje finančné zdroje, ktoré zo spotreby jednoducho povedané z prejedania presúva do dlhodobej spotreby, do budovania, do investovania, a tým, že dáva iba nejakú bonifikáciu úrokov.
Druhý pohľad je, že zároveň tým, že ľudia namiesto prejedania presúvajú peniaze do stavebného investovania, tak stavebníctvo ako multiplikátor rozvoja ekonomiky podporuje ekonomiku aj dovnútra, aby bolo viacej príjmov, viacej daní, viacej odvodov. Čiže pomáhajú aj štátnemu rozpočtu.
A druhý faktor, na ktorý som chcel upozorniť, je ten dlhodobý vývoj. Stavebné sporenie má určitú svoju skúsenosť a mnohí ľudia sa naň naviazali, mnohí mladí ľudia. Tu v Bratislave napríklad vznikla iniciatíva, že mesto dalo mladým ľuďom byty na určitý čas tým, že si urobia stavebné sporenia a nasporia si peniaze. Ale keď bude vláda meniť stále podmienky hry, keď bude menej bonifikovať, menej dotovať, hovorím iba o úrokoch, na druhej strane vidíme, že tu nastáva zvyšovanie cien stavebných materiálov, vplyv inflácie, že sa zdražuje výstavba a rekonštrukcia, tak naozaj zničíme všetkých tých, ktorí aspoň vkladali nádej do stavebného sporenia, práve vláda ide proti týmto mladým ľuďom, proti ich jednoducho možnému budúcemu vývoju, a to je na škodu celého. Podporujem návrh pána poslanca Mesiarika.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja sa pripájam k návrhu pána poslanca Mesiarika, aby bol tento návrh stiahnutý. Ja sa čudujem pani ministerke financií, že odôvodňuje tento návrh okrem iného ozdravením verejných financií. Osobne si myslím, že tento návrh tak ozdraví verejné financie, ako jej ozdravovacie ekonomické balíčky vlastne urobili z našich občanov, z veľkej časti občanov bedárov. Osobne to považujem za nekorektný zásah do pravidiel stavebného sporenia a ide nielen o neplnenie sľubu, ktorý táto vládna garnitúra dala na výstavbu 14 tisíc bytov ročne, ale ide o krok, ktorý ešte zníži aj tú minimálnu výstavbu, ktorú máme.
Výstavba bytov má aj iný efekt. Je to rozvoj ekonomiky. Sú to pracovné príležitosti a už nevraviac, že mladé rodiny, ich rozvoj, ich existencia bez bytov je veľmi problematická.
A posledná poznámka. Nenahovárajme si, že hypotekárne sporenie tu niečo vyváži. Hypotekárne sporenie je pre majetných a táto vláda ani nepokračovala v tom, čo Mečiarova vláda pripravila, legislatívny návrh, aby hypotekárne sporenie si mohli proste dovoliť aj tí, ktorí nemajú nehnuteľnosti a majetok, t. j., aby sa mohlo hypotekárne sporiť so založením napríklad bytu, ktorý sa stavia. Takže ani túto výhodu ste v hypotekárnom sporení neuplatnili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Boli sme zvyknutí hlavne na stavebné sporenie, preto sa vôbec nečudujem, že máme také názory a má ich také aj verejnosť, ako tu dnes zazneli.
Ja by som skúsil nové porovnania. Keď si už dnes budeme môcť zobrať hypotekárny úver s podporou štátu za 5,75 percenta, stavebné sporenie je to viac. Keď si budeme môcť splácať hypotekárny úver 30 rokov, do 30 rokov, stavebné sporenie je to okolo 15 rokov. Keď na stavebné sporenie potrebujeme našetriť 50 percent prostriedkov, na hypotekárne stačí 20, 30 percent. Je to alternatívne nové financovanie, tak ho skúsme chápať, a je určené na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu.
Ja si myslím, že skôr je tu viaznutie v komunikácii, a preto by som odporučil, keby sme prerušili rokovanie, sadli si a vysvetlili si, čo to vlastne hypotekárne financovanie je, lebo si myslím, že celkom si nerozumieme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrassy, neboli ste prihlásený s faktickou poznámkou. Máte procedurálny návrh?
Poslanec Ľ. Andrassy:
Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, klubu SDĽ, SOP a SMK navrhujem, aby sme mali 15-minútovú prestávku pred hlasovaním o tomto návrhu zákona do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, poznačil som si vašu procedurálnu požiadavku.
