Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa, pán spravodajca, či chcete vystúpiť.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Áno, ďakujem, pán podpredseda.
Ešte predtým, ako odporučím Národnej rade, ako postupovať pri hlasovaní, dovoľte mi niekoľko poznámok k diskusii, ktorá prebehla.
Vo vzťahu k vystúpeniu pána poslanca Brňáka aj k faktickým poznámkam pána poslanca Cupera chcem povedať, že ich minimálne hodnotím ako nekorektné. Je totiž objektívnym faktom, že disproporcie v sociálnom a dôchodkovom zabezpečení porovnateľných kategórií povolaní, mám na mysli na jednej strane príslušníkov armády, Policajného zboru, na druhej strane sudcov, sa vytvorili na konci minulého volebného obdobia. Tam sa tiež posunula účinnosť týchto ustanovení na obdobie po parlamentných voľbách a tie náklady znášala vláda, ktorá nastúpila po voľbách v roku 1998. Z tohto pohľadu tiež by bolo možné povedať, že to bol zjavný predvolebný motúzik bývalej vládnej koalície. Tiež treba veľmi seriózne povedať aj pánu poslancovi Mesiarikovi, že aj keď sa posúva účinnosť niektorých ustanovení tohto zákona, napríklad otázka dôchodkového zabezpečenia sudcov sa rieši od 1. januára budúceho roku, a keď už nič iné, tak aj pre toto by bolo vhodné tento zákon schváliť.
K vystúpeniu pána predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zhode s tým, čo povedal pán minister spravodlivosti, si myslím, že ak sa formulujú pripomienky, tak netreba vytrhávať určité veci z kontextu, ale treba vychádzať z celkovej filozofie tohto zákona.
Ak mám hodnotiť pozmeňujúce návrhy k § 11 ods. 2 a tiež k § 26 ods. 1, tak z nich cítiť určitú nedôveru k sudcovským radám ako orgánom samosprávy súdnictva. Tá nedôvera sa prejavuje v tom, že túto úlohu má zohrávať vo vzťahu k právomoci v § 11 ods. 2 predseda Najvyššieho súdu, i keď filozofia zákona vychádza z toho, že predseda Najvyššieho súdu má byť primus inter pares v zložení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Myslím si, že tento prístup je správny. Takisto tá nedôvera k tomu, že sudcovské rady sa nezvolajú do zákonom stanovenej lehoty, mám taký pocit, že to vychádza zo súčasnej situácie, keď predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nechce zvolať sudcovské rady.
Chcem ešte povedať, že v demokratickom a právnom štáte platí princíp deľby moci, ale princíp deľby moci sa nikdy nechápe ako oddelenie mocí. Princíp deľby moci je vždy spojený s princípom kontroly, vzájomnej kontroly, vzájomných bŕzd a protiváh jednotlivých mocí. Z tohto vychádza aj tento návrh zákona, z toho vychádza aj Ústava Slovenskej republiky, aj predložená novela.
Ďakujem pekne, to boli moje poznámky k diskusii a teraz by som si dovolil odporučiť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca.
Pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Ja sa chcem opýtať pána ministra, či minister k článku 94 ods. 2 má súhlas vlády s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Bauer, pretože ten ide do obsahu návrhu zákona dosť podstatným smerom, takže si myslím, že tam by predkladateľ mal predložiť súhlas s týmto pozmeňujúcim návrhom. Pretože len predsa tie finančné náležitosti sú dosť značné a vláda rozhoduje o rozpočte a nakladaní s tým, takže tam si myslím, že by v každom prípade mal byť súhlas vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, toto je nový zákon, a preto nepotrebujem osobitný súhlas k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Chcel by som povedať, že podporujem pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol poslanec Bauer a ktoré sú podpísané - poslanec Brocka a skupina poslancov.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper a pán poslanec Tkáč.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister má iba čiastočne pravdu, pretože ten zákon sa dotýka predchádzajúcich zákonov, ruší a mení to tu v prvej časti, takže nie je to tak celkom pravda, čo hovorí pán minister. Ja teda trvám na tom, aby bol súhlas vlády s týmto pozmeňujúcim návrhom takého zásadného charakteru. V opačnom prípade nie je možné dať o ňom hlasovať alebo pán Bauer môže stiahnuť svoj návrh späť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v rámci znovu otvorenej rozpravy vystúpil s niektorými pripomienkami k návrhu zákona, ktorý dnes prerokúvame. Všeobecná diskusia o návrhu tohto zákona je, samozrejme, viacročná a chcel by som upozorniť v tejto súvislosti najmä na narušené systémové väzby, ktoré tento návrh zákona prináša. Prvá narušená systémová väzba je tá, a to aj podľa posledných informácií z koaličnej rady, že tento návrh zákona bude v podstate obsolétny v prípade, keď prijmete navrhovanú novelu Ústavy Slovenskej republiky, pretože pasáž o súdoch v tejto novele ústavy je úplne odlišná, než je predpokladaný tento návrh. Toto je prvá systémová väzba, na ktorú by som si dovolil upozorniť.
