Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády predniesla návrh na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady číslo 202/1995 Z. z., takzvaného devízového zákona.
Predkladaná novela devízového zákona znamená ďalšiu liberalizáciu pohybu kapitálu, ktorá uvoľňuje finančné transakcie so zahraničím spojené s prijímaním alebo poskytovaním úverov a poskytovaním záruk za cudzozemcov. Chcem skonkretizovať, že na poskytovanie finančných úverov do zahraničia na prijímanie finančných úverov zo zahraničia sa nebude vyžadovať devízové povolenie. Zákon tým upúšťa od regulácie poskytovania úverov a je to posledný dôležitý krok v liberalizácii pohybu kapitálu, v danom prípade krátkodobého kapitálu.
Ďalej táto novela zákona umožňuje zahraničným osobám pre ich organizačné zložky nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na získanie prevádzkových priestorov za účelom podnikania. Ide o nadobúdanie tuzemských nehnuteľností pre pobočky v súlade so záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z článku 45 ods. 7 druhá veta Európskej dohody o pridružení. Doterajšia úprava umožňovala nadobúdať takéto nehnuteľnosti len pre pobočky zahraničných bánk, zahraničných poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi a správcovských spoločností.
Po tretie novela zákona upúšťa od plnenia ohlasovacej povinnosti za transakcie, ktoré súvisia s nákupom nehnuteľností v zahraničí v nadväznosti na potreby zostavenia platobnej bilancie.
Po štvrté novela zákona ďalej uvoľňuje predaj zahraničných cenných papierov, ak boli získané v súlade s týmto zákonom.
Chcem uviesť, že táto novela zákona predstavuje ďalší veľmi dôležitý liberalizačný krok, ktorý korešponduje so záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii a k OECD. Naším záväzkom v prístupovom procese do OECD bolo, aby táto novela bola schválená do konca roka 2000 a účinná začiatkom budúceho roka.
Zároveň by som chcela povedať, že táto novela nebola prerokovaná v tripartite vzhľadom na to, že podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve návrh novely zákona sa netýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov.
To je všetko, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Maňkovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 759), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán podpredseda Andel. Nikto viac písomne nebol prihlásený.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
niekoľkými slovami by som sa chcel vyjadriť k návrhu zákona číslo 759 nazvaný Devízový zákon. Osobne vítam zosúlaďovanie našich právnych noriem a ich približovanie sa k právnym normám Európskej únie. Avšak v tomto procese musí byť obojstranná vyváženosť a rovnocennosť. Prečo. Nadviažem na poukázanie, ktoré minulý týždeň vo svojej prednáške na Slovensku uviedol pán Václav Klaus, keď tvrdil, že stredo- a východoeurópske krajiny tvrdo liberalizovali svoj trhový priestor, pričom krajiny Európskej únie pritvrdili cez rôzne opatrenia ochranu svojich trhov, čím vzniklo vlastne paradoxné otvorenie ekonomických nožníc v neprospech krajín približujúcich sa k Európskej únii. Tento príklad som neuviedol preto, aby som vás poučoval, nakoniec nie je to ani z mojej hlavy, uviedol som ho preto, že okrem samotnej ochrany vyspelých krajín, ktoré si tieto priemyselne budujú, sa mi zdá, že niektorí naši vysokí predstavitelia a vysokí predstavitelia tohto štátu ochraňujú a zvýhodňujú hlavne zahraničných investorov a zahraničných podnikateľov. Príklady máme možnosť vidieť či už v zákone o veľkých investíciách, tak i v zákone o cenných papieroch alebo i vo viacerých ekonomických a daňových právnych normách.
