Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickými poznámkami hlási osem poslancov. Posledný je pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Finďo, nech sa páči.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pár slovami by som sa dotkol niektorých otázok, ktoré predložila pani poslankyňa Aibeková. V prvom rade by som chcel povedať niečo o probléme privatizácie. Je pravdou, že privatizácia bola pôvodne mienená tak, že majetok mal byť prevedený na novovzniknuté obchodné spoločnosti, ale ukázalo sa, že tento koncept je absolútne nesprávny a v podstate nie je v súlade s vývojom v Európskej únii, kde zdravotnícke zariadenia nie sú obchodné spoločnosti, ale dominantne neziskové organizácie, prípadne organizácie zriaďované určitými regionálnymi celkami.
Pokiaľ ide o otázku slobodnej voľby občana naložiť so svojimi prostriedkami, a pokiaľ ide o problém s neustálym zvyšovaním zaťažovania občana. Viete, je veľký problém, dlhé roky sa týmto zaoberám, a je veľký problém vysvetliť občanovi, že vo väčšine zdravotníckych systémov sa situácia vyvíjala opačným smerom. To znamená, občan platil za všetko a postupne mu pridávali viac a viac zdravotnej starostlivosti, ktorá bola krytá zdravotným poistením.
Na Slovensku sme mali totálnu bezplatnosť zdravotnej starostlivosti. U nás okrem koruny za recept, prípadne päť korún v pohotovostnej službe neexistovalo prakticky priplácanie a z toho dôvodu je také bolestivé transformovanie zdravotníctva. Viem, že to nie je jednoduché pre tých občanov, ktorí si musia viac priplácať, ale myslím si, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu a samotné priplácanie ako princíp neodsudzovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem reagovať na časť, ktorá bola venovaná výmene riaditeľov. Treba povedať, že výmeny riaditeľov alebo konkurzné konania, ktoré sa diali, boli politicky motivované výmeny, boli dosadzovaní väčšinou politickí nominanti do funkcií manažérov. To je potom aj odrazom hospodárenia a toho ďalšieho.
V otázke privatizácie bolo toľko kriku, pokiaľ sme mali istý zámer, že to majú byť zdravotnícki pracovníci. Opoziční poslanci - súčasní predstavitelia rezortu ministerstva zdravotníctva - presviedčali vtedy verejnosť, že to nie je správne. Čo sa deje teraz? Poviem. Už som opakovane hovoril o príklade zo Žiliny, o bratislavskej poliklinike, kde dostala na poskytovanie zdravotnej starostlivosti licenciu spoločnosť s ručením obmedzeným, osemnásť a devätnásťroční chlapci. Neviem, či by som dostal ja živnosť napríklad na nejakú prácu s elektrikárskymi prístrojmi, keby som nemal minimálne výučný list. Tak o tom, aký je váš zámer a ako to bude prehľadné aj vo vami spomínaných neziskových verejnoprospešných inštitúciách, toto dáva jasnú odpoveď.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán podpredseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
minulý týždeň v stredu zasadala v Bratislave Slovenská lekárnická komora, ktorá je dnes dosť vydesená hlavne z toho, že v Slovenskej republike už došlo k exekúcii lekární. V súčasnom období azda neexistuje lekáreň na Slovensku, ktorá by nebola v takých problémoch, aby nemohla byť exekvovaná. Slovenská lekárenská komora už ani nevie, aký druh protestu by vykonala, aby rozhýbala kompetentných k nejakému riešeniu.
Pri rozhovoroch s lekárnikmi im dávam za pravdu, že stavovská česť im nedovolí, aby trpel pacient, alebo, nedajbože, zomrel, pretože v lekárni nie je liek pre chorých, ale lekárnici to riešia tak, že sa stále viac a viac zadlžujú. Máme poznatky o tom, že niektorí distributéri liekov zásobujú lekárne len za hotové alebo lekárnik sa musí zaviazať svojím vlastným majetkom. V tejto mizérii je aj problém regionálny. Keď v Bratislave a najbližšom okolí to funguje v lekárnictve ako-tak, tak v Prešovskom kraji dlžia zdravotnícke poisťovne a zvlášť Všeobecná zdravotná poisťovňa lekárňam viac ako 150 dní. Pritom Prešovský kraj je z hľadiska počtu obyvateľov najľudňatnejší. Aj tam žijú statoční a pracovití, ale, žiaľ, aj chorí ľudia. Skúste, vážený pán neprítomný minister, byť trochu objektívny a pomôžte aj týmto ľuďom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
ja si veľmi vážim pani poslankyňu Aibekovú a verím v jej poctivý úmysel, ale rovnako verím aj v dobrý úmysel pána ministra Kováča, že mu ide predovšetkým, ako aj vám, o zdravie občanov Slovenskej republiky. Nerozumiem síce zdravotníctvu, ale napriek tomu by som vás chcel podporiť v jednej veci, a azda to trošku rozvinúť, a to je problematika prevencie drogových závislostí. Osobne si myslím, keďže sa touto problematikou zaoberám, že to nie je len problém v absolútnych číslach, ktoré sú dávané do tejto oblasti, ale v nepoctivosti používania týchto prostriedkov. Naozaj ako sa tieto fondy vykrádajú cez tretí sektor alebo cez rôzne reklamné agentúry, to je nehoráznosť a hanba ani nie tak koncepcií, ale naozaj týchto vykonávateľov na posledných miestach.
Chcel by som ich vyzvať, lebo to nie je otázka koalície alebo opozície, je to hanba každej ani nie tak vlády, resp. toho času, kedy kto vládne, aby si vstúpili do svedomia, pretože to môže ovplyvniť život aj ich vlastných detí. Takže keď nás počúvajú tí, čo naozaj vedia, že vykrádajú tieto prostriedky, aby už konečne s týmto skončili, pretože nebudeme mať viac peňazí a drogová problematika nie je na ustupujúcom trende, ale stále sa len rozširuje.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
tu neprítomný pán minister zdravotníctva 20. októbra tohto roku pre tlač uviedol, že ešte nepočul konkrétnu kritiku. Je to dokonca aj nadpis z rozhovoru s ním: Minister zdravotníctva ešte nepočul konkrétnu kritiku. Myslím si, že vo vystúpení pani poslankyne Aibekovej bola veľká plejáda konkrétnej kritiky vo vzťahu k zdravotníctvu. Chcela by som povedať jedno, že si veľmi dobre pamätám, keď pán terajší minister bol v opozícii, ako kritizoval, že sa nedáva dostatok peňazí do zdravotníctva, a sľuboval že oni budú dávať do zdravotníctva oveľa viac. No pravý opak je pravdou. Žmýka sa od občanov.