Druhá narušená systémová väzba v súvislosti s týmto návrhom zákona je tá, že sa pripravuje zákon o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení bude upravovať dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie alebo zabezpečenie. V tejto súvislosti celá filozofia sudcovského zákona je postavená na vode, presne tak ako sa kedysi modelovali sociálno-zabezpečovacie právne vzťahy polície či vojakov z povolania, a to tak, že ak si spočítate poznámky pod čiarou, tak sa tam odvolávajú najmä na platný zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý upravuje dôchodkové zabezpečenie, a na platný zákon o nemocenskom poistení ešte z roku 1956. Po zmene zákona o sociálnom poistení celá pasáž o dôchodkovom i nemocenskom poistení sudcov sa bude musieť dodatočne upraviť.
Tretia systémová väzba, na ktorú chcem upozorniť pri príprave tohto zákona, je otázka verejnej služby a štátnej služby. V tejto súvislosti takisto sú pripravené tieto kódexy a takisto vo väzbe aj na ústavný zákon o konflikte záujmov bude treba riešiť vzájomnú podstatu, to, čo je v menovateli pre všetky skupiny verejnej aj štátnej služby, do ktorej nepochybne patria aj sudcovia z hľadiska svojich nárokov alebo práv a povinností týkajúcich pracovnoprávneho postavenia sudcov z povolania.
Chcel by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej sme už hovorili vo výbore pre sociálne veci a bývanie a, žiaľ, ani spoločná správa cez ústavnoprávny výbor tieto veci nerieši, a preto by som, nechcem sa teraz nikoho dotknúť, ale by som rád upozornil aj na apologetické vystúpenia niektorých sudcov Najvyššieho súdu, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom sa vlastne exekutíva dostáva mimo sudcovskú moc. Poďme na to ale veľmi dôsledne z hľadiska jednotlivých paragrafov. A je škoda, že si to ústavnoprávny výbor neosvojil ani nebral do úvahy.
V slovenskom právnom poriadku, ale aj v českom poriadku či inde existujú jasné skutočnosti o spolurozhodovaní príslušných subjektov. Myslím tým teraz sudcovské rady, budem hovoriť pre časové problémy v skratkách. Myslím tým väzbu medzi sudcovskými radami, medzi vedením Najvyššieho súdu a medzi dajme tomu ministrom spravodlivosti, teda väzba medzi sudcovskou mocou, exekutívou z hľadiska súčinnosti, spolupráce a spolurozhodovania. V samotnej teórii riadenia aj v správnom práve je otázka súčinnosti a spolupráce dvoch alebo viacerých subjektov veľmi presne analyzovaná, je známa aj v odbornej literatúre. V tejto súvislosti medzi súčinnosťou a spoluprácou dvoch alebo viacej subjektov sú úplne odlišné ciele alebo je stanovený určitý spoločný postup. Ak by mala byť súčinnosť medzi sudcovskou radou a predsedom Najvyššieho súdu a súčinnosť medzi súdom ako celkom vrátane samosprávnych orgánov a ministra, tak si treba tieto veci jasne rozdiskutovať. Žiaľ, tento zákon tieto veci zahmlil a podľa mojej mienky legislatívne mimoriadne zle i rieši.
