Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 5 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Slaný.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Veľmi smutno sa počúvajú informácie, ktoré uviedla pani poslankyňa Aibeková aj pán poslanec Zelník. Ale veľmi smutné je aj čítanie dennej tlače, z ktorej dostávame rôzne informácie ako napríklad, že zdravotníckej záchrannej službe hrozí kolaps. To nie sú ostré slová niektorých žlčových novinárov, ale tieto slová povedal hlavný odborník Slovenskej republiky na urgentnú medicínu MUDr. Ján Kovalčík.

Ďalej taká informácia, že pán minister hneď po nástupe do svojho kresla vlastne začal likvidovať určitý počet transfúznych staníc. Z 50 ich ostalo 30, čiže 20 sa likviduje a mení na odberové centrály. A to je napríklad aj Nemocnica akademika Dérera v Bratislave, ďalej moderná nemocnica v Petržalke, Dunajská Streda, Malacky a napríklad aj na celej Orave nebude transfúzna stanica.

Ale čo je veľmi zlé, že model, ktorý sa ponúka, podľa viacerých názorov bude ešte drahší ako dosiaľ, pretože krv sa bude musieť prevážať 600 až 700 km a vieme, aká je cena benzínu. Tak neviem, pán minister, či ušetríme, či nepôjdete v šľapajach bývalého ministra Šagáta, ktorý vlastne urobil tzv. krízový režim a podľa vyjadrenia riaditeľa petržalskej nemocnice z 1. apríla 1999 za prvé dva mesiace toho roku zavedenie krízového režimu bolo stratou, nie prínosom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Reagujem, počúval som pána kolegu Zelníka veľmi dobre a reagujem na niektoré zaujímavé zistenia. Keď človek materiál číta, tak mu dačo unikne. Ale hovoril, že regulované náklady poskytovanej zdravotnej starostlivosti boli pokryté len na 84,6 %, a pritom vykonávatelia najmä posteľových zariadení vyprodukovali plánované výkony viac ako 100 %. Čiže keď tam chýbalo, povedzme, 16 % nedoplatku za výkony a oni ešte o 5 % zvýšili, to znamená, 21 %, kde sa to zobralo, prosím vás? To mali rezervy alebo bolo to perpetuum mobile? To nemôže dlho fungovať alebo bola chyba vykazovania, alebo ako to bolo? To je zaujímavé počúvať, a tak sa človek pýta, pán minister, ako to vzniklo v tom vykazovaní? To je jedna vec.

Druhá vec, keď som sa započúval do osudu Družstevnej poisťovne Dôvera, zdravotnej poisťovne a jej veľmi hladkému skončeniu a žiadnym dôsledkom, tak si myslím, že naozaj to bolo dajakým spôsobom azda programované. Ale ako programované? Veď to ide z vreciek všetkých nás. Však to nemá, hádam, zmysel. A tak si myslím, že keby bolo tých hamplovcov dvadsať, tak by hádam bola bývala krachla celá republika. Ako to bolo vlastne s týmto osudom? A keďže tam bol poslanecký prieskum, tak, hádam, by sme mali vedieť, ako sa to skončilo a kto je vlastne vinníkom týchto vecí. Veď bolo to 3,5 mld. korún, ktoré sa stratili a niet o nich dajakých údajov, čo sa s nimi bude robiť ďalej. Zobrala to Všeobecná zdravotná poisťovňa na svoje tričko, samozrejme, z našich peňazí a teraz to istým spôsobom kompenzuje. Ale je smutné, keď to človek počúva a myslím si, že v tomto smere kolega Zelník má o tom veľké poznatky a mal by to dákym spôsobom azda zverejniť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Finďo.

Poslanec P. Finďo:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

pán poslanec Zelník opakovane na tomto pléne, ale aj pri iných príležitostiach zdôrazňuje, aká veľmi zlá bola tzv. krízová kategorizácia liekov. Musím mu povedať, že krízová kategorizácia mala iste všelijaké či už technické alebo vecné nedostatky, ale mala jednu veľkú výhodu, že napríklad oproti roku 1998 sa zmenil počet plne uhrádzaných liekov z 55 na 15 % a naopak, počet liekov čiastočne hradených zdravotnou poisťovňou z 15 na 54 %. Keď sa pozrieme na tú skutočnosť, že 2 roky prakticky neboli zaraďované nové molekuly a tento rok boli zaradené nové molekuly a došlo, samozrejme, k vzrastu nákladov, čiže slovo krízová kategorizácia v tom prípade bolo naozaj správne, pretože sa použili mnohé nástroje, ktoré zabránili nezmyselnému a zbytočnému rastu nákladov na lieky vydávané na lekársky predpis.

Keď sa hovorí o zaťažovaní občana v oblasti liekov, musím povedať, že často sa mýli celkové zaťaženie občana pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s nákladmi, ktoré vydáva na lieky, pretože približne len 1,1 až 1,2 mld. korún vydáva na lieky, ktoré sú kategorizované, to znamená, nie sú zo skupiny liekov nehradených zo zdravotného poistenia.