A chcem uviesť, že ak ministerka financií vystúpi s názorom, že každý občan môže dať denne jednu slovenskú korunu na svoje zdravie, tak asi nemá prehľad o životnej úrovni mnohých rodín, pretože štvorčlenná rodina to je 120 korún zvýšených nákladov na podporu zdravotníctva a nie sú tam ešte výdavky na lieky a podobne. Takže si myslím, že rezort zdravotníctva by sa mal veľmi, veľmi zamyslieť ako ďalej, pretože občania majú ústavou garantovanú bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe poistenia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte aj mne pripojiť sa ku kritickým slovám pani poslankyne Aibekovej. Skutočne celá správa o súčasných problémoch zdravotníctva aj na mňa pôsobí tak, ako keby bolo na Slovensku v zdravotníctve všetko v poriadku.
Ale chcel by som upozorniť panie poslankyne a pánov poslancov hlavne z vládnej koalície, že situácia v zdravotníctve je vážna, až katastrofálna. Prospektívne rozpočty likvidujú nemocnice, ktoré nakoniec ani tie deklarované peniaze, ktoré v prospektívnych rozpočtoch sú, nedostávajú. Dostávajú ich ešte znížené. Tak potom tieto problémy vyúsťujú tak, že riaditelia nemocníc každý mesiac naháňajú peniaze, aby vôbec zabezpečili nemocnicu a platy zamestnancov.
V nemocniciach nie sú dnes peniaze na nič. Perú sa obväzy. Pacienti si musia doniesť do nemocnice absolútne všetko so sebou. Nemocnice nemajú základný zdravotnícky materiál, sú pokazené a zastarané stroje. Keď prídete do nemocnice, tak ako som ja prišiel so svojím otcom minulý týždeň na EEG do Považskej Bystrice, povedia vám: Máme pokazený prístroj, objednáme vás o mesiac na vyšetrenie mozgu. Nehovoriac o iných prístrojoch, ktoré skutočne dnes ľudia potrebujú. Čo sa týka CT mozgu, o tom by som vám vedel hovoriť celé rozprávky.
Záver: Zdravotníctvo je momentálne s 15-miliardovým dlhom a dostáva len 46 miliárd. Rozpočet, ktorý je na rok 2001, nerieši problematiku zdravotníctva. Naopak, bude ešte prehlbovať všetky problémy, ktoré sú v súčasnosti v zdravotníctve.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som len potvrdiť slová pani poslankyne Aibekovej hlavne v závere, kde hovorila o tom, že toto sú objektívne údaje, teda nie všeobecné frázy. Sú to údaje, ktoré čerpala z materiálov ministerstva, z materiálov Národnej rady a zo zdravotníckej literatúry a novín.
Chcem ešte v tejto súvislosti len pripomenúť práve naopak kontroverzné všeobecné slová pána ministra a jeho spoľahnutie sa na to, že máme krátku pamäť. Hlavne tí, ktorí sa venovali zdravotníctvu, si predsa pamätajú aj jeho návrhy na pluralitu poisťovní v období, keď nefungovala ešte ani jedna poisťovňa. A tam sa dostávam potom aj k diskusnému príspevku, ako vystúpil pred chvíľou predrečník pán poslanec Malchárek, keď hovoril o vykrádaní fondov. Len sa nemýľme v jednej veci. Za toto nenesieme zodpovednosť my, pán poslanec, za to nesie zodpovednosť predovšetkým terajšia koalícia, lebo skúste si, prosím, spomenúť, keď sme hlasovali o správnej rade poisťovne, kde z 21 ľudí bolo 20 mužov a len jedna žena, kde sme napadli to, že nie sú tam zastúpenia spoločenských organizácií, nie sú tam zastúpenia za pacientov napríklad zdravotne postihnutých, ktorí v predchádzajúcom období mali do toho čo povedať. Preto sa teraz stane, že pri rôznych, povedala by som, finančných injekciách napríklad aj do takýchto charitatívnych inštitúcií alebo do organizácií, ktoré združujú postihnutých občanov, sa dostávajú minimálne financie a pozrite sa, kde idú tie ostatné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súvislosti so slovami pani poslankyne Aibekovej dovoľte mi neprítomnému pánu ministrovi zdravotníctva - dúfam, že pán spravodajca bude tlmočiť moje otázky - položiť niekoľko veľmi jednoduchých otázok. Pred dvoma rokmi tu bola obrovská kritika zdravotníctva. Iste, aj oprávnená. Prešli dva roky. Povedzte mi, vážený pán minister, ktorá nemocnica v tejto republike funguje lepšie ako pred dvoma rokmi? Povedzte mi, ktorý lekár je spokojnejší, ako bol spokojný pred dvoma rokmi a nakoniec, ukážte mi pacienta, ktorý je dnes spokojnejší, ako bol spokojný pred dvoma rokmi?
Vopred ďakujem za odpoveď a ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Začnem pánom poslancom Finďom. Ja si, pán poslanec, uvedomujem, aj keď sa v ústave hovorí, že zdravotníctvo je bezplatné, nie je bezplatné a nikdy nebolo, ani za socializmu nebolo, a že sa bude musieť spolupodieľať aj pacient na jeho financovaní aj inými zdrojmi, ako sú zdroje cez zdravotné poisťovne. Ale poukazovala som predovšetkým na to, pán poslanec, že to zaťažovanie je neúnosné pre stav peňaženiek, jednoducho povedané, občanov, pretože reálna hodnota ich príjmov klesla za dva roky tejto vlády o viac ako 20 %, keď berieme do úvahy infláciu a rast cien. A pritom, keď ešte chcete aj viac od neho dostať do zdravotníctva okrem povinne a zákonom vyžadovaného poplatku, tak táto rovnováha je rozkývaná. Inak si všetci uvedomujeme, že k tomu bude musieť tak ako v iných krajinách dochádzať, ale spochybňujem tempo, ktoré je neúmerné. Keď si pozriete zdroje, ktoré idú za takzvaných štátnych poistencov a to, čo musíme my platiť, tak v tom vidím nerovnováhu. Tam malo prísť viac v rokoch 1999 a 2000. Veď nakoniec vy sám ste sa opakovane vyjadrili, že zdroje sú nedostatočné.
Moja hlavná kritika bola teda v tom, že nemôže byť toto cieľom a metódou transformácie zdravotníctva. Transformácia musí spočívať v niečom inom a, bohužiaľ, nerealizuje sa tak, ako bola daná na papieri. My sme s 90 % krokmi vyslovili súhlas tak, ako boli dané v materiáloch, ale realita je celkom iná. Buď sa nič nerealizuje, alebo sa realizuje iba týmto jedným smerom. To je moja hlavná kritika.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman, prosím vás, aby ste netelefonovali.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník. Pripraví sa pán poslanec Drobný.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
pozorne som si prečítal správu a skutočne je formovaná v duchu, že papier znesie všetko a predkladateľ zrejme počíta s tým, že väčšina poslancov to ani čítať nebude a zahlasuje - zobraté na vedomie.
