Desiaty deň rokovania
36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
5. októbra 2000
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram desiaty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Peter Weiss, Pavel Kandráč, Ivan Hudec, Peter Osuský, Anna Malíková, Eva Slavkovská, Alojz Rakús, Roman Hofbauer. Na zahraničnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokovaní 36. schôdze pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 641 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 641a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dostávame sa k druhému čítaniu návrhu zákona o sudcoch a prísediacich. Je to takzvaný statusový zákon. Je to zákon, ktorý komplexným spôsobom upravuje právne vzťahy o postavení sudcov a prísediacich v justičnom systéme, o ich právach, povinnostiach, rôzne aj otázky konania, napríklad disciplinárneho konania, a podobne.
Tento zákon sa pripravuje fakticky šesť rokov. Prvé diskusie o prijatí takéhoto zákona sa začali ešte v roku 1994. Som veľmi rád, že tento zákon sa dostal do záverečného štádia svojej prípravy.
Zákon pripravovala skupina, ktorá pozostávala prevažne zo sudcov. Ministerstvo spravodlivosti tam prakticky poskytovalo takú legislatívnotechnickú pomoc a povedzme zabezpečenie a, samozrejme, logistické a organizačné a podobne.
Zákon na jednej strane obsahuje ustanovenia o postavení sudcov a jednoznačne možno povedať, že jednoducho upevňuje a pozdvihuje postavenie sudcov. Sudcovia sú ústavnými činiteľmi a v súvislosti s takýmto ich postavením sa istým spôsobom modifikujú ich práva aj povinnosti. Sudcovia majú postavenie, ktoré vo zvýšenej miere zabezpečuje ich nezávislosť a objektivitu pri rozhodovaní. Vzhľadom na to, že sudcovia sú ústavnými činiteľmi, sú kladené, samozrejme, aj zvýšené nároky na ich vystupovanie, a to tak priamo pri výkone sudcovskej činnosti, ako aj mimo, dokonca aj v osobnom, súkromnom živote.
V súvislosti s týmito zvýšenými požiadavkami na sudcov, samozrejme, zákon predpokladá aj vytvorenie materiálnych podmienok pre takéto ich postavenie. Zlepšenie materiálnych podmienok sudcov sa prejavuje v tom, že, a to už od samotnej prvotnej účinnosti tohto zákona budú dostávať odchodné pri odchode do dôchodku a príplatok k dôchodkom a potom postupne z hľadiska časovej účinnosti budú dostávať ďalšie finančné zabezpečenie zlepšenia svojich pracovných podmienok spočívajúce povedzme v zabezpečení technických podmienok, literatúry, vzdelávania, určitej rehabilitácie až po isté zvýšenie platov sudcov, ktoré sa však predpokladá až od 1. 1. 2003.
Budem otvorený v tom, že keď vláda pripravovala a vlastne pripravuje návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, tak v rámci zostavovania tohto rozpočtu tak, aby rozpočtový schodok neprekročil financovateľné medze, samozrejme, všetky rezorty boli, museli a chceli a boli povinné z hľadiska svojej zodpovednosti pri plnení svojich ústavných funkcií, všetky rezorty hľadali rezervy, kde by bolo možné znížiť výdavky. Takýmto spôsobom došlo v rámci vlády k určitej dohode alebo k určitému konštatovaniu, na základe ktorého by bolo potrebné niektoré ustanovenia alebo niektoré pôvodné ustanovenia tohto návrhu zákona, ich účinnosť odsunúť o jeden rok, čiže od 1. 1. 2002.
Taktiež v rámci konania o tomto návrhu zákona vo výboroch došlo k odporúčaniu jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov (tlač číslo 641a) uvedený pod číslom 32, keď dochádza ku zvýšeniu vlastne základu dôchodku, ktorý sa potom zvyšuje podľa príslušného percenta.
Opäť vzhľadom na finančné možnosti štátu a vlády chcem navrhnúť, aby sme zostali pri pôvodnej dohode, ako bola dosiahnutá pri rokovaniach, pri viacnásobných rokovaniach ministerstva financií, ministerstva financií na jednej strane a ministerstva spravodlivosti na druhej strane aj za účasti zástupcov sudcovských samosprávnych organizácií. To znamená, aby sme zostali pri pôvodnom znení § 95 odsek 3 druhá veta.
Čiže, aby som sumarizoval zo spoločnej správy výborov, súhlasím s celou spoločnou správou s výnimkou jedného bodu, a to je bod 32, ktorý sa týka § 95 ods. 3 druhá veta návrhu zákona. Vychádzam, dúfam, že z posledného znenia spoločnej správy, pretože predchádzajúce znenie spoločnej správy to obsahovalo v bode 31, ktorý vtedy spoločne riešil viaceré vety § 95 ods. 3.
Čiže inými slovami navrhujem, aby ste prijali tento zákon, ktorý bude veľmi významným krokom pri posilnení nezávislosti súdnictva, jeho fungovaní, ako aj pri jeho lepšom sociálnom zabezpečení s tým, že navrhujem neschváliť bod 32 spoločnej správy a v súvislosti s tým navrhujem, aby sa o tomto bode 32 hlasovalo samostatne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca výborov predložil ctenej snemovni spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Spoločnú správu máte pod tlačou 641a.
