Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
po skončení rozpravy k novele zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve sa z pochopiteľných dôvodov rozprúdila diskusia o návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe i v poslaneckých návrhoch nielen na pôde parlamentu, ale aj mimo parlamentnej pôdy. Musím povedať, že vážne rozhovory sme mali aj s pani ministerkou financií Schmögnerovou a výsledkom týchto rozhovorov je aj návrh na doplnenie zákona 240/1998 Z. z., a to v § 2 ods. 3 v znení: "Zákon o štátnom rozpočte zároveň ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtovaných prostriedkov v príslušnom roku."
Je to návrh, ktorý, bol by som rád, ak by ste si osvojili, pani poslankyne a páni poslanci, lebo sa domnievam, že vylepšuje novelu zákona o poľnohospodárstve (tlač 642). Som si vedomý, že týmto vystúpením som v podstate otvoril rozpravu, ale robím tak cieľavedome, a prosím o podporu tohto prerokovaného návrhu, zdôrazňujem ešte raz, aj s ministerkou financií pani Schmögnerovou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pán minister, ako ste povedali, otvorili ste rozpravu k tomuto návrhu zákona, preto vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne hlásia páni poslanci: Maňka, Baco, Tatár, Maxon a Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Toto sú ústne prihlášky. Keďže som nedostal žiadne písomné, vyhlasujem ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
rád by som si osvojil pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán minister, pretože je jednoduchý a máte ho aj v laviciach. Ešte ho zopakujem. Navrhujem v § 2 ods. 3 sa na konci pripojiť túto vetu: "Zákon o štátnom rozpočte zároveň ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtovaných prostriedkov v príslušnom roku." Tento návrh na jednej strane nebude umelým zásahom do rozpočtu pred jeho prerokovaním, na druhej strane bude záväzkom, aby sme na valorizáciu nezabudli, keď budeme schvaľovať zákon o štátnom rozpočte.
Chcel by som vám povedať, že tento pozmeňujúci návrh je kompromisom ministrov, ktorý sme chceli dosiahnuť. A ak ho, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporíte, bude kompromisom a východiskom tejto snemovne. S týmto návrhom súhlasí po prerokovaní aj pani predsedníčka výboru pre poľnohospodárstvo a takisto aj ďalší členovia, s ktorými som to prerokoval, niektorí členovia tohto výboru. Chcel by som podotknúť, že aj keď sú na pozmeňujúcom návrhu napísaní poslanci SDĽ, je to návrh celej koaličnej snemovne, prešli sme to a je to spoločný návrh SMK a SOP. Tak to aj, prosím, berte. A prosím vás o podporu tohto návrhu. Dohodli sme sa, že je to potrebné, a ja odporúčam podporiť spoločnú správu tak, ako ju odporučil gestorský výbor s tým, že potom pozmeňujúci návrh, o ktorom hovorí pani poslankyňa, ktorý predložila pani poslankyňa Kadlečíková, ona to ešte vysvetlí, ale tieto dva by sa vylučovali, to znamená, odporúčame podporiť tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
chcel by som sa vyjadriť k problematike, ktorá...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec P. Baco:
... je pertraktovaná, ktorú otvoril pán poslanec Maňka s tým, že by som bol veľmi rád, keby ste vedeli, o čom ideme hlasovať, a bol by som veľmi rád, keby ste hlasovali o tejto veci s plným vedomím, aby potom nenastali pochybnosti o tom, čo sme vlastne schválili a čo sme chceli dosiahnuť.
Celá vec vyzerá tak, ako už mnohokrát v tomto parlamente, že hlavne Strana demokratickej ľavice sa snaží o to, aby vyzerala pred verejnosťou dobre, teda v tom smere, že bojuje za záujmy poľnohospodárov, v podstate bojuje za to, čo sľubovala pred voľbami a čo je zapísané aj v programovom vyhlásení. Hoci je to v poriadku, že jedna strana bojuje za naplnenie svojich predvolebných sľubov aj naplnenie programového vyhlásenia vlády, na druhej strane tu odzneli celkom jednoznačne názory zo strany druhej časti koalície, zo strany členov SDK, že je vylúčené, aby sa zákonom schválil nejaký mechanizmus úpravy valorizácie dotácií. Takže aby bola spokojná aj jedna strana, aj druhá, hlavne aby ste vyzerali pred verejnosťou tak, že bojujete za záujmy, za predvolebné sľuby a za programové vyhlásenie, a druhí aby zasa vyzerali tak, že sú liberálni, dostatočne tvrdí, tak ste prijali takéto šalamúnske rozhodnutie, že chcete v dodatku prijať dikciu, ktorou vlastne chcete negovať to, čo je navrhnuté v spoločnej správe.