Je to už tretí materiál, ktorý sa prerokúva v Národnej rade, a čakal som, že skutočne sa v tomto materiáli dozviem najmä o východiskách a krokoch, ktoré má vedenie ministerstva pripravené. Budem sa venovať len správe a budem pracovať s materiálmi, ktoré už boli prerokované, aby ma nikto nemohol obviniť, že si niečo snáď vymýšľam.
V prvej časti Ochrana obyvateľstva je množstvo projektov, ktoré vláda schválila ako aktualizovaný Národný program podpory zdravia pre 21. storočie, vypracovaný program ozdravenia výživy obyvateľstva, kde sa konštatuje, že obyvateľstvo sa nezdravo stravuje, pretože u väčšiny populácie prevláda energetická presýtenosť najmä tukmi živočíšneho pôvodu, deficit vitamínov a minerálov pre zdravie. Boli schválené tri ďalšie projekty Zdravá výživa pre zdravé srdce a tak ďalej. Len sa pýtam, prijali ste program na zlepšenie zdravotného stavu. Na papieri je to celkom pekný zámer, ale aká je skutočnosť. Veď pacienti čakajú na operácie už aj niekoľko rokov, pacienti sa nedostanú na vyšetrenia.
V programovom vyhlásení vlády ste sa zaviazali, že sa sústredíte na prevenciu, včasné vyhľadávanie ochorení, ktoré by iste v budúcnosti malo za následok, že by zdravotníctvo potrebovalo menej finančných zdrojov, pretože vo včasnom štádiu zistené ochorenia, vo včasnom štádiu liečené ochorenie potrebuje podstatne menej finančných zdrojov, ako keď sa zistí v neskoršom štádiu. V ozdravení výživy obyvateľstva a v konštatovaní, akoby sme objavili Ameriku, že sa ľudia nezdravo stravujú, veď nerobme skutočne z našich ľudí nejakých hlupákov. On by si každý rád kúpil radšej morčacie prsia alebo šunku, pán minister. On by si isto rád kúpil ovocie aj zeleninu, ale jednoducho na to nemá. On si kupuje takéto menej hodnotné potraviny preto, lebo v peňaženke mu nezostáva na kvalitnejšie potraviny, čo je, bohužiaľ, výsledok reštriktívnych opatrení súčasnej vládnej koalície.
V správe sa ďalej píše, že boli aktualizované programy napríklad boja proti fajčeniu, drogám, výchovy k partnerstvu. Pýtam sa, azda by mal byť aj zhodnotený nejaký efekt, koľko sa dalo na to financií a aký je teraz z toho prínos, pretože obsahovo i stranovo je to veľmi široká správa, ale snáď by bolo aj potrebné urobiť resumé, čo z toho vyplýva, aký to má prínos.
V ďalšej časti o liečebno-preventívnej starostlivosti, pán minister, píšete: "V plnení cieľov programového vyhlásenia vlády boli dosiahnuté tieto výsledky: Garancia zabezpečenia všeobecne dostupnej a kvalitnej základnej ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov je premietnutá v zákone Národnej rady." Dobre, že je premietnutá, len sa neplní a nenapĺňa. To konštatujete aj v materiáli neskôr, kde hovoríte o tom, že sa znižuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti. Píšete: "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia dostupnej zdravotnej starostlivosti občanovi uskutočňuje komplexnú reformu zdravotníctva a na roky 1999 - 2002 predstavuje vypracovanie zásad tvorby štátom garantovanej siete poskytovateľov primárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti."
Znova som priniesol - vy tomu hovoríte zelená kniha, pán minister. V roku 1997 sme vydali smernicu ministerstva zdravotníctva o sieti zdravotníckych zariadení. Súhlasím s vami, že to nemusela byť sieť zdravotníckych zariadení, s ktorou ste súhlasili, alebo bola taká dobrá, že mohla byť už natrvalo, bolo ju potrebné, samozrejme, upraviť. Ale bol to základný materiál, bol to materiál, ktorý hovoril, resp. robil akúsi inventarizáciu zdravotníckych zariadení, a teda vy ste mali dokument, od ktorého ste sa mohli odraziť. Pán minister, exminister Šagát ju jedným rozhodnutím zrušil hneď po svojom nástupe a tri roky sme čakali, aby ste znova robili sumarizáciu, inventarizáciu siete zdravotníckych zariadení. Treba povedať, že zrušením tejto vyhlášky došlo opäť k veľkému rozšíreniu siete zdravotníckych zariadení.
V programovom vyhlásení vlády máte napísané, že "vytvoríme predpoklady na ďalší rozvoj a financovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti". Domáca ošetrovateľská starostlivosť bola predmetom kritiky počas nášho minulého pôsobenia, keď sme povedali, že nepustíme domácu ošetrovateľskú starostlivosť tak, že nebudeme vydávať licencie, pokiaľ nebude zabezpečené financovanie. Aký je stav dnes? Áno, súčasný počet ADOS v Slovenskej republike tvorí 63 neštátnych a 26 štátnych ADOS. Pýtam sa, ako sa plní programové vyhlásenie vlády a ako sa vytvorili predpoklady na financovanie ošetrovateľskej starostlivosti. No nijako. Zdravotné poisťovne to musia jednoducho zaplatiť, tak ako platia ostatné zdravotnícke zariadenia, nehovoriac o tom, že mnohé ADOS nevedia urobiť zmluvu so zdravotnými poisťovňami, a ak ich urobia, nemajú za výkony zaplatené. Teda znova je iba niečo číselne deklarované, koľko sa toho urobilo, ale realita je celkom iná.
Prekvapili ma závery v tej časti, kde ako priority ministerstva zdravotníctva na úseku liečebno-preventívnej starostlivosti na rok 2001 vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, pričom v zásade bude pokračovať v začatej komplexnej reforme zdravotníctva v oblasti tvorby siete zdravotníckych zariadení. Od roku 1997 do tohto obdobia neexistuje žiadna oficiálna sieť. Tú, čo bola, ste zrušili, teraz si znova po dvoch rokoch dávate za úlohu tvorbu siete zdravotníckych zariadení. Zabezpečenie kvality zdravotnej starostlivosti procesom akreditácie zdravotníckych zariadení. Bol by som zvedavý, pán minister, už sa toľko o tom hovorí, už sa hovorilo o tom počas nášho obdobia, že bude prebiehať takáto akreditácia pracovísk, no do dnešného dňa neviem, či sa uskutočnila jedna akreditácia pracoviska.