Teraz sa pýtam pánov poslancov, keďže odzneli všetky vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Štyria páni poslanci: Benkovský, Maxon, Fico a Hofbauer. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Benkovský, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
pani ministerka Schmögnerová vysvetlila podstatu návrhu zákona. Chcem zdôrazniť, áno, ide o reálne prispôsobenie výšky štátnej podpory stavebného sporenia možnostiam štátneho rozpočtu, ako i jej zosúladenie s úrovňou podpory v európskych štátoch vrátane Českej republiky. Tieto dôvody sú relevantné a treba ich brať do úvahy, aj keď do určitej miery znižujú časť podpory štátu v oblasti bývania. Prejaví sa to aj v znížení štátnej prémie, čo bude znamenať zníženie úrokových výnosov zo stavebného sporenia, ako sa to uvádza aj v ich správach z 11,9 na 10,5 percenta, avšak treba zdôrazniť, že aj toto je nad úrovňou úročenia bankových vkladov a sporenia, a preto bude aj naďalej najvýhodnejšie. V súvislosti s týmto zákonom očakávam od vlády Slovenskej republiky, že takto ušetrené prostriedky, ktoré sú uvádzané približne vo výške 900 miliónov Sk, nebudú presunuté do iných oblastí, ale použijú sa na podporu bývania. V tejto súvislosti by som požiadal pani ministerku, aby sa vyjadrila k otázke, aj keď na ňu čiastočne už odpovedala, ako budú tieto prostriedky využité na podporu bytovej politiky štátu.
Po druhé chcem vyjadriť presvedčenie, že nedôjde k ďalšiemu obmedzovaniu štátnej podpory bývania v roku 2001 ako celku, ale ani k zníženiu štátnej 6-percentnej bonifikácie hypotekárnych úverov na 5 percent, o čom sa už vo verejnosti pomerne často hovorí. Nemalo by to opodstatnenie najmä vo vzťahu k deklarovaným deklaráciám o ich posilnení a pri ich súčasnom využívaní, keď napríklad za tri roky poskytla Slovenská sporiteľňa podľa mojich informácií iba 126 hypotekárnych úverov, Všeobecná úverová banka niečo viac ako 1 200 a v súčasnosti Všeobecná úverová banka poskytla v tomto roku 160 takýchto úverov. Hypotekárne úvery sú pre ich v terajšej forme mladým a najmä nemajetným rodinám i tak len veľmi ťažko dostupné, preto ak vláda nebude konať, je potrebné, aby sme v tomto smere iniciovali a vystúpili s iniciatívou poslaneckými návrhmi riešení.
Chcel by som tiež obrátiť pozornosť pani ministerky aj na skutočnosť, keď približne do 2 miliárd, ktoré štát poskytoval stavebným sporiteľniam, sa cez dane a s tým súvisiace stavebné činnosti a v nadväzujúcich odvetviach sa tieto prakticky vracajú a zhodnocujú sa opäť v štátnom rozpočte. Za sedem rokov pôsobenia Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá mimochodom jej 84-percentnou účasťou na trhu stavebného sporenia, táto poskytla na bytové účely viac ako 51 miliárd Sk. To svedčí o tom, že táto forma podpory bývania nie je zanedbateľná a je preto potrebné ju udržať aj pre budúce roky, avšak, a to chcem zdôrazniť, za primeraných podmienok. Novela zákona tiež smeruje, žiaľ, len čiastočne, k zjednodušeniu vzťahov medzi stavebnými sporiteľňami a sporiteľmi, ktoré sú v súčasnosti brzdou širšieho využívania stavebných pôžičiek a obmedzujúcim prvkom v riešení bytovej situácie občanov.
Stavebné sporenia vzhľadom na byrokratické a zdĺhavé postupy sporiteľní sú nie príliš efektívnym nástrojom riešenia bytovej politiky, bytových problémov občanov, osobitne u mladých rodín. Preto i táto oblasť by si vyžadovala hlbšie zásahy do zákona o stavebnom sporení.