Chcem uviesť napríklad takéto argumenty. V § 9 sa objavuje termín, že Národná rada si môže vyžiadať stanovisko Rady sudcov Slovenskej republiky k predloženému návrhu na voľbu sudcu bez časového obmedzenia. V tomto smere to stanovisko môže prísť dva dni po voľbe tohto sudcu, Národná rada ho môže vyžiadať pred svojím rozhodnutím a môže ho dostať alebo teda vyžiadať aj po svojom vlastnom rozhodnutí. Stanovisko nie je tu so žiadnym adjektívom prechádzajúce stanovisko alebo iným spôsobom definovaná časová súvislosť vyžiadania stanoviska.
V § 11, kde sa hovorí o pridelení, o dočasnom pridelení a preložení sudcu, je uvedená pasáž o pridelení sudcu na výkon funkcie k určitému súdu. V prvom odseku sa hovorí, že sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd, ak ďalej neustanoví inak minister, na základe jeho predchádzajúceho súhlasu na voľbu za sudcu a s pridelením na určitý súd. V druhom odseku je ale už použitý termín o pridelení sudcu, že na základe predchádzajúceho súhlasu minister so súhlasom rady sudcov. Je evidentné, že tento súhlas môže byť dva týždne po rozhodnutí ministra, zase tu chýba adjektívum a etapizácia tohto súhlasu na predchádzajúci súhlas rady sudcov. V treťom odseku je zase termín svoj súhlas. Vôbec tam nie je uvedená časová súvislosť, kedy sa ten súhlas má dať, či ide o predchádzajúci súhlas, či ide o zložený právny úkon, jednostranný právny úkon ministra a jednostranný právny úkon, ktorým je súhlas. Čo ak tento súhlas nedá, čo ak ho dá v časovej súvislosti oneskorene. To sú veci, ktoré sú v našom právnom poriadku veľmi známe.
V § 12 sa hovorí, že sudcu zvoleného bez časového obmedzenia možno s jeho súhlasom opäť dočasne prideliť na využitie skúseností na ústredný orgán ako súdneho poradcu či do Kancelárie prezidenta, Národnej rady alebo na Úrad vlády. Opätovne nie je tu formulácia predchádzajúceho súhlasu ani iná časová súvislosť.
V § 13 je uvedená nová kvalita alebo nový inštitút, ktorý doteraz nepozná ten zákon, a to je to, že o dočasnom pridelení rozhoduje predseda Najvyššieho súdu po dohode s ministrom. Ak je toto oslabenie funkcie ministra, tak mi dovoľte, aby som sa pousmial, lebo aby som minimálne zdvihol obočie. V tejto súvislosti je otázka dohody s ministrom jednoznačne aj z hľadiska už známych inštitútov v pracovnom práve, je viazaná na právo veta. To znamená, ak minister jednoznačne povie, že nie, predseda Najvyššieho súdu o dočasnom pridelení sudcu nemôže rozhodnúť. Čiže v tejto súvislosti je to jednoznačné posilnenie pozície ministra, lebo dohoda, kde znamená zhodný a súhlasný prejav vôle obidvoch účastníkov, v prípade absencie jedného z takéhoto právneho úkonu znamená, že minister môže vetovať rozhodnutie predsedu Najvyššieho súdu.
Opätovne v odseku 2 § 13 sa hovorí, že pred rozhodnutím o dočasnom pridelení si vyžiadajú stanoviská príslušných sudcovských rád. Vôbec nie je uvedené, kto si vyžiada tieto stanoviská, aké sú to stanoviská, či ide predchádzajúce stanovisko, o dodatočné stanovisko, či ide o spolurozhodovanie, o súčinnosť alebo o dohodu.