Doteraz bolo zo zákona o devízových finančných prostriedkoch potrebné mať povolenie, respektíve mať ohlasovaciu povinnosť pri úveroch zo zahraničia pre našinca, teda tuzemca, lebo cudzozemec, i keď mal prostriedky z úverov, ich deklaroval ako investíciu. Tým sa vlastne vytvorili, respektíve vytvárali výhodnejšie podmienky pre zahraničného podnikateľa ako pre domáceho podnikateľa. Ani terajšia úprava, bohužiaľ, nevyrovnáva práva a možnosti medzi domácimi a zahraničnými podnikateľmi, pričom sú v celkovom kontexte opäť zvýhodnení zahraniční podnikatelia. Pýtam sa: Aj napriek liberalizácii, kde má hľadať slovenský podnikateľ minimálne rovnaké podmienky ako všetci ostatní zahraniční podnikatelia, ak nie na Slovensku? Vítam možnosť ručiť tuzemcom za záväzky cudzincov bez devízového povolenia, ale žiadam zrovnoprávniť prijímanie úverov zo zahraničia pre našinca so všetkými právnymi normami, s investíciami, ktoré majú zahraniční podnikatelia.
Zároveň mi dovoľte nesúhlasiť s predkladateľom, ktorý tvrdí, že táto čiastočná liberalizácia v tejto novele nebude mať dosah na štátny rozpočet. Ja osobne som presvedčený, že podľa úpravy našich zákonov nebude musieť cudzozemec alebo cudzinec odvádzať žiadne dane zo zisku. V tomto zákone sa uvoľnia možnosti vývozu kapitálu cez nákup nehnuteľností v zahraničí a nákup, respektíve predaj cenných papierov. I pri tomto zákone sa otvárajú nožnice medzi domácim a zahraničným podnikateľom, no, žiaľ, opäť, ako som už povedal, bohužiaľ, v neprospech slovenského podnikateľa. Škoda, že predkladatelia tohto návrhu zákona nepracujú, respektíve nepodnikajú ako podnikatelia doma na Slovensku. Ak by podnikali, videli by, aká obrovská nerovnováha je medzi domácim a zahraničným podnikateľom a určite tento zákon by nevyzeral tak, ako sa teraz predkladá.
A nakoniec sa chcem spýtať, k čomu takéto zvýhodňovanie zahraničných investorov, keď napríklad, ako uviedla v predošlom bode kolegyňa Tóthová, budú neustále pochybnosti o tom, či Slovensko vôbec je právnym štátom.
Na strane druhej zasa v zákone vysoko hodnotím čiastočné zníženie byrokracie a určité obmedzenie klientelizmu pre podnikateľskú vrstvu zo strany štátneho aparátu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj keď tento návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín. Čiže inak povedané, nepatrí medzi priority v Bielej knihe. Som si vedomý, že v tejto oblasti nás ešte čakajú problémy s právom nadobúdania a držania, respektíve zastavenia poľnohospodárskej pôdy, lesov a prírodných zdrojov pre cudzincov, ale tieto problémy budú mať všetky krajiny východnej a strednej Európy, teda takzvané postkomunistické krajiny.
Dámy a páni, doterajší zákon, ale i terajšia čosi viac ako dvojstránková novela zákona ovplyvňujú a budú ovplyvňovať nielen vnútornú situáciu, ale aj, ako som uviedol, rozvoj domáceho podnikania, a budú ovplyvňovať aj zákon o štátnom rozpočte. Liberalizácia, ktorá nahráva hlavne globalizácii, bude mať veľmi nepriaznivý dosah na domácu ekonomickú politiku, teda aj na sociálne istoty a postavenie občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánu podpredsedovi Andelovi. Nie sú žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť svojím stanoviskom pani ministerka Schmögnerová? Áno.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Veľmi stručne by som zareagovala na dva okruhy otázok, ktoré sa tu otvorili.
Prvá sa dotýkala údajného znevýhodňovania tuzemcov v porovnaní s cudzozemcami. Ak dovolíte, táto v poradí už myslím piata novela devízového zákona je naopak veľmi výrazným liberalizačným krokom, ktorý je v prospech domácich podnikateľov. A chcela by som upozorniť, že sa to týka liberalizácie krátkodobého kapitálu, keď doposiaľ pri získavaní úverov zo zahraničia, prípadne pri poskytovaní bolo potrebné mať vyjadrenie Národnej banky Slovenska, toto bude odpadávať.