Pokiaľ ide o možnosť či nemožnosť meniť výšku štátneho príspevku, tak táto je plne v súlade so zákonom, keď sa každoročne stanovuje v zákone o štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Návrh novely sa okrem potenciálnych budúcich sporiteľov dotýka pravda aj súčasných viac ako 670 tisíc sporiteľov. Na strane druhej značné množstvo z nich stavebné sporenie nevyužíva na zaobstarávanie bývania či jeho zlepšenie, ale na vhodné a výhodné sporenie. Týmto sa však pôvodný zmysel stavebného sporenia stráca a znižuje sa tým i jeho význam. Prakticky takto cez štátnu podporu, ktorá je cez štátny rozpočet, sú ukracovaní všetci občania na úkor sporiteľov. Znamená to, že dochádza k určitej diskriminácii tých, ktorí nevyužívajú stavebné sporenie a svoje voľné finančné prostriedky šetria v bankových inštitúciách inými formami.
Vážené kolegyne, kolegovia, v ďalšej časti budem trošku polemizovať s mojimi predrečníkmi. Zo stavebného sporenia treba zdôrazniť, že profitujú predovšetkým stavebné sporiteľne, a to v bezproblémovom získavaní sporiteľov a užívaní ich finančných prostriedkov, pričom poskytujú za vložené finančné prostriedky len 3-percentné úroky. V neposlednom rade majú sporiteľne neprimerane vysoké poplatky za svoje úkony, o viacerých z nich by sme mohli aj konkrétne hovoriť. Stavebné sporenie je, žiaľ, len psychologickým ťahom na sporiteľa. Reálne totiž len v obmedzenej miere rieši základný problém, a to, na čo je určené, t. j. bývanie. Svedčí o tom celý rad faktov. Napríklad vieme, že ceny bytov sú v rôznych častiach Slovenska, samozrejme, rôzne, ale bežný trojizbový byt dostanete od 500 tisíc až do 1,5 milióna Sk, možno i viac, a to sa týka i rodinných domov. Sporiteľ teda musí nasporiť polovicu z výšky sumy stavebného úveru, t. j. najskôr musí mať na účte napríklad 250 tisíc korún a až potom dostane úver, ale nie ďalších 500 tisíc, ale len 250 tisíc Sk, pričom všetko musí vydokladovať a zložito i realizovať. Práve preto sa stavebné sporenie viac využíva na zlepšenie bývania, rekonštrukciu bytu, čo je tiež nesporne dôležité najmä v nadväznosti na značný rozsah odpredaných bytov do osobného vlastníctva.
Len malá časť sporiteľov si môže dovoliť kúpiť byt, aj to len v menej atraktívnych lokalitách Slovenska. O kúpe či výstavbe bytu cez stavebné sporenie je pre mladé rodiny takmer bezpredmetné uvažovať. Preto by si, ako som už povedal, stavebné sporenie zaslúžilo komplexnejšiu právnu úpravu. Predložená novela zákona i samotné zníženie štátnej prémie z 30 na 25 percent, s čím mimochodom podľa mojich informácií viac či menej súhlasia i stavebné sporiteľne, nebude mať výraznejší dosah na bytovú výstavbu či rekonštrukciu bytov. To sa týka v ešte väčšej miere zaobstarávania, t. j. kúpy bytu či rodinného domu. Preto by sa dalo prinajmenšom polemizovať, či táto forma je najdostupnejšia a najvýhodnejšia.
Napriek tomu, čo som povedal, považujem za potrebné v závere zdôrazniť požiadavku poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice, a to, aby v prípade schválenia tejto novely nedošlo k zníženiu finančných prostriedkov určených na podporu bývania. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporovať rozvoj bytovej výstavby, zabezpečiť ročne výstavbu 12 500 bytov, čomu mali práve slúžiť viaceré formy podpory bývania. Táto úloha sa plní zatiaľ len čiastočne, i keď v tomto roku sa predpokladá odovzdať okolo 9 tisíc bytov a v rokoch 2001 a 2002 každoročne okolo 14,5 tisíca bytov. Pritom v tomto roku prevažuje, prevažnú časť odovzdaných bytov tvorí individuálna bytová výstavba a len časť tvoria nájomné byty. Značný pokles začatých bytov konkrétne v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 1999 o viac ako 1 000, keď v tomto roku bolo začatých doteraz 7 610 bytov, svedčí o tom, že stavebné sporenie sa stále menej využíva na výstavbu bytov a stále viac sa len stáva prostriedkom sporenia. Navyše chýbajú uvedené prostriedky pri budovaní inžinierskych sietí, ktoré sú základom, základným predpokladom na rozvoj bytovej výstavby.