Na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 903 z 15. júna 2000 bol pridelený vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich na prerokovanie piatim výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Tieto výbory prerokovali tento vládny návrh zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi menovaných výborov, neoznámili v určenej lehote, to znamená do 3. októbra 2000 gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich schválili bez pripomienok štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu ďalej výbor pre obranu a bezpečnosť a takisto výbor pre sociálne veci a bývanie.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor uznesením číslo 378a z 3. októbra 2000 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky takisto vládny návrh zákona schváliť, ale so zmenami a pripomienkami v celkovom počte 44. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte obsiahnuté v spoločnej správe. Nebudem ich v tejto chvíli čítať. Máte ich všetci k dispozícii.
Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor odporúča všetky tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.
Zároveň navrhuje, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43 a ďalej aby sa potom hlasovalo jednotlivo o bodoch 4, 20, 32 a 44. Opakujem stanovisko gestorského výboru k všetkým pozmeňujúcim návrhom je také, aby ich Národná rada schválila.
Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré sú vyjadrené v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
To je všetko z mojej strany, pán podpredseda. Môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Bauer, pán poslanec Brňák. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy. Pán predseda Najvyššieho súdu Harabin. To je všetko. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne a dávam slovo prvému prihlásenému v rozprave poslancovi Bauerovi.
Nech sa páči.
Poslanec R. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
páni poslanci, panie poslankyne,
mám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to dve časti. Z dôvodu zrušenia zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov je potrebné rozdeliť do dvoch bodov, pretože § 4 ods. 3 musí nadobudnúť účinnosť 1. januára 2001 a ostatné ustanovenia až 1. januára 2003 vzhľadom na postupné nadobúdanie účinnosti ustanovení tohto návrhu zákona opravujúcich platové pomery sudcov. V opačnom prípade by išlo o duplicitnú právnu úpravu príplatku k nemocenskému jednak podľa § 93 tohto návrhu zákona, a jednak podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov.
Navrhujem teda, aby v článku I § 153 znel takto: "Zrušujú sa po prvé zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 307/1995 Z. z., po druhé § 4 ods. 3 zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. a zákona číslo 57/1999 Z. z., po tretie § 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2, § 5 až § 14, § 16 až § 20 zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. a zákona číslo 57/1999 Z. z., po štvrté § 28, § 30 až § 33, § 36 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich, zákon o štátnej správe súdov."
Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka článku IV a je to z dôvodu potreby úspory finančných prostriedkov v štátnom rozpočte pripravovanom na rok 2001. Navrhujem, aby účinnosť niektorých ustanovení, ktoré majú dosah na štátny rozpočet a ktorých účinnosť sa navrhuje v zákone na 1. január 2001, bola posunutá až na 1. január 2002. Ide o balík ustanovení zhruba v objeme 40 miliónov korún. Čiže článok IV by znel takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001 s výnimkou článku I § 35 ods. 1, § 44, § 50 ods. 4, § 52 a § 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002 a s výnimkou článku I § 65 až § 80, § 81 ods. 1 prvej vety, § 82 až § 91 a § 153 tretí bod, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003.
Zároveň sťahujem pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali včera, pretože v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu sa vlastne dva paragrafy ešte vypustili, takže ich účinnosť nadobudne už od 1. januára 2001. Zároveň vás teda prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Sú dve faktické poznámky k vášmu vystúpeniu, pán poslanec Bauer. Hlási sa pán poslanec Cuper a pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Bauer,
váš pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka účinnosti niektorých ustanovení navrhovaného zákona o sudcoch a prísediacich pokladám za absolútne nekorektný. Ak vláda nie je schopná zabezpečiť v plnom rozsahu vstup účinnosti zákona, tak jednoducho nech nerobí takúto páčivú politiku, s ktorou vyšiel už pán Dzurinda kedysi pred voľbami, keď nasľuboval absolútne nezmysly občanom tohto štátu. Treba vedieť pán minister spravodlivosti, že sudcovia patria do inej kategórie ľudí ako tí, ktorí uverili Mikulášovi Dzurindovi a jeho sľubom, ktoré "rozvážal" na bicykli po Slovensku. Jednoducho ak prijímate návrh zákona, tak je potrebné, aby vstúpil do účinnosti celý, a nie podľa toho, ako sa vy potom budete s ním môcť prezentovať, aby ste si získali obľubu u sudcov Slovenskej republiky. Ak vláda nemá na to, aby urobila zásadnú, teda zásadnú revíziu alebo teda návrh realizovala v plnom rozsahu v sudcovskom stave, tak jednoducho povedzte to priamo a otvorene sudcom Slovenskej republiky, že nie ste schopní zabezpečiť to, čo ste sľubovali v programovom vyhlásení vlády. Ale nevytvárajte zase schizofréniu, neklaďte nášľapové míny budúcej vláde, ktorá má, s prepáčením za výraz, potom tento váš legislatívny "svinčík" zliznúť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem podobne reagovať, pretože ma trošku prekvapuje pozmeňujúci návrh, ktorý tu odznel, a mám názor, že pokiaľ dnes prijímame zákon s určitým dátumom a o dva roky alebo o tri roky má byť účinnosť tých základných alebo možnože veľmi dôležitých zabezpečení v sociálnej oblasti, tak to nemá zmysel. Skutočne sa prikláňam k tomu, keď na to nemáme, tak nedráždime, pretože ak niekto z iného rezortu bude čítať tento zákon, môže dôjsť k určitým diskusiám, problémom, prečo tento stav kladieme tak vysoko v sociálnej oblasti a na to pritom nemáme. Ja som bol vo výbore zástancom opačného trendu, dokonca skrátiť účinnosť paragrafov v oblasti čísla 80 maximálne od 1. 