Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto podpredsedu vlády Ivana Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, namiesto podpredsedu vlády Hamžíka podpredseda vlády Fogaš, namiesto ministra Magvašiho minister Kováč a namiesto ministra Ftáčnika minister Kňažko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby odpovedal v časovom limite do 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka. Otázka znie: "Má vláda pripravené rozvojové programy pre zaostávajúce regióny?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ešte skôr ako odpoviem, ponúkam kartičku s menom Anton Hoffmann.
Predseda NR SR J. Migaš:
Môžete hlasovať, pán premiér, za Hoffmanna.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
To je môj príspevok do dnešnej hodiny otázok.
Vážený pán poslanec Rusnák, uznesením vlády 923 z 27. októbra bol schválený Návrh integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky časť 1 - Národná rozvojová stratégia. V rámci tohto plánu boli vymedzené prioritné regióny. Do týchto prioritných regiónov bude nasmerovaná pomoc z predvstupových fondov, ako aj z rozpočtových prostriedkov určených na podporu regiónov.
Tento dokument spolu s Národným plánom regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú zásadnými podmienkami na získanie finančných prostriedkov z predvstupových fondov a po integrácii Slovenska do Európskej únie zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Národný plán bude základným programovým dokumentom až do roku 2006 pre uvedenú oblasť.
Jednou z foriem podpory je program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorý sme schválili 12. júla 2000. Realizácia tohto programu je v kompetencii Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Uvedený program má za cieľ prostredníctvom štátnej pomoci vo forme dotácií zvýšiť hospodársku aktivitu a tvorbu nových pracovných miest v okresoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti. Program je zameraný na podporu malých podnikateľov už existujúcich alebo novovznikajúcich.
Na základe spomenutého integrovaného plánu bolo vybraných 29 štrukturálne postihnutých a ekonomicky slabých okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. Z Nitrianskeho kraja sú to 2 okresy, zo Žilinského 3, z Banskobystrického 6, z Prešovského 11 a z Košického 7. Na rok 2000 bola na podporu regionálneho rozvoja schválená suma vo výške 135 mil. Sk. Z uvedenej sumy bol určený limit dotácie pre každý okres prioritného regiónu, o čom bol každý príslušný okresný úrad písomne informovaný. Výber projektov, ktoré sa uchádzali o zaradenie do programu štátnej pomoci, sa uskutočnil na jednotlivých okresných úradoch komisiou.
Na jednotlivé okresné úrady bolo do konca augusta 2000 predložených spolu 351 projektov. Z tohto počtu bolo príslušnými okresnými komisiami odporučených 181, zhruba polovica, ktoré spĺňali požiadavky na prerokovanie a odporučenie projektov. V súčasnosti sa projekty nachádzajú na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, odkiaľ budú po skontrolovaní súladu predložených žiadostí a ich príloh so zákonom a kritériami postúpené na ich ďalšie posúdenie medzirezortnému poradnému orgánu a do komisie pána ministra Harnu. Tento orgán posúdi žiadosti z pohľadu štátnej regionálnej politiky. Po posúdení predloží žiadosti spolu so svojimi stanoviskami ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja na definitívne rozhodnutie.
Druhou cestou, ktorou budú podporované zaostávajúce regióny, je pomoc v rámci predvstupových fondov, a to sú PHARE, ISPA, SAPARD. V rámci programu PHARE 2000 v oblasti sociálnej a ekonomickej súdržnosti pre vymedzené prioritné regióny boli pripravené a Európskou komisiou schválené programy zamerané na podporu podnikateľskej infraštruktúry, rekonštrukcia a rozšírenie 4 podnikateľských inkubátorov a výstavba 9 informačných centier. Ďalej bude posilnená pôžičková a mikropôžičková schéma.
