Poslankyňa I. Belohorská:

Myslím si, že sa treba svojím spôsobom aj poďakovať za to, že ste zaradili tento bod programu teraz v tomto období, keď chodíme a stretávame sa s občanmi a upozorňujeme na dôležitosť zúčastniť sa na referende, lebo referendum bude práve o tom, že teraz je v čele tohto štátu vláda, ktorá po prvé nevie rozhodovať, a práve preto si berie zahraničných poradcov, ktorých strašne draho platí, a po druhé, dáva na jednu úroveň to, čo dáva pre 5 mil. obyvateľov do zdravotníctva, a to, koľko dáva jednému poradcovi do zahraničia. Takže takúto váhu majú slovenskí občania. A práve preto treba hovoriť, že referendum bude o tom, aby ľudia, ktorí tento štát nechceli, nemohli v ňom rozhodovať, lebo deštrukcia štátu predajom strategických sietí a, znovu zopakujem, rukojemníkmi ručíte 5 mil. občanov. Dávate možnosť týchto ľudí vydierať. Komárňanská župa, zmena ústavy a tieto všetky akty sledujú proti tomuto štátu, proti jeho občanom. Deštruujú celý štát.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Oberhauser, podobne ako aj predchádzajúci poslanci upozorňujú na to, že v podstate ide o inú kvalifikáciu transakcie, aká je v materiáli. Čiže nejde o privatizáciu, ale ide o nejaký predaj majetku. V tejto súvislosti nám skutočne prichádza na um otázka, či je možné dať niekomu odmenu za to, že v podstate ide nie o privatizáciu, ale o predaj, či je to v súlade so zákonom z hľadiska privatizácie majetku v tomto štáte, či vláda neporušuje určitý zákon. Bolo by potrebné, aby na to bolo dané skutočne odborné stanovisko právnikov.

Po druhé by som chcel vysloviť vážnu obavu, že vlastne k privatizácii dôjde v následnom kroku, keď Deutsche Telekom bude predávať svoj podiel privátnej firme v druhom slede, čiže keď sa v podstate zbaví týchto akcií a, samozrejme, keď ich lacno kúpi a bude chcieť na nich v druhom slede zarobiť. Ako je, pani ministerka, ošetrené v zmluve to, že sa, povedzme, za pol roka tieto akcie nedostanú do nejakej inej súkromnej firmy, nadštátnej, zahraničnej, ktorá bude mať potom možno iné ciele, nie tie, ktoré viedli vládu pri tomto procese predaja akcií našich telekomunikácií?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne.

To, že spravodajcom k tomuto materiálu je škeriaci sa ignorant Palacka, ktorý to celé spackal, je nehoráznosť. Predať štátnu firmu štátnej firme, to je skutočný unikát. A ešte to nazvať privatizáciou, skutočne musí mať na to človek žalúdok. Predať štátnu firmu, prosperujúcu štátnu firmu s nízkym ocenením, s nízkym výnosom, to je skutočne len hazard a zneužívanie právomoci, ktorú si prisvojila táto vláda. Ale, samozrejme, ako už bolo povedané, je to odplata za niečo, za sústavnú medzinárodnú podporu, ktorú táto vláda má.

Podporujem návrh, ktorý predniesol pán poslanec Oberhauser, lebo si myslím, že tie peniaze sú peniazmi daňových poplatníkov a že sa s nimi nakladá nezodpovedne. Na druhej strane viem, že tie peniaze sú už dopredu rozdelené. Sú rozdelené aj medzi aktérov, ktorí sedia v parlamente, sú rozdelené medzi politické subjekty vládnej koalície, sú rozdelené a pridelené na prípravu kampane na nové parlamentné voľby. Ale o to dôraznejšie to treba občanom tohto štátu pripomínať, pretože ak by sa také niečo nehorázne stalo počas vlády premiéra Mečiara, tak by ste nás rozniesli na kopytách a podporoval by vás v tom roznášaní celý svet.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Húska.

Pán poslanec Oberhauser chce ešte reagovať na vystúpenia poslancov.

Máte slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem pánom poslancom za podporu k môjmu návrhu, lebo naozaj nie je možné vyplatiť províziu tomu, kto neurobil dobrý obchod. V tejto súvislosti by som však chcel upozorniť na to, že keď neprijmeme takéto uznesenie, tak vlastne Národná rada a poslanci, ktorí tu sedia, sa podpíšu pod tú privatizáciu, aj pod vyplatenie provízie tým, ktorí celý tento obchod spackali. A v tom musia poslanci jednoducho povedať svoj názor vláde, a preto som navrhol uznesenie, ktoré som predložil.