V spoločnej správe je navrhnutá táto dikcia: "Suma potrebných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa ods. 2 sa upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok." Čiže je napísané úplne jasne, jednoznačne, to znamená, ak bude plánovaná 4-percentná inflácia, že sa o 4 % upraví, teda zvalorizuje rozpočet oproti minulému roku v tomto odvetví. Tu je napísané úplne jednoznačne, dokonca to bolo aj vyčíslené pre budúci rok, že nejde o žiadne horibilné čiastky, o žiadne miliardy, ako sa to snažil niekto pertraktovať. Samozrejme, my sme neboli spokojní ani s touto dikciou, pretože v prvom rade bude potrebné jednorazovo doplniť túto valorizáciu za posledné dva roky, nahradiť to, čo sa neudialo, a to sú miliardové čiastky. Ale nech sa páči, keďže zákon, samozrejme, musí byť smerom dopredu, a nie dozadu, nemôže mať retroaktívne účinky, súhlasili sme s touto dikciou a považujem to za veľmi seriózne, pretože je to jasné a zrozumiteľné.
Ešte raz, podľa tejto dikcie nikto nemôže pochybovať o tom, že keď sa bude schvaľovať štátny rozpočet, navrhovatelia musia v kapitole rezortu pôdohospodárstva v podkapitole dotácie navŕšiť sumu o predpokladanú alebo zároveň v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok uvažovanú mieru inflácie, že sa musia aj valorizovať tieto dotácie. Tá dikcia je jednoznačná.
Potom sa pýtam, kladiem si otázku a kladiem ju aj vám, na čo chcete dodať doložku, ktorá znie: "Zákon o štátnom rozpočte zároveň ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtových prostriedkov príslušného roku." Môže to byť aj tak, ako povedal pán Maňka, aby sme to nezabudli napísať v zákone o štátnom rozpočte, čo je, myslím si, trošku naivné obávať sa toho, že by sme zabudli v zákone o štátnom rozpočte napísať niečo, čo nám prikazuje iný zákon. Keď to prijmeme v tomto zákone, tak sa nemusíme predsa obávať, že na to zabudneme, lebo to bude príkaz pre tých, čo budú administrovať zákon o štátnom rozpočte, oni to tam automaticky musia dať.
Ale skôr si myslím, že ide o iné. Ide možno skôr o to, aby sa pomýlili odporcovia tohto ustanovenia, ktorí sú hlavne z Demokratickej strany a podľa našich informácií teda z celej SDK, a chce sa dosiahnuť vlastne týmto ustanovením negácia toho, čo má byť v zákone o poľnohospodárstve, teda nieže sa bude automaticky a definitívne rozhodovať podľa tohto zákona o poľnohospodárstve, podľa novely zákona o poľnohospodárstve, ale pri schvaľovaní rozpočtu v Národnej rade sa vlastne otvorí rozprava o tom, akým spôsobom sa to urobí. Keď to má byť takto, tak je potom vôbec zbytočné dávať to do zákona o poľnohospodárstve.
Takže, dámy a páni z koalície, uvedomte si, vyfarbite sa, povedzte, čo vlastne chcete, o čo vám ide. Nedá sa sedieť donekonečna na dvoch stoličkách, vyzerať, že bojujeme o nejaké oživenie ekonomiky, a na druhej strane, keď máme urobiť akýkoľvek krok, ktorý by fixoval to, k čomu ste sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, tak sa neviete dohodnúť vlastne na ničom, ale prijímate, navrhujete nám šalamúnske rozhodnutia, z ktorých sa nikto nevie vysomáriť, hlavne sa z nich nebudete vedieť dostať ani vy sami.
Čiže my z Hnutia za demokratické Slovensko trváme na pôvodnej spoločnej správe, budeme za ňu hlasovať. Nebudeme súhlasiť ani s týmto dodatkom, pretože je zmätočný, spochybňuje to, čo sa vlastne v zákone chce prijať podľa spoločnej správy, a navodí atmosféru, ktorá v budúcnosti bude vyvolávať pochybnosti a bude znamenať zmätky každý rok pri schvaľovaní rozpočtu. Nie sme na tom podľa mňa tak dobre, aby sme si mohli dovoliť ďalšie pokračovanie v takýchto zmätočných rozhodnutiach a zavádzaní občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že ani poľnohospodári o to nestoja. Alebo tento parlament, táto vládna koalícia chce stáť za svojím volebným sľubom a plnením programového vyhlásenia vlády, alebo nechce. Potom nech povie jasne, prečo nechce, alebo nemôže, a nevyrábajme takýchto škriatkov a zmätky.