1. 2002, nie 2003. Takže ma to trochu prekvapuje a treba zvážiť, ja čakám, že predkladateľ zareaguje tak, či potom to má vôbec zmysel, aby sme pokračovali ďalej, ak začneme takto tento zákon odďaľovať na rok 2003 v tých zásadných veciach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Brňák.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
vážená Národná rada,
v rámci tejto rozpravy chcem najskôr tlmočiť názor a závery poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré sa pripája k tomu, že jednoducho tento zákon o sudcoch je potrebný pre slovenskú spoločnosť a myslíme si, že aj z hľadiska istej kontinuity prác na tomto zákone sme túto skutočnosť prezentovali dostatočným spôsobom v minulosti pri účasti aj, by som povedal, našich predstaviteľov alebo reprezentantov v rámci samotného tohto návrhu. Priznám sa ale teraz, že vzhľadom na celkovú situáciu, ktorú dnes zažívame a o ktorej niečo poviem práve v spojitosti s istou výčitkou, ktorú adresoval aj pán poslanec Cuper, aj s procesom schvaľovania novely Ústavy Slovenskej republiky, že, priznám sa, že je tu množstvo, množstvo problémov, na základe ktorých sa javí táto snaha, ktorá sa zdá byť alebo sa prezentuje ako úprimná zo strany pána ministra spravodlivosti riešiť problémy súdnictva, tak sa zdá, že táto snaha je len istou pozlátkou a že v skutočnosti zákon, ktorý schválime do istej miery, je v ponímaní pána ministra spravodlivosti, možno aj predstaviteľov a poslancov KDH, ktorí predložili tento pozmeňujúci návrh, trocha farizejské.
Chcem povedať, že všetci si uvedomujeme túto potrebu schváliť takýto zásadný zákon nielen preto, že do schválenia prijatia tohto zákona značne intervenovali aj medzinárodné inštitúcie predovšetkým z Európskej únie. Myslím si, že tá hlavná požiadavka alebo jedna z hlavných požiadaviek, pre ktoré sa mala táto zákonná úprava prijať, má aj materiálnu dimenziu. O nej hovoril aj pán poslanec Cuper, o nej hovoril aj pán poslanec Mesiarik vo svojich faktických poznámkach. Ak sa dnes chce riešiť tento problém takým spôsobom, že jednoducho táto veľmi významná a zásadná časť tohto zákona z dôvodu neexistencie finančných prostriedkov v štátnom rozpočte sa má odsunúť z hľadiska účinnosti až na 1. januára 2002, tak skutočne nie je to dobré a treba, myslím si, veľmi jasne počuť aj stanovisko pána ministra spravodlivosti k tomuto kroku, ktorý v návrhu a viažuc sa aj stanoviskom samotnej vlády, keďže bol tento návrh predkladaný, by mal veľmi jasne a striktne trvať aj vo vzťahu k tým poslancom, ktorí reprezentujú povedzme Kresťanskodemokratické hnutie, aby jednoducho zosúladili svoje kroky s vládnou predlohou návrhu zákona, pretože navonok to potom vyzerá tak, že pán minister spravodlivosti vystúpi vlastne pred všetkými ako člen vlády a povie, že my sme to navrhovali, tak ako to vláda navrhla a schválila, to len tí zlí poslanci, a treba dodať tí zlí poslanci zo strany alebo z radov poslancov vládnej koalície zmenili pomerne základné veci, ktoré sa dotýkajú tohto návrhu zákona s účinnosťou až niekedy oveľa neskôr.
Skutočne tu potom stojí otázka tak, je potrebné aj v kontexte terajšieho rokovania o novele Ústavy Slovenskej republiky sa ponáhľať takýmto spôsobom a schváliť takúto normu, keď ona v sebe má jednak zakomponovaný problém materiálneho nekrytia alebo materiálneho krytia v zásadných otázkach až v podstate od roku 2002? A navyše všetci reprezentanti vládnej koalície alebo takmer všetci dnes unisono tvrdia, že bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, vládna koalícia formálne disponuje ústavnou väčšinou, takže otázka potom stojí aj tak, čo nastane v čase, keď povedzme by mala byť schválená alebo bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá absolútne, by som povedal, principiálne odlišným spôsobom rieši záležitosti dotýkajúce sa aj samotnej súdnej moci. Čiže z tohto pohľadu je to skutočne trocha situácia ako v Kocúrkove a myslím si, že tento krok, tento návrh zákona, ak bude schválený aj s pripomienkou zo strany poslancov vládnej koalície, bude jednou veľkou kamuflážou a bude iba propagandistickou akciou pána ministra spravodlivosti a možno reprezentantov vládnej koalície, že chcú zásadným spôsobom riešiť problémy v súdnictve. Ak by to chceli urobiť, tak nebudú predkladať takýto pozmeňujúci návrh, aký predložila skupina poslancov vládnej koalície.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlási pán poslanec Cuper. Nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi, prosím.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister, keď som si dnes prečítal váš rozhovor v postkomunistických novinách Pravda, tak som si myslel, že sa chystáte konečne vstúpiť do SDĽ, ale nevyzerá to tak, lebo predsa len sa vaša podstatná povaha nemení, jednoducho vy sa nevzdáte myšlienky chápať politiku ako istý súhrn spravodajských hier, následných akcií, ktoré si proste z dlhej chvíle zrejme doma vymyslíte a potom sa ich snažíte v každom prípade zrealizovať a za každú cenu a potom si hľadáte výhovorky ako malý chlapec. Naozaj dnešný rozhovor svedčí minimálne o tom, z čoho obviňovali svojho času už Alda Mora, proste zo štokholmského syndrómu.