Ďalej by som chcel povedať niečo k verejnoprospešným organizáciám. Nejde o verejnoprávne organizácie zriadené podľa zákona, resp. zo zákona, ale ide o neziskové organizácie podľa zákona číslo 213/1997 Z. z. Podrobnosti poviem neskôr vo svojom príspevku.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Myslím si, že pán poslanec Zelník správne poukázal, keď prechádzal materiálom, na niektoré skutočne vyjadrenia, ktoré mnohí z prítomných pánov poslancov si neprečítali a diskutujú o nich. Pretože ak by to mali naštudované, tak nebudú hovoriť vo svojich príspevkoch bludy, ktoré si bolo možné vypočuť aj teraz. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že za posledné 2 roky sa podarilo napraviť mnohé pochybenia pri financovaní zdravotnej starostlivosti. Čítal to pán poslanec na strane 40.

Tak poďme si prečítať, ako to navrhuje terajší pán minister. Na strane 15 je návrh. Bude sa znižovať počet odborných ambulancií pri zariadeniach ústavnej starostlivosti podľa aktuálnych potrieb, bude iniciovať diskusiu o zavedení poplatku na lekársky predpis alebo za každé vydané balenie lieku odstupňované podľa veľkosti balenia lieku, čím by sa zvýšila zainteresovanosť pacienta na liečbe. Preboha, pri dnešnej súčasnej situácii, že z rozpočtu v percentách na HDP sa v tomto roku dáva 6,34, dovolím si upozorniť na rok 1997 počas vlády pána premiéra Mečiara, keď sa dávalo 7,41, v budúcom roku plánujete 6,68 plus počítajme ešte infláciu a všetko ostatné, čo sľubujete.

Takže vy ste nič nenapravili, vy ste zaviedli do zdravotníctva mafiánske prvky, ktoré boli najlepšie vidieť pri obsadzovaní kúpeľov Sliač a Kováčová "kukláčmi" a dnes vlastne občania vidia ovocie vašej práce. Áno, pán minister, je to k úsmevu, lebo aj vy, aj ja budeme mať ešte...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Zelníka. Chcem povzbudiť pána ministra v reforme a v krokoch, ktoré ho čakajú, lebo inej cesty v zdravotníctve niet. Podrobne som si to preštudoval, i keď nie som odborník na zdravotníctvo, ale Veľká Británia prešla podobnou reformou v osemdesiatych rokoch a po konci reformy zdravotníctva klesli náklady na ten istý objem služieb v rovnakej kvalite o 40 %. Čiže cieľom týchto opatrení bude iba to, aby sme zefektívnili slovenské zdravotíctvo a aby sa už niektoré zdravotné zariadenia nespoliehali iba na pomoc a záchranu štátu, ale aby bol vyvinutý väčší tlak na jednotlivé zdravotnícke zariadenia a aby bola zavedená súťaž medzi týmito zariadeniami.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zelník, nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem veľmi pekne.

Chcem len povedať ku kategorizácii. Niekto sa tu snaží urobiť dojem, že azda to bolo pre občana lepšie. Nie je to pravda a štatistiky sú neúprosné. Občana to stálo o miliardu viac oproti roku 1998. Ďalej, za jeden a pol roka sme unikát vo svete, päťkrát bola urobená kategorizácia, najmenej päťkrát. O čom to svedčí? Že bola po prvé urobená neodborne alebo to bol biznis. Myslím si, že jedno aj druhé.

Po ďalšie chcem hovoriť o tom, pán kolega Slaný, ja nie som proti žiadnej reforme, samozrejme, ale povedzte mi, aká reforma sa urobila za dva roky? Veď zdravotníctvo sa potápa. Vy máte dojem, že z tejto správy môžete povedať, aká bude vízia zdravotníctva? No isteže nie. Preto som očakával v závere, že sa v odrážkach povie, budeme robiť v roku 2001 toto, v roku 2002 toto a toto bude výsledný efekt. Nedočítal som sa o tom v materiáli.

Pánu profesorovi Drobnému. Áno, aj ja som bol na poslaneckom prieskume na ministerstve zdravotníctva, len som si potvrdil, že naozaj nebola urobená ani účtovná uzávierka, ktorá mala byť urobená štátnym dozorom, neboli zabezpečené účtovné dokumenty, a teda dobre viete, že bol aj zákon predložený do parlamentu, kde Všeobecná zdravotná poisťovňa bola donútená zo zákona prevziať záväzky. Podľa mňa jednoznačne išlo o zakamuflovanie výsledkov tohto hospodárenia a to, čo našiel likvidátor v tejto poisťovni, je jednoducho stav, keď dnes pri zvezených účtovných dokladoch v nejakej budove pri Cerove sa zrejme ťažko dá zistiť, či niekto mal ešte niekomu zaplatiť alebo nezaplatil. Kto dnes odhadne, koľko podnikov nezaplatilo? Koľko sme ešte mohli vymáhať? Na akej sume sa dohodli títo ľudia, že nemusia dotyční zaplatiť? A nemuselo k tomu dôjsť, keby sa bolo skutočne postupovalo v zmysle zákona.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážený pán neprítomný spravodajca,

je to materiál, ktorý dáva človeku možnosť na zamyslenie sa, keď ho číta a študuje, pretože istým spôsobom je predsa len kritický, aj keď kritika mnohokrát nie je explicitne vyslovená, ale človek ju cíti medzi riadkami. A tak zaujmem stanovisko k jednotlivým bodom. Je to správa, ktorá má 8 bodov, ak počítam záver, a každý z tých bodov je pre človeka, ktorý robí v organizácii poskytujúcej zdravotnícku službu a navyše učí istým spôsobom poučná a musí byť poučná aj pre autora a musí byť poučná aj pre opozíciu. Opozícia si z toho musí nájsť svoje vlastné poučenie do budúcnosti.