Ešte raz, nebudeme podporovať tento pozmeňujúci návrh. Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste si uvedomili, čo tento pozmeňujúci návrh znamená, aby ste ho neakceptovali. Chcem povedať, ak by mal prejsť tento pozmeňujúci návrh, alebo ak ho schválite, my nebudeme hlasovať za novelu tohto zákona ako celku, pretože považujeme za väčšiu chybu to, keby mala byť takáto zmätočná novela prijatá, ako to, keby bola akákoľvek novela prijatá.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
len pár poznámok k tomu spornému návrhu, bodu číslo 4 v spoločnej správe. Ak sa tak doteraz neudialo, tak ja navrhujem procedurálny návrh, aby sme ho vyňali zo spoločnej správy a hlasovalo sa o ňom osobitne. Už som predtým navrhol a navrhujem aj teraz znova, aby sme ho neprijali.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, keby ste nevykrikovali, možno by sme sa lepšie počuli. Pán poslanec, poďte trošku bližšie k mikrofónu.
Poslanec P. Tatár:
Prečo bol konflikt okolo tohto pozmeňujúceho návrhu? Požadovala sa tam viazaná valorizácia na infláciu. Po prvé je to neúmerné voči všetkým ostatným rezortom, ktoré má pokrývať štátny rozpočet. Po druhé je to neúmerné voči výkonom, ktoré sa v tomto momente v takto štruktúrovanom poľnohopodárstve dosahujú. A o tom už bola verejnosť dostatočne informovaná. Chcem len zdôrazniť, že toto zamietnutie nie je veto pre dotácie ako také, ale veto pre ich neprimeranú valorizáciu.
Druhá vec je poznámka k práve predloženému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Maňku. Je tam naozaj rozdiel, pretože tento návrh nedáva žiaden automatický pokyn zo zákona na takéto neprimerané zvyšovanie, valorizovanie dotácií. Na druhej strane treba povedať, že vytvára dosť silný priestor na nátlak týmto smerom, teda požadovať niečo neprimerané od vlády aj od parlamentu a znova otvára otázku pre všetky ostatné rezorty. Vieme, že sa veľmi diskutuje o zdravotníctve a o všetkých ostatných rezortoch, či sa majú správať rovnako alebo sa má hľadať nejaký reálny, racionálny pomer medzi potrebami a výkonmi jednotlivých zložiek tak aj verejných financií, ekonomiky.
Celkove by som sa obrátil aj na ministra Koncoša, ministra pôdohospodárstva, pretože celý konflikt sa stále odvoláva na vládny program. Nakoniec sa ukázalo, že vo vládnom programe nie je explicitne jasne napísané, že treba valorizovať podľa inflácie, tak ako sa to vyskytlo v poslaneckom pozmeňujúcom návrhu, ale je tam napísané, že vláda vytvorí nejaký mechanizmus alebo podiel dotácií zo štátneho rozpočtu.
Ale keď hovoríme o vládnom programe, tak musím zdôrazniť, pán minister, že nie je naplnené uznesenie tohto parlamentu, ktoré smeruje k zefektívneniu dotácií ako takých, ktoré sme prijali minulý rok, a jednoducho nie je primerané na jednej strane podporovať, ako sa to teraz deje, práve pozmeňujúce návrhy, ktoré žiadajú niečo, čo je nesymetrické, a zároveň neplniť uznesenia parlamentu ani programové vyhlásenie vlády, konkrétne v bode dotácie.
Príkladov z praxe je veľa. Vieme, že bol veľký problém so suchom tento rok. Ale na jednej strane sa stalo, že aj z tých veľkých výrobcov tí, ktorí boli často úspešní, nestalo sa to všetkým, nie je to paušálne, jednoducho prišli z krátka oproti tým, ktorí boli nieže neúspešní, ale neurobili, povedzme, dostatočné zavlažovacie práce, a tí, ktorí podali menší výkon, dostali nepomerne viac. Hovorím, nie je to všeobecné, ale stalo sa to. A stalo sa aj to, že hoci je to špeciálny druh, príležitostný druh - peniaze za sucho -, niektorí boli administratívne odbití. To mohli byť strední, veľkí, ale aj malí poľnohospodári, jednoducho dovtedy bolo vysvetľované, čo všetko majú doplniť v tých žiadostiach, a bolo viac takých prípadov, že jednoducho "zmeškali" šancu na tieto peniaze. Čiže chcem hovoriť o tom, že treba aj rozdeľovať peniaze spravodlivo.
Celková koncepcia poľnohospodárstva totiž nepovzbudzuje výrobcov k motivácii. Je skôr ochranárska, či sa týka vlastníctva pôdy, či sa týka dotácií, a preto sa stále prehlbujú problémy, ktoré charakterizujú naše poľnohospodárstvo, a celá organizátorská činnosť klesá a dotácie stále nadobúdajú väčšiu a väčšiu váhu. A keď sa vzťahujeme na Európsku úniu, tak treba povedať, že Európska únia v tomto momente, tak ako sa vyvíjal jej dotačný systém, začína prehodnocovať spôsob, po prvé príliš zložitý a byrokratický, po druhé je rovnako nesymetrický, neúnosný, čo sa týka celkovej ekonomiky, nedokáže už ani týmto s veľkou podporou konkurovať iným dodávateľom vo svete a tiež to budú musieť prehodnotiť.
