Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Hudec.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

mám pred sebou správu, ktorú predložil pán minister zdravotníctva a ktorú schválila vláda na svojom rokovaní. Chcela by som povedať, že nuž aká vláda, taký dokument. Nebudem sa už špeciálne vracať k jednotlivým stranám, pretože kolegovia vo vystúpeniach predo mnou už zhodnotili správu odpredu aj odzadu. Budem sa skutočne zaoberať tým, o čom správa hovorí, o súčasnom stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a spôsob riešenia ponechám skutočne na vládu. Lebo spôsob riešenia bude hovoriť aj o budúcej zodpovednosti za zdravie národa, tak ako ich viažu k tomu dokumenty tohto štátu. Členovia vlády, ako aj pán minister, vy sa asi spoliehate na to, že vaši voliči už zabudli na sľuby, ako sa budú mať dobre, na sľuby o dvojnásobných platoch, na sľuby o fungujúcom zdravotníctve.

Myslela som si, že po rokoch čakania na tento post, pán minister, konečne uplatníte svoje vízie a plány, že budete nimi hýriť. Žiaľ, aj keď v predvolebných sľuboch, ako aj v programovom pláne vlády ste klamali, tentoraz ste asi mali pravdu, že budete pokračovať v šľapajach svojho predchodcu. Vtedy som si pomyslela, nuž načo bolo dobré meniť ministra. Začali ste pán minister veľmi neštandardne. Nepravdivým vyjadrením sa o tom, že nepoznáte nároky svojich kolegov, ktorí boli združení v lekárskom odborovom združení, hoci pár dní pred svojím sľubom v prítomnosti viacerých poslancov tohto parlamentu sme spolu s lekárskym odborovým združením diskutovali tu na pôde parlamentu a ja som pri tomto stretnutí upozornila, že už diskutujú kolegovia s dezignovaným ministrom zdravotníctva.

Základnou žiadosťou kolegov bola žiadosť o naplnenie vašich politických sľubov, o naplnenie ich Hippokratovej prísahy, o naplnenie Ústavy Slovenskej republiky, ako aj o ich snoch o poskytovaní starostlivosti na dnešnej úrovni lekárskej vedy. Domáhali sa zlepšenia finančnej situácie v rezorte, domáhali sa vyplatenia dlhov a prosili vás o zlepšenie svojej finančnej situácie. Začali ste neštandardne, pán minister, nepravdou o 200-tisícovom príjme lekára. Vy ako dlhoročný lekár, ako odborársky boss, ako podpredseda vlády premiéra Mečiara dva a pol roka pre rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva, ako člen zdravotníckeho výboru 4 roky v Národnej rade v opozícii a 2 roky ako podpredseda tohto výboru nemáte prehľad o výške zárobku lekárov? Ak spomínate 200 000, myslíte tých, čo si prilepšujú možno lekárňami alebo inými statkami?

V prípade lekárov ste použili osvedčenú taktiku vlády premiéra Dzurindu - strach zo straty zamestnania. Najprv ste vyhlasovali, že je o 10 %, druhý raz o 30 % viac lekárov. Hodíte číslo bez analýzy, bez stratégie rezortu, bez siete a bez vecí, ktoré potrebujete k tomuto dodať, pán minister. Vedeli ste pán minister, že lekársky odborový zväz informoval o svojej ťažkej situácii pána Romana Prodiho a pevne verím, že dobre poznáte aj jeho odpoveď. Nechcela by som ju znovu čítať. Pani kolegyňa Aibeková ju už prečítala, ale v prípade, že by mal niekto záujem a potreboval ju, som ochotná mu ju poskytnúť.

Viete, že Hnutie za demokratické Slovensko, ľudová strana má vo svojom volebnom programe integráciu do Európskej únie. Nie som si istá, či tak chcete aj vy. Lebo ak áno, tak by ste mali sledovať vývoj v integračnom procese a mali by ste mať poznatky nielen z domácich analýz, ale aj z vývoja situácie vo vašom rezorte v Európe. Nepomôže nám príklad pštrosa. Slovenská republika je členom Rady Európy, ktorá má okrem parlamentnej zložky aj takzvaný Výbor ministrov 41 členských krajín Rady Európy.

Tento výbor na svojom 722. zasadaní 21. septembra 2000 prijal odporučenie 2000/18, ktoré hovorí o zlepšení politiky v starostlivosti o zdravie v členských krajinách. V odporučení hneď na začiatku sa podotýka, že úlohou tohto odporučenia je vyrovnanie úrovní starostlivosti o zdravie v 41 krajinách Rady Európy. Sú tu citované dokumenty, a to článok 11 Európskej sociálnej charty o práve na ochranu zdravia. Je tu citovaný článok 3 Konvencie o základných ľudských právach a o biomedicíne. Spomína sa dokument Svetovej zdravotníckej organizácie o cieli zdravia pre všetkých. V tomto dokumente sa spomína aj Charta z Ottawy z roku 1986 o zlepšení zdravia. Hovorí sa o Jakartskej deklarácii o hlavných smeroch zlepšenia zdravia v 21. storočí, ako aj o Veronskej deklarácii o implementácii investícií do všeobecného zdravotníctva.

Pán minister, pýtam sa vás, či všetky dokumenty, ktoré sú pre nás výzvou, sú pre nás záväzkom vzhľadom na to, že mnohé z nich Slovenská republika podpísala, ako aj ratifikovala, s princípmi ktorých sme pri vstupe do Rady Európy súhlasili, sú pre vás neznáme. Potom však vaše slová o integrácii nemožno brať vážne a občania tohto štátu by si mali uvedomiť, kde nás to vlečiete. Denne sa v médiách členovia vašej vlády chvália, ako vyjednávajú s Európskou komisiou o našom prijatí do Európskej únie. Neviete riadiť tento štát, dusíte národ a používate Európsku úniu ako zaklínadlo, ktorá si vyžaduje tú alebo onú úpravu, alebo privatizáciu. Vyvolávate v ľuďoch negatívne pocity. Pri mojich stretnutiach s voličmi z ich otázok zisťujem, že sa začínajú obávať, pretože celý váš proces prijímania do Európskej únie je pre nich tŕnistou a bolestivou cestou.