Prvá kapitola, ktorá sa týka ochrany zdravia obyvateľstva, má svoje isté, povedal by som, profylaktické preventívne opatrenia, ktoré prijala vláda uznesením číslo 1062 z roku 1999, kde určila stratégiu a ďalší postup implementácie akčného plánu NEHAP pre prostredie a zdravé obyvateľstvo Slovenskej republiky a prokolu o vode a zdraví. Akčný plán zaväzuje Slovenskú republiku voči Svetovej zdravotníckej organizácii a Európskej komisii pre životné prostredie a zdravie.

Vláda vypracovala dokument Štátna politika zdravia v Slovenskej republike a Protokol o vode a zdraví, Národný program podpory zdravia, zdravie pre 21. storočie. V ňom sa konštatuje, že naša populácia je neracionálne stravovaná, má neracionálnu výživu, je presýtená živočíšnymi tukmi, kuchynskou soľou, alkoholkom. Ale keď človek chodí po Slovensku, bohužiaľ, zistí, že slovenské krčmy sú vyprázdnené a bieda prinútila Slovákov podstatne menej piť, ako sa to predkladá, a nielen to, keď ich navštívite doma, zistíte, že najnekvalitnejšie potraviny kupujú za nekresťanské ceny alebo ak majú peniaze, tak musia cestovať do Českej republiky a tam kupujú relatívne lacnejší bôčik a iné nezdravé zložky neracionálnej stravy, a potom ich frustrovaní konzumujú a nepoučení osvetou a niekedy poučení osvetou o škodlivosti tohto spôsobu stravovania pokračujú ďalej do hrobu.

Myslím si, že logo ministerstva zdravotníctva prilepené na racionálnej strave je priťahujúce iba pre majetného človeka, človeka, ktorý si môže kúpiť túto stravu, ale toho chudáka, čo si kupuje bôčik, to logo nepritiahne. Myslím si, že treba z tohto hľadiska pre racionalizáciu výživy ľudí znovu zaviesť inštitút povinnej osvetovej činnosti pre všetkých lekárov, najmä však pre lekárov prvého kontaktu, no hlavne zastaviť zbedačovanie obyvateľstva Slovenskej republiky, pretože neracionálna strava je daná chudobou.

Bohužiaľ, existujú mnohé oblasti na Slovensku s nedostatkom zdravotne nezávadnej pitnej vody. Niektoré z nich sú až chronicky také, napríklad Horná Strehová pije kontaminovanú vodu mangánom, dusičnanmi a dusitanmi už dlhé roky a nedá sa to dajako vyriešiť. Ale sú v okolí Detvy dediny, ktoré v tomto roku akútne mali zachytené horské pramene, tie im vyschli a teraz sú absolútne v krízovej situácii. Takže niektoré oblasti máme skutočne veľmi zle zásobované vodou a je to situácia, ktorá stojí za uváženie.

Kardiovaskulárny a onkologický program v prvej kapitole bol dotovaný a podporený zo zdroja pre rozvojové programy sumou 540 mil. korún. Pôvodná suma rozvojových programov, pán minister, bola iste väčšia. Bolo to niekoľko miliárd korún. Ja som človek, ktorý kedysi prácne zháňal vedecké a výskumné údaje, aby dostal patent alebo iné veci, pre mňa boli peniaze na rozvojové progamy posvätné a nemohli sa prehajdákať na nejaké triviálne nakupovania cytostatík alebo pomôcok pre invazívnu radiológiu, to mi moja morálka nedala. Iste, keď je krízová situácia, je to iná vec. Ale ja by som tých 540 miliónov korún použil na rozvojové programy. Keď sa kupovali základné cytostatiká a katétre, neviem, či to malo priamy vzťah k rozvoju vedeckého poznania, k technickému riešeniu a tak ďalej.

K druhej kapitole - Liečebno-preventívna starostlivosť. Cieľom tejto činnosti je spokojnosť pacienta a jej prostriedkom je vysoká kvalita, ktorú má zabezpečiť systém akreditácií, certifikácií a evaluácií, ktoré bude zabezpečovať sekcia zdravotnej starostlivosti, referát pre kvalitu a akreditáciu v zdravotníctve, ktorá sa stane súčasťou SNAS, teda Slovenskej národnej akreditačnej služby. Ale tento útvar treba vybaviť tajomníkom, pán minister, sekretárkou, výpočtovou technikou a toto všetko sa robí veľmi pomaly. Mali sme možnosť použitia peňazí z programu PHARE, ale tento program je program, ktorý má peniaze len na presne vymedzené kapitoly. Prakticky na tieto činnosti nám nedáva možnosť nakupovať, ani zaplatiť tajomníka, ani sekretárku, ani kúpiť počítač. Tak veľmi ťažko možno z týchto peňazí vybaviť akreditačnú službu, a potom ju rýchle implementovať do praxe.