V súčasnosti v Bruseli sú v schvaľovacom konaní 2 projekty zamerané na posilnenie podnikateľskej infraštruktúry v oblasti rozvoja cestovného ruchu v celkovej výške 4 mil. euro. Obidva projekty sú umiestnené v prioritnom regióne, jeden v Prešovskom, jeden v Banskobystrickom kraji. V rámci programovania PHARE 2001 v oblasti ekonomickej a sociálnej súdržnosti ministerstvo výstavby z prioritných regiónov dostalo 150 projektových zámerov, ktoré po ďalšom odbornom vyhodnotení a dopracovaní budú predložené na schválenie do Bruselu v marci 2001.
Celková identifikovaná výška finančných prostriedkov na uvedené projekty a programy na rok 2001 sa očakáva v rozmedzí 18 - 20 mil. euro. Pre pragmatický, logicky súvislý aj financovateľný program rozvoja regiónov je nevyhnutné, aby mali regióny dobre vyvinuté a vyvážené inštitucionálne štruktúry zodpovedné za regionálny rozvoj. Podmienkou je mať efektívnu neziskovú organizáciu, regionálnu rozvojovú agentúru, ktorá by podporovala proces sociálneho a ekonomického rozvoja, pričom všetci kľúčoví činitelia v regióne by sa na ňom aktívne zúčastňovali.
Toľko asi, pán poslanec, v odpovedi na vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za odpoveď.
Ja skutočne som položil aj ďalšie otázky. Ale mal som to šťastie, že bola vylosovaná táto prvá. Moja doplňujúca otázka bude veľmi stručná. Konkrétne mi ide o Prešov, pretože tam sa spomína výstavba nejakej automobilky, aspoň to tak zaznelo v miestnych médiách. Tak by som prosil odpoveď na túto doplňujúcu otázku.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, s veľkou nádejou, že sa neurazíte, nechcem o tom hovoriť. Prebiehajú mnohé, mnohé súťaže v Európe. Je to naozaj pravda, je to moja osobná iniciatíva, vyžiadal som si podklady, vyžiadal som si papiere, ale nepatrí sa hovoriť, pretože je asi 9 krajín, ktoré sa o tento projekt usilujú. Budeme veľmi aktívni. Mne veľmi záleží na Šariši. Píšem si s prezidentom tejto firmy, poznáme základné kritériá, ktoré chcú, ale je veľmi veľa súperov v tejto súťaži. Urobíme, čo je v našich silách. Keď nevyjde táto, musí vyjsť iná. Ale tak, ako sme boli úspešní povedzme v súvislosti s U. S. Steel, si veľmi, veľmi želám a budeme veľmi veľa robiť pre to, aby jeden veľký investor, minimálne jeden taký ťažiskový, vedel prísť aj do Šariša. Prípadne v bilaterálnom vzťahu by som vám povedal viac.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Predložili vám vaši ministri - minister školstva, minister práce a sociálnych vecí - projekty na zlepšenie vzdelanostnej úrovne mládeže cigánskeho etnika?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
hlavnou úlohou ministerstva školstva v tejto oblasti bolo vypracovať koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov, ktorá sa má stať súčasťou pripravovanej dlhodobej koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania - projekt Milénium. Tento materiál sa bude postupne dotvárať tak, aby sa zabezpečil súlad oboch koncepcií. Predtým ako sme začali vypracúvať koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov v roku 1999, sme sa venovali zhodnoteniu všetkých aktivít, činnosti spolupráce s inými rezortmi a mimovládnymi organizáciami vrátane realizovaných projektov zameraných na pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne detí a žiakov rómskeho pôvodu, realizovaných v materských, základných a stredných školách a v rámci mimoškolskej činnosti.
V septembri 1999 v Rimavskej Sobote ministerstvo školstva, výchovy a vzdelávania v spolupráci s Radou Európy zorganizovali medzinárodný seminár - Rozvoj výchovy a vzdelávania detí a mládeže zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane ich integrácie do občianskej spoločnosti. Od predmetného seminára sme aktívnejšie začali spolupracovať na tejto téme na úrovni viacerých rezortov, predovšetkým rezortu sociálnych vecí a rodiny, pretože zabezpečenie zaškolenia detí a žiakov úzko súvisí aj s týmto rezortom.