Teraz už nebudem taká jemná ako na začiatku, pán minister, ale klamete. Viete, že Európsky parlament pripravil Chartu základných práv, ktorá bude záväzná pre členské štáty a ktorá si bude vyžadovať určitú úroveň zdravotnej starostlivosti. Aj chudoba, pán minister, môže mať svoju dôstojnosť. Aj nemajetný človek môže byť zdravý a nemusí byť ponížený. Ak hovorí vaša vláda o Európskej únii, mám pocit, že do nej pôjdete len vy v smokingoch s dámami v dlhých róbach. Nie, pán minister. Do Európskej únie pôjde 5,4 mil. občanov tejto krásnej krajiny. Alebo všetci, alebo nik. A verte mi, nebude to vďaka privatizácii a rozpredaju hospodárstva. Verte mi tiež, nebude to skôr, pokiaľ nepreukážete snahu, že niektoré problémy sa snažíme riešiť a nie že ich ignorujeme.

Musíme si vedieť vyriešiť problémy, ktoré dnes hýbu Európou. A to sú drogy, Cigáni, očkovanie, infekčné choroby a transplantácie. Výbor pre zdravotníctvo, sociálne veci a rodinu Rady Európy ma poveril, aby som zastupovala Radu Európy na dvoch veľmi významných konferenciách minulý týždeň. Jedna z nich bola konferencia o drogách. Takzvaná skupina Pompidou, kde bolo Slovensko zvolené za podpredsednícku krajinu. Je to veľký záväzok. O tri roky pri najbližšej konferencii máme reálnu šancu byť predsedajúcou krajinou. Škoda, že pred týždňom, keď ste odovzdávali ceny, nenašla som tam mená tých, ktorí sa o to najviac zaslúžili a ktorí boli aj pred troma rokmi počas našej vlády na tejto konferencii, ktorí boli aj pred šiestimi rokmi na tejto konferencii.

Druhá konferencia, na ktorej som sa zúčastnila, bola konferencia, ktorú organizovala Organizácia lekári sveta na tému Roma, sinty, kale - Cigáni v Európe, zdravotný stav a úroveň dodržiavania ľudských práv. Požiadala som dostatočne zavčasu náš Parlamentný inštitút, aby mi pomohol zozbierať informácie o zdravotnom stave tejto menšiny, nakoľko išlo práve o problematiku zdravotného stavu. A vedela som, že Európa bola dosť, povedala by som, vystavená exodu slovenských Cigánov, že môže padnúť otázka na túto tému.

Odpoveď z nášho Parlamentného inštitútu v Národnej rade znela: "Vážená pani poslankyňa, na základe vašej žiadosti z 5. októbra týkajúcej sa zabezpečenia informácií o zdravotnom stave rómskej populácie si vám dovoľujem oznámiť, že na základe informácie zo sekretariátu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a ďalších odborných útvarov ministerstva požadované údaje nie sú k dispozícii. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemá k dispozícii a ani nie je informované o prípadných prieskumoch a zisťovaniach zdravotného stavu rómskej populácie. Osobitné zisťovanie by sa mohlo považovať za diskriminujúce, a preto sa oficiálne nerobí. V súvislosti s problematikou riešenia problémov rómskej národnostnej menšiny je k dispozícii materiál vlády z 27. septembra 2000 - Vyhodnotenie stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súboru opatrení na jej realizáciu - 1. etapa, obsah ktorého prikladám." Bola to jedna strana textu, ktorý nič nehovoril, len upozorňoval na materiál z roku 1997 Mečiarovej vlády.

"V súvislosti s vašou účasťou na Medzinárodnej konferencii Lekári sveta vám pravdepodobne poslúži štatistický materiál, ktorý vám prikladám, a to vybraté ukazovatele zo zdravotníctva Slovenskej republiky." Myslím si, že kto pozná túto publikáciu, je zbytočné hovoriť o tom, že v tomto materiáli nie je ani zmienka, ani jedno slovíčko o zdravotnom stave cigánskej populácie na Slovensku. Nechám na vaše posúdenie. Keď predtým spomínal kolega pán poslanec Malchárek, kto si privyrába na zdravotníctve, tento materiál, ktorý má 20 strán podobného štatistického udania, nech sa páči, sa predáva po 90 Sk. Štatistický úrad je vládna organizácia. Takže neviem, kto sa priživuje na zdravotníctve, ale na tomto materiáli je to asi viditeľné.

Musím povedať, keďže som nezískala ani z nášho Parlamentného inštitútu, ani zo sekretariátu ministra zdravotníctva žiadny materiál, podobnú situáciu som predpokladala, nakoľko viem, že nie je tu záujem, aby opozičný politik zastupoval politické spektrum Národnej rady, musím sa opýtať: Ak nevykazujeme menšinu Cigánov, lebo by to bol rasizmus, ako to mám chápať v zdravotníctve? Je to lenivosť? Je to ignorácia? Alebo si neuvedomujeme, koľko vízových povinností a koľko problémov nám táto komunita v Európe narobila? Neuvedomujeme si, že máme ložiská infekčnej žltačky a váš sekretariát, pán minister, tento problém ignoruje? Ako ho chcete riešiť? Alebo čakáte na to, že niektorého občana to napadne a dá trestné oznámenie na vás za infekčné žltačky?

Pretože ja som si zohnala materiál, ktorý hovorí o situácii, a nie je pravda, že tento materiál na ministerstve nie je, lebo všetko sú to materiály, ktoré majú vo svojej hlavičke ministerstvo zdravotníctva. A to je informácia o hygiene, o životných podmienkach a epidemiologickej situácii rómskeho obyvateľstva so zameraním sa na rómske osady na území Slovenskej republiky, kde sa píše, že len 40 % obyvateľov rómskych osád je zásobených pitnou vodou z verejného vodovodu. V osadách sú výnimočne budované vodovodné prípojky k rodinným domom, v ostatných prípadoch sú inštalované výtokové stojany.

Chcem vás upozorniť a myslím si, že všetci vieme aj spôsob prenosu, aj šírenia infekčných ochorení a špeciálne infekčnej žltačky. Takisto sa tu spomína odkanalizovanie a tuhý odpad, hovorí sa o hygiene bývania a hovorí sa o charakteristike vývoja zdravotného stavu rómskej populácie. Sú tu spomenuté prípady salmonelóz, ktoré postihujú predovšetkým deti vekovej skupiny novorodencov, v prípade dyzentérie a ostatných črevných nákaz detí vekovej skupiny od 1 do 4 rokov. Chcem vás upozorniť na momentálne prebiehajúcu infekciu salmonelózy v niektorých kasárňach. Došlo okamžite k reakcii najvyšších vojenských orgánov a sú urobené nápravné opatrenia. Kto zodpovedá podľa ústavy, pán minister, za tieto situácie? Kto nájde riešenie? Lebo, žiaľ, títo novorodenci a malé deti vo vekovej skupine od 1 do 4 rokov sa nachádzajú vo svojich obydliach.