Ale pýtam sa vás, keď sme v tejto mizérii začali akreditovať, ako to vlastne bude vyzerať? Veď nemôžeme ísť do akreditácií tak, ako sme to robili na vysokých školách, že sme si stanovili svoje národné akreditačné kritériá. Tu je aproximatívny krok k Európskej únii a tá si vyžaduje, aby sme využili európske, teda svetové kritériá. A keď máme využiť európske a svetové kritériá pri certifikácii, akreditácii a evaluácii, tak bude málo pracovísk, ktoré sa budú chcieť aktívne na akreditačnom procese zúčastniť, teda na procese hodnotenia kvality práce. Myslím si, že by to bolo fiasko, pretože keby sme začali vyšetrovať niektoré laboratóriá a ony vďaka zlému materiálnemu zásobeniu nerobia potrebný počet výkonov do roka, tak nemôžu dostať akreditáciu. Páni, hodnotiť kvalitu v tomto stave môžeme len ťažko, ale dúfam, že budúce roky nám prinesú väčšie možnosti aj vzhľadom na to, že bude asi iná situácia vo financovaní. Som optimista, ale či to bude tak, neviem. Východiská rozpočtu na rok 2001, bohužiaľ, o tom nehovoria. Pán minister, ako to vlastne bude s tou akreditáciou?

Financovanie lekárov prvého kontaktu kapitáciou. Kapitácia je podľa mňa smiešne nízka a nemotivuje. Motivuje tak akurát ku špekuláciám o tom, ako ju celú ušetriť a pacienta poukázať do chátrajúcej nemocnice - na to kapitácia je tu -, v ktorej sa však redukuje posteľová kapacita, a to ako sme už zistili, 3 202 postelí sa nenávratne stratí, lebo sa zrušia a 1 487 postelí sa reprofiluje. Dnes som sa dozvedel v zdravotnom výbore, že napriek týmto reštrikčným zásahom sa počet zamestnaneckých miest lekárov a sestier neredukuje. Neviem, aká je to ekonomická zákonitosť. Mám taký dojem, že dáka redukcia musí nastať. Z tejto reštrikcie sa získa údajne 576 601 Sk. Neviem, to bude asi na rok. Za 80 uvoľnených budov sa získa 834 mil. Sk, tak nám klesne na 1000 obyvateľov počet zdravotných lôžok cca zo 7,5 na 5,5.

V tejto kapitole sa hovorí aj o agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Máme ich 65 neštátnych, 26 štátnych a myslia si, že už sú na špičkovej kvalite a nemali by sa zdokonaľovať. Ale aj ony budú podliehať akreditáciám, evaluáciám a certifikáciám. Myslím si, že si to musia uvedomiť, pretože nevedia riešiť niektoré komplikovanejšie veci. Okrem toho v 30 okresoch niet agentúr ošetrovateľskej činnosti, tam ich musíme založiť a ja by som navrhoval, keď ich budeme už zakladať či už na súkromnej báze alebo štátnej báze, tak ich treba založiť skutočne tak, že budú mať vo vienku schopnosť riešiť všetkých pacientov domácej ošetrovateľskej starostlivosti, nielen vybratých bežných internistických, chirurgických a už nie neuropsychiatrických, to je pre nich veľmi komplikovaná vec.

Nový inštitút hospicu, ktorý bol uvedený napríklad aj v Martine do činnosti, je síce dobré zariadenie, je schopný hospitalizovať veľmi ťažko chorých ľudí, nevyliečiteľne chorých ľudí, starších ľudí, ale, pán minister, ceny, ktoré má, determinujú jednoznačne pacientov, ktorí tam môžu ísť. Nemôžu to byť ľudia s bežnou penziou. Sú to ceny, ktoré sú, mám taký dojem, veľmi vysoké. Kde bude teda hospic pre chudobných alebo pre strednú a chudobnejšiu vrstvu?

V tejto kapitole sa hovorí o vyhláške postgraduálneho vzdelávania lekárov a farmaceutov, nemá to však analógiu vo svete a budeme anachronickou raritou, pretože SPAM je "doškolovák", monopolná teaching faculty, ak ju tak môžeme nazvať, ale nemá akademickú pôdu. Bez teoretických ústavov a teoretickej výskumnej a výučbovej bázy bude, ako kedysi bolo v Sovietskom zväze, keď sme chodili do Charkova, vyučovali EEG vo veľkej miestnosti, kde vyučovali EEG, ktoré sme im dali my, napísané na 16-kanálovom aparáte. A pýtam sa profesora: Pán profesor, a kedy budeme ukazovať normálny EEG? Nemáme. My sme sa dali ako Rusi len na racionálne poznanie, teda oni boli odtrhnutí od materiálneho poznávania.

Páni, ak bude SPAM vyučovať fyziológiu bunky, nemajúc teoretické ústavy, ktoré bádajú, experimentálne skúmajú o fyziológii bunky, tak ako bude hovoriť o pageclampingu, ako bude hovoriť o neurohystochemických štúdiách, ako bude hovoriť o kanálových štruktúrach? To sú veci, ktoré môže učiť SPAM len teoreticky, racionálne, ale, bohužiaľ, nič nemôže ukázať, a to všetko má svoje materiálne bázy. Tak si myslím, že tento anachronizmus, dúfam, že v ďalšej novelizácii zákona číslo 277, v tých kapitolách 2 a 3 alebo odsekoch sa dostaneme k inej textácii, ako to bolo v minulosti. Urobíme rovnocennosť lekárskych fakúlt, urobíme rovnocennosť v postgraduálnom vychovávaní a vzdelávaní Fakulty všeobecného zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a urobíme aj rovnocennosť Farmaceutickej fakulty a, samozrejme, špičkových štátnych, špeciálnych výskumných ústavov, ale aj pracovísk v Slovenskej akadémii vied. To je potrebné, pretože transformácia týchto útvarov a transformácia a reštrukturalizácia postgraduálnej výchovy lekárov a farmaceutov musí nadobudnúť u nás európske a svetové dimenzie a európsku i svetovú kvalitu.