Pokračovaním v orientácii rezortu na prevenciu a včasnú diagnostiku - tu ste si to už zúžili a vybrali ste iba kardiovaskulárny, onkologický program a drogové závislosti. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o prevencii ako takej. Myslím si, že týmto smerom by sa malo zdravotníctvo jednoznačne uberať, pretože, ako som už povedal, včas treba predchádzať ochoreniam alebo ich aspoň zisťovať vo včasnom štádiu.
V časti, kde sa hovorí o liekovej politike, píšete: "Cieľom liekovej politiky je zabezpečiť účinné, kvalitné a bezpečné lieky pre obyvateľstvo v objektívne potrebnom množstve a za prijateľnú cenu." Ja sa ale pýtam, čo to je prijateľná cena, z akej ceny sa vychádza. Z platu ministra? Pretože ak má dôchodca zaplatiť mesačne 400 až 600 korún za lieky - a ak neveríte, tak vám ukážem potvrdenky, ktoré mi prišli -, tak je to neúnosné. V materiáli sa ďalej píše, že v roku 1999 finančná výpomoc bola vo výške 1 mld. Pán minister, myslím si, že úradníci na ministerstve nás asi skúšajú, či to naozaj budeme čítať, pretože nie je predsa možné, aby v materiáli, ktorý bol pred niekoľkými týždňami prerokúvaný v Národnej rade, je to parlamentná tlač 717, na strane 2 sa jasne píše, že v roku 1999 bolo zobraných 2 730 mil. Sk ako návratná finančná výpomoc.
Veľa sa pohovorilo o spotrebe liekov a stále sa hovorí o polypragmázii, o tom, že pero lekára je veľmi drahé a zodpovednosť sa prakticky vrhá na lekárov, že sú to tí, ktorí predpisujú veľa liekov a drahé lieky. Aká je skutočná pravda? Pán minister, nehovorili ste pravdu, keď ste porovnávali Českú republiku a Slovenskú republiku, že dokonca v Českej republike či vlastne na Slovensku je väčšia spotreba liekov. Mám tu graf výdavkov na lieky v Slovenskej republike a v Českej republike. Bledou farbou je znázornené Slovensko a Česko tmavou. Od roku 1996 a 1989 - neviem, či kamera zoberie ten graf -, kde je jednoznačne spotreba liekov na jedného obyvateľa v dolároch podstatne väčšia v Českej republike. Len poviem, že v roku 1999 to bolo okolo 68 - 70 dolárov, na Slovensku to bolo okolo 57 dolárov na občana a na rok.
Ešte k tomu, totiž vyťahujú sa rôzne kazuistiky, že jeden pacient užíva 4 lieky, 10 liekov atď. Myslím si, že v takýchto prípadoch, iste, treba si to všímať a treba to dať do súladu s účelnou farmakoterapiou, ale netreba z toho robiť závery, že takto je to na Slovensku. Predsa ani ochorenie pána prezidenta, kde zlyhal vyložene minister, váš predchodca v otázke organizácie, nemôžeme na základe toho povedať, že nemáme dobrých odborníkov. Práve naopak, máme vynikajúcich a kvalifikovaných pracovníkov, tak netreba poukazovať na jednotlivé prípady a netreba to brať, že tak to je na Slovensku.
Aby bol aj občan v obraze, koľko sa asi spotrebovalo liekov v zahraničí. Napríklad v Holandsku je to okolo 200 dolárov na občana, v Taliansku je to 300 dolárov na občana, v Belgicku je to až 380 dolárov na občana, vo Francúzsku je to až 400 dolárov na občana. My dostávame na občana okolo 250 dolárov, ale to je celý rozpočet, ktorý u nás ide na občana a na rok, niekde za to dostávajú len lieky. Samozrejme, vy aj píšete, že v rámci Európskej únie je to najnižšia hodnota, ktorú vynakladáme na lieky. Isteže, ak to prepočítame z toho celkového objemu, no tak keď je nízky celkový objem peňazí do zdravotníctva, samozrejme, potom sa to zdá akoby veľká spotreba. Ale keď porovnáme, že u nás je to okolo 58 - 60 dolárov na občana a na rok a v zahraničí je to okolo 400, 300, 200, v Čechách je to v roku 1999 okolo 70 dolárov, tak sme hlboko, hlboko dole. Ak sa ideme uberať týmto smerom, že ideme ďalej krátiť lieky pri chorobnosti, ktorá tu je a u väčšej zainteresovanosti občana, nie je to dobrá cesta.
V ďalšej časti sa hovorí, že podľa medzinárodného porovnania cien liekov v Slovenskej republike a v Českej republike sa nepotvrdila tak často medializovaná vyššia úroveň cien liekov v Slovenskej republike, pretože je viac liekov lacnejších v Slovenskej republike ako v Českej republike. Áno, teraz to už je možné, opakovane som túto situáciu kritizoval, keď bola robená krízová kategorizácia za pána exministra Šagáta a na dôvažok a osvieženie pamäti som si priniesol pripomienky zo zdravotnej poisťovne, pripomienky k tejto novele.
Prečítam vám z toho niečo, pretože znovu sa to hodilo do autu, akože to nebola pravda. Bola to pravda a znova si za tým stojím, že pri krízovej kategorizácii bolo urobené toto. Napríklad za liek Netformín je úhrada v Slovenskej republike vyššia o 40 % oproti Českej republike, za Akarbózu o 120 % vyššia ako v Českej republike, Amlodipín a Kelodipín, skoro o 100 % vyššia úhrada teda pri Amlodipíne. Úhrada v Českej republike je o 40 % nižšia a zbytočne vysoko stanovená úhrada spôsobí poisťovniam zvýšené náklady o milióny korún. Kaptopril na Slovensku je úhrada vyššia o 80 - 120 %. Trandalapril úhrada je vyššia o 120 % ako v Českej republike. Nebudem menovať všetky lieky, pretože je ich kvantum. Vy sa teraz spoliehate, že zrejme sme už na to zabudli alebo sa to azda nejakým spôsobom obíde. (Hlasy z pléna.) Áno, veď to bola tá nezmyselná krízová kategorizácia, ktorú vtedy robil váš predchodca.
Financovanie zdravotníctva. Tu sa skutočne veľmi demagogicky píše o tejto stati. Ešte raz sa vrátim k tomu, ako sme preberali rezort zdravotníctva. Sú o tom doklady, účtovné uzávierky. V tomto smere sa účtovníctvo nedá nejakým spôsobom zmanipulovať, je protokol Najvyššieho kontrolného úradu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa vstupovala do roku 1995 so záväzkom vyše 3 mld. Sk.