Stratégia vlády na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a opatrenia na jej realizáciu obsahujú osobitnú kapitolu v oblasti výchovy a vzdelávania, ktorá naďalej zostáva prioritnou. V nej sú konkrétne úlohy a opatrenia pre rezort školstva, ako napríklad realizovať koncepciu rozvoja predškolskej výchovy, vypracovať projekt celodenného výchovného systému na prvom a druhom stupni základných škôl, vyhodnotiť analýzu školskej úspešnosti žiakov z jazykov zo znevýhodneného a sociálne zanedbaného prostredia so zreteľom aj na žiakov rodičov rómskej národnostnej menšiny a podobne.
Konkrétne úlohy, konkrétne projekty s uvedením finančných prostriedkov na ich realizáciu v roku 2000 s cieľom zlepšenia vzdelanostnej úrovne detí a žiakov rómskeho pôvodu sú podrobne zapracované v materiáli, ktorý vláda schválila svojím uznesením v máji tohto roku. Rozpracovaná stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny do súboru konkrétnych opatrení na rok 2000 - druhá etapa, tak sa volá onen materiál, ktorý obsahuje tieto konkrétne projekty.
Všetko, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Pani Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem pánu premiérovi za odpoveď.
Táto otázka vlastne skôr patrila do kompetencie pána podpredsedu Csákyho. Ale ja som ho nechcela zbytočne zaťažovať, pretože on sa aj tak prevažne venuje problematike Strany maďarskej koalície. Venuje sa presadzovaniu svojich požiadaviek v rámci Slovenska, ale musím povedať, že žne úspechy aj v zahraničí.
Určite všetci poslanci zaregistrovali, že Európsky parlament v Štrasburgu schválil rezolúciu o Slovenskej republike. Ale zároveň tam schválil aj pozmeňujúci návrh belgickej poslankyne pani Maesovej, ktorá navrhla do rezolúcie zaradiť text, že Slovensko naďalej potrebuje zlepšiť menšinovú politiku najmä v oblasti jazyka, vzdelávania a kultúry, čo by mohlo viesť k uznaniu istého stupňa kultúrnej autonómie. Pôvodný návrh bol politickej autonómie. Takže opäť opakujem, táto otázka mala skôr ísť na pána Csákyho, ale on sa stará o túto oblasť. Ja sa vás pýtam, pán Dzurinda: Patrí tento človek do vlády Slovenskej republiky? To je moja otázka.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Podpredseda Pál Csáky je podpredsedom vlády Slovenskej republiky ako nominant Strany maďarskej koalície, ktorá je subjektom vládnej koalície. Preto je, myslím, celkom nespochybniteľné a jasné, že pán Pál Csáky je riadnym členom vlády Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka na predsedu vlády. Otázka znie: "Ako hodnotí vláda projekt verejnoprospešných prác a jeho doterajšie výsledky?"
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto otázku, ktorá je veľmi aktuálna a ktorá ma potešila aj preto, že môžem veľmi jednoznačne odpovedať, že popri mnohých veciach, ktoré sa nám nepodarili a neboli trefou, je to vec, ktorá sa nám podarila a prináša konkrétne výsledky.
Program podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov vo forme dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných sme začali realizovať od 1. augusta tohto roku na základe príslušného zákona. Podľa predbežných údajov Národného úradu práce v priebehu augusta bolo vytvorených 46 572 týchto miest. K 10. septembru 2000 boli podpísané dohody so zamestnávateľmi na vytvorenie 56 865 takýchto pracovných miest vrátane pracovných miest už vytvorených v auguste, na ktoré budú poskytnuté príspevky z účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 1,153 mld. Sk.
Záujem nezamestnaných občanov o prácu na dohodnutých verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných je značný a v niektorých okresoch prevyšuje možnosti vytvárania týchto pracovných miest. V júli 2000 dosiahla miera nezamestnanosti disponibilných evidovaných nezamestnaných 19,4 %, v auguste poklesol tento ukazovateľ na 17,39 %, t. j. medzimesačne sa miera nezamestnanosti disponibilných evidovaných nezamestnaných znížila o viac ako 2 %. Toto zníženie miery evidovanej nezamestnanosti bolo spôsobené hlavne tým, že sa dlhodobo nezamestnaní občania zamestnali na týchto dohodnutých verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných.