Musím vám povedať, vážení kolegovia a kolegyne, že je tu ešte aj druhý materiál, ktorý je už potom trošku nepríjemnejší. Je to Národná stratégia trvale udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, kde je zaujímavý odsek. A ten vám dávam do pozornosti: "Ak sa nepodarí integrovať rómsku populáciu a zmeniť jej reprodukciu, podiel nekvalifikovaných a zdravotne postihnutých osôb v populácii bude narastať. Rómovia na rozdiel od slovenskej a maďarskej populácie majú paradoxne perspektívnu vekovú štruktúru, podiel osôb v predproduktívnom veku u Rómov je 43 %, celoštátne iba 20 %. Podiel osôb v postproduktívnom veku u Rómov je 7 %, celoštátne 18 %." Čiže jasne to hovorí, že títo ľudia pravdepodobne ani nežijú tak dlho, a ak ich niečo kvári, sú to ochorenia. Oficiálne štatistické údaje o počte Rómov v Slovenskej republike sú nerealisticky nízke - 1,6 %, reálny odhad je 8 %, možno aj vyššie, na východe a na juhu Slovenska až 20 %.

Integrácia Rómov do spoločnosti sa musí stať prioritou pre všetky programy trvale udržateľného rozvoja v Slovenskej republike. Domnievame sa, že zlepšenie školského a zdravotného systému vrátane integrácie rómskej populácie pre udržateľný rozvoj v Slovenskej republike je prioritný problém, ktorý svojím významom prevyšuje vlastnú environmentálnu problematiku a dáva sa ako jedno z takých budúcich úloh, že plánované sčítanie obyvateľstva by malo získať maximum spoľahlivých informácií o rómskom etniku. Takže, pán minister, urobte si poriadok, prosím, na vašom sekretariáte alebo vysvetlite, prečo jedno hovoríme a druhé v skutočnosti robíme. Ak považujete za rasizmus zaoberanie sa v tomto prípade infekčnými ochoreniami, ktoré znamenajú priame ohrozenie zdravotného stavu obyvateľov, je mi to veľmi divné.

Poslanci koalície sa predvádzali na slovníku pána poslanca Morica a vaše svedomie ste si dali do čistiarne pána Sopka, spol. s r. o., imunitného výboru. Tým je, pán minister, problém Cigánov na Slovensku vyriešený. Kde je vaše svedomie? Museli predsa prejsť vašimi rukami materiály, ktoré som čítala. Verím, že presvedčíte čistiareň spol. s r. o., že problém Cigánov by sa nemal riešiť v rovine politickej vendety, ale na úrovni možno politicko-spoločenskej.

Musím vám aj povedať, že ma mimoriadne prekvapilo postavenie sa k problematike mnohých vystupujúcich na tejto konferencii. Upozorňujem, že išlo o lekárov. Takže tam sa skutočne nehovorilo ani o slovníku pána Morica, a ak sa niečo hovorilo, v čom sú Cigáni a Rómovia zneužívaní, tak práve v tom zmysle, že je uplatňované len jedno ich právo, a to je volebné právo. A každá politická strana tam má svoj záujem, ale ostatné práva, to sú práva, ktoré sa týkajú aj napríklad práva na ošetrenie a na dôstojné zdravotné a hygienické podmienky, tie sú z hľadiska spoločnosti ignorované alebo sa nechce o nich hovoriť.

Boli tam spomenuté Košice, že na sídlisku Luník v gynekologickej ambulancii v poradni sú vyšetrované cigánske ženy len v piatok, že lekári na pohotovosti odmietajú ošetriť Cigána a odmietajú ísť sanitkou v rámci pohotovosti na vyšetrenie. Takže, pán minister, dovoľte mi, aby som vám aj tieto veci kládla na svedomie, aby ste sa postarali, ak sme nerobili rasizmus, aby sme ho ozaj nerobili.

Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ešte mi dovoľte, aby som sa pristavila pri nadbytku lekárov práve aj v tej súvislosti vášho vystúpenia, pán minister, kde ste hovorili, že prioritou má byť prevencia. Ako je možné, že žena s hrčkou v prsníku, teda nejde o preventívne vyšetrenie, ale už prišla s hrčkou v prsníku, dostane termín na mamografiu na máj 2001, v druhej nemocnici na november 2001. Teda to nie je otázka chýbajúceho mamografu, ako sme minule spomínali, že sa pripravuje nákup. Som veľmi rada, že v tom krátkom čase ste už zistili, že asi nie je nedostatok mamografu v rezorte a nebudeme zasa robiť celoplošné nákupy, ale dostávame sa aj k otázke nadbytku lekárov. Vidíme, že pravdepodobne nebude nadbytok, o ktorom hovoríte, keď nevieme zabezpečiť, aby mamografy na týchto oddeleniach fungovali, ak už nie 24 hodín, tak aspoň 12 hodín aspoň v dvojsmennej prevádzke.

Pacient po infarkte myokardu, ktorý bol pri kontrole odporučený na katetrizáciu, sa dostane do poradovníka a budete sa diviť, dostane poradie nad 900. Ak má rok 210 pracovných dní, a keby sa hneď robili 3 katetrizácie denne, je to na 1,5 roka. Nie je práve prostredie na protekciu a možno aj korupciu? Viem, že títo pacienti, keby sa obrátili na privátne, súkromné lekárske zariadenia, tak by sa dostali na vyšetrenie okamžite. Lenže na rozdiel od toho a napriek tomu, že sú poistení, by si to museli zaplatiť a myslím si, že za katetrizáciu srdca, nedajboh, alebo za mamografiu by to bola slušná čiastka.

Kde ste teda dostali štát a jeho občanov alebo kde ho chcete dostať? Dva roky ste nehovorili pravdu ľuďom a myslíte si, že je to možné ešte ďalšie dva roky? Mám strach, že možno vy to vydržíte, ale ľudia už nie.

Ak sa spomína v tejto súvislosti nedostatok zdrojov, tak vás chcem upozorniť, že našťastie aj vzhľadom na to, že noviny sa už neboja napísať niektoré veci, pán minister, dostala sa správa - a veľmi by som vás žiadala, aby ste odpovedali aj na túto informáciu -, že tak štandardne, ako to býva zvykom pri výmene ministra, mení sa koberec, obývačka, sekretárka, pravdepodobne aj vy ste podľahli tejto tradícii a uvoľnili ste alebo máte uvoľnených 7 mil. na budovanie zasadačky a 1,7 alebo 1,8 mil. na zariadenie. Myslím si, keďže ministerstvo zdravotníctva je na Kramároch a v blízkosti je dostatočné množstvo rôznych či už veľkých zasadačiek alebo čohosi iného, že sú to dnes peniaze, ktoré ozaj nemusia byť uvoľnené.