Obdobne v § 14 sú tieto inštitúty súhlas, predchádzajúci súhlas absurdne postavené. Sú postavené tak, že je uvedený len súhlas sudcu, vôbec tam nie je naznačená ani forma, či ide o ústny súhlas, či personalistovi na chodbe zakýva ten sudca, áno, súhlasím s tým, či na pracovnej porade sa zaviaže alebo iným spôsobom svoj prejav vôle preukáže. Ide o spolurozhodovanie dvoch subjektov, ktoré tieto princípy spolurozhodovania majú mať, vážení, obsahovo, ale aj formálne právne náležitosti. To znamená, ide o právny úkon, s ktorým prejav vôle alebo právo s takýmto prejavom vôle spája určité právne následky. V tejto súvislosti znovu sa v odseku 2 § 14 hovorí o súhlase rady sudcov. Toto je znovu apologetické kadidlovanie tohto návrhu zákona zo strany niektorých sudcov Najvyššieho súdu, pretože opätovne takýto súhlas môže byť pokojne daný dva týždne po preložení sudcu.
Potom sa v odseku 4 používa termín vyjadrenie rady sudcov, niekde sa hovorí o stanovisku, v predchádzajúcom § 13 a v § 14 sa už hovorí o vyjadrení rady sudcov. Aký je rozdiel medzi stanoviskom príslušných sudcovských rád a vyjadrenie rady sudcov, rád by som si vypočul stanoviská kompetentných z ústavnoprávneho výboru.
V odseku 5 sa znovu hovorí o tom, že je bez súhlasu alebo bez žiadosti, keď môže byť sudca preložený na iný súd toho istého stupňa alebo na nižší súd.
Podobne v § 15 sa už zavádza termín predchádzajúceho vyjadrenia sudcovskej rady, tak ak by som ja mal komentovať prístup sudcovskej rady v súčasnosti k návrhu tohto zákona, tak ho môžem považovať skutočne za nekompetentný, aby si presadzovali svoje vlastné záujmy. V tejto súvislosti sa zase zavádza nový termín vyjadrenie príslušného kolégia. Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť aj to, že jednotlivé pasáže sú neuspokojivo riešené, tak ako nie je uspokojivo podľa mojej mienky riešený valorizačný mechanizmus na nadstavbové zložky oceňovania špecifík sudcovskej profesie. Tento valorizačný mechanizmus podľa mojej mienky spôsobí v praxi veľké problémy a je nejako na úrovni včerajšieho zákona pre poľnohospodárov o valorizácii na úrovni vyhláseného inflačného pásma v zákone o štátnom rozpočte.
Teda tieto nedostatky podľa mojej mienky neznevažujú to, že ten zákon je potrebné, aby bol prijatý, ale v súvislosti aj s odkladom sociálneho zabezpečenia a financovania jednotlivých atribútov je tento zákon v zložitej situácii, nota bene ešte vo väzbe na pripravovanú novelu ústavy, keď podstatné záležitosti menia filozofiu tohto zákona v nadväznosti na zákon o štátnej a verejnej službe, ktorý by mal založiť určitý univerzálny základ pre štátnych úradníkov a verejných činiteľov v našom právnom poriadku vrátane pracovnoprávneho postavenia ústavných činiteľov, ale aj v nadväznosti na zákon o sociálnom poistení, ktorý by mal urobiť základ, v základnom systéme by mal byť princíp univerzality a špecifické zložky jednotlivých špecifík výkonu sudcovskej funkcie by mali byť v doplnkovom systéme sociálneho poistenia v tomto zákone. Tento zákon nerieši veľmi závažnú otázku, ako je doplnkové pripoistenie sudcov vzhľadom na to, že vyjadruje aj možnosť prípadného skoršieho odchodu do dôchodku či zavádzania nových kompenzácií, ktoré si sudcovský stav jednoznačne vyžaduje. Prosím vás, keby ste pri hlasovaní zobrali aj tieto úvahy do svojich vlastných úvah.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Žiadne faktické poznámky nie sú, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Pán poslanec Cuper, žiadam ale procedurálny návrh formulovať tak, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať v rámci vášho návrhu.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Môj procedurálny návrh sa dotýka toho, čo tu predniesol ako pozmeňujúci návrh pán poslanec Bauer. V zmysle § 94 je potrebný súhlas predkladateľa s týmto návrhom, to znamená, že mala by s tým súhlasiť vláda Slovenskej republiky. Ak pán minister takýto súhlas vlády nemá, tak jednoducho musí buď pán Bauer stiahnuť tento návrh, nemôžeme o ňom hlasovať, alebo potom odložiť hlasovanie dovtedy, pokiaľ pán minister donesie súhlas s týmto návrhom vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Mám chápať váš návrh tak, že žiadate v rámci procedurálneho návrhu odložiť hlasovanie o tomto návrhu zákona?