Jednoducho vy ste v zajatí istých predstáv, istých ľudí a jednoducho tieto predstavy sa za každú cenu snažíte zrealizovať. A ak vám to nevychádza, tak pod tlakom týchto ľudí potom robíte korektúry. Jednoducho pre vás zákony tohto štátu, ústava tohto štátu neznamenajú absolútne nič. Jednoducho vy si ich vytvárate a realizujete podľa vlastných predstáv. Takú ste zvolili aj vo vzťahu k súdnej moci. Za každú cenu ste ju urobili na svoj obraz. Jednoducho protizákonnými postupmi ste presadili svojich ľudí, aby zrealizovali to, čo sa vám páči. Teraz, aby ste sa im zavďačili, snažíte sa presadiť zákon, ktorý by ich uchlácholil. Ale ak uvidia, čo ste všetko z neho nechali vykastrovať, tak jednoducho asi vás chváliť tí sudcovia len predsa nebudú. To si musíte uvedomiť.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.
Do rozpravy sa prihlásil aj pán predseda Najvyššieho súdu. Potrebujeme dať hlasovať o súhlase Národnej rady na jeho vystúpenie.
Žiadam vás páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie. Žiadam vás páni poslanci, aby ste prišli na hlasovanie do rokovacej sály. Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie.
Páni poslanci, panie poslankyne, v zmysle § 28 ods. 2 predsedovi Ústavného súdu, predsedovi Najvyššieho súdu, predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska možno dať možnosť vystúpiť so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam preto návrh na hlasovanie o tom, že Národná rada súhlasí s vystúpením alebo s možnosťou vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím vás, hlasujte o predloženom návrhu bez rozpravy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, aby pán predseda Najvyššieho súdu vystúpil v rozprave k predmetnému návrhu vlády Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabin:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol v súvislosti s predloženým návrhom sudcovského zákona pripomienky a výhrady Najvyššieho súdu k tomuto predloženému projektu. Tieto pripomienky jednomyseľne odobrila Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Hneď na úvod treba povedať, že sudcovský zbor veľmi dlho očakáva prijatie tohto sudcovského kódexu a myslím si, že je veľkým pozitívom, že dnes sme v tom štádiu prerokúvania v druhom čítaní tohto návrhu, čo treba skutočne, ešte raz pripomínam, hodnotiť vysoko kladne.
Nezávislé súdnictvo je pilierom demokracie a právneho štátu. Sudcovská nezávislosť znamená, že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným len právom a svojím svedomím. Nezávislosť sudcov je v demokratických štátoch poistená viacerými garanciami. Sudcovia majú osobnú či statusovú nezávislosť, ich funkcia je trvalá, zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch. Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu, na ktorú nadväzuje zásada, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, t. j. sudcovi, ktorý je príslušný rozhodnúť konkrétnu vec. Nezávislosť a nestrannosť rozhodovania sudcov zaručuje aj to, že funkcia sudcu je nezlučiteľná s funkciami v iných štátnych orgánoch i v politických stranách, ako aj nezlučiteľná s vykonávaním inej zárobkovej činnosti. Právne štáty súc si vedomí, že na sudcov sú kladené vysoké nároky z hľadiska ich odbornej erudície, ako aj morálneho profilu vrátane znášania bremena zodpovednosti za spravodlivé rozhodnutie, považujú za svoju povinnosť garantovať nezávislosť sudcov aj ich slušným hmotným zabezpečením počas výkonu funkcie, ako aj po ich odchode do dôchodku.
V Slovenskej republike rovnako ako v iných demokratických krajinách sudcovia každodennou rozhodovacou činnosťou vykladajú zákony a iné právne predpisy a strážia spravodlivosť. Sudcovia sú zodpovední občanom za nestrannú, objektívnu a spravodlivú ochranu ich práv a slobôd. Uvedomujúc si vysokú mieru zodpovednosti sudcov Slovenskej republiky za naplnenie týchto princípov pred občanmi, sudcovia cítia povinnosť reagovať na vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom vytvoriť zo strany štátu pre sudcov garancie ich nezávislosti, ktoré by boli primerané zárukám nezávislosti sudcov v iných krajinách.
Pri vypracovaní pripomienok a návrhov sme vychádzali nielen z poznatkov sudcov, ale v maximálnej miere aj z medzinárodných dokumentov, najmä z materiálov Rady Európy. Pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie za rok 1999 pod číslom 8496 sa zaoberá aj spôsobilosťou Slovenska v oblasti súdnictva. Okrem iného v posudku o Slovensku komisia vyjadrila v dôsledku pravidiel na vymenovanie a odvolávanie sudcov na štvorročné obdobie a nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti vážne obavy o nezávislosť súdnictva.