Spomínali ste poisťovne a nefungujúcu poisťovňu Perspektíva, ktorá skutočne mimoriadne zaťaží ťažko skúšaný rezort. Ale veď, pán minister, nie je to tak dávno, ja si dobre pamätám, keď opakovane - veď sme pôsobili v tej istej vláde, ja síce krátko, vy podstatne dlhšie -, bol vtedy problém, kde sme stále diskutovali o tom, že najprv zabehnime jednu poisťovňu, potom pustíme pluralitu a ostatné poisťovne. A chcem sa vás opýtať, či cítite istý diel zodpovednosti za to, že týchto poisťovní bolo pre 5-miliónový národ trochu veľa.

Spomenula som už niektoré neprimerané zákroky v zdravotníctve, špeciálne Kúpele Kováčová, ktoré viedol ako riaditeľ bývalý minister Soboňa. Skutočne si myslím, že použitie "kukláčov" alebo akýchkoľvek služieb v zariadeniach, ako sú kúpele, je neprimerané. Je to dôkaz toho, pán minister, aj keď viem, že to zbytočne teraz adresujem vám, pretože tie veci sa začali diať za pána ministra Šagáta, že takýmto spôsobom by sa v zdravotníctve skutočne nemalo postupovať. Raz a navždy už by bolo potrebné skončiť s týmito praktikami, lebo tak ako hovoril môj predrečník, zbytočne to traumatizuje národ. Verím, že teraz už ľudia, aj vaši voliči pochopili, že otázka kúpeľov nie je zaujímavá z toho hľadiska, kto ich vlastní, ale je zaujímavá z hľadiska podmienok, ktoré vytvoríte, aby tam títo ľudia mohli byť liečení. Teraz už môžete spokojne spávať, Soboňa kúpele nevlastní, ale budú pre istotu zavreté.

Myslím si, že v tomto materiáli mali byť spomenuté "úspechy v reprivatizácii" pri lobizme, pri celoplošných nákupoch, pri použití bezpečnostných služieb a podobne.

Pán minister, po prvý raz, stalo sa to síce znovu za ministra Šagáta, ale v tomto štáte po prvý raz bol predvedený pacient "kukláčmi", dobitý v putách. Človek, pre ktorého volali lekára. Myslím si, že ste tu na to, aby ste teraz rezort upokojili a utíšili. Má dostatok finančných problémov a môžem vám ako členka opozície len prisľúbiť z našej strany, že ak pôjde o pacienta, ak pôjde o zlepšenie podmienok lekárov, ktorí pracujú v rezorte, aj ja dopredu bez najmenších problémov ponúknem svoju silu alebo radu, ak budete na ňu zvedavý. Ale prosím vás, ak hovoríme o vážnych veciach, neusmievajte sa. Veľakrát, ako aj v prípade pacienta, ktorého som spomínala, mladého človeka po infarkte, sa dostáva človek do neriešiteľnej situácie. Keď vás požiadajú o pomoc, vtedy si uvedomujem, že konkrétne aj keď ide o priateľa, je necharakterné odo mňa, aby som pomáhala, keď je pred týmto človekom ešte ďalších deväťsto alebo deväťstodesať iných pacientov.

Teda tieto veci by sme mali riešiť tak, že konečne by sa mala urobiť najprv stratégia, najprv sieť a z toho všetkého by ste mali odvíjať aj ostatné ustanovenia. Prosím vás ešte o jedno, prečítajte si zákon o Slovenskej lekárskej komore. Nedávajte jej práva a povinnosti, ktoré jej nepatria. Myslím si, že v rovine naplnenia zákona o Slovenskej lekárskej komore, ktorú nemôže nikto spochybniť, pretože bol to zákon, ktorý bol prijatý počas vlády pána premiéra Čarnogurského a predsedania parlamentu pána Mikloška, je tento zákon dobrý pre lekársku komoru ako odborný, etický, morálny garant určitých vašich krokov, ale zodpovednosť za naplnenie ústavy, zodpovednosť za zdravie tohto štátu nesie vláda Slovenskej republiky a, samozrejme, parlament, ktorý jej túto prácu umožní a odsúhlasí.

Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili šiesti páni poslanci a panie poslankyne. Posledná je pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Dovolím si doplniť pani poslankyňu, kde hovorila aj o počte lekárov v prepočte na 100 000 obyvateľov, aká je situácia na Slovensku, aká je v niektorých európskych krajinách. Nie je to také zlé, pretože vyšší počet majú aj krajiny Európskej únie napríklad Belgicko, Taliansko, z transformujúcich sa krajín Maďarsko. Mňa však trápi v tejto oblasti skôr to, že pán minister ani jeho predchodca neriešili problém viacúväzkov. Hovoríte, aj vo svojich správach píšete, koľko ľudí by malo zo zdravotníctva odísť, teda zdravotníckych pracovníkov, ktorí stratia miesto, ale pritom nehovoríte o tomto probléme, t. j. viacúväzkovosti. Tak ak niekde chýbajú lekári, musia potom mať dva, tri úväzky a musia zaskakovať z nemocnice do nemocnice, myslím si, že aj tu je forma riešenia. Nakoniec aj pán exminister Šagát chudáčik musel slúžiť aj nočné služby, pretože nemá dostatok lekárov. Tak ako je to? To zrejme nejde celkom dohromady s vašimi názormi a číslami a s porovnaním krajín či už Európskej únie alebo transformujúcimi sa krajinami.

A mrzí ma, pán minister, že v minulom volebnom období ste veľmi radi podnecovali aj sami všetky negatívne vystúpenia voči nášmu ministrovi a našej vláde, aj čo sa týka novín a dnes, pán minister, pôsobíte na to, keď sa objaví kritická výhrada voči vašej práci alebo práci vášho predchodcu, že nie priamo vy, také niečo by som si nedovolila povedať, ale cez vaše stranícke kanáliky dnes už aj zakazujete novinárom a neumožňujete im, aby písali pravdu o stave, v akom zdravotníctvo je. Mám aj konkrétne prípady o novinároch...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pripojím sa ku kolegyni Belohorskej ohľadom rómskeho etnika. Tam sú, samozrejme, epidemiologické údaje viac-menej aproximované, odhadované, ale stredná dĺžka života pri narodení zo vzorky Rómov, ktorým som robil epidemiológiu, je o sedem rokov u žien a o osem a pol roka u mužov nižšia ako pri bielej populácii. Teda oni sú podstatne polymorbídnejší ako naša biela populácia. Oni sú strašne chorí, to sa musí nechať a ich strašná choroba vyplýva z toho, že ich 80-percentná účasť na polymorbidite spočívajúca v spôsobe života, ktorý vedú, je skutočne viditeľná.