Na základe týchto výsledkov možno realizáciu programu podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov v uvedenej forme hodnotiť jednoznačne pozitívne. Aj včera sme rozhodli pri posudzovaní štátneho rozpočtu, že budeme v tejto politike pokračovať, aby nedošlo k žiadnej pauze, aby ten proces pokračoval kontinuálne cez celú zimu, v jarných mesiacoch, aby mohol naďalej úspešne a efektívne pôsobiť, samozrejme, popri mnohých ďalších opatreniach.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce reagovať pán poslanec Rusnák? Áno.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za odpoveď.
Aj moje osobné skúsenosti sú také, že tento projekt sa uplatnil, to je jedna vec. Druhá vec, doplňujúca otázka zároveň, či vláda počíta s vyčlenením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj na budúci rok, to znamená, aby sa naďalej uplatňoval projekt verejnoprospešných prác.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, pán poslanec, môžem byť veľmi stručný. Uvažujeme, presnú sumu nepoviem, až keď bude schválený štátny rozpočet. Ale keď som hovoril, že pracujeme na tom, aby nebola preluka, aby ten systém fungoval celú zimu, na jar, v lete aj do budúcnosti, vyplýva z toho, že potrebujeme peniaze a chceme tieto peniaze alokovať, aby mohol tento trend pokračovať. Predpoklad je, že na budúci rok dokonca vyčleníme 3 miliardy. V auguste som uviedol nad 1 miliardu, na budúci rok chceme 3, ale definitívne číslo bude známe až v pondelok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem predsedovi vlády.
Pretože zostalo len 15 sekúnd, už nemá význam, aby som prečítal ďalšiu otázku.
Ďakujem predsedovi vlády.
Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov bol vyčerpaný.
Ďakujem pekne.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať odpoveďami na otázky poslancov členom vlády Slovenskej republiky.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš. Otázka znie: "Kto bude platiť dane zo zisku z predaja akcií VSŽ - vy osobne alebo vaša strana?"
Odpovedá ministerka vlády pani Machová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predseda,
vážené dámy pani poslankyne,
vážený pán poslanec Engliš,
keďže nie som vlastníkom akcií VSŽ ani moja strana, preto ani nemôžem predať akcie VSŽ, a teda v prípade úspešného predaja nemôžem platiť a nebudem platiť daň zo zisku z predaja akcií VSŽ. Keďže sa však domnievam, že tá otázka je trošku širšie koncipovaná a určite sa v doplňujúcej otázke dozviem, kam mierite, využijem túto príležitosť, že som dostala slovo pred Národnou radou, a pokúsim sa veľmi stručne informovať aj touto cestou o hlavných ekonomických aspektoch transakcie, ktorá sa pripravuje vo Východoslovenských železiarňach, a uviesť možno na pravú mieru niektoré informácie, ktoré prebiehajú vo verejnosti a skresľujú objektívnu realitu.
Asi netreba pripomínať, že Východoslovenské železiarne v novembri 1998 sa dostali do situácie, ktorá je v ekonomickej terminológii označovaná ako situácia cross defaultu. A len vďaka určitej koordinácii, ústretovosti medzi veriteľskými bankami, medzi vládou Slovenskej republiky a ďalšími zainteresovanými nebola táto spoločnosť daná do konkurzu.
Základným zámerom transakcie, ktorá znamená v skutočnosti vstup americkej spoločnosti U. S. Steel do spoločnosti VSŽ, je zabezpečiť, aby táto spoločnosť vysporiadala svoju existujúcu úverovú zadlženosť a po ukončení transakcie bola v solventnej pozícii.