Ďalej tuzemcov alebo tuzemských subjektov sa týka aj bod 3, v ktorom sa hovorí, že nebude potrebné osobitné ohlasovanie nákupu nehnuteľností v zahraničí pre potreby zostavovania platobnej bilancie.
Rovnako v prospech tuzemských subjektov hovoria aj body 9, 10, 11 a 12, kde sa hovorí o tom, týkajú sa § 15, že pri predaji cenných papierov sa umožní všetkým tuzemcom bez obmedzenia predať zahraničné cenné papiere, ak ich nadobudli v súlade s týmto zákonom.
A napokon to, čo uviedol aj pán podpredseda, uvoľňuje sa aj vypustením § 2 - možnosť tuzemcov ručí za záväzky cudzozemcov bez devízového povolenia. Čiže prevažná časť tohto zákona vlastne smeruje k tuzemcom a je liberalizáciou vo vzťahu k tuzemcom.
Čo sa týka cudzozemcov, liberalizačný krok sa dotýka iba bodu 15, kde sa hovorí o možnostiach nadobúdania nehnuteľností na podnikateľské účely. A chcela by som podotknúť, že je to tretí krok, kde na prvom kroku sa takáto možnosť poskytla bankovým subjektom, v druhom kroku sme už v tomto volebnom období novelizovali Devízový zákon, kde sa to poskytlo aj poisťovniam a obchodníkom s cennými papiermi a správcovským spoločnostiam, a toto je tretí krok.
Z hľadiska druhého okruhu, a to je, či postupujeme rýchlo k liberalizácii alebo nie. Myslím si, že iste kompetentnejšie by v tomto smere mohla to komentovať Národná banka Slovenska vzhľadom na to, že bola to práve Národná banka Slovenska, ktorá poskytovala tieto povolenia vyplývajúce z devízového zákona a, samozrejme, že sme tento zákon pripravovali aj na základe analýzy, skúseností Národnej banky Slovenska, ktoré práve ukázali, že nedochádza k žiadnym nejakým významnejším rizikám, keď uskutočníme tento ďalší liberalizačný krok, pretože požiadavky smerujúce či už k získavaniu krátkodobého kapitálu alebo k otázkam ručenia za záväzky tuzemcom a tak ďalej, podľa ich skúseností tieto požiadavky skutočne nemôžu znamenať nejakú destabilizáciu a nemôžu ohroziť vývoz slovenského hospodárstva.
Takže na základe týchto analýz sme pristúpili aj k tomuto ostatnému liberalizačnému kroku. Chcela by som však povedať, že to, samozrejme, neznamená, že liberalizácia je už stopercentná, nie je, a v negociačnej pozícii s Európskou úniou sa napríklad požaduje 10-ročné obdobie na nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy a tak ďalej. Takže, samozrejme, že je našou snahou aj v rozsahu nevyhnutnom chrániť aj záujmy Slovenskej republiky, ktoré sa premietajú aj do negociačnej pozície a budeme o tom rokovať aj s Európskou komisiou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem.
Ja len jednu poznámku, že nadobúdanie nehnuteľností je nevyhnutné, môžu sa nadobudnúť len tie, ktoré sú nevyhnutné na získanie prevádzkových priestorov za účelom podnikania, to znamená nie akékoľvek nehnuteľnosti. To je jedna vec. Druhá vec, že v tomto bode plní Slovensko záväzok vyplývajúci z článku 45 ods. 7 druhá veta Európskej dohody o pridružení. A tretia vec, že tento prípad je v prospech obchodnej bilancie Slovenskej republiky, to znamená nepoškodzuje Slovenskú republiku.
To je všetko z mojej strany. Ak môžem, pán predsedajúci, uvediem hlasovanie.
Uskutočníme dve hlasovania. V prvom hlasovaní odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím o mojom návrhu dať hlasovať, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Pán poslanec Maňka ešte raz.
Poslanec V. Maňka:
Budeme hlasovať o odporúčaní, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh bol prijatý.
Prosím ďalej.
Poslanec V. Maňka:
Pre druhé hlasovanie odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 801 zo dňa 2. 10. 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh dvom výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.