Hovorím o tom len preto, lebo aj my ako Slovenská republika sa nemôžeme len vzťahovať na dnešný stav, ale budeme musieť pri našich vstupných rozhovoroch rátať s obidvoma vecami, s primeranosťou výkonov v poľnohospodárstve, ale aj so zmenami v Európskej únii. Jediné, čo naozaj všade pomôže, nielen v poľnohospodárstve, je proste hra s otvorenými kartami, povedať si, kto čo naozaj urobil, koľko to stálo, a to, čo počúvam, také všeobecné naliehanie, že treba podporiť poľnohospodárstvo, nie je hra s otvorenými kartami a nie je to rovnováha medzi výkonmi a nárokmi.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Maňka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kadlečíková, môžete vystúpiť ako spoločná spravodajkyňa kedykoľvek, takže ak chcete uprednostniť svoje vystúpenie pred ostatnými pánmi poslancami. Nie?
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tatár ostáva tvrdošijne pri svojich postojoch a vôbec ich neprispôsobuje danej situácii, ani tomu, čomu by sám chcel. Ten jeho mŕtvolný postoj k odvetviu poľnohospodárstva je už skutočne zapáchajúci. Pán poslanec Tatár, keby poľnohospodári boli dostali v roku 1999 v tejto snemovni, aj v roku 2000, presne toľko prostriedkov na dotácie, ako dostali v roku 1998, potom by som mohol povedať, že možno máte akýsi krôčik k tomu, že treba poľnohospodárom infláciu nezohľadňovať v takej miere, aká je. Ale keďže vláda tohto štátu a parlament im dal každý rok, teda posledné dva roky o jednu miliardu menej, tak ako chceme vlastne riešiť tento systémový krok? Veď je to absolútne nesystémové s ohľadom na to, čo dostáva zdravotníctvo, kultúra, školstvo, každý rok menej o miliardu, ako poľnohospodárstvo. Každý rok dostávajú viac, alebo každý rok sú tam oveľa vyššie náklady, oveľa vyššie potreby. A kde sú ešte záležitosti z predchádzajúcich rokov, záväzky, ktoré treba uhradiť?
Váš pán premiér sľúbil tu z tribúny, z ktorej ste doteraz rečnili, že do 30. 6. nám predloží materiál o oddlžení poľnohospodárskych podnikov, ktorý prijme vláda, a že budeme o ňom rokovať. Dnes už vieme dobre, koľkého októbra je, a nie je tu nič predložené o systéme oddlženia poľnohospodárskych podnikov, tak aký je to potom prístup súčasnej vládnej koalície k riešeniu takého dôležitého odvetvia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tatár, poľnohospodárstvo nemožno dať do rovnosti s ostatnými rezortmi národného hospodárstva. Veď poľnohospodárstvo má svoje osobité špecifiká. Rieši okrem agronomickej práce, zootechnickej práce i ekológiu, rázovitosť a krajinotvorbu jednotlivých regiónov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán poslanec Tatár,
taký chytrý muž v tomto parlamente na Slovensku bol začiatkom deväťdesiatych rokov a skončil ako podpredseda vlády, volal sa pán Kučerák. Teraz žije z výnosov popredaných hotelov, nech mu dá pánbožko večný pokoj, kde je, ako je, ale 8 rokov sme lepili jeho nepodarené rozhodnutia, jeho zlomyseľné, zle myslené myšlienky a jeho naivné predstavy o Európskej únii. Vy to potvrdzujete, znova ste povedali, že v Európskej únii sa začína prehodnocovať podpora poľnohopodárstva. To sme počuli presne od neho pred 10 rokmi, prehodnotili tak, že z 38 % dotácií zvýšili na 46 %, prehodnotili tak, že k nám za 2 roky začali dovážať dvakrát toľko potravín ako predtým a od nás neberú ani polovicu z toho, čo brali predtým. Tak to prehodnocujú v Európskej únii, súperia o trh, bojujú, snažia sa všetkými prostriedkami tam zostať. Pritom zvyšujú dotácie do poľnohospodárstva.