Pre vašu zaujímavosť, celková úverová zadlženosť hutníckej skupiny podnikov VSŽ k 30. 9. bola 20,274 mld. Sk. Zdroje na vyplatenie bánk sa získajú z predaja obchodného podielu spoločnosti Steel Košice a 50-percentného podielu v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel, teda spoločností, v ktorých je koncentrovaná hutnícka činnosť, za takéto protiplnenie: 325 mil. USD znamená prevzatie úverov VSŽ, a. s., k dátumu ukončenia transakcie, 60 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú k dátumu ukončenia transakcie, 15 mil. USD kompenzáciu daňovej povinnosti VSŽ za daňové kontroly obdobia rokov 1996 až 1999 splatnú do 60 dní od dátumu ukončenia transakcie, 75 mil. USD maximálnu hodnotu právneho záväzku splatnú v rokoch 2002 a 2003, ktorá vlastne znamená záväzok spoločnosti U. S. Steel voči akcionárom, 5,25 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú do 30 dní od dátumu transakcie, ďalších 5,25 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú do 60 dní, 7 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú najneskôr do 15. novembra tohto roku a 3 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú najneskôr do 25. marca 2001. Ak spočítame tieto sumy, dostávame celkovú cenu transakcie, ktorá je 495,5 mil. USD.
Ekvivalent protiplnení za predaj obchodného podielu Steelko a 50-percentného podielu v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel pri použití kurzu zo dňa 2. 10. predstavuje hodnotu 24 643 690 tis. Sk. Účtovná hodnota obchodného podielu Steel Košice, ktorá je 100-percentne vlastnená VSŽ, má k tomuto dátumu hodnotu 20 966 211 tis. Sk. Účtovná hodnota 50-percentného obchodného podielu VSŽ v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel predstavuje hodnotu 2 172 690 tis. Sk. Ak to teda spočítame v korunovom vyjadrení, dostávame sumu 23 138 901 tis. Sk. Znamená to, že obchodné podiely Steel, Steelko a 50 % obchodného podielu v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel pri predajnej cene zodpovedá protiplneniu vo výške 24 634 690 tis. Sk a budú predané s účtovným ziskom vo výške 1 504 789 tis. Sk. Tento účtovný zisk bude vykázaný v účtovníctve VSŽ ako výnos z predaja finančných investícií a bude riadne zdanený v rámci koncoročného daňového priznania VSŽ za tento rok.
Toľko suché, ale významné čísla.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec Engliš, nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Pani ministerka, táto otázka bola druhýkrát daná a druhýkrát ste mi na ňu neodpovedali. Stále sa vyhýbate priamej odpovedi. Čiže ja si myslím, že je zbytočné dávať vám ju tretíkrát, lebo buď nerozumiete veci, alebo nechcete mi odpovedať.
Ďakujem, nemám záujem viac vám klásť otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka. Aj na takúto repliku môže ministerka reagovať.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ja naozaj nebudem rozvíjať ďalej túto diskusiu, ale ešte raz prečítam tomuto plénu otázku: Kto bude platiť dane zo zisku z predaja akcií VSŽ - vy osobne alebo vaša strana? Domnievam sa, že všetci, ktorí ste ma počuli, mi dáte za pravdu, že som na otázku odpovedala.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok pre člena vlády položil pán poslanec Sopko. Otázka znie: "V akom časovom horizonte bude diaľničný obchvat mesta Prešov?"
Bude odpovedať minister Macejko.
Nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
riešenie dopravnej situácie v Prešove predstavuje v rámci územných väzieb výstavbu viacerých navzájom súvisiacich stavieb. Rezort dopravy zabezpečuje ich prípravu a realizáciu tak, aby boli riešené naliehavé dopravné problémy prioritne. V súčasnosti je prioritou výstavba privádzača D1 Prešov-západ s celkovými nákladmi 143 mil. Sk a výstavba úseku Kuzmányho - gen. Svobodu s celkovými nákladmi 200 mil. Sk, ktoré sú súčasťou vnútorného dopravného obchvatu mesta. Ich výstavba bola alebo bude v tomto roku začatá. V poradí treťou stavbou súvisiacou s Prešovom bude výstavba úseku diaľnice D1 Svinia - Prešov západ s celkovými nákladmi viac ako 2,5 mld. Sk, ktorej výstavba sa začne v roku 2005. Ďalšou pripravovanou stavbou je diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh.