Nemôžem celkom súhlasiť s tým, že vláda sa za ústretovosť zahraničiu musí takýmto spôsobom podkladať. Veď jednoducho si nás tí partneri nebudú vážiť. Veď aj lokajstvo, aj podkladanie sa má určité hranice. Aj lokaj musí mať svoju hrdosť. A toto je už oveľa hlbšie ako primeranosť nejakého podkladania sa.

A na dôvažok, vážení, pozrite sa, čo sa udialo práve v týchto dňoch vo Východoslovenských železiarňach. Veď tento systém privatizácie je vládne tunelovanie. Veď oficiálne dnes noviny píšu, ekonomickí experti hovoria, že škrupinka, ktorá zostane, tí chudáci, ktorí uverili pánu Miklošovi a kúpili si kupónové knižky, tak keď pôjde tá škrupinka do konkurzu, dostanú nulu. A U. S. Steel zobral nezadlžený stopercentný zlatý koláč. O tomto je celá vládna politika aj v súvislosti s telekomunikáciami, aj v súvislosti s Východoslovenskými železiarňami, kde pán Dzurinda rozdáva na všetky strany úsmevy, ale úsmevy, ktoré Slovensko budú stáť obrovské peniaze a, žiaľ, aj ďalšie s tým súvisiace náležitosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

pani ministerka,

vážené kolegyne a kolegovia,

chcem naozaj so všetkým dôrazom povedať, že tu prebieha operácia, ktorá nie je žiadnou privatizáciou, ale vlastne pokračovaním etatizácie s tým rozdielom, že odovzdávame prostriedky cudzej štátnej firme. Tie výhody a veľké vyhlásenia, že to predsa nemôžeme sami robiť, lebo štát je zlý hospodár, a zároveň to odovzdáme štátnej firme, je proste len dokladom toho, že sme neúprimní a predovšetkým že sme naozaj lokajskí. To sa nedá nijako inak nazvať. Aj rozdelenie týchto peňazí ukazuje, čo sa vlastne deje, že táto vláda koná sústavne reštriktívnym spôsobom tak, že zoslabuje hospodárske sily vlastného štátu a zároveň robí bazárový výpredaj hospodárskeho potenciálu Slovenska. Veď to nie je naozaj žiaden žart. Za výber takého odborníka, ktorý nám odporúčal takého partnera, ktorému sme predali približne 110-miliardový trhovo odhadnutý majetok za 24 miliárd, znamená, s patričným rozdielom 86 miliárd, nemožno poďakovať.

Veď, vážená pani ministerka, táto vláda sa stará o to, aby boli trestaní ľudia za to, že nezodpovedajú alebo že majú zodpovedať za to, že sa odpredali staré automobily niektorým ľuďom, a teraz sa udial pred očami celej verejnosti tento paškvil obchodovania a znova celkom pred očami verejnosti sme aj všetci videli, že sa za to ešte zaplatil 500-miliónový, teda polmiliardová provízia.

Veď to je absolútne a neuveriteľne neoprávnené. Vážení, ak si naozaj myslíte, že toto nie je kriminálne, tak ste naozaj na hlbokom omyle. Toto je kriminálne. Ono v prírode je to tak, že sa vyvinul potravinový reťazec takým spôsobom, že sú jednotlivé časti živých organizmov, ktoré symbiózne žijú, a iné, ktoré parazitujú, a iné, ktoré majú dokonca takú špecializáciu, že žijú z mrcín. Tento spôsob obchodovania je práve takýto. Je to vlastne zorganizovaný dôstojný pohreb, takzvane dôstojný pohreb národnej zvrchovanosti. Nemôžeme s tým súhlasiť. Bohužiaľ, znova sa potvrdzuje, že ak sa vtedajšia koalícia formovala v politickom zápase o emancipáciu Slovenska ako štátotvorná sila, ako štátotvorný blok, tak, bohužiaľ, naši kontrapartneri sami seba vohnali do pozície štátoborných síl, pretože boli proti tomuto štátu a boli za uchovanie provinčného charakteru našej krajiny. Výpredaj do zahraničia vlastne stále pokračuje v tomto riešení.

Terajšia vláda svojou reštriktívnou politikou a politikou zločinného predávania pod cenu, predávania hospodárskeho potenciálu, je znova štátobornou, znova demontážnou silou, ktorá takýmto spôsobom postupuje. Veď netreba zdôrazňovať, že je to veľký rozdiel medzi trhovou cenou a dohodnutou cenou. Medzi tým môžu byť rozpätia a môžu byť dokonca aj drastické rozdiely za predpokladu, že ide o organizmus, ktorý je chorý. V telekomunikáciách to nie je pravda. Firma má dokonca stabilný a rastúci trh, ktorý je objektívne naozaj tým najväčším lákadlom v novovznikajúcom informačnom trhu.