Z uvedeného dôvodu je potrebné i v prípade zmeny štruktúry finančnej podpory rozvoja bývania minimálne zachovať jej celkový objem. Preto žiadame, aby ušetrené finančné prostriedky boli použité na posilnenie úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý smeruje predovšetkým k solventne slabším skupinám obyvateľstva a smerom k mladým rodinám, ktorý považujem za najvýznamnejší nástroj podpory riešenia bytovej situácie, a to najmä v spomínaných mladých rodinách. Túto prioritu sa budeme snažiť presadzovať i pri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Za týchto podmienok som ja osobne pripravený podporiť tento návrh zákona o stavebnom sporení aj v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Benkovského sa hlásia siedmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vláda Mikuláša Dzurindu úspešne diferencuje spoločnosť na spoločnosť elitársku a na chudobných, na vrstvu chudobných, ktorej sústavne v tomto štáte pribúda. Aj novela zákona číslo 310 o stavebnom sporení je novelou pre elitársku spoločnosť. Nevytvára objektívne výhodné podmienky pre stavebné sporenie na výstavbu domov pre ľudí kategórie nižších alebo stredných príjmov. Poskytnutie hypotekárneho úveru predstavuje naplnenie veľmi tvrdých podmienok a veľmi tvrdých finančných požiadaviek od vysokého príjmu, nadštandardného príjmu, od ručenia hypotekárneho úveru opäť poberateľom vysokého nadštandardného príjmu. Takže treba si naliať čistého vína. Treba povedať pravdu, komu vlastne táto novela zákona má slúžiť. Skutočne len vrstve majetných, bohatých ľudí, ktorí nie sú zďaleka na hypotéku odkázaní. Obyčajný radový občan, ktorý nemá prácu alebo má prácu a za túto prácu dostáva len podpriemernú plácu, sa k hypotekárnemu úveru nedopracuje. Je to opäť jeden z tých nonšalantných krokov Dzurindovej vlády, ktoré sú v diametrálnom rozpore s realitou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa zastaviť pri vete, ktorú pán poslanec uviedol, že predložený legislatívny návrh je vlastne prispôsobenie sa možnostiam štátneho rozpočtu a z toho dôvodu on tento návrh podporí.
Vážení, ak budeme takto postupovať, tak naši občania skutočne v tejto republike budú bedári. Táto vláda, ako už viackrát bolo konštatované a zdôraznil to najmä pán poslanec Kozlík, zmrazila ekonomiku. Ekonomiku, ktorá bola dynamická. Ja viem, že pani ministerka Schmögnerová vystúpi s dedičstvom a ďalšími jej obľúbenými nótami, ale ja jej chcem odcitovať stanovisko pána Verheugena, ktorý vlastne vo februári tohto roku uviedol, že okrem kodanských kritérií treba splniť aj hospodárske kritériá. A ďalej uviedol, že tie Slováci mali v prvom kole vynikajúce. Čiže naše hospodárske výsledky Mečiarovej vlády boli skutočne veľmi dobré, boli to roky rozvoja ekonomiky. Ale keď takto bude zmrazená ekonomika, žiadne rozvojové programy, len skrutkovanie občanov a ťahanie peňazí z ich vreciek, potom, samozrejme, budú také zdôvodnenia, že takéto zákony treba prijať, lebo sa vlastne musíme prispôsobiť možnostiam rozpočtu. Ale vláda má povinnosť robiť aktivity, ktoré dajú prínos do rozpočtu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vo vystúpení pána poslanca Benkovského ma zaujali tri také balíky. Prvá vec je, že mal veľmi veľa protichodných vyjadrení. Na jednej strane tvrdil, že sa využíva stavebné sporenie iba pre sporenie, a na druhej strane hovoril, že je ťažko dostať sa k peniazom, lebo že ich musia zdokladovať faktúrami. No tak to je proti sebe stojace.
Po druhé hovoril, že je tam plno chýb, povedzme nízke úroky zo strany sporiteľní, vysoké poplatky. No tak ich stimulujme, aby mali právo na dotáciu zo štátu vtedy, keď budú mať nižšie poplatky a vyššie úroky, ale neberme peniaze zo zabehnutého systému.
A tretie vyjadrenie bolo postavené na tom, že vlastne máme stiahnuť stimuláciu a máme podporiť priame dotácie, kde je jasné, že dochádza ku klientelizmu a korupcii. Veď to všade je oveľa lepšia stimulácia, pán poslanec, ako nejaké priame dotácie, ktoré sú vždy rizikové, lebo bude veľa uchádzačov a málo vyvolených.