V týchto intenciách pristúpim teda ku konkrétnym pripomienkam. § 11 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 1. O prideľovaní prekladaní sudcov na Najvyšší súd by mal rozhodovať minister spravodlivosti so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky, a nie predseda Najvyššieho súdu so súhlasom Rady sudcov. Z uvedeného vyplýva, že podľa predloženého návrhu zákona by v praxi o personálnom zložení Najvyššieho súdu rozhodoval minister spravodlivosti. Nič nemení na tom ani skutočnosť, že by sa vyžadoval súhlas Rady sudcov, nakoľko by išlo len o formálny súhlas. Kreácia Rady sudcov je v podstate v rozhodovacej právomoci ministra spravodlivosti prostredníctvom predsedov krajských súdov. Výlučná kompetencia ministra spravodlivosti na personálne obsadzovanie Najvyššieho súdu by umožnila zásadný a veľmi silný vplyv výkonnej moci na súdnu moc. Súčasne však by znamenala vážne porušenie deklarovaných princípov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti IV - vnútorná bezpečnosť, spravodlivosť, obrana štátu a zahraničná politika sekcia B - spravodlivosť.
Vláda Slovenskej republiky si v citovanej časti kladie za cieľ vytvorenie nevyhnutných podmienok na reálne uplatnenie ústavného práva na nezávislé a nestranné súdnictvo. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť vážne výhrady, ktoré vyslovila Európska komisia už v spomínanej hodnotiacej správe, kde jednoznačne vyslovuje vážne obavy z nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnej moci. Je nepochybné, že prijatím ustanovení 11 ods. 2 a 14 ods. 2 v praxi by znamenalo silný politický vplyv na personálne zloženie najvyššieho orgánu súdnej moci. Minister spravodlivosti ako člen exekutívy je takmer vždy reprezentantom konkrétnej politickej strany. Takýto vplyv ministra spravodlivosti na personálne obsadenie Najvyššieho súdu bez súhlasu predsedu Najvyššieho súdu neumožňovala ani právna úprava pred rokom 1989.
Rovnako nie je jasný zámer predkladateľa, keď o pridelení a preložení sudcu na Najvyšší súd rozhoduje minister so súhlasom Rady sudcov, ale o dočasnom pridelení sudcu na Najvyšší súd rozhoduje predseda Najvyššieho súdu po dohode s ministrom. Ide o nesystémovú úpravu, ktorej najviac chýba logická väzba. Preto navrhujem nové znenie ustanovenia 11 ods. 2 takto: "Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd") prideľuje sudcu na základe jeho predchádzajúceho súhlasu predseda Najvyššieho súdu so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky. Na Najvyšší súd môže byť pridelený len sudca, ktorý dovŕšil 35 rokov veku.
Ja sa vyjadrím aj k argumentácii, ktorá odznela aj vo výboroch v tom smere, že minister spravodlivosti tu v procese prideľovania na Najvyšší súd už bude akýmsi len potvrdzovateľom predchádzajúcich procedúr cez výberové konanie a cez rokovania sudcovských rád. To je všetko pravda, ale situácia je taká, že pokiaľ by minister spravodlivosti predložený návrh napríklad na 10 sudcov nepodpísal, jednoducho by nepodpísal a nikto by ho k tomu nedonútil. Ale na druhej strane za personálny chod Najvyššieho súdu zodpovedá predseda Najvyššieho súdu, takže by mohla vzniknúť paradoxná situácia, minister nerozhodne o preložení sudcov na Najvyšší súd, dôjde k personálnej absencii na Najvyššom súde, ale za rozhodovaciu činnosť a množstvo skončených vecí bude zodpovedať predseda Najvyššieho súdu, čo je nelogické.
K § 15 ods. 2 v spojení s § 152 ods. 3. Ustanovenie § 152 ods. 3 predpokladá ukončenie funkcií predsedom kolégií Najvyššieho súdu do troch mesiacov od účinnosti predkladaného zákona. O dôvodoch, ktoré viedli predkladateľa k potrebe vymeniť tieto rýdzo vysoko odborné posty na Najvyššom súde po nadobudnutí účinnosti zákona sa však z dôvodovej správy nedozvieme, prečo len na Najvyššom súde. V tejto súvislosti nemožno nebrať do úvahy, že pokiaľ ide o predsedov senátov, ktorí boli ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov v zmysle § 152 ods. 2, sa považujú za ustanovených do funkcie predsedov senátov podľa tohto zákona, pritom u predsedov senátov ide tiež o odborné funkcie a tieto sú len o stupeň nižšie, ako je funkcia predsedu kolégia. Nevidím preto v návrhu zákona žiadny argument na výmeny na poste predsedov kolégií Najvyššieho súdu. Navyše treba zdôrazniť, že na rozdiel od teraz platnej právnej úpravy návrh zákona v ustanovení 16 ods. 2 počíta s inštitútom odvolania predsedu kolégia, a to na návrh predsedu súdu alebo na návrh nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov kolégia získaných ich tajným hlasovaním. Teda odporúčam v tomto smere, aby aj u predsedov kolégií bola prijatá rovnaká právna úprava v prechodných ustanoveniach, ako je u predsedov senátov tak, že v ustanovení 152 ods. 3 by bolo zakotvené, že predsedovia kolégií ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie predsedov kolégií podľa doterajších predpisov.