A chcem povedať, že ani v zmluve nie je dostatočne ošetrené, aby napríklad nebol uskutočnený ďalší predaj. Naozaj si myslím, že Deutsche Telekom nebude taký hlúpy a toto zlaté vajce odpredá ďalej, ale vieme, že aj moderné tzv. produkčné alebo industriálne orientované svetové monopoly sa orientujú teraz stále viac na špekulantov s derivátmi, a teda v podstate na obchodovanie s rozdielom kurzov. Keď som našiel takého partnera, ktorý hlúpo a zločinne predal, tak pri ďalšom odpredaji inkasujem rovno rozdielovú rentu.

Rád by som pripomenul, že pán Dzurinda povedal, že rok 1999 bude stabilizačno-reštrikčný, ale už rok 2000 bude rozvojový. A celý tento papier vlastne o ničom inšom nehovorí, len o tom, že vláda si našla zdroj na zaplátanie rozpočtových dier. To nie sú rozvojové impulzy. Môžem vám povedať, že, samozrejme, štát neunikne svojej dlhovej službe a bude ju musieť realizovať. Ale štát, prv ako sa orientuje na plnenie dlhovej služby, musí sa najprv orientovať na ozdravenie hospodárstva, ktoré bude v stave vytvárať hodnoty. Ak ho rúcam, ak dokonca cielene vediem k zväčšovaniu nazamestnanosti, tak štát bude mať stále väčšie problémy v rozpočte.

Pripomínam, že aj postup, ktorý sa v ktoromkoľvek ďalšom kroku robí, 116 miliárd odovzdaných bankám presunom dlhov je, samozrejme, tiež operácia, ktorú by sme mohli nazvať racionálnou za predpokladu, že neostane len odpísaním dlhov bankám, ale bude odpísaním aj tým podnikom, ktoré vlastne v bankách majú svoje úvery, ktoré nie sú v stave splácať. Takže kde sa len obrátime, tam sa sypú preč nelegálne nie milióny, ale miliardy, a pritom ešte stále sa používa taká čudesná šaráda, ktorá hovorí o niekom inom, že tuneloval. Terajší postup je práve obraz veľkého tunelovania, vážení. To je tunel ako pod Mount Everestom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pri vystúpení pána poslanca Húsku taký neidentifikovateľný úsmev bol na perách pána exministra Palacku. Chcem vám povedať, ak tento úsmev prezrádzal, že veď si "kecajte", my to tu vydržíme a karavána pôjde ďalej, tak ako právnička vás chcem ubezpečiť, že naše vystúpenia majú veľmi dôležitý význam. Totiž sú stenograficky zaznačené a v budúcnosti vylučujú obhajobu nevedomosti alebo neuvedomenia si toho, čo sa dnes deje. My vás totiž tu veľmi lapidárne upozorňujeme na to, že tu ide o niečo, čo hraničí s trestným právom. A pokiaľ môžem povedať, pána expremiéra obvinili za to, že vraj neoprávnene vyplatil, a tá suma je voči týmto sumám úplne neuveriteľnou, dokonca dynamitom sa k nemu domáhali. Takže neodporúčam vám len usmievať sa nad našimi vystúpeniami, ale prosím vás, všímajte si, čo hovoríme, pretože stenografický záznam, znovu upozorňujem, vylučuje akúkoľvek obranu, že nebol úmysel, že to bolo urobené z nevedomosti.

Ďakujem vám za vašu pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pani ministerka Machová, povedzte mi, aká je cena vašej tváre a vášho mena. Za čo ste to predali? Pretože vy ste týmito krokmi predali svoju tvár a svoje meno na večné veky. Vaše meno a vaša tvár budú na večné veky spojené s touto nehanebnosťou. Pokiaľ budete žiť a budete žiť na Slovensku, každý obyvateľ tohto štátu vám oprávnene môže napľuť do tváre za to, pod čo ste sa podpísali. To hovorím s plnou vážnosťou.