Prosím vás pekne, nemáte elementárne znalosti o agrárnej problematike. To, čo predvádzate, je totálne diletantstvo. Prestaňte s tým, to nie je hra na fazuľky. Tu ide o slovenský vidiek. Tým, čo ste povedali, ste vlastne potvrdili to, čo som predpokladal, že chcete týmto dodatkom vlastne navodiť neurčitosť, stav, že každý si to môže vysvetľovať po svojom. Preto nebudeme s týmto dodatkom súhlasiť. Prosím, pán Maňka, zoberte to tiež do úvahy. Alebo naozaj chceme niečo urobiť, alebo chceme zavádzať ďalej národ, že sa hráme na robotu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Tatár, naozaj nerozumiete efektívnosti ani samotnému pojmu, ktorý prišiel z praxeológie. Vy ho redukujete jednoducho na ekonomickosť. Ale chýba vám tam prospešnosť a účelnosť. Keď sme kedysi v slovenskom parlamente pretláčali deklaráciu o zvrchovanosti, vy ste boli jednoducho odborníkom na ústavné právo. Keď sa pretláčal jazykový zákon, vy ste boli odborníkom na jazykový zákon. Včera som chytil skoro infarkt, keď som vás videl s pani Kadlečíkovou vystupovať v televízii k poľnohospodárskej problematike. Myslel som si, že ste sa pretransformovali na agronóma. Pán Tatár, to je vec vkusu, to je vec demagógie. Pokiaľ nechcete dopriať nič slovenským poľnohospodárom, alebo nechcete podporiť nič, čo je proslovenské alebo čo by podporilo tento štát, čo by pomohlo občanom tohto štátu, tak jednoducho nedávajte to až tak okato najavo. Vy podporujete iba to, čo je pre iných.
Ak už by sme boli pri tej jednej miliarde, ak zoberieme dvojročný plat pána Eichlera vo Východoslovenských železiarňach, ktorý predstavuje asi 360 mil., a k tomu pridáte ešte nejakých pár stoviek, tak sa to nazbiera do miliardy a poľnohospodári dostanú. Nevidím dôvod, prečo by mal dostávať majetky iba pán Eichler. Je potrebné zachrániť poľnohospodárov. Sucho sa nemohlo jednoducho zakalkulovať do opatrení, o ktorých sa hovorilo. Teraz som prišiel z východného Slovenska. Naozaj sú na tom poľnohospodári veľmi zle. A vám ide iba o to, aby ste zlikvidovali posledné zvyšky družstiev a posledné zvyšky súkromne hospodáriacich roľníkov, a potom už prídu tí vaši zo zahraničia. Všetko dovezieme z Ameriky. Ale ten chlieb z Ameriky po čase aj vám zhorkne, pán Tatár.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, ďakujem pekne.
Veľmi rád by som bez emócií možno parlamentu vysvetlil mechanizmus, ktorý sa navrhuje, to znamená valorizácie viazanej na mieru inflácie. Uvedomte si, že rast príjmov štátneho rozpočtu je prakticky identický s vývojom miery inflácie. Je tam veľmi úzka korelácia, pretože od miery inflácie sa vyvíjajú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. To znamená, štátny rozpočet pracuje s istými prírastkami zdrojov a paradoxne, čím je väčšia miera inflácie, tým väčšie sú prírastky zdrojov. Samozrejme, závisí od vlády a parlamentu, ako distribuuje tieto prírastky, a existujú v národnom hospodárstve odvetvia, ktoré sú zraniteľné práve vo väzbe na infláciu. To je trebárs poľnohospodárska prvovýroba, ktorá nevie vyhojiť svoje rany na vývoji spotrebiteľkých cien, pretože dodáva do systémov, ale nemá vytvorené siete, cez ktoré by si mohla presunúť rast cien do vlastných zdrojov.
Podobná situácia je aj v rade trebárs zamestnaneckých štruktúr v zdravotníctve, školstve a v ďalších, kde práve z týchto dôvodov pri pomerne vyšších mierach inflácie vznikajú požiadavky na valorizáciu, pretože nie sú to podnikateľské štruktúry. Takže by som poprosil teraz bez emócií ctený parlament, aby sme si uvedomili túto požiadavku poľnohospodárov, ktorí sú zraniteľní práve tým, že nevedia vyriešiť a premietnuť si infláciu, rast konečných cien do cien svojich produktov, a preto je tu tá naliehavá požiadavka cielene riešiť zdroje poľnohospodárstva valorizáciou závislou od miery inflácie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, za udelenie slova.
V prvom rade by som chcela reagovať na pána poslanca Tatára, ktorý sa vyjadroval hlavne k tomu a zdôrazňoval, že rezort pôdohospodárstva je rovnocenný ako ktorýkoľvek iný rezort.
Pán poslanec Tatár, ani v jednej krajine sveta, kde je vyspelá trhová ekonomika, resp. v ekonomicky silných krajinách, poľnohospodárstvo nepodlieha tvrdým liberalizačným zákonom, hoci aj trhovej ekonomiky, ale zaobchádza sa s ním ako s osobitným rezortom, pretože plní multifunkčné úlohy, a verte, že multifunkčnosť nie je lacná, multifunkčnosť je drahá. Totiž ak by sme si chceli uvedomiť jednu vec, že Slovensko sa nekončí Bratislavou, Slovensko, to je aj Orava, to je aj východné Slovensko, ale je to aj Rožňava, a keby sme si tie matky vypočuli, keď prosia pri poslaneckých výjazdoch, aby ich deti boli zdravé, mali by sme urobiť niečo s tým, aby mali aspoň na lacné mlieko, pretože dnes sú už ľudia, ktorí si naozaj nakupujú len základné potraviny, a to je chlieb, mlieko a možno ešte k tomu zemiaky, maximálne maslo. To je všetko.