A k celej tej vašej filozofii treba jednoznačne povedať, že Strana demokratickej ľavice sa musí raz rozhodnúť, či chce robiť sociálnu politiku pre chudobných ľudí na Slovensku alebo či to chce vymeniť za post ministerky financií, ktorá bude robiť tvrdú pravicovú politiku, a to je kľúčový problém vás aj vášho hlasovania, na ktoré o chvíľu príde, či navrhnete dôsledne v záujme sociálnej spravodlivej politiky stiahnuť tento návrh z rokovania a pripraviť lepší alebo budete za to, že vaša pani ministerka tento návrh predniesla, ho bezhlavo podporovať a strácať ďalej body na Slovensku medzi občanmi, ktorí jednoducho takúto politiku nevítajú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Ja by som chcel reagovať na kolegu Benkovského v tej vete, keď hovorí, že k solventne slabším, myslel tým finančne slabším občanom, by sme sa mali priblížiť tak, že by sme viac prostriedkov dávali do Štátneho fondu rozvoja bývania. Ja si myslím, že je to trošku inak. Tie tri ekonomické nástroje rozvoja bytovej výstavby, ktoré tu už niekoľko rokov existujú, či už stavené sporenie alebo Štátny fond rozvoja bývania, alebo hypotekárne úverovanie, sú vzájomne veľmi nevyvážené alebo navzájom nevyvážené. Stavebné sporenie vyzerá tak, keby som jednou vetou chcel komentovať, že mnoho prostriedkov nekončí pri bytovej výstavbe. Keby som chcel jednou vetou o Štátnom fonde rozvoja bývania povedať, štátny fond sa za posledné roky najmä v predchádzajúcej vládnej garnitúre tak pokazil, že z obrátkového fondu sa stal sociálny ústav a táto vláda do mája vybavovala žiadosti predchádzajúcej vlády. A hypotekárne úverovanie jednou vetou je trpaslík pri tých dvoch predchádzajúcich. Myslím si, že je v záujme nás všetkých, aby to boli nástroje vzájomne vyvážené.
Problém je však v inom. Keď sme novelizovali zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, tak sme vylúčili z tej množiny záujemcov o bývanie istú skupinu ľudí, ktorí sú možno solventnejší, ale nevytvorili sme im dostatočný priestor alebo náhradu, aby si mohli bývanie zabezpečiť sami. Možnosť posilnenia hypotekárneho úverovania je takýmto priestorom aj pre tých solventnejších, ale to podstatné a odpoveď, respektíve reakcia na otázku pána Benkovského, pomoc solventne slabším a sociálne odkázaným vidím inde, v rozvoji nájomného bývania. Na Slovensku dnes ľudia zháňajú byty iba do osobného vlastníctva, čo pri dnešnej zlej ekonomickej situácii je takmer absurdné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Benkovského. Ako tu už bolo viackrát spomenuté, na Slovensku máme tri nástroje podpory bývania - Štátny fond rozvoja bývania, stavebné sporenie a hypotekárne úvery. Každý tento nástroj má určenú cieľovú skupinu stavebníkov. Štátny fond rozvoja bývania je zameraný predovšetkým pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktoré si chcú zriadiť bývanie, a stavebné sporenie stavané na nižšiu strednú vrstvu, otvorene to musíme priznať, nižšia stredná vrstva a stredná vrstva má nástroj na podporu bývania vo forme stavebného sporenia. Je to všade vo svete a podľa mňa by sme to mali ponechať i na Slovensku. Chcem povedať, že hypotekárne úvery, otvorene poviem, že to je nástroj pre solventnejšiu vrstvu obyvateľstva a hlavne v mestách. Na vidieku majú hypotekárne úvery také tvrdé prepočítavacie koeficienty, čo sa týka zaručenia nehnuteľností, tam sú koeficienty 0,2. To znamená, že keď zaručíte majetok v hodnote 1 milión korún, môžete čerpať 0,2, prepočítajú na predajnú cenu, z toho 60 percent vám dajú ako hypoúver, to znamená, z miliónovej zábezpeky môžete čerpať 150-tisícový úver. To je na stavebné účely nepoužiteľné. To znamená, ja osobne podporujem tento zákon, ale nebudem za to, aby sa znížila tá prémia, nakoľko zabrzdí najmä nižšiu strednú vrstvu pri zaobstarávaní si bytových podmienok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Benkovský vo svojom vystúpení povedal, že vláda sa zaviazala postaviť