Poslanec J. Cuper:
Samozrejme, pretože jednoducho nemá súhlas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dobre. Páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, ktorý navrhuje, aby sme odložili hlasovanie o tomto návrhu vlády Slovenskej republiky. Prosím vás, hlasujte o predloženom návrhu pána poslanca Cupera.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Pán spravodajca, prosím vás, predkladajte návrhy na hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda,
Ak dovolíte, ešte dve vety k vystúpeniu pána poslanca Tkáča. Ja si vážim a ctím vždy vtedy, keď je diskusia vecná a odborná. Trocha ma mrzí, pán poslanec, že ste nevyužili tri možnosti. Ste členom výboru, ktorému bol pridelený tento návrh zákona, z tohto výboru neprišiel ani jeden pozmeňujúci návrh. Nedali ste nijakú pripomienku gestorskému výboru, aj teraz ste formulovali veci, ktoré možno mohli byť niektoré akceptované, ale nedali ste ich v podobe pozmeňujúceho návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, dávajme návrhy na hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Odporúčam najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov.
(Hlasy v sále.)
Prosil by som, pán podpredseda, aby ste vo vzťahu k pánu poslancovi Cuperovi zasiahli, pretože...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, zachovajte dôstojnosť v sále, neurážajte jeden druhého, prosím vás, aby ste rešpektovali túto pôdu Národnej rady.
Pán spravodajca, prosím vás, pokračujte.
Poslanec L. Orosz:
Odporúčam, pán podpredseda, aby ste pán podpredseda dali najprv hlasovať spoločne o bodoch číslo 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o predložených bodoch zo spoločnej správy, ktoré uviedol pán spravodajca s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Hlasujte, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené.
Ďalej prosím.
Poslanec L. Orosz:
Áno, ďalej v súlade s uznesením gestorského výboru odporúčam hlasovať samostatne o bode číslo 4. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o bode číslo 4 zo spoločnej správy. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že aj návrh číslo 4 bol schválený.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej odporúčam hlasovať o bode číslo 20. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode číslo 20. Prosím, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento návrh je schválený.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode číslo 32. Bod číslo 32 odporúča gestorský výbor schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode číslo 32 s odporúčaním schváliť ho. Prosím, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh nie je schválený.
Prosím vás ďalej.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať zo spoločnej správy ešte o bode číslo 44. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o bode číslo 44 s odporučením gestorského výboru schváliť ho.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 115 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Poslanec L. Orosz:
Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. V rozprave zazneli dva pozmeňujúce návrhy od pána poslanca Bauera. Pán poslanec Bauer neinformoval, či máme hlasovať o nich spoločne, ale mám taký pocit, že by bolo vhodné spoločne, pretože tam určitá väzba je. Takže poslanci majú k dispozícii návrhy, ktoré predložil pán poslanec Bauer. Stanovisko nemôžem zaujať, keďže toto nebolo predmetom rokovania gestorského výboru.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bauera, ktoré odzneli v rozprave dnes pri prerokúvaní tohto zákona. Hlasujte o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bauera. Hlasujeme spoločne o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch naraz.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh bol schválený.
Všetko, pán spravodajca?
Poslanec L. Orosz:
Áno, to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní. Či má podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spoločný spravodajca návrh alebo či ho gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto návrhu zákona.
Poslanec L. Orosz:
Áno, pán podpredseda, mám takéto splnomocnenie. Vzhľadom na schválené pozmeňujúce návrhy nevidím dôvod, aby sme nemohli pokračovať v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam o tomto návrhu hlasovať. Hlasujte o návrhu do tretieho čítania.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh je schválený.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, a hlasovali o tomto návrhu vlády ako o celku. Prosím, hlasujte.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pánu ministrovi, ďakujem pánu spravodajcovi.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážená Národná rada,
ďakujem vám, urobili ste naozaj veľký krok v prospech súdov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 750 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 750a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Skôr ako dám slovo pánu ministrovi, ešte s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Petrák.