K § 26 ods. 1 druhá veta. Za obmedzenie princípu sudcovskej samosprávy možno považovať druhú vetu § 26 ods. 1, v ktorej sa počíta s tým, že ak sa príslušná rada nevyjadrí alebo nerozhodne vo veciach, ktoré sú jej dané na vyjadrenia, alebo rozhodnutie do 30 dní, postupuje sa ďalej bez jej vyjadrenia alebo rozhodnutia. Predmetné ustanovenie môže pôsobiť v konečnom dôsledku proti právam a oprávneným záujmom sudcov v prospech výkonnej moci napríklad v čase chrípkovej epidémie, z objektívnych dôvodov pre práceneschopnosť členov sudcovskej rady nebude možné zabezpečiť jej vyjadrenie alebo rozhodnutie, podobne môže táto situácia nastať aj v čase dovoleniek. Táto krátka lehota je mimoriadne nebezpečná práve s už spomínanými právomocami ministra uvedenými v § 11 ods. 2 a v § 14 ods. 2, keď by minister absolútne sám určoval personálnu skladbu Najvyššieho súdu. Mohlo by ísť o zjavnú politizáciu Najvyššieho súdu. Preto navrhujeme druhú vetu § 26 ods. 1 vypustiť.
K § 95, tam si myslím, že aj vo výboroch došlo už k zhode v tom smere, že príplatok k dôchodku sudcu by sme navrhovali upravovať tak, že základom na výpočet príplatku dôchodku je posledný plat sudcu. A takto navrhujem aj znenie tretej vety § 95 ods. 3.
V článku II bod 5 - návrh zákona ponecháva v platnosti doterajšie ustanovenie § 39 ods. 3, len sa tam mení poradie a prečíslováva sa na odsek 2 s tým, že odsek 3 bude odsekom 2. V tomto ustanovení je zakotvené oprávnenie ministra spravodlivosti vymenúvať predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov, to je toto, čo nám vytýka hodnotiaca správa, pokiaľ ide o nadmerné právomoci. Predmetné ustanovenie nie je v súlade s celoeurópskou tendenciou obmedzovať vplyv výkonnej moci na súdnu moc. Taký záver vyplýva napríklad, pokiaľ ide o autonómiu súdnej správy, aj z rokovania ministrov spravodlivosti pri okrúhlom stole vo Varšave, kde sa prítomní ministri zaviazali, že budú podporovať všetky opatrenia vedúce k zásade trojdelenia štátnej moci, čím sa zabezpečí nezávislá správa súdnictva, predovšetkým čo sa týka inštitucionálnych záruk nezávislosti súdnej moci. Preto odporúčam vypustiť aj odsek 3 s tým, že navrhujem takéto nové znenie tohto ustanovenia: Predsedu a podpredsedu krajského súdu, ako aj predsedu a podpredsedu okresného súdu volia sudcovia tohto súdu tajným hlasovaním na obdobie päť rokov spomedzi predsedov senátov príslušného súdu. Návrhy môžu podať sudcovia príslušného súdu.
K článku IV už v začatej rozprave niektorými poslancami boli vznesené výhrady. V článku IV sa počíta s tým, že zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2001 s výnimkou článku I § 65 až § 80, § 81 ods. 1 prvej vety, § 82 až § 91 a § 153, ktorý nadobúda účinnosť až od 1. januára 2003. Predmetné ustanovenia predstavujú práve garanciu slušného hmotného zabezpečenia sudcov prostredníctvom platových náležitostí. Odsun účinnosti týchto ustanovení až na prvý január 2003, t. j. zabezpečenie ich realizácie až vládou vzišlou po voľbách, možno považovať za zásah do princípu nezávislosti sudcov. V tejto spojitosti pritom treba zdôrazniť, že sa zatiaľ neuskutočnili, aspoň ja som ich nezaznamenal, rokovania medzi koalíciou a opozíciu v smere akceptovania tohto stavu v prípade, že v budúcnosti bude vo vláde terajšia opozícia.
Napriek tomu, že sudcovia chápu zložitú finančnú situáciu Slovenskej republiky, nemôžu si vysvetliť, že sa v štátnom rozpočte nenajdú peniaze na spustenie účinnosti celého sudcovského kódexu, ktorý je základným pilierom súdnej reformy sudcov, keď napríklad v súvislosti s pripravovanou reformou verejnej správy sa počíta s tým, že bude klásť vysoké nároky na štátny rozpočet. Nechcem tu hovoriť o odhadoch, pretože tie sú rôzne podľa subjektu, ktorý ich prednáša. Navrhujem preto opätovne zodpovedne prehodnotiť ustanovenie článku IV s tým, že odporúčam, aby celý zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2001.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie predsedovi Najvyššieho súdu.
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky k vystúpeniu. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán minister Čarnogurský má slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som sa vyjadriť k diskusným príspevkom, ktoré si oceňujem a ďakujem za ne. Najskôr vo svojom vyjadrení na tieto príspevky by som chcel povedať dve všeobecné poznámky.
Prvá všeobecná poznámka je taká, že tento zákon nie je v prvom rade o peniazoch. Tento zákon je v prvom rade o posilnení nezávislosti sudcov, o zlepšení fungovania súdov a o zvýšení aj právomoci jednotlivých inštitúcií, prípadne sudcov. Chcel by som povedať ďalej, pán poslanec Cuper, a práve prichádza, že nemáte pravdu, že by som si z dlhej chvíle doma vymýšľal spravodajské hry, nemávam doma dlhé chvíle a ako ilustráciu by som uviedol, že mám štyri deti.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Ale aby som zvýraznil, že o čom v prvom rade je tento zákon, tak vám prečítam niektoré ustanovenia z § 30 predloženého návrhu.