ročne 12,5 tisíca bytov. Žiaľbohu, tento cieľ sa nedarí plniť a myslím si, že to je základ toho neúspechu, ktorý vôbec táto vláda dokázala, a to je aj brzdenie rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky. Chcem povedať, že bytová výstavba je vlastne akcelerátorom ozdravenia ekonomiky, pričom až 95 percent produktov, tovarov, ktoré sa používajú v stavebníctve, sa vyrábajú doma, a teda tvoria sa na to aj pracovné príležitosti, čo skutočne rieši otázku nezamestnanosti. Tým, čo pripravujete v tomto zákone, kde chcete znížiť štátnu prémiu zo 6 000 na 4 500 korún a zároveň ide aj o percentuálny pokles podielu štátnej prémie podľa návrhu z 30 na 25 percent, prinesie dosah na najslabšie sociálne vrstvy obyvateľstva, čo je v rozpore aj s politickým zameraním SDĽ ako ľavicovej strany. Myslím si, že preto je naozaj potrebné, aby sme sa tu zamysleli nad tým, či takýto návrh podporíme alebo nepodporíme. Lebo pamätám sa ešte dobre, keď sme boli vo vláde, tak pani ministerka ako opozičná poslankyňa vtedy navrhovala zvýšiť podiel zo štátneho príspevku z 30 na 35 percent. Dnes sa snaží znížiť z 30 na 20, navrhovala to, a nakoniec kompromisne išli na 25. Takže myslím si, že treba plniť aj to, čo ste sľubovali, pani ministerka, v opozícii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresánek.
Poslanec P. Kresánek:
Pán poslanec Benkovský sa dotkol aj financovania technickej infraštruktúry a pokiaľ sa v § 11 vkladá nový odsek, ktorý sa týka zmenených podmienok na financovanie verejných rozvodových sietí a tak ďalej, medzi právnickými osobami totiž boli aj mestá a obce, tak navrhujem rozšíriť uznesenie o tomto prvom čítaní o pridelení tohto návrhu zákona výborom aj o Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, aby sme sa mohli vyjadriť k tomuto zákonu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokeš, máte faktickú poznámku alebo procedurálny návrh?
Poslanec J. Prokeš:
Faktickú poznámku, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktickú poznámku už nemôžete mať, pretože ste neboli prihlásený. Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon. Ešte predtým chce, prepáčte pán poslanec, reagovať na faktické poznámky pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Vážené kolegyne, kolegovia,
nebudem reagovať na všetky faktické poznámky. Dovoľte mi len na dve z nich. Chcel by som upozorniť pánov poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko, že to bola práve Mečiarova vláda, ktorá znížili podporu stavebného sporenia nie o 5 percent, ale zo 40 na 30 percent, to znamená o 10 percent, a zrušila zároveň aj inštitút Priateľského sporiteľa. Zdá sa, že na túto vec viacerí páni poslanci zabudli a môžeme najbližšie i dokumentovať ich argumenty a porovnať ich s tými, ktoré teraz uvádzajú vo svojich vystúpeniach.
Pokiaľ ide o poznámku pána Oberhausera, myslím si, že nie je dobré, ak poslanec Slovenskej národnej strany vyčíta Strane demokratickej ľavice malú starostlivosť o sociálne slabších. Vyznieva to z vašich úst veľmi smiešne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená pani ministerka financií,
vážené panie kolegyne,
vážení páni kolegovia,
dovoľte mi na úvod naozaj veľmi krátko zareagovať na to, čo povedal spravodajca pán Benkovský. Pán poslanec Benkovský, patrím medzi tých, ktorí sme nezabudli na to, čo sa v roku 1996 v súvislosti s jednou z nešťastných noviel číslo 310 udialo. Do poslednej chvíle som sa vtedy snažil presadiť, aby inštitút Priateľských sporiteľov zostal zachovaný. Musím pri tejto príležitosti povedať, že som potom privítal iniciatívu ministerstva financií, aby sa inštitút Priateľských sporiteľov opätovne zakomponoval do novely číslo 310. Prečo to hovorím. Hovorím to preto, že možno v takejto mimoriadne citlivej otázke pre občanov Slovenskej republiky by sme mali zabudnúť na politické tričká a mali mať ambíciu sa ponaučiť aj z chýb, ktoré sa stali v predchádzajúcom období.