Prosím o mojom návrhu dať hlasovať, vážený pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte o týchto návrhoch, ktoré predniesol pán spravodajca. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Prosím vás páni poslanci, keby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.
Skúsime ešte raz hlasovanie. Hlasujte.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Páni poslanci, nie je nás dosť na to, aby sme mohli hlasovať.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby uvádzal hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v prvom čítaní.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona. Máte slovo, pán spoločný spravodajca.
Ešte predtým pozývam do rokovacej sály všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pre rekapituláciu, prvé hlasovanie o odporúčaní návrh prerokovať v druhom čítaní sme zvládli a druhé hlasovanie je odporúčanie prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh dvom výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. A súčasne je tu návrh za gestorský výbor určiť výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že je ďalšie odporúčanie, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nebudeme hlasovať, len zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Nehlasujeme, iba sa prezentujeme.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás dôrazne vyzývam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby ste prerušili všetky osobné rokovania a prišli do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca.
Prosím všetkých pánov poslancov tak z radov opozície, ako aj koalície, aby sa prezentovali a hlasovali. Prosím vás páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 760. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 802.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedla pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladanej novely zákona o stavebnom sporení je po prvé zefektívniť činnosť stavebných sporiteľní, po druhé zlepšiť výkon štátneho dozoru nad stavebným sporením. Po tretie sa sleduje cieľ rozšíriť podnikateľský priestor stavebným sporiteľniam a odstrániť, respektíve zmierniť isté obmedzenia v ich činnosti. Zefektívnenie činnosti sa dosiahne presnejším vymedzením stavebného účelu s nárokom na čerpanie štátnej prémie, doplnením zásad stavebného sporenia o lehoty pri poskytovaní stavebného úveru a vyplácanie vkladov a o princípy poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok, takzvaných medziúverov, ktoré po schválení Národnou bankou Slovenska a po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky rozpracujú stavebné sporiteľne do všeobecne obchodných podmienok a zmlúv v stavebnom sporení.
Predmet povolených činností pre stavebné sporiteľne sa rozširuje o sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve súvisiacu so stavebným sporením a umožňuje sa, aby stavebné sporiteľne mohli nadobúdať do vlastníctva nehnuteľnosti, osobitne byty pre svojich zamestnancov. Napokon posledná otázka, ktorú predkladaná novela zákona rieši, sa dotýka miery podpory zo štátneho rozpočtu. Navrhuje sa zníženie percenta štátnej prémie z 30 na 25 percent. Nepochybne časť rozpravy sa bude práve dotýkať tohto jedného bodu, preto mi dovoľte, aby som veľmi stručne zdôvodnila, prečo prichádzame s týmto návrhom.
Za posledného poldruha roka sme urobili veľký pokrok v riešení situácie vo finančnom sektore. Daňových poplatníkov snaha dať do poriadku finančný sektor bude stáť viac ako 100 miliárd korún. Týchto 100 miliárd korún predstavuje iba istina, ale k tomu bude potrebné pripočítať úroky, to znamená štátnu dlhovú službu, ktorá bude každým rokom práve o túto čiastku vyššia. Náklady, ktoré sme uložili do finančnej reštrukturalizácie, samozrejme, boli nevyhnutné, ale mali aj svoje prvé pozitívne účinky, ktoré sa odrazili na tom, že sa nám podarilo podstatným spôsobom znížiť úrokové sadzby na peňažnom trhu. Nie s takou istou dynamikou, ale predsa postupne klesajú aj úrokové sadzby, ktoré sú poskytované na komerčných účeloch, to znamená bánk voči klientom, či sú to už podnikateľské osoby alebo fyzické osoby. Dnes sme dosiahli, že prostriedky sú úročené za podmienok, ktoré sú v porovnaní asi spred dvoch, troch rokov o 20 percentuálnych bodov nižšie. Odráža sa to, samozrejme, na dostupnosti úverov za tieto ceny a je celkom len prirodzené, že sa to potom musí odraziť aj na pomoci štátu, ktorá sa teraz poskytuje pri podpore stavebného sporenia.