Lieková politika. Treba si uvedomiť, že sme svetovou, možno chudobnou svetovou špičkou, ktorá vo farmakoterapii robí stále polypragmáziu, aj keď možno kolega Zelník nebude so mnou súhlasiť. Robíme ju za tie peniaze, ktoré máme, ale robíme ju. V akútnej fáze je možné použiť veľa liekov, ale chronický pacient nemôže používať 18 liekov, predsa to je polypragmázia par exelence a nedá sa nič robiť, je to odborný pohľad. Keď si niekto myslí, že je to len sporadické, tak sa veľmi mýli. Ale keby ste liečili, ako sa tým zaoberám ja, jatrogénne poškodenia mozgu, tak by ste žasli, ako nezodpovedne niektorí ľudia pristupujú k používaniu liekov, ktoré nepoznajú. To je neuveriteľné. V tomto sú naše rezervy, ale odborné rezervy, do toho musíme povolať všetkých, ktorí okolo toho robia.

Musíme dakde inštalovať ústav, ktorý sa bude zaoberať interakciami liekov, ale de profundis, nielen tak povrchovo, a tieto nežiaduce interakcie musia byť niekde explicitne napísané a musí ich niekto aj kontrolovať, že sa naozaj lekári podľa toho aj správajú. Keď máme 13 mld. korún a niečo viac ešte na lieky, tak si myslím, že na polypragmáziu trpíme veľmi veľa, a tam dakde sa stráca niečo, čo by sme mohli použiť inde. Nemusí to byť použité práve na farmakoterapiu, ale aj niekde inde. Ten istý objem ušetrený na polypragmázii by sa dal niekde inde. Stáva sa totiž to, že v interakciách liekov, ale aj v ich základnom pôsobení niekedy, keď sa lieky zneužívajú, stávajú sa potom naozaj drogami, ako sú napríklad diazepoxidy, o tom by mohol hovoriť kolega Rakús, a potom zbaviť sa tohto návyku je hrôzostrašné.

Hovoríte, že krízová kategorizácia vraj priniesla úspory. Ale to by ste nám naozaj museli, vážená koalícia, dokázať, pretože závery bez dôkazu stoja na vode a evidence based medicine si vyžaduje kvantitatívne údaje, teda presne vyčísliť, ako to bolo, koľko sme z toho ušetrili. Viem toľko, že sme neurobili 50 - 75 % plánovaných výkonov. Verím, že sa na liekoch ušetrilo, ale čo za utrpenie to prinieslo a aké to malo dôsledky, o tom máme svoje dôkazy, o ktorých nebudem hovoriť. To však nie je pochvala tejto krízovej kategorizácie.

Keď sa mám postaviť ku kategórii minimálnej normy diagnostiky a liečby, to je tá prvá kniha, ktorá bola vydaná, nebola šťastným dielom, ale teraz sa robí druhé dielo a mám taký dojem, že bude lepšia, ale treba si uvedomiť niekoľko okolností. Máme sa držať minimálnych guidelynes ako kréda? Máme podľa toho vždy postupovať? Má to svoje právne, trestnoprávne dôsledky. Pretože ak sa tam stane prípad, ktorý som nedávno posudzoval, že podľa minimálnych kritérií diagnostiky a liečby postupujúci lekár stratil pacienta, ktorého podľa expertov mohol neštandardne liečiť a mohol mu zachrániť život, potom sa treba postaviť k tomu, ako brať vlastne guidelynes, ako brať minimálne normy?

Videl som, ako to používajú v Anglicku, majú to zošedivené, zapadnuté prachom. A prečo ich nepoužívate? Ale, prosím vás, to nie je už pre nás. My máme v hlave, koľko toho treba užívať, vieme, že máme na apendicitídu toľkoto peňazí a máme apendicitíd toľko a toľko, takže z tohto vyjdeme a guidelynes nepoužívame. To bolo na neurochirurgii u môjho kolegu, ktorý ani nevedel ako prednosta kliniky, že také niečo existuje. Jeho podriadení o tom vedeli. Ale je to istým spôsobom vec, ktorú, samozrejme, my musíme urobiť. Musíme to urobiť, lebo sme "in statu nascendi" nového zdravotníckeho systému. Ale keď to budeme používať, tak nás prax postaví pred také úlohy, ako to vlastne posudzovať. Je to trestná činnosť, že sa riadil podľa guidelynes a nezachránil pacienta? Experti hovoria, že mal postupovať neštandardne, nadštandardne. No som teraz zvedavý, ako bude tento prípad posúdený nezávislým súdom. Je to nedávna skúsenosť.