To isté sa týka celého reťazca tých, ktorí sa zúčastňujú na tomto komplote, pán Palacka, predovšetkým vás, vy ste vysunutá ruka pána Čarnogurského ako KDH, presne tak, pretože tých 400 mil., ktoré vraj vloží Deutsche Telekom do telekomunikácií, sa uskutočňuje tak, že Deutsche Telekom vymení všetky technológie v telekomunikáciách za nemeckú provenienciu, žiadne Alcately, žiadne telefónne prístroje z Tesly Stropkov alebo Tesly Liptovský Hrádok, čiže tieto peniaze sa prevedú do Siemensu, do toho istého Siemensu, pán Čarnogurský, čo na mňa pokrikujete, ktorým si KDH pomastilo vrecká cez bratislavskú spaľovňu, cez osvetľovanie Bratislavy. Takže sa neusmievajte, páni, a pozrite sa na urnu v krematóriu, koľko sa do nej zmestí ľudského popola. Iba toľko si odnesiete na druhý svet.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dámy a páni poslanci z vládnej koalície, mám na vás po ukážke tejto rabovačky v Slovenských telekomunikáciách ešte jednu otázku. Neprekáža vám, že sedíte v parlamente a kryjete takúto nehoráznosť a všetci okolo vás si balia vrecká? V živote je najdôležitejšie zdravie, ale peniaze pre život potrebujete tiež. Ak sa, dámy a páni, nespamätáte, veľmi zle dopadnete. Zodpovednosť je na vás "spravodlivých a zodpovedných koaličníkoch". Vaše chyby skutočne už nikto neodstráni a nevráti späť. Jediná šanca, akým spôsobom vieme ešte zasiahnuť do tohto procesu, aby boli peniaze skutočne, aj keď už nezvratného procesu, ktorý sa uskutočnil v telekomunikáciách, ale aby tieto peniaze, tieto smiešne peniaze, ktoré prišli za predaj majoritného balíka, boli použité, na čo majú byť použité, a nie prejedené. To je aspoň tá dôležitá vec, ktorú by ste si mali uvedomiť, aby ste nespôsobili ďalšie chyby podobného charakteru v ďalších veľkých strategických podnikoch.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Vážená pani ministerka,

chcem vám položiť jednu korektnú otázku. Ako je zabezpečená ochrana štátnobezpečnostného záujmu Slovenskej republiky predajom telekomunikácií? Slovenská republika je síce v intenzívnom prístupovom procese do Európskej únie i do NATO, ale zatiaľ nie je riadnym členom týchto zoskupení. Telekomunikačné siete intenzívne využíva Armáda Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, Slovenská informačná služba, ministerstvo zahraničných vecí. Ako ste zabezpečili zmluvne reálne naplňovanie zákona 100 o ochrane utajovaných skutočností prostredníctvom tohto predaja?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem, pán predsedajúci.

V súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Húska, a v súvislosti s odmenou 500 mil. Sk pre poradcu mi prichádza na myseľ ešte jedno číslo, a to číslo 150 mil. Sk, ktoré sa tu tak často demagogicky hádže ako číslo, čo stojí referendum, ktoré, dúfam, všetci absolvujeme. Myslím si, že tých 500 mil. Sk by mala mať pani ministerka Schmögnerová, ktorá sa tak často oháňa číslom 150 mil., napísané nad posteľou, aby sa naň mohla každé ráno pozerať svojím šarmantným, neopakovateľným úsmevom.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka pre správu a privatizáciu národného majektu SR M. Machová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni poslanci,

ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí svojím názorom, takým či onakým, prispeli určite k nie jednoduchej diskusii okolo privatizácie takého podniku, akým bezpochyby Slovenské telekomunikácie sú.

Na úvod by som chcela povedať, že nepožadujme od materiálu to, čo svojím spôsobom nemôže pokryť. Tento materiál je predložený do Národnej rady ako plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a toto uznesenie vlastne vzniklo vtedy, keď sa v snemovni prerokúval rozpočet na rok 2000, kde súčasťou rozpočtu boli definované aj určité priority vlády, ktoré v tomto rozpočtovom roku nie je možné hradiť z rozpočtových prostriedkov. Boli hradené z privatizácie a boli presne definované, 24 mld. aj niečo na položky, ktoré sú podrobnejšie uvedené dnes v tomto materiáli.

Národná rada chcela vedieť, či naozaj vláda po privatizácii tieto prostriedky použije a tam, kde je možné, aby aj podrobnejšie a detailnejšie boli jednotlivé položky rozpísané. Preto materiál naozaj nie je o Slovenských telekomunikáciách, o privatizácii a o tom všetkom, čo v diskusii bolo. Už som v Národnej rade zažila diskusiu na tému racionálnosť použitia príjmov z privatizácie, keď som predkladala návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb., ktorým sa okrem iného rozširovala možnosť použitia prostriedkov privatizácie na také potrebné veci, ako je naozaj oddlženie zdravotníctva, ako je riešenie dlhovej služby štátu a ako je riešenie problematiky Fondu cestného hospodárstva.

Súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že príjmy z privatizácie sú jedinečné, neopakovateľné a práve takýmto spôsobom by mali byť použité. Keď sa pozrieme na použitie prostriedkov z privatizácie, tak ako sú predložené v tomto materiáli, väčšinu z použitých prostriedkov je možné označiť týmto spôsobom. Ale súhlasím aj s tým, že niekoľkokrát opakované použitie prostriedkov na ploché strechy, plynofikáciu naozaj ťažko nazvať rozvojovým projektom.

Páni poslanci predovšetkým z opozície, naozaj nemám vo zvyku nejako príliš sa vracať do minulosti a neustále niečo porovnávať, ale keď sa pozrieme na použitie prostriedkov z privatizácie za roky od jej začiatku, teda od roku 1990 až po rok 1998, fond Pro Slovakia, Fond telesnej kultúry a celý rad ďalších a ďalších fondov, či iných tzv. rozvojových projektov, boli tiež miestom, kam smerovali peniaze z privatizácie. Bohužiaľ, "n" noviel zákona o veľkej privatizácii postavilo ministerstvo privatizácie často naozaj do úlohy štatistu a možno poštára predkladania materiálov či do vlády, Fondu národného majetku alebo nakoniec aj do parlamentu.

Takže naozaj nemám možnosť príliš detailne sa oboznámiť s tým, na čo všetko Fond národného majetku použil prostriedky z privatizácie. Nakoniec rozpočet toho fondu schvaľuje Národná rada. Ale viem presne detailne, na čo bolo použitých 12 mld. Sk prostriedkov z malej privatizácie. A naozaj tam by sme tiež asi často trošku zapochybovali o tom, či prostriedky označené ako neopakovateľné, jedinečné boli použité takým či oným spôsobom.

Pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, samozrejme, sú požiadavky a nakoniec aj táto snemovňa je priestorom a svedectvom toho, že niekedy sa veľmi ľahko dvihne ruka za uznesenie alebo za návrh, ktorý znamená už dopredu rozdelenie príjmov z privatizácie. Táto snemovňa odhlasovala 2,5 mld. Sk príjmov z privatizácie mimo tohto pre potreby oddlženia zdravotníctva.

Včera zaznel návrh pani poslankyne Aibekovej v súvislosti s prerokúvaním materiálu, ktorý sa opäť viazal k zdravotníctvu, aby vláda hľadala iné možnosti riešenia oddlženosti ako zvyšovaním odvodov, či zamestnancov, či zamestnávateľov, na zdravotnícke poistenie. Keď budeme hľadať iné možnosti, tak tie iné možnosti väčšinou aj tak skĺznu kdesi, že sa hľadajú možnosti a naťahuje sa ruka za príjmami z privatizácie. Takže je to problém, ktorý je naozaj reálny pri príprave tohtoročného rozpočtu. Pri úvahách o použití prostriedkov z privatizácie rozhodujúca časť úvah smerovala k tomu, že naozaj príjmy z privatizácie by mali slúžiť na oddlženie a druhé kritérium, príjmy z privatizácie by mali slúžiť na realizáciu zámerov reforiem, ktoré naozaj nie sú realizovateľné z rozpočtu.

A práve pred takými typmi reforiem, ako je napríklad reforma vysokého školstva, či iné, reforma sociálneho poistenia, dnes stojíme a umiestnenie peňazí z privatizácie práve na naštartovanie týchto reforiem považujem za veľmi zmysluplné. Mohli by sme hovoriť ďalej o projektoch, ktoré by mali naozaj vytvoriť priestor na tvorbu nových, na vstup investorov domácich či zahraničných, na budovanie infraštruktúry priemyselných parkov a tak ďalej a tak ďalej. Takže to len možno k tomu všetkému, čo bolo povedané na tému "prejedené peniaze", "minuté peniaze" a ďalšie prívlastky na použitie týchto prostriedkov.

Ale ja by som sa chcela venovať niektorým konkrétnym otázkam, ktoré tu odzneli. Predovšetkým prvé definoval pán poslanec Husár, a potom sa v určitých obdobách premietali aj v ďalších diskusných príspevkoch.

Prvá otázka, ktorú položil, bola, aká časť Slovenských telekomunikácií sa vlastne predala, pretože materiál to neobsahuje. Naozaj, opakujem, materiál nebol o privatizácii Slovenských telekomunikácií. O tom všetkom táto ctená snemovňa rokovala pri prerokovaní materiálu Zámer koncepcie privatizácie Slovenských telekomunikácií.