Chcem povedať, že zníženie miery podpory zo štátneho rozpočtu nie je prvé, došlo k nemu už pred niekoľkými rokmi, keď sa znižovala táto štátna prémia. Toto je druhé zníženie, ktoré, tak ako som naznačila, reaguje na vývoj úrokových sadzieb v Českej republike. K tomuto zníženiu došlo už pred dvoma rokmi, u nás to skôr zodpovedá vývoju úrokových sadzieb, kde sme podstatnejší pokrok dosiahli práve teraz. Chcem však povedať, že prostriedky, ktoré týmto získavame, budú sa ďalej používať na podporu rozvoja bývania, to znamená, nepresúvajú sa na niektoré iné výdavky. Budeme z nich hradiť jednak majetkovú ujmu tým finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery na bývanie za mimoriadne výhodných podmienok a kde rozdiel medzi komerčnou a touto zvýhodnenou sadzbou je potrebné pokrývať zo štátneho rozpočtu. Na túto čiastku v budúcoročnom rozpočte vyčleňujeme 900 miliónov korún.
Ďalej sa bude väčšia podpora poskytovať, väčšia ale len v porovnaní napríklad s rokom týmto na hypotekárne úverovania a napokon po tretie priamo do kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa presúvajú prostriedky, ktoré sa použijú na podporu nájomných bytov a služobných bytov. Znamená to, že táto novela vlastne len reaguje na vývoj úrokových sadzieb, na ktorý je potrebné reagovať, a tak ako som naznačila aj v úvode, obsahuje aj niektoré spresnenia, zjednodušenia, ktoré budú veľmi dôležité aj pre tých stavebníkov, ktorí sa rozhodnú čerpať stavebný úver.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Benkovského, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážená pani ministerka,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač číslo 760), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely podľa môjho názoru dostatočne odborne zdôvodnila pani ministerka Schmögnerová. Považujem za potrebné len dodať, že zákon podľa mojich skúseností nebude mať žiadny vážnejší dosah na výstavbu a rekonštrukciu bytov a ani na ich obstaranie. Preto po rozprave odporučím, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporučím, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 802 z 2. októbra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie vo výbore pre financie, rozpočet a menu a ďalej v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre sociálne veci a bývanie.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy dve prihlášky - za Slovenskú národnú stranu sa hlási pán poslanec Šepták a za Stranu občianskeho porozumenia pán poslanec Mesiarik.
Pán poslanec Šepták, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
dámy a páni,
prerokúvame práve vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení (tlač 760). Okrem iného tento návrh zákona hlavne hovorí o znížení štátnej prémie pre stavebných sporiteľov z doterajších 30 percent na 25 percent. Keď to vyjadríme vo finančnom hodnotení, znamená to zo súčasných 6 000 korún na 4 500 korún. Takto ušetrené peniaze, ktoré predstavujú výšku asi 900 miliónov korún, chce štát použiť na podporu rozvoja hypotekárnych úverov ako ďalšej formy financovania bytovej otázky. Ak by som chcel rozobrať tento daný bod, o ktorom tu hovorila aj pani ministerka, zastavil by som sa práve pri jednej otázke.
Na jednej strane berieme štátnu pomoc odtiaľ, kde je už, dá sa povedať, rozbehnutá, zabehnutá, je, dá sa povedať, veľkým impulzom a stimulátorom sporenia jednotlivých obyvateľov, pretože jednoznačne v tom svojom sporení vidia prísun finančných prostriedkov vo výške 6 000 korún na rok na jedného sporiteľa. Dá sa povedať, že tento motivátor je taký veľký, že ľudia si začínajú riešiť svoje problémy s bývaním, ktorých je na Slovensku neúrekom, hlavne takýmto spôsobom. Pani ministerka hovorila o hypotekárnom spôsobe alebo o hypotékach, ktoré by mohli riešiť alebo pomôcť riešiť aj tento problém. Chcel by som povedať, že na Slovensku nie je taká silná stredná vrstva obyvateľov, ktorá si môže dovoliť dnes hypotekárny úver. Na hypotekárny úver potrebujete množstvo ďalších dôležitých náležitostí, aby ste si vôbec tento hypotekárny úver mohli dovoliť. Preto si dovolím tvrdiť, že hypotekárny úver, aj keď pani ministerka hovorí, že budeme pomáhať hypotekárnym úverom, nesplní to, čo očakávame od plnenia stavebných sporiteľní, ktoré vlastne poberali štátnu prémiu.