Investorská príprava je v štádiu predinvestičnej prípravy. Prebieha proces posudzovania podľa zákona číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie. Výsledkom prvej fázy posudzovania stavby bolo vydanie tzv. rozsahu hodnotenia a spracovaný zámer, ktorý vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 22. februára v tomto roku. V ňom určilo aj varianty pre druhú fázu posudzovania. V správe o hodnotení sú tieto varianty: nulový variant, tunelový variant, zapracovaný aj momentálne v územnom pláne mesta a jeho prípadné modifikácie, a povrchový variant, modifikovaný v zmysle zámeru ministerstva životného prostredia.
Na základe verejných súťaží boli vybraní spracovatelia technickej dokumentácie a správy o hodnotení. Technická štúdia bude spracovaná v termíne január budúceho roku a správa o hodnotení v termíne marec. Pri optimálnom postupe nasledujúcich činností, to znamená: pripomienkovanie, verejné prerokovanie a spracovanie posudku bude možné vydať záverečné stanovisko najskôr k termínu september 2001. Následne bude potrebné zabezpečiť zapracovanie výsledného variantu do územnoplánovacej dokumentácie mesta, ak to nebude variant 2, a potom bude možné začať územnú a projektovú prípravu diaľnice. Pri vymedzených finančných možnostiach na najbližšie obdobie sa dá predpokladať, že úplný diaľničný obchvat Prešova bude zrealizovaný po roku 2005.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, nechce reagovať.
Ďakujem, pán minister.
Tretia v poradí vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Gajdoša. Otázka znie: "Čo vás viedlo k tomu, že sa na kraje východoslovenského regiónu dostalo oveľa menej prostriedkov na výstavbu a rekonštrukciu ciest ako na ostatné kraje? Ako ďalej pán minister?"
Nech sa páči, odpovedá minister Macejko.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií každoročne v spolupráci so Slovenskou správou ciest pripravuje a schvaľuje rozpočet Štátneho fondu cestného hospodárstva. Tento rozpočet zahŕňa podrobné rozdelenie výdavkov na jednotlivé stavby v pôsobnosti príslušných investorských útvarov Slovenskej správy ciest.
V roku 2000 sú plánované výdavky na výstavbu a rekonštrukciu ciest v celkovom objeme 1 012 mil. Sk. Z toho na jednotlivé investorské útvary v tomto roku pripadajú tieto sumy: Investorský útvar Bratislava 147,5 mil., Investorský útvar Banská Bystrica 280,9 mil., Investorský útvar Košice 345 mil. a Investorský útvar Žilina 231 mil. Z uvedeného vyplýva, že Investorskému útvaru Košice bol pridelený na investorskú činnosť v tomto roku viac ako dvojnásobok finančných prostriedkov v porovnaní s bratislavským investorským útvarom a viac ako jedna tretina celkových prostriedkov pre Slovensko. Predpokladáme, že v rozpočte Štátneho fondu cestného hospodárstva aj v roku 2001 bude podobné rozdelenie finančných prostriedkov. Tieto údaje sa netýkajú výstavby diaľnic, ale rekonštrukcií a výstavby ciest.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec chce reagovať otázkou.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Potom je, vážený pán minister, pes zakopaný niekde inde. Ja nemám dôvod neveriť vášmu konštatovaniu, že košický región dostal toľko peňazí, ale potom je chyba v prerozdeľovacom procese z tohto stupňa na okresy Prešovského a Košického kraja. Viem, že ste východniar a mali by ste byť trošku lokálpatriot, viete, že situácia na cestách nášho regiónu je neutešená, že často je problém v lete sa dostať do okrajových obcí, už nehovorím o zime. Takže bolo by teda dobré, ak toto je oficiálne konštatovanie, aby ste si preverili, akým spôsobom boli prerozdelené prostriedky do jednotlivých okresov a či to bol mechanizmus, ktorý objektívne zodpovedá skutočnému stavu ciest.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Môžem ešte doplniť. Pán poslanec má zrejme ešte na mysli aj prostriedky, ktoré sú venované na opravy ciest, čiže na povrchové opravy, čiže tie tzv. živičné úpravy, ktoré dostávajú jednotlivé správy a údržby v bývalých okresných mestách. Aj v tomto meradle, aj keď teraz tu presné čísla nemám, ale Východoslovenský kraj podľa mňa objektívne a podľa potreby v tomto roku dostal približne 40 % celoslovenských prostriedkov. Ale myslím si, že toto číslo je objektívne.