Môžem to odcitovať z protokolu: "Do roku 1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa vstúpila so záväzkami vo výške 3 mld. Sk z roku 1994." Ak hovoril pán exminister Šagát, že veď to predsa bolo zahrnuté do celkového schodku, viete dobre, že štát mohol poskytnúť len finančnú výpomoc zdravotnej poisťovni, nakoniec Všeobecná zdravotná poisťovňa dostala pôžičku v hodnote 800 mil. korún a musela sa potom sama vysporiadať v priebehu štvorročného obdobia s týmto obrovským balvanom.
Hovorím to preto, lebo vtedy pri preberaní rezortu tvrdil váš predchodca, že prebral rezort so 14 mld. korún. Znova opakujem, zrejme si bol asi vedomý toho, že nie je schopný riadiť rezort, a preto si už dopredu zakalkuloval svoju vlastnú stratu. Ale predsa v Národnej rade boli pred niekoľkými týždňami prerokúvané materiály, a to parlamentná tlač číslo 719 a 717, mám to k dispozícii, kde sa jednoznačne hovorí o tom, že do konca roku 1998 celková zadlženosť predstavovala 11 605 mil. Sk, v čom boli už zahrnuté aj dlhy voči štátu za poskytnutú finančnú výpomoc vo výške 1,3 mld. Sk, ktorú zobral nový minister a rýchlo to "prifaril" k tomu, že je to do konca roka a že to máme na konte ešte my. Málokto si to však všimol, a teda deficit, ktorý bol do konca roka 10,3 mld., treba ešte povedať, že v novembri a decembri sa zdravotníctvo zadlžovalo tempom okolo 300 - 400 mil. Sk, do konca roka z toho bolo asi 9,8 mld. A keď zoberiem do úvahy 3-miliardový deficit, ktorý sme získali, skutočne sme urobili počas štyroch rokov okolo 6,5-miliardový deficit. Pritom došlo k zvýšeniu platov, pacient nemusel doplácať na lieky, v zdravotníckych zariadeniach bolo s čím pracovať, bol špeciálny zdravotnícky materiál a pacienti nečakali na lieky.
Aká je však situácia dnes? V materiáli číslo 717 na strane 7 sa jednoznačne hovorí: "Vonkajšia zadlženosť systému predstavuje do roku 1999 približne 15 mld. korún. Nuž sa pýtam, kde je morálka a kde je právo kritiky, keď my sme za 4 roky urobili 6,5-miliardový deficit, bolo to veľa, ale keď za rok 1999 sa urobil vyše 5-miliardový deficit a podľa vyjadrenia zdravotných poisťovní za súčasného stavu sa rezort zdravotníctva zadlžuje - aj v tom materiáli sa to píše a ešte k tomu prídeme - tempom okolo 600 - 700 mil. Sk mesačne.
Ďalej sa tu píše, z tabuľky je jasné, že reálna hodnota prostriedkov, ktoré malo zdravotníctvo k dispozícii na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti obyvateľstva, pomerne významne klesala. Neviem, či reálna hodnota významne klesala, ak hovoríme o tom alebo ak bolo potvrdené aj zahraničnými inštitúciami, že inflácia v týchto obdobiach bola okolo 4 - 5 %, čo sa, samozrejme, nedá povedať teraz.
Ďalší odsek, ktorý hovorí - a bol som z toho celkom prekvapený -, že ďalším vážnym nedostatkom vývoja najmä v posledných rokoch bolo, že sa na celkových zdrojoch použiteľných na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti používali tzv. nesystémové zdroje. Počúvajte dobre: "Návratná finančná výpomoc, podiel na výnosoch z privatizácie a podobne, ktoré sa však spravidla používali na splácanie starých dlhov, ktoré sa založili spolu so vznikom zdravotného poistenia, najväčšiu dynamiku rastu zaznamenali v rokoch 1996 - 1998." Ale to azda ani nie je pravda, pán minister, veď predsa vtedy si Všeobecná zdravotná poisťovňa zobrala pôžičku okolo 800 mil. korún, ale vy ste len v rokoch 1998 a 1999, je to v materiáli parlamentná tlač 717 na strane 2, zobrali, čítam: "Návratnosť týchto finančných výpomocí je rozpočtovaná až na jún, až koniec roku 2003, teda celková suma poskytnutých a nesplatených finančných výpomocí ku koncu roka 1999 predstavuje 4 mld. Sk." Tak, prosím vás pekne, aká dynamika rastu, o čom to hovoríte, že my sme brali pôžičky? Veď to nebola absolútne pravda. Tie pôžičky sa zobrali práve počas vášho dvojročného pôsobenia a budú sa, samozrejme, splácať do roku 2004.
Ďalej sa píše, že zmrazenie príspevku na zdravotné poistenie za poistencov štátu na úrovni od 273 do 280 Sk na jedného poistenca a na jeden mesiac viedlo k znižovaniu jeho reálnej hodnoty. Áno, je to pravda. Ale pozrime sa, ako dostávalo zdravotníctvo financie, je to zase z vašej tabuľky, ak zoberiem rok 1998, keď štát v štátnom rozpočte zaplatil za svojich neplatičov odvody do zdravotných poisťovní v hodnote 10,5 mld., vy po troch rokoch tretí rok zaplatíte 13,39 mld. Oproti roku 1998 to je zvýšenie približne o 2,5 mld.
Pýtam sa, ak len zoberieme, pán minister, za roky 1999, 2000 a 2001 inflačný koeficient, ktorý rástol v roku 1999 16 %, 14 % v roku 2000 a predpokladám v roku 2001 iba 10 %, tak mi vychádza, že zdravotníctvo oproti roku 1998 dostane približne o 3 mld. menej ako v roku 1998. A vy hovoríte o tom, že viedlo k znižovaniu jeho reálnej hodnoty. Čiže zdravotníctvo ani v reálnych číslach, ale ani v percentuálnom porovnaní hrubého domáceho produktu nedostane financie na úrovni roku 1998, pretože keď zoberiem hrubý domáci produkt, v roku 1998 išlo 6,81 do zdravotníctva a v roku 2001 sa plánuje 6,68, a to sú čísla, samozrejme, nadhodnotené, pretože čísla sú postavené na vode, čo sa týka výberu zdravotného poistenia, lebo sa kalkuluje so 16-percentnou nezamestnanosťou, dnes dobre vieme, že je 19-percentná nezamestnanosť.
Ďalej v správe píšete, že jednou z hlavných príčin prehlbovania deficitu v hospodárení systému, ktorý poskytol občanom zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, bol sústavný pokles reálnej hodnoty verejných zdrojov, ktoré kryli náklady na jej zabezpečenie. Tento trend, i keď výrazne miernejšie, pokračoval aj v rokoch 1999 a 2000. Bol však ovplyvnený hlavne poklesom nákladov na základe ich regulácie, nie rýchlejším rastom objemu zdrojov na ich krytie.