Ak by som začrel trošku do štatistík, poznáme vlastne na Slovensku dve sporiteľne. Jedna je Wüstenrot a druhá je Prvá stavebná sporiteľňa. Ešte sa hovorí aj o tom, že Československá obchodná banka by mala odštartovať činnosť v najbližšom čase nejakej ďalšej takejto sporiteľne. Za prvých osem mesiacov Wüstenrot eviduje 36 161 uzatvorených zmlúv tohto roku, čo predstavuje medziročný nárast o 59,8 percenta. Podobne stúpla aj cieľová suma, a to 56,1 percenta na 5 965 miliónov. Aj v tomto období pretrvával zvýšený záujem o medziúvery, kde sporiteľna zaznamenala nárast o 73,8 percenta na 5 392 otvorených medziúverov v objeme 2 miliardy korún. Od januára do augusta 2000 poskytla na bývanie celkom 3,7 miliardy korún.
Čo sa týka Prvej stavebnej sporiteľne, za tri štvrtiny tohto roka uzatvorila 164 609 nových zmlúv o stavebnom sporení v cieľovej sume 31 miliárd. Priemerná cieľová suma týchto zmlúv predstavuje viac ako 190 tisíc korún za deväť mesiacov roka 2000. Poskytla 28 807 úverov a medziúverov vo výške 8,1 miliardy. Viac ako 2,2 miliardy je určených na opravy a rekonštrukcie takmer 32 tisíc bytov a domov.
Dámy a páni, ak siahneme na, dá sa povedať, tento motivátor, bude to, samozrejme, znamenať omnoho menší záujem obyvateľov o sporenie. O sporenie na výstavbu nových bytov alebo prípadne na rekonštrukciu starých. Nechcem tu o tom hovoriť, že vlastne aj takýmto spôsobom sa samotní obyvatelia snažia zlepšiť svoje bývanie na úkor toho, čo vláda sľubovala, že postaví ročne 14 tisíc bytov, zatiaľ sa jej to vôbec nedarí, tak ako sa nedarí plniť aj ďalšie náležitosti a sľuby z jej programového vyhlásenia.
Záver: Slovenská národná strana v druhom čítaní predloží pozmeňujúci návrh a každopádne bude hlasovať proti zníženiu štátnej prémie, pretože ju chápeme ako motivátor sporenia, ktorý je, dá sa povedať, pre obyvateľov Slovenska veľmi významný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mesiarik. Ešte pred ním dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ja by som chcel reagovať na kolegu Šeptáka. Tento návrh, ktorý predložila pani ministerka Schmögnerová, je systematicky správny. Cieľom totiž je znížiť dotácie štátu a zväčšiť podiel hypotekárnych úverov. Ja mám k tomu v zásade len dve také základné pripomienky. Jedna je tá, kde sa obávam, že postihujeme ľudí, ktorí šetria, a nepostihujeme vlastne tých, ktorí čakajú na sociálne bývanie s tým, že sme zmenili vlastne výšku štátnej dotácie. A druhá vec, ktorá tiež je len z hľadiska časového otázna, či môžeme zákonom zmeniť štátnu dotáciu pri už uzavretých zmluvách. Ak by pravidlá hry bežali od začiatku také a ja ako sporiteľ som vedel, že tá dotácia bude 4,5 tisíca, tak pre mňa by to bolo čisté. Otázne je, ako sa zachovať k tým sporiteľom, ktorí tie zmluvy majú uzavreté už skôr. Hovorí sa tu o rovnosti šancí, ale rovnosť šancí nikdy nie je, ak v rovnakom čase dvaja bežci nevyštartujú. A tu si myslím, že pri zmluvách, ktoré už boli uzavreté, by mal dobehnúť ten príspevok podľa toho, ako ich uzatvárali vlastne sporitelia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vo vystúpení pána poslanca Šeptáka zaznela obava z toho, že jednoducho vec, ktorá sa