Ale aby som bola konkrétna a odpovedala na otázku, v koncepcii transformácia privatizácie Slovenských telekomunikácií bol definovaný postup, ktorý mal znamenať, že v konečnom dôsledku štát predá 51 % investorovi, ale zároveň postup bude taký a de facto bude znamenať, že investor zaplatí časť prostriedkov v hotovosti, ktoré pôjdu do rozpočtu Fondu národného majetku, a časť priamo vloží do podniku na navŕšenie základného imania. Preto v prvej etape, keď účtovná hodnota základného imania Slovenských telekomunikácií k 31. 12. 1999 predstavovala 20 717 920 tisíc Sk, bolo predaných strategickému záujemcovi 38,442 %, čo predstavuje 7 964 445 kusov akcií. Za tento balík 38,442 % investor zaplatil 600 mil. euro. Čiže všetky prepočty, výpočty, ktoré tu boli, ktoré poukazovali na to, ako je to nevýhodné, ako lacno sme predali, sa vzťahujú k balíku 38,442 %.

V druhom kroku došlo k navŕšeniu základného imania. Investor vložil do Slovenských telekomunikácií 400 mil. euro, čím získal 51-percentný podiel už na zvýšenom základnom imaní, ktoré po tomto navŕšení predstavuje 26 027 500 tisíc Sk. Čiže toto je postup, ktorý naozaj mohol byť uvedený v materiáli, aj keď išlo o niečo iné. Čiže 1 mld. euro v týchto dvoch krokoch bola naplnená.

Druhá otázka, ktorú ste položili a týkala sa všetkých námietok a pripomienok okolo poradcu a okolo toho, či naozaj potrebujeme poradcov, či si nevieme poradiť sami a či je to málo, či veľa, tu chcem povedať, po prvé poradca nie je nejaký sprostredkovateľ. Poradca je poradca, má presne definované svoje povinnosti v zmluve, ktorú uzatvorilo príslušné ministerstvo. Myslím si, že nikoho z prítomných, ale ani z odbornej verejnosti nenapadne spochybňovať to, že vo veľkých podnikoch, ktoré predovšetkým kooperujú so zahraničím, veľkými bankami, že povinnosť, ktorú predstavuje každoročný audit, automaticky vykonávajú veľké zahraničné firmy. Možno podstatu toho auditu a činnosti a výrok, ktoré urobí, dokážu urobiť aj naše audítorské firmy. Ale práve preto, že potreba komunikácie so zahraničím, potreba dôveryhodnosti presadenej tou značkou sú také, jednoducho je potrebné hľadať poradcov v tejto oblasti.

V zmluve, ktorú podpísalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií s poradcom, ktorý bol vybraný vo výberovom konaní, sa definovalo viacero úloh, čiže tá odmena neznamená len samotný predaj, ale pred tým predajom treba uskutočniť celý rad krokov a povinností. V tejto zmluve sú vymenované. A preto je aj odmena poradcu v zmluve definovaná tak, že sa skladá vlastne z dvoch častí - v bežných nákladoch, ktoré sú spojené s celou prípravou, prípravou tendra, a z poplatku za úspešnosť.

Aj keď v materiáli, ktorý som predložila, a predložila ho vláda Slovenskej republiky prostredníctvom mňa, je uvedené, že do 500 mil. korún sa rezervuje na úhradu nákladov spojených s poradcom, a na základe vyhodnotenia zmluvných podmienok sa hovorí o sume 0,5 mld., v konečnom dôsledku po vyúčtovaní všetkých nákladov poradcovi bola uhradená suma vo výške 400 mil. Sk, čo predstavuje 0,95 % z objemu transakcie, z toho 2,2 mil. USD predstavovali fixné náklady, ktoré boli hradené priebežne mesačne, a 6,1 mil. USD bolo za úspešnosť toho, čo bolo presne dohodnuté, za akých podmienok, keď sa predá za takú či onakú sumu. Čiže suma sa skladá z týchto dvoch častí. A v konečnom dôsledku, opakujem, nebola 500 mil., ale 400 mil.