Takže ak chceme udržať multifunkčné poľnohospodárstvo, celkom určite ani vy, pán poslanec Tatár, nechcete, aby tvrdé zákony liberalizácie voči tomuto rezortu platili tak, ako platia v rozvojových krajinách, teda nechcete, aby zo Slovenska bola raz jedna rozvojová krajina, pretože my sa k tomu už pomaly približujeme, keďže je hlavne na Slovensku vysoká vidiecka nezamestnanosť.
Pán predsedajúci, chcela by som sa vyjadriť teraz aj k novej situácii, ktorá vznikla vo vzťahu k zákonu číslo 240 o poľnohospodárstve. Neraz sme už zdôrazňovali v tejto súvislosti, že Strana občianskeho porozumenia je jednoznačne za splnenie programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa hovorí o valorizačnom mechanizme. Pri predkladaní zákona číslo 240 vláda nenavrhla valorizačný mechanizmus. Takže prišiel pôdohospodársky výbor s návrhom, do ktorého zapracoval infláciu. Áno, som si vedomá a aj ostatným členom pôdohospodárskeho výboru je jasné, že inflácia v porovnaní s krajinami Európskej únie nie je mechanizmus. Je to len jeden nástroj, to znamená, že chýba napríklad vývoj úrokových mier, resp. chýba k tomu ešte aj otázka vývoja hrubého domáceho produktu.
Tak ak zoberiem do úvahy to, čo teraz predložila Strana demokratickej ľavice vo vystúpení pána poslanca Maňku, keď podporuje návrh pána ministra Koncoša, povedala by som, že do istej miery môže vylepšovať to, čo je v spoločnej správe navrhnuté, že sa už snaží o určitý mechanizmus. Čiže pre vládu zostávajú určité možnosti aj na iné valorizačné mechanizmy a napríklad sú to aj valorizačné mechanizmy vo vzťahu k daniam. Poďme do susedného Rakúska a pozrime sa, koľko vlastne platia poľnohospodári na daniach. Sú to minimálne poplatky, takže aj to je riešenie, akou cestou sa dá ísť.
Lenže pre Stranu občianskeho porozumenia, ak má plniť svoje záväzky aj voči občanom tohto štátu, vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády je akceptovateľný návrh Strany demokratickej ľavice len v tom prípade, že v plnom rozsahu bude schválená spoločná správa. V takom prípade to chápeme ako ďalší pokrok, ďalší progres aj vo vzťahu k návrhu zákona číslo 240 a prosila by som pánov poslancov o takúto podporu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.
Pani poslankyňa Kadlečíková, môžem toto vaše vystúpenie považovať aj za vystúpenie v rozprave, do ktorej ste sa prihlásili, alebo ešte chcete vystúpiť?
Ešte pán poslanec Tatár chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov s faktickými poznámkami na jeho vystúpenie.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne.
Predovšetkým chcem povedať, že som priateľom, a nie nepriateľom poľnohospodárstva a môj apel na účinné vynakladanie peňazí v ničom nesmeruje proti vidieku.
Pánu poslancovi Bacovi chcem povedať, že spomínaný pán Kučerák nikdy žiaden hotel nevlastnil. Išlo o prenájom. A to je proste výmysel, čo ste hovorili, že 8 rokov ste lepili a ste aj dolepili.
Pánu Cuperovi - spomínal veľa vecí - chcem povedať, že keď sme svojho času preberali jazykový zákon, tak vy ste sa mi sťažovali, že ste doma dostávali bitku za zlú výslovnosť.
Pánu Kozlíkovi chcem povedať, že som to chápal asi tak, že ste zaradili poľnohospodárov medzi nepodnikateľské štruktúry, čo tiež celkom dobre nefunguje. Nemyslím si na rozdiel od pani poslankyne Kadlečíkovej, že z poľnohospodárstva treba robiť skleník, ale že to má byť integrálna súčasť aj so svojou multifunkčnosťou celého spoločenstva, celej ekonomiky. A naozaj len varujem, aby sme nevtĺkali ľuďom na vidieku do hláv ilúziu, že je predovšetkým úlohou štátu sa o nich postarať, pretože potom stratia dôveru vo vlastné sily.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, tých pánov poslancov, ktorí chcete reagovať s faktickou poznámkou na reakcie na vaše vystúpenia, aby ste sa prihlásili na svetelnej tabuli, pretože aj teraz sa stalo nedorozumenie. Nevidel som pána poslanca Tatára, ani ste neboli prihlásený, že chcete reagovať, napriek tomu som vám to umožnil. Ale prosím, aby sme sa v budúcnosti takýchto procedurálnych nedorozumení nedopúšťali a zapisovali sa na svetelnej tabuli.