Dámy a páni, ja paradoxne by som si dovolil povedať, že v plnom rozsahu túto novelu zákona podporujem s jednou výhradou, aby v záverečnom ustanovení účinnosť platnosti bola posunutá možno o dva alebo o tri roky. Poviem prečo. Preto sa v tom čase, a to treba korektne priznať, špekulovalo aj s Priateľskými sporiteľmi, aj so znížením zo 40 na 30, lebo opäť bolo veľmi silné pnutie v rozpočte Slovenskej republiky a, dámy a páni, myslím si, že to, čo tu bolo doposiaľ v oblasti stavebného sporenia povedané, tak nevystihuje celkom objektívnu pravdu. Ak pán poslanec Brocka povedal, že sociálne najslabšie skupiny vyriešia výhradne nájomné byty, musím s ním v plnom rozsahu súhlasiť. Druhá vec je, že kto v tomto období zobral na seba povinnosť stavať nájomné byty. Zatiaľ sú to len mestá a obce prostredníctvom emitovania mestských obligácií na bytovú výstavbu. Prirodzene, že čiastočne počítajú so štátnym príspevkom z fondu rozvoja bývania. Dámy a páni, ale aké sú parametre toho príspevku, ak konkrétne jedna bytovka, ktorá má slúžiť na nájomné byty, mala celkovo obstarávacie náklady, budem hovoriť konkrétne na podmienky mesta Trenčín, 7,5 milióna korún, tak štátny príspevok z rozvoja fondu bývania bol 600 tisíc Sk na podporu infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto bytov súvisí.
Dámy a páni, napriek tomu, napriek tomu, že tu bolo povedané, aký je počet občanov Slovenskej republiky, ktorí sú zapojení v stavebnom sporení, treba povedať aj niečo iné. V Slovenskej republike je viac ako 2,5 milióna občanov Slovenskej republiky, ktorí nie sú ekonomicky aktívni. To znamená automaticky táto skupina je z akejkoľvek formy stavebného sporenia vyradená. Samozrejme, v tom počte sú aj poberatelia starobných dôchodkov, aj študenti, aj inak teda ekonomicky neaktívni občania. To je istým spôsobom, to je istým spôsobom prirodzené, ale, dámy a páni, ak si potom zoberieme ostatné parametre ekonomického postavenia občana Slovenskej republiky, ak za prvý polrok dosiahla priemerná mzda 10 863 korún, je to teda reálny pokles o 7,3 percenta. To ale ešte nevystihuje to, čo chcem povedať. Podstatne horšie je to, že je mimoriadne nízky príjem na jedného člena domácnosti, ten príjem je 5 462 Sk.
Dámy a páni, ak si to prepočítame na jednu rodinu, tak koľko takýchto rodín sa môže zapojiť, aj keď hovoríme, že stavebné sporenie je pre strednú, stredne solventnú kategóriu, koľko občanov Slovenskej republiky sa môže do tohto procesu zapojiť? Prirodzene, že celý problém bytovej výstavby je viazaný aj na spotrebiteľské ceny v oblasti investičnej výstavby.
Dámy a páni, ešte nedávno sme sa preli tu v parlamente, že keby sme namiesto výstavby diaľnic realizovali bytovú výstavbu, aké multiplikačné efekty by to vyvolalo. Nuž naozaj sú veľmi kvalifikované prepočty a tie kvalifikované prepočty hovoria, že my sme tvrdili, že jedna koruna investovaná alebo jedna miliarda investovaná do diaľnic prinesie ďalších 300 miliónov Sk. Prepočty hovoria, že 1 miliarda investovaná do bytovej výstavby prinesie ďalšie 5,4 miliardy Sk či už na daniach alebo na tvorbe hrubého domáceho produktu. Z toho pohľadu by sa zdalo, že je podstatne efektívnejšie masívne podporiť v oblasti stavebníctva bytovú výstavbu. Dámy a páni, ale tá bytová výstavba má naozaj tú principiálnu koncovku. Buď sa musíme rozhodnúť, že to budú nájomné byty, pri ktorých sa dá počítať, že budú splatené prostredníctvom nájmu v priebehu 25 až 30 rokov, potom tie multiplikačné efekty môžu byť, ale celú tú ťarchu financovania si v tom prechodnom období na seba berie štát, alebo to teda bude forma bytov do osobného vlastníctva a tam potom naozaj je potrebné počítať s novelou číslo 310 a bola by veľmi veľká škoda, keby v tomto období sa ten príspevok zo 6 tisíc alebo z 30 percent znížil na 25.