Poslanec F. Petrák:
Na návrh troch poslaneckých klubov SOP, SDĽ a SMK predkladám návrh, aby v zmysle § 24 ods. 5 bol z programu dnešnej schôdze vypustený bod programu Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o TANAP-e (tlač 735). Zároveň žiadam tento návrh zákona zaradiť do programu nasledujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne 17. 10. 2000.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Žiadam, páni poslanci, aby ste sa vrátili na hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka do sály. Ešte raz vás žiadam, aby ste prišli na hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka do rokovacej sály. Prosím vás, aby ste sa pripravili na hlasovanie. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Petráka, ktorý navrhuje, aby sa tlač 735, čiže rokovanie o TANAP-e presunulo na ďalšiu schôdzu Národnej rady. Hlasujte, prosím, hlasujte o tomto procedurálnom návrhu poslanca Petráka.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Prosím pána ministra Pittnera, aby sa ujal slova k uvedenému návrhu zákona.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi oceniť skutočnosť, že ste sa v priebehu včerajšieho dňa...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni, páni, prepáčte, pán minister, páni poslanci, prosím vás, aby ste venovali pozornosť úvodnému slovu pána ministra Pittnera k predmetnému zákonu. Pokiaľ chcete s niekým viesť rokovania, prosím vás, aby ste to nerobili v sále. Prosím ešte raz o pokoj v rokovacej miestnosti.
Pán minister, prepáčte, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
... že ste sa v priebehu včerajšieho dňa intenzívne zaoberali predlohou vládneho návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorý posúdilo viacero výborov a prijalo k nim celkovo 16 doplňujúcich návrhov. Vítam tie návrhy, ktoré text osnovy vládneho návrhu zákona legislatívnotechnicky a vecne spresňujú. Mám na mysli návrhy uvedené v spoločnej správe pod bodmi číslo 1, 2, 7, 8, 9, 10 a 14. Popritom však v spoločnej správe výborov sú obsiahnuté aj návrhy, ktoré do predlohy vládneho návrhu zákona vnášajú rozpory, pretože neriešia väzobné vzťahy vo vnútri právneho predpisu. Ďalej nie sú súladné s existujúcimi právnymi predpismi alebo v praxi nebudú vykonateľné, keďže sa v súvislosti s ich navrhovaním nerieši postup štátnych orgánov pri ich realizácii.
Konkrétne ide o tieto ustanovenia v spoločnej správe. K bodu 3 neodporúčame akceptovať, pretože navrhované ustanovenia zavádza tzv. automatické ohlasovanie, ktoré je v rozpore s princípom ohlasovania neobvyklej obchodnej operácie. To znamená, že sa za neobvyklosť považuje už samotný prevoz, a nie obchodná operácia. Okrem toho sa dá predpokladať, že v praxi sa obmedzenie ľahko obíde napríklad prenosom cez elektronické platobné karty, na ktoré sa nevzťahuje.
K bodu 4 spoločnej správy takisto neodporúčame akceptovať, pretože ide o paušálne obligatórne zbavenie povinností mlčanlivosti bez toho, aby finančná polícia mala možnosť posúdiť mieru ohrozenia záujmov štátu, najmä ak ide o takú širokú škálu konaní, ako vyplýva z písmen a) až c). Popritom sa v odseku 5 ponecháva možnosť fakultatívneho postupu v konaní o náhrade škody v občianskom súdnom konaní. Znenie odseku 4 písm. f) a odseku 5 sa tým dostávajú do logického rozporu.
K bodu 5 spoločnej správy opäť neodporúčame tento bod akceptovať. Ide o nepriamu novelu zákona o priestupkoch s absolútne neprimeranou mierou postihu, keď za priestupok do 8 800 korún sa môže uložiť pokuta až 200 tisíc korún. Okrem toho sa ustanovenie nebude dať v praxi realizovať pre skutočnosť, že v prípade prijatia pripomienky pod bodom 14 sa za porušenie tej istej povinnosti určujú rôzne postihy. Návrh tiež ponecháva bez povšimnutia skutočnosť, že záležitosť je riešená v článku V návrhu v bode 1, v ktorom sa sankcionuje porušenie mlčanlivosti ako priestupok - písmeno e) - pokutou 100 tisíc korún. Návrh je zmätkový.