Veď toto nie je predsa pravda, pán minister. Ak sa nám v minulosti vyčítalo, že dlh v roku 1998 sa pohyboval mesačne okolo 300 - 400 mil. Sk, tak dnešný dlh sa pohybuje okolo 600 - 700 mil. Sk. Na strane 21 tohto materiálu sa o tom píše: "Prospektívne rozpočty týmto zariadeniam v roku 1999 a v prvom polroku 2000 totiž neboli rozpisované na úrovni regulovaných nákladov. Boli mesačne o 250 - 350 mil. Sk nižšie." Takto vznikalo ich dofinancovanie, ktoré viedlo k vzniku ich prvotnej platobnej neschopnosti a k systémovému produkovaniu straty. Keď k tomu pripočítam deficit za lieky okolo 200 miliónov mesačne, tak vychádza to, čo som už povedal - hodnota 600 - 700 miliónov mesačne. Tak o čom, prosím vás pekne, hovoríte, že tento trend je miernejší, ako to bolo v minulosti. Opak je pravdou.
Píšete, že súčasnú situáciu vo financovaní zdravotnej starostlivosti musíme i tak stále hodnotiť ako deficitnú a mimoriadne zaťaženú starými dlhmi. No myslím si, pán minister, isteže dlhy boli z minulosti, ale v prvom rade sú to dlhy, ktoré vznikajú za súčasného obdobia.
Dovolil by som si prečítať list Asociácie distributérov liekov a zdravotníckych pomôcok v Slovenskej republike, Asociácie farmaceutických výrobcov, Grémia majiteľov lekární Slovenska, Asociácie farmaceutických spoločností a Slovenskej lekárnickej komory, ktorý písali pánu premiérovi. Písali to 22. júna 1999, kde sa jasne hovorí, že do októbra 1998 dlh zo 4 mld. narástol na 6,8 mld. V ich materiáli parlamentná tlač číslo 717 sa jasne píše na strane 4, že deficit za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál je 8 428 mil. Sk, teda zo 4 mld. narástol na raz toľko.
Ak hovoríme o tom, že sa musíme vyrovnať s dlhmi, tak v prvom rade s dlhmi, ktoré vznikali v súčasnom období. Na strane 20 sa píše, že zostáva splatiť dlh dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu v roku 2000 a 2001 v sume 3 230 mil. Sk. Pýtam sa, kedy sa zaplatil dlh 5 mld. korún, ktoré dlhujeme výrobcom a distributérom.
Na strane 21 správy konštatujete, že náklady poskytnuté v zdravotnej starostlivosti merané v porovnateľných cenách boli v roku 1999 o 5,5 % nižšie ako v roku 1998. Ale pýtam sa, za akú cenu klesli tieto náklady. Za cenu zníženia a vy to aj píšete v materiáli: "Negatívnym sprievodným javom prakticky aplikovanej regulácie nákladov však bol pokles rozsahu, ale aj kvality poskytovanej lôžkovej zdravotnej starostlivosti." Kvitujem, pán minister, že takto otvorene o tom píšete, ale pýtam sa, veď predsa jeden ústredný orgán ako ministerstvo zdravotníctva by mal dbať o dodržiavanie zákona o Liečebnom poriadku a vy aj píšete, že s vaším vedomím sa zákon o Liečebnom poriadku nedodržoval.
Píšete, že vďaka regulačným opatreniam, najmä praktickým aplikovaním uzatvoreného spôsobu financovania a poskytnutia návratnej finančnej výpomoci už v roku 1999 sa začala bilancia hospodárenia zdravotných poisťovní vyrovnávať. Pán minister, to azda nemyslia vaši pracovníci vážne. Mám účtovné uzávierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne a chcel by som upozorniť na jedno. Ak sme preberali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s deficitom 3 mld. korún, počas 4-ročného funkčného obdobia sme dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni znížili o 1 mld. Tu je účtovná uzávierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde za rok sa zvýšil deficit o 1 mld. Takisto sa v Spoločnej zdravotnej poisťovni za rok 1999 zvýšil deficit o 1 mld.
Vy ale píšete, že sa začala bilancia v hospodárení zdravotných poisťovní vyrovnávať. Na toto reaguje aj riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď píše - vy ten list iste dôverne poznáte, lebo to píše vám, pán minister - skutočnosť, že disponibilné zdroje zdravotného poistenia pre ložkové zdravotnícke zariadenia v roku 2000 sú len vo výške 1,5 mld. Sk mesačne, je všeobecne známym faktom. Všeobecná zdravotná poisťovňa v predchádzajúcom období jún, júl, august predkladala lôžkovým zdravotníckym zariadeniam na podpis dodatky k zmluvám prevyšujúce jej podiel na celkových zdrojoch. Tento viac ako ústretový prístup Všeobecnej zdravotnej poisťovne vychádzal z prísľubu vlády Slovenskej republiky na zabezpečenie mimorozpočtových zdrojov na dofinancovanie vzniknutého rozdielu. Napriek tomu zdravotnícke zariadenia odmietali podpisovať uvedené dodatky k zmluvám a s účinnou podporou ministerstva zdravotníctva trvajú na zmluvnom zabezpečení a na úhradách poskytnutých výkonov zdravotnej starostlivosti na úrovni maximálnych cien vyplývajúcich z cenového výmeru.
Vy ste si to urobili tak, že ste nútili zdravotné poisťovne, aby dávali, hoci to nebolo kryté peniazmi, ale pritom v správe tvrdíte, že sa začala bilancia hospodárenia zdravotných poisťovní vyrovnávať. Ako sa, pán minister, vyrovnáva bilancia? Viem, že ste z toho nervózny, ten list som našiel na stole.
Na strane 22 sa píše: Mimoriadne zaťažujúcim balvanom financovania zdravotníctva sú dlhy, ktoré počas svojej existencie vyprodukovala zrušená zdravotná poisťovňa Perspektíva družstevná.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najmä občania, nie zrušená zdravotná poisťovňa, ale akt, akým prebiehalo zrušenie zdravotnej poisťovne. Opakovane som na to upozorňoval a som presvedčený, že bol zámer, aby došlo k zakamuflovaniu zlého hospodárenia, doslova tunelovania poisťovne Perspektíva družstevná. Zo zákona o zdravotných poisťovniach sa jednoznačne ukladá v časti štátny dozor ústrednému orgánu, čo má konať štátny dozor. Štátny dozor mal zabezpečiť účtovné doklady, mal urobiť inventarizáciu, a potom mal pristúpiť k likvidácii poisťovne. Čo sa urobilo? Najskôr sa odobrala licencia, potom sa išla robiť účtovná uzávierka.