Dámy a páni, v kontexte s tým mi dovoľte pripomenúť, že v roku 2000 bola jedna z priorít vlády postaviť 2 500 bytov. Do konca augusta podľa štatistických informácií sa skolaudovalo 8 077 bytov. Je málo pravdepodobné, že do konca roka 2000 bude ten parameter 12 tisíc bytov splnený. Nuž ale čo je omnoho nereálnejšie, je plán na rok 2001. V roku 2001 sa uvažuje s postavením 15 500 bytov a v roku 2002 už s výstavbou 18 tisíc bytov. Mohli by sme teda túto ambíciu brať vážne, keby sme nemali aj štatistiky o začatých bytoch. V roku 1999 a v roku 2000 počet začatých bytov išiel významným degresom. To znamená, že ak sa teda podarilo niečo viac ako 10 tisíc bytov v roku 1999 dokončiť, tak istým spôsobom je to aj dôsledok toho, že v roku 1997 a roku 1998 bola pomerne veľká rozostavanosť v oblasti bytovej výstavby.
Vážené dámy, vážení páni, ja sa teda prikláňam už vo väzbe na to, čo som povedal, že postupne by sa mala prenášať celá ťarcha zabezpečenia svojej budúcnosti na tých, ktorých sa to bezprostredne týka v tých príjmových kategóriách a v tom sociálnom postavení, v ktorom tomto období občania Slovenskej republiky žijú, by to podľa môjho názoru nebolo, nebolo správne.
Dámy a páni, dovoľte mi povedať ešte jednu veľmi dôležitú vec. Ja osobne to považujem za mimoriadne dôležité v súvislosti s čerpaním prostriedkov stavebného sporenia. Veľmi intenzívne sa vytýka tomuto inštitútu alebo tomuto spôsobu sporenia na obstaranie si bývania alebo zlepšenie bytovej situácie, že sa rozhodujúca časť týchto prostriedkov orientuje na rekonštrukcie bytového fondu a len veľmi malá časť na výstavbu nových bytov. Dámy a páni, aj táto skutočnosť je odrazom aktuálnej ekonomickej situácie občanov Slovenskej republiky, ale ja v tejto súvislosti chcem povedať inú vec a s tou táto novela v žiadnom prípade nekalkuluje a chcel by som naozaj poprosiť, aby sme brali do úvahy chyby predchádzajúce a na základe tých chýb sa rozhodovali.
Dámy a páni, ak dnes rozhodujúca časť občanov, ktorí sú zapojení v stavebnom sporení, investuje tieto prostriedky do rekonštrukcie bytov a zlepšenia svojich podmienok bývania, významným spôsobom zapájajú do tohto procesu predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov. A to považujem pri tejto novele za mimoriadne závažné a mimoriadne dôležité. Ak budeme orientovať istú masívnejšiu štátnu podporu do podpory hypotekárnych úverov, tak nevdojak istým spôsobom zľahčujeme pozíciu na stavebnom trhu veľkým stavebným firmám, pretože dnes malé stavebné firmy si jednoducho nemôžu dovoliť pôsobiť v oblasti štandardnej bytovej výstavby. A ešte raz opakujem, tie prostriedky, ktoré sú naakumulované v stavebnom sporení, významným spôsobom práve dávajú chlieb a živobytie malým podnikateľom alebo dokonca živnostníkom. A dámy a páni, pri tomto rozhodovaní aj na túto skutočnosť treba prihliadať. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme mali štatistiky, ony sú k dispozícií, koľko rekonštrukcií bytových jadier, koľko rekonštrukcií kúpeľní, koľko rekonštrukcií celkových bytov sa spravilo. Ešte raz, dámy a páni, opakujem, to je ten stav, ktorému sme sľúbili mimoriadne významnú podporu. Sú to predovšetkým živnostníci, ktorí v tejto oblasti pôsobia. Takže ubranie plynu pre stavebných sporiteľov z hľadiska poskytnutia prémie môže významným spôsobom eliminovať šancu na, by som povedal, dôstojnú sebarealizáciu predovšetkým pre živnostnícky stav pôsobiaci v tejto oblasti.
Dámy a páni, vo väzbe na to, čo som povedal, tak v tejto chvíli by bolo naozaj najrozumnejšie, keby sme podporili návrh pána poslanca Mesiarika a o celej konštrukcii prístupu k podpore stavebného sporenia a aj podpore hypotekárnych úverov ešte dlhšie diskutovali, aby sa neopakovali chyby, ktoré už novelu číslo 310 od svojej existencie postihovali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)