K bodu 6 spoločnej správy opäť neodporúčame akceptovať, pretože prijatie navrhovaného ustanovenia vylučuje možnosť postupu podľa § 10 písm. b) a c), t. j. v konaní o pokutách, a to aj v prípade, že sa bude konať v rámci právomoci finančnej polície a tiež v konaní o podnete na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Týmto opatrením sa tiež vylučuje využitie informácií získaných plnením oznamovacej povinnosti v daňovom konaní - § 10 písmeno f).
K bodu 11 spoločnej správy takisto neodporúčame akceptovať, pretože prijatím návrhu preberie štát na seba všetku zodpovednosť za konanie povinných subjektov, a to aj vtedy, keď pôjde o podvodné konanie. Návrh je v rozpore aj s návrhom pod bodom 12. Navrhované opatrenie bude v praxi nevykonateľné, pretože zodpovednosť štátu podľa zákona číslo 58/1969 Zb. je viazaná na chybný úradný postup štátu, a nie neštátnych subjektov. Na toto ustanovenie sa nebude dať použiť ani zákon o Policajnom zbore, ktorý ustanovuje zodpovednosť štátu za pomoc poskytnutú Policajnému zboru na žiadosť alebo s jeho vedomím. Tieto podmienky návrh nespĺňa, a teda je v praxi nerealizovateľný.
Takisto neodporúčame bod 12 spoločnej správy akceptovať. Prijatie návrhu bude mať dosah na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, hoci pôjde o ochranu ekonomických záujmov povinnej osoby. Ustanovením umožní v praxi špekulatívne postupy na škodu štátu. Okrem uvedeného platia aj pripomienky k predošlému bodu.
Bod 13 spoločnej správy tiež neodporúčame akceptovať. Prijatím návrhu sa zavádza široká imunita s nejasným obsahom, pritom ide o parafrázu právnej zásady nezodpovednosti za konanie ex lege. Okrem toho ustanovenie je v rozpore s návrhom v bode 12, ktorý takúto zodpovednosť pripúšťa rovnako ako text vládneho návrhu.
K bodu 15 spoločnej správy tiež neodporúčame akceptovať. Návrh je zmätkový, je nepriamou novelou zákona o priestupkoch. Výška pokút nie je primeraná pokutám za priestupky. Prekluzívne lehoty sú taktiež v rozpore s chápaním zákona o priestupkoch. Návrh obsahuje iba fragment procesného postupu, ktorý sa inak neurčuje, takže sa návrh v praxi nebude dať realizovať. Taktiež nie je jasné, či ide o priestupky alebo správne delikty, keďže sa zmiešava do jednej skupiny právna zodpovednosť právnických osôb a fyzických osôb.
Neodporúčame tiež akceptovať bod 16 spoločnej správy. Predpokladaný posun účinnosti vybraných ustanovení je potrebný na nadobudnutie účinnosti nových ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú umožniť zavedenie identifikácie osôb pri nakladaní s vkladnými knižkami na doručiteľa a cennými papiermi na doručiteľa. Prijatím návrhu sa v praxi sledovaný cieľ nedosiahne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
verím, že dôvody, ktoré som uviedol, zvážite pri prerokúvaní predloženého návrhu tak, aby sa tento stal v praxi účinným pomocníkom v potieraní takého závažného negatívneho spoločenského javu, akým je legalizácia rozsiahlych príjmov z trestnej činnosti.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určeného pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby podľa 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec A. Hoffmann:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1053 z 3. októbra 2000 pridelila vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1053. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe predložené písomne. Máte ich k dispozícii, preto ich nebudem čítať.
K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom gestorský výbor odporúča hlasovať samostatne o každom bode spoločnej správy.
Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu a po druhé, odporúča Národnej rade
a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ako ich odporúča gestorský výbor,
b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona schváliť ako celok.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.