Prečítam vám list, súhrnnú správu o stave likvidácie Perspektíva družstevná poisťovňa. Keď prišiel likvidátor do tejto poisťovne, všetci zamestnanci poisťovne bez posúdenia ich potreby pri výkone likvidácie mali skončený pracovný pomer výpoveďou alebo odišli už prv. Doklady a podklady potrebné k likvidácii, najmä účtovné doklady, právna agenda, softvér poisťovne, archívne dokumenty neboli likvidátorovi odovzdané. Tieto boli postupne bez akejkoľvek evidencie zvezené z jednotlivých pobočiek pri skončení ich činnosti na centrálne skladové miesto Cerovo pri Krupine. Prosím vás pekne, kto z týchto materiálov bude vedieť povedať, kto koľko komu dlhoval, komu zaplatil? To bol skutočne tunel, ktorý nemá obdobu. Zdravotníctvo prišlo takýmto spôsobom o niekoľko miliárd Sk. Bohužiaľ, jedným zásahom vášho predchodcu. Ale nič sa nedeje. Ja som dal aj podnet orgánom činným v trestnom konaní. Nič sa nedeje, je tu väčšina, vy ste zákon.
Na strane 29 sa kriticky vyjadrujete, pán minister, o tom, že nebola urobená valorizácia 7 % u zdravotníckych pracovníkov, čo je pravda, ale hovoríte, že konečne sa dočkali zdravotnícki pracovníci 1. 7. 2000 valorizácie o 4 %. Nuž ak si prepočítam plat zdravotníckeho pracovníka, ktorý bol aj so službami okolo 15 tisíc korún pri inflácii 4 % za roky 1997 a 1998, keď nebola valorizácia urobená, tak zdravotníckym pracovníkom sa znížil príjem o 600 korún. Ak to prepočítam na súčasný trend inflácie a zoberiem roky 1998, 1999, 2000 a 2001, tak zdravotníci dostávajú okolo 5 tisíc korún menej aj napriek tejto valorizácii, ktorej sa, ako tvrdíte, konečne dočkali zdravotnícki pracovníci. Pritom valorizácia išla, ako to bolo povedané, na úkor ich osobných príplatkov. Čiže nedostali ani o korunu viac.
Zaujímavá je polemika o snahe zmeny zdravotníckych zariadení na verejnoprospešné organizácie. Stále je to takým, už bolo povedané, vaším leitmotívom. Ale chcem upozorniť zdravotníckych pracovníkov, ak toto budú sledovať, aby si uvedomili jednu hrozbu, ktorá ich čaká, pretože v materiáli sa jasne píše, že z rozdielneho systému financovania zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia a ostatných organizácií rozpočtovej sféry vyplýva, že vláda Slovenskej republiky nemôže deklarovať, že tarifné platy zamestnancov zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia budú upravované v rovnakom termíne a rovnakou mierou ako tarifné platy ostatných zamestnancov rozpočtovej sféry. A až zlepšením finančnej situácie v zdravotníctve bude možné riešiť aj problematiku odmeňovania.
Rozpočet na rok 2001 nedáva žiadnu nádej na to, aby mohlo dôjsť k lepšiemu ohodnocovaniu práce zdravotníckych pracovníkov. A ak sa skutočne naplní predstava pána ministra Kováča, že sa zdravotnícke zariadenia pretransformujú na verejnoprávne inštitúcie, čo ich čaká? "V prípade zmeny príspevkových zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia na verejnoprávne neziskové organizácie sa zmení aj systém odmeňovania v tom zmysle, teda už nebude pre nich platiť zákon o verejnej službe a tarify, ktoré sú v zákone, hoci tie tarify sú okolo 600 korún vyššie oproti pôvodným tarifám, zamestnancovi sa zaručí minimálna platová tarifa ustanovená pre každú platovú triedu." Tu sa hovorí o tom, že údajná finančná nezávislosť zdravotníckeho zariadenia od prostriedkov štátneho rozpočtu umožní, že ako zamestnávateľ s ohľadom na svoje konkrétne podmienky si zdravotnícke zariadenie samé určí objem prostriedkov na platy. V rámci tohto vyčleneného objemu prostriedkov bude možné pri kolektívnom vyjednávaní dohodnúť určité hranice na poskytovanie jednotlivých zložiek platu, a tak vytvoriť podmienky na vyššie ohodnotenie pracovne a odborne kvalitných zamestnancov.
Chcem sa spýtať, prečo sú teraz zdravotnícke zariadenia zadlžené. No preto sú zadlžené a majú dlhy, lebo majú problém zaplatiť mzdu, a preto neplatia odvody, lebo nemajú peniaze, neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, neplatia za lieky, neplatia za energie. Tak sa pýtam, keď toto bude transformované na verejnoprospešné inštitúcie, kto bude tolerovať to, že nezaplatia odvody. Kto bude tolerovať to, že nezaplatia za energie? Kto bude tolerovať to, že nezaplatia za lieky? Región?
Čiže toto je skutočne len zbavenie sa zodpovednosti, pán minister, a nie pomoc zdravotníckym zariadeniam a už vôbec nie zdravotníckym pracovníkom.
O štátnej kontrole sa nebudem vyjdrovať, pretože, bohužiaľ, napriek tomu, že pri kontrolných akciách boli zistené závažné porušenia zákonov, nič sa neurobilo, žiadna personálna zmena na postoch, pretože zrejme asi ani nemôžete urobiť žiadnu zmenu.
Veľmi ma zaujal záver tohto materiálu, v ktorom píšete: "Súčasnú situáciu v zdravotníctve možno charakterizovať ako vážnu, no určite nie kritickú." Pýtam sa, prečo bol vyhlásený, pán minister, v roku 1998 krízový stav v zdravotníctve, keď boli podstatne lepšie podmienky v zdravotníckych zariadeniach a bolo reálne podstatne viac peňazí, ako je v súčasnosti. Zrejme to malo len poslúžiť v rámci predvolebnej kampane pri voľbách do samosprávy.
O zásobovaní liekov píšete: "V oblasti zásobovania liekmi sa situácia oproti minulým rokom zlepšila, i keď problémov na riešenie je stále veľa." Pýtam sa, prečo potom išli do štrajku distributéri. Teraz sme počuli, pán kolega Kačic hovoril o tom, že lekárňam hrozia exekúcie. Lekárnici už nevedia, na koho sa majú obrátiť. Jednoducho pôjdu do konkurzov. Tu sa konštatuje, že všetko je skoro v poriadku, dokonca hovoríte o tom, že napriek regulačným opatreniam, ktoré rezort a jednotlivé nemocnice urobili, stále pretrváva stav nevyrovnanej hospodárskej bilancie a zvyšovania zadlženosti, i keď pomalším tempom ako v rokoch 1997 a 1998. Znova pripomínam, v rokoch 1997 - 1998 vznikalo tempo zadlžovania okolo 300 až 400 miliónov mesačne, dnes je to 600 až 800 miliónov mesačne.