Financovanie zdravotníctva - neudržuje sa úroveň rastu finančných objemov v medziročnom porovnaní a vo vyjadrení v percentách hrubého domáceho produktu, hoci rastie inflácia a ceny vstupov i energií. Dôsledkom tohto stavu zlého financovania je zlá úroveň poskytovaných služieb, a to nielen z pohľadu môjho ako poskytovateľa a poskytovateľov, ale takisto aj z pohľadu pacienta. Je príliš veľa materiálnych nedostatkov, ktoré znižujú kvalitu a nepomáha ani 10-perecntná účasť občanov na financovaní. Treba si totiž uvedomiť, že aj keď je dáky malý medziročný nárast financií na zdravotnú starostlivosť, tak nárast cien vstupov je taký hrozný, že to nemôže stačiť.

Platby štátu poklesli od roku 1996 do roku 1999 o 10,7 percent, čo signalizuje pokles reálnej finančnej hodnoty verejných zdrojov. Zadlžené lekárne hrozia krachom, konkurz a vyrovnanie, to všetko signalizuje zle fungujúci pluralitný systém zdravotného poistenia a je to memento pre budúcu vládu, ktorá sa bude musieť vysporiadať s týmto nefunkčným systémom. Vnútorný dlh systému 100 mld. korún a poplatky z omeškania do fondov sú 2,8 mld. a predpokladá sa s ich odpustením, čo je tiež istým spôsobom neekonomický spôsob správania sa. Ale čo iné nám zostáva? Odpúšťame niečo, čo základy ekonomickej vedy nedovoľujú.

Náklady na zdravotnú starotlivosť v roku 1999 poklesli o 5,5 % v porovnaní s rokom 1998 a v roku 2000 budú ďalej klesať a klesajú. Najväčší pokles financií je v lôžkovej časti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O regulovaných nákladoch som hovoril. Regulované náklady poskytovanej zdravotnej starostlivosti boli pokryté na 84,6 %. Nedofinancovali sa na objem 8,1 mld. Sk, ale zdravotnícke zariadenia prekročili tieto plánované náklady, objem regulovaných nákladov o 1,287 mld. Sk. Kde sa brali tieto rezervy, páni? Ako to mohlo vzniknúť? Je to chyba vykazovania alebo ako to vzniklo?

Financovanie výučby poslucháčov lekárskych fakúlt z fondu tzv. V a V, teda vedeckovýskumných a výchovno-vzdelávacích fondov sa na Slovensku uskutočňuje veľmi zaujímavým spôsobom. Takým spôsobom, že napríklad z objemu 11 mil., ktoré dostáva Fakultná nemocnica v Martine, sa jedna tretina používa konzekventne na pedagogiku a didaktiku, dve tretiny sa používajú na energie, teplo, elektrinu a na cestovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorí nemajú nič do činenia s didaktikou a pedagogikou. Ale taká je prax, tak sme to prijali, povedalo sa, je to z rezortu zdravotníctva, rozhoduje o tom riaditeľ. Ja si však myslím, že ten objem bol určený na výchovu a vzdelanie, taký má názov V a V. Z tohto objemu riaditelia tu i tam vyčlenia dáku sumu, u nás napríklad okolo 300 tisíc korún na tzv. inštitucionálne výskumné programy. Ale to je tak málo, že mladým začínajúcim lekárom, ktorí si chcú osvojiť aspoň metodiku výskumnej práce, stačí na jeden projekt, lebo ich tam býva okolo 10 - 15.

Z 30 000 korún, za to môže cestovať, sem-tam sa napojiť na internet, ale neviem, čo iné môže z toho urobiť. Je to malá čiastka. A táto skupina financií V a V, viem, že je z rezortu zdravotníctva, keď má byť určená na výchovu študentov medicíny, tak sa má na to používať.

Videl som napríklad, že aj v Bratislave, aj v Košiciach, aj v Martine sa cestovné prednostovi kliniky z tejto čiastky nevyplatí. Je to ale pedagóg, ktorý sa naozaj zúčastňuje na výchove študentov medicíny. Na rok 2001 vo financovaní ministerstvo zdravotníctva požaduje 53 mld. Sk bez 10 % účasti občanov, čo je 5,3 mld. Ale rezort by potreboval podľa nášho odhadu 75 miliárd Sk. Taká totiž vychádza suma finančne vyjadrených služieb, výkonov a zdravotníckeho materiálu, ale aj odpisov na diagnostiku a liečebnú techniku. Odpisy to je kapitola, ktorú pri akreditácii v Spojených štátoch amerických dostanete na papieri ako prvú, že takéto máme odpisy, takto sa reguluje nákup techniky a bez toho sa nemôže akreditačný proces začať. No tak ako by sme ho mohli začať u nás? Ja v akreditačnom tíme v tomto smere pôsobím, ale nenachádzam odozvu ani v ňom, pretože oni vidia, že je to nereálne. V akreditačnom pláne počítať s odpisom, prakticky nemôžem začať s certifikáciou, akreditáciou.

V piatej kapitole o mzdovej politike sa hovorí, že najvyšší plat lekára v desiatom stupni tarifného platu a v 12. platovej triede bude 2,5-krát až 3-násobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Dnes sme o tom diskutovali, pán minister, a videli ste, aké adrenalínové krízy nastávali. Aj ja som bol trošku z toho zhrozený, že predsa len odborová práca je taká, že odbory žiadajú a nepozerajú odkiaľ. Ale nedá sa nič robiť.