ukázala ako pozitívna, na základe ktorej po celom Slovensku vidno, že predsa len ľudia aj podporou štátu zmobilizovali svoje sily a opravujú domy a zlepšujú svoje bývanie, niektorí dokonca, ktorí sú solventnejší, sa odvážili aj na výstavbu, tak týchto ľudí by sme mohli vlastne zabrzdiť, ak by sme znížili dotáciu, ktorá bola smerovaná na podporu sporenia v stavebných sporiteľniach. Nič proti tomu, aby sa zvýšili dotácie alebo podporilo aj hypotekárne financovanie bývania, ale jednoducho nebrzdime iniciatívu, ktorá sa ukázala pozitívna tým, ako tu už bolo povedané predrečníkom, že jednoducho zasiahneme do zmlúv, zasiahneme do systému, ktorý prinášal výsledky, a v tejto biede, ktorá tu je, kde najmä v oblasti bývania je naozaj veľmi málo iniciatív, by to bolo podrezanie niečoho, čo už sa ukázalo ako dobré.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážené poslankyne, poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, keď si dobre preštudujeme, skutočne budí dojem, že prvoradým cieľom tohto návrhu je vlastne šetrenie prostriedkov v štátnom rozpočte smerom k bytovej výstavbe. Ak si zoberieme ceruzu, čísla, papier a prepočítame, vychádza mi to, ako keby sme chceli za viac peňazí menej muziky, a preto mi dovoľte niekoľko pripomienok v prvom čítaní.
Myslím si, že nie je správna cesta, keby sme touto cestou išli a v súčasnosti, keď príjmy občanov sú pomerne nízke, keď veľká skupina alebo drvivá väčšina občanov nemá šancu využiť vyššie formy prístupu k bytu, postavenia svojho domu, pretože nemá čím ručiť, nemá základné prostriedky, nemá plat a nemôže splniť zákonité podmienky, ktoré bankové domy, samozrejme, aj cez hypotekárne úvery vyžadujú. Myslím si, že v tomto období zatiaľ nič lepšie sa neukázalo, ako občana zapojiť do tejto problematiky, aby mal záujem vyriešiť si bývanie tým, že aj keď má menší plat, šetrí, sporí cez stavebnú sporiteľňu a za šesť, možnože za sedem, možnože za viac alebo menej rokov k tomu bytu predsa len môže dôjsť. Teda nepovažujem za správne ísť touto cestou na úkor stavebného sporenia.
Okrem toho si myslím, že nie je celkom šťastné riešenie, keď takýto významný zákon alebo zmenu takto významného zákona sme nedali do Rady hospodárskej a sociálnej dohody s odôvodnením, že nepatrí do skupiny zákonov, ktorá sa týka sociálnej oblasti väčšiny občanov. Myslím si, že sa to týka všetkých občanov, najmä tých, ktorí sú v strednom a mladšom veku, ktorí si potrebujú zabezpečiť bývanie. Takže nechcem to nejako kritizovať, je to vec názoru a zrejme vec dohody aj v tripartite, ale myslím si, že celá problematika bývania by mala byť vždy aj predmetom rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody.
Chcem pripomenúť, že zákon o stavebnom sporení bol počas svojej životnosti menený už štyrikrát. Nie je to dobré, už to tu zaznelo aj vo faktických pripomienkach, keď sa mení počas hry, menia sa pravidlá. Ono to nevzbudzuje dôveru ani u sporiteľov, ale, žiaľbohu, ani u potenciálnych investorov či už domácich alebo zahraničných. Aj toto potrebujeme ustabilizovať, pretože zabezpečiť postavenie, kúpu bytu, to nie je jednoduchá vec, aby jednoducho na dlhé obdobie boli tie isté a jasné pravidlá.