Základné povinnosti sudcu. Sudca je povinný v občianskom živote, pri výkone funkcie aj po skončení výkonu funkcie sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca je povinný odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorým cieľom mohlo by byť ohrozenie nezávislosti súdnictva. Sudca sa nesmie nechať pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami. Sudca je povinný vystupovať nezaujato a k stranám alebo účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov. Dodržiavať pravidlá sudcovskej etiky, nesmie od strán alebo účastníkov konania, alebo ich právnych zástupcov s výnimkou prípadov ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi jednostranne prijímať alebo im poskytovať informácie, alebo s nimi rokovať o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ne môžu mať vplyv. A takto by som mohol pokračovať.
Toto sú hlavné ustanovenia predloženého zákona a predovšetkým kvôli týmto ustanoveniam je potrebné tento zákon prijať.
A druhá všeobecná poznámka, ktorú chcem povedať, je tá, že naozaj tento zákon pripravovali, teda písali predovšetkým sudcovia, a to tím sudcov, ktorí sa jednoducho zaujímali a boli iniciatívni, sa zaujímali o veci a boli ochotní vo svojom voľnom čase pripravovať takýto zákon, ale aj zástupcovia priamo samosprávy sudcov v tom zmysle, že v tíme bol zástupca Združenia sudcov Slovenska ako najväčšej záujmovej organizácie sudcov a zástupkyňa sudcovských rád, čiže polooficiálnej organizácie sudcov, polooficiálnej v tom zmysle, že je zakotvená priamo v zákone. To znamená, že takýmto spôsobom bol pripravovaný zákon, a preto, ak sú jednotlivé ustanovenia v tomto zákone, no tak sú tam preto, že ich takto zložená komisia, opakujem, na 80 percent zložená zo sudcov, pripravila a navrhla.
Ešte by som chcel tiež v rámci vlastne týchto všeobecných poznámok povedať, že tento zákon napríklad zakotvuje všeobecnú povinnosť sudcov predkladať majetkové priznania. Doteraz som požadoval majetkové priznania iba od funkcionárov štátnej správy súdov, predsedov a podpredsedov súdov, ale na základe tohto zákona raz ročne to budú musieť predkladať všetci sudcovia. A to je opäť vlastne v podstate aj iniciatíva sudcov a v každom prípade súhlas s takýmto ustanovením.
Ďalej chcem povedať, že podľa tohto zákona disciplinárne konanie jednak nadväzuje na majetkové priznania, to znamená nezrovnalosti v súvislosti s majetkovými priznaniami budú dôvodom na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi, kde sa potom mení dôkazné bremeno takpovediac zo súdnej správy na sudcu, ktorý musí preukazovať odôvodnenosť, legalitu svojho majetku. Lehota, objektívna lehota sa predlžuje na dva roky, z doterajšieho roku, ktorý platí doteraz, plus sa prerušuje podaním návrhu na disciplinárne konanie. Čiže nebudú možné také prípady, aké sa stali viaceré aj v uplynulých rokoch alebo v poslednom roku, keď disciplinárne konanie proti sudcovi bolo potrebné zastaviť, pretože uplynula objektívna lehota prerokúvania podozrenia z disciplinárneho priestupku a aj vzhľadom na nekooperatívnosť tohto "obvineného sudcu" nebolo možné v jednoročnej lehote disciplinárne konanie dokončiť.
K diskusnému príspevku pána predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Najskôr opäť všeobecná poznámka je taká, že všetky tieto ustanovenia pripravovali a navrhli sudcovia.
Pokiaľ ide o § 11 ods. 2, to znamená prekladanie sudcov na Najvyšší súd, tak naozaj treba povedať, že toto ustanovenie nemožno posudzovať izolovane, ale treba ho posudzovať v nadväznosti na ustanovenia § 28, § 29, ktoré hovoria o výberovom konaní. Po prijatí tohto zákona prakticky každé obsadenie miesta sudcu na vyššom súde, krajskom a Najvyššom súde, bude výsledkom výberového konania. To znamená, že pokiaľ tam zostáva právomoc na jednej strane, právomoc ministra spravodlivosti, tak sa tým len zachováva doterajší stav, pretože minister spravodlivosti má doteraz takéto oprávnenia s tým, že doteraz minister spravodlivosti povedzme bol relatívne nezávislý, pokiaľ ide o navrhovanie sudcov na Najvyšší súd, teraz bude obmedzený výberovým konaním.
A pokiaľ ide o tú zmenu, že doteraz preloženie sudcu na Najvyšší súd podpisoval minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu, keď to títo sudcovia, ktorí tvorili tento zákon, navrhli zmeniť tak, že namiesto predsedu Najvyššieho súdu je to Rada sudcov Slovenskej republiky, čo je najvyšší samosprávny orgán sudcov Slovenskej republiky, tak ja môžem iba rešpektovať tento návrh, ktorý pochádza, opakujem, od samotných sudcov, s tým, že, samozrejme, aj Rada sudcov Slovenskej republiky je viazaná výsledkom výberového konania. Čiže nepochybne toto ustanovenie, myslím § 11 ods. 2, ale aj § 28, § 29, je výrazným posunom smerom k samosprávnej, samosprávnemu usporiadaniu súdnictva.
Ďalej chcem povedať opäť k diskusnému príspevku pána predsedu Najvyššieho súdu, že toto je zákon o sudcoch a prísediacich, nie o štátnej správe súdov. Po prijatí tohto zákona a po prijatí novely ústavy pripravíme aj či nový zákon o štátnej správe súdov alebo novelu už existujúceho zákona, myslím číslo 80/1992 Zb., a preto sa tento zákon prakticky nezaoberá výberom, ustanovovaním a jednoducho štátnou správou súdov, ktorú predstavujú na súdoch predsedovia a podpredsedovia súdov. Preto tento návrh pána predsedu Najvyššieho súdu, aby predsedu a podpredsedu okresných a krajských súdov volili sudcovia tajným hlasovaním, nepatrí do tohto zákona.