Na druhej strane ako pacientov ich možno triediť na dve skupiny. Tí, ktorí skutočne dodržujú režim, a tí, ktorí vôbec nerešpektujú liečebný režim. Takže tí, ktorí sú chorí na infekčnú hepatitídu, čo je strašná choroba, môžem povedať nebezpečnejšia ako AIDS, pretože plodí oveľa viac utrpenia ako AIDS, tak tí ľudia idú potom do hrobu za strašných okolností, čo si ani neuvedomujeme a je to skutočne pre nás isté obvinenie, pretože hygienické pomery v oblastiach, kde bývajú, kde sme ich vyčlenili, sú strašné. A práve tam kvitne infekčná žltačka, a to bude problém, ktorý sa bude čoraz viac dotýkať aj bieleho etnika, pretože oni začínajú rozširovať svoje komunikačné cesty k nám rôznym spôsobom. Ako dobre viete, epidemiológia tejto choroby je taká, že je to choroba špinavých rúk, možno letného epidemického výskytu múch, ale to je proste choroba, ktorá sa na nás prenesie a bude nás bielych čoraz viac kváriť. A to bude trest za to, že sa o nich nestaráme.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Taktiež som chcela nadviazať na časť, ktorá sa týkala rómskeho etnika a uviesť, že v tomto smere sa robí slabá prevencia, pretože sú zdrojom nákazy pre širšie okolie a je to nielen zdravotná otázka, pán minister, ale aj otázka ľudských práv a aj preto bude potrebné tomu venovať pozornosť.

Ďalej sa pani poslankyňa dotkla aj otázky vstupu do Európskej únie a uviedla myšlienku, že vy síce verbálne proklamujete vstup a všetko preň robíte, ale fakticky parametre, ktoré sú dôležité pre vstup, vlastne neplníte, a tým ho odďaľujete. Pokiaľ by ste chceli, pán minister, reagovať na moju predchádzajúcu faktickú pripomienku týkajúcu sa ekonomickej situácie našej republiky, tak vám chcem ešte prečítať vyjadrenie Verheugena, ktorý sa vyjadril k ekonomickej situácii a uviedol, že okrem Kodanských kritérií treba splniť aj hospodárske kritériá. Tie Slováci mali v prvom kole, to bolo počas vlády Vladimíra Mečiara, vynikajúce - opakujem, vynikajúce - ale prizvaní ku vstupu neboli pre plnenie ľudských práv, no teraz zasa upadli hospodársky.

Pokiaľ by ste chceli reagovať, že zdravotníctvo nemá financie, lebo je to dedičstvo od Mečiara a tak ďalej a tak ďalej, obohraná pesnička, tak vám chcem povedať, že zahraničie začína vnímať, že hospodárska situácia Mečiarovej vlády bola oveľa lepšia ako tá, ktorú ste vy dnes vlastne akosi, nechcem povedať, zavinili, ale poviem, čo existuje...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

Poslanec J. Benčat:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dovoľte mi reagovať na niektoré pasáže, predovšetkým pani poslankyne Belohorskej. Nie som odborník špeciálne na zdravotníctvo, ale myslím si, že sú tu veci, ktoré veľmi súvisia s ekonomikou a súvisia aj s tým, čo tu bolo hovorené o vstupe a o stanovisku Európskej únie k našim aktivitám aj v oblasti zdravotníctva. Samozrejme, že ekonomika je garanciou životnej úrovne daného štátu a ekonomika rozhoduje o tom, v akom stave sa nachádza príslušné zdravotníctvo. Samozrejme, investícia do zdravotníctva je aj nepriamou investíciou do ekonomiky, pretože iba zdravý národ, zdraví ľudia, zdraví občania môžu vytvárať hmotné statky a lepší život. Ak si to neuvedomíme v tomto štádiu vývoja, potom vlastne ideme proti sebe a nevytvárame si budúcnosť, lepšiu budúcnosť.

A čo sa týka Európskej únie, samozrejme, súhlasím s tým. Dnes sa Európska únia a jej predstavitelia vyťahujú ako strašidlo alebo zaklínadlo, tak to tam bolo povedané. My takéto zaklínadlá už poznáme. Boli tu už pred desaťročiami, ale iným smerom. Vážim si politikov a bolo tu spomenuté meno Verheugen, takých politikov, ktorí sa objektívne dívajú na Slovensko a jeho vývoj aj v súčasnosti. Tento pán povedal aj ohľadom referenda, musím to vytiahnuť, nezneužívam situáciu, ale povedal: "Je to vnútorná vec Slovenska. Je to vec, ktorá je v súlade s ústavou a ktorá je, samozrejme, v súlade s tým, čo pán prezident vypísal." Čiže neťahajme sem takéto strašidlá. Správajme sa ako politicky vyspelí ľudia.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Chcem reagovať na pani poslankyňu v tej časti, kde hovorila o kardiovaskulárnom programe a operáciách srdca. Už som hovoril, že v materiáloch, ktoré sa tu objavujú z ministerstva zdravotníctva, sa účelovo zlepšuje situácia. Napríklad len jedno kardiocentrum v Čechách v Brne spravilo v roku 1999 viac operácií srdca ako všetky takéto pracoviská pre dospelú kardiochirurgiu na Slovensku. Napriek tejto skutočnosti, napriek tomuto všetkému Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nehodnotí činnosť a financovanie kardiocentier v roku 1999 negatívne.

Na rok 2000 bolo vyčlenených 270 mil. Sk. Program bol s pompou zverejnený a v polovičke roku 2000 ešte stále kardiocentrá nedostali peniaze. Samozrejme, malo to za následok, že pacienti museli čakať. Mnohí z nich dostali po druhýkrát infarkt a bez dokončenej diagnostiky, bez toho, aby vedeli podrobnosti o stave cievneho systému, až potom boli pacienti operovaní. Teda zamlčuje sa skutočná pravda a materiály sa snažia ospevovať súčasný stav, súčasnú vládu a súčasné vedenie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som nadviazať na pani poslankyňu. Použila slovo rasizmus. A v tejto súvislosti, pán minister, by som vás chcela informovať o praktikách, ktoré sa v niektorých nemocniciach praktizujú aj napriek tomu, že je v zákone stanovená možnosť pre pacientov, aby si vybrali lekárov.