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Moja reakcia má byť na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej. Ale bude to smerovať aj k pánu poslancovi Tatárovi.
Pán poslanec, v roku 1990 Európska únia prijala rozhodnutie, že do 6 rokov vyrieši poľnohospodársku otázku v Európe. Je to už skoro 10 rokov a dodnes túto otázku nevyriešila, ba práve naopak, situácia sa zhoršila. Teda na poznámky, že všetko smeruje k lepšiemu a že sa budú znižovať dotácie v Európskej únii, to je banalita a príkladom toho sú aj niektoré oblasti Francúzska, kde dotácie štátu do poľnohospodárstva sú 80 %, dobre ma počujete, 80 %. Takže ak chceme pomôcť nášmu poľnohospodárstvu a chceme, aby poľnohospodárstvo fungovalo, čo vy nechcete, pretože sa spoliehate na zahraničie, tak musíme podporiť tento zákon. A nakoniec, veď je to prísľub vašej vlády, vášho premiéra, tak prečo sa teraz tomu bránite?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi na úvod veľmi krátko reagovať na to, čo povedal pán poslanec Tatár. Pán poslanec, povedali ste, že poľnohospodári sú skôr vaši priatelia ako nepriatelia. Nuž priateľstvo sa poväčšine prejavuje k tým, ktorých dôkladne a dobre poznáte, a dovoľte mi skonštatovať, že vy o slovenskom poľnohospodárstve neviete nič. To, čo rozprávate z hľadiska vašich vízií, je interpretácia vašej politickej strany, ktorá má preferencie na vidieku rovné nule.
Takže, vážený pán poslanec, nesnažte sa prezentovať moderné modely európskeho poľnohospodárstva. Ak má reálnu šancu sa nejaké poľnohospodárstvo v Európe udržať a stať sa moderným, tak je to predovšetkým slovenské. A to, čo som teraz povedal, možno napríklad oprieť pod jasné stanoviská súčasného šéfa Európskej komisie pána Prodiho, ktorý v roku 1998 slovenské poľnohospodárstvo takto hodnotil.
Nuž, dámy a páni, donekonečna sa prezentuje ambícia Slovenskej republiky ísť do Európskej únie. Veľmi pozitívne sa hodnotí v tomto období integračný proces Slovenskej republiky. Dámy a páni, ako ten integračný proces teraz prebieha? Ten integračný proces, dámy a páni, prebieha na papieri a v politickej rovine. Všetky veci, ktoré sa udiali v ekonomike Slovenskej republiky v tomto období, nás od Európskej únie diametrálne vzďaľujú. Sociálne postavenie občanov a špecificky poľnohospodárov v tejto spoločnosti je katastrofálne. S priemernou mzdou 8 263 Sk v poľnohospodárstve chceme ísť do Európskej únie?
Dámy a páni, vecne k procedúre, ktorá teraz v súvislosti s novelou zákona o poľnohospodárstve vznikla. Považujem za odvážne v odôvodnení toho návrhu pána poslanca Maňku, resp. poslaneckého klubu SDĽ, napísať, že navrhované riešenie vychádza z napĺňania programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa uvádza: "Vláda navrhuje novelu zákona o poľnohospodárstve, v ktorej sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu." Dámy a páni, ak toto má byť splnenie programového vyhlásenia vlády, tak mi dovoľte naozaj sa nad tým pousmiať. V programovom vyhlásení je jasne a zrozumiteľne napísané, že tento valorizačný mechanizmus bude explicitne uvedený v zákone o poľnohospodárstve. Samozrejme, musíme vychádzať zo štandardného postupu. Ak takýto zákon schválime, tak len vo výnimočných prípadoch alebo až po stratení jeho potrebnosti tento zákon sa končí. To znamená, že ak schvaľujeme zákon, tak mechanizmus môže mať trvanlivosť 4, 5, 6, 7, 10 rokov.
Naopak, vy splnomocňujete týmto ustanovením zákona o štátnom rozpočte, aby určil valorizačný mechanizmus na poskytovanie dotácií, čo je podľa môjho názoru absolútne zbytočné a nepotrebné. Predsa zákon o štátnom rozpočte hovorí, aký objem dotácií v poľnohospodárstve bude. Tak neviem, na akého čerta by mal obsahovať potom valorizačný mechanizmus, nehovoriac o tom, že valorizačný mechanizmus aj takto vyjadrený explicitne nie je záväzný.