Platové zvýhodnenia alebo nárast platov lekárov dlho stál, stagnoval. A preto si žiadajú svoje. Videli ste, hladovali a žiadajú si tvrdo svoje. A kedy dosiahneme ten 2,5 až 3-násobok? Kedy to bude? Vyrieši to zákon o lekárskom povolaní, pán minister? V tom ste kedysi, keď ste boli podpredsedom výboru pre zdravotníctvo, videli možnosť riešenia, teda v zákone o lekárskom povolaní. Ale na to tiež musia byť zdroje financií a tie budú až po zásadnom poklese percenta nezamestnanosti a potom, keď nastane skutočne ekonomická prosperita, keď sa príspevky do zdravotných poisťovní budú dodržovať a budú rásť.

V kapitole Kontrola a štátny dozor človek niekedy žasne. Vyskytlo sa 319 sťažností, ale len 4 o poberaní úplatkov. Hoci výskum verejnej mienky hovorí, že je to jav, ktorý sa v zdravotníctve oveľa viac vyskytuje. Tak ako to vlastne je s týmto štátnym dozorom? Akým spôsobom by ste na to reagovali v budúcnosti, pán minister? Pretože je tu divergencia medzi prieskumom a medzi tým, čo kontrola a štátny dozor zistili. Sú sťažnosti na zdravotné poisťovne, že nedodržujú úhrady prospektívnych rozpočtov pre lôžkové zariadenia. To je taká principiálna vec, to je hlavné poslanie zdravotných poisťovní. Ako je to možné, že takéto poklesky vznikajú? Ale keď už sa zistili štátnym dozorom, tak aké budú dôsledky z toho pre zdravotnú poisťovňu?

Z ôsmej záverečnej kapitoly mi v podstate vychádza, že súčasná situácia v zdravotníctve je vážna. Neplní sa rozsah ústavou garantovanej zdravotnej starostlivosti, pretože je kríza finančných zdrojov. Nedostatky kapitačných platieb, ktoré nemotivujú lekárov prvého kontaktu, znižujú úroveň poskytovaných služieb v tejto oblasti. Nanajvýš ich motivujú k tomu, aby čím viac ušetrili z kapitačnej platby, pošlú pacienta do chátrajúcej nemocnice.

Najhoršia situácia je v posteľových zariadeniach, kde je nedofinancovaný systém, ktorý nie je schopný uplatniť reprodukčný cyklus. Od roku 2001 sa rozbehne proces akreditácií, a ak sa dosiahne zvrat v ekonomike, rozšíria sa aj zdroje odvodov. Ale to už bude azda iná vládna garnitúra. V roku 2001 sa transformácia dostane k zmenám štátnych zdravotníckych zariadení na verejnoprávne, neziskové, samosprávne riadené zariadenia. Ale pokiaľ si myslím, nechcem to tak verejne vysloviť, neviem, či súčasná samospráva vládne takými manažérskymi tímami, ktoré by to mohli zvládnuť. Myslím si, že niektorí z nás sa musia objaviť vo Fínsku a zistiť, ako to robia vo Fínsku. Samospráva tam skutočne ovláda zdravotnícke zariadenia na veľmi dobrej úrovni. Ale nikto mi z nich nevie vysvetliť, ako sa dopracovali k takýmto manažérskym tímom, ktoré to dokázali perfektne zvládnuť.

Viem si predstaviť kraje a nové oblasti a vyššie územné správne celky, v ktorých budú také manažmenty, ale si viem predstaviť aj také, kde to nebude možné. A potom čo bude ministerstvo zdravotníctva kontrolovať? Krachy regionálnych manažérskych tímov? Ako to vlastne bude potom? No je to istý experiment, ktorý si musíme dobre rozmyslieť.

Treba si uvedomiť, že poisťovací systém realizovaný našimi ľuďmi s našou reálnou morálkou sa ukazuje ako veľmi zraniteľný, azda ani nevhodný na obdobie transformácie a reštrukturalizácie, v ktorej žijeme. Zamyslime sa nad jeho rekonštrukciou sfunkčnením a dajme ho do súladu s potrebami a požiadavkami kladenými na zdravotníctvo podľa legislatívnych noriem, ústavy a základných ľudských práv.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Zelník.

Pán poslanec Jasovský, máte slovo.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

rád počúvam pána profesora Drobného, lebo sú to názory človeka, ktorý naozaj v zdravotníctve toho veľa odrobil. Ale pri niektorých jeho vystúpeniach, pokiaľ sme niekde spolu na nejakom stretnutí s občanmi, musím povedať, že mi niekedy chodí mráz po chrbte, v akej situácii je slovenské zdravotníctvo. Isteže, nemôže byť celé obyvateľstvo zdravé, ale, bohužiaľ, s biedou idú aj choroby, ide chudoba a treba povedať, že aj na to, aby človek mohol byť zdravý, treba určitý objem prostriedkov. Preto štíhly človek musí byť bohatý človek na to, aby si dovolil kúpiť dobré potraviny, ktoré sú z hľadiska stravy vhodné.

Iste, chýba mnoho vecí tomuto národu. Chýba mu podľa môjho názoru aj trošku pohybu. Národ sa akosi uzatvára do seba, pozerá televízne noviny a myslí si, že politika je všetko, s čím sa dokáže uživiť. Viete, ale na otázky aj preventívnej liečebnej starostlivosti, o čom hovoril pán poslanec na otázku kúpeľnej liečby, o ktorej hovoril, na to treba aj zdroje tohto štátu. A tých zdrojov, bohužiaľ, v tomto štáte je stále menej. Chcel by som poukázať na jednu skutočnosť. V súvislosti s predajom Slovenských telekomunikácií mi bolo ľúto, keď som videl, že 500 miliónov korún ide na zdravotníctvo, na onkologický program, na kardiovaskulárne programy a ľúto mi je, lebo som videl, že 500 miliónov korún odišlo celkom zbytočne pre Deutsche Bank, ktorá robila akože sprostredkovateľa, výbercu strategického partnera telekomunikáciám.