Ale keď už to pán predseda Najvyššieho súdu spomenul, tak musím povedať, že pred mojím nástupom do funkcie ministra som nepočul žiadne vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu, ktorý by navrhoval takýto mechanizmus obsadzovania postov predsedov alebo podpredsedov okresných a krajských súdov. Avšak keď ja som nastúpil do funkcie, tak práve tento mechanizmus som použil a treba povedať, že 94 percent predsedov okresných a krajských súdov, ktorí boli ustanovovaní po mojom nástupe do funkcie na základe teda volieb sudcov, boli práve tí kandidáti, ktorí vzišli z volieb, z tajného hlasovania sudcov príslušných jednotlivých súdov, a jedine teda tie zvyšné percentá, to znamená 6 percent, boli obsadení na základe návrhov združenia sudcov alebo sudcovských rád, približne tak napoly to vychádza, a to sú opäť samosprávne sudcovské organizácie, ktoré sa k svojim kandidátom dopracovali hlasovaním. Takže sto percent predsedov a podpredsedov súdov, sto percent, áno, pán poslanec Gašparovič, boli obsadení, teda boli do týchto funkcií vymenovaní kandidáti, ktorí vzišli z hlasovania sudcov a aby som to opäť trochu zopakoval, z toho 94 percent z priameho tajného hlasovania sudcov na zhromaždeniach sudcov príslušných súdov a zvyšné 4 percentá z hlasovania sudcov buď v súdnych radách, alebo v príslušných organizáciách združenia sudcov, Združenia sudcov Slovenska, áno.
Pán predseda Najvyššieho súdu, správa Európskej únie nevytýka Slovensku právomoc ministra spravodlivosti vymenovať predsedov a podpredsedov súdov, pretože sú to funkcionári štátnej správy súdov a takéto právomoci ministra spravodlivosti sú aj v niektorých iných krajinách, členských krajinách Európskej únie a predovšetkým by som spomenul Nemecko, pán poslanec, ktorý sa ma pýtal. V Nemecku ministri spravodlivosti vymenujú predsedov súdov, neviem či aj podpredsedov, v každom prípade predsedov súdov. (Hlas z pléna.) V celom Nemecku. Pán poslanec, povedal by som, že túto vašu poznámku na rozdiel od iných hodnotím ako celkom duchaplnú.
Ešte k poznámke pána predsedu Najvyššieho súdu, príplatok ku dôchodkom, to je § 95 ods. 3. Navrhuje, aby základom bol posledný plat sudcu. Chcem povedať, že my sme to presadzovali, áno, pri rokovaniach na ministerstve financií sme presadzovali teda takýto základ. Argumentácia ministerstva financií bola, že by to bol teda nesystémový, ale povedal by som odlišný mechanizmus výpočtu príplatku k dôchodkom, pretože iné skupiny, ktoré majú príplatky k dôchodkom, mám na mysli armádnych dôstojníkov, policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže aj niektoré iné skupiny, majú príplatok k dôchodkom vypočítaný z dôchodku. A to znamená, najmä týmto argumentovalo ministerstvo financií a nemôžem uprieť istú plauzibilitu tejto argumentácie ministerstva financií, takže nakoniec pri tých rokovaniach sme pristúpili alebo sme sa dohodli na tom, že áno, aj u sudcov príplatok k dôchodkom sa bude vypočítavať z dôchodku, ale vzhľadom na význam funkcie sudcov, to percento za každý rok je u sudcov vyššie, ako povedzme u armádnych dôstojníkov alebo u policajtov a tých skupín, ktoré som spomenul, u ktorých je to, pokiaľ viem, jedno percento za každý rok, u sudcov je to 3,75 percenta.
To znamená, už aj z toho dôvodu by bolo finančne vonkoncom neúnosné pre štátny rozpočet, aby povedzme na jednej strane zostalo percento 3,75, na druhej strane posledný plat, ktorý je, samozrejme, vždy vyšší ako dôchodok. Tohto ustanovenia sa inak týka aj ten bod 32 spoločnej správy, o ktorom som spomenul, že ho navrhujem neschváliť, a to vzhľadom na to, že tento bod 32 spoločnej správy opätovne istým spôsobom mení základ na výpočet príplatku k dôchodku oproti tomu, ako sme, poviem otvorene, že sme sa dohodli alebo proste skončili rokovania na ministerstve financií a chcem sa držať výsledku týchto rokovaní, pretože boli veľmi intenzívne a myslím si, že je jednoducho seriózne sa týchto dohôd pridržiavať.
Čiže s týmto vyjadrením k diskusným príspevkom by som uzavrel svoj záverečný príspevok s tým, že vás opätovne prosím, aby ste prijali tento zákon, pretože je nepochybné, že tento zákon bude veľmi významným prvkom pri posilňovaní nezávislosti, objektivity a postavenia sudcov a prísediacich v našom justičnom systéme, a preto aj vzhľadom na drobné, v podstate drobné a detailné diskusie, ktoré či tu v tejto snemovni alebo aj predtým v rámci celého prípravného procesu tohto zákona sa odohrali, tento zákon je veľkým krokom vpred, a preto vás prosím, aby ste ho prijali.
Ďakujem.