Zarazila ma jedna skutočnosť, na strane 40 píšete: "Je nepopierateľnou skutočnosťou, že za posledné dva roky sa podarilo napraviť mnohé pochybenia pri financovaní zdravotnej starostlivosti." Pri tomto sa musím pozastaviť, pretože keď sme nastúpili do rezortu, prebrali sme malú skupinu privátnych lekárov v ambulantnej praxi, ktorí mali kapitačné platby, len kapitačné platby. Pretože tieto kapitačné platby neboli motivujúcim článkom, prešli sme na časť kapitácia plus výkonová zložka. Netvrdím, že nebolo potrebné v tomto niečo zlepšovať, ale bol to stimul pre lekárov, aby sa venovali pacientovi, aby bol pre nich pacient zákazník, robili sa vyšetrenia. Nastúpil pán minister Šagát, zrušil túto kombinovanú platbu, nastúpila kapitácia. Vy sám ste poznamenali, že kapitácia nie je práve najšťastnejšia, pôsobí demotivujúco a musíte to zmeniť.
Nuž pýtam sa, aké pochybenia ste naprávali. Hovoríte o tom, že prospektívny rozpočet bol tým, ktorý uzatvoril otvorený koniec. Ale veď to nie je pravda. Prospektívny rozpočet možno pomohol zdravotným poisťovniam. Okrem toho ďalej fungoval bodový systém v odborných ambulanciách, nehovoriac o tom, že z ambulancií sa presúvali pacienti na odborné vyšetrenia do nemocníc. Čiže za akú cenu sa prospektívny rozpočet dodržiaval? Za cenu toho, že vznikal deficit v zdravotníckych zariadeniach. Nakoniec došlo k zrušeniu prospektívneho rozpočtu a došlo k cenovému výmeru, kde sa stanovila maximálna cena za lôžkodeň. My sme predtým stanovovali minimálnu cenu za lôžkodeň, bol cenový výmer, aby zdravotnícke zariadenia mali nejakú istotu. Tak sa pýtam, pán minister, aké pochybenia ste naprávali. Veď všetko, čo sme aplikovali, ste vrátili naspäť. Tak pýtam sa, aké pochybenia to boli. Pochybenia o tom, že financovanie nebolo kryté, Liečebný poriadok, resp. nákladová zložka alebo zdroje a výdaj neboli v súlade. To je pravda. Ale veď počas vášho hospodárenia alebo keď hodnotíme rozpočty za všetky vaše obdobia za roky 1999, 2000, 2001, dostáva zdravotníctvo systematicky menej, ako to bolo v roku 1998.
Bol som prekvapený, že v závere sa objavili takéto veci. Musím to prečítať, lebo som tomu ani nerozumel, musel som to opakovane čítať. Citujem: "Zabezpečiť na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti plne výkonové zhodnocovanie verejných zdrojov pri poskytovaní výkonov zdravotnej starostlivosti zameraných na uspokojovanie potrieb zdravia občanov v rozsahu a za podmienok, ako ich garantuje článok Ústavy Slovenskej republiky."
Pán minister, článok ústavy 40 hovorí, že každý má právo na ochranu zdravia, na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Ale nič nehovorí ústava o tom, že sa majú zhodnocovať nejaké verejné zdroje. Kto toto písal, skutočne asi chcel vedieť, či to poslanci budú čítať do konca alebo nie.
Zarazilo ma ďalej to, čo považujete za hlavné kroky alebo za hlavné úlohy na rok 2001. Ministerstvo považuje za hlavné transformáciu podstatnej časti štátnych zdravotníckych zariadení na verejnoprávne neziskové samosprávne riadené inštitúcie. Chcem upozorniť na túto transformáciu, pretože nemožno hovoriť o transformácii, keď nedošlo ku zmene daňového systému. Ak dôjde ku zmene daňového systému a pre jednotlivé regióny zostane viac peňazí, tie potom budú môcť rozhodovať o tom, či dajú viac na školstvo alebo na zdravotníctvo, to beriem. Ale pýtam sa, ktorý región bez zmeny daňového systému a z čoho bude používať peniaze na tieto vaše tzv. neziskové zdravotnícke zariadenia. Dôjde k tomu alebo resp. je to len pod pláštikom toho, aby ste sa zbavili zodpovednosti. To znamená, už to budú verejnoprávne inštitúcie, nebudú to štátne organizácie, nebude to patriť vám, vás nebudú už potom zaujímať ani platy zdravotníckych pracovníkov a nebude vás absolútne zaujímať ani poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ľudia budú bití v jednom kuse, pretože tu bude zákon o Liečebnom poriadku, ktorý budú musieť dodržiavať, ale som zvedavý, z akých financií to bude zabezpečené? Nehovoriac ešte o tom, odkiaľ zoberú peniaze, keď sa im napríklad pokazí jedna CT lampa, ktorá stojí milión korún, z čoho to budú platiť?
Takže v tomto smere robiť transformáciu v súčasnom ekonomickom prostredí, v súčasnom daňovom systéme je jednoducho nereálne a nemožné. Nerozumiem ani tomu, ako chcete zvýšiť zodpovednosť a ekonomickú stimuláciu zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na ekonomickom zhodnocovaní verejných zdrojov pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom na základe zdravotného poistenia.
Pán minister, za takýto materiál by som sa úprimne hanbil. Čakal som, že v tom závere v odrážkach budú kroky. Urobíme toto a toto. Vy ste mali rozhovor s pánom premiérom a dostali ste na koaličnej rade nejaké úlohy, ktoré máte splniť v období roku 2001. Čakal som, že aspoň v úvodnej reči vystúpite a poviete: toto, páni, ma čaká a toto musím splniť. Ale nehnevajte sa na mňa, v takom stave, v akom sa zdravotníctvo nachádza a s takýmito závermi, s akými prichádzate, je to hanba a je to vaša hanba, samozrejme, pán minister, a vašich pracovníkov, ktorí tento materiál pripravovali preto, lebo nie je v súlade ani s predkladacou správou.
Tam sa hovorí, že správa uvádza aj to, aká je predstava o ďalšej činnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi zariadeniami po skončení transformačných krokov. No správa to neobsahuje. Nie je ani v súlade s materiálmi, ktoré boli už predtým prerokúvané v Národnej rade. Nie je v súlade s realitou.
Dávam návrh na zmenu uznesenia vrátiť materiál na prepracovanie s odôvodnením, aby sa dal do súladu so skutočnosťou aj s materiálmi, ktoré tu už boli prerokúvané.
Ďakujem. (Potlesk.)