Pýtam sa, pán minister, koľko peňazí dostanete do zdravotníctva napríklad z predaja Slovenského plynárenského priemyslu, z predaja ďalších firiem. Budú to znovu len také symbolické čiastky a poradcovia, takzvaní poradcovia dostanú toho ešte viac? To ma mrzí a myslím si, že ste mohli viac bojovať o zdroje, ktoré mohli do zdravotníctva prísť aj z telekomunikácií.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec spomínal aj otázku krízy finančných zdrojov v zdravotníctve. Opozícia v tejto snemovni navrhla, aby z privatizácie našich telekomunikácií 500 miliónov, ktoré dostane sprostredkovateľ za to, že odporučil jediného záujemcu za smiešnu sumu, aby nedostal tých 500 miliónov, ale aby boli predisponované do zdravotníctva. Žiaľ, poslanci vládnej koalície tento náš návrh neodsúhlasili.

Ďalej by som chcela povedať, že finančná situácia zrejme v zdravotníctve nebude tak skoro lepšia, pretože renomovaný časopis Economist uviedol, že Slovenská republika v roku 2000 má najhoršie vyhliadky a výsledky medzi transformujúcimi sa ekonomikami. Och, bože, ten optimizmus nášho premiéra Dzurindu a podpredsedu vlády. Ja im ho závidím, lebo neviem, z čoho vyplýva. Ďalej podľa spomínaného časopisu bude slovenská ekonomika aj naďalej stagnovať. Porastie nezamestnanosť a bude až 18-percentná inflácia. Je to stanovisko Svetovej banky, ktorá upozorňuje na rastúcu chudobu na Slovensku, odpublikované 22. mája tohto roku.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Súhlasím s vami vážený pán profesor, že treba robiť s polypragmáziou. Iste, treba sa zaoberať účelnou farmakoterapiou, ale ja som to myslel v tom kontexte, že ak sa ušetria tieto peniaze, aby sa nechali v tej kapitole na nákup liekov. Pretože ak je tu hodnotenie, objektívne hodnotenie, že z asociovaných krajín dávame najnižšiu hodnotu za lieky a poviem, ak dávame 60 dolárov na občana a na rok a v iných krajinách dávajú 150, 200, 250 dolárov, tak nechajme aspoň túto hodnotu, aby sa mohli nakúpiť kvalitné lieky, aby sa lieky stali dostupnými pre bežného občana, aby to neboli len lieky vyhradené pre istú skupinu občanov. Toto som mal na mysli, keď som hovoril o polypragmázii, aby sa nehádzalo všetko len na túto oblasť a aby sme nevideli v tom, že ušetríme peniaze, a tým vytrhneme zdravotníctvo z problémov, ktoré má. Na to treba celkom iné kroky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný, nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec M. Drobný:

Začnem od kolegu Zelníka. Nevedel som, že pri takom nízkom množstve dolárov na osobu a rok je možná polypragmázia. Je možná. Ale myslím si, je to možné na pricípe solidarity, že predsa len je tu istý počet ľudí, ktorí určenú sumu nestrovia a trovia ju tí, ktorí sú polymorbídni. A tí potom sa, bohužiaľ, liečia dlhodobo, tak ako som hovoril, proste polypragmaticky a škodia si istým spôsobom, ale to je vec, ktorá je do odbornej diskusie. A to by mali skutočne robiť istí ľudia, ktorí sa zaoberajú farmakoterapiou a ktorí to de profundis študujú.

Čo sa týka pani profesorky Tóthovej. Kríza finančných zdrojov, keď Economics hovorí o tom, že sme najhoršia krajina, tak to skutočne, pani profesorka, vidieť na tých oblastiach, kde pracujeme. Proste vo výučbových bázach lekárskych fakúlt to vidieť enormným spôsobom a poukazujú na to najmä naši zahraniční študenti, ktorých vyučujeme, ktorí už cítia, že to je nie ono. A môže sa ľahko stať, že zmluvu, ktorú som uzatváral s ALHUSAMITEST, čo je monopolná spoločnosť, ktorá sem posiela študentov, že táto zmluva prestane platiť, pretože oni sú veľmi citliví. Keď zaplatia 8 000 dolárov tuition na 10 mesiacov a vidia, že vo výučbových bázach nieto základných materiálnych vecí, tak neviem, či vydržia naďalej v tejto republike. Len si uvedomte, že z tejto vedľajšej činnosti žijú tri lekárske fakulty.

Pánu docentovi Jasovskému ďakujem za doplnenie. Mám taký dojem, že peňazí, ktoré prešli tým fossruthom, falošnou cestou, tu bude viac z privatizácie a ja si myslím, že je škoda, že sme sa dostali tam, kde mohli zlepšiť, povedal by som, spravodlivý boj proti chorobám, ktorý je veľmi zlý vtedy, keď nieto materiálu. Keď nieto možností...

(Zaznel zvuk časomiery.)