Vážené dámy, vážení páni, naozaj to považujem v tomto období opäť za jednu zo špekulácií. Je pre mňa nepochopiteľné, keď predseda jedného z väčších poslaneckých klubov, pardon, zástupca jedného z väčších poslaneckých klubov, mám na mysli klub poslancov Strany demokratickej ľavice, vystúpi a odôvodňuje svoj pozmeňujúci návrh, prezentuje v tejto snemovni, že všetky poslanecké kluby vládnej koalície sú dohodnuté. Nuž, páni a dámy, pán poslanec Tatár nám interpretoval, ako ste dohodnutí, ako to všetko funguje a vy nemáte principiálnu zhodu v koncepcii agrárnej politiky, nieto ešte v čiastkových veciach, ktoré sa agrárnej politiky ako takej týkajú.
Ale, dámy a páni, skúsme v tomto kontexte ešte povedať, tento spor interpretovať ešte trochu inak. Všeobecná dohoda tých, ktorí o agrárnej politike niečo vedia, je, že by sa mal explicitne zakomponovať do zákona o poľnohospodárstve valorizačný mechanizmus vo vzťahu k miere inflácie. Dámy a páni, dovoľte mi niečo o tomto povedať. Aký máte dôvod, prečo sa tomuto mechanizmu bránite? A v roku 1993, keď sa donekonečna hovorilo, v akom stave ste v roku 1998 prevzali toto hospodárstvo, tak mi dovoľte povedať, že v roku 1993 bola miera inflácie Slovenskej republiky 23,5 %. V rokoch 1994 - 1998, dámy a páni, aby som bol celkom presný, v roku 1994 sa podarilo mieru inflácie stlačiť na 11,7 %, v roku 1995 na 7,2 %, v roku 1996 na 5,4 %, v roku 1997 na 6,4 %, v roku 1998 dokonca na 5,7 %, v roku 1999 bola 14,2 % a prvý kvartál roku bola 2000 16,6 %.
Dámy a páni, to, čo teraz v súvislosti s valorizáciou dotácií do poľnohospodárstva predvádzame alebo predvádzate, je dôsledok toho, že absentuje strategická hospodárska politika tejto krajiny a nemáte víziu stiahnuť mieru inflácie niekde na prijateľné 3 % alebo 4 %. Ak by sa to podarilo, tak potom ten objem z hľadiska valorizácie, o ktorom hovoríme - a to určite bude musieť súhlasiť aj minister pôdohospodárstva -, ten objem, ktorý by sa rovnal koeficientu zodpovedajúcemu 1,5 % alebo 3 % inflácie, čo by mala byť naša vízia, a nakoniec v koncepcii hospodárskej politiky ste to aj napísali, len z tej koncepcie hospodárskej politiky sa nič neplní, tak to je prioritné. Jednoducho, v neochote tento mechanizmus prijať sa skrýva skutočnosť, že naozaj nemáte relevantné objektívne riešenia na to, aby miera inflácie na Slovensku dosiahla primerané parametre.
Myslím si, že naozaj je zbytočné ešte hovoriť o tom, ako sa vyvíjala produktivita práce v poľnohospodárstve, predovšetkým do roku 1998, a ako sa vyvíjala priemerná mzda, ako sa vyvíjali ceny vstupov, ako sa vyvíjali spotrebiteľské ceny atď. Možno by to bolo osožné pre pána poslanca Tatára. Pán poslanec Tatár, ja by som si v tejto snemovni určite nedovolil hovoriť napríklad o diagnóze, ktorá sa nazýva schizofrénia, alebo možno o ďalších diagnózach. Nuž ak máte odvahu rozprávať o poľnohospodárstve a dokonca sa inštalovať za odborníka v poľnohospodárstve, tak vám so stopercentnou istotou poviem a teraz ako politický prognostik so stopercentnou istotou vám môžem povedať, čo ma nakoniec veľmi upokojuje, že na vidieku budete mať naďalej 0,00 %.
Dámy a páni, naozaj vás vyzývam, nešpekuľujme o tom, nehľadajte všelijaké riešenia, aby ovca zostala celá a vlk sýty, presne toto je také riešenie. Som presvedčený, že návrhy, ktoré sú bez tohto dodatku, aspoň čiastočne vytvárajú reálny tlak na zostavovateľov rozpočtu, aby sa s poľnohospodárstvom ako významným odvetvím v budúcnosti počítalo.
V tejto chvíli však naozaj musím vysloviť ľútosť, že si bol, pán minister, povedal by som, istým spôsobom privedený k takému tlaku, že si musel otvoriť rozpravu a ideme robiť reparáciu, ktorá je len ospravedlnením toho, že sa naozaj reálne neviete v rámci vládnej koalície a parlamentnej koalície dohodnúť.
Takže, dámy a páni, ja som v každom prípade za to, aby sa hlasovalo o návrhoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. My s najväčšou pravdepodobnosťou tento návrh nemôžeme podporiť, pretože som už povedal, aké charakteristické prvky táto zmena má.
Ďakujem pekne za pozornosť.