Pochádzam z okresu, kde nemáme nemocnicu. Nemocnica, do ktorej bol okres Kysucké Nové Mesto pridelený, je vzdialená od centra dvadsať kilometrov. Bližšia nemocnica, ktorá je iba desať kilometrov vzdialená, je v Žiline. A počas našej vlády to bolo tak, že pacient si skutočne mohol vybrať nemocnicu, v ktorej chcel byť liečený. Veľmi často sa stávalo, že sám lekár, ktorý mal pohotovosť, poslal pacienta do bližšej nemocnice, pretože to bolo v jeho záujme. Teraz sa táto prax zrušila hneď po voľbách. Viem, že vy za to zrejme nemôžete, ale od volieb je to tak, že hocijaký ťažký stav privezú do nemocnice v Žiline, lekár tohto pacienta odmietne prijať, pretože má pohrozené, že bude vyhodený zo zamestnania. Chcem sa v súvislosti s týmto rasizmom spýtať, či pacient z Kysuckého Nového Mesta je menejcennejší ako pacienti, ktorí majú v okrese nemocnicu. A preto by som vás chcela, pán minister, požiadať o nápravu v tejto veci.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská, môžete reagovať. Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem veľmi pekne.

Som veľmi rada, že kolegovia si vo svojich príspevkoch vlastne všimli to, na čo som chcela poukázať, a síce na to, že nám nepomôžu zahraničné návštevy, ktoré sa nám prídu poďakovať za privatizáciu alebo ktoré prídu podporiť túto vládu vzhľadom na svoje politické spolupartnerstvo. Európska únia bude kontrolovať dodržiavanie a vyrovnanie systému, pretože to je vec, ktorá ich môže v budúcnosti ohroziť.

Z hlavných rizík Európy sa na prvé miesto dostáva migrácia obyvateľstva. Tá so sebou nesie drogy, prostitúciu a všetky ostatné negatívne javy. Nesie so sebou kupčenie s ľuďmi a podobne. Čiže pokiaľ nebude mať na Slovensku napríklad lekár slušný plat, pokiaľ tu nebudú vyrovnané zdravotné podmienky - verte mi, že v tých prípadoch, ako som hovorila aj o srdiečku, aj o hrčke v prsníku, ľudia si budú hľadať pomoc možno aj v iných štátoch -, tak dovtedy nebudeme mať otvorené dvere alebo budú voči nám dávané určité bariéry, že môžeme síce spolu obchodovať, ale nebude voľný pohyb obyvateľstva, nebude povolený voľný pohyb pracovnej sily.

Znovu opakujem, Cigánov a ich otázku si musíme vyriešiť tu doma, ale nie v parlamente ako palica na opozičného politika. To sa dá riešiť všelijakým iným spôsobom. Vy vlastne dostávate tých ľudí do rezervácie. Sú to ľudia, ktorí nemajú pitnú vodu, ľudia, ktorí nemajú kanalizáciu, a to nám nevyrieši nikto, ani naša ignorácia. Aj to je otázka Európskej únie. A prosím vás pekne, uvedomte si aj to, že sme na 62. mieste podľa štatistík zdravotníckej organizácie...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec, pripraví sa pán poslanec Tarčák.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

vzácni hostia,

ak dovolíte aj preto, že už je pokročilý čas a mnohí sú unavení, začnem trošku netradične. Keby som mal nazvať svoj príspevok, tak by som ho nazval Nespokojnosť občana alebo objavovanie Ameriky. Poviem prečo. Budem stručný a poviem to v 8 bodoch.

Prvý bod bude znieť takto. Nezávidím ani jednému ministrovi zdravotníctva od roku 1989, keby som bol úprimný, možno aj od roku 1973, keď začal ropný šok a keď sa ekonomika Česko-Slovenska začala prepadať z úplne iných príčin a jednoducho spôsobila všetko to, čo dodnes pociťujeme ako veľmi zlé. Pravdaže, k tomu sa nabalili ďalšie veci, a preto by som hovoril o všetkých problémoch zdravotníctva trošku z nadhľadu. Nie z toho nadhľadu, že by ma nezaujímali osudy občana, pretože občan je naozaj nespokojný, ale z toho pohľadu, že zdravotníctvo sa tak tvrdo spolitizovalo, bohužiaľ, najmä v rokoch 1990, 1991, keď sa začala veľmi nepremyslená tzv. dekompozícia zdravotníctva.

A neschádza mi nič iné na um len to, že podobná udalosť sa stala s veľkým hospodárením na pôde. Týkalo sa to družstiev a štátnych majetkov. Bohužiaľ, táto dekompozícia nemala alternatívu, nemala cieľ a východiská. Zrušili sa krajské ústavy národného zdravia, okresné ústavy národného zdravia a, bohužiaľ, použijem ešte jedno prirovnanie. Tak ako sa nepremyslene rušil systém práce v štátnej správe, ktorý len tak mimochodom bol bavorským modelom, teda krajské národné výbory a okresné národné výbory vôbec neboli výmyslom ani komunizmu, ani socializmu, ani tých zlých, ktorí boli predtým, ale jednoducho to bolo veľmi šikovne "odkukané" od Bavorákov. Takže jednoducho týmto nepremysleným tzv. dekompozičným krokom sme naštartovali v zdravotníctve čosi, čoho zlé ovocie musíme doteraz užívať.

Druhá poznámka. Som presvedčený o tom, že súčasná sociálno-ekonomická ťarcha, ktorá leží na pleciach občana Slovenskej republiky, je veľmi ťažká a treba ju brať ako východiskový bod, aby sa vôbec začalo uvažovať, čo urobiť s tým, čo tu máme napríklad aj v zdravotníctve. Dovoľte mi, aby som trošku pozávidel tým, ktorí sa zaoberajú pôdohospodárstvom, a obdivne sa vyslovil ku všetkým tým, ktorí sa dokázali bez rozdielu straníckych tričiek dohodnúť na akej-takej koncepcii poľnohospodárstva alebo pôdohospodárstva, ak chcete, a dokázali aj doteraz dokážu prezentovať spoločnú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať v tomto rezorte.