Z otázok, ktoré tu odzneli a ktoré je možné spájať s týmto materiálom a s použitím prostriedkov z privatizácie Slovenských telekomunikácií, ešte snáď pán poslanec Hofbauer položil otázku, prečo tu nie je vlastne určená ani koruna na úhradu dlhopisov Fondu národného majetku. Vláda vo svojom rozhodnutí o privatizácii rozhodla o tom, že 15 % akcií Slovenských telekomunikácií bude slúžiť práve na riešenie tohto problému. Každý vie, že po vstupe investora je potrebný určitý čas na to, aby sa cena akcií dvihla a aby predaj tohto balíka bol vlastne efektívnejší a výnosnejší. Čiže aj zo Slovenských telekomunikácií budú postupne prichádzať peniaze na účet Fondu národného majetku, ktoré budú slúžiť na úhradu záväzkov dlhopisov.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, sú to základné momenty, ktoré sa bezprostredne viažu k materiálu, ktorý bol predložený Národnej rade, a z mojej strany je to toľko.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči.

Poslanec G. Palacka:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa tiež v krátkosti vyjadril k rozprave, ktorú sme si mali možnosť jednak včera, ale potom aj dnes vypočuť. V rozprave vystúpili piati páni poslanci a musím, žiaľ, povedať, že postupne ako vystupovali, tak sa stupňovala iracionalita ich argumentov, ktoré používali. Nebudem reagovať na niektoré osobné invektívy, pretože ich autori mi za to nestoja, ale chcem sa vyjadriť k niektorým otázkam alebo poznámkam, ktoré vzniesli voči materiálu predloženému vládou.

V prvom rade by som povedal, že je celkom pochopiteľné, že vystupujúci, všetci boli z opozície, prirodzene, nesúhlasili s návrhom vlády a mali k nemu námietky, resp. iné názory. Myslím si však, že už nie je celkom v poriadku, že ich argumenty sa opierali o veci vyslovene neracionálne, resp. až xenofóbne. Pre pána kolegu Hofbauera by som chcel len vysvetliť, že xenofóbia je strach z cudzieho, z neznámeho, preto by som si naozaj bol vedel predstaviť len to, že niekto zo skutočnosti, že v nejakej telefónnej ústredni v Hamburgu pracuje údržbár, ktorého matka pochádza kdesi z Maďarska, povie, že sme predali telekomunikácie Maďarom. Slovenské telekomunikácie si privatizáciu vyžadovali preto, aby mohli držať krok s konkurenciou. A tak ako prakticky všade v Európe, aj Slovensko nemohlo túto cestu nenastúpiť. Myslím si, je veľkou chybou, že sa to nestalo skôr a práve uplynulá vláda napriek tomu, že to mala vo svojom programovom vyhlásení, o tom veľa hovorila, no nikdy neprikročila ani len k zmene štátneho podniku na akciovú spoločnosť.

Chcel by som sa vrátiť k trom otázkam, ktoré zaznievali. Niektoré už pani ministerka vysvetlila, ale predsa mi dovoľte doplniť o nasledujúce. Viackrát zaznela námietka, že telekomunikácie boli predané pod cenu. Spomenuli to viacerí páni vystupujúci a ich odhady sa pohybovali od 10 % až do 40 % trhovej hodnoty, za ktorú vraj vláda Slovenské telekomunikácie predala. Škoda, že nikto z nich neuviedol, odkiaľ zobrali trhovú hodnotu, kde vlastne zobrali výšku trhovej hodnoty Slovenských telekomunikácií. Trhová hodnota je vlastne cena, ktorú je niekto ochotný zaplatiť. A pýtam sa preto pánov kolegov, kde sú tí záujemcovia, ktorí boli ochotní zaplatiť troj-, štvor-, päť-, desaťnásobok ceny, za ktorú telekomunikácie boli predané. Bola vypísaná medzinárodná súťaž, boli dlhé lehoty na prihlásenie sa. Pýtam sa, prečo sa nikto z vás, vážení páni kolegovia, neprihlásil a nepovedal, že je tu záujemca, ktorý zaplatí oveľa viac.

Druhá námietka sa spravidla týkala poradcov a odmeny poradcov za ich prácu. Aj keď pani ministerka vlastne vysvetlila, aká bola úloha poradcov a aká je skutočná odmena, ktorú nakoniec dostali, chcel by som ešte pripomenúť to, že vlastne výsledkom činnosti poradcov boli stovky strán podrobných právnych dokumentov, zmlúv, licencií a iných podmienok, ktoré musí investor pri vstupe do telekomunikácií splniť, a tieto dokumenty slúžia na to, aby v prípadných následných sporoch vláda neťahala za kratší koniec a v ideálnom prípade aby k žiadnym sporom nedošlo, aby všetko bolo zachytené čo najpresnejšie a tak, aby to bolo obhájiteľné pred medzinárodnými súdmi v prípadoch akýchkoľvek budúcich sporov. A môžem povedať, že na rozdiel od iných opatrení alebo rozhodnutí v minulosti toto rozhodnutie vlády naozaj žiadne spory v budúcnosti nevyvolá.