Chcem zdôrazniť, že návrh nie je ani úplne zosúladený s návrhom zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme si už predbežne mohli pozrieť s tým, že sa uvádza iba limit 4 500 korún ročne na príspevok, pričom v predloženom návrhu sa uvádza zníženie percenta príspevku z 30 na 25 percent. Toto opatrenie, keď ideme do ďalších dôsledkov, logicky povedie k zníženiu hornej hranice sporenia z doterajších 20 na 18 tisíc korún ročne. Argumenty o vyššej výhodnosti hypotekárnych úverov si myslím, ako som už v úvode zdôraznil, nemajú v súčasnom stave ekonomiky, ale hlavne v príjmovej časti občanov, svoje opodstatnenie, a myslím si, že správnejšie by bolo ísť cestou spájania a rozvíjania viacerých foriem od samotného občana cez sporenie, hypotéku, priateľského sporiteľa tak, aby mladý človek, aj keď má tých 8 000 alebo 9 000 korún príjem, mohol mať aspoň nádej, že si byt zabezpečí.
Pokladám za potrebné riešiť problémy v tejto oblasti, skutočne riešiť, ale s tým, že v tomto smere by bolo menšie zlo prijatie postupu, kde sa ponechá 25-percentná sadzba pri výške pomoci maximálne 6 000 korún, to je, zvýši sa hranica sporenia na dosiahnutie plného príspevku na 24 000 korún, čím by sa určite, keď si to prepočítate, aj akumulovalo viac prostriedkov na tieto účely. Zníženie štátnej prémie k 1. januáru 2001 z maximálnej výšky 6 000 na 4 500 korún v súlade s návrhom štátneho rozpočtu a súčasný pokles percentuálneho podielu štátnej prémie podľa tohto návrhu, o ktorom rokujeme, z 30 na 25, prinesie regresné paradoxy voči hlavne slabším sociálnym vrstvám usilujúcim sa získať lepšie podmienky pre vlastnú existenciu cestou zlepšenia si podmienok na bývanie, a to už či formou rekonštrukcie alebo novej bytovej výstavby, prípadne dostavby. Znamená to, že tento návrh má dosť výrazný sociálny dosah, dosah na sociálne slabšiu časť našich občanov.
Stavebné sporenie a úvery umožňujú účasť skutočne širšieho okruhu občanov a vrstiev občanov vrátane sociálne a príjmovo najslabších vrstiev na vytváranie si podmienok na lepšie bývanie alebo na zabezpečenie bývania. Dlhodobý cyklus sporenia spojený so štátnou podporou vo forme štátnej prémie vytvára možnosť aj pri malých objemoch ročného sporenia dosiahnuť v horizonte šesť, prípadne viac rokov skutočné finančné prostriedky na riešenie bytovej otázky.
Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná podpora hypotekárneho úverovania na úkor stavebného sporenia bude mať síce pozitívny vplyv, ale predovšetkým na tých solventnejších, na bohatších a o to nám zrejme teraz nejde, pretože nedávno sme upravovali Štátny fond rozvoja bývania smerom opačným, aby sme poskytovali pomoc tým, ktorí to potrebujú, a nie tým, ktorí majú na to, aby si postavili svoj dom alebo zabezpečili bývanie.
Minulý týždeň som si bol ako podpredseda výboru preveriť poskytovanie hypotekárnych úverov vo Všeobecnej úverovej banke. Nechcem tu hovoriť zbytočné čísla, ale je to niečo vyše sto, maximálne dvesto úverov, ktoré boli poskytnuté v posledných troch mesiacoch. To nemá zmysel, to nepomôže, je to za celú republiku. Okrem toho sú tam ešte dve hypotekárne banky, ktoré nemám zmapované, ale chcem tým dokumentovať, že rozsiahlosť, početnosť je pomerne nízka a zaberá to malý okruh občanov, preto ešte raz zdôrazňujem, bude to za viac peňazí menej muziky.
Chcel by som preto navrhnúť, vážené dámy a páni, v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku využívajúc § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)