Myslím si, že dozrel najvyšší čas, aby došlo k takej generálnej dohode politických strán, dnes už vieme veľmi presne odhadnúť, ktoré to, povedzme, budú a budú v parlamente fungovať, možno na jednu, dve výnimky aj v ďalšom, a potom aj v tom ďalšom období a nebolo by zlé, keby sa začalo diskutovať o tejto téme, aby sme sa nevracali neustále k tomu, ako nanovo začať opravovať chorý systém, ktorý je založený, ak dovolíte podľa môjho názoru aj tým, čo som už povedal predtým. Upozorňujem, že je veľmi jednoduché obviniť ministra, to je jedno, ktorý to je, teraz tu sedí nový minister, ktorý, samozrejme, veľmi ľahko odpovie, no prepáčte, vážení páni poslanci a pani poslankyne, ja som tu nebol, keď sa zostavovala, povedzme, táto správa, ktorá je v mnohom odlišná od jeho názorov, rád by som upozornil na to, od toho, aká písomná správa bola predložená nám.

Štvrtá poznámka. Či sa nám to páči alebo nie, po 10 rokoch experimentovania by sme sa mali vrátiť k veľmi racionálnej analýze toho, čo tu predtým fungovalo, a keďže to bola sieť štátnych zdravotníckych zariadení, porozmýšľajme o tom, čo rozumné sa dá z toho použiť a čo nové treba aplikovať tak, aby to fungovalo čo najlacnejšie, najefektívnejšie a aby to bolo v prospech občana. Pretože, odpusťte mi - a teraz budem možno kritický aj voči obdobiam vlády, keď som bol členom vlády aj ja - asi sme nenašli optimálny model, ako má zdravotníctvo fungovať a možno si naozaj zdravotníctvo vyžaduje dlhodobejšiu perspektívu plánovania dlhodobých a strednodobých cieľov, pretože jednoducho bez toho to asi nepôjde. Tu si môžeme síce vylievať vinu na tú alebo onú hlavu, ale pochybujem, že bez takejto generálnej dohody, ktorú som spomenul v predošlej poznámke, podľa vzoru našich roľníkov - nech sa na to neurazia, lebo ja to pokladám za krásne, múdre a poctivé slovo - sa asi inak nepohneme.

Nemyslím si, že aj po vzniku neštátnych zdravotníckych zariadení nebude dlho na Slovensku fungovať a nebude mať rozhodujúcu mieru práve sieť štátnych zdravotníckych zariadení. Kým toto nezracionalizujeme a nebudeme sa odrážať od tohto momentu, nepohneme sa ďalej. Predsa chaos, ktorý nastal po tzv. dekompozícii zdravotníckych zariadení, to, že si začal každý nakupovať a každý v predstave, že bude privátne spravovať nejaké malé zdravotnícke zariadenie s obrovským ziskom, že bude pumpovať zo štátneho rozpočtu a bude veľmi poctivo šklbať občana, tak jednoducho toto je predstava, ktorá je chorá a nie je dobrá. Musíme sa vrátiť na zem a porozmýšľať spolu, ešte raz navrhujem spolu, bez rozdielu politických príslušností - a verím tomu, že lekári to dokážu, keď to už dokázali roľníci, tak doktori by to naozaj mohli dokázať - a povedať si, tak toto je cieľ, ktorý možno splniť o 10 rokov, o 20 rokov a poďme teraz na to. Ale potom nech sa to stane spoločným programom a nebude sa v tejto parlamentnej miestnosti opäť a opäť pertraktovať záležitosť, ktorá sa bude meniť a zakaždým sa bude búrať to, čo bolo, a stavať na rovnej lúke to, čo už dávno mohlo byť postavené.

Vôbec si nemyslím, že to, čo vzniklo, aj keď sa to inak volá, je zlé. A to systém národných centier, že v podstate stačí dobudovať oblastné nemocnice, stačí dobudovať regionálne nemocnice a ostatné štátne zdravotnícke zariadenia s presným určením kompetencií, výkonov, plánovaných finančných prostriedkov na jednotlivé výkony, s rajonizáciou, so všetkým, čo s tým súvisí. Ja si nemyslím, že je to zlé, pretože nič lepšie sme doteraz nevymysleli. Ak sme vymysleli, použime to. Netrápme sa nad tým, čo už je vymyslené, neobjavujme Ameriku alebo radšej ju objavujme, ak je to výhodnejšie. To nie je hanba vrátiť sa späť k tomu, čo je dobré.

Myslím si, že keby nás veľmi trápili problémy, ako metodicky na to prísť, tak si zalistujme všetci, čo absolvujete školenia, kedysi boli také vojenské predpisy - zdravie I, II, zdravie III, IV, kde boli presne popísané technológie, kompetencie, čo sa vlastne na čo plánovalo a na čo bolo dobré. Už sa nebude kupovať do maličkej nemocnice angiografické zariadenie, ktoré tam stojí, a pretože, samozrejme, kúpiť je jedna vec a potom nakupovať potrebné materiály a financovať opravy a tak ďalej je strašne drahá vec. A keď sa tam urobí dva razy za týždeň náročná angiografia, tak o čom je tá investícia? Jednoducho, ak to štát financuje, ako vidíme, že financuje a bude financovať, pretože súkromný sektor zdravotníctva nebude mať silu, aby sám mohol rovným spôsobom celkom voľnému trhu v zdravotníckom priestore robiť, tak jednoducho sa vráťme k tomu a robme to takto. Je to lacné a najmä občan bude spokojný, nebude nás to stáť toľko, ako to stojí teraz.

Piata poznámka. Vzhľadom na správanie sa lekární a najmä distributérov liekov si myslím, že treba, aby intervenoval štát. Netreba sa báť tohto kroku, ktorý štát môže urobiť, nie je to nič proti nejakým európskym ani svetovým, ani neviem akým trhovo mechanizmovým koncepciám. No prečo by sme nevytvorili lekárne pri takýchto typizovaných štátnych zariadeniach podľa výberu, ktoré by presne podľa inštrukcií nie neprimerane ziskovo, primerane ziskovo ponúkali na našom trhu potrebné lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. A prečo by sme kŕmili distributérov, ktorí, nehnevajte sa, sú ako pijavice na súčasnom slovenskom zdravotníctve a spôsobujú veľmi veľký podiel nespokojnosti občanov na našom trhu. Nech štát zaintervenuje, možno to bude intervencia na dva roky, na tri roky, na päť rokov, neviem, pokúsme sa o tom porozmýšľať.

Šiesta poznámka. Dlhová služba. Riešili sme to aj v iných rezortoch. Neviem, prečo by sme nemohli rozdeliť dlhy, ktoré má zdravotníctvo, na tie, ktoré už má a ktoré, keby išlo podľa nového modelu, podľa modelu, ktorý je podľa mňa oveľa lacnejší, ktorý by sa mohol kontrolovať a, povedzme, záväzne už riešiť spôsobom, ktorý zodpovedá normálnym trhovým podmienkam. Tú starú dlhovú službu oddeľme a riešme ju mimoriadne. A tie mimoriadne prostriedky ešte máme, pretože ešte stále privatizujeme a ešte stále sú iné možnosti, ako riešiť tieto veci, trebárs, aj úverovou politikou štátu.