Pán kolega Hofbauer, ktorý vystupoval v rozprave, kedysi dávno ako exminister rozhodol o vypnutí rádia CDI zrejme bez poradcov, zrejme nevynaložil na poradcov žiadne prostriedky, a tento spor sa ťahá už asi 7 rokov. Slovensko ako štát je im viazané a bude sa možno súdiť ešte dlho a možno výsledok bude stáť viac ako poplatok pre poradcov pre privatizáciu. Bolo by dobré, keby sa nad týmto mohli zamyslieť páni kolegovia.

Ďalej zaznela otázka, ako sú zabezpečené štátnobezpečnostné záujmy, ak sa sprivatizovali telekomunikácie. Sú zabezpečené práve tak, že vo všetkých dokumentoch je presne uvedené, aká je zodpovednosť štátu, aká je zodpovednosť prevádzkovateľa, aké sú trhové podmienky, a okrem iného aj v zákone o telekomunikáciách sa toto presne stanovuje. A opäť môžem len odvodiť, že zrejme len táto otázka má pozadie neracionálne, resp. xenofóbne, pretože vo všetkých vyspelých krajinách je bežné, že telekomunikácie sú súkromné. V Spojených štátoch amerických nikdy štátne telekomunikácie neboli. A určite mi nebudete chcieť nahovoriť, že štátnobezpečnostné záujmy Spojených štátov amerických sú ohrozené tým, že telekomunikácie nie sú štátnym monopolom.

Nakoniec by som ešte chcel povedať pani poslankyni Tóthovej - škoda, nie je tu -, že ja sa kedykoľvek rád usmejem aj na ňu a nemám s tým problém a nemám vôbec žiadny strach z toho, že by zodpovednosť, ktorú mám za úkony, ktoré som pri privatizácii telekomunikácií ešte ako minister urobil, mohla pre mňa mať akékoľvek negatívne dôsledky. Som si istý, že práve používatelia služieb telekomunikácií na Slovensku v najbližších rokoch ocenia, že budú dostávať lepšie, kvalitnejšie služby a telekomunikácie budú fungovať lepšie ako v minulosti.

Páni kolegovia, ktorí trváte na svojich námietkach a myslíte si, že došlo k nejakému ohrozeniu záujmov štátu alebo tejto krajiny, alebo vašich, môžete spokojne urobiť to, že si odhlásite telefón a Slovenské telekomunikácie nemusíte používať.

Pán predsedajúci, v rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh k uzneseniu. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto pozmeňujúcom návrhu pána Oberhausera, a potom o uznesení, ktoré navrhol gestorský výbor, to znamená prijať, alebo resp. zobrať na vedomie návrh vlády.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály.

Pán poslanec Rakús chce ešte vystúpiť.

Poslanec A. Rakús:

Vážená pani ministerka, rád by som sa vám v mene, dúfam, že väčšiny, prítomných poslancov ospravedlnil za výrok nášho kolegu, totiž, že vám občania tejto republiky budú môcť oprávnene napľuť do tváre. Hovoril to, ako sám povedal, so všetkou vážnosťou. Chcel by som zároveň aj váženým kolegom pripomenúť, uvedomme si, že sme členmi parlamentu Slovenskej republiky, a nie nejakým anonymným davom Hyde parku.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovania.

Poslanec G. Palacka:

Ďakujem.

V rozprave zaznel návrh pána poslanca Oberhausera na prijatie uznesenia o tom, že Národná rada žiada vládu, aby nevyplatila odmenu poradcovi za privatizáciu Slovenských telekomunikácií v tom znení, v akom ho pán poslanec predniesol.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Ruch v sále.)

Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste prečítali celý návrh uznesenia, ktorý navrhol pán Oberhauser v rozprave. Toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné.

Poslanec G. Palacka:

To znenie je: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevyplatila odmenu poradcovi pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií vo výške 500 mil. Sk a tieto finančné prostriedky použila na oddlženie zdravotníctva a školstva."

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Návrh sme neschválili.

Ďalší návrh.

Poslanec G. Palacka:

Ďalší návrh je návrh gestorského výboru, aby Národná rada vzala na vedomie návrh vlády na použitie finančných prostriedkov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady k správe k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pán spoločný spravodajca.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 36. schôdze Národnej rady, ktorým je hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 642).

Prosil by som teraz spoločnú spravodajkyňu výborov pani predsedníčku výboru pre pôdohospodárstvo poslankyňu Kadlečíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Pán minister Koncoš chce ešte vystúpiť pred hlasovaním.

Nech sa páči, pán minister.