Uvedomujem si, že to nepostačuje, keďže podľa pasportizácie, ktorú sme urobili v minulom roku, na opravy všetkých úsekov štátnych ciest, na opravy povrchov, ešte raz hovorím, v Slovenskej republike je potrebných viac ako 4 mld. Sk. My na tieto opravy cez Štátny fond cestného hospodárstva ročne máme v rámci Slovenska sumu od 300 do 500 až 600 mil. Sk. Čiže iste podľa tejto sumy uznáte, že sa nedajú všetky opravy vykonať naraz, ale musím povedať, že nielen preto, že som z východného Slovenska, ale z objektívnych dôvodov treba povedať, že tá suma pre východné Slovensko je viac ako tretina.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Klemens pre pána ministra Koncoša. Otázka znie: "Je zabezpečená sebestačnosť konzumných zemiakov na zimné obdobie z vlastnej produkcie?"
Odpovedá minister Koncoš.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci,
mohol by som odpovedať veľmi jednoducho: Je, ale trochu predsa len zoširšia. V roku 2000 boli zemiaky zasadené na výmere 22 800 ha, to je približne o 2 400 ha viac ako v roku 1999 vzhľadom na to, že pri zemiakoch ako pri jednej z mála plodín vlastnej výroby sa očakáva výrazne lepšia úroda ako pred rokom. Tie úrody sa pohybujú na úrovni 17 až 18 ton konzumných zemiakov z hektára. Očakávame celkový zber na úrovni 410 až 415 tisíc ton. Znamená to, že celková potreba zemiakov je zabezpečená z domácej produkcie a zdravotný stav zemiakov je dobrý, takže aj skladovanie by malo byť bezproblémové. Odbyt zemiakov je plynulý, ceny stabilizované, takže nie je problém v zásobovaní obyvateľstva druhým chlebom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Pán minister, ďakujem za odpoveď.
Nemám doplňujúcu otázku a som rád, že občania Slovenskej republiky na zimné a predjarné obdobie nebudú mať problémy so zásobovaním zemiakov, t. j. nášho druhého chleba.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ištván. Otázka znie: "Kedy ministerstvo školstva spracuje a predloží do vlády vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych výchovných zariadeniach a o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy?"
Bude odpovedať minister Kňažko.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje novelu vyhlášky o špeciálnych výchovných zariadeniach a o výkone ústavnej a ochrannej výchovy, o podrobnostiach v časti, na ktorú ju splnomocňuje § 42a poslaneckého zákona číslo 230/2000 Z. z., ktorými sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., a o ďalších podrobnostiach. Táto novela bude predložená do stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády do 31. 12. 2000.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec chce dať doplňujúcu otázku.
Pán poslanec Ištván, nech sa páči.
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Ja len pevne dúfam, že sa v tej novej vyhláške ocitnú všetky tie veci, na ktoré odborná verejnosť čaká už v podstate dva roky, a verím, že bude mať takú kvalitu, ktorá posunie starostlivosť o tieto štátne deti trošku ďalej, pretože v súčasnosti, o tom ma presvedčili aj moje návštevy minulý týždeň v takýchto zariadeniach, nie je všetko v poriadku. Ja sa pokúsim ešte s pánom ministrom školstva hovoriť o niektorých konkrétnych veciach.
Ďakujem za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Šiestu otázku položil pán poslanec Köteles. Otázka znie: "Kedy bude dokončený cestný obchvat okolo Brzotína (okres Rožňava)?"
Odpovedať bude minister Macejko.
Nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
cestný obchvat okolo Brzotína v dĺžke 3,7 km je toho času rozostavaný. Celkové náklady stavby predstavujú 144 mil. Sk, výdavky na jednotlivé roky výstavby musia byť v súlade so skromnými možnosťami Štátneho fondu cestného hospodárstva, ako som už odpovedal v predchádzajúcej otázke. Predpokladáme, že tento cestný obchvat Brzotína bude ukončený a odovzdaný do užívania v roku 2002.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne, pán minister, za informáciu, ale vzhľadom na to, že sme si vypočuli informácie o obchvate okolo Prešova, takže tzv. severnú trasu, dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku, že ako chce riešiť váš rezort južnú trať, čiže na južnom Slovensku cestu, ktorá je nepomerne kratšia, podľa terénnych možností aj jednoduchšia.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem aj za túto doplňujúcu otázku.
Diaľničný program na Slovensku postupuje v súlade so schváleným plánom aj trasovaním, ktoré boli schválené v uplynulých rokoch, čiže je to trasa Bratislava - Žilina - Poprad - Košice - ukrajinská hranica s tým, že Žilina a poľská hranica je tiež súčasťou medzinárodného multimodálneho koridoru 6, takže diaľničná výstavba pokračuje a bude pokračovať v tomto koridore, kde už je aj najvyšší stupeň rozpracovanosti.
Čo sa týka južnej trasy, táto trasa bude stavaná ako rýchlostná komunikácia, čiže nie ako diaľnica. Vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov budú na tejto trase v prvej fáze budované iba tie úseky, ktoré odstraňujú tzv. kritické miesta na tejto ceste, ako je to teraz obchvat Novej Bane, obchvat tohto Brzotína, o ktorom hovorím, v ďalšej etape by to mal byť obchvat Tornale, obchvat Ožďan, čiže tieto bodové nedostatky. A postupne až po ukončení diaľnice by sa masívnejšie pristúpilo k výstavbe aj medziľahlých úsekov na tejto rýchlostnej komunikácii, nie diaľnici.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, ďakujem pekne.
Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Akými spôsobmi bude vláda Slovenskej republiky riešiť narastujúce disparity v rozvoji jednotlivých regiónov zvlášť Prešovského kraja?"
Odpovedá podpredseda vlády pán Csáky.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
vážený pán poslanec,
otázka, ktorú otvárate, je veľmi dôležitou otázkou a veľmi aktuálnou otázkou, a obávam sa, že sa netýka len mojej činnosti vo vláde, ale činnosti aj niektorých iných ministerstiev a rezortných kolegov. Dovolím si vás veľmi stručne informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky pred rokom prijala Integrovaný plán rozvoja Slovenskej republiky, kde sme definovali východoslovenský región ako prioritný región. Prioritný región je vlastne súčasný Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj.
Do tohto prioritného regiónu sme nasmerovali všetky formy podpory na regionálny rozvoj aj vlani, aj v tomto roku, a tak to bude aj na budúci rok. Taktiež pre tento región pripravujeme všetky projekty, ktoré sa týkajú rozvoja regiónov alebo regionálnej politiky aj zo strany Európskej únie. Ide o programy PHARE, ISPA a SAPARD. Tieto regióny budú mať pozitívne postavenie aj z toho hľadiska, že v týchto regiónoch sme vytvorili, bolo to uznesenie vlády spred dvoch týždňov, regionálne rozvojové agentúry, ktoré sa budú starať o prípravu ďalších projektov pre tieto regióny.
Vážený pán poslanec, ak by ste dovolili, ja by som vám všetky dokumenty, ktoré sa týkajú rozhodnutí vlády alebo niektorých iných poradných orgánov, predovšetkým Rady vlády pre regionálnu politiku, by som si dovolil vám zaslať a v prípade vášho záujmu by som si dovolil vás pozvať na priateľský rozhovor na odbor rozvoja regiónov Úradu vlády, kde by sme vám mohli dať k dispozícii aj všetky ďalšie informácie podľa vašich predstáv.
Ďakujem pekne, pán predseda.