Siedma poznámka. Musím sa vrátiť k problému, ktorý sa stal prezidentovi Slovenskej republiky, nášmu prezidentovi, nech si kto chce, čo chce myslí, ja si vážim každého prezidenta, pretože jestvuje majestát ústavného činiteľa, ktorý nesmieme nikdy porušiť. Američania nikdy nedopustia ani krivé slovo na hociktorého prezidenta, ktorého mali, pretože si ho vážia, pretože je to jeden z postulátov vážnosti štátu a povedať v tejto súvislosti to, že, bohužiaľ, revolučná hystéria, opakujem, revolučná hystéria spôsobila to, že sme si úplne zbytočne zlikvidovali jedno špecializované zdravotnícke zariadenie, ktorá sa volalo Štátny ústav národného zdravia.

Pýtam sa, prečo neuvažovať o tom, ako využiť takéto zariadenie na vedeckovýskumnú činnosť, ktorá je lacno financovateľná a pomerne lacno kontrolovateľná najmä v oblasti primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie, a potom vychádzať aj, povedzme, z finančných bilancií, čo si môžeme dovoliť rozšíriť napríklad na jednotlivé typy štátnych zariadení a čo si môžeme dovoliť dofinancovať v rámci podpory štátu cez súkromné zdravotnícke zariadenia. Prečo by sme si nemohli dovoliť urobiť osobitný zabezpečovací systém, pretože naozaj je potrebný. Inak by neexistovala nemocnica ministerstva vnútra, vážené dámy a vážení páni, a neexistoval by model belgickej kráľovskej nemocnice, neexistoval by osobitný systém vo Francúzsku, v Nemecku a inde, nakoniec aj prezident Spojených štátov amerických chodí špeciálne do istej nemocnice, a nie náhodou je to tak.

Súčasne by sme mohli riešiť problematiku financovania zabezpečenia diplomatických pracovníkov na Slovensku a prečo by nie aj ostatných ústavných činiteľov. Vôbec si nemyslím, že prezident Slovenskej republiky je jediný ústavný činiteľ, ktorý si zasluhuje pozornosť nie z toho titulu, že je výnimočný človek, ale že je to výnimočná funkcia, ktorá má isté parametre, ktorú je nutné ochraňovať osobitným spôsobom. A prečo napríklad nevyužiť takúto možnosť aj na lukratívne činnosti, ktoré by mohli byť v oblasti normálnej komerčnej činnosti takejto nemocnice? Môžem vám povedať, že jestvujú celkom normálne ekonomické hodnotenia, ktoré hovoria, že táto nemocnica by bola možno zadarmo a nemuseli by sme zaplatiť za liečbu pána prezidenta Slovenskej republiky také peniaze rakúskej klinike.

Posledná poznámka. Týka sa otázky príjmov najmä lekárov a špecialistov v oblasti stredného zdravotníckeho personálu. Myslím si, že je to kľúčová otázka, o ktorej treba hovoriť veľmi vážne. Dovoľte mi, aby som povedal, že ak je rebríček hodnôt slovenského občana taký, že na prvé miesto kladie zdravie a na druhé, tretie a šieste alebo siedme miesto otázku financií, tak sa pýtam, prečo by mal mať, povedzme, človek, ktorý pracuje v oblasti finančníctva, desaťnásobný príjem toho, čo má dostať vynikajúci lekár, vynikajúci odborník. Nezávidím právnikom, nezávidím sudcom, opakujem, nezávidím, ale rebríček hodnôt občanov by sa mal akosi odzrkadliť aj v hodnotení toho, čo vie zabezpečiť štát prostredníctvom zákonov, prostredníctvom priamych nariadení, exekutívy tak, aby zodpovedali aspoň približne tomu, čo si myslí občan tohto štátu.

Nevystupoval som tak, aby som využil svoje vystúpenie na predreferendovú kampaň, lebo som počul teraz v kuloároch, že vraj tak niekto označuje takéto vystúpenie. Moje vystúpenie bolo úprimné a chcem povedať, že sa vždy snažím hovoriť tak, že hľadám najprv riešenia a až potom kritizujem, pretože kto kritizuje bez toho, aby hľadal riešenia, je to vždy veľmi lacný spôsob, aj keď je, samozrejme, vždy potrebný.

Ale chcem pekne poprosiť, registrujme základný fakt, že občan je nespokojný, občan nemá peniaze na liečbu, občan bol obratý o niektoré veci, ktoré zbytočne tento štát neposkytuje, pretože nie sú až tak finančne náročné, či je to už doprava za odbornými špeciálnymi zdravotníckymi službami, či je to obrovský problém vybaviť si niektoré záležitosti, či sú to maličké podvody, nehovorím veľké, maličké podvody zdravotníckych pracovníkov, pretože majú dohodu, aj niektorí páni doktori - povedzme si, ako to je - s niektorými distributérmi liekov a vďačne predpisujú určitý liek a zataja pred pacientom, že je možné predpísať aj iný liek.

Prečo by sme nemohli mať napríklad v zdravotníckych zariadeniach odbornú informačnú službu, ktorá vie pacientovi poradiť, čo má robiť, keď je v núdzi, aby dosiahol to, čo potrebuje. Verte mi, že by to nebola drahá investícia. Napokon vysoké školy u nás produkujú už odborníkov, väčšinou sú to vrchné, bývalé hlavné sestry, ktoré by sa vedeli v tejto veci veľmi rýchlo zorientovať a vedeli by poskytnúť veľmi vďačne služby pacientom a zbytočná kritika, ktorá sa teraz valí na zdravotníctvo a na nás, by bola bezpredmetná.

Chcem povedať na záver iba jednu myšlienku. Ak je zdravie prvoradou hodnotou občanov Slovenskej republiky, tak sa k nemu tak správajme. Nemyslím si, že obyčajné navršovanie finančných prostriedkov do tohto rezortu bez zásadných zmien fungovania tohto rezortu prinesie úspech. Ale potrebuje to aj trpezlivosť a opakujem, najmä politickú dohodu. A takisto poriadok, pretože tých drobných neporiadkov je dosť. Viem, že rýchle riešenia sú vždy veľmi podozrivé zo zlyhania, ale sú možnosti, ako to vyriešiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)